Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/70/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120207523
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5120207523.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v sporovej veci žalobcov: 1/ A. B.
C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. H. XXXX/XX, I., 2a/ J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/
XX, I., 2b/ L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, I., 2c/ M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/
XX, I., 3/ J. N., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., žalobcovia 1/ až 3/ právne zastúpení: Advokátska

kancelária JUDr. Michal Krnáč, s. r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, IČO: 52 791 777,
proti žalovanému: O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, I., právne zastúpený: IVANOVIČ LEGAL
s.r.o., so sídlom Štúrova 11, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 434 556, o zaplatenie 15
855,20 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov 1/ až 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.
k. 7C/51/2020-381 zo dňa 09.01.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. potvrdzuje.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. zostáva nedotknuté.

III. Žalovanému priznáva voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil (výrok I.). Žalovanému priznal voči
žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/ až 3/ sa podanou žalobou domáhali voči
žalovanému zaplatenia sumy 15 855,20 Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia
spočívajúceho v užívaní bytu č. X, na X. podlaží bytového domu na ulici K. XXX/XX M. I., postaveného na
KN-C par. č. 1671, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. I.. Žalobcovia uviedli, že sú dedičmi po poručiteľovi

P. E., vlastníkovi predmetného bytu. Podaním zo dňa 28.11.2024 zobrali žalobu v celom rozsahu späť
a žiadali konanie zastaviť. O trovách konania žiadali rozhodnúť v zmysle § 257 CSP. Poukázali na
skutočnosť, že k späťvzatiu žalobného návrhu došlo z dôvodu rozhodnutia súdu v súdnom konaní,
ktoré prebieha už 20 rokov, pričom v jeho priebehu boli vydané aj rozhodnutia, ktoré platnosť príslušnej
kúpnej zmluvy konštatovali. Zdôraznili, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/1/2023
zo dňa 07.05.2024, ani rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Cbi/11/2004 zo dňa

11.05.2022, nevyvrátili skutočnosť, že žalovaný príslušný byt skutočne užíva bez toho, aby za toto
užívanie cudzej veci uhrádzal nájomné. Žalovaný odmietal poukazovať akékoľvek plnenie žalobcom
ako reálne evidovaným vlastníkom daného bytu v zmysle zápisu v katastri nehnuteľností. Takéto
plnenie neposkytoval ani správcovi konkurznej podstaty úpadcu ŽELSTAV, A-Z, spol. s.r.o., hoci nárok
žalobcov namietal práve tvrdením, že im vlastníctvo k danému bytu nesvedčí, z čoho vyplýva, že za
vlastníka stále považoval úpadcu. Žiadali, aby súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania

prihliadal aj na postoj a správanie žalovaného, ktorý dlhodobo odmietal uhrádzať za užívanie cudzej
veci primeranú odplatu. Toto konanie žalovaného možno označiť ako konanie v rozpore s dobrýmimravmi. Vydania bezdôvodného obohatenia sa domáhali aj s poukazom na v ich prospech svedčiaci
zápis vlastníckeho práva k bytu obývanému žalovaným, kedy žalobcovia titulom zápisu vlastníckeho
práva vynakladali a reálne stále vynakladajú nemalé náklady spojené s vlastníctvom bytu. Berúc do

úvahy právny stav vyplývajúci z rozhodnutí, daný byt patrí do konkurznej podstaty úpadcu ŽELSTAV, A-
Z, spol. s.r.o., a aj v tomto konaní uplatňovaný nárok je súčasťou tejto konkurznej podstaty, preto podanie
tejto žaloby je nutné posudzovať aj ako konanie žalobcov so starostlivosťou riadneho hospodára, vo
vzťahu k nespornému faktu, že na strane žalovaného dochádzalo a stále dochádza k bezdôvodnému
obohateniu sa voči vlastníkovi daného bytu. Za hlavné dôvody hodné osobitného zreteľa žalobcovia

uviedli tiež správanie žalovaného, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalovaný dlhodobo
odmietal plniť nielen im, ale aj vlastníkovi bytu – správcovi úpadcu ŽELSTAV, A-Z, spol. s.r.o., primeranú
odplatu za užívanie cudzej veci. Súd prvej inštancie, poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Obo/1/2023 zo dňa 07.05.2024, dospel k záveru, že skutočnosti uvedené zo strany
žalobcov objektívne nezakladajú dôvody, pre ktoré by nemali platiť náhradu trov konania žalovanému.
Bolo preukázané, že konanie správcu konkurznej podstaty úpadcu ŽELSTAV, A-Z, spol. s.r.o., J. J. J.

a kupujúcich, medzi ktorými bol aj právny predchodca žalobcov (A. P. E.), bolo odporujúce dobrým
mravom a obchádzajúce zákon, konkrétne § 27 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nakoľko nebolo
v súlade a nerešpektovalo podmienky predaja stanovené konkurzným súdom. Správca konkurznej
podstaty až do uzavretia spornej kúpnej zmluvy osobne so žalovaným nekomunikoval, nestretol sa s ním
a neobjasnil mu súdom stanovené podmienky predaja. Komunikoval len prostredníctvom ním poverenej

osoby A. P. E. (právny predchodca žalobcov 1/ až 3/), ktorý bol súčasne aj riadiacim pracovníkom
úpadcu. Najvyšší súd SR sa rovnako zaoberal námietkou žalobcov, že žalobou sa domáhali vydania
bezdôvodného obohatenia s poukazom na v ich prospech svedčiaci zápis vlastníckeho práva k bytu
v katastri nehnuteľností. V tejto súvislosti súd poukázal prioritne na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27. apríla 2021, podľa ktorého: „Na základe absolútne neplatného

právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol
uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností“. Nakoľko súd prvej inštancie nezistil
okolnosti, ktoré by zakladali dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodol postupom podľa § 256 ods. 1
a 2 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, vo výroku II. o trovách konania, podali v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobcovia, ktorí žiadali, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Argumentovali, že súd prvej inštancie
nezohľadnil, že žalovaný viac ako 20 rokov neuhrádzal žalobcom, ani ich právnemu predchodcovi

a ani správcovi konkurznej podstaty úpadcu ŽELSTAV, A-Z, spol. s.r.o., žiadne protiplnenie za užívanie
príslušného bytu. Závery, na ktoré súd prvej inštancie v napadnutom uznesení poukázal, boli Krajským
súdom Bratislava a následnej aj Najvyšším súdom SR vyvodené výlučne na základe jeho úvah
a domnienok, hoci ich správnosť v konaní nebola verifikovaná. Namietali, že súd sa zameral výlučne
na skutočnosti v neprospech žalobcov a napriek tomu, že v konaní nebolo sporné konanie žalovaného

v rozpore s dobrými mravmi, túto okolnosť nezohľadnil a neposudzoval. Uviedli, že v čase podania
žaloby im, resp. právnemu predchodcovi žalobcov 2a/, 2b/ a 2c/ v zmysle zápisu v katastri nehnuteľností
svedčalo vlastnícke právo k bytu, ktorý obýva žalovaný. V danom období ešte nebolo v konaní na
Krajskom súde Bratislava pod sp. zn. 10Cbi/11/2004 vydané rozhodnutie, ktorým by bola kúpna zmluva
zo dňa 16.03.1998 prehlásená za absolútne neplatnú.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že argumentácia žalobcov, že im po viac ako 20 rokov
prislúchalo vlastnícke právo, nie je relevantným dôvodom hodným osobitného zreteľa. Žalovaný bol
na základe nespochybniteľných dôkazov presvedčený o tom, že kúpna zmluva zo dňa 16.03.1998
je absolútne neplatným právnym úkonom, v dôsledku nekalého záujmu správcu konkurznej podstaty

predaťobytnýdomA.Q.P.aA.P.E.,atýmobísťnájomníkov,atedaajžalovaného,čonapokonpotvrdilaj
súd v bode 36. rozsudku Krajského súdu Bratislava zo dňa 11.05.2022, sp. zn. 10Cbi/11/2024. Aplikácia
ustanovenia § 257 CSP by znamenala neprimeranú tvrdosť a zjavnú nespravodlivosť voči žalovanému,
aby si sám ako úspešná strana sporu hradil jemu vzniknuté trovy konania. V prejednávanom spore
v dôsledku späťvzatia žaloby zo strany žalobcov nie je možné procesné zavinenie pričítať žalovanému

a nie sú ani naplnené výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania
žalovanému. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.5. Žalobcovia v replike k vyjadreniu žalovaného uviedli, že skutočnosť, že žalovaný bol na základe
nespochybniteľných dôkazov presvedčený o neplatnosti kúpnej zmluvy, nemôže mať a nemá vplyv
na skutočnosť, že ignoroval právny stav vyplývajúci z katastra nehnuteľností a viac ako 20 rokov

vedome a zámerne zneužíval situáciu a konal v rozpore s dobrými mravmi, keď cudziu vec užíval
bez poskytovania primeraného protiplnenia. Žalovaný v priebehu konania ani nerozporoval, že by
za užívanie bytu za celú dobu nikomu neplatil primerané protiplnenie, teda jeho tvrdenie, že svojím
konaním nezapríčinil vedenie tohto konania, je nepravdivým a zavádzajúcim vyjadrením, ktoré svedčí
o nepoctivosti jeho konania ako jeden z dôvodov pre to, aby mu súd nárok na náhradu trov konania

nepriznal. Krajský súd Bratislava svoje závery vyvodil výlučne s odkazom na tvrdenia žalobcov v danom
konaní, pričom nakoľko v čase rozhodnutia vo veci už ním uvádzané osoby boli po smrti, tieto tvrdenia
nemožno považovať za preukázané a nesporné.

6. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní neboli produkované.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“),
po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. m) CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktoré v napadnutom výroku

II. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I.,
odvolaním nenapadnuté, zostáva nedotknuté.

8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ten v dostatočnom rozsahu

posúdil skutočnosti rozhodné pre zvolený procesný postup a následne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je
vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa v
odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods.
2 CSP).

9. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobcov
formulovanú v podanom opravnom prostriedku. Zároveň poukazuje na zodpovednosť žalobcov za
obsahové vymedzenie odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať princíp
viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

10. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že v posudzovanej veci sa žalobcovia voči
žalovanému domáhali zaplatenia sumy 15 855,20 Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného
obohatenia, nakoľko žalovaný viac ako 20 rokov užíval byt vlastnícky patriaci im ako dedičom po
poručiteľovi P. E., pôvodnom vlastníkom predmetného bytu. Dňa 29.11.2024, pred prvým pojednávaním

vo veci, zobrali žalobcovia žalobu späť, vzhľadom na skutočnosť, že rozsudkom Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Obo/1/2023 zo dňa 07.05.2024 ako odvolacím súdom bol potvrdený rozsudok Krajského súdu
v Bratislave č. k. 10Cbi/11/2004-1302 zo dňa 11.05.2022, ktorým bolo určené, že kúpna zmluva zo
dňa 16.03.1998, uzatvorená medzi úpadcom ŽELSTAV, A- Z, spol. s r.o., Štefánikova 15, Bratislava,
IČO: 31 328 750, zastúpeným vtedajším správcom konkurznej podstaty J. J. J. ako predávajúcim a

A. Q. P. a A. P. E. ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol odplatný prevod nehnuteľností vedených
v katastri nehnuteľností Okresného úradu v Žiline, katastrálny odbor, katastrálne územie I., pôvodne
zapísaných na LV č. XX, parc. č. 1671, obytný dom, súp. č. XXX s pozemkom o výmere 893 m2
a v súčasnosti zapísaných na LV č. XXXX, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený dňa
22.07.1998 pod č. V 1931/98, je neplatná a v dôsledku vyššie uvedených rozhodnutí žalobcom nesvedčí

vlastnícke právo k predmetnému bytu, ktorého užívateľom je žalovaný. Vzhľadom na dispozitívny úkon
žalobcov súd prvej inštancie postupom podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil. Žalobcovia žiadali
o trovách konania rozhodnúť postupom podľa § 257 CSP, keď ako dôvody hodné osobitného zreteľa
uviedli skutočnosť, že žalovaný príslušný byt viac ako 20 rokov užíval bez toho, aby za toto užívanie
cudzej veci uhrádzal akékoľvek plnenie žalobcom ako reálne evidovaným vlastníkom daného bytu

v zmysle zápisu v katastri nehnuteľností, resp. ich právnemu predchodcovi A. P. E., resp. správcovi
konkurznej podstaty úpadcu ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o.. Podľa žalobcov je nutné prihliadnuť na správanie
sa žalovaného a jeho konanie označiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň uviedli,
že k späťvzatiu žaloby pristúpili v nadväznosti na zrušenie právneho titulu, na základe ktorého sadomáhali voči žalovanému zaplatenia žalovanej sumy, vyššie uvedenými rozhodnutiami. Až do vydania
predmetných rozhodnutí bol na ich strane daný právny dôvod nimi uplatneného nároku, v podobe
ich podielového spoluvlastníctva bytu, ktorý užíva žalovaný. Uvedenými súdnymi rozhodnutiami bolo

popreté ich vlastnícke právo k príslušnému bytu a v dôsledku toho stratili aktívnu vecnú legitimáciu na
domáhanie sa uplatneného nároku. Súd prvej inštancie posúdil dôvody uvedené žalobcami a dospel
k záveru, že neexistujú okolnosti, ktoré by zakladali dôvody hodné osobitného zreteľa, preto o trovách
konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP s prihliadnutím na zásadu procesnej zodpovednosti za
zavinenie na zastavení konania, v súlade s ktorou žalovanému patrí náhrada trov konania v rozsahu

100 %.

11. Z formálneho hľadiska je procesné zavinenie na zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby na
strane žalobcu, ktorý môže ako jediný zobrať žalobu späť a tento úkon realizuje na vlastnú procesnú
zodpovednosť. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska,
a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti

uplatneného nároku vo veci samej. Preto ak žalobca zobral žalobu späť, zásadne platí, že zavinil
zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému jeho trovy. Pri rozhodovaní o trovách
konania je tak právne významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, čiže dôvod,
pre ktorý vzal žalobca žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby úhrada žalovanej sumy (alebo
splnenie iného žalobou uplatneného nároku) žalovaným po podaní žaloby, zastavenie konania zavinil

žalovaný. To však platí len vtedy, ak žalobca v späťvzatí žaloby preukáže, že žalovaný plnil po podaní
žaloby uplatnený nárok. V ostatných prípadoch zavinil zastavenie konania žalobca a znáša povinnosť
nahradiť trovy konania, ktoré v spore vznikli žalovanému (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Obo 12/2018 zo dňa 20.11.2018). Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 7 M Cdo 4/2010, v zmysle ktorého ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené

neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej
požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi
jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na
zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda
jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993,

tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 196/09).

12. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené
neskorším správaním žalovaného, keď späťvzatie žaloby odôvodnili existenciou rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Obo/1/2023 zo dňa 07.05.2024 potvrdzujúceho rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. 10Cbi/11/2004-1302 zo dňa 11.05.2022, ktorým bolo určené, že kúpna zmluva zo dňa 16.03.1998,
uzatvorená medzi úpadcom ŽELSTAV, A- Z, spol. s r.o., zastúpeným vtedajším správcom konkurznej
podstaty J. J. J. ako predávajúcim a A. Q. P. a A. P. E. ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol odplatný
prevod (o. i.) bytu, ktorý žalovaný užíva, a ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený dňa
22.07.1998 pod č. V 1931/98, je neplatná a v dôsledku uvedených súdnych rozhodnutí žalobcom

nesvedčí vlastnícke právo k predmetnému bytu, čím stratili i aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní. S
poukazom na vyššie konštatované žalobcovia procesne zavinili zastavenie konania, preto žalovanému
vznikol nárok na náhradu trov konania.

13. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj

zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho nemusí uložiť neúspešnej
strane sporu povinnosť nahradiť trovy konania vzniknuté úspešnej strane, resp. nemusí strane, ktorá
spôsobila vznik trov svojím zavinením uložiť, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné
osobitného zreteľa rovnako ako výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne (vo forme
príkladného výpočtu) a výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. Ustanovenie § 257 CSP nie

je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujúc vážne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť. Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba
vo výnimočných prípadoch.

14. Pokiaľ žalobcovia ako dôvod, pre ktorý by mal súd prvej inštancie o trovách konania rozhodnúť
postupom podľa § 257 CSP, uviedli skutočnosť, že žalovaný viac ako 20 rokov za užívanie cudzej
veci (predmetného bytu) nikomu neuhrádzal akékoľvek protiplnenie a jeho konanie je tak v rozpores dobrými mravmi, odvolací súd uvádza, že uvedené tvrdenie žalobcov nebolo v konaní preukázané a
ani nebolo predmetom dokazovania, keďže žalobcovia pred prvým pojednávaním zobrali žalobu v celom
rozsahu späť. Preto ani nie je možné takéto prípadné konanie žalovaného hodnotiť, či predstavuje dôvod

hodný osobitného zreteľa tak ako to má na mysli § 257 CSP. Naopak, odvolací súd mal z obsahu
spisu preukázané, z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/1/2023 zo dňa 07.05.2024, že práve
konanie právneho predchodcu žalobcov 2a/, 2b/ a 2c/ spolu s konaním bývalého správcu konkurznej
podstaty úpadcu ŽELSTAV, A- Z, spol. s r.o. (uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 16.03.1998) bolo
v rozpore s dobrými mravmi a obchádzaním zákona. Z uvedených dôvodov odvolací súd zhodne so

súdom prvej inštancie nezistil okolnosti, ktoré by predstavovali dôvody hodné osobitného zreteľa pre
nepriznanie žalovanému nároku na náhradu trov konania, preto súd prvej inštancie správne rozhodol,
keď žalovanému výrokom II. napadnutého uznesenia priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%, v súlade s § 256 ods. 1 CSP.

15. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozhodol tak, že napadnuté uznesenie vo výroku II. o trovách

konania ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Proti výroku I. napadnutého uznesenia
odvolanie nebolo podané, čo znamená, že tento výrok uznesenia súdu prvej inštancie zostal nedotknutý.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane v rámci odvolacieho konania priznal nárok

na ich náhradu v plnom rozsahu proti žalobcom, ktorí v ňom úspech nemali. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

17. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).