Rozsudok – Žaloby proti právoplatným ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Monika Šamuová

Oblasť právnej úpravy – Správne právoŽaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 28Sas/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101726
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šamuová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0724101726.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Šamuovou, v právnej veci

žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, A. C. XX, XXX XX A., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, 29.
augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 807 484, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. 710 713 7895 0 zo dňa 24.09.2024, na
základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 710 713 7895 0 zo dňa 24.09.2024
a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 710 713 7895 0 zo dňa
09.04.2024 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu“) zvýšila sumu invalidného dôchodku podľa
§ 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon

o sociálnom poistení“) od 11.09.2023 na sumu 351,30 eur mesačne a podľa § 82, § 293gb ods. 1 a §
293gc ods. 1 zákona o sociálnom poistení od 01.01.2024 na sumu 364 eur mesačne.

2. Podkladom prvostupňového rozhodnutia bol Odborný posudok o invalidite zo dňa 13.03.2024 (ďalej
len „odborný posudok“), v zmysle ktorého príslušný posudkový lekár sociálneho poistenia, pobočky
Martin (A. D. E.) za súčasného overenia posudkovým lekárom – koordinátorom (A. A. F.) (ďalej len
„posudkový lekár pobočky“), posúdením zdravotného stavu žalobcu v jeho neprítomnosti (žalobcom

udelený telefonický súhlas dňa 12.03.2024) na základe odborných nálezov:
- optometristické vyšetrenie dňa 12.12.2022 u A. E., UVEA Martin-Priekopa,
- ORL vyšetrenie dňa 25.01.2023 u A. G.,
- neurologické vyšetrenie dňa 25.01.2023 u A. H.,
- prepúšťacia správa z Neurologickej kliniky UNM (hospitalizácia od 08.02.2023-16.02.2023),
- neurologické vyšetrenie dňa 28.09.2023 u A. H.,
- psychologické vyšetrenie dňa 13.10.2023 u A. I.,

- očné vyšetrenie dňa 05.09.2023 u A. J., MT Priekopa - Uvea klinika,
- psychiatrické vyšetrenie dňa 11.09.2023 u A. J.
určil chorobu: depresívna porucha stredne ťažkého stupňa; funkčná porucha integrácie vizuálnych
podnetov – diplopia, výpadky v zornom poli; percepčná porucha sluchu obojstranne s tinnitomvpravo; migrenózna cefalea s aurou, chronická dorzalgia a polyneuropatia dolných končatín ľahkého
stupňa a špecifikoval úraz: otras mozgu po páde z výšky – nepracovný úraz dňa 16.09.2021. Na
základe uvedeného posudkový lekár pobočky stanovil podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení

rozhodujúce zdravotné postihnutie:
- kapitola V – duševné choroby a poruchy správania,
- položka 3 –poruchy nálad,
- písmeno b) – stredne ťažké formy,
smieroupoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťnaúrovni45%.Vdôsledkuinýchzdravotných

postihnutí došlo k navýšeniu percentuálnej miery o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bola u žalobcu určená na úroveň 55 %.

3. Voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal opätovné
prehodnotenie, nakoľko nie je schopný vykonávať prácu v dôsledku nemožnosti čítať písaný či tlačený
text, resp. vypisovať akékoľvek dokumenty a formuláre.

4. O odvolaní rozhodol generálny riaditeľ žalovaného rozhodnutím č. 710 713 7895 0 zo dňa 24.09.2024
(ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu a podľa § 73,
§ 112 ods. 4, § 82 a § 293gb ods. 1 zákona o sociálnom poistení zvýšil sumu invalidného dôchodku
od 08.03.2024 na sumu 382,60 eur mesačne. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia žalovaný

zhrnul závery prvostupňového orgánu, poukázal na závery posudkového lekára pobočky a vzhľadom
na odvolaciu námietku žalobcu poukázal na záver prijatý posudkovým lekárom sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Žiline (ďalej len „posudkový lekár ústredia“), ktorý
vo svojom posudku dospel k záveru zmeniť určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, vrátane zmeny rozhodujúceho zdravotného postihnutia a iného zdravotného postihnutia, a to

v dôsledku vyšetrenia konaného dňa 08.03.2024. V závere rozhodnutia žalovaný špecifikoval spôsob
výpočtu invalidného dôchodku, ktorý stanovil od 08.03.2024 vo výške 382,60 eur mesačne, a síce ako
súčin priemerného osobného mzdového bodu (t. j. 0,6541), obdobia dôchodkového poistenia získaného
ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku
na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku (t. j. 47,9042 rokov), aktuálnej dôchodkovej

hodnoty (t. j. k 08.03.2024 je 17,7688 eur) a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť (t. j. 60 %), navýšené podľa § 82 a § 293gb zákona o sociálnom poistení o 14,5 %..

5. Podkladom rozhodnutia žalovaného bol Posudok zo dňa 10.09.2024 (ďalej len „posudok“)
posudkového lekára ústredia (A. D. K.), ktorý vyšetrením žalobcu a z predložených odborných nálezov:

- optometristické vyšetrenie dňa 12.12.2022 u A. E., UVEA Martin-Priekopa,
- očné vyšetrenie dňa 04.01.2023 u A. J., MT – Priekopa – Uvea klinika,
- očné vyšetrenie dňa 05.09.2023 u A. J., MT – Priekopa – Uvea klinika,
- očné vyšetrenie dňa 08.03.2024 u A. J., MT – Priekopa – Uvea klinika,
- ORL vyšetrenie dňa 25.01.2023 u A. G.,

- neurologické vyšetrenie dňa 25.01.2023 u A. H.,
- neurologické vyšetrenie dňa 28.09.2023 u A. H.,
- prepúšťacia správa z Neurologickej kliniky UNM (hospitalizácia od 08.02.2023-16.02.2023),
- psychologické vyšetrenie dňa 21.09.2023 u A. I.,
- psychiatrické vyšetrenie dňa 11.09.2023 u A. J.,

- psychiatrické vyšetrenie dňa 25.10.2023 u A. J.,
- psychiatrické vyšetrenie dňa 20.05.2024 u A. A.,
- neurochirurgické vyšetrenie dňa 16.04.2024 u A. F.
určil chorobu: depresívna porucha stredne ťažkého stupňa; funkčná porucha integrácie vizuálnych
podnetov – diplopia, výpadky v zornom poli; percepčná porucha sluchu obojstranne s tinnitom vpravo;

migrenózna cefalea s aurou,; chronická recidivujúca lumbalgia s radikulárnym syndrómom S1 vľavo
a polyneuropatia dolných končatín ľahkého stupňa a špecifikoval úraz: otras mozgu po páde z výšky
– nepracovný úraz dňa 16.09.2021, zlomenina 6. krčného stavca v roku 2016. Na základe uvedeného
posudkový lekár stanovil podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení v období od 11.09.2023 do
07.03.2024 rozhodujúce zdravotné postihnutie:

- kapitola V – duševné choroby a poruchy správania,
- položka 3 – poruchy nálad,
- písmeno b) – stredne ťažké formy,s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 45 %. Za iné zdravotné postihnutia
došlo k navýšeniu percentuálnej miery o 10 %. Od 08.03.2024 určil posudkový lekár ústredia
rozhodujúce zdravotné postihnutie:

- kapitola VII – choroby zmyslových orgánov,
- oddiel – A – zrak
- položka 11.2 – ľahké, dlhotrvajúce alebo ustálené formy čiastočne poškodzujúce funkciu oka, ktoré
majú vplyv na pracovné zaradenie
- písmeno b) – obojstranné,

s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 50 %. Navýšenie percentuálnej
miery za iné zdravotné postihnutia zostalo zachované, t. j. 10 %. Celková miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou tak bola u žalobcu od 08.03.2024
určená na úrovni 60 %.

II.

Súdne konanie

6. Správnou žalobou zo dňa 20.11.2024, doručenou najskôr Správnemu súdu v Bratislave dňa
25.11.2024, ktorý následne uznesením č. k. 17Sas/44/2024-15 zo dňa 25.11.2024 postúpil predmetnú
vec príslušnému Správnemu súdu v Banskej Bystrici (doručená mu dňa 29.11.2024), sa žalobca

domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.

7. Žalobca odôvodnil nezákonnosť rozhodnutia žalovaného o nedostatočné posúdenie jeho zdravotného
stavu, ktoré nie je podľa neho jednoznačné, úplné, určité, a najmä presvedčivé. V zmysle posudku,
ktorý tvorí podklad rozhodnutia žalovaného, môže vykonávať prácu, ktorá nie je náročná na zrak a na

skrátenýúväzok,čovšakpodľanehoniejereálne,nakoľkotrpízrakovýmochorenímspôsobujúcimtrojité
videnie, čo negatívne ovplyvňuje jeho schopnosť čítať a písať, v dôsledku čoho musí používať digitálne
pomôcky. V spojení s ostatnými ochoreniami nie je schopný sústrediť sa, má to vplyv na jeho výkonnosť
anájdeniesivhodnéhozamestnanianatrhupráce.Uvedenépodľažalobcunezohľadnilposudkovýlekár
vrámciposudku,čímjehozdravotnýstavnebolposúdenýkomplexne.Žalobcavtejtosúvislostipoukázal

na lekársku správu z psychiatrického vyšetrenia realizovaného A. J. dňa 11.09.2023, podľa ktorého
žalobca nie je schopný vykonávať pravidelnú pracovnú činnosť vo svojom odbore a podľa výsledku
psychologického vyšetrenia u A. I. zo dňa 21.09.2024 má žalobca pokračovať s tréningom pozornosti
a pamäti. V posudku tak nie sú zohľadnené všetky podstatné skutočnosti, posúdenie zdravotného stavu
nie je logické a primerane odôvodnené, najmä nie je v ňom ozrejmený výpočet miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobca má za to, že jeho zdravotný stav v čase podaného odvolania ako
aj správnej žaloby odôvodňoval ohodnotenie jeho zdravotného stavu vyššou mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, t. j. 70 %, než akú určil posudkový lekár a žalovaný prijal jeho záver.
Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal o zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d)
a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a vec vrátiť žalovanému

na ďalšie konanie. Zároveň uviedol, že nežiada o nariadenie pojednávania podľa § 182 SSP.

8. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 10.01.2025, ktorým poukázal na napadnuté
rozhodnutie a podstatu a význam posudkovej činnosti posudkových lekárov, opierajúc sa o príslušné
ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Žalovaný má za to, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený

správne, komplexne a v súlade s právnymi predpismi. Samotný posudok je presvedčivý, úplný
a zodpovedá kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení a jeho závery sú vecne zdôvodnené
v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu. Rovnako aj rozhodnutie
žalovaného považuje za správne a zákonné. Vzhľadom na uvedené považoval námietky žalobcu za
nedôvodné, a preto navrhol správnu žalobu zamietnuť. V závere svojho vyjadrenia uviedol, že nežiada

o nariadenie pojednávania.

9. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca v rámci tzv. repliky zo dňa 28.01.2025, v ktorej
zotrval na svojich doterajších argumentoch a naďalej žiadal zrušenie rozhodnutia žalovaného pre jeho
nepreskúmateľnosť z dôvodu nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

10. Žalovaný sa k replike zo dňa 28.01.2025 nevyjadril.

III.Relevantná právna úprava

11. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

14. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

15. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti

úspech.

16. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.

18. Podľa § 191 ods. 4 SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností

môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu
verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie
rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení
všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

19. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

20. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou.

21.Podľa§71ods.2zákonaosociálnompoistenídlhodobonepriaznivýzdravotnýstavjetakýzdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

22. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia

a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja,
ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu
schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti
poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.24. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

25. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.

26. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

27. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných

postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

28. Podľa § 71 ods. 10 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely
invaliditysaposúdiopätovne,aksapredpokladázmenavovývojizdravotnéhostavuazmenaschopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

29. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku

posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

IV.
Posúdenie veci správnym súdom

30. Správny súd prv, než pristúpil k meritórnemu rozhodnutiu, preskúmal splnenie procesných
podmienok podľa § 97 SSP a zistil o. i., že v danom prípade sa jedná o správnu žalobcu v sociálnych

veciach (§ 199 a nasl. SSP), bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), včas (rozhodnutie
žalovaného bolo oznámené žalobcovi dňa 11.10.2024 a správna žaloba bola podaná elektronicky dňa
19.11.2024) (§ 181 ods. 1 SSP) a správny súd je vecne a miestne príslušný súd na konanie o danej
správnej žalobe (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP).

31. Následne správny súd preskúmal správnu žalobu, vyjadrenia účastníkov konania ako aj žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane priebehu administratívneho konania, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu, na základe predloženého administratívneho spisu (pozostávajúceho z dávkového
a posudkového spisu), a to nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah
žalobných bodov v zmysle § 134 ods. 2 písm. d) SSP, nakoľko sa v danom prípade jedná o správnu

žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, v prípade ktorej správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP nie
je viazaný žalobnými bodmi.

32. V predmetnej veci rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP,
v súlade s prejavenou vôľou oboch účastníkov konania, a keďže nezistil žiaden z dôvodov, pre ktorý by

bolo nevyhnutné nariadiť pojednávanie podľa § 170 ods. 1 SSP, správny súd postupom podľa § 137 ods.
4 SSP rozsudok verejne vyhlásil, a to najmenej päť dní po tom, čo bolo oznámenie o termíne a mieste
verejného vyhlásenia rozsudku zverejnené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke.

33.Podstatousprávnejžalobybolonesúhlasnéstanoviskožalobcusposúdenímjehozdravotnéhostavu

pre potreby rozhodnutia o zvýšení invalidného dôchodku vzhľadom na jeho zhoršujúci sa zdravotný
stav, ako aj nezákonnosť posudku a rozhodnutia žalovaného, ktoré sú nepreskúmateľné, predovšetkým
posudok nespĺňa vyžadované kritéria, t. j. úplnosť, určitosť, presvedčivosť a komplexnosť.34. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi

konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu

namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

35. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že správny súd sa nezaoberá posudzovaním zdravotného
stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu, ktoré je vecou
výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré správny súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo

veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna
poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v zmysle § 153 ods.
1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení s tým, že konkrétne túto činnosť
vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho
poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Výsledkom posudkovej činnosti je záver

posudkovéholekáraotom,čikonkrétnafyzickáosobaje,aleboniejeinvalidnásurčenoumieroupoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového
lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho

odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých
pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda kľúčovým dôkazom, na ktorý je správny súd
odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v
rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver
ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). V kontexte uvedeného tak lekársky posudok ako podklad
rozhodovania správneho orgánu, musí byť jednoznačný, úplný, určitý a presvedčivý, a preto posudkový
lekár sa musí riadne vysporiadať so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami,
prihliadne pri tom na účastníkove udávané ťažkosti a svoje posudkové závery náležite odôvodní.
Uvedený štandard lekárskeho posudku bol viackrát konštatovaný v judikatúre Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp. zn. 6Ssk/29/2021 zo dňa 12.01.2023).

36. Správny súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalobcu, týkajúcou sa nepreskúmateľnosti
rozhodnutia žalovaného, teda vady, ktorá bráni prieskumu napadnutého rozhodnutia, pričom môže
spočívať v nezrozumiteľnosti (napr. z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy

vykonal) alebo v nedostatku dôvodov (napr. z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej
správy pri vyhodnotení dokazovania).

37. Podkladom rozhodnutia žalovaného bol posudok, v zmysle ktorého posudkový lekár ústredia
konštatoval pretrvávajúcu invaliditu žalobcu s tým, že od 08.03.2024, t. j. dátumu očného vyšetrenia

u A. J., MT – Priekopa – Uvea klinika, kedy bola potvrdená obojstranná monokulárna diplopia a aj
diagnostikované skotómy v zornom poli obojstranne, hlavne v dolných kvadrantoch, bolo určené ako
rozhodujúce zdravotné postihnutie – ochorenie zraku zaradené v kapitole VII., oddiel A, položka
11.2., písmeno b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, s mierou poklesu vykonávať zárobkovú
činnosť na úrovni 50 %. V súvislosti s týmto rozhodujúcim zdravotným postihnutím posudkový

lekár v posudku uviedol cit: „Je v dispenzári očného lekára pre monokulárnu diplopiu, obojstranne
pravdepodobne cerebrálnu (poúrazové poškodenie okcipitálneho kortexu - zraková kura alebo asoc.
kôra), očná príčina tejto monokulárnej diplopie je vylúčená. Vo februári 2023 bol hospitalizovaný
naNeurologickejklinikezaúčelomdiferenciálnejdiagnostikyťažkostí,vzniknutýchvnadväznostinaúraz
hlavy (monokulárna diplopia, tinitus v pravom uchu, zvýšenie frekvencie migrenóznych bolestí hlavy s

aurou). Na MR vyšetrení mozgu sa zobrazilo niekoľko drobných ložísk postischemickej gliózy v bielej
hmote fronto-parietálne obojstranne, inak bol nález v norme vrátane okcipitálnych oblastí, pyramíd
a orbít. Absolvuje pravidelné kontroly na očnej klinike. Pri vyšetrení v septembri 2023 je pri vyšetrení
perimetra popisovaných obojstranne veľa fixačných strát (čo je logické), inak dobrá spoľahlovosťodpovedí, nešpecifický pokles citlivosti v hornej periférií vyšetrovaného zorného poľa (do 30 °), viac
vpravo (kde väčší posun obrazov). V konaní o odvolaní je dnes doložené očné vyšetrenie zo dňa 08.
marca 2024. Pri vyšetrení perimetra jej fixácia dostatočná, na pravom oku sú popisované skotómy

v dolných kvadrantoch, čiastočne aj v horných, na ľavom oku skotómy v dolných kvadrantoch, čiastočne
v hornom nazálnom. V závere vyšetrenia perimetra sú hodnotené defekty v zornom poli obojstranne,
pri vyššom percente falošne negatívnych odpovedí, hlavne v dolných kvadrantoch. Vhodné je najbližšie
doplniť neurologický perimeter na vyšetrení OCT (optická koherentná tomografia) je fyziologický nález,
bez zmeny v čase.“

38. Z uvedeného vyplýva, že posudkový lekár zhrnul výsledky odborných nálezov vzťahujúcich sa na
rozhodujúce zdravotné postihnutie, avšak z týchto výsledkov nie je zrejmé, aký to má dopad na celkový
zdravotný stav žalobcu, rovnako nie je zrejmé, prečo nález z očného vyšetrenia zo dňa 08.03.2024
odôvodňoval zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, za súčasného určenia miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť až na hornej hranici rozsahu, t. j. 50 % (pozn. pri takto

stanovenom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí je rozsah 40 - 50%), resp. akou úvahou sa spravoval
posudkový lekár pri ich určení. Tak ako bolo uvedené vyššie, správny súd nie je erudovaný na
posúdenie medicínskych otázok, a preto vyhodnotenie odborných nálezov musí byť jednoznačne
a nespochybniteľne vyjadrené v posudku a musí tak dávať odpoveď na to, prečo novozistený nález
je natoľko závažný, aby zmenil doterajšie zdravotné postihnutie a stanovil mieru poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť na najvyššiu možnú mieru v danom rozsahu, čo však z predmetného
posudku nevyplýva.

39. Opodstatnenosť tejto námietky žalobcu mal správny súd za preukázanú aj vo vzťahu k posúdeniu
rozhodujúceho zdravotného postihnutia od 11.09.2023 do 07.03.2024. Posudkový lekár uviedol cit.:

„... Od úrazu (pozn. žalobca utrpel úraz dňa 16.09.2021, na základe čoho bol hospitalizovaný
s príznakmi ťažkého otrasu mozgu a antegrádnou amnézou) začali zdravotné ťažkosti. Je v ambulantnej
liečbe psychiatra, spočiatku bol stav hodnotený ako postkomočný syndróm, neskôr depresívna
porucha stredne ťažká. Psychologickým vyšetrením v septembri 2023 boli potvrdené intelektové
schopnosti v pásme mierneho nadpriemeru, prítomné je depresívne prežívanie mierneho až stredne

ťažkého stupňa, zvýšená náchylnosť k úzkostnej symptomatike, ktorá súvisí najmä s obmedzeniami
vychádzajúcimi z poúrazových komplikácií obmedzení. Mierny až stredne ťažký kognitívny deficit
je v oblasti pamäťových schopností, najmä v oblasti verbálnej a auditívnej pamäte. Schopnosť
ukladania informácií do dlhodobej pamäti je narušený, psychomotorické tempo, vizuopriestorové
vyhľadávanie a pozornosť sú mierne narušené. Je oslabená koncentrácia pozornosti, ktorá sa zhoršuje

pri náročnejších podnetoch a pri interferencii. Psychiater pri vyšetrení v októbri 2023 hodnotí stav
bez pozitívneho vývoja, vzhľadom k vývoju, klinickému obrazu, psychologickému a neurologického
nálezu mení diagnózu a v závere je hodnotená mierna kognitívna porucha, organická afektívna
porucha, stredne ťažký depresívny syndróm syndróm“. Rovnako aj v tomto prípade posudkový lekár
zhrnul výsledky odborných nálezov bez ich ďalšieho odôvodnenia na celkový zdravotný stav žalobcu,

na posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, na jeho následné pracovné
zaradenie,aleibaprebraldovtedyprijatýzáverourčenejmierepoklesuschopnostivykonávaťzárobkovú
činnosť na úrovni 45 %.

40. Pokiaľ ide o pridružené zdravotné postihnutia, v tejto časti posudku správny súd nevzhliadol

nedostatok odôvodnenia, nakoľko posudkový lekár jasne uviedol, o aké iné zdravotné postihnutia
ide, ako ich hodnotil samostatne i vo vzájomných súvislostiach, aký majú vplyv na celkový zdravotný
stav žalobcu (s uvedením posudkovo významných a nevýznamných zdravotných postihnutí) a ako
odôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o maximum možného
zvýšenia, t. j. o 10 %.

41. Za opodstatnenú považoval správny súd aj námietku týkajúcu sa nezohľadnenia všetkých
podstatných skutočností pre posúdenie prípadu. Hoci sú v posudku v jeho úvodnej časti vymenované
odborné nálezy, z ktorých mal posudkový lekár vychádzať, zo samotného odôvodnenia však
jednoznačne nevyplýva, že sa nimi aj posudkový lekár reálne zaoberal.

42. Správny súd má za to, že nakoľko sa zdravotný stav v čase mení a vyvíja, a to či už k zlepšeniu, alebo
k zhoršeniu, prípadne stagnuje, posudkový lekár tak musí v súlade s § 71 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení posúdiť, či určité zdravotné ťažkosti trvajú dlhodobo, t. j. viac ako jeden rok. Za tým účelommusí posudkový lekár na jednej strane zohľadňovať aj časovo staršie lekárske správy odborných
lekárov o minulom zdravotnom stave posudzovanej osoby a o jeho vývoji, a na strane druhej súčasne,
keďže o aktuálnom zdravotnom stave posudzovanej osoby a to aj vzhľadom na vyhodnotenie účinkov

naordinovanejliečby,nepochybnevypovedajúčasovonovšie(aktuálnejšie)lekárskesprávyoaktuálnom
zdravotnom stave posudzovanej osoby, musí posudkový lekár v čase vykonávania svojej posudkovej
činnosti pri formulovaní svojich záverov zohľadniť predovšetkým tie o aktuálnom zdravotnom stave
posudzovanej osoby samozrejme v kontexte aj s v minulosti indikovanými zdravotnými ťažkosťami
posudzovanej osoby.

43. Preskúmaním administratívneho spisu správny súd zistil, že sa tam nachádzajú aj iné odborné
nálezy, než z akých vychádzal posudkový lekár v predmetnom posudku, ide o vyšetrenie zo dňa
23.11.2022 u A. K.; očné vyšetrenie zo dňa 02.12.2021 u A. G.; výsledkové listy z klinickej biochémie
zo dňa 23.02.2022a zo dňa 04.05.2022; psychologické vyšetrenie zo dňa 19.11.2011 u A. L.; potvrdenie
o PN v období rokov 2020 – 2022 vystavené A. M.; neurologické vyšetrenie zo dňa 19.10.2022 a

zo dňa 02.02.2022 u A. L.; urologické vyšetrenie zo dňa 05.04.2022 u A. L.; gastroenterologické
vyšetrenie zo dňa 04.05.2022 a 10.05.2022 u A. E.; psychiatrické vyšetrenie zo dňa 20.07.2022; dňa
18.10.2022 a dňa 13.12.2022 u A. J.; vyšetrenie na pneumologickej ambulancii dňa 24.11.2022 a dňa
23.12.2022;ORLvyšetreniezodňa24.11.2022a01.12.2022uA.N..Točiuvedenéodbornénálezymajú
vplyv na posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, bolo úlohou žalovaného

skrz posudkového lekára, avšak z napadnutého rozhodnutia žalovaného (a posudku) nevyplýva, že
vôbec boli predmetom ich prieskumu, čo odôvodňuje pochybnosť (s poukazom na vyššie uvedené)
o komplexnom posúdení zdravotného stavu žalobcu.

44. O nekomplexnosti zistenia zdravotného stavu svedčí aj skutočnosť, že podľa posudku malo byť

predmetom posúdenia aj psychiatrické vyšetrenie zo dňa 20.05.2024 u A. A., avšak posudkový lekár sa
vôbec týmto vyšetrením nezaoberal, resp. jeho vyhodnotenie a vplyv na posúdenie zdravotného stavu
nevyplýva z posudku.

45. V nadväznosti na vyššie uvedené tak správny súd mohol konštatovať, že len taký lekársky

posudok možno považovať za presvedčivý a dostatočný, ktorý nevnáša pochybnosti o komplexnom
zhodnotení zdravotného stavu dotknutého subjektu, obsahuje logické úsudky a dôvody, ktoré viedli
k záverom nielen o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, ale aj o závažnosti ostatných zdravotných postihnutí. Predmetný posudok však
trpí nedostatkom náležitého odôvodnenia, a teda nespĺňa náležitosti, ktoré boli bližšie špecifikované

v bode 35 rozsudku, nakoľko posudkový lekár jednoznačne a určito neodôvodnil, aký je aktuálny
celkový zdravotný stav, aký má vplyv na posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť a akou úvahou sa spravoval posudkový lekár pri učení miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, tak ako je vyjadrená vo výroku posudku, najmä s ohľadom na zmenu rozhodujúceho
zdravotného postihnutia a určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej

hranici rozsahu stanoveného prílohou č. 4 zákona o sociálnom poistení. Správny súd preto nesúhlasí
s názorom žalovaného o úplnosti, presvedčivosti a vecnej správnosti posudku, práve naopak, správny
súd má za to, že predmetný posudok trpí pre nedostatočné odôvodnenie vadou nepreskúmateľnosti,
a nakoľko je podkladom rozhodnutia žalovaného, ktoré prevzalo závery tohto posudku, je prenesená
vada nepreskúmateľnosti aj na rozhodnutie žalovaného.

V.
Záver a rozhodnutie o trovách konania

46. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP

zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP (výrok I).

47. Úlohou žalovaného tak bude opätovne posúdiť zdravotný stav žalobcu, a to s ohľadom na odborné
nálezy (staršie i novšie) nachádzajúce sa v administratívnom spise, posúdiť ich relevantnosť na
určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, na určenie rozhodujúceho zdravotného

postihnutia a určenia jeho miery, za súčasného odôvodnenia svojho stanoviska, a následne na základe
prijatého záveru vo veci znova rozhodnúť. To všetko pri viazanosti právnym názorom správneho súdu
formulovaným v tomto rozsudku v zmysle § 191 ods. 6 SSP.48. Keďže žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, správny súd o nároku na náhradu trov
konania rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % (výrok II).

49. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd v súlade s § 175 ods. 2 SSP, a teda po
právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Banskej
Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno

odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania ) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenýv§440ods.1písm.g)aži)Správnehosúdnehoporiadkusavymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (v sociálnych veciach, vo veciach azylu,
zaistenia a administratívneho vyhostenia),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. ( § 449 ods. 1, 2 SSP ).

O kasačnej sťažnosti rozhodne podľa § 438 ods. 2 SSP Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.