Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/64/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100540
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:0923100540.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v
právnej veci žalobcu: T. X., nar. XX. H. XXXX, bytom M. XX, XXX XX X., právne zast.: Advokátska
kancelária JUDr. Vladimír Filičko, PhD., s.r.o., so sídlom Kováčska 28, 040 01 Košice, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
Ústrednej lekárskej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-OZ-187-009/2023-PL
z 24. augusta 2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach z 26.
novembra 2024, č. k. 18Sas/4/2023-52, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh správneho súdneho konania

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len ,,správny súd“) napadnutým rozsudkom z 26. novembra 2024,
č. k. 18Sas/4/2023-52, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia

Ústrednej lekárskej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-OZ-187-009/2023-PL z
24. augusta 2023, ktorá podľa § 243 zákona č. 73/1998 Z. z. odvolanie proti rozhodnutiu Lekárskej
komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-OZ-36-004/2023-PL-KE z 26. mája 2023
(ďalej len ,,prvostupňové rozhodnutie“) zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila. Lekárska komisia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky príslušná na rozhodovanie podľa § 222 zákona č. 73/1998 Z.
z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a
justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len ,,zákon č. 73/1998 Z. z.“) na svojom

zasadnutí dňa 25. mája 2023 v prieskumnom konaní podľa § 223 zákona č. 73/1998 Z. z. (a nariadenia
MV SR č. 139/2015 o lekárskej posudkovej činnosti) preskúmala a posúdila zdravotný stav žalobcu a
rozhodla tak, že určila žalobcovi v súlade s § 223 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. zdravotnú spôsobilosť
na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie ,,D“ - nespôsobilý na výkon štátnej
služby policajta podľa III. stĺpca prílohy nariadenia č. 139/2015; zároveň určila v súlade s § 223 ods.
1 zákona č. 73/1998 Z. z., že poškodenie zdravia žalobcu nie je v súvislosti s výkonom štátnej služby
policajta, lebo nespĺňa podmienky ustanovené § 174 zákona č. 73/1998 Z. z.

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 174 ods.
1, 3, § 222 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. c), ods. 3, 4, 5, 6, § 223 ods. 1, 2, 3, § 233 ods. 1, 2, § 241 ods. 1
veta prvá zákona č. 73/1998 Z. z., § 31a ods. 1, 2, 3, 12, 15 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore
a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 355/2007 Z.z.“) a v režime stanovenom správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej
správnej žaloby.
3. Správny súd v odôvodnení vymedzil žalobnou argumentáciou nastolenú otázku, ktorou je v podstate

ustálenie rozsahu (limitov) skúmania súvislosti zisteného zdravotného stavu s dovtedajším výkonom
služby policajta. Keď na rozdiel od správnymi orgánmi vymedzených limitov skúmania súvislosti
zisteného zdravotného stavu žalobcu s dovtedajším výkonom služby, zo žalobnej argumentácie žalobcu
je možné ustáliť, že podľa neho správne orgány (v nadväznosti na jeho tvrdenia o poruche sluchu v
príčinnej súvislosti s výkonom služby) za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci,

sami mali iniciovať proces posudzovania choroby z povolania a práve v opomenutí takého postupu a
nedisponovaní jeho výsledkom videl nedostatočné obstaranie podkladov na rozhodnutie vo vzťahu k
druhému výroku.
4. Správny súd zo zákonnej úpravy uznávania choroby z povolania v zákone č. 355/2007 Z. z. je
zrejmé,žeiniciovaniesamotnéhoprocesuposudzovaniachorobyzpovolaniajezverenéposkytovateľovi
zdravotnej starostlivosti dotknutej osobe, ktorý v prípade podozrenia, že jej ochorenie súvisí s

vykonávanou prácou, ju odošle na vyšetrenie k lekárovi s náležitou špecializáciou, (§ 31a ods. 1 zákona
č. 355/2007 Z. z.), vlastné posudzovanie takého podozrenia a uznávanie choroby z povolania je teda
zverené do výlučnej pôsobnosti na to špecializovaných lekárov a pracovísk (§ 31a ods. 2 zákona č.
355/2007 Z. z.), pričom dňom uznania choroby z povolania je až deň vydania lekárskeho posudku o
uznaní choroby z povolania (§ 31a ods. 15 zákona č. 355/2007 Z. z.). Naproti tomu zo zákonnej úpravy

prieskumného konania v zákone č. 73/1998 Z. z. je zrejmé, že prieskumné konanie podľa zákona č.
73/1998 Z. z. zamerané na posúdenie zdravotného stavu alebo zmeny zdravotného stavu policajta,
pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej
klasifikácie, ako aj súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby, vykonávajú príslušné
lekárske komisie Ministerstva vnútra (§ 222 a 223 zákona č. 73/1998 Z. z.). Podľa názoru správneho

súdu zákonná úprava jasne diferencuje medzi posudzovaním zdravotnej spôsobilosti pre výkon služby
policajta úpravou v zákone č. 73/1998 Z. z. (§ 222 a 223 aj v spojení s § 174) a uznávaním chorôb z
povolania úpravou v zákone č. 355/2007 Z. z. (§ 31a), a tieto dva odlišné zákonné procesy nie je možné
zamieňať, ani vzájomne podmieňovať, hoci aj v rovine požiadavky na úplnosť zisťovania skutočného
stavu pre výrok či zistená zdravotná nespôsobilosť pre ďalší výkon služby súvisí s doterajším výkonom

služby.
5. Správny súd je názoru, že aj keby sa mohlo na prvý pohľad javiť, že ide o totožnosť predmetu
posudzovania, tak pri uznávaní choroby z povolania podľa zákona č. 355/2007 Z. z., ako aj určovaní
súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby pri prieskumnom konaní podľa zákona č.
73/1998 Z. z., a to, či poškodenie zdravia dotknutej osoby má svoje príčiny vo vykonávanej práci, resp.

službe, práve zverenie posudzovania tejto otázky do výlučnej pôsobnosti špecializovaných pracovísk na
posudzovanie chorôb z povolania na iniciovanie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti dotknutej osoby,
vylučuje v rámci zisťovania skutočného stavu veci možnosť posudzovania súvislosti choroby s výkonom
štátnej služby v prieskumnom konaní podľa zákona č. 73/1998 Z. z. nad rámec skúmania existencie
objektívne dokumentovaného uznania choroby z povolania ku dňu rozhodovania správneho orgánu.

Preto, ak sa správne orgány pri zisťovaní skutkového stavu veci vo vzťahu k druhému výroku obmedzili
na zistenie, že ku dňu ich rozhodovania nebol u žalobcu dokumentovaný pracovný úraz ani uznaná
choroba z povolania, a na základe toho zistenia, ktoré žalobcom nie je rozporované, dospeli k záveru,
že poškodenie zdravia nie je v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, potom ich postup a závery
správny súd nevyhodnotil ako nezákonné.

6. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len
čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi
nepriznal.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti

7. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.
8. Namietal, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods.
1 písm. g/ SSP).

9. Podľa názoru sťažovateľa Lekárska komisia, ako i Ústredná lekárska komisia mali v zmysle § 233
ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. povinnosť preskúmať tvrdenia žalobcu a iniciovať vyšetrenie žalobcu
lekárom s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom
odbore pracovné lekárstvo. Lekárska komisia, ako i Ústredná lekárska komisia takto nepostupovali,čím konali v priamom rozpore s ust. § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého platí, že
„Oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný
stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.“ Z uvedených dôvodov

považuje sťažovateľ rozhodnutie Lekárskej komisie, ako i rozhodnutie Ústrednej lekárskej komisie za
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov; vychádzajú z nedostatočne zisteného
skutočného stavu veci; skutkový stav, ktorý vzala Lekárska komisia a Ústredná lekárska komisia za
základ napadnutých rozhodnutí nemá oporu v administratívnych spisoch a pri ich vydávaní došlo k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok

vydanie nezákonného rozhodnutia.
10. Sťažovateľ vidí nesprávne právne posúdenie vo vyvodení záveru správneho súdu, podľa ktorého
„ak sa správne orgány pri zisťovaní skutkového stavu veci vo vzťahu k druhému výroku obmedzili
na zistenie, že ku dňu ich rozhodovania nebol u žalobcu dokumentovaný pracovný úraz ani uznaná
choroba z povolania, a na základe toho zistenia, ktoré žalobcom nie je rozporované, dospeli k záveru,
že poškodenie zdravia nie je v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, potom ich postup a

závery správny súd nevyhodnotil ako nezákonné.“ Takéto konštatovanie považuje sťažovateľ v priamom
rozpore s ust. § 233 ods. 1 a § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorých mali lekárske komisie
zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si zabezpečiť potrebné podklady.
11. Sťažovateľ má za to, že právoplatné rozhodnutie Lekárskej komisie, ktorým je konštatované, že
poškodenie zdravia žalobcu nemá pôvod vo výkone štátnej služby policajta, môže byť v budúcnosti

prekážkou uplatnenia nárokov upravených § 174 zákona č. 73/1998 Z. z., keďže súvislosť choroby s
výkonomštátnejslužbyspadávzmysle§223č.73/1998Z.z.dovýlučnejkompetencielekárskejkomisie.
12. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že s argumentáciou a právnym názorom
žalobcu sa nestotožňuje a plne súhlasí s výrokom napadnutého rozsudku. Zároveň trvá na svojom
písomnom vyjadrení k podanej žalobe, ktoré bolo zaslané správnemu súdu pod č. p. SL-OSA-S-75/2024

z 29. februára 2024.
13. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi na vedomie dňa 27. apríla 2025.

III. Aplikovaná právna úprava a posúdenie veci kasačným súdom

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11
písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a
po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
18. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol

správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ústrednej lekárskej
komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-OZ-187-009/2023-PL z 24. augusta 2023,
ktorá podľa § 243 zákona č. 73/1998 Z. z. odvolanie proti rozhodnutiu Lekárskej komisie Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-OZ-36-004/2023-PL-KE z 26. mája 2023 zamietla a napadnuté
rozhodnutie potvrdila. Lekárska komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v prieskumnom konaní

podľa § 223 zákona č. 73/1998 Z. z. (a nariadenia MV SR č. 139/2015 o lekárskej posudkovej činnosti)
preskúmala a posúdila zdravotný stav žalobcu a rozhodla tak, že určila žalobcovi v súlade s § 223 ods.
1 zákona č. 73/1998 Z. z. zdravotnú spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej
klasifikácie ,,D“ - nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta podľa III. stĺpca prílohy nariadenia č.
139/2015; zároveň určila v súlade s § 223 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., že poškodenie zdravia žalobcu

nie je v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, lebo nespĺňa podmienky ustanovené § 174 zákona
č. 73/1998 Z. z.19. Podľa § 174 ods. 1 veta prvá zákona č. 73/1998 Z. z., ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej
súvislosti s ním došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len "služobný
úraz"), zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad.

20. Podľa § 174 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. za škodu spôsobenú policajtovi chorobou z povolania
zodpovedá služobný úrad, ak v ňom policajt vykonával štátnu službu naposledy pred jej zistením za
podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.
21. Podľa § 222 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. lekárska posudková činnosť zahŕňa
posudzovanie zdravotnej spôsobilosti policajta na ďalší výkon štátnej služby.

22. Podľa § 222 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. zdravotná spôsobilosť sa na základe posúdenia
zdravotného stavu určuje zdravotnou klasifikáciou takto:
a) zdravotná klasifikácia A - spôsobilý na výkon štátnej služby policajta,
b) zdravotná klasifikácia C - spôsobilý na výkon štátnej služby policajta s obmedzením,
c) zdravotná klasifikácia D - nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta.
23.Podľa§223ods.1zákonač.73/1998Z.z.prieskumnékonaniezameranénaposúdeniezdravotného

stavu alebo zmeny zdravotného stavu policajta, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší
výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie a súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom
štátnej služby, vykonávajú príslušné lekárske komisie.
24. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia
tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie

potrebné podklady.
25. Podľa § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky
rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
26. Podľa § 31a ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného
zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 355/2007 Z. z.“), ak

poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť fyzickej osobe, má
podozrenie, že jej ochorenie súvisí s vykonávanou prácou, odošle ju na vyšetrenie lekárovi s odbornou
spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné
lekárstvo,špecializačnomodboreklinicképracovnélekárstvoaklinickátoxikológiaalebošpecializačnom
odbore dermatovenerológia so sídlom najbližšie k miestu pracoviska fyzickej osoby.

27. Podľa § 31a ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. chorobu z povolania a ohrozenie chorobou z povolania
(ďalej len "choroba z povolania") uznáva na základe posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby
a odborného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa odseku 4 špecializované
pracovisko, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť,
ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností

v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a
klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia; špecializované pracovisko
vypracuje lekársky posudok o uznaní choroby z povolania.
28. Podľa § 31a ods. 12 zákona č. 355/2007 Z. z. špecializované pracovisko vydá lekársky posudok
o uznaní choroby z povolania do 30 dní od prijatia odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z

povolania podľa odseku 4 alebo od prijatia stanoviska k uznaniu choroby z povolania podľa odsekov 8
a 11 alebo § 31c ods. 4 a zašle ho
a) posudzovanej osobe,
b) zamestnávateľovi,
c) príslušnému orgánu verejného zdravotníctva,

d) Sociálnej poisťovni, útvaru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a
justičnej stráže alebo útvaru sociálneho zabezpečenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky.
29. Podľa § 31a ods. 15 zákona č. 355/2007 Z. z. dňom uznania choroby z povolania je deň vydania
lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania podľa odseku 13.

30. Najvyšší správny súd mal z?obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny
spis žalovaného, preukázané, že
- Lekárska komisia na svojom zasadnutí dňa 25. mája 2023 vykonala na návrh ošetrujúcej všeobecnej
lekárkypodľačl.6ods.1písm.b)zo16.februára2023,prieskumzdravotnéhostavužalobcuvsúlades§
223 zákona č. 73/1998 Z. z., ako aj podľa nariadenia č. 139/2015, podľa ktorého sa posudzuje zdravotný

stav a zdravotná spôsobilosť policajta na ďalší výkon štátnej služby;
-popreskúmaníspisovejdokumentácie,vrátanelekárskychnálezovurčilamenovanémupodľaIII.stĺpca
v členení prílohy nariadenia č. 139/2015 zdravotnú klasifikáciu ,,D“ - nespôsobilý na výkon štátnej služby
policajta, z dôvodu zhoršenia jeho stavu (zo zdravotnej dokumentácie menovaného bolo zistené, že mádlhodobo zmenený zdravotný stav. Ochorenia, pre ktoré bol a je v starostlivosti lekárov - špecialistov,
zodpovedá v členení prílohy nariadenia č. 139/2015, III. stĺpec zdravotnej klasifikácii ,,D“- nespôsobilý na
výkon štátnej služby policajta. To znamená, že zdravotný stav žalobcu sa zhoršil natoľko, že podmieňuje

jeho nespôsobilosť na výkon štátnej služby v Policajnom zbore);
- zároveň Lekárska komisia stanovila, že zdravotný stav žalobcu a s tým súvisiace ochorenie nie je v
priamej súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, lebo neboli splnené podmienky uvedené v § 174
zákona č. 73/1998 Z. z. (v odôvodnení uviedla, že čo sa týka poškodenia zdravia v súvislosti s výkonom
služby - v zdravotnej dokumentácii sa nenachádza žiadny záznam v súvislosti poškodenia sluchu s

výkonom služby, ani žiadny záznam o služobnom úraze);
- o podanom odvolaní Ústredná lekárska komisia rozhodla v súlade s § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.
z. tak, že odvolanie zamietla ako nedôvodné a napadnuté rozhodnutie potvrdila (na základe podkladov,
ktoré sú založené v spise, sa členovia Ústrednej lekárskej komisie jednohlasne zhodli, že zdravotný stav
žalobcu podľa prílohy nariadenia č. 139/2015 zodpovedá zdravotnej klasifikácii ,,D“ a je v kontraindikácii
s výkonom štátnej služby policajta. Súhlasia s rozhodnutím prvostupňového orgánu o zmene zdravotnej

klasifikácie, a o určení zdravotnej nespôsobilosti žalobcu na výkon štátnej služby, lebo bolo zákonné
a správne, rovnako aj konštatovanie, že jeho zdravotný stav a s tým súvisiace ochorenie nie je v
priamej súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, lebo neboli splnené podmienky uvedené podľa
§ 174 zákona č. 73/1998 Z. z.. Závery prvostupňového orgánu považuje za odborné, náležite zistené
a odôvodnené. Prvostupňový orgán postupoval v predmetnej veci v súlade s právnymi predpismi a

súvisiacimi internými predpismi, a vo veci rozhodol správne);
- správny súd žalobu podanú proti rozhodnutiu žalovaného s?poukazom na § 190 SSP ako?nedôvodnú
zamietol.
31. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v?kasačnej sťažnosti vo?vzťahu
k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a?pripojeného

administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a
relevantných právnych záverov uvádzaných správnym súdom vo veci samej, ktoré vytvárajú dostatočné
právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.
32. V danej veci sa jedná o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí Ústrednej lekárskej komisie a
Lekárskej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorým v rámci prieskumného konania určili

žalobcovi zdravotnú spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby a zároveň určili, že poškodenie zdravia
žalobcu nie je v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, lebo nespĺňa podmienky ustanovené §
174 zákona č. 73/1998 Z. z. Ustanovenie zdravotnej klasifikácie ,,D“ - nespôsobilý na výkon štátnej
služby žalobca nerozporuje, ale jeho námietky smerujú proti časti rozhodnutia týkajúcej sa určenia, že
poškodenie zdravia žalobcu nie je v súvislosti s výkonom štátnej služby.

33. Sťažovateľ namieta, že Lekárska komisia za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu
veci, mala iniciovať proces posudzovania choroby z povolania a práve v opomenutí takého postupu vidí
žalobca nedostatočné obstaranie si podkladov, čím považuje rozhodnutia a postup komisií za rozporné
s požiadavkou ust. § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., a teda nezákonné.
34. Prieskumné konanie v zmysle ust. § 223 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. je zamerané na posúdenie

zdravotného stavu alebo zmeny zdravotného stavu policajta, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť
na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie a súvislosti choroby alebo úrazu s
výkonom štátnej služby. Naproti tomu posudzovanie a uznávanie choroby z povolania je upravené § 31a
anasl.zákonomč.355/2007Z.z.,pričomideopostupviazanýnašpecializovanépracoviskápracovného
lekárstva s vlastnými procesnými pravidlami a výstupmi (lekársky posudok o uznaní/neuznaní choroby

z povolania). Kasačný súd sa preto stotožňuje so správnym súdom, že ide o dva odlišné zákonné
procesy. V rámci prieskumného konania Lekárska komisia nemá právomoc nahrádzať orgány verejného
zdravotníctva ani špecializované pracoviská v postupe podľa § 31a a nasl. zákona č. 355/2007 Z. z., a
teda nie je orgánom oprávneným na iniciovanie procesu uznávania choroby z povolania.
35. Povinnosť zistiť skutočný stav veci v prieskumnom konaní treba chápať v medziach vecnej

príslušnosti a predmetu konania, t. j. v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o zdravotnej klasifikácii a
o súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby podľa podmienok zákona č. 73/1998 Z. z.
Nemožno z nej vyvodzovať povinnosť Lekárskej komisie iniciovať samostatné a osobitne regulované
procesy, ktoré patria do právomoci iných orgánov a iného zákonného režimu. Preto, ako už naznačil
správny súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, skúmanie súvislosti choroby alebo úrazu s

výkonom štátnej služby v prieskumnom konaní má svoje limity a komisia je oprávnená skúmať výlučne
to,čivčaserozhodovaniaexistovalprávnerelevantnýpodkladprezáverosúvislostichorobyaleboúrazu
s výkonom štátnej služby, t. j., či bolo ochorenie alebo úraz preukázateľne dokumentovaný a uznaný ako
pracovný úraz alebo ako choroba z povolania. V súhrne uvedeného je kasačný súd názoru, že komisianie je oprávnená dodatočne nahrádzať konanie o uznaní choroby z povolania alebo služobného úrazu
ani vytvárať nové skutkové závery mimo tohto rámca.
36. Kasačný súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku sťažovateľa, podľa ktorej by právoplatné

rozhodnutie Lekárskej komisie mohlo v budúcnosti predstavovať prekážku uplatnenia nárokov
upravených § 174 zákona č. 73/1998 Z. z., keďže súvislosť choroby s výkonom štátnej služby spadá
v zmysle § 223 č. 73/1998 Z. z. do výlučnej kompetencie Lekárskej komisie. Posúdenie súvislosti
choroby s výkonom štátnej služby v prieskumnom konaní podľa § 223 zákona č. 73/1998 Z. z. má
povahu osobitného medicínsko-posudkového záveru viazaného na účely rozhodovania o zdravotnej

spôsobilosti a služobnoprávnych dôsledkoch. Nejde však o rozhodnutie, ktorým by sa s konečnými
účinkami a pre všetky právne režimy autoritatívne určovala existencia/neexistencia choroby z povolania
v zmysle osobitných predpisov, ani aby sa tým vylučovala možnosť jej neskoršieho uznania podľa
zákona č. 355/2007 Z. z. a z toho vyplývajúce uplatnenie nárokov podľa § 174 zákona č. 73/1998
Z. z. Samotná skutočnosť, že zákon v ust. § 223 zveruje Lekárskej komisii posudzovanie súvislosti
choroby s výkonom štátnej služby pre potreby služobnoprávneho posúdenia, preto neznamená, že jej

skorší záver o neexistencii takéhoto súvisu by mal povahu nezmeniteľnej prekážky brániacej vzniku
a uplatnenia zodpovednosti služobného úradu za chorobu z povolania, pokiaľ by táto bola následne
uznaná príslušným špecializovaným pracoviskom v režime zákona č. 355/2007 Z. z.
37.Knámietkesťažovateľasmerujúcejkpolemikesprávnehosúduviažucejsakotázke,čisťažovateľom
napádané rozhodnutia Ústrednej lekárskej komisie a Lekárskej komisie spadajú pod prieskumnú

právomoc správneho súdu, alebo pod negatívnu enumeráciu v zmysle § 7 písm. f) SSP, kasačný súd
uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správneho súdu vyplýva, že túto otázku posúdil v
prospechžalobcu,keďustálil,ževnapádanejčastirozhodnutianejdeorozhodnutiezaloženévýlučnena
posúdení zdravotného stavu, ale rozhodnutie podliehajúce súdnemu prieskumu z hľadiska zákonnosti.
Kasačná námietka preto nesmeruje proti záveru, ktorý by bol pre sťažovateľa nepriaznivý, preto ju

kasačný súd považuje právne bez významu pre posúdenie dôvodnosti kasačnej sťažnosti.
38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd v napadnutom rozsudku po zhodnotení
všetkých relevantných kasačných námietok/sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) neidentifikoval
prvok nesprávneho právneho posúdenia (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), naopak vyhodnotil rozsudok
správneho súdu ako vecne správny, a preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa

§ 461 SSP zamietol.
39. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto
konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a
žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení
s § 168 veta druhá SSP).

40. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.