Rozhodnutie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší Správny súd

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michal Dzurdzík, PhD.

Oblasť právnej úpravy – Správne právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 32D/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9624200118
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:9624200118.1

Rozhodnutie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Michala Dzurdzíka, PhD., sudcov JUDr. Anity Filovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a
prísediacich sudcov JUDr. Jany Kupcovej a JUDr. Michala Bíra, v disciplinárnej veci vedenej proti I.. K.
B., B..C.., prokurátorovi N. G. D. O., na návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie
disciplinárneho konania pre závažné disciplinárne previnenia podľa § 188 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona

č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov
v dvoch skutkoch a disciplinárne previnenie podľa § 188 ods. 1 písm. a) zákona č. 154/2001 Z. z. o
prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov v jednom skutku, na
ústnom pojednávaní dňa 22.01.2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonom (disciplinárny súdny poriadok) sa

disciplinárne obvinený I.. K. B. B..C.., prokurátor N. G. D. O.

uznáva vinným, že

v bode 1. dňa 07.08.2024 asi o 08.10 h na 1. poschodí budovy N. G. D. O. L. Š.O. A. Č.. X E. J., pred

kanceláriami osobného úradu N. G. D. O., ako prokurátor N. G. D. O., X. L. M. B., D. S. Ú. G.E. N. G.
D. O., pri stretnutí sa s I.. R. Č., riaditeľkou M. Ú. N. G. D. O., nevhodným spôsobom - intenzitou hlasu
prevyšujúcou bežnú komunikáciu vytýkal I.. R. Č., že rozhodnutie generálneho prokurátora Slovenskej
republiky o dočasnom pozastavení výkonu funkcie prokurátora I.. C. Š. zo dňa 05.08.2024 sp. zn. Spr
686/24/1000-4, doručila osobne dňa 05.08.2024 I.. C. Š. v mieste jeho bydliska, a keď vysvetlila I.. K. B.,
B..C.., že I.. C. Š. opakovane nebol zastihnutý v služobnom čase v kancelárii na jeho pracovisku na Š.

A. Č.. XX E. J., hoci nebola daná žiadna prekážka vo výkone jeho funkcie, ani žiadnemu z nadriadených
prokurátorov neoznámil, že sa bude zdržiavať v mieste svojho bydliska, disciplinárne obvinený intenzitou
hlasu prevyšujúcou bežnú komunikáciu uviedol, že je „poplatná Žilinkovmu režimu”, že „osobný úrad
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vykonáva pre generálneho prokurátora nadprácu”, a v
neprípustnom verbálnom prejave pokračoval aj po tom, čo vyšla na chodbu štátna zamestnankyňa G..
N. A., čím znevážil postavenie I.. R. Č. ako riaditeľky osobného úradu N. G. D. O.,

teda

svojím zavineným konaním
konal v rozpore s jeho základnými povinnosťami prokurátora stanovenými ustanoveniami § 26 ods.
1 písm. m), písm. n) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v

znení neskorších predpisov, zachovávať dôstojnosť pri výkone funkcie prokurátora, chrániť vážnosť
vykonávanej funkcie a vystríhať sa všetkého, čo by mohlo spôsobiť ujmu na cti prokurátora alebo
oslabiť dôveru v jeho nestrannosť, dodržiavať pri výkone svojej funkcie pravidlá prokurátorskej etiky a
s ustanoveniami bodov 4.1, 5.1, 5.2 prvá veta a 5.4 Etického kódexu prokurátora zo dňa 11.01.2016,
schváleného Radou prokurátorov Slovenskej republiky,

čím sa dopustildisciplinárneho previnenia podľa § 188 ods. 1 písm. a) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a
právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov,

za to sa mu

podľa § 189 ods. 1 písm. a) zákona č. 154/2001 z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry
v znení neskorších predpisov ukladá disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie.

II. Podľa § 34 ods. 2 písm. a) zákona č. 432//2021 Z. z. sa disciplinárne obvinený I.. K. B., B..C..,
prokurátor N. G.O. D. O.

oslobodzuje

spod skutku v bode 2. návrhu, ako prokurátor N. G. D. O., X. L. M. B., D.N. S. Ú. G. N. G. D. O., v budove
bývalého Ú. Š. G. N. G. D. O. E. G., L. A. D. Č.. XXXX/XA, v tom čase vo funkcii Š. G., rozhodujúc
ako nadriadený prokurátor v zmysle § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v
znení účinnom k 16.03.2024, bez znalosti utajenej prílohy vyšetrovacieho spisu Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, Odboru Stred, Banská

Bystrica sp. zn. PPZ-174/NKA-ST4-2022, tvorenej piatimi zväzkami a spolu 1696 stranami, evidovanej
na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky pod sp. zn. V GO-55/2024/1000, ktorá bola doručená
bývalému Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky dňa 21.02.2024
za účelom rozhodnutia o sťažnostiach viacerých obvinených, uznesením zo dňa 16.03.2024 sp. zn.
VII/I Gv 113/22/1000-146 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné

sťažnosti obvinených G.. Ľ. D., W.. I. J., W.. K. I. D.., C.. P. D. a obvinených právnických osôb FORUM
Technologies, a. s. a SOBA-agency, s. r. o., podané proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry,
Odboru Stred, Banská Bystrica zo dňa 19.09.2023 sp. zn. PPZ-174/NKA-ST4-2022, ktorým podľa § 199
ods.1,ods.2Trestnéhoporiadkuzačaltrestnéstíhanieasúčasnepodľa§206ods.1Trestnéhoporiadku

vzniesol obvinenie G.. Ľ. D., W.. I. J., W.. K. I. D.., C.. P. D. a právnickým osobám FORUM Technologies,
a. s. a SOBA-agency, s. r. o., pre pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe
cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. a) Trestného zákona, spáchaný
závažnejším spôsobom konania s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), písm. i) Trestného zákona
a iné,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je disciplinárne obvinený disciplinárne stíhaný.

III. Podľa § 34 ods. 2 písm. b) zákona č. 432//2021 Z. z. sa disciplinárne obvinený I.. K. B., B..C..,
prokurátor N. G.O. D. O.

oslobodzuje

spod skutku v bode 3. návrhu, ktorého sa mal dopustiť tým, že ako prokurátor N. G. D. O., zaradený
na M. B.Í., D. S. Ú. G. N. G. D. O., ako prokurátor konajúci v trestnej veci obvineného K. T. S. D..,

evidovanej na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky pod sp. zn. XXII Gv 62/24/1000, odstupujúc
podanie K. T. zo dňa 21.06.2024 z dôvodu príslušnosti inej organizačnej zložke Generálnej prokuratúry
Slovenskejrepubliky-referátuväzenstvatrestnéhoodboruGenerálnejprokuratúrySlovenskejrepubliky,
v prípise zo dňa 27.06.2024 sp. zn. XXII Gv 62/24/1000-55 po štandardnom texte v znení „V trestnej veci
obžalovaného K. T.P. S. D.., vedenej na Generálnej prokuratúre SR pod sp. zn. WUI Gv 62/24/1000, Vám

na vybavenie odstupujem podanie obžalovaného K.. T. zo dňa 21.6.2024 týkajúce sa pôsobnosti Vášho
referátu.”, uviedol nevhodný, sarkastický text v znení: „Verím, že vzhľadom na verejné ocenenie -vašej
záslužnej práce zo strany generálneho prokurátora, bude promptné vybavenie daného podania ďalším
potvrdením výnimočných manažérskych zručností vedenia Generálnej prokuratúry SR pri personálnom
posilnení referátu väzenstva.”, ktorým nepatričným spôsobom znevážil postup generálneho prokurátora

Slovenskej republiky spočívajúci vo vytvorení novej organizačnej zložky Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky - referátu väzenstva trestného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
a zaradení troch prokurátorov bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky na tento referát,pretože skutok, ktorého sa disciplinárne obvinený dopustil, nie je disciplinárnym previnením.

IV. Podľa § 38 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku je I.. K. B., B..C.. povinný nahradiť štátu trovy
disciplinárneho konania vo výške 120 €.

o d ô v o d n e n i e :

Disciplinárny návrh

1. Dňa 25.11.2024 bol Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky doručený disciplinárny návrh,

ktorýmsagenerálnyprokurátorSlovenskejrepublikydomáhalrozhodnutia,ktorýmbydisciplinárnysenát
uznal I.. K. B., B..C.. prokurátora N. G. D. O. za vinného zo spáchania závažného disciplinárneho
previnenia podľa § 188 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych
čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov v dvoch skutkoch a disciplinárne previnenie podľa
§ 188 ods. 1 písm. a) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v

znení neskorších predpisov v jednom skutku.

2. V odôvodnení disciplinárneho návrhu disciplinárny navrhovateľ uviedol, že zo zadovážených
podkladov vyplýva, že dňa 07.08.2024 asi o 08.10 h na prvom poschodí budovy N. G. D.M. O. L. Š. A.
Č.. X E. J., pred kanceláriami osobného úradu N. G. D. O. (ďalej aj „osobný úrad”) prokurátor N. G. D.

O. I.. K. B., B..C.., prokurátor odboru B., D.N. S. Ú. G. N. G. D. O. (ďalej len „I.. K. B., B..C..”) v rozpore
s jeho základnými povinnosťami prokurátora podľa § 26 ods. 1 písm. m), písm. n) zákona č. 154/2001
Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o prokurátoroch”) a ustanovení bodov 4.1, 5.1, 5.2 prvá veta a 5.4 Etického kódexu prokurátora zo dňa
11.01.2016 schváleného Radou prokurátorov Slovenskej republiky (ďalej aj „Etický kódex”) pri stretnutí

sa s I.. R. Č., riaditeľkou osobného úradu (ďalej len „I.. R. Č.”), neprijateľným spôsobom - kričiac, vytýkal
I.. R. Č., že rozhodnutie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (o dočasnom pozastavení výkonu
funkcie prokurátora I.. C. Š., prokurátorovi N. G.O. D. O. zo dňa 05.08.2024, sp. zn. Spr 686/24/1000-4,
doručila osobne dňa 05.08.2024 I.. C. Š. v mieste jeho bydliska a keď vysvetlila I.. K. B., B..C.., že I.. C.
Š. opakovane nebol zastihnutý v služobnom čase v kancelárii na jeho pracovisku na Š. A. Č.. XX E. J.,

hoci nebola daná žiadna prekážka vo výkone jeho funkcie ani žiadnemu z nadriadených prokurátorov
neoznámil,žesabudezdržiavaťvmiestesvojhobydliska,I..K.B.,B..C..agresívnekričal,žeje„poplatná
Žilinkovmu režimu”, že „osobný úrad vykonáva pre generálneho prokurátora nadprácu”, hrozil jej prstom
tesne pred jej tvárou a vyhrážal sa jej podaním trestného oznámenia, pričom priebeh incidentu počulo
viacero štátnych zamestnankýň osobného úradu a v neprípustnom verbálnom prejave pokračoval aj po

tom, čo v dôsledku intenzity útoku vyšla na chodbu štátna zamestnankyňa G.. N. A.. Takto znevážil
postavenie I.. R. Č. ako riaditeľky osobného úradu.

3. I.. R. Č. v záznamoch zo dňa 07.08.2024, sp. zn. Spr 686/24/1000-12 a zo dňa 21.10.2024 uviedla,
že dňa 07.08.2024 o 8.10 h ju na chodbe osobného úradu zastavil a verbálne na ňu zaútočil I.. K. B.,

B..C.. a povedal jej, že chápe, že rozhodnutie generálneho prokurátora zo dňa 05.08.2024, sp. zn. Spr
686/24/10004, o dočasnom pozastavení výkonu funkcie prokurátora I.. C. Š., prokurátorovi N. G. D.
O., nie je jej rozhodnutím ako riaditeľky osobného úradu, ale považuje za nesprávne jeho vydanie pred
právoplatnosťou uznesenia o vznesení obvinenia, ako aj spôsob jeho doručenia v deň jeho vydania.
Od začiatku komunikácie viedol I.. K. B., B..C.. rozhovor veľmi rázne a zvýšenou intenzitou hlasu. I.. R.

Č. mu bez zvýšenia hlasu povedala, že vydanie rozhodnutia o pozastavení výkonu funkcie prokurátora
zákon nespája s právoplatnosťou uznesenia o vznesení obvinenia a takéto rozhodnutie je výlučne
v kompetencii generálneho prokurátora. Na to I.. K. B., B..C.. vyjadril nespokojnosť aj s rýchlosťou
doručenia predmetného rozhodnutia generálneho prokurátora v deň jeho vydania s tým, že podľa jeho
názoru postačovalo doručiť rozhodnutie aj neskôr. I.. R. Č. mu vysvetlila, že rozhodnutie bolo doručené v

súlade so zákonom v priebehu služobného času v mieste trvalého bydliska, a to z toho dôvodu, že I.. C.
Š. nebol opakovane v služobnom čase zastihnutý v kancelárii na pracovisku a s doručením písomnosti v
mieste trvalého bydliska telefonicky súhlasil. Na to I.. K. B., B..C.. na ňu začal kričať, pristúpil blízko k nej
a hrozil jej do tváre prstom (ukazovákom) so slovami, že je „poplatná Žilinkovmu režimu” a že osobný
úrad „robí pre generálneho prokurátora nadprácu”. Snažila sa ho upokojiť slovami, že tento výstup je

úplne zbytočný, lebo názor na doručenie rozhodnutia generálneho prokurátora o pozastavení výkonufunkcie I.. C. Š. osobným úradom už bol vyjadrený deň predtým, a to tým, že jej zmizla menovka spred
dverí kancelárie.

4.

I.. K. B.Š., B..C.. nebol prekvapený informáciou o zmiznutí menovky, hneď zareagoval bez doplňujúcej
otázky o čo ide, vedel presne o čom hovorila, ešte viac ho to rozčúlilo a začal kričať, že jeho alebo „jeho
ľudí” obviňuje z krádeže. I.. R. Č. sa bránila slovami, že nech neprekrúca a nepreháňa, že nikoho z

krádeže neobvinila, na čo jej povedal, že o krádeži hovoril preto, že sú právnici a treba veci správne
definovať. Doplnil, že je to to isté, ako keby ho obvinila, že „znásilňuje dvanásťročných chlapcov”. I..
R. Č. vtedy definitívne pochopila, že žiadnymi argumentami nevie upokojiť situáciu, debata k ničomu
neviedla, preto I.. K. B., B..C.. obišla a zrýchleným krokom odišla do svojej kancelárie. I.. K. B., B..C..
ju nasledoval, stále niečo rozprával, ale už ho nevnímala a rýchlo pred ním zatvorila dvere kancelárie.
Túto časť rozhovoru I.. K. B., B..C.. viedol kričiac tak, že ho bolo počuť aj vo vedľajších kanceláriách,

ktoré mali aj zatvorené dvere. Vzhľadom na intenzitu hlasu I.. K. B.W., B..C.. počas rozhovoru, jeho
blízkosť a hroziaci prst do tváre, mala pocit až fyzického ohrozenia. Následne sa dozvedela, že celý
incident počuli pracovníčky osobného úradu G.. N. A., W.. K. O., X. J. S. X. W.. Podľa jej názoru uvedené
správanie sa I.. K. B., B..C.. bolo v rozpore s pravidlami prokurátorskej etiky, ktoré sú obsiahnuté v
Etickom kódexe. Napriek tomu nežiadala generálneho prokurátora ani Etickú komisiu prokuratúry, aby

sa touto záležitosťou ďalej zaoberali.

5. G.. N. A., štátna zamestnankyňa osobného úradu, v záznamoch zo dňa 07.08.2024 a 21.10.2024
uviedla, že dňa 07.08.2024 okolo 08.00 h pred jej kanceláriou č. 17, nachádzajúcou sa na mezaníne
budovy N. G. D. O., na ktorej mala pootvorené dvere, počula značnú časť rozhovoru JA.. R. Č. S. I..

K. B., B..C.., keďže sa nachádzali na chodbe niekoľko metrov od dverí jej kancelárie. Spolu s ňou v
kancelárii bola kolegyňa z osobného úradu X. W.. I.. K. B.W., B..C.. hlasným prejavom vytkol I.. R. Č.
spôsob doručenia rozhodnutia generálneho prokurátora o pozastavení výkonu funkcie prokurátorovi N.
G.Ú. D. O. I.. C. Š. slovami, že ako si mohla dovoliť ho doručiť I.. C. Š. v mieste jeho bydliska a aký mala
záujem na tom, že ho potrebovala tak rýchlo doručiť.

6. I.. R. Č. odpovedala, že si plnila svoje pracovné povinnosti, postupovala štandardným spôsobom
vzhľadom na to, že pri osobnom doručovaní v priebehu služobného času nezastihla I.. C. Š. na
pracovisku - v jeho kancelárii v budove na Š. A. XX E. J.. Podotkla, že jeho neprítomnosť v práci si
overila u jeho nadriadených - I.. E. I., G.., riaditeľa trestného odboru N. G. D. O. S. I.. C. Y., zástupkyne

riaditeľa trestného odboru N. G. D. O.. Zistila, že I.. C. Š. nemal dovolenku, nebol práceneschopný a ani
nemal súhlas nadriadených zdržiavať sa mimo pracoviska. Preto sa potom telefonicky spojila s I.. C. Š.,
ktorý jej povedal, že je doma, že sa do práce toho dňa nevráti a súhlasil s doručením v mieste svojho
bydliska v rámci služobného času. Tón hlasu I.. R. Č. bol pokojný, bez emócií a bol bez akýchkoľvek
urážok. Keď už ale hlasitosť slovného prejavu I.. K. B., B..C.. považovala G.. N. A. za neúnosnú, vyšla

zo svojej kancelárie do kuchynky mysliac si, že keď prejde okolo, tak „preruší” tento rozhovor a I.. K.
B., B..C.. minimálne zmierni svoj verbálny prejav, že to trochu utíchne, k čomu však nedošlo. Obidvoch
pozdravila a I.. K. B., B..C.. jej odzdravil, avšak ďalej bez zmeny hlasitosti svojho prejavu pokračoval až
do skončenia rozhovoru s I.. R. Č..

7. I.. K. B., B..C.. začal na I.. R. Č. kričať so slovami, že je poplatná Žilinkovmu režimu, ako aj celý osobný
úrad a že osobný úrad robí pre generálneho prokurátora nadprácu. Zároveň jej povedal: „Kto ste Vy?”, na
čomuI..R.Č.povedala,žeonajeriaditeľkaosobnéhoúraduavyjadrovaťnesúhlassvýkonomjejfunkcie
tým, že jej niekto odstránil menovku riaditeľky, ktorá sa nachádzala pri dverách jej kancelárie, považuje
za nevhodné. Po tomto výroku sa I.. K. B., B..C.. ešte viac rozčúlil a osopil sa na I.. R. Č., že obviňuje

jeho a „jeho ľudí” z krádeže menovky. Ďalej jej povedal, že na ňu podá trestné oznámenie, že toto tak
nenechá a spíše si úradný záznam. I.. R. Č. mu povedala, že nech neprekrúca a nepreháňa, že jeho
ani nikoho iného konkrétneho z krádeže neobviňuje. Nebolo zámerom G.. N. A. počúvať cudzí rozhovor
a ani samotný obsah ju nezaujímal, bol to rozhovor medzi riaditeľkou osobného úradu a prokurátorom,
čo jej ani neprináleží hodnotiť, avšak vzhľadom na hlasný a gradujúci prejav I.. K. B.W., B..C.. sa tento

rozhovor a hlavne útočný spôsob, či tón hlasu, akým viedol túto komunikáciu, nedal nepočuť, keďže sa
odohral niekoľko metrov od dverí jej kancelárie. Tón hlasu, ktorý použil I.. K. B., B..C.., ju zarazil najmä
preto,žeideoprokurátoraabolneadekvátnyaneúctivý.Stakýmtosprávanímsadoposiaľnapracoviskunestretla, a to ani u radových štátnych zamestnancov. Prišlo jej to dosť ponižujúce a urážajúce, jednak
ako voči riaditeľke osobného úradu, ale aj ako k žene.

8. X. J. - štátna zamestnankyňa osobného úradu, v zázname zo dňa 07.08.2024 uviedla, že keď dňa
07.08.2024 o 08.00 h ráno prechádzala po chodbe na mezaníne N. G. D. O. smerom ku svojej kancelárii
č. 20, prešla okolo I.. R. Č. S. I.. K. B., B..C.. domnievajúc sa, že riešia pracovnú vec, hoci ústny prejav
I.. K. B., B..C.. bol až neprimerane ostrý. Ako žena považovala správanie sa I.. K. B.W., B..C.. za veľmi
neadekvátne, až ponižujúce.

9. W.. K. O. - štátna zamestnankyňa osobného úradu, v zázname zo dňa 07.08.2024 uviedla, že dňa
07.08.2024 o cca 08.10 h na chodbe osobného úradu si vypočula incident, ktorý sa odohral medzi I.. R.
Č. S. I.. K. B. B..C.. I.. K. B., B..C.. agresívne verbálne útočil na I.. R. Č., nevhodným spôsobom kričal,
čo bolo počuť na celej chodbe.

10. C.. I. D., námestník N. prokurátora, v zázname zo dňa 07.08.2024 sp. zn. II spr 47/24/1000-3,
uviedol, že dňa 07.08.2024 v čase medzi 8.30 až 8.45 h prišla neohlásene do kancelárie N. prokurátora
I.. R. Č.. V tom čase sa v kancelárii N. prokurátora nachádzal spolu s N. prokurátorom. I.. R. Č. N.B.
prokurátorovi oznámila, že dňa 07.08.2024 krátko po 8.00 h na ňu v priestoroch osobného úradu - na
chodbe, slovne zaútočil I.. K. B., B..C.. v súvislosti s ňou vykonaným spôsobom doručenia rozhodnutia

generálneho prokurátora o dočasnom pozastavení výkonu funkcie prokurátora I.. C. Š., prokurátorovi
trestného odboru N. G. D. O., v mieste jeho bydliska, nakoľko v služobnom čase nebol I.. C. Š. na svojom
pracovisku.

11. Na I.. R. Č., vždy energickej, zároveň však slušnej osobe, prokurátorke - odborníčke, bolo vidno,

že bola ponížená agresivitou správania I.. K. B., B..C.. Bola viditeľne vystresovaná a N. prokurátorovi
uviedla: „Doslova sa cítim, ako keby ma zbil.”. Jej rozčarovanie bolo umocnené tým, že takéto agresívne
správanie na pracovisku v doterajšom jej pracovnom živote nezažila, a to nielen voči nej, ale ani k iným
osobám. Uviedla, že na ňu kričal, čo počuli aj jej podriadení zamestnanci N. G.O. D. O., a tým zároveň
znevážil jej postavenie ako riaditeľky osobného úradu. Zdôraznila, že takéto správanie I.. K. B., B..C..

považuje za jeho osobné ľudské zlyhanie, a že takto sa predsa prokurátor nemôže správať, nehovoriac
o tom, že takéto správanie je v príkrom rozpore s Etickým kódexom prokurátora. I.. R. Č. uviedla, že
agresívne správanie I.. K. B., B..C.. počuli štátne zamestnankyne osobného úradu G.. N. A., X. W., X.
J. S. W.. K. O..

12. Ako to vyplýva z vyjadrení I.. R. Č., G.. N. A., X. J., X. W., W.. K. O. S. C.. I. D., I.. K. B., B..C.. dňa
07.08.2024 bez príčiny, hlasno až kričiac, verbálne zaútočil na I.. R. Č. len pre to, že si splnila svoju
povinnosť tým, že rozhodnutie generálneho prokurátora o dočasnom pozastavení funkcie prokurátora I..
C. Š. zo dňa 05.08.2024, sp. zn. Spr 686/24/1000-4, doručila osobne dňa 05.08.2024 počas služobného
času I.. C. Š. v mieste jeho bydliska, a to po ich predchádzajúcej telefonickej dohode. Počas verbálneho

útoku I.. K. B., B..C.. okrem samotného neopodstatneného hlasitého slovného prejavu a kriku urážal
I.. R. Č. výrokmi, že je „poplatná Žilinkovmu režimu”, že „osobný úrad vykonáva nadprácu" a vyhrážal
sa jej otázkou „Kto ste Vy ?” a podaním trestného oznámenia. Tento jeho prejav vyvolal znepokojenie
u viacerých zamestnankýň osobného úradu, ktoré ho počuli napriek tomu, že mali zatvorené dvere
svojich kancelárií, s výnimkou G.. N. A., ktorá vzhľadom na otvorené dvere svojej kancelárie značnú

časť rozhovoru počula a X. W., ktorá sa v kritickom čase nachádzala v kancelárii G.. N. A..

13. Prejav I.. K. B., B..C.. bol taký agresívny, že zamestnankyňa osobného úradu X. J., počujúc
ho napriek zatvoreným dverám svojej kancelárie, sa obávala o bezpečnosť I.. R. Č.. Rozhodnutie
generálneho prokurátora o dočasnom pozastavení výkonu funkcie prokurátorovi I.. C. Š. zo dňa

05.08.2024, sp. zn. X/2 Spr 686/24/1000-4, ani spôsob jeho doručenia sa nijako netýkali I.. K. B.,
B..C.. Bez ohľadu na subjektívne pocity a názor I.. K. B., B..C.. o možnosti vydať rozhodnutie o
pozastavení výkonu funkcie prokurátora generálnym prokurátorom z hľadiska, či uznesenie o vznesení
obvinenia prokurátorovi je právoplatné a o spôsobe a čase doručenia takého rozhodnutia, spôsob
komunikácie zvolený I.. K. B., B..C.. voči I.. R. Č., ktorá nemala nič spoločné s rozhodnutím generálneho

prokurátoraodočasnompozastavenívýkonufunkcieprokurátoroviI..C.Š.zodňa05.08.2024sp.zn.Spr
686/24/1000-4 okrem jeho doručenia, ako žene, naviac vedúcej prokurátorke, znižujúc tak jej vážnosť
u podriadených zamestnancov, zásadne a neakceptovateľne prekročil rámec správania sa prokurátora
určený § 26 ods. 1 písm. m), písm. n) zákona o prokurátoroch v spojení s bodmi 4.1, 5.1. 5.2 prvá vetaa 5.4 Etického kódexu. Jeho slovný prejav špecifikovaný v bode l. tohto návrhu nemožno posúdiť ako
zachovávanie dôstojnosti pri výkone funkcie prokurátora ani ochranu vážnosti vykonávanej funkcie, ani
ako vystupovanie pri výkone svojej funkcie, ako aj v súkromnom živote, zdvorilo, slušne a ohľaduplne k

svojmuokoliu,akoslušnéakorektnésprávaniesakukolegomzastávajúcimopačnénázory,akomorálne
a čestné správanie sa, ktoré by mohlo byť príkladom pre ostatných zamestnancov prokuratúry, ani ako
pokojné a vecné argumentovanie.

14.VzhľadomnapovahuporušenejpovinnostiI..K.B.,B..C..,svojvoľnýaneakceptovateľnýspôsobjeho

správania sa voči vedúcej prokurátorke I.. R. Č. na pracovisku, keď si musel byť vedomý neprípustnosti
agresívneho, nedôstojného a arogantného trvajúceho útoku na ženu pred jej podriadenými, čím znevážil
jej postavenie riaditeľky osobného úradu, mieru jeho zavinenia a opakovanie jeho protiprávnych konaní
v relatívne krátkom čase, ktoré sú uvedené v bodoch 78. a 79. tohto návrhu, je škodlivosť jeho konania
podstatne zvýšená. Prokurátor musí byť emocionálne stabilný a pripravený riešiť spory konštruktívne.
Má byť aj dostatočne sociálne skúsený, slušný, zdvorilý a kultivovaný. Útok I.. K. B., B..C.. na ženu a

vedúcu prokurátorku tieto kritériá nespĺňa.

15. N. G. D. O. bol dňa 18.10.2024 doručený podnet I.. K. B. zo dňa 18.10.2024 na podanie
návrhu na začatie disciplinárneho konania proti prokurátorovi I.. K. B., B..C.., pretože vo funkcii
špeciálneho prokurátora bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky rozhodol uznesením zo dňa 16.03.2024, sp. zn. VII/I Gv 113/22/1000-146, napriek tomu,
že sa neoboznámil s utajenou prílohou vyšetrovacieho spisu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, Odboru Stred, Banská Bystrica, sp. zn.
PPZ-74/NKA-ST4-2022, obsahujúcou relevantné dôkazy, ako predpokladu riadneho vysporiadania
sa so sťažnostnými námietkami obvinených. Vyšetrovateľ Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,

Prezídia Policajného zboru, bývalej národnej kriminálnej agentúry, odboru Stred, Banská Bystrica
uznesením zo dňa 19.09.2023 sp. zn. PPZ-174/NKA-ST4-2022 podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku začal trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol obvinenie
okrem iných: a) G.. Ľ. D. v bode l. za pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti
pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. a) trestného zákona

spáchanýzávažnejšímspôsobomkonaniaspoukazomnaustanovenie§138písm.b),písm.i)trestného
zákona, b) W.. I. J. v bode I. za pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe
cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. a) trestného zákona spáchaný
závažnejším spôsobom konania s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), písm. i) trestného zákona,
c) W.. K. I. v bodoch I. a II. za pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe

cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. a) trestného zákona spáchaný
závažnejším spôsobom konania s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), písm. i) trestného zákona a
za pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a),
ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) trestného zákona spáchaný závažnejším spôsobom konania s poukazom
na ustanovenie § 138 písm. b), písm. i) trestného zákona, d) C.. P.M. D. v bode I. a II. za pokračovací

obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods.
3 písm. b), ods. 4 písm. a) trestného zákona spáchaný závažnejším spôsobom konania s poukazom
na ustanovenie § 138 písm. b), písm. i) trestného zákona a za pokračovací obzvlášť závažný zločin
legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) trestného
zákona spáchaný závažnejším spôsobom konania s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), písm.

i) trestného zákona, e) obchodnej spoločnosti FORUM Technologies, a. s. v bode II. 1. za pokračovací
obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c),
ods. 4 písm. a) trestného zákona spáchaný závažnejším spôsobom konania s poukazom na ustanovenie
§ 138 písm. b), písm. i) trestného zákona, f) obchodnej spoločnosti SOBA-agency, s. r. o. v bode II. 1. za
pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a),

ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) trestného zákona spáchaný závažnejším spôsobom konania s poukazom
na ustanovenie § 138 písm. b), písm. i) trestného zákona.

16.VyšetrovateľPZprípisomzodňa05.10.2023sp.zn.PPZ-174/NKA-ST4-2022doručildňa05.10.2023
bývalému Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyšetrovací spis

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, bývalej národnej kriminálnej
agentúry, odboru Stred, Banská Bystrica sp. zn. PPZ-174/NKA-ST4-2022 tvorený 10 zväzkami,
2 zväzkami finančného vyšetrovania a ďalšími písomnosťami. Vyšetrovateľ PZ prípisom zo dňa
26.01.2024 doručil dňa 29.01.2024 bývalému Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúrySlovenskejrepublikyzväzokč.11vyšetrovaciehospisuspolusosťažnosťamiprotiuzneseniuovznesení
obvinenia podanými obvinenými G.. Ľ. D., W.. I. J., W.. K. I., C.. P. D. a obvinenými právnickými osobami
FORUM Technologies, a. s. a SOBA-agency, s. r. o. Vyšetrovateľ PZ prípisom zo dňa 21.02.2024 doručil

dňa 21.02.2024 bývalému Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
zväzok č. 12 vyšetrovacieho spisu a ďalšie písomnosti. Vyšetrovateľ PZ prípisom zo dňa 21.02.2024,
doručeným dňa 21.02.2024, doručil bývalému Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky utajenú prílohu vyšetrovacieho spisu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, Odboru Stred, Banská Bystrica, sp. zn.

PPZ-174/NKA-ST4-2022, tvorenú piatimi zväzkami a 1696 stranami, ktorá bola na Úrade špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zaevidovaná pod sp. zn. V GO-55/2024/1000
(ďalej len „Utajená príloha”).

17. Prokurátor vykonávajúci úkony dozoru v prípravnom konaní bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky I.. M. I. dňa 18.09.2023 dal predchádzajúci súhlas (§ 190

ods. 1 Trestného poriadku) na vydanie Uznesenia o vznesení obvinenia, čo písomne osvedčil dňa
19.09.2023 na prípise vyšetrovateľa PZ zo dňa 18.09.2024, sp. zn. PPZ-174/NKA-ST4-2022, ktorý
vyšetrovateľ PZ osobne prevzal toho istého dňa. I.. K. B., B..C.., vtom čase vo funkcii špeciálneho
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, rozhodujúc ako
nadriadený prokurátor v zmysle § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení

účinnom k 16.03.2024, uznesením zo dňa 16.03.2024, sp. zn. VII/I Gv 113/22/1000-146, podľa § 193
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné sťažnosti obvinených G.. Ľ. D., W.. I. J., W..
K. I. D.., C.. P. D. a obvinených právnických osôb FORUM Technologies, a. s. a SOBA-agency, s. r. o.,
podané proti Uzneseniu o vznesení obvinenia, a to bez znalosti Utajenej prílohy.

18. Ustanovenia § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku stanovujú revízny princíp,
ktorý ukladá povinnosť orgánu rozhodujúcemu o sťažnosti preskúmať napadnuté výroky uznesenia,
a to zo všetkých hľadísk bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to opäť z hľadiska
všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia, a to bez ohľadu

na skutočnosť, či boli vytýkané sťažnosťou. Za ústavne konformné a zákonné je možné považovať
len také rozhodnutie prokurátora, ktoré je založené na dôkazoch obsiahnutých, v tomto prípade vo
vyšetrovacom spise, ktoré si konajúci prokurátor preštuduje. Až po preštudovaní si relevantných častí
spisu - častí, ktoré súvisia s predmetom rozhodovania a častí, ktoré sa týkajú námietok obvinených,
môže konajúci prokurátor svoje rozhodnutie relevantne odôvodniť. Iba v takomto prípade možno hovoriť

o tom, že rozhodnutie je výsledkom starostlivého zhodnotenia relevantných dôkazov a faktov a nie
je len doprovodom vopred prijatého a svojvoľného rozhodnutia. Spôsob manipulácie s utajovanými
skutočnosťami na prokuratúre v čase skutku bol upravený zákonom č. 215/2004 Z. z. ochrane
utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 16.03.2024
a vyhláškou Národného bezpečnostného úradu č. 48/2019 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti

o administratívnej bezpečnosti utajovaných skutočností. V podmienkach prokuratúry bol spôsob
manipulácie s utajovanými skutočnosťami v čase skutku upravený príkazom generálneho prokurátora
por. č. 5/2020 z 22.07.2020 o zabezpečovaní ochrany utajovaných skutočností na prokuratúre, účinným
od 05.08.2020, ktorý bol zrušený príkazom generálneho prokurátora por. č. 19/2024 z 19.03.2024 o
zabezpečovaní ochrany utajovaných skutočností na prokuratúre, účinným od 20.03.2024.

19. Dozorový spis bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
sp. zn. VII/I Gv 113/22/1000 (od 20.03.2024 evidovaný na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky
pod sp. zn. XXII Gv 38/24/1000), od nápadu veci dňa 18.08.2022 doposiaľ, má pridelený ako
prokurátor I.. M. I., najskôr ako prokurátor bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky a od dňa 20.03.2024 ako prokurátor oddelenia závažnej kriminality Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky. V zmysle čl. 18 ods. 8 príkazu por. č. 5/2020 iba I.. M. I., ktorému
bola pridelená vec bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
sp. zn. VII/I Gv 113/22/1000, bol podľa čl. 18 ods. 8 príkazu por. č. 5/2020 oprávnený oboznamovať
sa s Utajenou prílohou bez toho, aby toto oboznámenie potvrdil priamo na utajovanom registratúrnom

zázname alebo záznamom na kontrolnom liste. I.. K. B., B..C.., ktorému vec bývalého Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/I Gv 113/22/1000 nebola pridelená,
rozhodol uznesením zo dňa 16.03.2024 sp. zn. VII/I Gv 113/22/1000-146 bez toho, aby sa oboznámil
s Utajenou prílohou.20. Vedomosť I.. K. B.Š., B..C.. o existencii Utajenej prílohy bez akýchkoľvek pochybností vyplýva
zo samotného Uznesenia o vznesení obvinenia, o ktorého zákonnosti I.. K. B., B..C.. rozhodol, kde

na stranách č. 38 a 39 vyšetrovateľ PZ uviedol: „Súčasne došlo k podaniu žiadosti adresovanej MO
SR týkajúcej sa poskytnutia informácií a zrušenia stupňa utajenia v žiadosti vymedzených listín, ktoré
boli zaistené v dňoch 08.03.2023 až 10.03.2023 pri výkone prehliadky iných priestorov u obchodnej
spoločnostiFÓRUM,vpriestorochadministratívnejbudovyzapísanejnaLVč.XXXX,katastrálneúzemie
D. C., obec J. - D. C., okres J. B., so súpisným číslom XXXX, zapísanom na pozemku parcelného

čísla XXXX/X, L. Y. Q. XA, J. v užívaní obchodnej spoločnosti FORUM na základe vydaného príkazu
k jeho vykonaniu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry pod č.p. PPZ-NKAOS-2023/179-001-V zo
dňa 07.03.2023, ako aj listín, ktoré boli zaistené dňa 08.03.2023 pri výkone prehliadky iných priestorov
u osoby W.. K. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom J. - L. C., G. E. XXXXX/X v priestoroch J&T BANKA,
a.s., Dvořákovo nábrežie 8, Bratislava, IČO: 35 964 693 v bezpečnostnej schránke č. 34 ktorú užíva
na základe vydaného príkazu k jeho vykonaniu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry pod č.p.

PPZ-NKA-OS-2023/164001-V zo dňa 01.03.2023, týkajúcej sa ich identifikácie a to spôsobom kto je
pôvodcom a kto adresátom utajovanej skutočnosti, resp. kto by mal byť jej oprávneným držiteľom v tejto
dobe a súčasne došlo k podaniu žiadosti o zrušenie stupňa utajenia týchto písomností pokiaľ majú tieto
listiny pôvodcu u organizácie v pôsobnosti Ministerstva obrany SR“.

21. Odpoveď na predmetnú žiadosť doručenú od VS MO SR pod č. p.: VSF-USl-3417/2023-D69
obsahuje poukázanie na tie skutočnosti, že tieto utajované informácie sú obsahom informačných
systémov a evidencií Vojenského spravodajstva podľa § 33 zákona č. 500/2022 Z. z. o Vojenskom
spravodajstve, pričom Vojenské spravodajstvo je podľa § 33 ods. 6 cit. zákona povinné ukladať ich
spôsobom, ktorý bráni prístupu k nim. Za takúto ochranu sa v pôsobnosti Vojenského spravodajstva

považuje aj postup, ako to vyplýva zo zákona č. 215/2004 Z. z. VS MO vyjadrilo názor, že predmetné
písomnosti sú utajovanou skutočnosťou stupňa dôverné a zároveň po preskúmaní písomností, VS MO
SR ako pôvodca naďalej trvá na udržaní a potrebe utajovania predmetných písomností v danom stupni
utajenia, nakoľko zákonný dôvod stále pretrváva, a teda nedošlo k takej podstatnej zmene, aby bolo
možné v predmetnej veci stupeň znížiť alebo dokonca zrušiť, a to v súlade so zákonom č. 215/2004 Z. z.

a s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 216/2004 Z. z., ktorými sa ustanovujú oblasti utajovaných
skutočností. Súčasne však umožnili nakladať s dotknutými dokumentami zabezpečenými vyššie
popísanýmspôsobomprepotrebytrestnéhokonaniaprizachovaníichutajenéhocharakteru.Predmetná
písomnosť č. p.: VSF-US1-34-17/2023-D69 je naďalej vedená v utajovanom režime udelenom im ich
pôvodcom, ktorým je VS MO SR. Súčasne došlo k podaniu žiadosti adresovanej MO SR týkajúcej

sa poskytnutia informácií vo vzťahu k obchodnej spoločnosti FORUM, táto v období od roku 2012
do súčasnosti požívala akejkoľvek zákonnej ochrany, resp. poskytnutej akejkoľvek zákonnej výhody
spočívajúcej v jej činnostiach vykonávaných v prospech akejkoľvek súčasti v pôsobnosti Ministerstva
obrany Slovenskej republiky, na ktorú bola doručená odpoveď pod č. p.: VSF-US1-34-20/2023-D77,
ktorá je naďalej vedená v utajovanom režime udelenom im ich pôvodcom, ktorým je VS MO SR.

22.SúčasnedošlokpodaniužiadostiadresovanejMOSRtýkajúcejsaposkytnutiainformáciívovzťahuk
obchodnej spoločnosti FORUM, táto v období od roku 2012 do súčasnosti požívala akejkoľvek zákonnej
ochrany, resp. poskytnutej akejkoľvek zákonnej výhody spočívajúcej v jej činnostiach vykonávaných
v prospech akejkoľvek súčasti v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky, na ktorú bola

doručená odpoveď pod č. p.: VSF-US1-34-20/2023-D77, ktorá je naďalej vedená v utajovanom
režime udelenom im ich pôvodcom, ktorým je VS MO SR. MO SR bola adresová aj žiadosť zo dňa
17.05.2023 ktorá je obsiahnutá vo vyšetrovacom spise a na ktorú bola doručená odpoveď pod č.
p.: VSF-US1-3424/2023-D44, pričom rovnako tak aj táto odpoveď je naďalej vedená v utajovanom
režime udelenom im ich pôvodcom, ktorým je VS MO SR. Písomnosti utajovaného charakteru

zabezpečené prostredníctvom žiadostí adresovaných MO SR, ktoré boli poskytnuté pre účely vedeného
trestného konania a spoločne so sprístupnenými listinami týkajúce sa odpovedi pod č. p.: VSF-
US1-3417/2023-D69 sú samostatnou, utajovanou prílohou vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-174/NKA-
ST4-2022 vedenom v utajovanom režime dôverné.

23. Záver o nepreštudovaní si podstatnej časti vyšetrovacieho spisu - Utajenej prílohy I.. K. B.,
B..C.. vyplýva z administratívnej pomôcky kontrolného listu sp. zn. V GO-55/24/1000, osvedčujúceho
skutočnosť, že I.. K. B., B..C.., ako oprávnená osoba sa neoboznámil s Utajenou prílohou. Z ďalších
administratívnych pomôcok tiež vyplýva, že sa oboznámil iba s utajovanou skutočnosťou evidovanou naGenerálnej prokuratúre Slovenskej republiky pod sp. zn. V GO-287/2023/1000, a to ešte dňa 24.04.2023
- išlo o list Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo dňa 15.03.2023, na ktorý I.. K. B., B..C.. reagoval
listom zo dňa 24.04.2023.

Povinnosťou prokurátora konajúceho ako nadriadený orgán podľa § 192n Trestného poriadku o
sťažnosti obvineného, podanej proti uzneseniu o vznesení obvinenia vydanom podľa § 206 ods. 1
Trestného poriadku, je preskúmať správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ
podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Jeho úlohou

teda je skontrolovať správnosť všetkých skutkových zistení, právnych úvah a záverov vyslovených
vyšetrovateľom v uznesení o vznesení obvinenia, a to nielen, ale najmä z hľadiska sťažnostných
námietok obvineného. Pri uznesení o vznesení obvinenia sa prieskumná povinnosť vždy vzťahuje na
všetky dôkazy vykonané do vydania uznesenia o vznesení obvinenia, ďalej na v sťažnosti uvedené
skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli známe v prvostupňovom konaní (§ 189 ods. 2 Trestného poriadku)
a relevantné sťažnostné námietky.

24. I.. K. B., B..C.. rozhodol o sťažnostiach obvinených G.. Ľ. D., W.. I. J., W.. K. I. D.., C.. P. D.
a obvinených právnických osôb FORUM Technologies, a. s. a SOBA-agency, s. r. o., bez znalosti
veci, pretože sa neoboznámil s podstatnou časťou vyšetrovacieho spisu, ktorú predstavovala Utajená
príloha, tvorená 5 zväzkami a 1.696 stranami, obsahujúca viaceré podstatné skutkové informácie

o skutku kladenom za vinu obvineným uvedeným vyššie, najmä pokiaľ išlo o obchodné vzťahy a
zmluvy medzi Vojenským spravodajstvom Ministerstva obrany Slovenskej republiky a obchodnou
spoločnosťou FORUM Technologies, a. s., IČO: 35 758 333, Hlboká cesta 5, Bratislava, 811 05, ako
aj výsluch svedka. Jeho postup teda priamo odporuje rozsahu prieskumnej povinnosti stanovenej §
192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku a ustanoveniam § 26 ods. 1 písm. c), písm. e)

zákona o prokurátoroch, v dôsledku čoho ním vydané uznesenie zo dňa 16.03.2024, sp. zn. VII/
I Gv 113/22/1000-146, bolo pre arbitrárnosť nezákonné. V tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť,
že uznesením generálneho prokurátora zo dňa 22.08.2024 sp. zn. IV/3 Pz 47/24/1000-4, IV/3 Pz
48/24/1000-3, IV/3 PZ 49/24/1000-3, IV/3 Pz 50/24/1000-3, IV/3 Pz 52/24/1000-4, IV/3 PZ 58/24/1000-2
bolo podľa § 363 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku zrušené I.. K. B., B..C.. vydané uznesenie zo dňa

16.03.2024, sp. zn. VII/I Gv 113/22/1000-146, nie pre rozdielny právny názor, ale výlučne len preto, že
bolo arbitrárne, pretože bolo vydané bez znalosti veci, konkrétne Utajenej prílohy a ďalších utajovaných
skutočností.

25. Vzhľadom na povahu porušenej povinnosti I.. K. B., B..C.., jeho svojvoľný procesný postup

pri rozhodovaní o sťažnostiach obvinených, keď bez znalosti podstatnej časti vyšetrovacieho spisu
tieto sťažnosti zamietol ako nedôvodné, čo celkom zjavne spôsobilo výrazné oddialenie zákonného
rozhodnutia o sťažnostiach obvinených, jeho plnú vedomosť nevyhnutnosti poznania úplného spisového
materiálu pred rozhodnutím, zvlášť ak ide o tak zásadné rozhodnutie v trestnom konaní, akým je
rozhodnutie o sťažnosti obvinených proti uzneseniu o vznesení obvinenia, osobitne ak špeciálny

prokurátor mal zákonné postavenie námestníka generálneho prokurátora, ako aj opakovanie jeho
protiprávnych konaní v relatívne krátkom čase, ktoré sú uvedené v bodoch 78. a 79., je škodlivosť
jeho konania podstatne zvýšená. Vydanie rozhodnutia bez znalosti veci je absolútne neakceptovateľný
spôsob uplatňovania zákonom zverenej právomoci akýmkoľvek štátnym orgánom, pretože také konanie
priamo odporuje právu na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú Článkom 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky.

26. Text prípisu zo dňa 27.06.2024 sp. zn. XXII Gv 62/24/1000-55, vyhotovený I.. K. B., B..C.. v
znení, citujem: „Verím, že vzhľadom na verejné ocenenie Vašej záslužnej práce zo strany generálneho
prokurátora, bude promptné vybavenie daného podania ďalším potvrdením výnimočných manažérskych

zručností vedenia Generálnej prokuratúry SR pri personálnom posilnení referátu väzenstva.”, sa stal
súčasťou dvoch spisov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, pričom nešlo o súkromnú, ale
úradnú komunikáciu, ku ktorej malo prístup viacero osôb - prokurátor konajúci vo veci evidovanej
na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky pod sp. zn. IV/2 Gn 159/24/1000, jeho nadriadení
prokurátori a príslušní administratívni zamestnanci. Bez ohľadu na subjektívne pocity a názor I..

K. B., B..C.. na postup generálneho prokurátora Slovenskej republiky spočívajúci v zriadení novej
organizačnej zložky Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky - referátu väzenstva a zaradení naň aj
troch prokurátorov bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,
jeho text predstavuje neprijateľný spôsob úradnej komunikácie prokurátora. Ide o text sarkastickýmspôsobom znevažujúci osobu generálneho prokurátora pre uplatnenie jeho zákonného oprávnenia
podľa § 10 ods. 2 zákona o prokuratúre vydávať príkazy, pokyny a iné služobné predpisy, ktoré sú
záväznéprevšetkýchprokurátorov,právnychčakateľovprokuratúry,asistentovprokurátorovaostatných

zamestnancov prokuratúry, okrem iného aj na úseku organizácie prokuratúry, v danom prípade zriadenia
referátu väzenstva.

27. Po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, kedy takmer
všetci na ňom činní prokurátori sa stali prokurátormi Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, bolo

možné zriadiť aj organizačnú zložku zabezpečujúcu dozor prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti
v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda
je obmedzená. Preto sarkastický a v úradnom styku nepatričný text I.. K. B., B..C.. nie je možné bez
ďalšieho akceptovať, pretože predstavuje porušenie povinnosti prokurátora danej § 26 ods. 1 písm. m),
písm. n) zákona o prokurátoroch a ustanoveniami bodov 4.1, 5.1, 5.2 prvá veta a 5.4 prvá veta Etického
kódexu. Jeho písomný prejav uvedený v skutku v bode III. tohto návrhu rozhodne nemožno posúdiť

ako dodržiavanie pravidiel prokurátorskej etiky pri výkone funkcie prokurátora, vystupovanie pri výkone
svojej funkcie slušne, slušné správanie sa ku kolegom zastávajúcim opačné názory, používanie vecnej
argumentáciepririešeníproblémovbezkritizovaniaosobykolegu,ktorýzastávaopačnýnázoramorálne
a čestné správanie sa, ktoré by malo byť príkladom pre ostatných zamestnancov prokuratúry.

28. Z Preambuly Etického kódexu ďalej vyplýva, že prokurátor je povinný striktne konať v súlade s
Etickým kódexom nielen pri výkone funkcie prokurátora, ale aj vo svojom súkromí a že prokurátor,
uvedomujúc si význam funkcie prokurátora v spoločnosti, je povinný prispôsobiť nielen svoje pracovné,
ale aj súkromné aktivity tomu, aby sa nenarušila dôstojnosť funkcie prokurátora. Prokurátor vykonáva
funkciu verejnú, koná vo verejnom záujme, ochraňuje ho a slúži mu. Prokurátor si tak musí byť vedomý

toho, že jeho správanie môže byť podrobené bližšiemu záujmu spoločnosti, a to nielen počas plnenia
jeho služobných povinností, ale aj pri výkone aktivít súkromného života. To, že prokurátor ako verejný
činiteľ musí strpieť aj určitú mieru kritiky verejnosti je plne v súlade s judikatúrou Ústavného súdu
Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Tejto skutočnosti tak musí prispôsobiť
svoj profesionálny, ako aj súkromný život. Pravidlá, ktoré upravuje Etický kódex ako základné pravidlá

etického správania, je každý prokurátor povinný dodržiavať tak pri výkone svojich služobných povinností,
ako aj v súkromnom živote.

29. K zvyšovaniu dôveryhodnosti prokuratúry ako celku musí prispievať každý prokurátor prispôsobením
svojho správania. Je nevyhnutné, aby si prokurátor vždy dôsledne zvážil možný dopad svojho konania

nielen na vnímanie jeho osoby, ale aj na vnímanie prokuratúry, ktorej je predstaviteľom. Prokurátor
teda nesmie vykonávať žiadne aktivity, ktoré by mohli negatívnym spôsobom ovplyvniť dôveryhodnosť
prokuratúry, dôstojnosť a vážnosť funkcie, ktorú vykonáva. S princípom dôveryhodnosti prokurátora
úzko súvisia aj princípy zdvorilosti a slušnosti prokurátora, nakoľko tieto sa prelínajú a prispievajú tak
spoločne k vytváraniu celkového obrazu prokuratúry v očiach verejnosti. Skutočnosť, že za prokurátora

môže byť vymenovaná iba osoba, ktorej morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu prokurátora bude
riadne vykonávať, je nielen zákonným predpokladom, ale vzhľadom na význam funkcie prokurátora
aj prirodzenou požiadavkou spoločnosti. Očakáva sa, že prokurátor sa bude tak pri výkone svojich
služobných povinností, ako aj vo svojom súkromí, správať zdvorilo a slušne ku všetkým, s ktorými
prichádza do styku. Rovnako tak je prirodzené, že prokurátor sa musí správať ohľaduplne k svojmu

okoliu. Arogantné, vulgárne a agresívne správanie prokurátora je neprípustné, nakoľko je v rozpore s
dôstojnosťou a vážnosťou funkcie, ktorú prokurátor vykonáva. Každý prokurátor by si mal uvedomiť, že
dôvera verejnosti k prokuratúre ako orgánu verejnej moci je veľmi krehká. Každý prokurátor by mal preto
konať tak, že túto dôveru neohrozí. Práve naopak. Svojimi činmi, svojím správaním, svojimi výstupmi,
svojou slušnosťou a citom pre spravodlivosť by mal dôveru verejnosti v prokurátorský stav nepretržite

posilňovať.

30. Verejnosť je dôvodne kritická k akýmkoľvek prejavom neadekvátneho správania sa predstaviteľov
orgánov verejnej moci a tieto citlivo vníma. Verejnosť legitímne očakáva, že prokurátor bude zachovávať
dôstojnosť pri výkone funkcie prokurátora, chrániť vážnosť vykonávanej funkcie a vystríhať sa

všetkého, čo by mohlo spôsobiť ujmu na cti prokurátora. Prokurátor musí konať podľa etických
zásad profesionálneho správania sa prokurátora. V prípade, že tak nekoná, oslabuje nielen vlastnú
legitimitu, ale aj legitimitu prokuratúry. Etika je významným princípom nevyhnutným pre dôveryhodnosť
prokuratúry. Je povinnosťou prokurátora prispievať k udržiavaniu integrity, nezávislosti a dôveryhodnostiprokurátorského stavu. Mal by sa správať striedmo a obozretne, aby sa vyhol, čo i len náznaku
nevhodnosti vo svojom prejave, ktoré by tieto kvality prokuratúry spochybnili. I.. K. B., B..C.. počas
relatívnekrátkejdobytrochrokovvofunkciiŠ.prokurátoraJ.Ú.Š.G.G.N.G.D.O.asúčasneL.T.N.G.a

od 20.03.2024 vo funkcii G. N. G. D.B. O., si zjavne neosvojil dodržiavanie zákonom určených postupov
daných Trestným poriadkom (skutok v bode II.), ani povinností prokurátora, o čom svedčí nielen tento
disciplinárny návrh, ale aj jeho predchádzajúce uznanie vinným z disciplinárneho previnenia Najvyšším
správnym súdom Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 20.05.2022 č. k. 32D/20/2021-271.

31. Záverom navrhovateľ dodal, že o závažnom disciplinárnom previnení opísanom pod bodom I. návrhu
sadozvedeldňa07.08.2024nazákladeústnehooznámeniaI..R.Č..Subjektívnalehotavprípadeskutku
v bode II. návrhu sa odvíja odo dňa 22.08.2024, kedy I.. I. T., prvý námestník N. prokurátora, v zastúpení
generálneho prokurátora, aproboval uznesenie z tohto dňa, sp. zn. IV/3 PZ 47/24/1000-4, IV/3 PZ
48/24/1000-3, IV/3 Pz 49/24/1000-3, 1\//3 Pz 50/24/1000-3, IV/3 "z 52/24/1000-4, IV/3 "z 58/24/1000-2.
Subjektívna lehota v prípade skutku pod bodom III. návrhu sa odvíja odo dňa 02.07.2024, kedy I.. I. T.,

prvý námestník N. prokurátora, pokynom z tohto dňa, sp. zn. III. Spr 67/24/1000-7, postúpil vedúcemu
oddelenia závažnej kriminality Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky I.. I. Y. prípis prokurátora I..
K. B., B..C.. zo dňa 27.06.2024 na vedomie a zváženie prijatia ďalších opatrení vedúceho prokurátora.

II. vyjadrenie disciplinárne obvineného

32. Podľa disciplinárne obvineného po nástupe novej vlády Slovenskej republiky v októbri 2023 sa
začali stupňovať útoky na jeho osobu (ako aj na vybraných ďalších prokurátorov bývalého ÚŠP) zo
strany predstaviteľov novej vládnej koalície, ktoré neskončili ani zrušením ÚŠP k 20.03.2024. Už viac
ako rok je viacero bývalých prokurátorov ÚŠP predmetom rozsiahleho preverovania rôznymi orgánmi

presadzovania práva, ktoré sa snaží potvrdiť naratív o manipulácii vyšetrovaní profilových káuz, avšak
po takmer roku a pol bez akéhokoľvek úspechu. Vrcholní predstavitelia vlády Slovenskej republiky tak
následnezačaliverejnevyslovovaťnespokojnosťsmojimďalšímpôsobenímnaGPSR.Dňa18.10.2024
je doručený generálnemu prokurátorovi podnet na podanie návrhu na jeho disciplinárne konanie (pre
skutok pod bodom II. návrhu) advokátom I.. K. B. (trestne stíhaným v pôsobnosti bývalého ÚŠP), ktorý

je poradcom predsedu vlády Slovenskej republiky.

33. Z 28 prokurátorov bývalého ÚŠP bolo po jeho zrušení zaradených 10 prokurátorov na netrestné
úseky GP SR (netrestný odbor, medzinárodný odbor, legislatívny odbor, referát väzenstva). Z týchto
desiatich prokurátorov bolo deväť sústavne napádaných politickou mocou a oligarchami za kauzy,

ktoré dozorovali v prípravnom konaní a zastupovali v súdnom konaní (išlo okrem jeho osoby o I..
C. Y., C.. K. C.S., I.. B. C., I.. M. O., G.., I.. C. Š., I.. O. Y., G.., I.. G. T. S. I.. C. W.). Po jeho
zaradení na odbor legislatívy, stratégie a ústavného práva GP SR žiadal po odchode svojich kolegov z
trestného odboru a z medzinárodného odboru celkovo štyrikrát o preradenie na trestný odbor (trikrát)
a na medzinárodný odbor (jedenkrát). Napriek existencii voľných miest na týchto útvaroch, ktoré

boli doplnené prokurátormi podriadených prokuratúr, mu všetky žiadosti boli zamietnuté s frázovitým
odôvodnením, že jeho zaradenie na legislatívny odbor je naďalej potrebné pre riadne plnenie úloh
tohto odboru, pričom mu boli ďalej prideľované aj rozsiahle trestné veci po jeho bývalých kolegoch,
na základe rozhodnutia prvého námestníka generálneho prokurátora. V súčasnosti má v registri Gv
pridelených sedemnásť (17) pomerne rozsiahlych trestných vecí, vrátane skupinových vecí zločineckých

skupín, drogovej trestnej činnosti, ekonomickej trestnej činnosti, úkladných vrážd alebo korupcie. Podľa
ostatného záznamu z porady jednej z krajských prokuratúr (Krajskej prokuratúry Trenčín) má prokurátor
na prvostupňovom oddelení krajskej prokuratúry pridelených v registri Kv deväť až trinásť vecí, a to
vrátane vecí v pôsobnosti bývalého ÚŠP, ako aj vecí, kde je trestné stíhanie vedené „len” vo veci, teda
pred vznesením obvinenia.

34. Preukázanie motivačného predpolia pomsty nemôže byť ustálené na základe jeho subjektívneho
presvedčenia, preto uvádzal konkrétne objektívne okolnosti, ktoré motív osobnej animozity a pomsty pri
podaní tohto disciplinárneho návrhu preukazujú. Ide o nasledovné objektívne okolnosti (1) posudzovanie
skutkov pod bodmi I. a III. návrhu ako disciplinárnych previnení s odstupom niekoľkých mesiacov, (2)

zaujatosť generálneho prokurátora vo vzťahu ku skutkom pod bodmi II. a III. návrhu, (3) neoslovenie
Etickej komisie prokuratúry vo vzťahu ku skutkom pod bodmi I. a III. návrhu, (4) nepodanie návrhu
na začatie disciplinárneho konania proti iným prokurátorom, ktorí rozhodovali v rovnakej trestnej veci(označenej v skutku pod bodom II.), pričom ich podpis absentuje na kontrolnom liste utajovanej prílohy
vyšetrovacieho spisu v čase rozhodovania o opravnom prostriedku a (5) navrhovaný druh trestu.

35. Skutok pod bodom I. sa mal stať dňa 07.08.2024. Z podaného návrhu vyplýva, že I.. R. Č. o
verbálnom spore s jeho osobou informovala ešte v ten istý deň aj námestníka N. prokurátora C.. I.
D., ako aj generálneho prokurátora (bod 81 návrhu). Domnieval sa, že tomu bolo z dôvodu, že pri
konci verbálneho sporu I.. R. Č. oznámil, že si o priebehu ich sporu urobí úradný záznam, keďže
považuje za presahujúce akékoľvek medze prokurátorskej etiky obviniť bez akýchkoľvek dôkazov iného

kolegu (alebo kolegov) z protiprávneho konania. Dva a pol mesiaca sa v danej veci nič nedialo, až
dňa 21.10.2024 spisujú I.. R. Č. a jej podriadená štátna zamestnankyňa G.. N. A. na požiadanie N.
prokurátora doplnenie svojich pôvodných úradných záznamov, keďže pôvodné úradné záznamy zjavne
neboli dostatočné na účely iniciovania disciplinárneho konania. Námestník N. prokurátora C.. I. D. nikdy
nebol zvlášť rezervovaný podávať rôzne podnety na jeho osobu Etickej komisii prokuratúry (dokonca
aj formou hromadného mailu všetkým prokurátorom v Slovenskej republike) alebo prokurátorskej rade

GP SR, a to bezprostredne (v priebehu niekoľkých dní) potom, ako sa dozvedel o domnelom porušení
pravidiel prokurátorskej etiky.

36. Skutok pod bodom III. návrhu sa mal stať dňa 27.06.2024, pričom v tomto poukazoval na listiny
z Etickej komisie prokuratúry, na ktorú sa v danej veci dňa 11.07.2024 obrátil so žiadosťou o zaujatie

stanoviska I.. I.L. Y., poverený vedúci oddelenia závažnej kriminality GP SR, a to na pokyn prvého
námestníka generálneho prokurátora. Po odpovedi Etickej komisie prokuratúry zo dňa 19.07.2024 sa
na ňu neobrátil aktívne legitimovaný subjekt na podanie disciplinárneho návrhu, ale spis bol založený
„ad acta“. Vedením GP SR bol spis opätovne vyžiadaný až dňa 04.11.2024, teda rovnako len niekoľko
dní po doručení podnetu na moje disciplinárne stíhanie zo strany poradcu predsedu vlády Slovenskej

republiky. Je teda zrejmé, že preverovanie skutkov pod bodom I. a III. návrhu, o ktorých sa mesiace
nekonalo a boli odložené „ad acta”, z pohľadu jeho disciplinárnej zodpovednosti začalo bezprostredne
po podaní návrhu I.. K. B. dňa 18.10.2024. V tomto okamihu začala „fishing expedition” (tzv. lovenie
dôkazov), teda snaha nájsť akúkoľvek vec použiteľnú v disciplinárnom konaní. Neexistuje totiž žiadne
inélogickéazrozumiteľnévysvetleniepreniekoľkomesačnénekonanievovzťahukuskutkompodbodmi

I. a III. návrhu.

37. Skutok pod bodom II. sa týka trestnej veci obvineného G.. Ľ. D. S. D.., vedenej na ÚŠP pod sp.
zn. VII/I Gv 1 13/22/1000 („vec Vírus”), v ktorej trestnej veci bol trestne stíhaný aj C.. C. N., a to pre
obzvlášť závažný zločin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 trestného zákona. Z viacerých

medializovaných vyjadrení generálneho prokurátora Dr. h. c. JUDr. Maroša Žilinku pritom vyplýva, že
C.. C. N. je jedným z jeho najbližších priateľov a z následne zverejnených informácií dokonca vyplýva
aj skutočnosť, že C.. C. N. kontaktoval politikov v čase voľby generálneho prokurátora so žiadosťou o
jeho podporu (v tejto súvislosti uvádzam, že zrejme z dôvodu administratívnej chyby v prílohe návrhu,
teda v uznesení o vznesení obvinenia v trestnej veci Vírus zo dňa 19.09.2023, ČVS: PPZ-174/NKA-

ST4-2022, je kopírovaná len každá druhá strana uznesenia, takže meno C.. C. N. sa v zozname
obvinených nenachádza). K trestnej veci Vírus, vrátane účelovosti, arbitrárnosti a pravdepodobnému
antedatovaniu uznesenia generálneho prokurátora podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku sa vyjadrím
v časti venovanej skutku pod bodom II. návrhu.

38. Odvolal sa na ust. § 217b ods. 1 a ods. 2 zákona o prokurátoroch s tým, že pokiaľ sa oprávnený
navrhovateľvdisciplinárnomkonanídomnieva,žeakékoľvekdisciplinárneprevineniespočívavporušení
pravidiel prokurátorskej etiky, je povinný sa obrátiť na etickú komisiu. Etická komisia má v takom
prípade stanovenú pomerne krátku lehotu, aby stanovisko vydala. Táto krátka lehota je stanovená
práve z dôvodu, že ide o obligatórny postup, a teda je dôležité, aby oprávnený navrhovateľ disponoval

stanoviskom etickej komisie včas. Uvedená okolnosť celkom jednoznačne dokresľuje motivačné
predpolie navrhovateľa. Je to zrejmé o to viac, že vo vzťahu ku skutku pod bodom III. návrhu sa
poverený vedúci oddelenia závažnej kriminality GP SR na etickú komisiu obrátil, avšak etická komisia
vecne reagovala, že potrebuje podnet osoby oprávnenej podať disciplinárny návrh. Tento však už nikdy
neprišiel. Po následnom odložení spisu ad acta sa tento spis reinkarnoval v rámci aktivity, ktorú asi nie

je možné charakterizovať inak, ako „konečne už dajte dokopy všetko, čo môžeme mať na B.“.

39. V trestnej veci Vírus bolo sťažnostné konanie rozdelené, z dôvodu rozsiahlosti veci a komplexnosti
sťažnostných námietok, do dvoch rozhodnutí, ktorými bolo rozhodované o dvoch skupinách obvinených.Jeho uznesením zo dňa 16.03.2024 postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku boli
zamietnuté sťažnosti obvinených G.. Ľ. D., W.. I. J., W.. K. I., D.., C.. P. D., spoločnosti FORUM
Technologies, a.s. a spoločnosti SOBA-agency, s.r.o.. V rovnakej trestnej veci rozhodol uznesením zo

dňa 03.07.2024 (teda po zrušení ÚŠP), sp. zn. Gv 38/24/1000, v zastúpení generálneho prokurátora
poverený vedúci oddelenia závažnej kriminality GP SR I.. I. Y., B..C.. postupom podľa § 193 ods. 1 písm.
c) Trestného poriadku o zamietnutí sťažností druhej skupine obvinených Š. D., C.. C. N., S. V., W.. O.
J., W.. C. T., W. S., J.. I. T., M. T.Á. S. W.. R. G. (dané uznesenie je citované na s. 142 zverejneného
uznesenia GP SR o zastavení trestného stíhania zo dňa 28.11.2024, č. k. XXII Gv 38/24/1000-89).

Ako vyplýva z prílohy disciplinárneho návrhu, v kontrolnom liste č. VGO 55/2024/1000 sa nachádza
informácia o oboznámení sa s utajovanou prílohou spisu zo strany I.. I. Y., B..C.. až dňa 20.09.2024, teda
niekoľko mesiacov po rozhodnutí o sťažnosti zo dňa 03.07.2024. Z uvedených dôvodov dňa 16.01.2025
podal generálnemu prokurátorovi podnet na disciplinárne stíhanie I.. I.Á. Y., B..C.., keďže ide o tú
istú trestnú vec, ten istý spis a identickú procesnú situáciu. Keďže predpokladal, že návrh na začatie
disciplinárnehokonania,vrátanejehopríloh,jegenerálnemuprokurátoroviznámy,selektívnosťprisnahe

vyvodzovaťdisciplinárnuzodpovednosťvovzťahukjednejatejistejveciniejemožnéodôvodniťžiadnou
legitímnou úvahou.

40. Motivačné predpolie pomsty a nenávisti potvrdzuje aj návrh na uloženie disciplinárneho opatrenia
- preloženie na prokuratúru nižšieho stupňa. V tomto smere disciplinárne obvinený poukázal na účely

jednoduchého porovnania na nedávny návrh na začatie disciplinárneho konania podaný krajským
prokurátorom E. Ž. proti prokurátorke I.. B. G. v trestnej veci vedenej na Krajskej prokuratúre Ž. pod
sp. zn. 20 Kv 98/24/5500 pre zločin založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu
základných práv a slobôd podľa § 241 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) trestného zákona (kauza
ALLATRA), ktorým je navrhované uloženie disciplinárneho opatrenia - zníženie základného platu o 15%

na 3 mesiace. Táto kauza pritom spôsobila zásadné zníženie dôveryhodnosti slovenskej prokuratúry
nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, keďže bolo vedené trestné stíhanie na zjavne absurdnom a
vymyslenom základe, pričom spôsob vykonávania úkonov v Českej republike vyvolal medzinárodný
škandál. Proti dozorovému prokurátorovi, ktorý vydal uznesenie o začatí trestného stíhania a vykonával
ďalšie nadväzujúce úkony, ani voči krajskému prokurátorovi E. Ž., ktorý rovnako vo veci vykonával

procesné úkony, žiadna disciplinárna zodpovednosť vyvodená nebola.

41. Ďalej poukázal na doslovný obsah svojho úradného záznamu spísaný bezprostredne po danom
stretnutí s I.. R. Č., ktorý som zaslal dňa 07.08.2024 o 10:02 h členke Etickej komisie prokuratúry za N.
D.: „Dňa 07.08.2024 som v ranných hodinách stretol pri kuchynke v trakte osobného úradu N. D., kde sa

nachádza aj moja kancelária, riaditeľku osobného úradu N. D. I.. R. Č.. Riaditeľku osobného úradu I.. R.
Č. som pozdravil a povedal som jej, že som sklamaný zo spôsobu doručovaniu rozhodnutia o dočasnom
pozastavení výkonu funkcie prokurátorovi I.. C. Š.. Danú vec sme chvíľu rozoberali, ale diskusia bola
vedená vo vecnej rovine. Následne mi I.. R. Č. povedala, že mala strhnutú menovku na dverách a:
„to ste urobili Vy alebo Vaši ľudia”. O strhnutí menovky I.. R. Č. nemal žiadnu vedomosť a považoval

obvinenie iného kolegu bez akýchkoľvek dôkazov z protiprávneho konania za vec prekračujúcu medze
prokurátorskej etiky (čl. 5.2 Etického kódexu prokurátora). I.. R. Č. preto zvýšeným hlasom upozornil,
že to bolo poslednýkrát, kedy ho bez akýchkoľvek dôkazov obvinila z konania, ktorého sa nedopustil.
Jej reakciou bolo tvrdenie, že ide iba o jej „názor” a práve on obviňuje iných bez dôkazov. Keď sa jej
opýtal, koho bez dôkazov obvinil, tak nevedela odpovedať, len opakovala, že ide o jej názor. Rovnako

jej povedal, že „či si je vedomá, že ma obviňuje z krádeže“, tak povedala, že to nie je krádež, ale len
„vyslovenie názoru” (zrejme na výkon jej funkcie). Keď sa jej opýtal, či sa menovka našla, tak uviedla,
že nenašla, takže jej povedal, že „v takom prípade išlo z hľadiska právneho o prisvojenie cudzej veci“.
O skutočnosti, že si o danej veci urobí úradný záznam pri konci nášho stretnutia informoval I.. R. Č.,
ktorá reagovala, že teda aj ona si urobí úradný záznam. Tento štýl komunikácie považoval za rozporný

s etickými princípmi, ktorý nezodpovedá úrovni vrcholného orgánu verejnej obžaloby, ale skôr úrovni
predškolského zariadenia.

42. O priebehu tohto incidentu ešte v daný deň v ranných hodinách informoval viacerých kolegov X.
J. Ú. (a zároveň im poslal scan úradného záznamu), keďže I.. R. Č. formulovala obvinenie proti jeho

osobe alebo „mojim ľuďom", čím nepochybne z kontextu tohto slovného spojenia vyplývalo, že ide o
J. prokurátorov Ú.. Zároveň bezprostredne po ich rozhovore, pri ktorom po absurdnom obvinení I.. R.
Č. (ako uvádzam v úradnom zázname) zvýšil hlas, navštívil v priestoroch N. D. L. Š. A. členku etickej
komisie X. N. D. I.. E. T., ktorú podrobne o incidente informoval. Bol presvedčený, že pokiaľ by prikonci slovnej výmeny neinformoval I.. R. Č., že si o jej neetickom správaní (spočívajúcom v absurdnom
obvinení jeho a „jeho ľudí”) spíše úradný záznam, tak by neboli spisované ani úradné záznamy jej a
jej podriadených zamestnankýň. Spísanie týchto úradných záznamov vnímal ako prostriedok možnej

obranydobudúcnosti,akbytrvalnaprerokovanídanéhoincidentu.Ouvedenomsvedčíajtáskutočnosť,
že s danými záznamami sa nič nedialo až do 21.10.2024. Záznamy jednotlivých podriadených štátnych
zamestnankýň majú pritom podobnú štylistiku a obdobné výrazové prostriedky. Na spísanie úradných
záznamov boli vyzvané výlučne podriadené štátne zamestnankyne I.. R. Č., pričom osoby, ktorých
kanceláriesanachádzajúeštebližšiemiestarozhovoru,naspísanieúradnéhozáznamuoslovenéneboli.

Tieto osoby navrhol na ústnom pojednávaní vypočuť.

43. Vo svojej kariére pôsobil vo viacerých riadiacich pozíciách. Nikdy však nemal vo zvyku zvyšovať hlas,
atoaninasvojichpodriadených,čomôžupotvrdiťrádovostovkyosôb,sktorýmidlhodobospolupracoval
(vrátane generálneho prokurátora a prvého námestníka generálneho prokurátora). Počas štyroch rokov
pôsobenia na prokuratúre pred verbálnym sporom s I.. R. Č. viedol rozhovor zvýšeným hlasom len raz,

a to s námestníkom N. prokurátora C.. I. D.. Tentokrát však hlas zvýšil, avšak až po absurdnom obvinení
(bez akýchkoľvek dôkazov), že on alebo „jeho” ľudia konali protiprávne alebo minimálne neeticky. Toto
absurdné obvinenie potvrdzuje (aj keď asi skôr nechtiac) aj samotný úradný záznam I.. R. Č. zo dňa
07.08.2024, kde uvádza, že potom ako mu uviedla, že „niekto” jej pred kanceláriou vytiahol menovku,
tak „[B.] hneď zareagoval, vedel presne o čom hovorím.” Tento text v úradnom zázname tak potvrdzuje

nezmyselné a neetické obvinenie I.. R. Č., ktoré považoval za hranicou akceptovateľnosti. I.. R. Č. sa
mu za svoje absurdné a neodôvodnené obvinenie nikdy neospravedlnila, čo však ani neočakáva.

44. Vo vzťahu ku skutku, ktorý sa týka údajného nenahliadnutia do utajovanej prílohy vyšetrovacieho
spisu pri rozhodovaní obvinených vo veci Vírus na úvod uviedol, že ide o jednu z najväčších

káuz predraženého nákupu tovaru a služieb a následnej legalizácie výnosov z trestnej činnosti
(prania špinavých peňazí). Modus operandi danej trestnej veci spočíval v určení formálnej spoločnosti
(FORUM Technologies, a.s.), prostredníctvom ktorej Ministerstvo obrany Slovenskej republiky nakúpilo
spravodajský softvér pre Vojenské spravodajstvo od dodávateľa zo Spolkovej republiky Nemecko,
pričom tento tovar nadobudla spoločnosť FORUM Technologies, a.s. za celkovú cenu 116.479.134,19

€ a následne bez akejkoľvek pridanej hodnoty previedla na Ministerstvo obrany Slovenskej republiky
za cenu 190.725.697,18 €. Spoločnosť FORUM Technologies, a.s. pritom zabezpečovala len formálny
fakturačný servis, avšak nikdy nedisponovala vlastnými personálnymi možnosťami umožňujúcimi
aktívne riadenie procesov týkajúcich sa samotných predmetov plnení, ktoré vykonávali výlučne
príslušníci a zamestnanci Vojenského spravodajstva, nikdy nedisponovala predmetom plnenia, nikdy

k predmetu plnenia nenadobudla vlastnícke právo a nemala predmet plnenia ani vo faktickej držbe,
nevykonávala vo vzťahu k predmetu plnenia žiadne obchodné činnosti, ani žiaden servis. Spoločnosti
FORUM Technologies, a.s. sa rovnako nepodieľala na výbere predmetu plnenia, na rokovaniach o
podmienkach jeho nadobudnutia a dodania, ani na jeho samotnom dodaní. Táto spoločnosť len prijala
zo štátneho rozpočtu peniaze na nákup spravodajskej techniky a 74.246.562 € z nich si ponechala.

Inými slovami, a viac ľudovo, povedané - spoločnosť FORUM Technologies, a.s. bola v postavení
„prietokového ohrievača”, cez ktorý pretiekol obvineným osobám „vývar” vo výške viac ako 74 miliónov
€ bez dodania akejkoľvek pridanej hodnoty, ktorý bol následne cez spleť rôznych finančných operácií
prepratý do dispozície jednotlivých obvinených (vrátane C.. C. N.).

45. O danej trestnej veci bol pravidelne informovaný zo strany dozorového prokurátora I.. M. I., s
ktorého súhlasom bolo vydané uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 19.09.2023. Rovnako som danú
vec opakovane konzultoval s riaditeľom odboru ekonomickej kriminality Ú. I.. M. O., G.., pod ktorého
odbor daná trestná vec patrila. Zároveň som rozhodoval o viacerých sťažnostiach proti uzneseniam
prokurátora ÚŠP, ktorým nebolo vyhovené žiadostiam o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia majetku,

ktorý bol zaistený (aj) postupom podľa § 95 ods. 1 Trestného poriadku. So spisovým materiálom
teda bol podrobne a opakovane oboznámený. Za týmto účelom navrhoval zabezpečiť obsah celého
dozorového spisu v danej trestnej veci. Z návrhu totiž vôbec nie je jasné s akými listinami z utajovanej
prílohy vyšetrovacieho spisu (podľa navrhovateľa) nebol oboznámený, ktoré boli zároveň relevantné pre
rozhodnutie o sťažnostiach obvinených. Operatívne nahliadnutie do utajovanej prílohy vyšetrovacieho

spisu sa nezvyklo vždy na ÚŠP vyznačovať v kontrolnom liste, čo by asi v prípade potreby vedeli potvrdiť
takmer všetci prokurátori bývalého ÚŠP.46. Minimálne jedno z jeho rozhodnutí v trestnej veci Vírus, ktorým dňa 29.01.2024 zamietol sťažnosť
proti nezrušeniu príkazu na zaistenie peňažných prostriedkov bolo preskúmané v konaní o ústavnej
sťažnosti, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. I. ÚS 352/2024, dňa 18.06.2024

odmietol. V jeho rozhodnutí zo dňa 16.03.2024, ktorým postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku zamietol sťažnosti prvej skupiny obvinených (obvinený G.. Ľ. D. a spol.), sa
vysporiadal podrobným a pomerne vyčerpávajúcim spôsobom so všetkými uplatnenými skutkovými a
právnymi sťažnostnými argumentmi obvinených. Ako vyplýva z jeho rozhodnutia zo dňa 16.03.2024,
ktoré obsahuje aj sumarizáciu sťažnostných námietok obvinených, podstatné sťažnostné námietky sa

týkali argumentácie o výške škody, povinnosti spravovať cudzí majetok, teda ne/naplnenia zákonných
znakov obzvlášť závažného zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa §
237 trestného zákona, zákonných znakov organizovanej skupiny, procesných aspektov vykonaných
invazívnych úkonov (prehliadky iných priestorov, zaisťovania listín obsahujúcich utajované skutočnosti)
a vykonania výsluchov v rozpore s právnou úpravou európskeho vyšetrovacieho príkazu. Na každú
podstatnú sťažnostnú námietku dostala obhajoba obvinených jednoznačnú odpoveď. Jeho rozhodnutie

tak z povahy veci nie je možné hodnotiť ako arbitrárne.

47. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k arbitrárnosti súdnych rozhodnutí (vo vzťahu k
odôvodňovaniu súdnych rozhodnutí) ústavný súd opakovane uviedol, že do obsahu základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky patrí také odôvodnenie

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom tejto ochrany (III. ÚS 57/018). Za svojvoľné rozhodnutie treba považovať aj
prípady, ak súd (a v tomto analogicky aj orgány činné v trestnom konaní) svoje rozhodnutie nezdôvodnil
vôbec, alebo tak urobil celkom nedostatočne, prípadne ak ho založil na dôvodoch, ktoré v okolnostiach
konkrétnej veci nemajú zjavne žiadnu relevanciu. Stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II.

ÚS 49/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu a
inú právnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom vo veci, z čoho vyplýva, že všeobecný súd
nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov
a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné a arbitrárne tie rozhodnutia,
ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na

preukázané skutkové a právne skutočnosti. Z rozhodnutia ústavného súdu č. k. I. ÚS 171/2021-72 zo
dňa 12.01.2022 vyplýva, že arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je
najčastejšie daná rozporom súvislosti ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných
prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky (rovnako IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).

48. Aplikujúc tieto ústavnoprávne východiská na vydané uznesenie o zamietnutí sťažností obvinených
zo dňa 16.03.2024 konštatoval, že v danom uznesení dostali obvinení jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky. Ani uznesenie generálneho prokurátora podľa § 363 a nasl.
Trestného poriadku, ani disciplinárny návrh, ani podnet obhajcu I.. K. B., neuvádza žiadnu relevantnú

právnu ani skutkovú otázku, s ktorou by som sa jasným a zrozumiteľným spôsobom nevysporiadal. Je
tomu tak preto, že žiadna taká otázka neexistuje. Zároveň to jednoznačne potvrdzuje, že k žiadnemu
materiálnemu následku na právach obvinených osôb neprišlo a prísť ani nemohlo. Viazať podanie
disciplinárneho návrhu na absenciu podpisu na kontrolnom liste utajovanej prílohy, bez vplyvu na
materiálne práva obvinených, je len ďalším kamienkom do mozaiky preukazujúcej motivačné predpolie

podania tohto návrhu.

49.Práveuzneseniegenerálnehoprokurátorapodľa§363anasl.Trestnéhoporiadkuzodňa22.08.2024
(č. k. IV/3 Pz 47/24/1000-4, IV/3 Pz 48/24/1000-3, IV/3 PZ 49/24/1000-3, IV13 50/24/1000-3, IV/3 Pz
52/24/1000-4, IV/3 PZ 58/24/1000) vykazuje mnohé znaky arbitrárnosti a z objektívnych okolností je

možné sa domnievať, že bolo vydané s cieľom v následnom kroku zastaviť trestné stíhanie všetkých
obvinených. Dané rozhodnutie bolo zrejme antedatované, keďže bolo vydané dňa 22.08.2024, pričom
osoba, ktorá vypracovala náčrt uznesenia (I.. W. K.) nahliadla do utajovanej prílohy vyšetrovacieho
spisu až dňa 30.08.2024. S tým zrejme súvisí ďalšia skutočnosť, ktorá je zrejmá z odôvodnenia tohto
uznesenia, teda absencia akejkoľvek zmienky, že by v utajovanej prílohe vyšetrovacieho spisu boli

akékoľvek dôkazy, ktoré by boli spôsobilé zmeniť rozhodnutie o zamietnutí sťažností obvinených. Z
uvedeného je zrejmé, že osoba, ktorá pripravovala náčrt uznesenia podľa § 363 a nasl. Trestného
poriadku (ani osoba, ktorá uznesenie v zastúpení generálneho prokurátora podpisovala) buď nebolaoboznámená v danom čase s utajovanou prílohou vyšetrovacieho spisu vo veci Vírus alebo bolo
uznesenie podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku antedatované.

50. Návrh na postup podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku bol podaný prvou skupinou obvinených dňa
23.05.2024 a ďalšími obvinenými dňa 05.06.2024 a dňa 01.06.2024. Je preto takmer nepochopiteľné,
z akého dôvodu bolo uznesenie generálneho prokurátora podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku
vydané takmer až na konci šesťmesačnej lehoty, keďže z vecnej roviny nebolo jeho uznesenie vôbec
preskúmavané. Za tým účelom bude nevyhnutné vypočuť osobu, ktorá vypracovala náčrt uznesenia

podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku. Vo viacerých predchádzajúcich uzneseniach generálneho
prokurátora podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku neboli osoby, ktoré spracovali náčrty uznesení a
ktoréuznesenienáslednepodpísali,vôbecoboznámenésožiadnoučasťouvyšetrovaciehospisu.Každý
rok sú postupom podľa § 363 a nasl. zrušované viaceré uznesenia prokurátora pre zjavnú arbitrárnosť
(najmä pre nedostatočné odôvodnenie, ktoré neobsahuje odpoveď na žiadnu relevantnú sťažnostnú
námietku), avšak nemá vedomosť, že by v akomkoľvek takomto prípade bola snaha vyvodzovať

disciplinárnu zodpovednosť.

51. Náčrty rozhodnutí (resp. upovedomení podľa § 365 ods. 1 Trestného poriadku) v konaní podľa §
363 a nasl. Trestného poriadku sú pre generálneho prokurátora (alebo ním povereného námestníka)
pripravované prokurátormi trestného odboru GP SR. V zásade je teda zaužívanou praxou, že generálny

prokurátor(alebonímpoverenýnámestník)spisneštudujeavzásadehonemáanikdispozícii.Tátoprax
našla svoj odraz aj v trestnej veci Vírus. Vyššie citované uznesenie povereného vedúceho oddelenia
závažnej kriminality GP SR o zastavení trestného stíhania zo dňa 28.11.2024 v rámci chronológie kauzy
uvádza, že v konaní podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku: „Preskúmaním na vec sa vzťahujúceho
vyšetrovacieho spisu vrátane jeho utajovanej prílohy námestník generálneho prokurátora SR zistil, že

špeciálny prokurátor rozhodujúc o sťažnostiach obvinených, sa s utajovanou prílohou vyšetrovacieho
spisu do dňa rozhodovania o sťažnosti neoboznámil.” (s. 141 odôvodnenia uznesenia). Z kontrolného
listu č. VGO 55/2024/1000 však vyplýva, že námestník generálneho prokurátora (I.. I. T.) sa s utajovanou
prílohou vyšetrovacieho spisu nikdy neoboznámil, a teda ju nemohol ani preskúmať.

52. Ku skutku pod bodom 3. disciplinárne obvinený dodal, že táto časť jeho prípisu vôbec nebola
samoúčelná. Len deň predtým, teda dňa 20.06.2024 sa na rokovaní Ústavnoprávneho výboru Národnej
rady Slovenskej republiky zaradením prokurátorov bývalého ÚŠP na referát väzenstva pochválil
generálny prokurátor Dr. h. c. JUDr. Maroš Žilinka, PhD.. Na rokovaní tohto výboru konkrétne uviedol,
že referát väzenstva bolo potrebné posilniť, lebo predchádzajúce vedenia generálnej prokuratúry (nie

je zrejmé, či aj vedenie generálnej prokuratúry v rokoch 2020-2024) zanedbávali výkon dozoru vo
väzniciach a ústavoch na výkon väzby. Skutočnosť, že prokurátori referátu väzenstva za dva mesiace
stihli preveriť už desať ústavov, dosvedčuje podľa generálneho prokurátora, že ich zaradenie bolo „úplne
v poriadku, a tvrdil, že im patrí za ich prácu poďakovanie”. Generálny prokurátor zároveň na tomto
rokovaní uviedol, že „keby som mal rozhodovať dnes, nerozhodnem inak, rozhodnem takisto”, pretože

pri rozhodovaní o zaradení prokurátorov rozhodoval na základe odbornosti a požiadaviek jednotlivých
zložiek GP SR (čo však nijako bližšie nešpecifikoval).

53. Prípis zo dňa 21.06.2024 teda len nadväzoval na verejné vyjadrenie generálneho prokurátora, a
teda mu nebolo celkom zrejmé, z akého dôvodu ho navrhovateľ vyhodnotil ako sarkastický, keďže

predpokladal, že svoje vyjadrenia na Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky
myslel vážne a nie sarkasticky. Pri vážnosti funkcie generálneho prokurátora, ktorú často vo svojich
vystúpeniach navrhovateľ zdôrazňuje, tak nemohol rozumne predpokladať, že svoje vyjadrenia zo
dňa 20.06.2024 nemyslel vážne. Z listín priložených k návrhu vo vzťahu k tomuto skutku vyplýva
pokyn prvého námestníka N. prokurátora I.. I. T. poverenému vedúcemu oddelenia závažnej kriminality

N. D. I.. I.L. Y., aby preskúmal porušenie etických pravidiel prokurátora textom uvedeným v jeho
prípise a o prijatých opatreniach ho informoval. Následné kroky v danej veci pripravoval C.. I. W.,
asistent prokurátora zaradený na oddelenie závažnej kriminality N. D.. Sťažnosť K. T. bola pridelená
prokurátorovi referátu väzenstva I.. M. O., G.. a po jej vybavení bola založená ad acta.

54. Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky je určite známe jeho rozhodnutie, sp. zn.
32D/20/2021, zo dňa 20.05.2022, ktoré sa týkalo porušenia princípu zdržanlivosti, ako aj skutočnosť,
že uložené disciplinárne opatrenie je zahladené. V citovanom rozhodnutí sa Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky vyjadril aj k problematike disciplinárnych pohovorov, kde prišiel k záveru, žepohovor sa zahladzuje už svojim vykonaním a tak záznam z pohovoru podľa § 191 ods. 2 zákona
o prokurátoroch nie je možné v disciplinárnom konaní zohľadniť (bod. 92 rozhodnutia). Vo vzťahu
k pohovorom zo dňa 27.07.2023, sp. zn. Se/l 17/23/1000-3 a zo dňa 29.04.2024, sp. zn. XII Spr

66/24/1000-1, boli podané správne žaloby na Správny súd v Bratislave, o ktorých doposiaľ nebolo
rozhodnuté. Priebeh pohovoru zo dňa 29.04.2024 je zdokumentovaný aj ním vyhotoveným úradným
záznamom zo dňa 02.05.2024, z ktorého vyplýva, že pohovor nebol uskutočnený ani len oprávnenou
osobou, teda osobou s disciplinárnou návrhovou právomocou. Tento úradný záznam, ktorý pomerne
podrobne opisuje priebeh disciplinárneho pohovoru, zároveň dokresľuje celkovú atmosféru na GP SR

vo vzťahu k veľkej časti prokurátorov bývalého ÚŠP.

55. Záverom disciplinárne obvinený dodal, že odôvodnenie tejto časti návrhu ďalej potvrdzuje motivačné
predpolie pomsty vyplývajúcej z osobnej nenávisti generálneho prokurátora voči jeho osobe. Počas
svojho pôsobenia vo funkcii špeciálneho prokurátora mal v zásade plný nápad trestných vecí, mal
odpojednávaných jeden z najvyšších počtov pojednávacích dní (evidovaných v hodinách), dosiahol

viaceré v zásade precedenčné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (aj v procesných
otázkach, napr. v otázke možnosti náhrady väzby pri kolúznej väzbe, prerušení trestného stíhania pri
pozastavení účinnosti právneho predpisu, postupu podľa § 567t ods. 1 Trestného poriadku), nikdy
nemal odmietnutú obžalobu, a nikdy nemal oslobodenú vec, ktorú zastupoval v súdnom konaní. Tieto
skutočnosti uvádzal len z dôvodu opätovného dokreslenia motivačného predpolia podania tohto návrhu.

II. Konanie pred disciplinárnym senátom

56. Najvyšší správny súd SR v prvom rade skúmal, či disciplinárny návrh spĺňa predpoklady pre vecné
prejednanie.Dospelkzáveru,žedisciplinárnynávrhbolpodanýoprávnenouosobou,obsahujezákonom

stanovené náležitosti a vo vzťahu k skutku vymedzenom v skutkovej vete disciplinárneho návrhu bol
podaný v lehote podľa § 14 Disciplinárneho súdneho poriadku. Disciplinárny senát len sumarizuje, že
disciplinárny návrh bol podaný dňa 25.11.2024, teda pred uplynutím tak objektívnej, ako aj subjektívnej
lehoty.

57. Zástupca disciplinárneho navrhovateľa predniesol návrh v súlade s jeho písomným vyhotovením.

a) stanovisko obhajcu disc. obvineného

58. Na pojednávaní obhajca disciplinárne obvineného uviedol, že predtým ako bol podaný návrh na

začatiedisciplinárnehostíhaniaalebosamotnýmpodanýmnávrhompostupovalnavrhovateľnezákonne,
pretože nerešpektoval dikciu ustanovenia § 217b ods. 1 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a
právnych čakateľoch v znení neskorších predpisov, ktoré mu ukladá povinnosť, tak ako ktorémukoľvek
inému navrhovateľovi z radov prokurátorov alebo vedúcich prokurátorov, predtým ako sa obráti na
disciplinárny súd, aby požiadal o vyjadrenie etickú komisiu. Etická komisia autonómne, suverénne,

predtým ako je vyslovený názor nadriadeného, sama preskúmala a posúdila, či konanie, ktoré vyvoláva
podozrenie z porušenia zásad etiky, naozaj takým aj je. V tomto prípade sa to nestalo. Navrhovateľ síce
dodatočne, keď zistil, že by to mohol byť problém sa to snažil konvalidovať. Vyžiadanie dodatočného
stanoviska túto situáciu nemôže konvalidovať, pretože etická komisia už nekoná nezávisle - bez ako
kebypredchádzajúcehonátlaku,pretožegenerálnyprokurátorakonavrhovateľjevedúcimprokurátorom

nadriadeným všetkým prokurátorom Slovenskej republiky, tzn. aj všetkým členom etickej komisie a
etická komisia ako taká, teda koná pod akýmsi tlakom toho, že by mala potvrdiť právny názor svojho
nadriadeného.

59. Podľa obhajcu obvineného návrh v bode I. je „nafúknutý“, a to správanie rozhodne nebolo také, ako

je popísané. Čo sa týka bodu vedenom rímskou II. - tak ide o konanie, ktoré v tejto istej trestnej veci úplne
rovnakým spôsobom možno pričítať aj ďalším vedúcim prokurátorom, ktorí rozhodovali o opravných
prostriedkov,t.j.I..I.Y.,ktorýrozhodovalosťažnostiachvčastiobvinených.Presnetak,akodisciplinárne
obvinený, takisto sa neoboznámil s utajovanou prílohou, avšak navrhovateľ nevidí žiaden dôvod
vyvodiť pre to konanie voči nemu disciplinárnu zodpovednosť. Takisto prvý námestník generálneho

prokurátora I.. T., keď rozhodoval o mimoriadnom opravnom prostriedku, rovnako sa neoboznámil s
utajovanou prílohou, dokonca ani prokurátor prieskumného oddelenia, ktorý mu pripravoval podklady
sa tiež neoboznámil s utajovanou prílohou. Môže byť teda konštatované, že vlastne nikto z vedúcich
prokurátorov, ktorí rozhodovali o opravných prostriedkoch sa neoboznámil s utajovanou prílohou. Uvšetkých je to konanie lege artis s výnimkou disc. obvineného, u ktorého to je podľa navrhovateľa
závažné disciplinárne previnenie.

60. K bodu č. III. návrhu obhajca dodal, že disc. obvinený napísal túto poznámku, ktorú nemyslel nejak
sarkasticky, možno je vtipná, možno o tom polemizovať, avšak napísal ju do prípisu, ktorý sa nikdy
nemal dostať do dispozície nikoho z vedenia generálnej prokuratúry. Napísal ju do prípisu, ktorý bol
bežnou poštou medzi prokurátormi jednotlivých odborov. O tom, že sa o tom dozvedel navrhovateľ,
tak je to možno len preto, že existuje systém nejakého proste nahlasovania, alebo ako to nazvať, ale

určite to nemožno pripísať ako úmyselné konanie disc. obvineného, že by tým chcel niekoho uraziť
alebo podobne a z materiálneho hľadiska sa jednalo len o poznámku, ktorá bola reakciou na stanoviská
prednesené verejne navrhovateľom pred médiami vo vzťahu k bývalým prokurátorom Úradu Špeciálnej
prokuratúry.

b) vyjadrenie disciplinárne obvineného

61. Disciplinárne obvinený na pojednávaní uviedol, že je tu motivačné predpolie, keďže tento
disciplinárny návrh v bode II. návrhu bol vypracovaný, produkovaný na základe podnetu advokáta I.. K.
B., ktorý je stále trestne stíhaný v pôsobnosti bývalého ÚŠP a poskytne konkrétne ďalší dôkaz, ktorý
môže svedčiť o určitej rozumnej istote, že aj v minulosti boli kroky Generálnej prokuratúry koordinované

s osobami, ktoré boli v advokácii a vo verejnom živote, teda aj v politike verejne činné.

62. Vzťah D. I.. Č. považoval za služobný. Komunikoval s ňou vždy veľmi vecne, napriek tomu, že
niekedy mu oznamovala aj veci, ktoré na základe rozhodnutia vedenia N. prokuratúry boli negatívne.
Napríklad, keď žiadali o predĺženie stáží prokurátorov na Špeciálnej prokuratúre, kde im mnohé tieto

návrhy boli viaceré, nie všetky - zamietnuté. Nikdy s ňou žiaden verbálny konflikt nemal. Dňa 07.08.2024
v ranných hodinách stretol pri kuchynke v trakte osobného úradu N. D., kde sa nachádza aj jeho
kancelária riaditeľku osobného úradu N. D. I.. R. Č.. Riaditeľku osobného úradu I.. R. Č. pozdravil
a povedal jej, že je sklamaný zo spôsobu doručovania rozhodnutia o dočasnom pozastavení výkonu
funkcie prokurátorovi I.. C. Š.. Danú vec chvíľu rozoberali, ale diskusia bola vedená vo vecnej rovine.

Následne mu I.. R. Č. povedala, že mala strhnutú menovku na dverách a povedala cit: „To ste urobili
Vy alebo Vaši ľudia“. O strhnutí menovky I.. R. Č. nemal žiadnu vedomosť a považoval obvinenie iného
kolegu bez akýchkoľvek dôkazov z protiprávneho konania za vec prekračujúcu medze prokurátorskej
etiky, článok 5 odsek 2 Etického kódexu prokuratúry. I.. R. Č. preto zvýšeným hlasom upozornil, že
toto bolo poslednýkrát, kedy ho bez akýchkoľvek dôkazov obvinila z konania, ktorého sa nedopustil.

Jej reakciou bolo tvrdenie, že ide iba o jej názor a práve on obviňuje iných bez dôkazov. Keď sa jej
opýtal, koho bez dôkazov obvinil, tak nevedela odpovedať, len opakovala, že ide o jej názor. Rovnako
jej povedal, že či si je vedomá, že ho obviňuje z krádeže, tak povedala, že to nie je krádež, ale len
„vyslovenienázoru“.Keďsajejopýtal,čisamenovkanašla,takmuuviedla,ženenašla,takžejejpovedal,
že v takom prípade išlo z hľadiska právneho o prisvojenie cudzej veci. O skutočnosti, že o danej veci

urobí úradný záznam pri konci stretnutia informoval I.. R. Č., ktorá reagovala, že teda aj ona si urobí
úradný záznam.

63. Tento štýl komunikácie považoval za rozporný s etickými princípmi, ktorý nezodpovedá úrovni
vrcholného orgánu verejnej obžaloby, ale skôr úrovni predškolského zariadenia. Bezprostredne po tom,

ako úradný záznam spísal, zaslal ho e-mailom I.. E. T. 07.08.2024 o 10.02 hod., kde jej napísal cit:
„Vážená pani doktorka, ako zástupkyňa N. D. v etickej komisii prokuratúry Vám v prílohe zasielam
scan úradného záznamu, ktorý som dnes spísal k môjmu stretnutiu s I.. R. Č.. Tento úradný záznam
Vám zasielam pre prípadné využitie v rámci etickej komisie prokuratúry, ako aj z dôvodu zabezpečenia
elektronickej stopy o dátume a čase spísania záznamu“. Nie je jeho zvykom pri komunikácii s kolegami

zvyšovať hlas, dokonca ani v časoch, keď bol v rôznych funkciách, či v exekutíve alebo na prokuratúre,
aj zástupca navrhovateľa bol jeho blízkym kolegom tri roky na ministerstve spravodlivosti, takže
predpokladá,žebytovedelpotvrdiť.Zvýšilhlas,čopriznalvúradnomzáznamezdôvoduužzmieneného
obvinenia a pravdepodobne by ľahšie bral, pokiaľ by I.. Č. obvinila zo strhnutia menovky len jeho.

64. Motivačné predpolie navrhovateľa v tomto bode zvýrazňujú nové úradné záznamy napísané dva a
pol mesiaca v poslednom konflikte na výzvu generálneho prokurátora. Bolo totiž zrejmé, že pôvodné
úradné záznamy nepostačujú a je potrebné okolnosti slovného konfliktu nafúknuť. V prvom úradnom
zázname I.. Č. uvádza, že nežiada o prerokovanie veci etickou komisiou, resp. v disciplinárnom konaní,v druhom úradnom zázname s odstupom dva a pol mesiaca už píše, že sa cítila fyzicky ohrozená.
Zároveň motivačné predpolie dokresľuje aj spôsob objasňovania tohto verbálneho konfliktu vo vzťahu k
osobám, ktoré boli oslovené na napísanie úradných záznamov, aj keď prvé boli naozaj, že veľmi stručné,

I.. A. potom tiež rozsiahlo ten svoj úradný záznam na základe výzvy generálneho prokurátora o dva a
pol mesiaca dopisovala. Pretože nachádzajú sa, to bolo pri kuchynke mezanínu sa nachádzajú bližšie
aj iné kancelárie zamestnancov N. prokuratúry a ktorí oslovení neboli ani v rámci nejakého interného
vyšetrovania, vôbec s nimi teda asi Generálna prokuratúra SR nekomunikovala.

65. Konkrétne najbližšou kanceláriou, kde pri tom konflikte slovnom je kancelária vedúcej referátu
utajovanej skutočnosti I.. Y., následne takisto, kde sú kancelárie osobného úradu ďalšie, tam je
kancelária, kde sedí pani C. C.. Tam sedela, kým ešte bola na N. prokuratúre C.. V. P., asistentka
prokurátora. Rovnako bola oslovená spísať úradný záznam I.. O., ktorej kancelária je výrazne ďalej od
toho, kde sa slovný konflikt odohral, vedľa nej je kancelária už kolegu z legislatívy, s ktorým sa stretáva
len na chodbe I.. P., ten zjavne oslovený nebol na spísanie úradného záznamu. Ten časový odstup od

toho verbálneho konfliktu, toho verbálneho sporu po oslovení generálnym prokurátorom, aby napriek
vedomosti o tom, lebo to z návrhu vyplýva, že generálny prokurátor teda mal o tom vedomosť aj pán
námestník N. prokurátora D. o tom mal vedomosť a bolo to založené ad acta, vyplýva nezrozumiteľné,
prečo v tom čase teda N. prokuratúra nekonala, pretože vedenie N. prokuratúry nie je veľmi ostýchavé
vo vzťahu k oslovovaniu etickej komisie alebo prokurátorskej rady vo vzťahu k jeho osobe.

66. Ohľadne skutku č. II. disciplinárne obvinený uviedol, že vojenské spravodajstvo si objednalo
spravodajský softvér zo spolkovej republiky Nemecko, ktoré formálne fakturačne kupovala spoločnosť
Fórum Technologies za cenu 116.000.000 € a následne bez akejkoľvek pridanej hodnoty bola predaná
do štátneho rozpočtu za 190.000.000 €, čiže s rozdielom 74.000.000 €. Spoločnosť Fórum Technologies

pritom zabezpečovala len formálny fakturačný servis. Nikdy nedisponovala personálnymi možnosťami
umožňujúcimi riadenie procesov, to vykonávalo výlučne vojenské spravodajstvo, nikdy nedisponovala
predmetom plnenia, nikdy nemala vlastnícke právo ani nemala držbu k predmetu plnenia, nevykonávala
k predmetu plnenia žiadne obchodné činnosti, ale ani žiaden servis. V zásade to nazval ako „prietokový
ohrievač“ a následne 74.000.000 € bolo cez schému, ktorá je popisovaná v uzneseniach distribuované

v rámci už potom legalizačnej schémy ďalšej osoby, kde jednou z týchto osôb bol, ako už spomínal pán
obhajca podľa tvrdenia generálneho prokurátora, jeden z jeho z najbližších priateľov C.. C. N.. Berúc do
úvahy v akom stave sa nachádza slovenské zdravotníctvo, školstvo, doprava, kde ľudia robia zbierky
na onkologických pacientov, takýmto spôsobom prísť o 74.000.000 € za nič, považoval spoločensky za
neakceptovateľné. To rozhodnutie podľa § 363 Trestného poriadku - v zásade bolo urobené preto, aby

vytvorilo predpolie na následné zastavenie trestného stíhania, ku ktorému v októbri alebo v novembri
minulého roku aj prišlo.

67. Vo vzťahu k jeho znalosti spisu uviedol, že o tejto veci opakovane komunikoval a konzultoval ju
s I.. I., ktorý bol dozorový prokurátor v danej veci a s I.. O., ktorý bol jeho bezprostredný nadriadený

ako riaditeľ odboru ekonomickej kriminality. O celom spisovom materiály vrátane utajovanej prílohy
teda mal vedomosť. Mali dokonca stretnutie, kde bol prítomný on, dozorový prokurátor, I.. O. a vtedy
konajúci vyšetrovateľ, ktorého meno si už nepamätal a aj na stretnutí na Ministerstve obrany. Sťažnostné
argumenty, ktoré boli uplatnené v rámci rozhodovania o sťažnosti, v ktorej on rozhodoval, keďže
obvinenie bolo vznesené na pokyn dozorového prokurátora, boli sústredené na niekoľko vecí. Na

otázku výšky škody, na otázku povinnosti spravovať cudzí majetok, teda na zákon na akej skutkovej
podstate trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Pretože to bola právna
kvalifikácia, na otázku zákonných znakov organizovanej skupiny, na procesné aspekty vykonaných
invazívnych úkonov, teda zaisťovanie listín obsahujúcich utajované skutočnosti, čo obvinení od začiatku
spochybňovali a na vykonanie výsluchov v rozpore s právnou úpravou Európskeho vyšetrovacieho

príkazu. V jeho uznesení, ktoré má k dispozícii aj súd, reagoval na všetky sťažnostné argumenty
vyčerpávajúcim spôsobom a ani disciplinárny návrh neuvádza žiadnu relevantnú skutkovú, ani právnu
otázku, s ktorou by sa v uznesení nevysporiadal. Ústavný súd dvakrát aproboval jeho rozhodnutie vo
veci „vírus“, týkalo sa zaistenia majetku (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR spis. zn. I. ÚS 352/2024
zo dňa 18.06.2024, kde bola ústavná sťažnosť odmietnutá). Je pravdou, že bolo, keď bola najmä časová

tieseň stávalo sa, že došlo k nazretiu do utajovanej aj neformálne a bez toho, aby to bolo nevyhnutne
evidované v kontrolnom liste, ktorý bol predložený navrhovateľom v rámci disciplinárneho konania.68. Podľa jeho názoru rozhodnutie podľa § 363 Trestného poriadku podpísané pánom prvým
námestníkom malo vytvoriť predpolie na následné zastavenie trestného stíhania všetkých obvinených,
k čomu teda aj prišlo. Aj po rozhodnutí podľa § 363 Trestného poriadku vec komunikoval s dozorovým

prokurátorom I.. I.. V tejto veci rozhodoval o druhej skupine obvinených I.. Y., ktorý bol vtedy poverený
vedúci oddelenia závažnej kriminality, a ktorý niekedy v júni alebo v júli rozhodoval o zamietnutí sťažnosti
druhej skupiny obvinených v tejto istej trestnej veci. I.. Y. mohol mať k dispozícii utajenú prílohu, ale
nie je vykázaný v kontrolnom liste, že sa s ňou oboznámil. Na základe toho dal podnet generálnemu
prokurátorovinavyvodeniedisciplinárnejzodpovednostivočiI..Y.,keďžesadopustilrovnakéhokonania,

ktoré sa mu kladie za vinu v rovnakej trestnej veci ako nadriadený prokurátor rozhodujúci o sťažnostiach
druhejskupinyobvinených.Prípisom,ktorýjesúčasťouspisuzodňa02.04.2025,mupánprvýnámestník
odpovedal, že dospel k záveru, že postup I.. Y., B..C.. nezakladá dôvody na vyvodenie disciplinárnej
zodpovednosti.

69. Vo vzťahu ku skutku č. III. návrhu disciplinárne obvinený uviedol, že dňa 20.06.2024 bol pán

generálny prokurátor na rokovaní ústavnoprávneho výboru, kde uviedol, že to rozhodnutie o posilnení
referátu väzenstva bolo správne, že mu patrí vďaka za ich prácu cit. „keby som mal rozhodovať dnes,
nerozhodnem inak, rozhodnem takisto“, pretože rozhodoval po zaraďovaní prokurátorov, na základe
odbornostiapožiadaviekjednotlivýchzložiekGenerálnejprokuratúrySlovenskejrepubliky“,čovšakteda
nejakobližšienešpecifikoval,aletojejasnéjehooprávnenie.Slovenskojemalákrajinaavkaždejoblasti,

nikto nie je nenahraditeľný, samozrejme, ale máme pomerne malú skupinu tých najlepších odborníkov.
Z jeho praxe ľudia ako I.. O., I.. C. boli najlepší prokurátori na ekonomickú trestnú činnosť. I.. Š. je
jeden z najlepších prokurátorov na organizovaný zločin. Nechcel agendu referátu väzenstva zastávať
ani nejako minimalizovať, ale pre túto krajinu je obrovskou stratou, že títo prokurátori boli zaradení na
daný úsek. Po desiatkach rokoch, kedy vykonávali a sa špecializovali na naozaj mimoriadne závažnú

trestnú činnosť. Po tomto prípise, na základe pokynu pána prvého námestníka v júni 2024, aby teda v tej
veciI..Y.akopoverenývedúcioddeleniaOZKniečourobil,takpožiadalI..Y.,abyasistentprokurátoraC..
W. naformuloval na disciplinárny pohovor nejaký skutok. Keďže ho naformulovať nevedeli v tom čase,
tak sa rozhodli, že oslovia etickú komisiu a tá aj bola oslovená I.. Y.. Etická komisia napísala naspäť, že
teda I.. Y. nie je oprávnený navrhovateľ na disciplinárne konanie, takže sa k tej veci vyjadrovať nebudú,

spis bol založený ad acta. Ten spis sa vytiahol po piatich, štyroch mesiacov. V okamihu, keď sa hľadali
ďalšie skutky, ktoré ich bolo potrebné do disciplinárneho návrhu dať.

70. Nevedel od čoho vyvodzoval navrhovateľ, resp. zástupca navrhovateľa sarkazmus, keďže išlo
v prvom rade o reakciu na jeho výrok z pred jedného dňa. Dňa 27.03.2024 po zrušení Špeciálnej

prokuratúry malo vedenie Generálnej prokuratúry tlačovú konferenciu verejnú za účasti médií, kde
zrejme na otázku novinára, že sa sťažujú bývalí prokurátori ÚŠP, že nemajú k dispozícii spisy, čo bola
pravda, tak bolo odpovedané, že za túto vec sú zodpovední prokurátori, keďže nemému ani vlastná mať
nerozumie. Generálny prokurátor tvrdil, že on nie je ani učiteľ, ani pedagóg, ani vychovávateľ. Myslel,
že to bolo na podnet pána prvého námestníka, keď povedal, že ani logopéd, že sa nevedia vyjadrovať

alebo dobre artikulovať. Nikto im nepovedal, že nemajú spisy. Nie je to v rozpore s etickým poriadkom,
teda je to úplne v poriadku takýmto spôsobom dehonestovať ľudí, ktorí nevedia rozprávať a keď vedia
rozprávať, tak nezrozumiteľne (prokurátori Špeciálnej prokuratúry)?.

71. Dňa 26.03.2024 posielal sms-ku, kde napísal „V tejto kope stoviek zväzkov som dnes hľadal 7

zväzkov rovnopisu vyšetrovacieho spisu vo veci, čo pojednávam v stredu. Úplne zmiešané, celú kopu
som musel premiestniť po jednom prebrať, uložiť naspäť a to si ma dnes Č. S. Y. medzi sebou posielali,
lebo pravá ruka nevie, čo robí ľavá, takže ÚŠP nezvládla delimitáciu spisov, počúvam“ je to screenshot,
lebo pán prvý námestník má nastavené miznúce správy, ale screenshot si v tom čase samozrejme
urobil. Takže pán prvý námestník vedel, že sa ozývajú, že je problém so spismi, napriek tomu ich

odporučil na druhý deň k logopédovi, lebo zrejme to bolo nezrozumiteľné. Problém podľa neho nebol
vo vysielateľovi, ale v prijímači. Toto bola verejná tlačová konferencia za účasti všetkých médií, kde boli
takýmto neetickým spôsobom ponížení prokurátori Špeciálnej prokuratúry a prvý námestník listom, ktorý
je v spise napísal, že nedošlo k porušeniu etiky a vyjadrenie bolo v poriadku, ale jemne ironický prípis
interný na referát väzenstva, ten už je etickým porušením.

c) výpovede svedkýň72. Svedkyňa I.. R. Č. pred disciplinárnym senátom vypovedala, že odohralo sa to 07.08.2024. Ráno
prišla do práce, zobrala si kanvicu a išla si nabrať vodu do kuchynky. Chcela si urobiť čaj a z kuchynky
vychádzal I.. B.. Stretli sa na chodbe, on má kanceláriu na tej istej chodbe ako sídli osobný úrad.

Pozdravili sa, v tom čase ju I.. B. ešte zdravil, takže ju pozdravil, prešli okolo seba a vlastne on
sa otočil a začal na ňu rozprávať, začal takým modrým hlasom, že teda on vie, že rozhodnutie o
dočasnom pozastavení funkcie prokurátora I.. Š.O. nie je jej rozhodnutím, ale napriek tomu cítil potrebu
jej povedať na to svoj názor, že nesúhlasí s tým, aby boli prokurátori dočasne pozastavovaný skôr, ako
je právoplatné uznesenie o vznesení obvinenia. Povedala mu, že to zákon nevyžaduje a že je to teda

naozaj rozhodnutie generálneho prokurátora. Na to povedal, že zároveň mu hrozne vadí tá rýchlosť
doručenia rozhodnutia. Povedala mu, že neporušili zákon, doručovali rozhodnutie v súlade so zákonom
v deň, keď bolo vydané. Vlastne tam nastal ten problém, že I.. Š. svojvoľne opustil pracovisko napriek
tomu, že mal byť v práci a opakovane sa jej nepodarilo doručiť mu rozhodnutie na pracovisku, tak mu
telefonovala, či príde do práce. Povedal, že nie a súhlasil s tým, že mu to doručia doma, takže mu to
doručovali doma. Teda toto pána doktora veľmi vyrušilo. Od začiatku vnímala, že tá situácia ho veľmi

vyrušuje a keďže na osobnom úrade pracujú s personálnou agendou, s právnymi vzťahmi, ktoré riešia
služobný pomer prokurátorov a štátnych zamestnancov, sú zvyknutí vysvetľovať situáciu. Sú zvyknutí
pristupovať empaticky k týmto veciam, lebo vedia, že sú to všetko veci, ktoré zasahujú do služobného
života aj súkromného života prokurátorov a štátnych zamestnancov.

73. Ďalej svedkyňa vypovedala, že si bola vedomá toho, že situácia sa nijako I.. B. netýkala, tak napriek
tomu mala pocit, že keď mu tú situáciu vysvetlí, že sa upokojí. No, tak to sa nestalo, a teda keď dokončili
to doručovanie, tak pán doktor začal kričať. Pristúpil úplne tesne k nej a začal jej hroziť prstom do tváre,
začalkričaťnaňu,žejepoplatnáŽilinkovmurežimuažecelýosobnýúradvykonávapreŽilinkunadprácu
a stále sa posúval do toho jej osobného priestoru. Ona pred ním ustupovala smerom na kuchynku, ale

on stále išiel za ňou. Kričal a rozrážal jej vzduch pred tvárou tým prstom a bola tým veľmi zaskočená.
Bola asi v šoku, išlo o veľmi nepríjemnú situáciu. Snažila sa celé to ukončiť tým, že táto debata je
úplne zbytočná. Povedala mu, že - áno chápe, nepáči sa Vám moje konanie, nepáči sa Vám činnosť
osobného úradu, ale môžete sa upokojiť, pretože názor na jej prácu už bol vyslovený včera, zmizla jej
menovka spred dverí. Nikdy nepoužila termín odcudzenie, krádež ani nič podobné, jednoducho niekto

vybral plexisklo a kúsok papiera, kde je napísané jej meno. Chápala to ako symboliku, ako prejavenie
nejakého názoru. No a pán doktor začal kričať, že ho obviňujem z krádeže. Ona že nikoho neobviňuje
z krádeže, niekto jej vybral menovku, to je celé. Chápala to ako symboliku, nerozprávala o tom ako o
krádeži. Takže obvinila ho z krádeže jeho alebo jeho ľudí a celé to potom zavŕšil s tým, že by ho rovnako
mohla obviniť, že znásilňuje 12-ročných chlapcov. No a to, akože prepadla takej panike, že vlastne kam

sa v tejto debate dostali, že celý ten čas, ako ju vlastne zatláčal do tej kuchynky a ona ustupovala. Celá
tá situácia, to kričanie, tá blízkosť, ten hroziaci prst, proste sa dostala do situácie, do takej paralýzy, mala
akokebypocit,ženemôžeodísť,utiecť.Šumelojejvhlaveaužsilenhovorila,žebožeužnechtoskončí,
už nech to skončí. Ale keď vyslovil to, že znásilňuje 12-ročných chlapcov, tak to ju tak prebudilo a tak
sa prebrala a ho obišla, čiže už boli zatlačený v tej kuchynke, lebo vlastne z kuchynky utekala do svojej

kancelárie. On išiel celý čas za ňou, ešte niečo rozprával, ale už ho nevládala vnímať. Proste zavrela sa
v kancelárii a triasli sa jej ruky, žalúdok, prudko dýchala. Bola to extrémne nepríjemná situácia, na ktorú
teda nebola pripravená. Stala sa právnou čakateľkou prokuratúry v roku 1993 a za celé jej pôsobenie
na prokuratúre sa jej to nikdy nestalo. Ani o tom nikdy nepočula, že by sa nejaký prokurátori k sebe
takto správali.

74. Svedkyňa dodala, že ten prvý úradný záznam bol spísaný kvôli tomu, že to vnímala ako mimoriadnu
udalosť, ako precedens sa to nikdy v priestoroch N. prokuratúry nestalo. Takže bola len zachytená tá
udalosť,nemalapocit,žemusívypisovať.Tendruhýúradnýzáznamnapísalavtedy,keďjupángenerálny
prokurátor požiadal, aby presne opísala tú situáciu ako sa stala, že zvažuje podanie disciplinárneho

návrhu, ale na základe toho potom písala ten druhý úradný záznam. Nikým nebola inštruovaná o obsahu
druhého záznamu. Bola presvedčená, že pán I.. B. porušil etický kódex prokurátora, lebo prekročil
všetky hranice slušného správania. Napriek tomu tam vyslovila názor, že nežiada, aby to pán generálny
prokurátor alebo etická komisia ďalej riešili. Vychádzala z dvoch vecí, jednak, že verejnosť citlivo vníma
dianie na prokuratúre, to je jedna vec a ak by sa to medializovalo, čo sa aj stalo, tak podľa nej to znevážilo

status prokurátora ako takého a samozrejme je tam aj taký ten osobný dôvod, že tá situácia je pre ňu
veľmi nepríjemná a ponižujúca. Mala pocit, že to trvá večnosť. Mohlo to byť 10 minút, 15 maximálne.
Asi desať minút, ale teda mala pocit, že hodiny. Podľa svedkyne sa tá intenzita stupňovala. Začal rázne,
to ešte nebol asi krik, ale na záver sa prestal úplne ovládať a kričal, veľmi kričal. Fyzického ohrozeniasa nebála, ale ten verbálny útok mal takú intenzitu, že to pociťovala ako fyzický útok. Nepociťovala však
ohrozenie.

75. Svedkyňa G.. N. A. pred disciplinárnym senátom vypovedala, že tento incident alebo nepríjemný
rozhovor sa odohral na chodbe osobného úradu pred jej kanceláriou. Teda kúsok od jej kancelárie a tým,
že boli pootvorené dvere, takže značnú časť tohto rozhovoru aj počula. Pán I.. B. vytýkal pani riaditeľke
spôsob doručovania rozhodnutia pánovi I.. Š. o pozastavení výkonu funkcie prokurátora s tým, že ho
doručovala do miesta jeho bydliska, teda domov a ona mu argumentovala tak, že ho v práci nezastihla,

nemala vedomosť od jeho nadriadených, že by mal dovolenku, PN-ku alebo nejakú služobnú cestu, tak
sa s ním spojila telefonicky a vzájomne sa teda dohodli, že mu toto rozhodnutie doručí domov. Pánovi I..
B. sa to teda zjavne nepáčilo, dotazoval sa, aký mala záujem o tom, že to rozhodnutie musela tak rýchlo
doručiť. Označil ju slovami, že je poplatná Žilinkovmu režimu, ako aj celý osobný úrad a robí nadprácu
pre generálneho prokurátora. Tak to asi v skratke sa to dialo. Prvý úradný záznam o tom spísala v
deň, keď sa táto situácia odohrala na požiadanie pani riaditeľky, následne ho samozrejme aj odovzdala.

Druhý úradný záznam spisovala na základe požiadavky pána generálneho prokurátora s tým, že bližšie
opísala skutočnosti. Takže to podrobnejšie opísala v tom druhom úradnom zázname. Svedkyňa ďalej
vypovedala, že ono to dosť gradovalo a bolo to počuť. Bolo to počuť na tej chodbe a nepočula to len ona,
ale samozrejme aj kolegyne, ktoré sedia na chodbe. Trvalo to nejakých 15 min. Disciplinárne obvineného
I.. B. pozná len z chodby, ale osobne ani pracovne s ním neprichádzala do kontaktu. Nezaregistrovala,

že by I.. B. neverbálne komunikoval smerom k riaditeľke osobného úradu.

76. Svedkyňa I.. C. Y. pred disciplinárnym senátom vypovedala, že by to nenazvala incidentom.
VychádzajúczosvojejkanceláriezbadalanachodbepánaI..B.apaniriaditeľkuosobnéhoúradu.Všimla
si, že prebieha medzi nimi komunikácia, pričom zo strany I.. B. zaznamenala zvýšený tón hlasu, ale

keďže okolo menovaných len prechádzala, nevedela sa vyjadriť k obsahu ich rozhovoru. Okolo nich len
prechádzala, už keď sa vrátila späť, na chodbe sa nenachádzali. V tom čase, keď prechádzala, započula
len I.. B.. Nikto ju neoslovil na spísanie úradného záznamu. Svedkyňa tiež uviedla, že je vedúcou
referátu ochrany utajovaných skutočností generálnej prokuratúry. Vo vzťahu k prokuratúre zabezpečuje
bezpečnostné previerky v zmysle zoznamu funkcií, ktoré sú určené generálnym prokurátorom. Pri

oboznámení sa s utajovanou skutočnosťou, každá oprávnená osoba je povinná, ktorá nemá vec
pridelenú na vybavenie, podpísať sa na kontrolnom liste alebo priamo na utajovanej skutočnosti a to
takým spôsobom, aby nezasahovala do náležitosti utajovaného registratúrneho záznamu.

77. Svedkyňa C.. C. V. P. pred disciplinárnym senátom vypovedala, že sa vtedy nachádzala v priestoroch

svojej kancelárie, ktorá sa nachádza v priľahlých priestoroch kuchynky. Tá časť kuchynky v tých
priestorov mala v zásade papierové steny. Neboli to klasické murované priečky, ale boli to také ako
predelené, aby to technicky a funkčne spôsobilo viac miestností. Evidovala, že v kuchynke prebieha
rozhovor, komunikácia. Nepočula žiaden krik. Nemohla to charakterizovať, že by to bolo nejaké kričanie.
Evidovala teda, že tam prebieha komunikácia, obsah ktorej však nepočula. Vedela rozlíšiť, že tam je aj

mužský aj ženský hlas, ktorý patril I., B. S. I.. Č.. Podľa jej názoru to celé trvalo max. 5 min. Nikto ju
neoslovil na spísanie úradného záznamu.

d) oboznámené listinné dôkazy

78. Predseda senátu vykonal na pojednávaní dokazovanie oboznámením s nasledovnými listinnými
dôkazmi: Stanovisko Rady prokurátorov SR č. 1/1 Spr 73/2021 zo dňa 25.09.2025 čl. 350, Stanovisko
Etickej komisie prokuratúry č. I/4 Spr 1/25/1000-43 zo dňa 26.02.2025 čl. 216, Kontrolný list k spisu č. IV
GO-89/2024/1000 GP SR, referát ochrany utajovaných skutočností, Uznesenie špeciálneho prokurátora
zo dňa 16.03.2024 spis. zn. VII Gv 113/22/1000-146 čl. 31, Uznesenie generálneho prokurátora

zo dňa 22.08.2024, spis. zn. IV/3 Pz 47/24/1000-4, spis. zn. IV/3 Pz 48/24/1000-3, spis. zn. IV/3
Pz 49/24/1000-3, spis. zn. IV/3 Pz 50/24/1000-3, spis. zn. IV/3 Pz 52/24/1000-4, spis. zn. IV/3 Pz
58/24/1000-2 čl. 73, Úradné záznamy zo dňa 07.08.2024 I.. R. Č., G.. N. A., X. J., X. W., W.. K. O., C..
I. D. čl. 87-96, Prípis I.. K. B., B..C.. zo dňa 27.06.2024, spis. zn. XX/1 Gv 62/24/1000-55 čl. 97, Pokyn
I.. I. T., prvého námestníka N. prokurátora zo dňa 02.07.2024 sp. zn. III Spr 67/24/1000-7 čl. 98, Podnet

I.. K. B. zo dňa 18.10.2024 na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti prokurátorovi
N. D. I.. K. B., B..C.. čl. 153, Úradný záznam zo dňa 07.08.2024 + prípis adresovaný E. T. v prílohe
k vyjadreniu k návrhu, Uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 352/2024-16 zo dňa 18.06.2024,Uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 45/2025-18 zo dňa 06.02.2025 čl. 259, Uznesenie GP SR
zo dňa 28.11.2024 č. k. XX1 Gv 38/2024/1000-89.

79. Zástupca navrhovateľa sa vo svojej záverečnej reči pridržiaval znenia disciplinárneho návrhu.
Skutok uvedený pod bodom č. I. návrhu považoval za preukázaný na základe výpovede I.. R. Č. (t. č.
T.). Intenzita hlasu vyplývala aj z výpovede svedkyne G.. A., ako aj z úradných záznamov W.. O.T., X.
J. S. X. W.. Poukázal na stanovisko Etickej komisie prokuratúry spis. zn.1/4 Spr 1/25/1000-43 zo dňa
26.02.2025 so záverom, že takéto správanie je porušením pravidiel prokurátorskej etiky obsiahnutom

v článkoch 4.1, 4.2, 5.2, 5.4 a 5.7 Etického kódexu prokurátora. V skutku pod bodom č. II. návrhu
poukázal na skutočnosť, že pred rozhodovaním o sťažnostiach obvinených sa vtedajší špeciálny
prokurátor neoboznámil s utajovanou prílohou, čo vyplýva z obsahu kontrolných listov. V prípade
rozhodovania I.. Y., tento rozhodoval o sťažnostiach obvinených, ktorým bolo vznesené obvinenie za
trestnýčinlegalizáciepríjmuztrestnejčinnosti,ktorýnadväzovalnatzv.predikatívnytrestnýčin,vktorom
rozhodoval o sťažnosti špeciálny prokurátor. Dodal, že v rámci rozhodovania podľa § 363 Trestného

poriadku nebolo potrebné sa oboznamovať s obsahom utajovanej prílohy. Pri skutku pod bodom č.
III. poukázal na skutočnosť, že takáto korešpondencia nemá v systéme miesto. Rovnako sa k tomu
vyjadrila aj Etická komisia, ktorá konštatovala, že takéto vyjadrenie nemôže byť súčasťou vecného
vybavovania konkrétneho podania. Prokurátor musí byť podľa zástupcu navrhovateľa spôsobilý zdržať
sa nevhodných vyjadrení súvisiacich s vecou, v ktorej koná. Prokurátor nezvážil dopad vyjadrenia na

vnímaniejehoosoby,nazdvorilosť,slušnosťaohľaduplnosť,ktorésúspojenésprofesiou,ktorúzastáva.
V prípade navrhovaného disciplinárneho opatrenia uviedol, že disciplinárne obvinený bol jedenkrát
postihnutý disciplinárnym súdom a trikrát riešený pohovorom za nedostatky pri plnení služobných
povinností menšieho významu. Disciplinárne obvinený neprejavil žiadnu mieru sebareflexie ohľadom
skutkov a naopak, snažil sa svoje konanie zľahčovať poukazovaním na konanie iných osôb, ktoré nie sú

disciplinárne prejednávané a nemôžu sa v tomto konaní brániť. Doposiaľ nedošlo zo strany disciplinárne
obvineného k ospravedlneniu sa riaditeľke osobného úradu za neakceptovateľné konanie.

80. Obhajca disciplinárne obvineného v záverečnej reči poukázal na konflikt záujmov generálneho
prokurátora, ktorý je blízky osobný priateľ s pánom C. N.. Po formálnej stránke bol návrh podaný v

rozporesust.§217bods.1zákonač.154/2001Z.z.oprokurátorochaprávnychčakateľochprokuratúry,
kedy zákon explicitne vyžaduje stanovisko Etickej komisie (v prípade etických skutkoch) pred podaním
návrhu a toto stanovisko je pre disc. navrhovateľa záväzné. Navrhovateľ rezignoval na snahu objektívne
zisťovať, čo sa vlastne stalo. Navrhovateľ po tom, ako v auguste 2025 vyhodnotil, že táto udalosť
- zjavne pre svoju bezvýznamnosť, nevyžaduje ani pohovor s disciplinárne obvineným, ani žiadne

objasňovanie a ani žiadnu reakciu. Na konci októbra 2025 zrazu vyžiadal urýchlené doplnenie dvoch z
viacerých vyjadrení a vec formálne označil za závažné disciplinárne previnenie. Na názor, že niekto je
poplatný Žilinkovmu režimu aj keď sa nejedná o galantnú formuláciu, nie je nič nelegitímne. Zakričanie
bez toho, aby sa vedelo ako dlho trvalo a akú malo intenzitu, nie je samo o sebe takým nevhodným
správaním, ktoré je automaticky porušením profesijnej etiky. Dejový priebeh skutku bol s určitosťou

diametrálne iný, ako ho formuloval navrhovateľ. Poukázal na rozpory vo výpovedi I.. Č. a spochybnil jej
nezaujatosť,akoajjejpravdovravnosť.SvedkyňaA.privýpovedipreddisciplinárnymsenátomkrikvôbec
nespomínala a slovné výstupy disciplinárne obvineného označovala tak, že „vytýkal pani riaditeľke“,
„dotazoval sa“, „reagoval“. Ďalej poukázal na výpovede svedkýň I.. Y. S. C.. V. P. a ich odlišné vnímanie
celej udalosti. V prípade časového ustálenia skutku poukázal na rozpor vypočutých svedkýň a považoval

za nepreukázaný následok tvrdený v disciplinárnom návrhu.

81. Podľa obhajcu disciplinárne obvineného skutok označený pod č. II. v návrhu nenapĺňa znaky
disciplinárneho previnenia, ani žiadne porušenia povinností prokurátora. Z popisu skutku vôbec
nevyplýva, že by v údajne nepreštudovanej časti spisu bolo čokoľvek významné pre rozhodnutie.

Navrhovateľ to sám nevie. Nie je pravdou, že by sa disciplinárne obvinený s utajovanou prílohou
neoboznámil. S ohľadom na aplikáciu čl. 18 ods. 8 príkazu generálneho prokurátora uviedol, že vec
má pri vykonávaní dozorových činností prokurátora pridelenú konkrétny dozorový prokurátor, pričom
však doručením opravného prostriedku - napr. sťažnosti, zo zákona vybavenie veci v danom rozsahu
prechádza na nadriadeného prokurátora. V posudzovanej veci mal na účely vybavenia podaných

sťažností disc. obvinený vec pridelenú zo zákona. Mohol preto do utajovanej prílohy nahliadať bez
formálnych zápisov na kontrolnom liste. V posudzovanom prípade predložil I.. M. I. v zmysle § 190
ods. 2 Trestného poriadku vec disciplinárne obvinenému a zákon neupravuje, ako má vyzerať podobapredloženia veci na rozhodnutie. V praxi sa predkladá so stanoviskom podriadeného prokurátora. V
predmetnej veci bol disciplinárne obvinený podrobne informovaný I.. I. S. I.. O..

82. Ku skutku pod bodom č. III. návrhu obhajca disciplinárne obvineného uviedol, že text pochádza z
internej komunikácie medzi prokurátormi rôznych organizačných zložiek generálnej prokuratúry. Nikdy
nebol určený ako adresátovi generálnemu prokurátorovi. Táto ľahká irónia vznikla ako reakcia na
predchádzajúce vyjadrenia navrhovateľa, ktorý sa verejne o svojich podriadených vyjadril nanajvýš
sarkastickým spôsobom, takpovediac znižujúcim ich dôstojnosť. Jemu je v podstate dovolené vyjadrovať

sabezzábran,aleakjehopodriadenývrámciinternejkomunikácie,ktoránemalapreniknúťnaverejnosť,
a s ktorou sa generálny prokurátor nikdy nemal oboznámiť; sa použijú slová, ktoré sa mu zdajú byť pri
jeho interpretácii sarkastické, je to podľa navrhovateľa už disciplinárne previnenie.

83. Disciplinárne obvinený vo svojej záverečnej reči systematicky zhrnul všetky svoje písomné a
ústne vyjadrenia, ktoré boli zaslané Najvyššiemu správnemu súdu SR a ktoré zazneli na ústnych

pojednávaniach.

IV. Skutkové zistenia a právne posúdenie veci

84. Na námietku disciplinárne obvineného o tom, že po formálnej stránke bol návrh podaný v rozpore

s ust. § 217b ods. 1 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry,
kedy zákon explicitne vyžaduje stanovisko Etickej komisie (v prípade etických skutkoch) pred podaním
návrhu a toto stanovisko je pre disc. navrhovateľa záväzné - disciplinárny senát uvádza, že návrh
bol podaný v súlade s ust. § 19 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 132/2021 Z. z. o Disciplinárnom poriadku
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, obsahoval všetky relevantné náležitosti a tento

namietaný nedostatok nespôsobuje jeho vady, resp. nekonštituuje procesnú prekážku konania v
predmetnej disciplinárnej veci.

85. V disciplinárnom návrhu sa disciplinárne obvinenému v skutku č. I. kládlo za vinu, že dňa 07.08.2024
asi o 08.10 h na 1. poschodí budovy N. G. D. O. L. Š. A. Č.. X E. J., pred kanceláriami osobného úradu

N.B. G. D. O., prokurátor N. G. D. O. I.. K. B., B..C.., zaradený na odbore B., D. S. Ú.É. G. N. G. D. O.,
pri stretnutí sa s I.. R. Č., riaditeľkou osobného úradu N. G. D. O., neprijateľným spôsobom - kričiac,
vytýkal I.. R. Č., že rozhodnutie generálneho prokurátora Slovenskej republiky o dočasnom pozastavení
výkonu funkcie prokurátora I.. C. Š. zo dňa 05.08.2024 sp. zn. Spr 686/24/1000-4, doručila osobne dňa
05.08.2024 I.. C. Š. v mieste jeho bydliska. Zároveň sa mu kládlo za vinu, že na I.. R. Č. mal agresívne

kričať, že je „poplatná Žilinkovmu režimu”, že „osobný úrad Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
vykonáva pre generálneho prokurátora nadprácu”, pritom jej mal hroziť prstom tesne pred jej tvárou a
vyhrážal sa jej podaním trestného oznámenia.

86. Disciplinárny senát vykonal k predmetnému skutku dokazovanie výsluchom svedkýň, ktoré navrhli

v konaní vypočuť procesné strany. Disciplinárny návrh bol v danom skutku a jeho detailoch postavený
predovšetkýmnatvrdeniachI..R.Č.,ktorábolapriamouúčastníčkouverbálnehokonfliktusdisciplinárne
obvineným I.. K. B., B..C.. Jeho priebeh bol však oboma aktérmi inak opísaný a niektoré skutkové
tvrdenia boli priamo popreté disciplinárne obvineným. Sporným bol teda skutkový priebeh týkajúci
sa emocionálne exponovaného hlasového prejavu, ktorého obsahom mali byť nevhodné tvrdenia o

tom, že I.. Č. je „poplatná Žilinkovmu režimu”, že „osobný úrad Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky vykonáva pre generálneho prokurátora nadprácu”, spolu s vyhrážaním sa podaním trestného
oznámenia. Uvedené prejavy mali byť sprevádzané nevhodnou gestikuláciou - pohybom prsta pred
tvárou. Pri vyhodnocovaní výpovede I.. R. Č., ako osoby priamo zapojenej do verbálneho konfliktu;
mal disciplinárny senát pochybnosti, pretože jej tvrdenia boli do značnej miery popreté disciplinárne

obvineným. Aplikujúc zásadu in dubio pro reo zostali pre disciplinárny senát pochybnosti, ako teda
presne rozhovor medzi označenými aktérmi prebehol, preto tieto pochybnosti, ktoré sa týkali intenzity
hlasu (kričanie), vyhrážania sa trestným oznámením a nevhodnej gestikulácie musel vyložiť v prospech
disciplinárne obvineného a považoval ich za nepreukázané. Svedkyňa G.. N. A. bola druhou osobou,
ktorá vypovedala o skutočnostiach, ktoré priamo pozorovala vlastnými zmyslami a potvrdila, že počula

disciplinárneobvinenéhoakooznačilI..Č.slovami,že„jepoplatnáŽilinkovmurežimu,akoajcelýosobný
úrad a robí nadprácu pre generálneho prokurátora“. Podľa jej výpovede bolo rozhovor dosť počuť,
ale priamo kričanie disciplinárne obvineného na I.. Č. nepotvrdila. Práve pre tieto dôvody disciplinárnysenát ustálil, že disciplinárne obvinený vyjadroval svoje názory kolegyni nevhodným spôsobom, a to s
intenzitou hlasu prevyšujúcu bežnú komunikáciu.

87. Vyššie uvedené závery disciplinárneho senátu vychádzajú pritom aj z ďalšieho vykonaného
dokazovania. V prvom rade nie je možné opomenúť, že sám disciplinárne obvinený v priebehu
svojho výsluchu dňa 17.11.2025 opakovane uviedol, že situácia, ktorá bola predmetom tohto
disciplinárneho konania, mala povahu „verbálneho konfliktu“, „slovného konfliktu“, resp. „verbálneho
sporu“. Disciplinárne obvinený pritom predmetnú situáciu nielenže sám takto vymedzil, ale počas

svojho výsluchu priamo uviedol, že „I.. R. Č. (som) preto zvýšeným hlasom upozornil, že toto bolo
poslednýkrát...“ (str. 10 zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 17.11.2025). Rovnako vo svojej
výpovedi skonštatoval (v kontexte komunikácie s I.. Č.), že verbálne prejavy realizoval so zvýšeným
hlasom („Zvýšil som hlas...“). Toto napokon vyplýva aj z úradného záznamu, ktorý disciplinárny senát
vykonal ako dôkaz, a na ktorý disciplinárne obvinený aj odkázal počas svojho výsluchu. Naviac, aj
svedkyňaI..Y.počassvojhovýsluchuuviedla,že„zostranyI..B.(som)zaznamenalazvýšenýtónhlasu“,

čo následne potvrdila aj v rámci nadväzujúcej otázky zo strany predsedu senátu. Obdobne, aj svedkyňa
C.. V. P.Á. vypovedala tak, že „bol v podstate mierne zvýšený hej, ale určite by som to nedefinovala, že
je to krik.“ Všetky uvedené okolnosti potom vyhodnotil disciplinárny senát tak, ako je to uvedené vyššie,
keď dospel k záveru, že sám disciplinárne obvinený uznal, že na I.. Č. zvýšil v rámci verbálneho konfliktu
hlas a zvýšenú intenzitu hlasu (aj keď nie priamo krik) v rámci predmetného slovného konfliktu, ktorý sa

naviac odohral vo verejných priestoroch, potvrdili vo svojej podstate aj ďalšie vykonané dôkazy.

88. Takto zistený prejav disciplinárne obvineného posudzoval disciplinárny senát podľa jeho formy
a obsahu. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uznal aplikáciu čl. 10 Dohovoru na
štátnych zamestnancov vo všeobecnosti (Vogt proti Nemecku, odsek 53 a Guja proti Moldavsku, odsek

52) a na zamestnancov justície (Wille proti Lichtenštajnsku, odseky 41-42, Harabin proti Slovensku,
Brisc proti Rumunsku, odsek 89 týkajúci sa prokurátora). Uvedené vyplýva aj z rozsudku súdu vo veci
slobody prejavu prokurátora - prípad Kövesi proti Rumunsku z 5. mája 2020 k sťažnosti č. 3594/19
(GC, 2020), v ktorom išlo o. i. o to, že sťažovateľka verejne ako vedúca prokurátorka vyjadrila názor
na legislatívne reformy ovplyvňujúce justíciu. Rozhodujúce sú pritom obsah, forma a funkčný kontext

prednesu. Rovnako pre disciplinárny senát išlo o rozhodujúce atribúty, ktoré posudzoval vo vzťahu k
skutku č. I., ktorý navrhovateľ kládol disciplinárne obvinenému za vinu. Prokurátor, rovnako ako sudca,
má právo na vlastný názor, ale vyslovenie tohto názoru musí byť sprevádzané so zdržanlivosťou a
slušnosťou. V tomto prípade považoval disciplinárny senát za preukázané, že disciplinárne obvinený
I.. K. B., B..C.. nevhodným spôsobom vytýkal kolegyni okolnosti doručovania korešpondencie a jeho

verbálny prejav presiahol v bežnej komunikácii akceptovateľný limit, čo do zvýšenia hlasu. Zároveň
obsah komunikácie so slovami „o poplatnosti Žilinkovmu režimu“, ako aj o vykonávaní „nadpráce
osobného úradu pre generálneho prokurátora“ považoval disciplinárny senát za v rozpore so základnými
povinnosťami prokurátora, a to zachovávať dôstojnosť pri výkone funkcie prokurátora, chrániť vážnosť
vykonávanej funkcie a vystríhať sa všetkého, čo by mohlo spôsobiť ujmu na cti prokurátora alebo oslabiť

dôveru v jeho nestrannosť a dodržiavať pri výkone svojej funkcie pravidlá prokurátorskej etiky. Uvedené
znamená, že disciplinárne obvinený konal v rozpore s jeho základnými povinnosťami prokurátora
stanovenými stanoveniami § 26 ods. 1 písm. m), písm. n) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch
a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, zachovávať dôstojnosť pri výkone
funkcie prokurátora, chrániť vážnosť vykonávanej funkcie a vystríhať sa všetkého, čo by mohlo spôsobiť

ujmu na cti prokurátora alebo oslabiť dôveru v jeho nestrannosť, dodržiavať pri výkone svojej funkcie
pravidlá prokurátorskej etiky a s ustanoveniami bodov 4.1 , 5.1 , 5.2 prvá veta a 5.4 Etického kódexu
prokurátora zo dňa 11.01.2016, schváleného Radou prokurátorov Slovenskej republiky.

89. V skutku v bode II. návrhu kládol navrhovateľ disciplinárne obvinenému za vinu, že ako prokurátor

N. prokuratúry D. O., zaradený na odbore B., D. S. Ú.É. G. N. G. D. O., v budove bývalého Ú. Š. G.
N. G. D. O. E. G., L. A. D. Č.. XXXX/XA, v tom čase vo funkcii špeciálneho prokurátora, rozhodujúc
ako nadriadený prokurátor v zmysle § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v
znení účinnom k 16.03.2024, bez znalosti utajenej prílohy vyšetrovacieho spisu Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, Odboru Stred, Banská

Bystrica sp. zn. PPZ-174/NKA-ST4-2022, tvorenej piatimi zväzkami a spolu 1696 stranami, evidovanej
na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky pod sp. zn. V GO-55/2024/1000, ktorá bola doručená
bývalému Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky dňa 21.02.2024
za účelom rozhodnutia o sťažnostiach viacerých obvinených, uznesením zo dňa 16.03.2024 sp. zn.VII/I Gv 113/22/1000-146 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné
sťažnosti obvinených G.. Ľ.Í. D., W.. I. J., W.. K. I. D.., C.. P. D.a a obvinených právnických osôb FORUM
Technologies, a. s. a SOBA-agency, s. r. o., podané proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry,
Odboru Stred, Banská Bystrica zo dňa 19.09.2023 sp. zn. PPZ-174/NKA-ST4-2022, ktorým podľa §
199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku začal trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods. 1 Trestného
poriadku vzniesol obvinenie označeným osobám pre pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania
povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. a) Trestného

zákona, spáchaný závažnejším spôsobom konania s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), písm.
i) Trestného zákona a iné.

90. Neznalosť utajovanej prílohy vyšetrovacieho spisu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia
Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, Odboru Stred, Banská Bystrica sp. zn. PPZ-174/
NKA-ST4-2022, tvorenej piatimi zväzkami a spolu 1696 stranami, evidovanej na Generálnej prokuratúre

Slovenskej republiky pod sp. zn. V GO-55/2024/1000, ktorá bola doručená bývalému Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky dňa 21.02.2024 za účelom rozhodnutia o
sťažnostiach viacerých obvinených - preukazoval navrhovateľ jedine tým, že disciplinárne obvinený
nebol zapísaný v tzv. kontrolnom liste k spisu č. V GO 55/2024/1000 GP SR (nachádzajúci sa
v dozorovom spise č. spisu V GO -55/2024/1000), resp. ani v kontrolnom liste k spisu č. V

GO 89/2024/1000, ktorý bol takto evidovaný po prevzatí agendy špeciálnej prokuratúry generálnou
prokuratúrou. Navrhovateľ zároveň tvrdil, že prokurátor vykonávajúci úkony dozoru v prípravnom
konaní bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky I.. M. I.
dňa 18.09.2023 dal predchádzajúci súhlas (§ 190 ods. 1 Trestného poriadku) na vydanie uznesenia
o vznesení obvinenia, čo písomne osvedčil dňa 19.09.2023 na prípise vyšetrovateľa PZ zo dňa

18.09.2024, sp. zn. PPZ-174/NKA-ST4-2022, ktorý vyšetrovateľ PZ osobne prevzal toho istého dňa.
Táto skutočnosť ani nebola sporná. Vydaním pokynu na vznesenie obvinenia bol však I.. I. vylúčený z
konania v predmetnej veci s tým, že I.. K. B., B..C.., v tom čase vo funkcii špeciálneho prokurátora Ú. Š.
G. N. G. D. O., rozhodujúc ako nadriadený prokurátor v zmysle § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 153/2001
Z. z. o prokuratúre v znení účinnom k 16.03.2024, konajúci ex lege v predmetnej veci, uznesením zo dňa

16.03.2024, sp. zn. VII/I Gv 113/22/1000-146, podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol
akonedôvodnésťažnostiobvinenýchG..Ľ.D.,W..I.J.,W..K.I.D..,C..P.S.D.aobvinenýchprávnických
osôb FORUM Technologies, a. s. a SOBA-agency, s. r. o., podané proti uzneseniu o vznesení obvinenia.

91. Podľa názoru disciplinárneho senátu konajúci špeciálny prokurátor v zmysle § 54 ods. 2

písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení účinnom k 16.03.2024, mal vec riadne
zákonne pridelenú na danom procesnom úseku, v predmetnej veci aj rozhodoval, preto nie je
možné akceptovať navrhovateľovu argumentáciu o tom, že dozorový spis bývalého Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/I Gv 113/22/1000 (od 20.03.2024
evidovaný na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky pod sp. zn. XXII Gv 38/24/1000), od nápadu

veci dňa 18.08.2022 mala pridelenú ako prokurátor iná osoba, a to jedine I.. M. I., najskôr ako
prokurátor bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a od dňa
20.03.2024 ako prokurátor oddelenia závažnej kriminality Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.
Tu sa práve rozchádza právne posúdenie navrhovateľa a disciplinárneho senátu, pretože senát prijal
záver, že práve v rozhodovaní o sťažnosti obvinených (na danom procesnom úseku), nemohol mať I..

M. I. vec pridelenú, a teda ako jediný v zmysle čl. 18 ods. 8 príkazu por. č. 5/2020 mal byť oprávnený
oboznamovať sa s utajenou prílohou bez toho, aby toto oboznámenie potvrdil priamo na utajovanom
registratúrnom zázname alebo záznamom na kontrolnom liste. Práve naopak, menovaný prokurátor bol
ex lege vylúčený z rozhodovania o sťažnosti obvinených osôb. Nadriadený prokurátor nastúpil v zmysle
zákona na jeho miesto a konal revízne. Disciplinárne obvinený I.. K. B., B..C.. vstúpil do veci na základe

zákona a jeho konanie bolo obmedzené na konkrétny procesný úkon - bolo časovo a vecne ohraničené.
O sťažnosti v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku rozhoduje nadriadený prokurátor a zákonom sa
určuje, kto je oprávnený vo veci konať a v akej časti procesu. Preto je podľa disciplinárneho senátu
nevyhnutné prijať záver, že disciplinárne obvinených mal v tomto procesnom úseku vec riadne pridelenú
zo zákona, inak by nemohol vo veci konať a vydať procesné rozhodnutie. Išlo o zo zákona založenú

funkčnú príslušnosť, ktorá bola dočasná a viazaná na jeden typ úkonu. Už samotná „procesná logika“
neumožňuje konštatáciu, že môže existovať možnosť rozhodovania bez „pridelenia veci“. Vydanie
procesného rozhodnutia vo vlastnej podstate predpokladá legitímne oprávnenie konať v konkrétnej veci
a nemôže existovať bez toho, aby mal nadriadený prokurátor vec právne „u seba“. Ak by nadriadenýprokurátor nemal vec v tejto procesnej časti riadne pridelenú, nemohol by preskúmavať zákonnosť,
prípadne rušiť rozhodnutia, alebo ukladať záväzné pokyny. Takýto výklad podľa disciplinárneho senátu
neporušuje zásadu zákonného prokurátora, naopak ju posilňuje, pretože zákon vopred určuje, kto v

ktorej fáze trestného konania koná, a teda vylučuje svojvôľu a konflikt záujmov.

92.Navrhovateľdisciplinárneobvinenémuvytýkal,žetentosavrámcirozhodovaniavovecineoboznámil
s utajovanou časťou spisu, keď toto malo preukazovať to, že disciplinárne obvinený nebol podpísaný
v príslušnej úradnej evidencii. Ako to ustálil disciplinárny senát, vzhľadom na to, že od určitého

časového okamihu (k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie), bol disciplinárne obvinený ex lege oprávnený
oboznamovať sa s utajovanou časťou spisu (ako niekto, komu bola vec „pridelená“ zo zákona), nebolo
dôvodné, aby sa jeho oboznamovanie s utajovanou časťou spisu osobitne evidovalo. Iný dôkaz, ktorý
by preukazoval, že sa disciplinárne obvinený neoboznámil s celým spisom, navrhovateľ nenavrhol
vykonať. Predmetom disciplinárneho konania pritom nebol skutok, ktorý mal spočívať v tom, že sa
disciplinárne obvinený do príslušnej evidencie nepodpísal (t. j. porušenie predpisov spočívajúcich v

ochrane utajovaných skutočností), ale vlastné - údajné - neoboznámenie sa s celým spisom - vrátane
jeho utajovanej časti. Uvedené skutočnosti pritom pre účely disciplinárneho konania nie je možné
stotožňovať. Pochybením disciplinárne obvineného by naozaj mohlo byť, ak by vo veci rozhodoval
bez toho, aby sa oboznámil s celým - na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom - avšak toto jeho
údajné pochybenie nebolo v tomto disciplinárnom konaní dôkazmi riadne preukázané. Disciplinárne

obvinený písomne aj verbálne opakovane deklaroval, že sa s utajovanou prílohou oboznámil. Vzhľadom
na uvedené disciplinárny senát uzatvára, že nebolo možné sa stotožniť s disciplinárnym navrhovateľom
o porušení revízneho princípu tak, ako ho predpokladá ustanovenie § 192 ods. 1 písm. a), písm. b)
Trestného poriadku - teda povinnosťou prokurátora rozhodujúceho o sťažnosti preskúmať napadnuté
výroky uznesenia zo všetkých hľadísk, a to bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú

v sťažnosti uvedené, ako aj správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo.
Zároveň vzhľadom na uvedené ani tvrdený dôsledok uvádzaný disciplinárnym navrhovateľom o
arbitrárnosti uznesenia zo dňa 16.03.2024 sp. zn. VII/I Gv 113/22/1000-146 nemá právnu relevanciu.
Preto disciplinárny senát podľa § 34 ods. 2 písm. a) zákona č. 432//2021 Z. z. disciplinárne obvineného
oslobodil spod tohto skutku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol disciplinárne

obvinený stíhaný.

93. V prípade skutku v bode III. návrhu, ktorého sa mal disciplinárne obvinený dopustiť tým, že ako
prokurátor N. G. D. O., zaradený na odbore B.E., D. S. Ú. G. N. G. D. O., ako prokurátor konajúci v
trestnej veci obvineného K. T. S. D.., evidovanej na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky pod

sp. zn. XXII Gv 62/24/1000, odstupujúc podanie K. T.P. zo dňa 21.06.2024 z dôvodu príslušnosti inej
organizačnej zložke Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky - referátu väzenstva trestného odboru
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, v prípise zo dňa 27.06.2024 sp. zn. XXII Gv 62/24/1000-55
po štandardnom texte v znení „V trestnej veci obžalovaného K. T.P. S. D.., vedenej na Generálnej
prokuratúre SR pod sp. zn. WUI Gv 62/24/1000, Vám na vybavenie odstupujem podanie obžalovaného

K.. T. zo dňa 21. 6. 2024 týkajúce sa pôsobnosti Vášho referátu.”, uviedol nevhodný, sarkastický text
v znení: „Verím, že vzhľadom na verejné ocenenie - vašej záslužnej práce zo strany generálneho
prokurátora, bude promptné vybavenie daného podania ďalším potvrdením výnimočných manažérskych
zručností vedenia Generálnej prokuratúry SR pri personálnom posilnení referátu väzenstva.” - mal
disciplinárny senát za to, že predstavuje takú nízku mieru závažnosti, že nedosahuje intenzitu

disciplinárneho previnenia. Podľa disciplinárneho senátu disciplinárna zodpovednosť predstavuje
najprísnejší zásah do profesijnej sféry osoby podliehajúcej disciplinárne právomoci, a preto musí
byť uplatňovaná reštriktívne a len v prípadoch, kedy je porušenie dostatočne závažné. Nie každé
porušenie služobnej povinnosti automaticky zakladá disciplinárne previnenie. Pre vznik disciplinárnej
zodpovednosti je nevyhnutné, aby skutok dosiahol určitý stupeň spoločenskej (profesijnej) škodlivosti,

ktorý následne aj odôvodňuje použitie disciplinárneho opatrenia. Obsah prípisu zo dňa 27.06.2024
sp. zn. XXII Gv 62/24/1000-55 nepoprel ani samotný disciplinárne obvinený s tým, že iba dopĺňal
kontext, v rámci ktorého jeho obsah vytvoril. Tento skutok disciplinárny senát posúdil ako ojedinelé
formálne pochybenie tohto druhu, ako nie úplne vhodné a nie úplne profesionálne, avšak nedosahujúce
intenzitu porušenia povinností, ktorá by odôvodňovala záver o disciplinárnom previnení. Podstatné je

uviesť, že v tomto prípade by uplatnenie disciplinárnej zodpovednosti bolo neprimerané a v rozpore
so zásadou proporcionality medzi závažnosťou skutku a následkami, ktoré by mal disciplinárny postih
pre disciplinárne obvineného. Disciplinárny senát zastáva názor, že pri miernom sarkastickom podtóne
prípisu nie je možné hovoriť o znevážení postupu generálneho prokurátora Slovenskej republikyspočívajúci vo vytvorení novej organizačnej zložky Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky -
referátu väzenstva trestného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Disciplinárne konanie
nemáslúžiťnasankcionovanieminimálnehopochybenia,alenapostihkonaní,ktorésvojímcharakterom

narúšajú dôveryhodnosť verejnej funkcie. Ak skutok túto hranicu nedosahuje, tak ako tomu bolo v
tomto prípade, nie je možné prijať záver o disciplinárnom previnení prokurátora, ale skôr o pochybení,
ktoré je riešiteľné neformálnymi alebo organizačnými opatreniami. V súvislosti s predmetným konaním
disciplinárne obvineného nie je možné naviac odhliadnuť od toho, že sporné úvahy - hoci aj sarkastické,
resp. kritické - tento formuloval do vnútra systému prokuratúry (interne) a urobil tak v rámci mailovej

komunikácie - neverejne, čo - podľa názoru disciplinárneho senátu - redukuje závažnosť jeho konania
aj vzhľadom na formu, komunikovania predmetných úvah. Tento skutok bol plne preukázaný, nebol
popieraný samotným disciplinárne obvineným, ale je potrebné konštatovať, že pre nedostatočnú mieru
závažnosti nenapĺňa znaky disciplinárneho previnenia (§ 34 ods. 2 písm. b) Disciplinárneho súdneho
poriadku), preto disciplinárny senát disciplinárne obvineného spod tohto skutku oslobodil.

V. disciplinárne opatrenie

94. Pri úvahe o druhu a výmere disciplinárneho opatrenia za skutok, za ktorý bol disciplinárne
obvinený uznaný za vinného - prihliadal disciplinárny senát v zmysle § 191 ods. 1 zákona č. 154/2001
Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry na závažnosť disciplinárneho previnenia,

na spôsobené následky, mieru a formu zavinenia, okolnosti prípadu, doterajšie správanie a plnenie
služobných povinností prokurátora. Pokiaľ ide o závažnosť disciplinárneho previnenia, disciplinárny
senát nezistil dôvody, pre ktoré by bolo namieste dané disciplinárne previnenie posudzovať v zmysle §
188 ods. 2 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ako závažné
disciplinárne previnenie.

95. Vo vzťahu k zavineniu možno konštatovať, že pre naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho
previnenia podľa § 188 ods. 1 písm. a) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch
prokuratúry postačuje akákoľvek forma zavinenia. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že porušenia
povinnosti prokurátora týkajúcej sa zdržanlivého vyjadrovania prokurátora sa disciplinárne obvinený

dopustil v rovine vedomej nedbanlivosti. Pokiaľ ide o osobu disciplinárne obvineného, je to prokurátor
generálnej prokuratúry, a preto z hľadiska funkčného zaradenia sa legitímne očakáva etické správanie
vo vzťahu ku všetkým kolegom. Všetky pôvodné disciplinárne previnenia má zahladené, a teda požíva
právnu fikciu bezúhonnosti. Pre disciplinárny senát však bolo podstatné, že predmetné disciplinárne
previnenie predstavovalo menej závažné porušenie služobných povinností prokurátora, nespôsobilo

závažný následok, resp. inú významnú ujmu. Vo svojej povahe bolo ojedinelé, nie systematické a
ani opakované. Disciplinárny senát konštatuje, že účel disciplinárnej zodpovednosti bol naplnený už
upozornením na tento skutok, kedy pokarhanie ako disciplinárne opatrenie plní hlavne výchovnú a
preventívnu funkciu. Disciplinárny senát dospel k záveru, že ide o disciplinárne previnenie slabšej
povahy, ktoré nevyústilo do závažných následkov, preto neexistoval dôvod na uloženie prísnejšieho

disciplinárneho opatrenia ako je pokarhanie.

VI. záver

96. Na základe týchto skutočností Najvyšší správny súd SR rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia. O náhrade trov disciplinárneho konania rozhodol Najvyšší správny súd SR tak,
že disciplinárne obvinenému (ktorý bol uznaný za vinného) uložil podľa § 38 ods. 2 Disciplinárneho
súdneho poriadku povinnosť nahradiť štátu trovy disciplinárneho konania paušálnou sumou vo výške
stanovenej v § 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 434/2021 Z. z., ktorou sa
ustanovuje paušálna suma trov disciplinárneho konania.

97. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 5:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.