Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/250/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824204626
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:3824204626.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Róberta Bebčáka, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo
veci návrhu manželky: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. F. D. XXX/X, prechodne bytom D.,
D. E. XXXX/XX, t. č. bytom D., G. H. XX/X, právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Halagan,
s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, Žilina, IČO: 50 626 329, proti manželovi: A. I. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D., E. F. D. XXX/X, právne zastúpenému Mgr. Martinom Hurtišom, advokátom, so sídlom
Prievidza, ul. Matice slovenskej 17, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na
čas po rozvode k maloletým deťom: J. C., nar. XX.XX.XXXX a K. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným

Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 13P/99/2024-315 zo dňa 11. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súd Prievidza č.k. 13P/99/2024-315 zo dňa 11. septembra 2025 v napadnutých
výrokoch II., III., IV. a V. a vo výroku VIII. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: I. Súd manželstvo A. B. C., L.
M., nar. XX.XX.XXXX a A. I. C., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v D. zapísané v knihe

manželstiev Matričného úradu D., vo zväzku XX ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom XX
rozvádza. II. Súd zveruje maloletú J. C., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti
matkyA.B.C.,nar.XX.XX.XXXXstým,žeobajarodičiasúoprávnenímaloletúJ.zastupovaťaspravovať
jej majetok v bežných veciach. III. Otec A. I. C., nar. XX.XX.XXXX je povinný platiť na výživu maloletej
J. C., nar. XX.XX.XXXX sumu 275,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia naďalej,
ktoré je povinný platiť najneskôr do posledného dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa
výživné poskytuje na účet matky. IV. Súd zveruje maloletého K. C., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode

do striedavej osobnej starostlivosti matky A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a otca A. I. C., nar. XX.XX.XXXX,
a to tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého K. od nedele v nepárnom
kalendárnom týždni od 15:00 hod. do nedele v párnom kalendárnom týždni do 15:00 hod. a následne
otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého K. od nedele v párnom kalendárnom týždni
od 15:00 hod. do nedele v nepárnom kalendárnom týždni do 15:00 hod. s tým, že ten z rodičov, ktorého
osobná starostlivosť o maloletého K. začína si prevezme maloletého v bydlisku odovzdávajúceho rodiča
v čase na to určenom a odovzdávajúci rodič maloletého K. písomne (listom, e-mailom, SMS správou)

oznámi druhému rodičovi všetky podstatné informácie týkajúce sa maloletého K. najmä zdravotný stav
maloletého K., informácie týkajúce sa povinnej školskej dochádzky a mimoškolských aktivít maloletého
K. a podobne. Obaja rodičia sú oprávnení maloletého K. zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných
veciach. V čase trvania striedavej osobnej starostlivosti o maloletého K. sa výživné neurčuje. V. Otec A.I. C., nar. XX.XX.XXXX je oprávnený stretávať sa s maloletou J. C., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny
týždeň od piatku od 13:00 hod. do nedele do 15:00 hod., a to tak, že otec si maloletú J. prevezme v
mieste bydliska maloletej J. v čase na to určenom a matka si maloletú J. prevezme v mieste bydliska otca

v čase na to určenom. Matka je povinná maloletú J. na stretnutie s otcom riadne pripraviť a stretnutie
otca s dcérou J. umožniť. VI. Súd nariaďuje výchovné opatrenie, a to povinnosť matke A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, otcovi A. I. C., nar. XX.XX.XXXX a maloletým deťom J. C., nar. XX.XX.XXXX a K. C., nar.
XX.XX.XXXX podrobiť sa sociálnemu alebo inému odbornému poradenstvu na referáte poradensko-
psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Prievidza na obdobie 12 mesiacov od

právoplatnosti rozvodu manželstva s tým, že referát bude zasielať súdu správu o priebehu odborného
poradenstva každé 2 mesiace. VII. Súd zrušuje uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 04.10.2024
č.k.13P/102/2024-23súčinnosťouodprávoplatnostirozsudkuOkresnéhosúduPrievidzavčastiúpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode v konaní vedenom pod
sp. zn. 13P/99/2024. VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení poukázal okresný súd na návrh, ktorým sa manželka domáhala rozvodu manželstva s
manželom z dôvodu, že ich manželstvo neplní ani jednu zo svojich funkcií, pričom je dlhodobo a hlboko
rozvrátené. Uviedla, že manželstvo uzavreli dňa XX.XX.XXXX v D. a v manželstve sa im narodili 2 deti,
a to maloletá J. C., nar. XX.XX.XXXX a maloletý K. C., nar. XX.XX.XXXX. Manželka v návrhu poukázala
na nezhody, odlišné názory a ciele manželov. Manželka uviedla, že svedkami ich častých konfliktov

boli aj ich maloleté deti. Manželia spolu funkčne nekomunikujú a intímne spolu nežijú. Dňa 28.08.2024
manželka aj s maloletými deťmi opustila spoločnú domácnosť a odišla bývať k sestre. Maloleté deti preto
žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti, otca zaviazať prispievať na výživu mal. J. sumou 300 eur
mesačne a mal. K. sumou 250 eur mesačne a styk otca s deťmi určil na každý druhý víkend od piatka
15:00 hod. do nedele 9:00 hod.

3. Manžel návrhu manželky na rozvod manželstva neoponoval, avšak nesúhlasil s dôvodmi rozpadu
manželstva. K úprave rodičovských práv a povinností uviedol, že deti sú ovplyvňované zo strany matky
a z toho vyplýva aj problém styku dcéry s otcom. Navrhol zveriť maloletého K. do starostlivosti otca a
matku zaviazať výživným vo výške 100 eur mesačne a maloletú J. zveriť do starostlivosti matky a otca

zaviazať výživným vo výške 120 eur mesačne. Styk rodičov s deťmi žiada od piatku 16:00 hod. do nedele
18:00 hod. tak, aby obe deti boli v rovnakom čase u jedného i u druhého rodiča.

4. Kolízny opatrovník sa na pojednávaní vyjadril, že situácia medzi manželmi je konfliktná, a preto v
prípaderozvodumanželstvanavrhujemaloletédetizveriťdoosobnejstarostlivostimatkyaotcoviupraviť

stretávanie s maloletými deťmi v zmysle vyskúšanej úpravy.

5. Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že v súčasnosti manželstvo
účastníkov neplní žiadnu zo spoločenských funkcií a vzťahy manželov sú trvalo a vážne rozvrátené.
Manželka počas celého konania trvala na podanom návrhu a rozvode manželstva. Z výsluchu manželky

vyplynulo, že manželka vidí príčinu rozvratu vzťahov v manželstve predovšetkým v dlhodobých
problémoch, ktoré sa s manželom pokúšali vyriešiť so psychológom aj kňazom. Vzťah manželov
bol podľa jej tvrdení nezdravý, manžel sa k nej nesprával tak, ako by sa mal. Až neustále konflikty
medzi manželmi vyústili do jej odchodu z domu. Manžel uviedol, že z vykonaného dokazovania je
nefunkčnosť manželstva evidentná. Najväčší rozvrat manželstva videl najmä v manželkinom trávení

času mimo domu a v jej nezáujme riešiť vzniknuté konflikty. Vzťahy medzi manželmi sú tak vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia vzhľadom na absolútne negatívne stanovisko oboch manželov a
najmä na skutočnosť, že manželia nie sú schopní spoločne vecne komunikovať ani o podstatných
veciach týkajúcich sa detí a ani o maličkostiach. Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd manželstvo

účastníkov konania rozviedol.

6. Keďže z manželstva účastníkov konania pochádzajú dve maloleté deti, a to maloletá J., nar.
XX.XX.XXXX a maloletý K., nar. XX.XX.XXXX, okresný súd rozhodol aj o úprave práv a povinností
rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine. Vzhľadom na

vyjadrenia rodičov, vyjadrenie kolízneho opatrovníka, vyjadrenia maloletých detí vyplývajúce zo spisu,
ale predovšetkým vzhľadom na najlepší záujem maloletých detí, o zverení maloletých detí na čas po
rozvoderozhodolokresnýsúdtak,žemaloletúJ.načasporozvodezverildoosobnejstarostlivostimatky
s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú J. zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.Otca zaviazal platiť na výživu maloletej J. sumu 275,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti
rozhodnutia naďalej, a to najneskôr do posledného dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý
sa výživné poskytuje na účet matky. Ďalej rozhodol tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou

J. každý nepárny týždeň od piatku od 13:00 hod. do nedele do 15:00 hod. Maloletého K. zveril
do striedavej osobnej starostlivosti matky a otca, a to tak, že matka bude zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloletého K. od nedele v nepárnom kalendárnom týždni od 15:00 hod. do nedele v
párnom kalendárnom týždni do 15:00 hod. a následne otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť
o maloletého K. od nedele v párnom kalendárnom týždni od 15:00 hod. do nedele v nepárnom

kalendárnom týždni do 15:00 hod. Zastupovať maloletého K. a spravovať jeho majetok v bežných
veciach sú oprávnení obaja rodičia. V čase trvania striedavej osobnej starostlivosti o maloletého K.
okresný súd výživné neurčil, keďže obaja rodičia sa budú v rovnakej miere podieľať na starostlivosti o
maloletého K. pri obdobných príjmoch oboch rodičov.

7. K takejto úprave pomerov maloletých detí pristúpil okresný súd najmä s prihliadnutím na ich najlepší

záujem. Počas konania bolo niekoľkokrát zo strany maloletého K. verbalizované, že chce tráviť čas
rovnako s matkou ako i s otcom. Súd nezistil nijaké pochybenie vo výchove a starostlivosti o maloletého
K. zo strany rodičov, ktoré by znemožňovalo jeho zverenie do striedavej starostlivosti oboch rodičov.
Čo sa týka maloletej J., ktorá sa vyjadrila, že nechce byť zverená do starostlivosti otca, avšak je
pripravená rešpektovať rozhodnutie súdu a v určenej miere sa s otcom stretávať, okresný súd rozhodol

s prihliadnutím na názor maloletého dieťa a zároveň zohľadnil primárnu potrebu súrodencov tráviť
spoločne čo najviac času, ako i nutnosť budovať a posilňovať narušený vzťah maloletej J. s otcom.
Takáto úprava sa javí momentálne ako najlepšie riešenie, keďže maloleté deti budú oddelene tráviť
minimum času, a to aj v porovnaní s tým, keby maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke
a otec mal upravené stretávanie sa s maloletým K. v širšom rozsahu tak, ako to navrhovala matka. Pri

upravenom zverení nebudú v období 14 dní maloletá J. a maloletý K. v rovnakej domácnosti len od
pondelka do štvrtka v nepárnom týždni a aj vtedy je zachovaná ich možnosť vzájomného kontaktu v
základnej škole, ktorú obaja navštevujú. Súd mal za to, že maloletá J. v súčasnosti nie je pripravená
tráviť s otcom viac času vzhľadom na narušený vzťah k otcovi, veľmi emocionálne prežívanie rozchodu
rodičov a stratu dôvery voči otcovi. Preto považoval za vhodnejšie zveriť ju do osobnej starostlivosti

matke a upraviť jej stretávanie sa s otcom počas víkendu, od piatka do nedele tak, aby mohlo dôjsť k
náprave vzájomne narušených vzťahov.

8. Pri úprave výživného na mal. J. okresný súd bral do úvahy najmä jej vek, potreby a záujmy, ako
i finančné možnosti rodičov s prihliadnutím aj na starostlivosť o mal. K.. Matka sa návrhom domáhala

určenia výživného na mal. J. vo výške 300 eur mesačne. Súd považoval za primerané určiť výživné
vo výške 275 eur mesačne. Otec na pojednávaní verbalizoval, že si vie vzhľadom na svoj príjem
predstaviť prispievať na výživu maloletej sumou 250 eur mesačne. Matka pracuje ako SZČO v jazykovej
škole N. M., kde jej mesačný príjem predstavuje približne 500 eur mesačne, a na základe zmluvy o
spolupráci v spoločnosti JOY, s.r.o., kde jej mesačný príjem predstavuje približne sumu 1300 eur. Čo

sa týka príjmu otca, jeho mesačný príjem predstavuje sumu 1300 eur až 1400 eur, pričom súd nebral
do úvahy rapídny pokles príjmu otca od júla 2024, nakoľko k tomuto došlo v čase podania návrhu
manželky na rozvod manželstva, preto ho súd považoval za účelový. Otcov mesačný príjem je tvorený
príjmom zo zamestnania v spoločnosti ECO PRODUKT s.r.o., živnosti a z prenájmu nehnuteľnosti.
Matka špecifikovala výdavky maloletej ako výdavky na stravu doma 150 až 200,- eur mesačne, ošatenie

80,- eur mesačne, drogéria 30,- eur mesačne, výdavky na ZUŠ 16,- eur, ŠKD 13,- eur mesačne,
školská jedáleň 10,- eur mesačne, bývanie 183,- eur mesačne (1/3 zo sumy nájmu 550,- eur mesačne),
školské pomôcky 15,- eur mesačne, zdravotná starostlivosť (lieky, výživové doplnky- nepravidelné,
lekári) 100,- eur mesačne a kredit na telefón 5,- eur mesačne. Výživné vo výške 275,- eur mesačne tak
predstavuje cca polovicu výdavkov na maloletú J. na jednej strane a na druhej strane je v schopnostiach

a možnostiach otca takto určené výživné riadne a včas platiť, keď aj on sám považoval za primerané
výživné vo výške 250,- eur mesačne. Príjem otca tvorí príjem zo zamestnania cca 500,- eur mesačne
(po znížení mzdy po podaní návrhu na rozvod), príjem zo živnosti ako uviedol v sume 1200 až 1300,-
eur mesačne, ako aj príjem z prenájmu nehnuteľnosti za rok 2024 v sume 133,33 eura mesačne podľa
daňového priznania (ide len o režijné náklady na byt, t. j. otec môže dosahovať vyšší príjem, keby byt

prenajímal za reálny nájom). Príjem otca, z ktorého súd vychádzal pri určovaní výživného na maloletú
J., tak predstavuje 1900 až 2000,- eur mesačne a určené výživné je v rozsahu 0,14% príjmov otca, t. j.
výživné v zmysle Metodiky MS SR pre určovanie primeraného výživného pre 2 deti vo veku 6 až 9 rokov.9. Okresný súd rozhodol tiež o nariadení výchovného opatrenia, ktorým uložil rodičom a maloletým
deťom podrobiť sa sociálnemu alebo inému odbornému poradenstvu na referáte poradenstvo-
psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Prievidza na obdobie 12 mesiacov od

právoplatnosti rozvodu manželstva. V časti nariadenia výchovného opatrenia sa súd stotožnil s názorom
kolízneho opatrovníka a má za to, že komunikácia medzi rodičmi najmä v súvislosti so starostlivosťou
a výchovou maloletých detí je na veľmi zlej úrovni. Medzi rodičmi pretrvávajú konflikty, rodičia spolu
nevedia vecne komunikovať, a preto je v záujme maloletých detí, aby bolo toto správanie eliminované,
aby sa rodičia naučili za odbornej pomoci spolu vychádzať a mohli tak maloletým deťom poskytnúť

adekvátne harmonické prostredie pre ich zdravý fyzický, psychický a emočný vývin. Nariadené výchovné
opatrenie poskytne maloletým deťom priestor pod odborným dohľadom zvládnuť novú, emocionálne
náročnú rodinnú situáciu, ktorou rozvod manželstva rodičov nepochybne je. Zároveň okresný súd zrušil
uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 04.10.2024 č. k. 13P/102/2024-23, ktorým boli upravené
práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu formou neodkladného opatrenia.
Neodkladné opatrenie súd zrušil s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Prievidza

v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode v konaní
vedenom pod sp. zn. 13P/99/2024. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd v súlade
s § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

10. Proti tomuto rozsudku podala matka odvolanie čo do výroku II. a s ním súvisiacich výrokov
III. a V. a výroku IV. K úprave styku uviedla, že kolízny opatrovník navrhol upraviť stretávanie sa
otca s mal. J. na každý druhý týždeň od piatku do nedele s postupným rozširovaním, najprv bez
prespatia, potom aj s prespatím. Tento istý názor zastáva aj matka, avšak v menšom rozsahu - iba
nepárny týždeň v piatok od 13:00 do 18:00 hod. Rozhodnutie súdu nie je v súlade s odporúčaním

kolízneho opatrovníka a nezohľadňuje aktuálne potreby a najlepší záujem maloletého dieťaťa. Tento
návrh vychádzal zo skutočnosti, že medzi otcom a maloletou J. neexistuje dostatočne pevné a citové
puto, ktoré by odôvodňovalo taký široký rozsah styku s prespatím už od začiatku. Súdom určený
režim styku je predčasný, neprimeraný a potenciálne zaťažujúci pre maloleté dieťa, ktoré si vyžaduje
postupné adaptovanie sa na nový režim kontaktu s otcom. Pred súdom bolo preukázané, že mal.

J. od otca ušla k susede, že vyskočila od neho z idúceho auta, a že otec ju pravidelne zaťažuje
situáciou, v akej sa rodičia v konaní o rozvod manželstva nachádzajú, namiesto príjemne stráveného
času. To je dôvodom, prečo mal. J. z jeho prítomnosti hľadá únik. Maloletá sa pri otcovi necíti komfortne,
ani v bezpečí, ako sama uviedla vo svojej výpovedi na ÚPSVaR. Takýmto spôsobom dôjde k ešte
výraznejšiemu ochladnutiu vzťahov medzi maloletou a otcom. Týmto súd porušil zásadu najlepšieho

záujmu dieťaťa. Súd sa pri rozhodovaní v merite veci v podstate nevysporiadal so základnou otázkou
primeranosti do zásahu integrity dieťaťa, nezohľadnil vek dieťaťa a teda následne aj vyjadrenie dieťaťa.
Nemožno tvrdiť, že je v záujme maloletých detí, ak súrodenci netrávia spolu čas, pretože tým dochádza k
narušeniu ich prirodzenej citovej a rodinnej väzby. Oddelené vyrastanie súrodencov zároveň spôsobuje
rozdiely vo výchovných prístupoch, hodnotách a pravidlách, čím sa narúša kontinuita výchovného

prostredia a znižuje sa stabilita, ktorú deti potrebujú pre svoj zdravý psychický a sociálny vývin.
Oddelenie súrodencov a znižovanie ich spoločného času nie je v súlade s ich najlepším záujmom.
Kolízny opatrovník odporučil, aby deti boli zverené do starostlivosti matky a neodporučil ich oddelenie.
Prvostupňový súd nevzal do úvahy ani skutočnosti vo vzťahu k striedavej starostlivosti, ktoré vyšli
najavo počas konania. Situácia medzi manželmi je konfliktná a konfliktnosť je zapríčinená zo strany

otca, manželia nie sú schopní spoločne vecne komunikovať ani o podstatných veciach týkajúcich sa
detí, a ani o maličkostiach. Pritom z rozhodnutí súdov vyplýva, že riadna komunikácia medzi rodičmi
je podmienkou pre zverenie maloletých deti do striedavej starostlivosti rodičov. Súd v napadnutom
rozsudkuuvádza,že:„maloletáJ.amaloletýK.nebudúvrovnakejdomácnostilenodpondelkadoštvrtka
v nepárnom týždni”. Toto tvrdenie súdu je ale v rozpore s výrokovou časťou napadnutého rozsudku,

nakoľko maloletá J. nebude u otca prespávať od piatku do nedele. Súd uvádza, že nezistil nijaké
pochybenie vo výchove a starostlivosti o maloletého K. zo strany rodičov. S takýmto tvrdením súdu sa
matka maloletého nestotožňuje. Pred súdom bolo preukázané zanedbanie zdravotnej starostlivosti o
mal. K. zo strany otca, k čomu sa aj sám doznal. Keď mal maloletý úraz hlavy, otec matku neinformoval
o zraneniach maloletého a bagatelizoval zranenia maloletého. Rozhodnutie má také vady, ktoré sú v

priamom rozpore so základnými zásadami mimosporového konania vyplývajúcimi z ustanovenia čl. 5
Zákona o rodine. Matka tak žiadala rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vrátiť na nové prejednanie.11. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zotrváva na svojich písomných a
ústnych vyjadreniach prezentovaných počas konania. Rodičia sa naďalej na základe nariadeného
neodkladného opatrenia v tomto konaní podrobujú sociálnemu alebo inému odbornému poradenstvu

na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza. Z
aktuálnej doručenej správy okrem iného vyplýva, že komunikácia a rodičovská spolupráca sú výrazne
problematické, rodičia sa voči sebe správajú hostilne a negatívne, je problematické dosiahnuť medzi
nimi akúkoľvek rodičovskú dohodu. Úrad je toho názoru, že v najlepšom záujme maloletých detí je, aby
sa situácia v rodine stabilizovala, vzťahy v rodine sa upokojili. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že nesú

plnú zodpovednosť za priaznivý vývin maloletých detí vo všetkých ohľadoch. Maloleté deti by nemali
byť vystavované prejavom a konfliktným situáciám medzi nimi a nemali by slúžiť ani ako prostriedok
vyhrocovania ich vzájomných vzťahov. K uvedenému cieľu im môže byť nápomocné prebiehajúce
odborné poradenstvo.

12. Otec vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s rodinou žili v spoločnej domácnosti niekoľko rokov a

dovtedy nikdy neboli problémy vo výchove a deti nemali žiadny problém so svojim otcom, odhliadnuc
od bežných sporov, resp. výchovných problémov. Otec tvrdí, že odmietanie dcéry je dané tým, že matka
vytváranaňutlak,jesilnemanipulovanámatkou.Pokiaľdočasurozvodunebolmedzimaloletouaotcom
žiadny problém, ako je možné, že problém vznikol podaním návrh na rozvod? Otec žiada, aby takéto
konanie nedostalo právnu ochranu. Manželka uvádza, že rozhodnutie nezohľadňuje najlepší záujem

maloletého dieťaťa. Má na mysli, že maloletá bude pri matke celý život a otec nebude mať žiadny
prístup, tak ako tomu je teraz. Otec má v týchto otázkach jasno a tvrdí, že práve otec je garantom týchto
podstatných skutočnosti pre jeho deti a práve najlepší záujem dieťaťa tkvie aj v jeho osobe, čo dokáže
dieťaťu odovzdať. Je samozrejmé, že pohľad manželky a manžela je veľa krát odlišný a to je aj v tomto
prípade, ale to neznamená, že jeden alebo druhý nechce pre dieťa to najlepšie. Vyhradzovať si právo,

že len ja to viem dobre a ten druhý manžel nie je dostatočne dobrý na výchovu, vedie len k rozvratu a
v konečnom dôsledku k situácii, že to nie je v najlepšom záujme maloletých detí. Pre tieto dôvody má
za to, že práve rozhodnutie prvostupňového súdu je v najlepšom záujme maloletej J.. Otec robí rôzne
interakcie, rôzne programy, ktoré reálne aj zaujmú maloletú, ale opakované zásahy matky do času, keď
je maloletá so svojim otcom spôsobujú, že maloletá nakoniec odmieta určité spoločné činnosti, ktoré

sú vždy spojené aj s jej bratom. Proti uvedenému sa nikdy nebude dať „bojovať“ takým spôsobom,
že otec bude s maloletou len 3 hodiny za dva týždne. Takýto systém trvá už viac ako rok. Maloletá
samostatne niekoľko krát uviedla, že pokiaľ bude takto súdne rozhodnutie, tak ho bude rešpektovať a
dodržiavať. Práve táto skutočnosť jasne preukazuje, že maloletá by chcela byť so svojim otcom, ale bojí
sa to pri svojej matke povedať, pretože by ju tým sklamala. Puto medzi maloletou a jej otcom od počiatku

je silné a dostatočné, ale práve zásah matky ho v určitej časti a miere oslabuje a to len obyčajným
citovým vydieraním. Manželka maloletej hovorí každú jednu skutočnosť s odôvodnením, že maloletá to
od matky žiada. Práve týmto je preukázané tvrdenie otca/manžela, že maloletá je ovplyvňovaná matkou
a to tým spôsobom, že je uvádza svoju „pravdu“ a svoje myšlienky a tým jednak maloletú zaťahuje a
zaťahovala po celý čas do konfliktov a zároveň ovplyvňuje jej myslenie vo vzťahu k otcovi. Otec bol

nie raz konfrontovaný maloletou, prečo spravil to alebo to, pričom podstatou je, že maloletá o týchto
skutočnostiach nemala ani vedieť. Rozhodnutie súdu zabezpečuje, že maloleté deti budú spolu prakticky
v rovnaký čas, ako by tomu bolo v čase, keď by súd rozhodol v súlade s návrhom manželky. Za 14 dní by
boli súrodenci od seba len od pondelka do štvrtku a to s určitosťou nie je čas, ktorý by mohol naštrbiť ich
vzťahy, pričom počas tohto obdobia sa môžu stretávať aj v školskom zariadení. Manželka poukazuje na

jednu udalosť a to, že maloletý K. sa korčuľoval na ľade, pričom padol a udrel si hlavu. Otec poukázal na
úzkostlivú reakciu matky, kde pri bežnom poranení /odreté ucho/ vyvolala konflikt pred deťmi a zároveň
chce tým poukázať na neschopnosť otca, pričom práve opačne poukazuje len na svoju úzkostlivosť,
nakoľko žiadnym vyšetrením nebolo nič preukázané. Lekár nekonštatoval žiadny otras mozgu alebo
obdobné poškodenie zdravia. Matka v konaní nepreukázala žiadne pochybenie vo výchove. V odvolaní

nie je uvedené prakticky žiadne tvrdenie, resp. vyjadrenie, čo chce, resp. nechce aj druhé maloleté dieťa,
a to K.. Máme za to, že to je práve z toho dôvodu, že matka si plne uvedomuje, že prostredníctvom mal.
J. chce zabezpečiť, aby otec nemal prístup ani k J. a ani k K.. Mal. K. sa v konaní nie raz vyjadril a jeho
vyjadrenia sú konzistentné a to, že on s otcom chce tráviť čas a striedavá starostlivosť je pre neho
vhodná. Otca, ktorý mal doposiaľ veľmi dobré vzťahy s obomi deťmi, nie je možné oddeliť a určiť mu

styk len na každý druhý víkend /pri K./ a následne pri dcére J. dokonca len na pár hodín. Manželka robila
všetky kroky proti nemu, len aby zabezpečila, aby nebol s deťmi. Otec/manžel robil pre rodinu všetko,
čo vedel, plne sa venoval rozvoju celej rodiny, trávil s deťmi plnohodnotný čas a po rozvode má byťs dcérou 3 hodiny za dva týždne. Takýto návrh nie je v súlade s oprávneným záujmom detí, a preto
navrhol, aby odvolanie manželky bolo zamietnuté ako nedôvodné.
13. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) po zistení, že odvolanie podal

oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s §
2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP) potvrdil rozsudok okresného súdu
v odvolaním napadnutých výrokoch, keďže dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil
skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení zákona o rodine, v odôvodnení sa vysporiadal

s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd cez úpravu v ust.
§ 387 ods. 1, 2 CSP stotožnil.

14. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v

konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil preskúmaním predloženého súdneho spisu,
nezistil odvolací súd procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1
písm. a) CSP.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel

k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť

alebo okolnosť. Naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie vo svojej
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je
konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku
ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného

vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2
CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa

na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací
súd považuje za podstatné vyjadriť sa osobitne len k niektorým odvolacím dôvodom matky, v ostatnom
poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu (§ 387 ods. 2 CSP).
16. Odvolací súd vo vzťahu k rozsahu matkou podaného odvolania zvýrazňuje, že matka svoje odvolanie
smerovala proti výrokom II., III., IV. a V. rozsudku súdu prvej inštancie, teda proti výrokom, ktorými bolo

rozhodnuté o zverení maloletých detí do starostlivosti rodičov, o úprave styku a o vyživovacej povinnosti
otca.

17. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom, na základe ktorých matka napadla výroky o úprave styku otca
s maloletou J. a o zverení maloletého K. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, odvolací súd

zdôrazňuje, že úlohou súdov v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je rozhodnúť o
otázkachtýkajúcichsapomerovrodičovkmaloletémudieťaťunapodkladeindividuálnehoakonkrétneho
skutočného stavu veci v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach
dieťaťa). Ich úlohou zároveň je, aby na základe uplatnenia zásady proporcionality našli riešenia, ktoré
nebudúneprimeraneobmedzovaťprávoanijednéhozrodičovzaručenévčl.32ods.4Listinyzákladných

právaslobôd.Vpraktickejrovinebymalisúdyvychádzaťzpremisy,žeprávomobochrodičovjevzásade
podieľať sa na starostlivosti o dieťa rovnakou mierou a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje
aj právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Ak je rozhodnutím súdu zverené maloleté dieťa do
osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom musí byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom
v takej miere, aby bol postulát rovnej rodičovskej starostlivosti naplnený s primeraným zohľadnením

konkrétnych okolností každého prípadu, veku, vývinových možností a potrieb, zdravotného stavu,
citových väzieb a skutočnosti, v akej miere a akým spôsobom obaja rodičia doposiaľ zabezpečovali
starostlivosť o maloleté dieťa. Takéto usporiadanie je totiž spravidla v najlepšom záujme dieťaťa, pričom
odchýlky musia byť odôvodnené ochranou iného, dostatočne silného legitímneho záujmu.18. Matka čo do úpravy práv a povinností rodičov k maloletej J. namietala predovšetkým rozsah styku
otca s maloletou stanovený súdom prvej inštancie. Odvolací súd obdobne ako súd prvej inštancie

nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by styk otca s maloletou mal byť obmedzený tak zásadným spôsobom,
ako to matka požadovala. Maloletá J. síce na jednej strane verbalizovala, že nechce byť zverená do
starostlivosti otca, na druhej strane sa však vyjadrila, že je pripravená rozhodnutie súdu o stretávaní
sa s otcom akceptovať. Čo sa týka matkou uvádzaných výhrad v tom smere, že súd prvej inštancie
nevzal do úvahy správanie sa otca maloletej, uvádza odvolací súd, že tvrdenia matky o tom, že otec

maloletú neprimerane zaťahuje do narušených vzťahov rodičov, či tvrdenia o tom, že sa maloletá u
otca necíti komfortne a v bezpečí, nemôžu bez ďalšieho viesť k záveru, že je nutné obmedziť kontakt
otca s maloletou len na niekoľko hodín mesačne, keďže v konaní žiadne reálne ohrozenie maloletej
zo strany otca zistené nebolo. Je pritom potrebné uviesť, že otec rovnako matke vyčítal, že do ich
konfliktov zaťahuje maloletú. Zvýrazňuje odvolací súd, že matka s otcom a s obidvomi maloletými deťmi
spolu žili až do dňa 28.08.2024, kedy matka s maloletými deťmi odišla. Až do dňa odchodu nebolo

zistené, že by vzťahy otca s maloletou boli narušené. Z obsahu spisového materiálu pritom nevyplýva
žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by maloletá mala širší rozsah styku s otcom odmietať, a ani dôvod
spočívajúci v správaní sa otca, pre ktorý by jeho kontakt s maloletou mal byť výraznejšie obmedzený.

19. Na taký výrazný zásah a zásadné obmedzenie rozsahu stretávania sa otca s maloletou, aký

požadovala matka, nemal odvolací súd obdobne ako súd prvej inštancie naplnené predpoklady. Matkou
požadovaná úprava styku otca s maloletou v celkovom trvaní šesť hodín mesačne by bola veľmi
výrazným, obmedzujúcim zásahom do rodičovských práv otca. Odvolací súd zvýrazňuje, že takéto
zásadné zúženie styku otca s maloletou by mohlo mať do budúcnosti na vzťah otca s dieťaťom negatívny
vplyv.Prirozhodovaníorozsahustykujepritomdôležitézvážiťokolnostitaknastranemaloletéhodieťaťa

- jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah
styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov - ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické
možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne. Malo by byť snahou
oboch rodičov hľadieť v prvom rade na záujem maloletého dieťaťa a pri realizácii styku vedieť spolu
komunikovať a dohodnúť sa tak, aby sa styk mohol realizovať zohľadniac možnosti rodičov a prirodzený

režim dieťaťa. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s maloletou plne
zohľadňuje uvedené kritériá a odvolací súd nenachádza žiaden dôvod v tejto časti rozhodnutie súdu
prvej inštancie meniť. Zdôrazňuje sa, že rodičovské práva k maloletému dieťaťu majú obaja rodičia, a
aj otec ako rodič, ktorý nezabezpečuje dennú starostlivosť o maloletú, má právo rozvíjať s ňou vzťah,
venovať sa jej, tráviť s ňou čas a robiť si spoločný program, pretože je nevyhnutnou súčasťou jej života.

Tiež maloletá má právo mať zabezpečený nerušený a plnohodnotný kontakt s druhým rodičom.
20. Odvolací súd vo vzťahu k posudzovanej problematike považuje za potrebné tiež uviesť, že žiadny
rodič nie je schopný dať dieťaťu širokospektrálne všetko, čo dieťa pre svoj život potrebuje (čím odvolací
súd nemá na mysli materiálnu stránku zabezpečenia dieťaťa), a preto pokiaľ tomu nebránia významné
okolnosti, rovnocenná participácia každého rodiča na výchove a starostlivosti o každého maloletého už

od jeho narodenia je veľmi významná a nezastupiteľná. Nepochybne najvhodnejším spôsobom, akým
je možné vzájomné vzťahy dieťaťa s rodičmi v situácii, keď rodičia už spolu nežijú (ako je tomu tiež
v posudzovanej veci), rovnocenne rozvíjať, je nastavenie takej formy výkonu osobnej starostlivosti o
mal. deti a ich výchovného prostredia a na to nadväzujúcej úpravy stretávania s rodičom, ktorému
dieťa nebolo do osobnej starostlivosti zverené, ktorá na to vytvorí čo možno najlepšie podmienky,

čo je obyčajne možné dosiahnuť predovšetkým dohodou rodičov, ktorí v kolízii a so zreteľom na
záujem mal. dieťaťa sú nositeľmi rodičovskej zodpovednosti na takej vyžadovanej úrovni, že sú schopní
podriadiť niekedy aj vážnym spôsobom vzájomne narušené vzťahy vyššiemu princípu, ktorým je
nepochybne záujem ich mal. dieťaťa a jeho ochrana, nepreferujúc tak svoje vlastné záujmy a predstavy
o spôsobe usporiadania výkonu rodičovských práv, k naplneniu čoho však zjavne v podmienkach

posudzovanej veci nedochádza. Keďže neexistuje žiadna šablóna, podľa ktorej by mohlo byť bezpečne
skonštatované, že úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa určitého vzorca (rozsah a forma)
je optimálna a v jeho najlepšom záujme, umožnenie styku rodiča s maloletým dieťaťom v primeranej
miere a za adekvátnych podmienok je závislé vždy od hodnotenia konkrétnej situácie súdom na
základe posúdenia dôkazov a zistených skutočností. Odvolací súd má za to, že styk vymedzený v

napadnutom rozhodnutí rešpektuje požiadavku na rozvíjanie plnohodnotného vzťahu otca s maloletou,
zabezpečuje pravidelný kontakt otca s ňou a možnosť otca budovať si vzťah s dcérou. Odvolací súd sa
s dôvodmi okresného súdu uvedenými v napadnutom rozhodnutí stotožnil a mal za to, že okresný súd
konal v zmysle najvyššieho imperatívu, a to ochrany najlepšieho záujmu maloletej J., ktorý je v tomtoprípade pre súd primárny, ktorého ochrana je nepochybne prioritná a ktorý spočíva v zabezpečení jej
primeraného kontaktu s otcom ako s rodičom, ktorému nie je zverená do starostlivosti. Krajský súd
dodáva, že úlohou súdu pri rozhodovaní o takejto veci nie je prioritne chrániť a preferovať záujmy

niektorého z rodičov, ale prioritne zohľadňovať záujmy maloletého dieťaťa.
21. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či

bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
22. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi
23. Vo vzťahu k zvereniu maloletého K. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov matka namietala
nevhodnosť takéhoto rozhodnutia a skutočnosť, že takýmto rozhodnutím dochádza k oddeleniu
súrodencov, čo nie je v ich najlepšom záujme. Odvolací súd vo všeobecnosti k otázke zverenia dieťaťa

do striedavej osobnej starostlivosti rodičov uvádza, že pokiaľ má rodič záujem rovnocenne sa podieľať
na výchove dieťaťa a nespráva sa spôsobom, ktorý by odôvodňoval zásah do výkonu rodičovských
práv a povinností, je súd povinný využiť všetky zákonné prostriedky na to, aby mu jeho právo priznal a
zabezpečil jeho riadnu realizáciu. Pri rozhodovaní musí súd prihliadať na záujem dieťaťa, najmä na jeho
citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ako aj na jeho právo na zachovanie

jeho vzťahu k obidvom rodičom.

24. Matka v odvolacej námietke vo vzťahu k zvereniu maloletého do striedavej osobnej starostlivosti
tvrdila, že takýmto rozhodnutím dochádza k oddeleniu súrodencov, ktorí tým, že spolu netrávia čas,
majú narušenú prirodzenú citovú a rodinnú väzbu. Vo vzťahu k tejto argumentácii odvolací súd v celom

rozsahu odkazuje na závery súdu prvej inštancie. Je nutné zvýrazniť, že prijatou úpravou nedochádza
k takému oddeleniu maloletých detí, ktoré by mohlo mať za následok matkou tvrdené odcudzenie a
narušenie ich prirodzených rodinných vzťahov. Podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie bude maloletý K.
jeden kalendárny týždeň u matky a nasledujúci kalendárny týždeň u otca s tým, že v týždni, kedy bude
u otca, bude zároveň cez víkend u otca aj maloletá J.. V týždni, kedy maloletý K. bude u matky, bude

zároveň u matky celý týždeň aj maloletá J.. Z tohto časového harmonogramu tak plynie, že maloleté
deti budú spolu tráviť každý nepárny víkend a zároveň každý celý párny týždeň. Čas, ktorý strávia
oddelene, teda predstavuje len 4 celé kalendárne dni (od pondelka do štvrtka) v tom kalendárnom
týždni, v ktorom bude maloletý v starostlivosti otca. Z uvedeného plynie, že v časovom období štyroch
kalendárnych týždňov súrodenci nestrávia spolu osem kalendárnych dní. Jedná sa pritom o pracovné

dni,počasktorýchmôžekukontaktusúrodencovdochádzaťvpriestorochzákladnejškoly,ktorúobidvaja
navštevujú. Uvedená úprava tiež zabezpečuje, že aj čas, ktorý má podľa úpravy styku maloletá J. stráviť
u otca, strávia súrodenci u otca spoločne. Tým sa zabezpečuje nielen potrebný kontakt maloletých
detí medzi sebou a budovanie a udržiavanie ich súrodeneckých vzťahov, ale aj potrebný kontakt a
budovanie vzťahov obidvoch detí súčasne s ich otcom. Odvolací súd tak obavy matky odvodzované od

rozdelenia súrodencov nemohol vyhodnotiť ako dôvodné. Z rovnakých dôvodov nepovažoval odvolací
súd za relevantné ani obavy vyslovené v tomto smere kolíznym opatrovníkom v konaní pred súdom
prvej inštancie. Zároveň odvolací súd zvýrazňuje, že maloletý K. v priebehu konania sám vyslovil želanie
byť v starostlivosti tak matky ako aj otca.

25. Matka v podanom odvolaní poukazovala aj na incident, pri ktorom malo zo strany otca dôjsť k
zanedbaniu zdravotnej starostlivosti o maloletého K., kedy otec podľa matky bagatelizoval jeho zranenia
a nechcel umožniť vziať maloletého k lekárovi. Vo vzťahu k tejto argumentácii odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že z vyjadrenia matky nevyplýva, že by sa malo jednať o iný ako jednorazový incident.
Zároveň, ako to vyplýva z obsahu spisového materiálu, k žiadnemu poškodeniu zdravia maloletého

nedošlo. Je potrebné v tomto smere poukázal na skutočnosť, že k poškodeniu zdravia maloletých
detí môže dôjsť bez ohľadu na to, aká forma zverenia bude súdom prijatá, a teda k poškodeniu
zdravia maloletého by mohlo dôjsť bez ohľadu na to, či je zverený do výlučnej starostlivosti jedného
z rodičov, alebo je zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Samotný tentoincident podľa názoru odvolacieho súdu nesignalizuje potrebu zásahu do rozsahu rodičovských práv
otca a bez ďalšieho nemôže byť prekážkou zverenia maloletého K. do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov. Opačný prístup by znamenal, že takýto alebo obdobný incident, ku ktorému dôjde

počas starostlivosti jedného z rodičov, by mal automaticky viesť k obmedzeniu alebo vylúčeniu jeho
starostlivosti o dotknuté dieťa.

26. V zmysle čl. 24 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi
verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy

najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2).

27. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

28. Podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať
patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

29. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní
maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam a
objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

30. Podľa § 38 ods. 1, 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj

názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

31. Vo vzťahu k námietkam matky o nerešpektovaní vysloveného názoru maloletých detí uvádza vo
všeobecnostiodvolacísúd,žedieťaťusaposkytujemožnosť,abybolovypočutévkaždomsúdnomalebo

správnom konaní, ktoré sa ho týka, a to buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného
orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho
zákonodarstva. Niet sporu o tom, že maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré nezohľadnilo názory dieťaťa alebo
im nevenovalo primeranú pozornosť zodpovedajúcu veku a úrovni dieťaťa, upiera dieťaťu možnosť

ovplyvniť určenie ich najlepšieho záujmu (viď uznesenie najvyššieho súdu z 22. júna 2016, sp.zn. 5 Cdo
492/2015). Treba ale zdôrazniť, že nie je možné, aby všeobecné súdy stanovisko maloletého dieťaťa bez
ďalšieho prevzali a aby založili svoje rozhodnutia iba na jeho prianí a nie na starostlivom a komplexnom
posudzovaní jeho záujmov (rozsudok ESĽP vo veci C. proti Fínsku zo dňa 9. mája 2006 č. 18249/02,
body 57- 59). Dieťa má právo byť informované o prebiehajúcom konaní a jeho dôsledkoch, pričom

zákon zdôrazňuje, že sa tak má stať v rozsahu a spôsobom, ktorý bude zodpovedať jeho veku ale aj
psychickej vyzretosti. Hľadanie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa nemá byť redukované len na
samotné zistenie a kopírovanie vôle alebo predstavy maloletého, ale jeho názor má byť zohľadnený
ako jeden z relevantných faktorov pri rozhodovaní. Prianie dieťaťa totiž síce treba považovať za
zásadné vodítko pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu za predpokladu, že je dieťa dostatočne rozumovo

a emocionálne vyspelé, avšak je potrebné zdôrazniť, že nie je možné, aby súd postoj maloletého
dieťaťa bez ďalšieho prevzal a aby svoje rozhodnutie založil iba na jeho želaní, nie na starostlivom a
komplexnom posudzovaní jeho záujmov. V prejednávanom prípade mal. J. vyslovila, že bude súdne
rozhodnutie akceptovať, a mal. K. chcel byť v starostlivosti obidvoch rodičov. Okresný súd tak v danom
prípadebraldoúvahyvšetkyrelevantnéokolnosti,okreminýchajnázorymaloletýchdetíanezistilžiadne

skutočnosti svedčiace proti striedavej osobnej starostlivosti vo vzťahu k maloletému K. za súčasného
zverenia maloletej J. do starostlivosti matky s primeranou úpravou rozsahu styku otca s ňou.
32. Odvolací súd zároveň nezdieľa názor, že nie je možné nariadiť striedavú starostlivosť, ak
komunikácia rodičov je problematická. Komunikácia rodičov je podľa odvolacieho súdu rovnako dôležitá,
či ide o zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti, alebo či je dieťa zverené jednému z rodičov

s úpravou styku. Aj v prípade úpravy styku je rovnako pre dieťa zaťažujúce, keď dochádza pri jeho
odovzdávaní ku konfliktu medzi rodičmi, rovnako vníma negatívne, ak sa rodičia nepekne alebo
vôbec spolu nerozprávajú a podobne. Na maloleté deti nevplýva negatívne to, ako je starostlivosť
pomenovaná, ale to, že je tu prítomná narušená komunikácia rodičov. Odvolací súd v danom prípadenevidí rozdiel, ak by aj bol maloletý K. zverený do osobnej starostlivosti matky s úpravou styku s otcom.
Pomenovaniestarostlivostinemávplyv nazlepšeniekomunikácierodičovarodičiabysarovnakomuseli
dohodnúť a komunikovať o otázkach týkajúcich sa ich spoločného maloletého dieťaťa. Je určite v záujme

maloletých nevyhnutné, aby rodičia pracovali na odstránení ich vzájomného konfliktu/problému, k čomu
však podľa odvolacieho súdu nepomôže len zmena formy starostlivosti. Z pohľadu odvolacieho súdu
môže k nezhodám rodičov dochádzať rovnako, či sú deti zverené do osobnej starostlivosti jedného
alebo oboch rodičov, alebo je jedno z nich zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
pretože ani zverením do osobnej starostlivosti jedného rodiča by druhý rodič nebol žiadnym spôsobom

obmedzený na výkone svojich rodičovských práv a povinností a mal by právo sa rovnako vyjadrovať
k otázkam spojeným s výkonom rodičovských práv a povinností k obidvom deťom.
33. Svojím odvolaním matka výslovne napadla aj výrok III., ktorým okresný súd uložil otcovi povinnosť
platiť na výživu maloletej J. sumu 275 eur mesačne. Odvolací súd k tejto časti odvolania uvádza, že
matka v podanom odvolaní vo vzťahu k tomuto výroku žiadne odvolacie dôvody nezadefinovala. Na
základe preskúmania rozsudku súdu prvej inštancie aj v tomto výroku nezistil odvolací súd okolnosti,

ktoré by viedli k záveru o nesprávnosti rozhodnutia okresného súdu. Súd prvej inštancie rešpektoval
zákonnékritériározhodujúceprestanovenierozsahuvyživovacejpovinnostiasprávnepristúpilkurčeniu
vyživovacej povinnosti v uvedenej výške. Zároveň súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav,
posúdil ho podľa správnych ustanovení zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom odvolací
súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v danej časti stotožňuje. Odvolanie

matky neobsahuje žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu vecne sa viažucu k napadnutému výroku
rozsudku okresného súdu o výživnom na maloleté dieťa.

34. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09). Na ďalšiu

irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo
vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
35. Na základe uvedených zhodnotení krajský súd pristúpil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP k potvrdeniu
rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu ku všetkým odvolaním matky napadnutým výrokom tohto
rozsudku.

36. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 52 CMP a rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
37. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.