Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 66Cb/52/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124226184
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexander Rác

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:6124226184.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III, sudcom Mgr. Alexandrom Rácom, v právnej veci žalobcu: BPS Tax, s.r.o.,

so sídlom Plynárenská 1, 821 09 Bratislava, IČO: 51 983 397, zastúpený: Advokátska kancelária
LEGALIONs.r.o.,Hviezdoslavova1,90501Senica,IČO:55070396,protižalovanému:ARBITAS,s.r.o.,
so sídlom Ulica svornosti 42, 821 06 Bratislava, IČO: 47 818 875, zastúpený: JUDr. Beáta Hrušková,
PhD., LLM, MBA, advokát, Štefánikova 30, 949 01 Nitra, IČO: 55 849 032 o zaplatenie 1.200,- Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.200,-Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 13,50% ročne zo sumy 1.200,- Eur od 23.11.2023 do zaplatenia, spolu s nákladmi spojenými

s uplatneným pohľadávky v sume 40,- Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške
trov rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
1.200,- Eur spolu s úrokom z omeškania. Ako žalobca v návrhu uviedol, dňa 13.10.2023 uzavrel so
žalovanýmRámcovúzmluvuoposkytovaníslužiebdaňovéhoporadenstva(ďalej„Zmluva“)predmetnom

ktorej bolo priebežné poskytovanie daňového poradenstva a služieb s tým súvisiacich. Poskytovanie
konkrétnych služieb v oblasti daňového poradenstva bolo realizované v konkrétnych prípadoch na
základe osobných požiadaviek žalovaného, tzv. zákaziek v súlade s čl. I. Zmluvy. V jednej zo zákaziek,
kedy došlo zadanie elektronickými prostriedkami v zmysle Zmluvy, poskytol žalobca pre žalovaného
poradenstvo aj v mesiaci október 2023, na základe čoho následne žalovanému vystavil faktúru na sumu
1.200,-Eursdátumomsplatnostidňa22.11.2023.Napriektomu,žeslužbyboližalobcomprežalovaného
dodané, neprišlo k uhradeniu faktúry. Dňa 13.12.2023 vyzval žalobca žalovaného na úhradu faktúry,

pričom ten navrhol odmenu znížiť na 30%, s čím žalobca nesúhlasil. V nadväznosti na uvedené zaslal
žalobca žalovanému poslednú výzvu dňa 18.12.2023 elektronicky, aby dlžnú sumu uhradil do konca
roka 2023. Spolu s istinou si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania a náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur. Žalobca k návrhu pripojil: mailovú komunikáciu so žalovaným,
Vypracované stanovisko (č.l. 16), faktúra č. XXXXXXXXXX, Rámcová zmluva o poskytovaní služieb
daňového poradenstva (č.l. 28).

2. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol dňa 12.02.2024 platobným rozkazom sp. zn. 10Up/275/2024,
ktorým zaviazal žalovaného žalobcovi zaplatiť sumu 1.200,- Eur spolu s úrokom z omeškania, ako si
ho uplatnil žalobca. Nakoľko podal proti predmetnému platobnému rozkazu žalovaný odpor, postúpil
Okresný súd Banská Bystrica konanie tunajšiemu súdu na rozhodnutie.3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že uzatvorenie Zmluvy nespochybňuje, ani
zadanie úlohy žalobcovi vo veci vypracovania stanoviska v súvislosti s daňovými aspektami zamýšľanej

transakcie, zahrňujúcej prevod obchodného podielu v spoločnosti žalovaného na zahraničný fond.
Žalovaný rovnako tak nesporoval dodanie určitých služieb žalobcom, avšak mal za to, že tieto
neboli dodané riadne, a preto namietal výšku vystavenej faktúry. Ako žalovaný Ďalej uviedol, prvotná
objednávka bola zadaná v znení: fyzická osoba X (daňový rezident SR) vlastní 100% podiel v slovenskej
spoločnosti s. r. o. (ABC); X je zároveň konečným užívateľom výhod SICAV fondu založeného v ČR

(DEF); X prevádza 100% podiel v ABC do fondu DEF; X za prevod podielu ABC dostane akcie fondu
DEF;vlastníobchodnýpodielcca9rokov;obstarávacienákladyzahŕňajúibaminimálnezákladnéimanie
ABC 5.000,- Eur, hodnota akcií DEF predstavujúca odplatu za prevod akcií ABC presiahne 20 miliónov
Eur; otázkou bolo, ako nastaviť transakciu tak, aby bola optimalizovaná daňová povinnosť X, s tým že
fond DEF nadobudne 100% obchodného podielu v ABC.

4. V nadväznosti na uvedené prebiehala medzi stranami komunikácia telefonická a mailová. Ako
žalovaný uviedol, predpokladom úspešného fungovania fondu je vloženie samotnej spoločnosti Arbitas
do ARBITAS SICAV, a.s.. Nakoľko v prípade spoločnosti Arbitas s. r. o. ide o tzv. start-up, obstarávacie
náklady jedného spoločníka sú vo výške jeho vkladu do základného imania, čo predstavuje 5.000,- Eur.
Hodnota spoločnosti a jej know-how však bola znaleckým posudkom pri založení fondu ocenená na

viac ako 20 miliónov Eur. Záujmom žalovaného bolo, aby táto transakcia prebehla daňovo neutrálnym
spôsobom, tak aby neprišlo k povinnosti zdaniť príjem vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi ocenenou
hodnotou akcií a sumou 5.000,- Eur. Ako vyplýva z mailu zamestnanca žalobcu z 10.10.2023, po
zhodnotení situácie uviedol, že na základe zadaných údajov nevie nájsť riešenie, ktoré by bolo legitímne
a akceptovanou mierou rizika. Žalovaný bol pripravený akceptovať závery žalobcom. Následne prebehol

konferenčný hovor, pri ktorom žalobca žalovaného ubezpečil, že existuje daňovo neutrálne riešenie
tejto situácie pri dodržaní daných predpokladov. V nadväznosti na konferenčný hovor dňa 11.10.2023
zaslal žalobca ďalší mail, v ktorom uviedol, že rozoberal potenciálne možnosti a vie ich zosumarizovať
do prezentácie, pričom zároveň predostrel cenovú ponuku vo výške 1.200,- Eur za jej vypracovanie.
Následne žalovaný reagoval tak, že sa informoval, či je daná sumu konečnou. Na uvedené žalobca

mailom z 12.10.2023 reagoval tak, že našli riešenie, ktoré by malo byť zrealizovateľné, pričom žalovaný
akceptoval cenovú ponuku. Stanovisko bolo žalobcom žalovanému doručené mailom z 16.10.2023.
Žalovaný namietal kvalitu dodaného stanoviska a jeho relevanciu pre zadanie. Podľa žalovaného dané
Stanovisko nezodpovedá zadaniu a rieši hypotetické situácie. Podľa žalovaného, prijatím návrhu prišlo
k uzavretiu zmluvy o dielo, pričom dielo má vady ak vykonanie nezodpovedá výsledku určenému v

zmluve. Podľa žalovaného dielo - stanovisko od žalobcu neobsahuje riešenia, ktoré by boli žalovaným
akceptovateľné. Žalovaný mal tiež za to, že uvedeným konaním došlo k jeho uvedeniu do omylu a k
porušeniu ust. § 16 zákona č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch (ďalej „Zákon“). Žalovaný k odporu
pripojil: komunikáciu wats upp (č.l. 40).

5. K odporu sa v replike vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že úmyslom žalovaného bolo po presune
obchodného podielu Spoločnosti pod zahraničnú entitu jeho ocenenie v tržnej hodnote, ktorá je
signifikantnevyššiaakohodnotazákladnéhoimaniaSpoločnosti.Žalobcaužpovyhodnotenízadaniaav
nadväznosti na ustanovenia zákona o dani z príjmov, poskytol žalovanému už dňa 10.10.2023zdaniteľný
informáciu, že takýto postup by pre spoločníka znamenal nadobudnutie zdaniteľného príjmu, ktorý by

musel zdaniť. Uvedenú informáciu poskytol žalovanému bez nároku na odmenu. Aj napriek uvedenému
sauskutočnildňa11.10.2023konferenčnýhovor,priktoromžalobcaobdržalnovúinformáciu,doplňujúcu
pôvodné zadanie, na základe čoho došlo k uzavretiu objednávky na službu. Novou informáciou bolo, že
hodnotu akcií Zahraničnej entity vedia držať určitú dobu zamrazenú na minimálnej hodnote, a to až do
sprístupnenia možnosti vstupu iných investorov do Zahraničnej entity, ktorá mala nastať až po transakcii

Spoločníka. Až na základe uvedenej informácie, dospeli zástupcovia žalobcu k riešeniu, ako by sa daná
transakcia mohla vykonať daňovo neutrálne. Ako žalobca doplnil, je logické, že ak by žalobca touto
informáciou nedisponoval, prípad by bol uzavretý tak, ako bolo písomne uvedené v mailovej komunikácii
z 10.10.2023.

6. Na základe uvedeného žalobca potvrdil žalovanému možnosť riešenia a dostal odsúhlasenú cenovú
ponuku v hodinovej sadzbe 100,- Eur bez DPH. Žalobca následne v intenciách zadania a Zmluvy a
konferenčného hovoru zo dňa 11.10.2023 vypracoval pre žalovaného Stanovisko, pričom vypracoval tri
alternatívy, v zmysle ktorých bolo danú vec možné riešiť z pohľadu slovenskej legislatívy. Ako žalobcaďalej dodal, pokiaľ by bolo možné podľa zahraničnej účtovnej a daňovej legislatívy oceniť vkladaný
majetok v Zahraničnej entite hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad Spoločníka vo výške
5.000,- Eur (obdobne ako na Slovensku), čo zástupcovia žalovaného počas konferenčného hovoru

nevyvrátili, Spoločník by vkladom nevygeneroval kladný základ dane. Následne počas konferenčného
hovoru zo dňa 17.10.2023, po vypracovaní stanoviska, bolo žalobcovi oznámené, že cena investičných
akcií v Zahraničnej entite nemôže byť v hodnote, o akej sa uvažovalo. Cena akcií mala byť podstatne
vyššiaakosapôvodneuvažovalo,azkomerčnýchdôvodovjunemožnodržaťnaminimálnej„zmrazenej“
úrovni. Týmto okamihom, sa stali jednotlivé alternatívy pre žalovaného nerealizovateľné, tak ako si

predstavoval, t.j. v krátkom časovom horizonte a daňovo neutrálne. Týmto sa celá situácia vrátila
na svoj začiatok, avšak ako žalobca uviedol, daňovo-poradenské služby poskytol v zmysle zadania,
Zmluvy a právnych predpisov. Skutočnosť, že výsledky Stanoviska nenapĺňajú predstavy žalovaného
nespôsobuje ním tvrdené vady poskytnutej služby. Ako žalobca uviedol, je proti logike veci aby sa
žalovaný bránil tým, že po vytvorení určitej domnienky, ktorú potom vzal do pôvodného stavu namietal
nedodanie služby, ktorá by vyhovovala jeho zadaniu.

7. Žalovaný v duplike zotrval na svojej argumentácii, pričom doplnil, že obsahom telefonického hovoru
z 11.10.2023 bola prezentovaná informácia, že hodnota akcií, ktoré má prevádzajúci Spoločník za svoj
obchodný podiel nadobudnúť, môže byť ešte určitú dobu držaná na nižšej úrovni ako je ich hodnota v
zmysle znaleckého posudku, avšak malo ísť o sumu približne 10 miliónov eur. Žalovaný mal teda za

to, že zo strany žalobcu došlo k hrubému zavádzaniu, keď žalovanému potvrdil, že na základe zadania
(disponujúc už informáciami zo spomínaného konferenčného hovoru medzi zástupcami sporových
strán) je schopný dodať a dodá stanovisko obsahujúce daňovo neutrálne riešenia realizácie predmetnej
transakcie.

8. V predmetnej veci nariadil súd pojednávanie na 03.10.2025 a následne na 26.11.2025. Uvedeného
pojednávania sa zúčastnila iba právna zástupkyňa žalovaného, pričom právny zástupca ospravedlnil
svoju neúčasť, ako aj neúčasť svojho klienta a zároveň súhlasil s vykonaním pojednávania v ich
neprítomnosti. Súd následne konštatoval, že sú splnené podmienky pre konanie a rozhodol v zmysle
ust. § 180 CSP o tom, že bude konať v neprítomnosti žalobcu. Právny zástupca uviedol, že tvrdá

na svojich písomných vyjadreniach a žiadal žalobu zamietnuť. Zástupca uviedol, že sám žalobca
poskytol v roku 2019 žalovanému informáciu o tom, ako vložiť do spoločnosti know-how a ako ho
oceniť. Z uvedeného dôvodu si mal žalobca prejsť všetky skoršie informácie poskytnuté žalovaným, aby
Stanovisko zodpovedalo zadanej úlohe.

9. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu považoval súd za nesporné skutkové tvrdenia o tom, že strany
sporu uzatvorili Rámovú zmluvu o poskytovaní daňového poradenstva zo dňa 13.10.2023. Na základe
danej Zmluvy žalobca poskytol žalovanému určité služby daňového poradenstva, za ktoré si následne
fakturoval voči žalovanému sumu 1.200,- Eur. Žalovaný odmietol plniť z dôvodu vadnosti poskytnuté
plnenia.

10. Súd sa postupujúc v zmysle ustanovenia § 204 CSP oboznámil s listinami založenými v súdnom
spise, a to: mailová komunikácia medzi stranami, Stanovisko, faktúra č. XXXXXXXXXX, Rámcová
zmluva o poskytovaní služieb daňového poradenstva, komunikáciu watsApp, mailová komunikácia z
roku 2022 a 2019, čestné prehlásenie Ing. Pavla Schwarza, čestné prehlásenie Ing. Silvestra Duláka,

kniha pohľadávok k 25.09.2025, mailová komunikácia z 10-11. októbra 2023, ako aj s ostatným obsahom
spisu.

11. Súd posúdil zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení:

12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. („ObZ“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,
obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

13.Podľa§1ods.2ObZprávnevzťahyuvedenévodseku1saspravujúustanoveniamitohtozákona.Ak
niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.

Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.14. Podľa § 261 ods. 1 ObZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri
ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 269 ods. 2 ObZ účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.
Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

16. Podľa ust. § 369 ods. 1, ods. 2 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať

z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.Akvýškaúrokovzomeškanianeboladohodnutá,dlžníkjepovinnýplatiťúrokyzomeškania
v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

17. Podľa ust. § 3 ods. 1, ods. 2 Zákona daňové poradenstvo je podnikanie, ktorého predmetom je
poskytovanie poradenských služieb vo veciach daní, odvodov a poplatkov podľa osobitných predpisov

(ďalej len „daň“). Tým nie je dotknuté poskytovanie poradenských služieb vo veciach daní podľa
osobitných predpisov. Podľa odseku dva, daňové poradenstvo podľa odseku 1 zahŕňa a) poradenstvo pri
zisťovaní základu dane a dane a pri plánovaní daní, b) poskytovanie stanovísk a vysvetlení pre klientov
k aplikácii právnych predpisov v oblasti daní.

18. Podľa ust. § 16 ods. 1 Zákona daňový poradca je povinný chrániť práva a oprávnené záujmy svojho
klienta, konať pritom čestne a svedomite, dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky a uplatňovať
všetko, čo podľa svojho presvedčenia a príkazu klienta považuje za užitočné.

19. Podľa ust. § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej „ObZ“) zmluvou o dielo

sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

20. Podľa ust. § 537 ods. 1 ObZ zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje
nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo
zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným

časom.

21. Podľa ust. § 546 ods. 1 ObZ objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve
alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva
je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za

porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

22. Podľa ust. § 548 ods. 1 ObZ objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom
v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním
diela.

23. Podľa ust. § 554 ods. 1 ObZ zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením
a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto
zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ
objednávateľa, aby prevzal dielo.

24. Podľa ust. § 560 ods. 1 ObZ dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému
v zmluve.

25. Podľa ust. § 562 ods. 1 ObZ objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho

prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.

26. Podľa ust. § 562 ods. 2 ObZ súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ
neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom,
čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez

zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr
však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré
sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.27. Vzhľadom na nesporné skutkové tvrdenia strán o existencii Zmluvy, ako aj dohodnutej výške
odmeny za poskytnuté služby sa súd týmito skutočnosťami v ďalšom nezaoberal a pozornosť venoval
spornej skutočnosti, a to údajnej vadnosti plnenia poskytnutého žalobcom pri poskytovaní daňového

poradenstva v rozsahu uzatvorenej Zmluvy a zákona.

28. Ako k prvému sa súd vyjadrí k povahe samotnej Zmluvy, uzatvorenej medzi stranami v zmysle ust.
§ 269 ods. 2 ObZ a § 17 Zákona. Obchodný zákonník dáva subjektom možnosť uzatvoriť aj zmluvný
typ neupravený v jeho ustanoveniach, tzv. inominátne zmluvy. Podmienkou uzatvorenia takéhoto typu

zmluvy je dostatočná určitosť jeho predmetu, kedy na rozdiel od úpravy v Občianskom zákonníku, kedy
tentonedostatočnúurčitosťpostihujeneplatnosťoutakéhotoprávnehoúkonu,vzmysleust.Obchodného
zákonníka nemôže dôjsť k uzavretiu takejto zmluvy. Na posúdenie toho, či ide o pomenovaný zmluvný
typ, alebo o zmluvu ktorá nie je upravená v Obchodnom zákonníku alebo v Občianskom zákonníku
je právne relevantný jej obsah, a nie jej označenie zmluvnými stranami. Právny režim nepomenovanej
zmluvy potom v zmysle ust. Občianskeho zákonníka určíme prostredníctvom ust. § 491 ods. 2 OZ, podľa

ktorého na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré
upravujú záväzky im najbližšie, ak samotná zmluva neurčuje inak. Záväzkový vzťah z nepomenovanej
zmluvy za použitia analógie legis potom posúdime podľa ust. Obchodného zákonníka, ktoré upravujú
zmluvný typ najbližší nepomenovanej zmluve. V prípade ak takýto zmluvný typ nie je, aplikujeme
ustanovenia Občianskeho zákonník, a to podľa zmluvného typu, ktorý bude nepomenovanej zmluve

najbližší. Vzhľadom na vyššie uvedené a podľa obsahu Zmluvy uzatvorenej medzi stranami, súd pri jej
posudzovaní aplikoval ustanovenia zmluvy o dielo podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka.

29. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný žalobcovi zadal zadanie v zmysle
žalobného návrhu, ku ktorému mal tento následne nájsť optimálne daňové zaťaženie, pre slovenský

daňový subjekt. Uvedenú skutočnosť dokazuje zadanie od žalovaného, založené na č.l. 40 spisu.
Z vykonaného dokazovania rovnako tak vyplýva fakt, že žalobca na základe predmetného zadania
poskytol žalovanému odpoveď, a to mailom zo dňa 10.10.2023 (17:48 hod.), že vzhľadom na zadané
vstupné údaje nie je možné nájsť riešenie, ktoré by bolo v krátkom časovom horizonte legitímne a
s akceptovateľnou mierou rizika, nakoľko v danom prípade, by nadobudnutie akcií v hodnote cca 20

miliónov spoločnosti SICAV predstavovalo pre osobu zo zadania znamenalo zdaniteľný príjem. Na
uvedený mail reagoval žalovaný tým, že prejavil záujem o krátky call z jedným z ich kolegov z fondu,
s čím žalobca súhlasil, pričom žalovaného zároveň upozornil na skutočnosť, že pôjde o spoplatnené
poradenstvo v sume 100,- Eur za hodinu (mail z 11.10.2023, 09:15 hod, č.l. 14).

30. Ako ďalej vyplýva z vykonaného dokazovania, v priebehu daného konferenčného hovoru, boli
žalobcovi poskytnuté nové informácie v tom, zmysle, že „uznaná hodnota vkladu nemusí byť nevyhnutne
v tomto momente rovná hodnote určenej znalcom - cca. 20 mil. Eur (spomínali ste zmrazenie predaja
akcií fondu až do okamihu dodatočného precenenie vkladu na reálnu hodnotu)“. Uvedená skutočnosť
vyplýva z mailov žalobcu adresovaných žalovanému zo dňa 17.10.2023 o 17:15 hod. a následne zo dňa

20.10.2023 o 15:55 hod. pričom žalovaný na svoju procesnú obranu vo vzťahu k žalobcom predloženým
dôkazom nepreložil žiadny dôkaz o svojich tvrdeniach, kedy v duplike tvrdil, že „hodnota akcií, ktoré ma
prevádzajúci Spoločník za svoj podiel nadobudnúť, môže byť ešte určitú dobu držaná na nižšej úrovni
ako je ich hodnota v zmysle znaleckého posudku, avšak malo ísť o sumu približne 10 miliónov eur!“. Súd
k predmetnému tvrdeniu žalovaného uvádza, že toto nebolo v konaní nijakým spôsobom preukázané a

tvrdenia žalobcu o zmrazení prevádzaných akcií neboli vyslovene popreté v zmysle ust. § 151 ods. 1
CSP. Z uvedeného dôvodu súd považoval za nesporné skutkové tvrdenia ohľadom nových skutočností
vo vzťahu k prevádzaným akciám, ako podkladu pre vypracovanie Stanoviska žalobcom. Uvedenú
skutočnosť logicky potvrdzuje aj fakt, že ak by k zmene vstupných údajov pre vypracovanie daňovej
optimalizácia zo strany žalovaného nedošlo, nemalo by prakticky žiadny zmysel Stanovisko vypracúvať,

nakoľko žalobca už na začiatku samotného procesu zadania úlohy, žalovaného dňa 10.10.2023 mailom
informoval o tom, že na základe zadaných údajov nie je možné nájsť vhodné riešenie, bez toho, aby bol
spoločník povinný platiť daň z príjmu, z hodnoty nadobudnutých akcií.

31. Súd mal tiež za preukázané, že na základe vyššie uvedeného nesporného zadania následne

žalobca mailom zo dňa 12.10.2023 o 10:06 informoval žalovaného, že po vykonanom konferenčnom
hovore analyzovali daný prípad a našli riešenie, ktoré by malo byť z pohľadu slovenskej legislatívy
realizovateľné. Žalobca tiež v maily uviedol, že k riešeniu spravia prezentáciu ako výstup, pre lepšie
pochopenie,pričomnevylúčil,žecelkovýčasslužiebbudekratšíako12hodín.Žalobcazároveňpožiadalo informáciu, či je to pre neho vyhovujúce, aby mohol ďalej na úlohe pracovať. Na tento mail vzápätí
reagoval žalovaný s tým, že „áno akceptujem. Prosím o pokracovat v prace“. V nadväznosti na uvedené
bola žalobcom pre žalovaného vypracovaná Zmluva o poskytovaní služieb, podpísaná stranami dňa

13.10.2023. Nesporným v konaní bolo aj to, že žalobca pre žalovaného na základe vstupných podkladov
vypracoval Stanovisko - prezentáciu dňa 16.10.2023, za čo si následne vyfakturoval dohodnutú odmenu
vo výške 1.200,- Eur.

32. V konaní bolo rovnako tak nesporým, že žalovaný za vypracované Stanovisko žalobcovi odmenu

nezaplatil, nakoľko tvrdil, že toto vykazuje vady, ktoré mal žalobcovi dôrazne namietať, nakoľko nemalo
relevanciu pre zadanie. K samotným údajne namietaným vadám žalovaným súd poukazuje práve na
analogickú aplikáciu ustanovení upravujúcich zmluvu od dielo, konkrétne ustanovenia upravujúce vady
diela. Ako prvé súd uvádza, že pokiaľ žalovaný v konaní na svoju procesnú obranu tvrdil, že dielo malo
vady,ktoréžalobcovi„dôrazne“namietal,bolpovinnýtietosvojetvrdeniavkonaníajnáležitýmspôsobom
preukázať, nakoľko v prípade vád z „diela“ dôkazné bremeno zaťažuje objednávateľa, t.j. žalovaného,

ktorý ak tvrdil, že mu bolo dodané Stanovisko, ktoré nezodpovedalo zadaniu úlohy, bol povinný tieto
skutočnosti preukázať. Súd v tejto súvislosti poukazuje na fakt, že „civilné sporové konanie je ovládané
prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia
a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena
tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné

pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej
normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov
ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp.
určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu
skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo“ (Nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020). Ak teda žalovaný v konaní
tvrdil, že Stanovisko nezodpovedalo zadaniu a malo vady, bol za tým účelom povinný v tomto smere
uniesť dôkazné bremeno svojich tvrdení, čo však podľa názoru súdu nespravil, čím jeho tvrdenia
ostali iba teoretickej a ničím nepreukázanej rovine. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení o vadnosti
plnenianenavrholvykonaniežiadnehodôkazu,anímpredloženédôkaznéprostriedkyvpodobemailovej

komunikácie z rokov 2019 a 2022, medzi ním a žalobcom sú pre posúdenie nároku žalobcu irelevantné,
nakoľko s prejednávanou vecou nijako nesúvisia. Žalobca pri vypracovaní svojho stanoviska mohol
vychádzaťibazaktuálnehozadaniažalovaného,pričomztohonijakonevyplývalo,žebymalovychádzať
z informácií z prechádzajúcej spolupráce, a rovnako tak nevyplýva táto skutočnosť ani za mailovej
komunikácie medzi stranami. Je nutné poukázať aj na to, že žalovaný uvedenú argumentáciu neuviedol

nikdy vo vzťahu k žalobcom predloženému Stanovisku, ale až v duplike doručenej súdu dňa 31.03.2025,
čo súd považuje za účelovú obranu žalovaného. Súd v súvislosti s uvedeným poukazuje na ust. §
562 ods. 2 ObZ, v zmysle ktorého nie je možné objednávateľovi priznať práva z vád, ak tieto neboli
oznámené zhotoviteľovi bez zbytočného odkladu po tom, čo ich objednávateľ zistil, resp. mal možnosť
zistiť pri prehliadne diela. Ak teda žalovaný na svoju obranu tvrdil, že mu bolo dodané niečo čo

nezodpovedalo zadaniu, bol povinný túto skutočnosť namietať u žalobcu bezprostredne po tom, čo bolo
dielo v podobe Stanoviska dodané, čo však nespravil. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že žalovaný „namietal“ dielo až po výzvach na zaplatenie faktúry, aj keď nijako konkrétne, čo rovnako
tak nemôže predstavovať splnenie podmienky riadneho uplatnenia vád, kedy žalobca žalovaného
urgoval na zaplatenie faktúry mailom zo dňa 28.11.2023 a následne 04.12.2023, a jediná reakcia

žalovaného bola iba to, že faktúru kedy vracia ako neoprávnenú, čo nemožno považovať za namietanie
vád dodaného Stanoviska a rovnako tak nie za splnenie podmienky bezprostrednosti ich namietania.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a po vykonaní dokazovania súd konštatuje, že mal za
preukázaný žalobcom uplatnený nárok a rovnako tak aj jeho výšku, ktorá nebola žalovaným sporovaná.
Súd tak žalovaného zaviazal na povinnosť uhradiť žalobcovi istinu vo výške 1.200,- Eur.

33. Spolu s istinou súd žalobcovi priznal aj nárok na úroky z omeškania, nakoľko sa žalovaný dostal s
plnením peňažného záväzku do omeškania v zmysle ust. § 369 ods. 1, ods. 2 ObZ, kedy bola splatnosť
žalobcom vystavenej faktúry určená na 22.11.2023, teda žalovaný sa dostal do omeškania k 23.11.2023,
za čo súd žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 13,50% ročne z dlžnej sumy v zmysle § 1

Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.. Súd žalobcovi zároveň priznal aj nárok na náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur v zmysle ust. § 369c ods. 1 ObZ v spojení s ust.
§ 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.34. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi,
ktorý mal vo veci plný úspech priznal voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške
náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestský súd Bratislava III.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) obsahovať, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd ,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).