Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/65/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824101003
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Soukupová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824101003.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Soukupovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Ing. Matúša
Škarbalu, v právnej veci žalobcu: Novák EZ s.r.o. (do 03.09.2025 obchodné meno ELDOS – EZ, s.r.o.),
so sídlom Sedmokráskova 6, 821 01 Bratislava – mestská časť Ružinov (do 03.09.2025 so sídlom
Zelená voda 2076/5, 915 01 Nové Mesto nad Váhom), IČO: 43 785 921, právne zastúpený: URBAN
& PARTNERS s.r.o., so sídlom Červeňova 15, 811 03 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO:
47 244 895, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103013249/2024 zo dňa 18.

októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Súd správnu žalobu z a m i e t a .

II. Súd návrh žalobcu na sankčnú moderáciu z a m i e t a .

III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Prešov, ako správca dane, Oznámením o daňovej kontrole č. 102402976/2019 zo
dňa 21.10.2019 oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)
za zdaňovacie obdobie september 2017 s tým, že daňová kontrola začne dňa 21.11.2019. Právny
zástupca žalobcu prevzal Oznámenie dňa 25.10.2019. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený
Protokol č. 101625250/2020 zo dňa 26.10.2020, ktorý bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený

dňa 29.10.2020. Z protokolu z daňovej kontroly vyplýva, že žalobca v daňovom priznaní k DPH za
zdaňovacie obdobie september 2017 podanom dňa 25.10.2017, priznal daň vo výške 11.729,18 EUR,
čo je o 5.880,00 EUR menej, ako zistil správca dane daňovou kontrolou. Na základe protokolu z
daňovej kontroly správca dane vydal Rozhodnutie č. 102041982/2021 zo dňa 28.10.2021, ktorým vyrubil
žalobcovi rozdiel dane v sume 5.880,00 EUR. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
podal proti predmetnému rozhodnutiu správcu dane dňa 02.12.2021 odvolanie. Rozhodnutie o vyrubení
rozdielu dane č. 102041982/2021 zo dňa 28.10.2021 Finančné riaditeľstvo SR (ďalej len „žalovaný“) v

rámci odvolacieho konania Rozhodnutím č. 100406701/2022 zo dňa 02.03.2022 potvrdilo. Rozhodnutie
o vyrubení rozdielu dane č. 102041982/2021 zo dňa 28.10.2021 sa stalo po jeho potvrdení odvolacím
orgánom právoplatné dňa 18.03.2022.2. Daňový úrad Trenčín (ďalej len „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č.
10202941/2024 zo dňa 16.07.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa ustanovenia § 155
ods. 1 písm. f) bod 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) uložil žalobcovi
pokutu vo výške 1.203,30 EUR za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku
- uvedenie v daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie september 2017 nižšej ako daň, ktorú
mal uviesť. Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na
účet správcu dane, vedený v Štátnej pokladnici č. účtu A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný

symbol XXXXXXXXXX. Konštatoval, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu
02.11.2021 je 0,00%. Odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania
za zdaňovacie obdobie september 2017 do 15. dňa od doručenia oznámenia o výkone daňovej
kontroly vrátane, uplynulo 747 dní. Vzhľadom na skutočnosť, že trojnásobok základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky nedosiahol 10 %, správca dane uložil pokutu podľa § 155 ods. 5 Daňového
poriadku vo výške rovnajúcej sa 10 % z dane určenej správcom dane vo vyrubovacom konaní za

správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Výpočet pokuty : 5.880,00 x 10 % x
747/365 = 1.203,39 EUR. V zmysle § 161 Daňového poriadku sa pokuta zaokrúhľuje na celé desiatky
eurocentov nadol. Výška pokuty po zaokrúhlení: 1.203,30 EUR. Podľa § 155 ods. 14 Daňového poriadku
uložením pokuty nezanikajú povinnosti, za porušenie ktorých bola pokuta uložená, ak Daňový poriadok
neustanovuje inak.

3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 103013249/2024 zo dňa 18.10.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný zhrnul odvolacie námietky
žalobcu a zhrnul skutkový stav prejednávanej veci a uviedol, že odvolacie námietky žalobcu nesmerovali

protivýškeaniprotivýpočtupokuty.Následnesavysporiadalsjednotlivýmiodvolacíminámietkami,ktoré
považoval za nedôvodné. Prvostupňové rozhodnutie považoval za riadne odôvodnené, pričom správca
dane zistil skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu.

Správna žaloba – žalobné body

4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu
žalobu vo veci správneho trestania podľa § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), ktorou sa domáhal jeho zrušenia, ako aj
zrušeniarozhodnutiaprvostupňovéhoorgánuavráteniaveciprvostupňovémuorgánunaďalšiekonanie.

Alternatívne navrhol uplatnenie sankčnej moderácie súdom v zmysle ustanovenia § 198 SSP podľa
vlastného uváženia správneho súdu. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

5. S odkazom na judikatúru Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu ČR
a Najvyššieho súdu ČR a judikatúru ESĽP žalobca namietal, že žalovaný porušil ustanovenie § 3 ods. 1

Daňového poriadku, nakoľko nepostupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, keď úplne
odignoroval viaceré zásady Trestného poriadku, ktoré sa musia podľa žalobcu uplatňovať aj v konaní,
ktorým dochádza k uloženiu pokuty. Ak by sa žalovaný dôsledne a dostatočne zaoberal právnymi
závermi rozhodnutí najvyšších súdnych autorít, na ktoré dôvodne poukázal v predchádzajúcom konaní
žalobca, a zároveň rozviedol svoju myšlienkovú reťaz, tak by podľa žalobcu žalovaný nemohol prijať také

závery,ktoréprezentovalvzávere(ne)odôvodnenianapadnutéhorozhodnutia,aktoréhoviedliktakému
rozhodnutiu, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia, a teda k potvrdeniu rozhodnutia
správcu dane.

6. Ďalej žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil

s argumentáciou správcu dane, ktorú podľa žalobcu žiadnym spôsobom nedoplnil a v celom rozsahu
prvostupňové rozhodnutie spolu s právnym odôvodnením potvrdil. Žalovaný len odkázal na ustanovenia
Daňového poriadku, ktoré podľa žalobcu vykladal prísne formalisticky a len zdôrazňoval tvrdenia, že
správca dane pokutu musel uložiť, čím mal konať výlučne v zmysle svojich právomocí. Žalobca rozumie,
že správca dane musí uložiť pokutu okrem prípadov, ak Daňový poriadok, resp. osobitný predpis

neustanovuje inak, no v prípade žalobcu sa jedná o rozhodnutie predčasné. Žalobca ďalej uviedol,
že správca dane vyrubenú pokutu odôvodňuje za zdaňovacie obdobie september 2017 nasledujúcim:
„Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 102041982/2021 zo dňa 28.10.2021 sa stalo po jeho potvrdení
odvolacím orgánom právoplatné dňa 18.03.2022.“ Skutočnosť, že uvedené rozhodnutie je právoplatnéje skutočnosťou, ktorá sa zakladá na pravde, pričom však treba podotknúť, že ide o právoplatnosť,
ktorú rozhodnutie nadobudlo v administratívnom konaní. Zo strany žalobcu bola dňa 16.05.2022 podaná
správna žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.

100406701/2022 zo dňa 02.03.2022. O správnej žalobe toho času nebolo rozhodnuté. Konanie bolo
vedené na Správnom súde v Košiciach pod sp. zn. PO-3S/29/2022. Právny zástupca žalobcu overoval
stav konania na príslušnom súde telefonicky dňa 30.10.2024, pričom mu bolo oznámené, že spis sa
toho času nachádza u zákonného sudcu, avšak bez vytýčeného termínu pojednávania. V konaní došlo k
podaniu žaloby, pričom následne začiatkom roka 2024 došlo k vyjadreniam žalobcu, ako aj žalovaného.

Do pozornosti Správneho súdu v Banskej Bystrici dal žalobca aj informáciu, že žalobca nie je schopný
ovplyvniť dĺžku rozhodovania na Správnom súde v Košiciach, avšak konanie o správnej žalobe je
spôsobilé na zrušenie rozhodnutia, na ktorom podklade bolo vydané prvostupňové rozhodnutie správcu
dane o vyrubení pokuty. Ak bude správca dane opakovane rozhodovať o rozdiele na dani, uložená
pokuta by bola nezákonným rozhodnutím správcu dane. V tejto súvislosti žalobca opätovne citoval
z rozsiahlej judikatúry súdnych autorít a uviedol, že pri rozhodovaní o žalobe vo veciach správneho

trestania sa súd nemôže opierať o stav, ktorý je platný v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia
orgánu verejnej správy, ale mal by doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy.

7. Žalobca namietal porušenie práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR, nakoľko sa od neho
požaduje úhrada pokuty, avšak bez procedurálnych garancií. Opakovane citoval jednotlivé odseky

z rôznych rozhodnutí súdnych autorít a žiadal, aby došlo k zrušeniu rozhodnutia o uložení pokuty.

8. V závere správnej žaloby namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného a zopakoval, že žalovaný vôbec nerozvinul argumentáciu správcu dane, ale len deklaroval
súhlas s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane. V napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje

presvedčivé odôvodnenie, nakoľko aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane je podľa žalobcu
arbitrárne a zmätočné. Žalobca zastáva názor, že orgán verejnej správy je v každom jednom prípade
povinný svoje rozhodnutie odôvodniť dostatočne a presvedčivo, keďže iba náležité a presvedčivé
odôvodnenie je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných
práv a slobôd ako aj z čl. 1 Ústavy SR, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. V

odôvodnení akéhokoľvek rozhodnutia musí jednoznačne byť uvedený resp. musí z neho jasne vyplývať
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy
rozhodnutie neobsahuje vyššie uvedené, stáva sa tak nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie orgánu
verejnej správy nepreskúmateľné (ako aj v tomto prípade), musí ho správny súd v rámci prieskumu
zrušiť, pretože inak by zaťažil svoje konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach
právneho poriadku SR okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 36
Listiny základných práv a slobôd.

9. Návrh na sankčnú moderáciu podľa ustanovenia § 198 SSP žalobca odôvodnil tým, že podľa jeho
názoru je pokuta neprimeraná povahe skutku, t. j. neproporčná a neadekvátne vysoká, teda nie je
spravodlivá a je nezákonná. K uvedenému ďalej odkázal na argumentáciu týkajúcu sa návrhu žalobcu
na priznanie odkladného účinku správnej žaloby a poukázal na svoje majetkové pomery/tržby.

Vyjadrenie žalovaného

10. V úvode vyjadrenia žalovaný zopakoval priebeh administratívneho konania, pričom poukázal
na správnosť záverov tak prvostupňového rozhodnutia, ako i napadnutého rozhodnutia žalovaného
a navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a za neopodstatnený považoval aj návrh žalobcu

na sankčnú moderáciu, nakoľko podľa poslednej účtovnej závierky evidovanej dňa 13.04.2024 žalobca
vykázal finančný majetok – peniaze a účty v bankách sumu 352.366,00 EUR. Jednotlivé námietky
žalobcu považoval za nedôvodné, pričom zdôraznil, že skutočnosť, že žalobca v inom konaní
rozhodnutia vydané vo vyrubovacom konaní napadol osobitnou správnou žalobou, nerobí rozhodnutia
orgánov verejnej správy o uloženej pokute nezákonnými z dôvodu ich „predčasnosti“ v tom zmysle,

že tieto mali s uložením pokuty čakať do skončenia súdneho prieskumu rozhodnutí vydaných vo
vyrubovacom konaní. V tomto prípade bolo podkladom pre uloženie pokuty konkrétne rozhodnutie,
právoplatnosťou ktorého boli splnené právne podmienky pre postup správcu dane podľa ustanovenia §
155 ods.1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku.11. Za nedôvodnú považoval aj námietku žalobcu, že požadujúca úhrada pokuty zasahuje do práva
žalobcu vlastniť majetok, pretože daň, ktorá predstavuje obligatórnu platbu odvádzanú štátu, postihuje

takmer každú ekonomicky činnú entitu a možnosť jej ukladania vyplýva priamo z Ústavy SR. Vydaním
napadnutého rozhodnutia nebolo porušené právo žalobcu vlastniť majetok, ani nebolo zasahované do
jeho práva na pokojné užívanie majetku.

12. K námietke žalobcu o arbitrárnosti a zmätočnosti napádaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že

v napadnutom rozhodnutí poukázal na výrok rozhodnutia o uložení pokuty, vymedzujúci protiprávne
konanie žalobcu, právnu kvalifikáciu tohto konania i údaj o výške uloženej pokuty, ako aj na jeho
odôvodnenie, v ktorom vysvetlil, na základe čoho správca dane dospel k záveru o spáchaní správneho
deliktu a popísal spôsob zistenia výšky pokuty. Rozhodnutia správcu dane aj žalovaného sú riadne
odôvodnené a absencia úvah ohľadom výšky uloženej pokuty ešte aj z iných pohľadov ako striktne
zákonných, ktoré aplikoval správca dane v danej situácii, keď výška pokuty vyplýva až z matematicky

presného vzorca, nemôže mať dopad na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého
rozhodnutia žalovaného. Následne žalovaný poukázal na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia,
akoajnapadnutéhorozhodnutiažalovanéhoaustanoveniaDaňovéhoporiadku,vzmyslektorýchdospel
k presnému výpočtu výšky uloženej pokuty.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika žalobcu)

13. Vo vyjadrení žalobca zotrval na tvrdeniach o predčasne uloženej pokute za správny delikt s ohľadom
na prebiehajúce konanie na Správnom súde v Košiciach, ktorého predmetom sú práve rozhodnutia
z vyrubovacieho konania, nakoľko voči Rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-3S/29/2022

zo dňa 16.01.2025 podal kasačnú sťažnosť. Žalobca poprel spáchanie akéhokoľvek správneho deliktu,
nakoľko podľa jeho názoru daňové priznanie za september 2017 podal vyčíslené správne. Zotrval aj na
dôvodnosti návrhu na sankčnú moderáciu.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika žalovaného)

14. Žalovaný v podanej duplike uviedol, že podrobne sa už vysporiadal so všetkými relevantnými
námietkami, ktoré žalobca uviedol už v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, ako aj v správnej
žalobe voči napadnutému rozhodnutiu žalovaného a následnej replike. Zotrval na skutočnostiach
a záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

15. Správny súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 28.01.2026 v súlade s § 107 ods. 1
SSP v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť vopred neospravedlnili,

pričom o termíne nariadeného pojednávania boli včas oboznámení v súlade s ustanovením § 108
ods. 2 a 3 SSP. Poverená zástupkyňa žalovaného zotrvala na písomných vyjadreniach, ktoré boli
predložené správnemu súdu, napadnuté rozhodnutia považovala za zákonné a navrhla správnu žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť.

16. Správny súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa
§ 13 ods. 1 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce
rozhodnutie prvostupňového orgánu, vrátane ich postupu v administratívnom konaní a po oboznámení
sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov
(§ 134 ods. 1 SSP), ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže predmetná správna

žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba
nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

17. Podľa § 3 ods. 1 a 2 Daňového poriadku; (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a

právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe
daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných
právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každouvecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť
najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

18. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 9 Daňového poriadku; (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa
tohto zákona, ak tento zákon nemá ustanovuje inak. (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci
zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané
príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. (3) Ak tento zákon

alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý
rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej
osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej
osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné
číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom
dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného

predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu
a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj
identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci
s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá
povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie,

aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania
odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis oprávnenej
osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie
vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa
autorizuje podľa osobitného predpisu. (4) Lehota plnenia podľa odseku 3 písm. d) je 15 dní odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak tento zákon alebo osobitný predpis1) neustanovuje inak.
(5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového
subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa
rozhodovalo. (9) Doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je právoplatné.

19. Podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku; Správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie
v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v
daňovom priznaní uviesť.

20. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku; Správca dane uloží pokutu vo výške
trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy o ktorú správca
dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo
dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového
priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f).

21. Podľa § 155 ods. 2 Daňového poriadku; Pokuta podľa odseku 1 písm. f) až h) sa počíta za každý deň
odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania alebo po dni splatnosti
daneaždodňapodaniadodatočnéhodaňovéhopriznaniaalebodouplynutialehotyuvedenejv§16ods.
9 na podanie dodatočného daňového priznania po spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručení

oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie
obdobie alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, alebo do dňa doručenia
oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok nie menej ako 1 % z vyrubenej sumy najviac však vo výške
vyrubenej sumy.

22. Podľa § 155 ods. 5 prvá veta Daňového poriadku; Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10%, pokuta sa uloží vo
výške 10 % ročne zo sumy podľa odseku 1 písm. f).

23. Podľa § 155 ods. 12 písm. b) Daňového poriadku; Pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od

konca roka, v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správcu dane, ak sa daňový subjekt dopustil
správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. e) až h).24. Podľa § 155 ods. 13 Daňového poriadku; Ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu
dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci
pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f); novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.

25. Podľa § 163 Daňového poriadku; Na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní.

26. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý

ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v
správnej žalobe a ustanovením § 195 SSP, keďže ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania.
Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu prieskumu
správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak rozsahom a jednak
dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v správnej žalobe uplatnené, pričom žalobca môže správnu žalobu
rozšíriť alebo doplniť o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej

na podanie žaloby. Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť
zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia
za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP. Výnimkou z tejto zásady je
správna žaloba vo veciach správneho trestania, kde v zmysle § 195 SSP správny súd nie je viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby v prípadoch vymedzených písm. a) až e) cit. ustanovenia. Správny súd ďalej

v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania podľa § 197 SSP vychádza zo skutkového
stavu zisteného orgánom verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej
správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

27. Procesný postup vyvodzovania administratívno-právnej zodpovednosti za porušenie daňovo -

právnych noriem je upravený v Daňovom poriadku. Daňový poriadok v § 154 upravuje skutkové podstaty
správnych deliktov a ustanovuje kto a v akom prípade sa dopustí správneho deliktu, pričom v ustanovení
§ 155 Daňového poriadku sú uvedené sankcie (pokuty), ktoré správca dane uloží (t.j. je povinný uložiť)
za správny delikt.

28. V preskúmavanom prípade správca dane (ako prvostupňový orgán) vydal dňa 16.07.2024
rozhodnutie, ktorým žalobcovi postupom podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku uložil
pokutu vo výške 1.203,30 EUR za správny delikt podľa § 155 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku,
skutková podstata ktorého spočívala v tom, že žalobca uviedol v daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia
ako daň, ktorú mal skutočne zaplatiť. Správca dane žalobcovi uložil pokutu na tom základe, že u

žalobcu bola vykonaná daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie september 2017, ktorou bol zistený
rozdiel dane v sume 5.880,00 EUR a tento rozdiel dane bol žalobcovi vyrubený rozhodnutím správcu
dane č. 102041982/2021 zo dňa 28.10.2021. Predmetné rozhodnutie správcu dane bolo v odvolacom
konaní potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 100406701/2022 zo dňa 02.03.2022, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 18.03.2022.

29. Žalobca v správnej žalobe v prvom rade namietal porušenie ustanovenia § 3 ods. 1 Daňového
poriadku žalovaným, nakoľko nepostupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a podľa
žalobcu odignoroval zásady Trestného poriadku, ktoré sa uplatňujú aj v prípade uloženia pokuty za
správny delikt. Správny súd uvádza, že pokuta je v Daňovom poriadku upravená v jeho piatej časti

označenej ako „Zodpovednosť za porušenie povinností“ ako jedna zo sankcií (ďalšou sankciou je úrok
z omeškania), pričom z ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku vyplýva, že
pokutu správca dane uloží za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Daňový
poriadok v ustanovení § 155 upravuje výpočet výšky pokuty, ktorú je správca dane povinný uložiť,
ak zistil, že bola naplnená niektorá zo skutkových podstát správneho deliktu vymenovaných v ust. §

154 ods. 1, pričom upravuje dva spôsoby výpočtu pokuty: 1/ rozpätím od minimálnej výšky pokuty po
maximálnu výšku pokuty a 2/ násobkom trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky a sumou, ktorá sa odlišovala od sumy, ktorá mala byť zaplatená alebo uplatnená (uvedená v
daňovom priznaní) za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Správca dane v
takomto prípade teda uloží pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej

banky ročne zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní
daň uvedenú v daňovom priznaní. Citované ustanovenie § 155 Daňového poriadku je formulované
tak, že správca dane je túto sankciu (vo forme pokuty) povinný uložiť za správny delikt, ktorého sa
žalobca dopustil tým, že žalobca v daňovom priznaní uviedol daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal vdaňovom priznaní uviesť. Povinnosť daňového subjektu (žalobcu) zaplatiť pokutu nevzniká automaticky
momentom porušenia povinnosti, resp. momentom spáchania správneho deliktu alebo jeho zistenia
správcom dane, teda bez toho, aby správca dane vydal o tom rozhodnutie. Povinnosť zaplatiť pokutu

vznikne daňovému subjektu (žalobcovi) až v prípade, keď správca dane túto pokutu uloží rozhodnutím
(určí výšku pokuty a jej splatnosť) a jeho rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, a to s poukazom na § 63
ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona
možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje
inak. V preskúmavanom prípade správca dane vydal rozhodnutie o uložení pokuty č. 102029417/2024

zo dňa 16.07.2024, proti ktorému žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
103013249/2024 zo dňa 18.10.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10.2024.

30. K vyššie uvedenej všeobecne formulovanej námietke žalobu o porušení ustanovenia § 3 ods. 1
Daňového poriadku správny súd uvádza, že žalobca bližšie neuviedol, ktoré konkrétne ustanovenia
právnych predpisov (predovšetkým Daňového poriadku) mal správca dane, resp. žalovaný porušiť pri

ukladaní pokuty za správny delikt, ani nekonkretizoval zásady trestného konania (ktoré sa vzťahujú aj
na správne trestanie – pozn. správneho súdu), ktoré mali byť porušené, pričom správny súd v rámci
postupu podľa § 195 SSP nezistil dôvod na súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného
nad rozsah a dôvody správnej žaloby žalobcu. Žalobca v správnej žalobe citoval jednotlivé odseky
rozhodnutí iných súdnych autorít, avšak bez priľahlej argumentácie vzťahujúcej sa na prejednávaný

prípad. Navyše žalobca v správnej žalobe pripustil skutočnosť, že správca dane musí pokutu uložiť, ak
Daňový poriadok, resp. iný právny predpis neustanovuje inak. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia
Daňového poriadku správny súd zotrváva na tvrdení, že správca dane je povinný uložiť pokutu za
správny delikt v zmysle ustanovenia § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku.

31. Ďalej žalobca v správnej žalobe rozvinul argumentáciu k uloženej pokute za správny delikt, ktorou
namietal jej predčasné uloženie, nakoľko voči rozhodnutiu správcu dane o vyrubení rozdielu dane, ako
aj potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho orgánu v danej veci podal správnu žalobu. V tejto súvislosti
správny súd uvádza, že Daňový poriadok obsahuje aj ustanovenie, ktoré rieši v budúcnosti možnú
situáciu, na ktorú žalobca v správnej žalobe poukazoval, teda že hypoteticky môže dôjsť k zrušeniu

rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu dane. Správny súd poukazuje na ustanovenie § 155 ods.
14 Daňového poriadku, v zmysle ktorého : „ Ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu
dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej
moci pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f); novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie
zrušuje.“ Nemožno teda súhlasiť so žalobcom, že správca dane prvostupňovým rozhodnutím rozhodol

vo veci uloženia pokuty za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku predčasne,
nakoľko správca dane mal za to, že sú splnené hmotnoprávne aj procesné podmienky na uloženie
pokutypodľa§155ods.1písm.f)bod1.Daňovéhoporiadku.Daňovýporiadokneobsahujeustanovenie,
v zmysle ktorého je správca dane, resp. žalovaný povinný počkať na prípadné rozhodnutie súdov,
nakoľko v zmysle ustanovenia § 155 ods. 12 Daňového poriadku je limitovaný len prekluzívnou lehotou

piatich rokov na uloženie pokuty odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správcu dane vo
vyrubovacom konaní, keď daňový subjektu uviedol v daňovom priznaní nižšiu daň, než mal.

32. Nad rámec správny súd uvádza, že v správnej žalobe žalobca poukazoval na podanie správnej
žaloby,vrámcireplikyužnáslednepoukazovalnapodaniekasačnejsťažnostivočiRozsudkuSprávneho

súduvKošiciachvovecisp.zn.PO-3S/29/2022zodňa16.01.2025,ktorýmsúdsprávnužalobuzamietol.
Z vlastnej činnosti správneho súdu mal za preukázané, že Najvyšší správny súd SR v danej veci už
o kasačnej sťažnosti žalobcu rozhodol dňa 25.09.2025 tak, že o. i. kasačnú sťažnosť zamietol, pričom
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.11.2025.

33. Žalobca v správnej žalobe ďalej namietal porušenie práva vlastniť majetok v zmysle čl. 20 Ústavy
SR a opäť citoval z viacerých rozhodnutí Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR odvolávajúc sa
na judikatúru ESĽP. Správny súd uvádza, že žalobcovi bola uložená pokuta za porušenie zákonnej
povinnosti uviesť v daňovom priznaní správnu výšku dane. Uloženie pokuty predstavuje vždy zásah do
vlastníckehopráva(predstavujepriamyúbytokpeňažnýchprostriedkov).Správnysúdkdanémuuvádza,

že každé rozhodnutie, ktorým sa ukladá povinnosť na peňažné plnenie, je zásahom do majetkovej sféry
dotknutej osoby, avšak uvedený zásah do vlastníckeho práva žalobcu je potrebné považovať za ústavne
akceptovateľný, preto nemožno uvažovať o porušení základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11
ods. 1 listiny a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, nakoľko uloženie pokuty vždy predstavuje zásahdo práva pokojne užívať majetok (vlastníckeho práva) v zmysle čl. 20 Ústavy SR. Aby bol takýto zásah
ústavne konformný, musí byť zákonný, sledovať legitímny cieľ a byť primeraný. (viď Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 309/2023 z 5. septembra 2023)

34. Žalobca zároveň namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného pre
nevysporiadanie sa s jeho odvolacími námietkami vznesenými v administratívnom konaní. Namietal,
že žalovaný žiadnym spôsobom nerozvinul argumentáciu správcu dane v prvostupňovom rozhodnutí.
Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že správne orgány by sa mali vo svojich rozhodnutiach

vysporiadať so všetkými kľúčovými námietkami účastníka administratívneho konania, čo môže v
niektorých prípadoch konzumovať aj vysporiadanie niektorých dielčích a súvisiacich námietok, pričom
uvedené platí u značne obsiahlych podaní (v súlade s nálezmi Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
241/2007 a I. ÚS 342/2010), čo bol aj prípad odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu
v predmetnej veci, kedy žalovaný v napadnutom rozhodnutí zhrnul obsah podaného odvolania
a následne od strany 5 reagoval na konkrétne námietky žalobcu, na strane 4 napadnutého rozhodnutia

poukázal na výšku aj výpočet pokuty uloženej žalobcom prvostupňovým rozhodnutím a konštatoval,
že odvolanie žalobcu ani nesmeruje voči výške, prípadne výpočtu pokuty. Rovnako podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva sa nemusia dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania
predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby sa zachádzalo do všetkých detailov sporu

(rozsudok vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09. 12. 1994, č. 18390/91). Povinnosťou žalovaného
tak nebolo osobitne odpovedať na každú odvolaciu námietku žalobcu, ale len na tie, ktoré mohli mať
vplyv na výsledok konania (rozhodnutie) vo veci samej. Žalobca v rámci žalobného bodu vytýkajúceho
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia ani neuvádzal konkrétne odvolacie námietky, s ktorými
sa podľa neho žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal.

35. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú
zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia, a preto žalobu ako
nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol.

36. Žalobca v správnej žalobe navrhol alternatívne rozhodnúť v súlade s ustanovením § 198 SSP
a navrhol, aby súd moderoval smerom nadol výšku pokuty uloženej žalobcovi podľa vlastného uváženia.
Návrh na sankčnú moderáciu odôvodnil tým, že uložená pokuta je podľa jeho názoru neprimeraná
povaheskutku,niejespravodlivá,jetedanezákonnáasamaosebepredčasná,akoajneproporcionálna.
Akoužbolouvedené,správnysúdmalzapreukázané,žedaňovéorgányrozhodlivsúladesustanovenia

§ 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, pričom uloženie pokuty vo výške 1.203,30 EUR náležite
odôvodnili a správny súd mal za to, že prvostupňový orgán uložil pokutu v zmysle ustanovenia § 155
ods. 1 písm. f) bod. 1 v spojení s ustanovením § 155 ods. 5 Daňového poriadku. Správny súd uvádza,
že výška pokuty za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku je suma stanovená
presným výpočtom.

37. V správnej žalobe žalobca neuviedol žiadne žalobné námietky, z ktorých by odvodzoval
neprimeranosť uloženej pokuty, ktorá by pre žalobcu mohla mať likvidačný charakter, prípadne
nepriaznivývplyvnafinančnúsituáciužalobcuvsúvislostisovznikomobjektívnejzodpovednostižalobcu
za iný správny delikt v zmysle Daňového poriadku. Žalobca ani netvrdil žiadne skutočnosti k vzniku

zodpovednosti za iný správny delikt, ani neprodukoval v tomto smere žiadne dôkazy, ktoré by svedčili
o neprimeranosti uloženej pokuty žalovaným, resp. prvostupňovým orgánom, ale len odkazoval na
argumentáciu, ktorou navrhoval priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Správny súd uvádza,
že v zmysle ustanovenia § 198 SSP pri rozhodovaní o zmene výšky sankcie správny súd prihliada,
či je uložená pokuta neprimeraná povahe skutku alebo by mala mať pre žalobcu likvidačný charakter,

pričomuvedenéskutočnostinemalsprávnysúdpreukázané.Správnysúdpretospoukazomnauvedené
dôvody návrh žalobcu na sankčnú moderáciu zamietol, nakoľko nevzhliadol dôvody na postup podľa
§ 198 SSP.

38. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na

náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP

v znení účinnom od 1. júla 2023).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contrario), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.

2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
vlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutiaoprávnenémusubjektu(§443ods.1SSP).Kasačná
sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.