Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. jún 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18Cb/51/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5722203288
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:5722203288.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou , v spore žalobcu: BFF Central

Europe s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 414 315,
právne zastúpený: LEAGLE s. r. o., so sídlom Kuzmányho 3997, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 856
509 proti žalovanému: Univerzitná nemocnica Martin, so sídlom Kollárova 4248/2, 036 56 Martin, IČO:
00 365 327 o zaplatenie sumy 1.287.401,57 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.287.401,57 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
17.776,72 € a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.287.401,57 € od 24.9.2022 do
zaplatenia spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 5.680,-

€ do troch dní o právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.287.401,57
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 17.776,72 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 1.287.401,57 Eur od 24.9.2022 do zaplatenia, spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 5.680,- Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadal nahradiť

trovy konania (viď aj ods. 26, 53).

2. V žalobe žalobca uviedol, že ako podnikateľský subjekt, poskytujúci na území SR svojim klientom
rôzne spektrum finančných služieb, vystavil dňa 4.7.2022 podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka
v prospech spoločnosti: MEDICAL GROUP Sk a.s., IČO: 31 708 030, ručiteľské vyhlásenie, v ktorom
sa žalobca ako ručiteľ, zaručil veriteľovi plniť za žalovaného ako dlžníka jeho splatné peňažné záväzky
voči veriteľovi, ak ich nesplní dlžník, až do súhrnnej výšky istiny v sume 1.570.000,- Eur a súhrnnej

výšky 75.000,- Eur úrokov z omeškania, v lehote jeho trvania 12 mesiacov odo dňa jeho vystavenia, t.
j. najneskôr do 4.7.2023.

3.Účelomvystaveniaručiteľskéhovyhláseniabolzáväzokžalobcuakoposkytovateľafinančnýchslužieb
vo forme ručenia poskytnúť veriteľovi finančné zabezpečenie plnenia splatných peňažných záväzkov
žalovaného (ďalej ako dlžník ) ako objednávateľa a odberateľa zdravotníckych materiálov, tovarov
a služieb dodaných mu veriteľom v rámci jeho obchodnej činnosti.

4. Za riadne a včas dodaný tovar a služby vystavil veriteľ žalovanému ako dlžníkovi obchodné faktúry,
na zaplatenie cien za svoje dodávky tovarov a služieb vo výške a špecifikácii uvedenej na faktúrach, so
splatnosťou faktúr odo dňa 31.8.2021 až do 28.6.2022. Žalovaný ako dlžník tieto neuhradil riadne a včas.5. Bezodkladne po vystavení a doručení ručiteľského vyhlásenia veriteľ písomne vyzval žalovaného
ako dlžníka listom zo dňa 4.7.2022, doručeným žalovanému dňa 8.7.2022, na plnenie jeho splatných

záväzkov voči veriteľovi zo súboru 142 faktúr v úhrnnej výške istiny 1.287.401,57 Eur, špecifikovaných
v prílohe výzvy, do 5 pracovných dní od doručenia písomnej výzvy, na účet veriteľa s upozornením, že
ak žalovaný v tejto dodatočnej lehote svoje záväzky riadne nesplní, uplatní si veriteľ svoje práva voči
žalobcovi ako ručiteľovi, na základe ručiteľského vyhlásenia ( ďalej len výzva na plnenie dlžníkovi).

6. Žalovaný ani v dodatočnej lehote, ktorá uplynula 15.7.2022, tieto záväzky veriteľovi nesplnil, ani
v časti. Veriteľ na základe písomnej výzvy zo dňa 19.7.2022, adresovanej žalobcovi ako ručiteľovi,
uplatnil na žalobcovi peňažné plnenie z titulu ručenia, vyplývajúce z jeho platného ručiteľského
vyhlásenia (ďalej len výzva na plnenie ručiteľa).

7. Po prevzatí výzvy na plnenie žalobca ako ručiteľ listom zo dňa 20.7.2022, doručeným žalovanému

dňa 21.7.2022, oznámil žalovanému ako dlžníkovi uplatnenie nároku veriteľa voči žalobcovi z titulu
ručiteľského vyhlásenia, so špecifikáciou splatných záväzkov v prílohe oznámenia. Žiadal žalovaného,
aby v prekluzívnej lehote 7 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia písomne oznámil
žalobcovi všetky prípadné a jemu známe námietky, ktoré by mohol uplatniť voči veriteľovi proti plneniu
svojich záväzkov, inak jeho právo námietok zanikne v režime § 309 Obchodného zákonníka. Žalovaný

v určenej lehote žiadne námietky voči záväzkom ručiteľovi neoznámil (ďalej len o oznámenie o uplatnení
si nárokov z ručenia).

8. Následne žalobca ako ručiteľ, v lehote a za podmienok uvedených v ručiteľskom vyhlásení, splnil dňa
29.7.2022 svoj ručiteľský záväzok veriteľovi prevodom finančných prostriedkov na účet veriteľa vo výške

splatnej istiny záväzkov, t. j. 1.287.401,57 Eur, o čom vystavil veriteľ písomné potvrdenie.

9.Vsúlades§308Obchodnéhozákonníka(ďalejlen„OZB“)takžalobcaakoručiteľ,ktorýsplnilzáväzok,
za ktorý ručí, nadobudol dňom 29.7.2022 zo zákona voči žalovanému ako dlžníkovi všetky práva veriteľa
na zaplatenie peňažnej sumy, v úhrnnej výške istiny 1.287.401,57 Eur a stal sa tak osobou oprávnenou

k vymáhaniu týchto pohľadávok s ich príslušenstvom, odo dňa 30.7.2022 až do ich zaplatenia voči
žalovanému (aktívna vecná legitimácia žalobcu).

10. Žalobca, už ako veriteľ pohľadávok s príslušenstvom, listom zo dňa 1.8.2022, doručeným
žalovanému dňa 3.8.2022, oznámil žalovanému ako dlžníkovi, že si splnil svoj ručiteľský záväzok

z ručiteľského vyhlásenia voči veriteľovi a to vo výške istiny pohľadávok a dňom 29.7.2022 sa stal zo
zákona ich novým a jediným veriteľom spolu s príslušenstvom.

11. Žalovaný do dňa podania tejto žaloby pohľadávky, ani ich časť, žalobcovi neuhradil a je s ich úhradou
v omeškaní. Žalobca si preto voči žalovanému uplatňuje nárok na zaplatenie celej istiny pohľadávok vo

výške 1.287.401,57 Eur spolu s ich príslušenstvom. Špecifikácia istiny pohľadávok vychádza z úhrnu
fakturovaných cien za dodaný tovar a služby, na základe súboru 142 obchodných faktúr vystavených
veriteľom a tvoriacich tak základ tohto nároku žalobcu, vrátane označenia faktúr, dňa ich vystavenia
a ich splatnosti, ktorá je uvedená v priloženej tabuľke.

12. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil úrok z omeškania, paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky a trovy konania.

13. Žalovaný namietal neurčitosť ručiteľského vyhlásenia, uviedol, že predmetné ručiteľské vyhlásenie
nevymedzuje zabezpečované záväzky určitým spôsobom, nie je z neho zrejmé, či sa týka už len

existujúcich ( t.j. minulých ) záväzkov, alebo aj záväzkov, ktoré vzniknú v budúcnosti. Neuvádza sa ani
jednoznačne špecifikovaný právny dôvod vzniku zabezpečených záväzkov. Záväzky nie sú vymedzené
nezameniteľným spôsobom, naopak jednotlivé záväzky je možno ľubovoľne meniť. K aplikácii § 308
Obchodného zákonníka žalovaný uviedol, že ručiteľ má nárok na úroky z omeškania v rozsahu
zodpovedajúcom ním uhradenej pohľadávky a to od momentu, v ktorom toto plnenie z ručenia

veriteľovi poskytol, najskôr však od momentu, kedy bola táto skutočnosť dlžníkovi oznámená pôvodným
veriteľom, alebo preukázaná ručiteľom, ako novým veriteľom. Ak však ručiteľ plnenie z ručenia dlžníkovi
nepreukázal, dlžník voči ručiteľovi nemôže byť v omeškaní. Žalovaný tiež namietal výšku paušálnej
náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.14. Okresný súd Martin Uznesením č. k. 18Cb/51/2022-276 zo dňa 21.4.2023 pripustil zmenu žaloby
v zmysle návrhu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 22.3.2023 tak, že v prípade spornosti

platnosti ručiteľského vyhlásenia si žalobca uplatňuje nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný
namietal, že na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko nie sú naplnené
znaky bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 a § 454 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ďalej
poukázal, že v ručiteľskom vyhlásení sa uvádza, že ručiteľ má poskytnúť veriteľovi plnenie, okrem iného
za súčasného splnenia všetkých podmienok podľa bodu 3.3 Zmluvy o poskytovaní finančných služieb.

Podľa žalovaného sa nejedná o ručenie v zmysle § 303 Obchodného zákonníka, ale v skutočnosti ide
o iný, zastretý právny úkon, ktorého predmetom bolo poskytnutie finančných služieb zo strany žalobcu
spoločnosti MEDICAL GROUP SK a. s., za ktorú bola následne žalobcovi v zmysle čl. IV., bod 1 Zmluvy
spoločnosťou MEDICAL GROUP SK poskytnutá odplata.

15. Súd následne vykonal pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu,

žalovaného a listinami doloženými do súdneho spisu a následne 23.8.2023 rozhodol rozsudkom tak,
že žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi právo na 100 % náhradu trov konania.

16. Voči rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý namietal, že okresný súd vadne a účelne vyhodnotil
skutkový stav, dospel k nesprávnym a neúplným skutkovým zisteniam. Okresný súd potvrdil námietku

žalovaného o absolútnej neplatnosti ručiteľského vyhlásenia napriek tomu, že z titulu postavenia
žalovaného ako dlžníkovi mu ex lege táto námietka nepatrí. Tiež potvrdil fabulačnú námietku žalovaného
o simulácii právneho úkonu, ktorú simuláciu však bližšie neidentifikoval. Žalobca poukázal na niekoľko
záverov všeobecných súdov a uviedol, že z dôvodu právnej istoty a predvídateľnosti rozhodnutí okresný
súd bol povinný zaoberať sa vyššie uvedenými právoplatnými rozhodnutiami. Poukázal pritom na

rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 289/2017 zo dňa 27.11.2017. Žalobca tiež vytýkal
okresnému súdu záver v bode 84 pôvodného napadnutého rozhodnutia, v ktorom vychádzal súd
z predpokladanej skutkovej situácie, že na základe Zmluvy o finančných službách mal v čase plnenia
27.09.2022 existovať ešte nejaký iný zmluvný záväzok rozdielny od záväzku žalobcu ako ručiteľa
prevzatého na základe ručiteľského vyhlásenia a tento „domnelý záväzok“ mal žalobca v skutočnosti

plniť a neplnil ručiteľský záväzok a to napriek tomu, že okresný súd tento ručiteľský záväzok prejudiciálne
určil za absolútne neplatný. Zdôraznil v odvolaní žalobca, že okresný súd bol povinný skúmať určitosť
obsahu ručiteľského vyhlásenia v súlade s výkladovými pravidlami podľa § 266 ods. 1 a 3 Obchodného
zákonníka. Žalobca tiež uviedol, že dostatočne preukázal svoj nárok voči žalovanému na vydanie
bezdôvodného obohatenia z titulu tohto alternatívneho petitu a zopakoval, že trvá na všetkej svojej

skutkovej a právnej argumentácii. Poukázal, že jednou zo základných podmienok priznania nároku na
bezdôvodné obohatenie je preukázanie, že žalobca neplnil svoj platný zmluvný záväzok voči veriteľovi,
ale plnil záväzok za žalovaného. Okresný súd sa zameral však len na spochybnenie tejto skutočnosti.

17. Podľažalobcunímuplatnenéobidvaprávnetituly(regresabezdôvodnéobohatenie)malidostatočný

skutkový základ na základe predložených dôkazov a súd ich mohol alternatívne riadne posúdiť
a kvalifikovať a poskytnúť aspoň jednému uplatnenému nároku ochranu.

18. Odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení okrem iného uviedol, že pokiaľ žalobca poukazoval na to, že v obdobnej právnej veci

týkajúcej sa samotného žalobcu a ručiteľského vyhlásenia totožného, alebo obdobného znenia iné
všeobecné súdy vyriešili prejudiciálne tak, že ručiteľské vyhlásenie nepovažovali za neplatné. Tu
odvolací súd poukázal, že princíp právnej istoty nie je možné reštriktívne vykladať len vo vzťahu
k ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít. Poukázal na skutočnosť, že princípu
právnej istoty predvídateľnosti súdnych rozhodnutí zodpovedá aj stav, pokiaľ v skutkovo a právne

obdobnej veci už boli vydané rozhodnutia iných všeobecných súdov, kedy má strana spolu oprávnené
očakávanie, že v obdobnej skutkovo a právnej veci rozhodne súd rovnako, resp. obdobne. Odvolací
súd poukázal, že žalobca v odvolaní uvádzal, že prvostupňový súd akceptoval námietku žalovaného
o neplatnosti ručiteľského záväzku napriek tomu, že žalovaný nemá postavenie účastníka ručiteľského
vzťahu, t .j. vzťahu medzi žalobcom ako ručiteľom a veriteľom dlžníka spoločnosťou MEDICAL GROUP

SK, a.s. Odvolací súd súhlasil so žalobcom, že okresný súd pozabudol vyhodnotiť tento prostriedok
procesného útoku, pričom neplatnosť tohto úkonu a oprávnenosť žalovaného namietať platnosť, či
neplatnosť tohto úkonu pri riešení prejudiciálnej otázky je podstatná pre rozhodnutie vo veci.Vo vzťahu k výkladovým pravidlám za účelom predchádzania neplatnosti právneho úkonu odvolací súd
zdôraznil, že z rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít SR vyplýva zásada priority výkladu
právneho úkonu v prospech zachovania jeho platnosti v záujme zachovania právnej istoty dotknutých

strán právneho vzťahu. V prípade bežného právneho úkonu je potrebné vždy prvotne vychádzať
z úmyslu, aký právny účinok konajúce osoby mienili dosiahnuť a nie z jeho jazykového vyjadrenia.
Okreminéhoodvolacísúduvádza,žezručiteľskéhovyhláseniavyplývarozsahručeniaatovdohodnutej
výške istiny, ako aj úrokov z omeškania. Z uvedeného teda vyplýva určenie dlžníka, veriteľa a ručiteľa,
vymedzenie právneho dôvodu vzniku zabezpečených záväzkov, ako aj rozsah tohto ručenia (istina

1 570 000 eur) a zároveň vyplýva aj doba trvania ručenia (12 mesiacov od vystavenia ručiteľskej listiny).
Záver okresného súdu o neplatnosti ručiteľského vyhlásenia z dôvodu simulovania iného právneho
úkonu a pre absenciu prejavu vôle je predčasný a teda nesprávny. Odvolací súd zdôraznil, že jediným
účelom Zmluvy o poskytovaní finančných služieb bolo poskytnutie finančných služieb a to vo forme
ručenia žalobcom za záväzky žalovaného.

Vo vzťahu k eventuálnemu nároku odvolací súd pripomenul, že vzhľadom na povahu uplatnenia
primárneho nároku (z titulu regresu podľa § 308 Obchodného zákonníka) a eventuálneho nároku (z titulu
bezdôvodného obohatenia) je povinnosťou súdu vysporiadať sa s celým uplatneným nárokom. Pokiaľ
okresný súd nevyhovie primárnemu nároku na zaplatenie dlžnej sumy z titulu regresu, je povinný sa
vysporiadať s eventuálnym petitom.

Uložil odvolací súd súdu prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdiť žalobcom uplatnený nárok
a to z obidvoch uplatnených dôvodov.

Po vrátení veci odvolacím súdom súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcu a žalovaného

a zistil nasledovné:

Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že odvolanie podávali z troch
odvolacích dôvodov.

Vo vzťahu k platnosti ručiteľského vyhlásenia uviedol, že poukazuje na svoju repliku, časť III, strana 3 –
6, ako aj písomné vyjadrenie zo dňa 30.05.2023 a v plnom rozsahu zotrváva na tejto skutkovej a právnej
argumentácii. K určitosti zabezpečovaného záväzku uviedol, že ručiteľské vyhlásenie preukázateľne
zabezpečovalo existujúce platné a splatné peňažné záväzky dlžníka. Vo vzťahu k identifikácii právneho
dôvodu vzniku pohľadávok veriteľa spolu s príslušenstvom poukázal na to, že žalovaný existenciu

pohľadávok, ich rozsahu a právneho dôvodu ich vzniku, ich druh ako peňažných pohľadávok, ako aj
rozsah príslušenstva v konaní nerozporuje. Práve tieto pohľadávky s príslušenstvom boli predmetom
zabezpečenia, preto je určenie právneho dôvodu zabezpečených peňažných pohľadávok v texte
ručiteľského vyhlásenia titulom dodávok tovarov a služieb veriteľom dlžníkovi v súhrnnej výške skutkovo
aj právne vyriešené. Identifikácia pohľadávok vo forme prílohy k dokumentom bola preukázateľne

doručená žalovanému pred podaním samotnej žaloby zo strany veriteľa. Úžitok zo zabezpečeného
záväzku ručením a jeho výklad prináleží len účastníkom ručiteľského vzťahu a nie dlžníkovi, ktorý má
námietky len podľa § 309 Obchodného zákonníka. Účastníkom ručiteľského vyhlásenia žalovaný ako
dlžník nie je. Ručiteľské vyhlásenie za dodržania zákonných náležitostí bolo platné okamihom jeho
vystaveniaatodokoncabezpotrebysúčinnosti,čiakceptácieveriteľaasamozrejmeajdlžníka.Účastníci

ručiteľského záväzku, teda veriteľ a žalobca považovali identifikáciu zabezpečovaných záväzkov dlžníka
za dostatočne jasnú a určitú s tým, že v rámci zmluvnej autonómie si veriteľ ponechal právo v rozsahu
uvedenom v ručiteľskom vyhlásení sám špecifikovať konkrétne splatné peňažné záväzky vyjadrené
prostredníctvomfaktúrvočidlžníkovizabezpečenéručiteľskýmvyhlásením.Objektívnetedanemohloísť
pri identifikácii ručením zabezpečením záväzkov o akúkoľvek zameniteľnosť s inými záväzkami. V tejto

súvislosti žalobca poukázal na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov a zachovanie princípu právnej
istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Vo vzťahu k výkladovým pravidlám žalobca uviedol, že
skutočný prejav vôle veriteľa a žalobcu a ich zrejmý úmysel zabezpečiť už vtedy splatné peňažné
záväzky veriteľa voči dlžníkovi vystavením ručiteľského vyhlásenia za splnenia podmienok podľa §
303 Obchodného zákonníka a písomnej Zmluvy o poskytovaní finančných služieb číslo R/08/2022 bol

v plnom súlade s jeho písomným jazykovým vyjadrením vyplývajúcim z ustanovení Zmluvy o finančných
službách a ručiteľského vyhlásenia. Právny úkon ručiteľského vyhlásenia bolo nevyhnutné uskutočniť
k tomu, aby ex lege vznikol peňažný záväzok žalobcu na plnenie veriteľovi za dlžníka s následkom
regresu do práv veriteľa a vážna vôľa tak urobil žalobcom v režime Zmluvy o finančných službách jedostatočne preukázaná. Právny úkon nebol simulovaný. Žalobca poukázal tiež na to, že poskytnutie
odplaty za založenie záväzku z ručenia v režime Zmluvy o finančných službách veriteľom nie je zákonom
zakázané, ani vylúčené a nie je v rozpore s ustanovením § 303 a nasl. Obchodného zákonníka

a teda nemôže spôsobovať neplatnosť ručiteľského vyhlásenia. Vo vzťahu k nároku na príslušenstvom
pohľadávokžalobcauviedol,žežiadnazákonná,čizmluvnánotifikačnápovinnosťručiteľavočidlžníkovi,
že plnil za neho veriteľovi a koľko, tak pre vznik jeho nároku na úroky z omeškania ako nového
veriteľa dlžníka z titulu regresu v režime § 308 Obchodného zákonníka nebola preukázaní a ani právne
neexistuje. Poukázal na to, že zmenou veriteľa nedochádza k zmene obsahu zabezpečeného záväzku

a teda ani k zmene nároku veriteľa na istinu a ani na príslušenstvo pohľadávok. Žalobca ako ručiteľ
nemohol byť v omeškaní s plnením notifikačnej povinnosti voči dlžníkovi, pretože takúto povinnosť mu
zákon, ani zmluva, ani rozhodnutie príslušného orgánu neukladá.

19. K tvrdeniu žalovaného, že v zmysle názoru Najvyššieho súdu SR bolo poukázané na to, že ak mali
navzájom pôvodný dodávateľ spolu s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý bol zapojený do

oddlženia zaužívanú obchodnú zvyklosť, že si nebudú navzájom uplatňovať úroky z omeškania, tak túto
skutočnosť okrem iného podchytili aj v rámci procesu oddlženia dohodami o novácii a preto uplatňovanie
úrokov z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, tak na toto žalobca
reagoval tak, že pokiaľ sa veriteľ žalovaného nezapojí do procesu oddlženia, nespôsobuje to žiadny
zánik záväzku, ktorý žalovaný voči veriteľovi mal ani čo do istiny, ani čo do príslušenstva a nemožno

to ani považovať za nejakú obchodnú zvyklosť, lebo obchodná zvyklosť nerieši zmluvné dojednania,
ktoré v rámci procesu oddlženia boli urobené. To znamená obchodná zvyklosť je nad rámec zmluvných
dojednaní a proces oddlženia bol prísne formalizovanie právnymi úkonmi dvojstrannými zrealizovaný.
Tiež uviedol žalobca, že disponuje šestnástimi až sedemnástimi rozhodnutiami všeobecných súdov,
ktoré nereflektujú na záver Najvyššieho súdu SR a považujú ho za nesprávny.

20. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zotrváva na pôvodnej argumentácii, naďalej trvá na námietke
neurčitosti ručiteľského vyhlásenia. Podľa neho právny úkon obchádza zákon, pretože bol dohodnutý za
odplatu a ide teda o simuláciu právneho úkonu. Čo sa týka simulácie právneho úkonu, podľa žalovaného
absentovala vážnosť vôle, lebo Zmluva o finančných službách, tak si zmluvné strany dohodli odplatu

za služby a toto z hľadiska kogentnej úpravy Obchodného zákonníka je neprípustné. Tiež žalovaný
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, v ktorom bola rozoberaná zaužívaná obchodná zvyklosť
tak, že dodávateľ spolu s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti si navzájom nebudú uplatňovať úroky
z omeškania, čo bolo premietnuté aj do procesu oddlženia a dohôd o oddlžení.

20. Podľa § 261 ods. 7 OBZ, touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri
zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa
predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s
dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

21. Podľa § 266 ods. 1 OBZ, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol
strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

22. Podľa § 266 ods. 2 OBZ, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa ods. 1, vykladá sa
prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav

vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla
v tomto styku prikladá.

23. Podľa § 266 ods. 3 OBZ, pri výklade vôle podľa ods. 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky
okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi

sebou zaviedli ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci.

24. Podľa § 269 ods. 2 OBZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie upravená ako typ zmluvy.
Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

25. Podľa § 303 OBZ, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník nesplní voči nemu určitý
záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.26. Podľa § 308 OBZ, ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa
a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie
nároku voči dlžníkovi.

27 Podľa § 35 ods. 1 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

28. Podľa § 35 ods. 2 OZ, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového

vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore
s jazykovým prejavom.

29. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

30. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo
ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Podľa § 41a, ods. 1 OZ, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je
platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

32. Podľa § 41a, ods. 2 OZ, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon,
ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho
úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

33. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

33. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho úkonu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

34. Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

35. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav veci s poukazom na
závery odvolacieho súdu, súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 1 287 401,57 eur s príslušenstvom, pričom tento nárok
uplatňoval z dôvodu, že ako podnikateľský subjekt, ktorý poskytuje svojim klientom finančné služby,
vystavil dňa 04.07.2022 podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka v prospech spoločnosti MEDICAL
GROUP SK, a.s. Bratislava písomné ručiteľské vyhlásenie, v ktorom sa ako ručiteľ zaručil veriteľovi plniť
za žalovaného ako dlžníka jeho splatné peňažné záväzky voči veriteľovi, ak ich nesplní dlžník a to až

do súhrnnej výšky istiny v sume 1 570 000 eur a súhrnnej výšky 75 000 eur úrokov z omeškania a to
v lehote trvania 12 mesiacov odo dňa jeho vystavenia, t.j. najneskôr do dňa 04.07.2023. Za riadne a včas
dodaný tovar a služby vystavil veriteľ žalovanému ako dlžníkovi faktúry vo výške a špecifikácii uvedenej
na jednotlivých faktúrach so splatnosťou faktúr od 31.08.2021 až do 28.06.2022. Žalovaný ako dlžník
tieto faktúry riadne a včas neuhradil a dostal sa do omeškania. Veriteľ písomne vyzval žalovaného na

zaplatenieuvedenýchfaktúr,aležalovanýanivdodatočneurčenejlehoteveriteľovineplnilatoanizčasti.

35. Bolo v konaní preukázané, že následne adresoval veriteľ žalobcovi písomnú výzvu zo dňa
19.07.2022, ktorou ho vyzval na peňažné plnenie z titulu ručenia. Tiež bolo v konaní preukázané,
že žalobca ako ručiteľ listom zo dňa 20.07.2022, doručeným žalovanému dňa 21.07.2022 oznámil

žalovanému ako dlžníkovi uplatnenie nároku veriteľa voči žalobcovi na plnenie záväzkov namiesto
žalovaného. Zároveň žiadal žalovaného, aby v prekluzívnej lehote 7 dní oznámil žalobcovi všetky
prípadné námietky, ktoré by bol mohol uplatniť voči veriteľovi. Žalovaný v určenej lehote žiadne námietky
neoznámil a preto žalobca ako ručiteľ splnil dňa 29.07.2022 svoj ručiteľský záväzok veriteľovi a to
v celkovej výške 1 287 401,57 eur. Tiež mal súd preukázané listom zo dňa 01.08.2022, že žalobca

oznámil žalovanému ako dlžníkovi, že splnil svoj záväzok z ručiteľského vyhlásenia voči veriteľovi
a následne, pretože žalovaný pohľadávky žalobcovi neuhradil, tak si ich uplatňuje v rámci súdneho
konania, kde žiadal zaplatiť istinu pohľadávok v úhrnnej výške 1 287 401,57 eur. Tiež si žalobca uplatnil
príslušenstvoatoúrokyzomeškaniavyčíslenézaobdobieod30.07.2022(lebo29.07.2022žalobcaplnil)do 23.09.2022, t. j. ku dňu podania žaloby v celkovej výške 17776,72 eur, ďalej úroky z omeškania odo
dňa 24.09.2022 do zaplatenia a tiež paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

36. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný v priebehu celého konania nenapádal existenciu, právny základ,
ani výšku istiny. Súd teda ustálil, že špecifikácia dlžnej istiny predstavuje súhrn jednotlivých faktúr
vystavených spoločnosťou MEDICAL GROUP SK, a.s. ako veriteľom, žalovanému ako dlžníkovi za
poskytnuté služby a dodaný tovar. Táto istina teda bola medzi stranami nesporná.

37. Podstatnými dôvodmi, ktoré žalovaný namietal, bola neplatnosť ručiteľského vyhlásenia, úroky
z omeškania a paušálna náhrada nákladov.

38. Vo vzťahu k žalovaným namietanej neplatnosti ručiteľského vyhlásenia primárne súd uvádza, že
účastníkom právneho vzťahu založeného ručiteľským vyhlásením sú veriteľ a ručiteľ, v danom prípade
žalobca. Účastníkom tohto vzťahu však nie je dlžník, ktorý je v tomto súdenom prípade žalovaný a preto

dlžníkovi ani nepatrí námietka platnosti, či neplatnosti ručiteľského vyhlásenia.

Podľa názoru súdu u žalovaného nie je daný ani naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah
je, alebo nie je a to z dôvodu, že aj v prípade, ak by ručiteľské vyhlásenie bolo neplatné, tak mu zostáva
naďalej zachovaná povinnosť plniť voči pôvodnému veriteľovi, teda spoločnosti MEDICAL GROUP SK,

a.s.

Napriekvyššieuvedenému,keďužpodľanázorusúdunebolonevyhnutnézaoberaťsaotázkouplatnosti,
resp.neplatnostiručiteľskéhovyhlásenia,takvovzťahukrozhodnutiuodvolaciehosúdusaprvostupňový
súd v odôvodnení zaoberal podrobne aj otázkou platnosti, resp. neplatnosti ručiteľského vyhlásenia.

S poukazom na záver odvolacieho súdu, ktorý uvádzal, že pri posudzovaní platnosti, alebo neplatnosti
právnych úkonov z rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít vyplýva zásada priority výkladu
právneho úkonu v prospech zachovania jeho platnosti v záujme zachovania právnej istoty dotknutých
strán právneho vzťahu. Otázka výkladu prejavu vôle konajúcich osôb zúčastnených na právnom vzťahu
je riešená v ustanovení § 266 – 268 Obchodného zákonníka, ktoré sú s poukazom na ustanovenie §

263 ods. 1 Obchodného zákonníka kogentné.

Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu tej strany, ktorá vôľu
prejavila, ale len za predpokladu, že tento úmysel bol známy tej strane, ktorej bol určený, alebo jej
musel byť známy. V prípade bežného právneho úkonu je potrebné vždy prvotne vychádzať z úmyslu, aký

právny účinok konajúce osoby mienili dosiahnuť. V danom prípade podľa názoru súdu bolo preukázané,
že prejav vôle účastníkov ručiteľského vyhlásenia, teda veriteľa a žalobcu ako ručiteľa bol úmysel
zabezpečiť vtedy splatné peňažné záväzky veriteľa voči dlžníkovi vystavením ručiteľského vyhlásenia
za podmienok stanovených zákonom a Zmluvou o poskytovaní finančných služieb číslo R/085/2022.

39. Vo vzťahu k námietke neplatnosti ručiteľského vyhlásenia z dôvodu neurčitosti súd uvádza,
že z uvedeného ručiteľského vyhlásenia vyplýva vymedzenie subjektov ručiteľského záväzku a to
žalobcu ako ručiteľa a spoločnosti MEDICAL GROUP SK, a.s. ako veriteľa a žalovaného ako
dlžníka a vymedzenie týchto subjektov ani medzi stranami nie je sporné. Z vymedzenia záväzkov
podliehajúcich lúčeniu vyplýva, že sa jedná o záväzky na základe dodania tovaru a služieb veriteľom

pre žalovaného ako dlžníka. Týmto spôsobom je teda vyjadrený aj právny dôvod. Žalobca v konaní
preukázal, že identifikácia, t. j. určenie zabezpečených záväzkov dlžníka titulom ručenia vyplýva zo
samotného textu ručiteľského vyhlásenia, kde je zrejmé, že sa jedná o záväzky z obchodných transakcií
medzi veriteľom a dlžníkom a to dodanie tovarov a služieb na základe objednávok žalovaného ako
odberateľa.Skutočnosť,žesúzabezpečenélensplatnéfinančnézáväzkydlžníka,resp.splatnépeňažné

pohľadávky veriteľa bolo tiež preukázané samotným ručiteľským vyhlásením. Tiež bola preukázaná
maximálna výška istiny zabezpečených peňažných pohľadávok veriteľa, pričom rozsah ručenia tvorí
istina 1 570 000 eur a zároveň bola preukázaná aj doba trvania ručenia a to 12 mesiacov od
vystavenie ručiteľskej listiny. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd považoval ručiteľské vyhlásenie za
dostatočne určité. Je treba uviesť, že samotní účastníci ručiteľského záväzku považovali identifikáciu

zabezpečenýchzáväzkovdlžníkasodkazomnavymedzenietýchtozáväzkovvtexteobochdokumentov
(ručiteľské vyhlásenie a Zmluva o finančných službách) za dostatočne jasnú, určitú a zrozumiteľnú s tým,
že veriteľ si ponechal právo v rozsahu uvedenom v ručiteľskom vyhlásení sám špecifikovať konkrétne
splatné peňažné záväzky vyjadrené prostredníctvom faktúr voči dlžníkovi zabezpečené ručiteľskýmvyhlásením, čo vo vzťahu k dlžníkovi následne aj ručiteľovi urobil. Súd konštatuje, že vzhľadom na vyššie
uvedenú určitosť ručiteľského záväzku nemohlo pri identifikácii ručením zabezpečených záväzkov ísť
o akúkoľvek zameniteľnosť s prípadnými inými záväzkami medzi veriteľom a žalovaným ako dlžníkom

a to z jednoduchého dôvodu, lebo iné ako obchodnoprávne vzťahy k dodávkam tovarov a služieb medzi
nimi v danom čase reálne neexistovali.

40. Čo sa týka príslušenstva, tak vo vzťahu k paušálnej náhrade nákladov spojených s uhradením
pohľadávky, ktorú si žalobca uplatnil za každú jednu pohľadávku a v sumáre predstavuje 105 000 eur,

tak k námietkam žalovaného súd zdôrazňuje, že paušálna náhrada nákladov spojená s uplatnením
pohľadávky bola do právneho poriadku SR zavedené novelou Obchodného zákonníka č. 9/2013 Z.z.
s účinnosťou od 01.02.20213. Uvedená novela transportovala smernicu Európskeho parlamentu a Rady
2011/7/EU v boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách. Účelom paušálnej náhrady
je nahradiť náklady súvisiace s každou oneskorenou platbou, aj na základe jedného titulu, pretože
zcitovanéhozákonnéhoustanovenianevyplývažiadne obmedzenienárokunajednorazovévymáhanie,

ak sa jedná o jeden zmluvný vzťah. Účelom je posilnenie pozície veriteľa pri uplatňovaní svojich
pohľadávok voči dlžníkovi. Ide o sankčný inštitút vyvolaný ako následok omeškania dlžníka. V danom
súdenom prípade jednotlivé pohľadávky nevznikali naraz, každú z jednotlivých pohľadávok možno
považovať za samostatnú kúpnu zmluvu, pričom nejde o rozdelenie jednej pohľadávky na viac častí za
účelom generovania samostatných pohľadávok a každá z pohľadávok, ktorá sa premietla do konkrétnej

jednotlivej faktúry, je samostatne žalovateľná a teda za každú jednotlivú pohľadávku, ktorá našla
odraz v konkrétnej faktúre, podľa názoru súdu žalobcovi prislúcha paušálna náhrada nákladov spojená
s uplatnením pohľadávky. Preto súd žalobcom uplatnenú paušálnu náhradu nákladov za jednotlivé
pohľadávky v súhrne predstavujúca sumu 105 000 eur priznal. Súd zdôrazňuje, že samotné omeškanie
žalovaného so zaplatením jednotlivých pohľadávok, ktoré sa premietli do splatných faktúr, nebolo zo

strany žalovaného žiadnym spôsobom rozporované.

Vo vzťahu k ďalej časti príslušenstva a to úrokom z omeškania žalovaný sa odvoláva na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/73/2022 zo dňa 31.01.2024, podľa ktorého žalobca ako
subjekt, ktorý netvorí žiadne hodnoty a zároveň sa odmieta zúčastniť štátom riadenej koncepcie

odloženia zdravotníckych zariadení pri uplatňovaní príslušenstva pohľadávky, ktorú získal postúpením
od pôvodných veriteľov žalovaného, ktorí si títo pôvodní veritelia štandardne voči zdravotníckym
zariadeniam neuplatňujú úroky z omeškania, tak či nekoná v rozpore s poctivým obchodným stykom
a tým aj dobrými mravmi, pokiaľ nerešpektuje obchodnú zvyklosť v tomto odvetví spočívajúcu
v dobrovoľnom neuplatňovaní príslušenstva pohľadávky pôvodnými veriteľmi voči zdravotníckym

zariadeniam. V tomto rozsudku sa tiež uvádza: „V tomto kontexte sa vynára tiež tá právna otázka, či
v prípade nového veriteľa – postupníka (žalobcu) pri uplatnení príslušenstva k postúpenej pohľadávke
žalobným návrhom voči žalovanému spadajúcemu do špecifického režimu oddlženia, ktorý mandátnou
zmluvou z Ministerstvom zdravotníctva SR vstúpil do koncepcie oddlženia, nedochádza pri tomto
uplatňovaní ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, ak pôvodní veritelia

– dodávatelia zdravotníckej techniky, liekov, materiálu – postupníci „nepísanú a zaužívanú – dlžníkom
tvrdenú – obchodnú zvyklosť akceptovanú už pri vstupe do záväzkového vzťahu s dlžníkom v podobe
neuplatňovania príslušenstva k pohľadávke nesplnenej riadne a včas – písomne podložili a to nováciou
svojich záväzkov bezodkladne po tom, ako dlžník vstúpil do špecifického ozdravného režimu“.
Vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR prvostupňový súd doplnil dokazovanie

o žalovaným predložené Dohody o novácii záväzku a Dohody o pristúpení k záväzku z 26.06.2018
a z 07.08.2019, pričom účastníkmi týchto dohôd sú veriteľ MEDICAL GROUP SK, a.s. Bratislava, dlžník
Univerzitná nemocnica Martin, pristupujúci dlžník Ministerstvo zdravotníctva SR. V článku I bod 1.1
v obidvoch dohodách sa uvádza, že dlžník eviduje voči veriteľovi doterajší záväzok, ktorý pozostáva
z pohľadávok veriteľa bližšie špecifikovaných v prílohe č. 2 dohody a ich príslušenstva. Na tomto mieste

súd zdôrazňuje, že žalovaný žiadnu prílohu č. 2 k týmto dohodám o novácii nepredložil a teda nie je
zrejmé, z čoho pozostáva doterajší záväzok dlžníka voči veriteľovi. Aj napriek tomu súd je toho názoru,
že oddlženie ako také na základe týchto dohôd o novácii nemá vplyv na príslušenstvo pohľadávok,
lebo v dohodách sa hovorí, že doterajší záväzok sa nahrádza novým, avšak súd konštatuje, že záväzky
teraz súdené v tom čase uzavretia dohôd o novácii ešte neexistovali, pretože splatnosť teraz súdených

záväzkov dlžníka v zmysle jednotlivých faktúr je v období od 31.08.2021 do 28.06.2022, pričom dohody
o inovácii boli z rokov 2018 a 2019. Súd je teda toho názoru, že ani jedna z Dohôd o novácii záväzkov
predldožená žalovaným nemá vplyv na úroky z omeškania, pretože aj v zmysle rozsudku Najvyššieho
súdu SR, na ktorý sa žalovaný odvoláva a to rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/73/2022sa uvádza, že: „Pôvodní veritelia už pri vstupe akceptovanú obchodnú zvyklosť písomne podložili
nováciou“. Vzhľadom k tejto skutočnosti, keďže novácie predložené žalovaným nemajú žiadny vplyv
na žalobcom uplatňované príslušenstvo v podobe úrokov z omeškania, súd žalobcovi priznal aj úroky

z omeškania, ktorých výška obdobne nebola žalovaným rozporovaná.
Vo vzťahu k eventuálnemu petitu, ktorým sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia súd
uvádza, že o ňom nebolo potrebné rozhodovať, lebo súd prvému uplatnenému petitu vyhovel a nárok
žalobcovi priznal.

41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal, náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie práva v celom rozsahu. O výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,

ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.