Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 9, 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 14T/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625010321
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Štepita

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5625010321.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM, v trestnej veci proti

obžalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX v C. D. E., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. 07. 2025 v Ružomberku, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
A. B., nar. XX. XX. XXXX v C. D. E., trvale bytom F. G. XXX, XXX XX F. G.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

v presne nezistenom dni v strede mesiaca máj 2024 v raňajších hodinách v mieste trvalého bydliska v
rodinnom dome na adrese F. G. XXX, H. F. G., H. I. J. napísal na písacom stroji list formátu A4, ktorý
vlastnoručne podpísal a vložil do obálky, na ktorú nalepil poštovú známku a vlastnoručne ju vypísal,
pričom v časti pre adresáta uviedol F. K. A. ??? F. I. J. XXX XX a následne zabezpečil jej doručenie do
poštovej schránky F. K., ktorá sa nachádza na prízemí bytového domu na adrese A. XXX/X L. J. C. F.,
obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, ktorý ho v poštovej schránke našiel dňa 16.05.2024

v čase okolo 17:00 hod., kedy potom, čo si prečítal obsah tohto listu, telefonoval svojmu synovi J. K.,
ktorého sa obsah tohto listu týka a ktorý sa dňa 17.05.2024 v čase pred 14:15 hod. v byte svojho otca
F. K. v bytovom dome na adrese A. XXX/X L. J. C. F., obec I. J., H. I. J. osobne oboznámil s jeho
obsahom, ktorý sa týka predchádzajúcich majetkových sporov s A. B. ohľadom pozemku, pričom A. B.
v liste uviedol, že keď mu J. K. pole nevráti, tak ako sľúbili, tak ho podpáli alebo ho poleje kyselinou, buď
bude zohavený alebo mrzák, aby J. K. vedel, že A. B. podvody nemá rád, ďalej v liste A. B. uviedol, že aj
M. sa v Bratislave nemohol domôcť pravdy, tak cigáňov postrieľal, u neho to nehrozí je lepšie, buď uhorí
alebo bude mrzák, pričom obsah tohto listu u J. K. vzbudil obavu o seba a jeho rodinu, pokiaľ nebude

konať podľa predstáv A. B. vyjadrených v liste,

t e d a

- iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal,

č í m s p á c h a l

- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona

za to sa

o d s u d z u j epodľa § 189 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, výkon ktorého
mu súd podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odkladá a zároveň obžalovanému ukladá

probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá skúšobnú dobu probačného dohľadu
v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 3 písm. f) Trestného zákona, súd obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce
v zákaze kontaktu poškodeného J. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. G. C. XXX v akejkoľvek forme.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš podala dňa 28. 05. 2025 na A. B. obžalobu pre podozrenie zo
spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona na tom základe, ako bolo uvedené
v skutkovej vete obžaloby zo dňa 27. 05. 2025.

Obžalovaný A. B. pred súdom vyhlásil, že sa necíti byť vinný. Uviedol, že s poškodeným má spor od roku
2005, kedy kúpil od neho dom spolu s pozemkami, pričom v predaji sa mal s poškodeným a jeho otcom
dohodnúť, že im zatiaľ ponechá poľnohospodársku pôdu, nakoľko nemali kde sadiť zemiaky a zeleninu.
Pri zápise kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľnosti im to kataster odmietol zavkladovať, no potom ako

poškodený niečo napísal na lístok došlo k zápisu. Po smrti jeho manželky chcel darovať nehnuteľnosť
svojej vnučke a až od nej sa dozvedel, že v skutočnosti pozemky neboli predmetom predaja ale bola mu
predaná nehnuteľnosť spolu s hospodárskymi budovami. Poškodený za ním opakovane chodil, prosíkal
ho, doprosoval sa, sľuboval, že mu to vráti naspäť; jemu nejde o majetok ale o princíp, aby poškodený
splnilto,načomsamaliúdajneslovnedohodnúť.Potvrdilželistnapísal,nakoľkonemalinakšiumožnosť,

uviedol že nie je človek, ktorý by niekomu ubližoval, uviedol, že poškodeného chcel vystrašiť, aby sa
priznal k tomu, ako sa dohodli, lebo inú možnosť nemal.

V priebehu hlavného pojednávania potvrdil, že list napísal na písacom stroji, ktorý má doma s cieľom
domôcť sa návratu svojho majetku, ktorý poškodený neužíval, nechal ho ležať ľadom a neobrábal ho.

Primárne sa mal zľaknúť mladý K. list vlastnoručne podpísal a hodil ho do schránky jeho otca, nakoľko
predpokladal, že otec mladému dohovorí a majetok mu vrátia. Potvrdil, že pri písaní listu bol naštvaný,
napísal tam to, čo mu prišlo na um, nepovažoval za nesprávne a nevhodné ním použité vyhrážky
poliatím kyselinou, keď opakovane zdôrazňoval, že pri predaji domu v roku 2005 sa dohodli na iných
podmienkach.

Poškodený J. K. potvrdil, že v minulosti predal dom aj s pozemkom, pričom obžalovaný sa neprávom
dožaduje aj pozemkov na predaji ktorých neboli dohodnutí a tieto neboli ani predmetom kúpno predajnej
zmluvy. Z tohto dôvodu už v minulosti mali dve súdne pojednávania, ktoré skončili v jeho prospech.
Vyhrážky ktoré voči nemu obžalovaný použil u neho vzbudili strach, mal obavu, že sa môže stať jemu

alebo jeho rodine.

O existencii listu sa dozvedel z telefonátu svojho otca, ktorý list otvoril, prečítal mu jeho obsah a priamo
ho vyzvali, aby konal takým spôsobom, aby ich obžalovaný naďalej neohrozoval nejakými listami alebo
vyhrážkami. K obsahu listu uviedol, že vyhrážky sa mali týkať súdneho sporu, že on má rád klamstvá,

vyhrážal sa mu, že ho zmrzačí, aby si to zapamätal do konca života, že by nemal robiť takéto veci. Podľa
jeho názoru cieľom obžalovaného bolo ho zastrašiť alebo vystrašiť ho, aby pristúpil na jeho nereálne
požiadavky v súvislosti s údajným odpredajom ďalších pozemkov.

F. K. (otec poškodeného) potvrdil výpoveď svojho syna či už v súvislosti s obsahom výhražného listu ako

aj s jeho konaním, keď o obsahu tohto listu oboznámil svojho syna. Poprel akékoľvek ďalšie dojednania
ohľadne pozemkov, ktorých vlastníctva sa domáhal obžalovaný v iných konaniach a to aj v súvislosti
s obžalovaným navrhnutým dôkazom a to výsluchom svedka N..

Obžalovaný navrhol v konaní vypočuť ako svedka A. N., ktorý v minulosti mal zabezpečovať realizáciu

kúpnej zmluvy. Súd tento návrh ako dôkaz zamietol, nakoľko obžalovaný neuviedol presnú adresusvedka,ktoréhosanapokonsúduaninepodarilopredviesťatentovýsluchsúdnepovažovalzapotrebný,
nakoľko z iných dôkazov, ktoré boli v konaní pred súdom vykonané mal dostatočne preukázané konanie
obžalovaného a výsluch navrhnutého svedka sa netýkal predmetu obžaloby.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovania a to prečítaním trestného oznámenia poškodeného
F. K., súčasťou ktorého bol aj list, ktorého pravosť a napísanie potvrdil aj obžalovaný. Súd sa oboznámil
aj s ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré boli zadovážené v prípravnom konaní a ktoré sa týkali
pozemkového sporu medzi obžalovaným a poškodeným a na základe takto vykonaného dokazovania,

hodnotiacdôkazyzískanézákonnýmspôsobomakoajdôkazyprípustnépodľa§119ods.5podľasvojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo
i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo
strán dospel k záveru, že obžalovaný B. svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky zločinu vydierania
podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, pretože iného hrozbou násilia nútil aby niečo konal.

Hoci obžalovaný vyhlásil, že sa necíti byť vinný, je z trestnej činnosti usvedčovaný najmä vlastnou
výpoveďou, v ktorej potvrdil dôvody, pre ktoré predmetný list adresovaný F. K. na A. F. I. J. napísal,
uviedol čo ho k tomu viedlo a to predovšetkým, že list písal s cieľom, aby sa poškodený zľakol, vrátil mu
majetok o ktorý ho pripravil, pričom pri písaní bol naštvaný, písal čo mu prišlo na um a navyše považoval
za vhodné vyhrážať sa mu poliatím kyselinou.

Okrem priznania je obžalovaný usvedčovaný zadržaným listom, ktorý poškodený vydal pre účely
trestnéhokonaniaakoajvýpoveďoupoškodenéhoJ.K.,ktoréhoreakciavyústilaaždopodaniatrestného
oznámenia a obava že by obžalovaný mohol svoje vyhrážky uskutočniť, nakoľko obžalovaný B. si
nárokuje na vrátenie pozemky, ktoré mu on nikdy nepredal a nedošlo medzi nimi ani k žiadnym ústnym

dojednaniam. Tvrdenia obžalovaného už boli riešené v civilnom konaní a tým, že jeho nároky boli
zamietnuté tak obžalovaný pravdepodobne konal v situácii, že sa nevedel s týmito rozhodnutiami
vysporiadať.

Z listu jednoznačne vyplynuli vyhrážky voči poškodenému J. K., ktorý list obžalovaný adresoval jeho

otcovi s tým, aby synovi dohovoril, pretože ak mu pozemky nevráti ako mu sľúbili, tak ho podpáli alebo
poleje kyselinou, zostane zohavený alebo mrzák aby vedel, že on podvody nemá rád. Svoje vyhrážky
podporil udalosťami, ktoré sa v minulosti stali v Bratislave (streľba M.), ktorá osoba keď sa nemohla
domôcť pravdy, tak postrieľala cigáňov, ale u neho to nehrozí a bude lepšie ak poškodený uhorí alebo
zostane mrzák.

Zhľadiskasubjektívnejstránkyuobžalovanéhoideokonanieúmyselnévzmysle§15písm.a)Trestného
zákona, obžalovaný porušil záujem spoločnosti na slobodnom rozhodovaní človeka, pričom obžalovaný
naplnil aj objektívnu stránku uvedeného zločinu, pretože neoprávnene nútil iného aby konal – vrátil mu
neoprávnene držané pozemky a je viac ako zrejmé, že prostriedkom obžalovaného A. B. na dosiahnutie

svojho cieľa bola hrozba násilia ako aj hrozba inej ťažkej ujmy.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní

trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého

následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, §
233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334,
ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na

to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako
aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.Obžalovaný A. B. je starobný dôchodca, v registri trestov má 5 záznamov, avšak sa na neho hľadí, akoby
odsúdený nebol. V registri CESDAP nemá žiaden záznam.

V registri priestupkov má jeden záznam z roku 2019, ktorým rozhodnutím mu bolo uložené pokarhanie
v súvislosti so spáchaním priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d)
Trestného zákona, kde tak ako v súdenej veci aj v tomto prípade zaslal svojmu ďalšiemu susedovi SMS
správu, v ktorej sa mu vyhrážal fyzickou ujmou.

Zo správy o povesti obce Partizánska Ľupča vyplynulo, že v prípade obžalovaného A. B. ide
o konfliktného občana, ktorý svojim agresívnym a neadekvátnym verbálnym prejavom neustále
a dlhoročne vyvoláva konflikty v obci, slovne vulgárne napáda zamestnancov obce, starostu, susedov,
poslancov ako aj iných spoluobčanov. Napriek tomu nebol prerokovávaný komisiou verejného poriadku
a ani mu neboli uložené žiadne opatrenia, nakoľko povahové vlastnosti A. B. neumožňujú s ním
racionálnu komunikáciu a prípadný dohovor resp. dohodu s cieľom vysvetlenia alebo adekvátneho

riešenia akéhokoľvek problému.

Poľahčujúce okolnosti v konaní obžalovaného súdom zistené neboli, neboli zistené ani priťažujúce
okolnosti.

Na základe vyššie uvedených okolností majúc na zreteli ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona,
ktoré upravujú zásady ukladania trestu ako aj všeobecné zásady ukladania sankcií v zmysle § 33a
Trestného zákona dospel súd k záveru, že pre splnenie účelu trestu či už z hľadiska individuálnej alebo
aj generálnej prevencie v prípade A. B. postačuje uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky,
t. j. na dolnej hranici základnej trestnej sadzby uvedenej v ustanovení § 189 ods. 1 Trestného zákona.

Prejednanie veci pred súdom, uloženie probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe
v trvaní 3 (tri) roky ako aj obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu poškodeného J. K., nar. XX. XX.
XXXX, bytom F. G. C. XXX v akejkoľvek podobe sú podľa názoru súdu spôsobilé naplniť účel zákona;
nemožno obísť skutočnosť, že trest v sebe vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Je len na obžalovanom, aby dodržal podmienky probačného dohľadu ako aj primeraného obmedzenia

a nedopustil sa ďalšieho protiprávneho konania, ktorým by sa mohol vystaviť nebezpečenstvu ďalšieho
trestného stíhania a prípadne rozhodnutia súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho
oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2)
Podľa § 362 ods. 1 Trestného poriadku, odsúdený v konaní podľa tohto dielu má právo podať návrh
na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa § 358
ods. 1 do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo o odsúdení,
najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v Trestnom zákone.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech

(§308/2)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pred
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý
sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne

úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech
obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.