Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 66Cb/116/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124328381
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexander Rác

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:6124328381.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III, sudcom Mgr. Alexandrom Rácom, v právnej veci žalobcu: Romira SK

s.r.o., so sídlom Na piesku 6A, 821 05 Bratislava, IČO: 51 793 989, právne zastúpený: JUDr. Ema
Zacharová, advokát s.r.o., Forgáchova bašta 7, 940 01 Nové Zámky, IČO: 47 237 023, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00
585 441, o zaplatenie 1.742,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 200,- Eur s úrokom z omeškania vo výške
9,50 % ročne zo sumy 200,- Eur od 15.03.2024 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Súd žalobcu vo zvyšku z a m i e t a .

III. Súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.742,-
Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným mal uzatvorenú poistnú zmluvu
o havarijnom poistení č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX zo dňa 15.03.2021, predmetom ktorej bolo

poistenie motorových vozidiel. Ako žalobca ďalej uviedol, dňa 23.12.2023 došlo k škodovej udalosti vo
Francúzsku na ceste N77, 101030 Villeneuve-au-Chemin, a ešte v ten deň si žalobca u žalovaného
uplatnil nárok na poistné plnenie za poškodenie vozidla IVECO, DAILY, EČV: T., ktoré boli vynaložené za
obťah poisteného vozidla. Žalovaný zaslal žalobcovi Oznámenie o ukončení šetrenia poistnej udalosti
zo dňa 29.02.2024, ktorým mu oznámil, že mu priznáva poistné plnenie vo výške 1.511,52,- Eur.
Žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poistné plnenie v časti za rozdiel v odmene za účtovné a priznané
kilometrovným v sume 596,48,- Eur, v sume 1.742,- Eur za vedľajšie náklady (príplatok za prácu cez

víkend a prestoje na mieste) a spoluúčasť. Žalobca bol toho názoru, že príplatok za prácu cez víkend
nie sú vedľajšími nákladmi. Žalobca následne zaslal žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu
predžalobnú výzvu, pričom uznal nepriznanie poistného plnenia v rozsahu krátenia za kilometrovné v
sume 596,46,- Eur a rovnako tak dohodnutú spoluúčasť v sume 150,- Eur. Naďalej však trval na tom, že
nárok na poistné plnenie v sume 1.742,- Eur má, nakoľko žalovaný nemal konkretizovať svoje dôvody
o nepriznaný tejto časti poistného plnenia.

2. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol dňa 26.06.2024 platobným rozkazom sp. zn. 27Up/1213/2024
tak, že žalobcovmu návrhu vyhovel v celom rozsahu. Nakoľko podal proti predmetnému platobnému
rozkazu žalovaný odpor, Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie
tunajšiemu súdu.3. Žalovaný v odpore uviedol, že nesporuje existenciu samotného zmluvného vzťahu so žalobcom,
obsahom ktorého bolo dohodnuté havarijné poistenie na špecifikované motorové vozidlá, a rovnako tak

nesporoval skutočnosť, že došlo k samotnej poistnej udalosti, čo dokazoval aj fakt, že žalobcovi poskytol
časť uplatneného nároku na poistné plnenie. Pokiaľ ide o samotnú výšku poskytnutého poistného
plnenia, žalovaný poukázal na zmluvné dojednanie medzi stranami, ktorého súčasťou boli poistné
podmienky, s ktorými bol žalobca pred uzatvorením zmluvy riadne oboznámený a akceptoval ich.
Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na zmluvné dojednanie 913 čl. IX bod 10, v zmysle ktorého ak došlo

k poškodeniu vozidla, na ktoré je poisťovňa povinná plniť odchylne od VPP č. 106,m OPP č. 356, OPP č.
156 a OPP č, 206 a zmluvných dojednaní č. 913 sa poistenie vzťahuje aj na náklady spojené s prepravou
poškodeného vozidla. Náklady na prepravu poškodeného vozidla boli klientovi preplatené pro likvidácii
danej škody. Podľa Osobitných poistných podmienok 356 čl. III. bod 5 nie je poisťovňa povinná plniť
za následné škody všetkých druhov (nemožnosť používať vozidlo, ušlý zisk a pod.), vedľajšie výdavky
(právne, poštovné, príplatky a pod.). Z uvedeného dôvodu nebolo možné požadované príplatky zahrnúť

do poistného plnenia.

4. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca mal v zmysle havarijného poistenia dojednané aj asistenčné
služby, a to aj pre zahraničie v zmysle OPP 2010, pričom v zmysle čl. III OPP 2010 Asistenčné služby v
prípade dopravnej nehody v zahraničí (technická asistencia) sa uvádza: Ak dôjde k dopravnej nehode

v zahraničí (podmienkou pre asistenciu v dôsledku dopravnej nehody je, že miesto dopravnej nehody
bude mimo územia SR), následkom ktorej sa vozidlo s asistenčnými službami stalo nepojazdným,
poisťovateľ prostredníctvom poskytovateľa asistenčných služieb zabezpečí: 1) Opravu odťah/úschovu,
b) zorganizuje odťah vozidla z miesta nehody do najbližšej opravovne, ak nie je možná oprava na mieste
dopravnej nehody, a uhradí náklady za odťah vozidla až do výšky 175 Eur pri dopravnej nehode. Ako

žalovaný doplnil, využitie asistenčných služieb je alternatívne, buď oprava alebo odťah. Žalovaný v
procese šetrenia poistnej udalosti zistil, že žalobca asistenčné služby na telefónnom čísle nekontaktoval
(ten sa mal pokúšať volať na centrálny dispečing škôd). Ako žalovaný doplnil, hovory na asistenčné
služby sú zaznamenávané, pričom v zmysle ust. čl. VI OPP 2010 Výluky z technickej asistencie,
technické asistencie nebudú poskytnuté v prípade nekontaktovania alebo nerešpektovania pokynov

asistenčnej služby. Podľa žalovaného, havarijné poistenie je dobrovoľným poistením, v rámci ktorého
sa poistenie poskytuje vo výške určenej podľa zmluvných podmienok a z uvedeného dôvodu mal za to,
že poskytnuté poistné plnenie bolo v zmysle zákona ako aj zmluvných podmienok. Žalovaný rovnako
tak nesúhlasil so žalobcom uplatneným nárok na úroky z omeškania a mal za to, že mu tieto nepatria.

5. Žalobca následne v replike uviedol, že žalovaný sa venuje položkám, ktoré nie sú sporné, a poukazuje
nato,ženiejepovinnýplatiťškodyvšetkýchdruhovaakopríkladuvádzanemožnosťpoužívaniavozidla,
ušlý zisk. Žalobca však dodal, že to nie je predmetom tohto sporu. Ak žalovaný poukazuje na povinnosť
volať asistenčné služby, tak žalobca už v žalobe objasnil, že k nehode prišlo na ceste, kde dostalo
vozidlo šmyk čo bol dôvod pádu do priekopy. Žalobca dodal, že práve išli okolo policajti a tí okamžite

zavolali službu, ktorá vykonala odťah a tak bola bez meškania sprejazdnená cesta, pričom to bolo v
rannom nočnom čase dňa 23.12.2023. Ak žalovaný uvádza, že mu nebol predložený žiadny záznam
polície a nemohol posúdiť, za akých okolností prišlo k pádu do priekopy, tak skutočnosť, že polícia
zabezpečila odťah - vyprostenie vozidla vyplýva z doloženej faktúry opravovne číslo 13506, ktorú mal
žalovaný k dispozícii a je aj prílohou žaloby. V časti faktúry označenej PROVENANCE DE LAPPEL je

zaškrtnuté Police/ gendarmerie (žandárstvo). To, že žalovaný vychádzal z popisu dopravnej nehody ako
ju uviedol žalovaný korešponduje s faktúrou. Polícia žiadny iný záznam žalobcovi z nehody nevydala
keďže nebolo zistené porušenie žiadneho predpisu a vozovka bola okamžite sprejazdnená. Žalobca
tiež poprel, že by nekontaktoval žalovaného. K nehode prišlo 23.12.2023 nad ránom o 3.06 hod., teda
vo vianočnom období a žalobca sa nedovolal na služby žalovaného. Žalobca informoval žalovaného o

nehode,telefonoval23.12.2023,následnehneďdňa23.12.2023zaslalžalobcažalovanémuelektronické
uplatnenie škody na tlačive žalovaného. Išlo o mimoriadnu situáciu zapríčinenú šmykom vozidla,
prítomnosťou polície ktorá konala okamžite v záujme spojazdnenia cesty. K vyprosteniu musel byť
použitý žeriav. Žalovaný na telefonickú požiadavku žalobcu nereagoval. O nutnosti okamžite spojazdniť
cestu rozhodla polícia. Samotný žalovaný potvrdil E-mailom z 23.12.2023 o 5:20PM, že obdržal hlásenie

škodovej udalosti.

6. Žalovaný v duplike zotrval na svojej argumentácii z odporu, pričom poukázal na znenie poistných
podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy.7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 17.10.2025 a následne na 26.11.2025 za účelom
predloženia prekladu písomnosti z francúzskeho jazyka do slovenského. Ostatného pojednávania

sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a žalovaný. Obe strany zotrvali na svojich predchádzajúcich
vyjadreniach. Žalovaná tiež poukázala na nesprávny výpočet výšky uplatneného poistného , ktorý mal
byť v rozpore so samotnou faktúrou.

8. Súd mal na základe zhodných tvrdení strán konania za nesporné, že medzi stranami bola uzatvorená

poistná zmluva, ktorej predmetnom bolo havarijné poistenie. Dňa 23.12.2023 došlo k dopravnej nehode
vo Francúzsku, kedy bolo potrebné vytiahnuť poistné vozidlo z priekopy, pričom náklady na vyprostenie
a odťah vozidla boli v zmysle faktúry 4.000,- Eur. Nesporným bolo aj to, že žalovaný ukončil šetrenie
poistnej udalosti dňa 29.02.2024 a žalobcovi poskytol poistné plnenie vo výške 1.511,52,- Eur. Sporným
medzi stranami bolo krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného.

9. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu: Faktúra č. XXXXX spolu
s prekladom, Oznámenie o poistnom plnení, Návrh poistnej zmluvy, Predžalobná výzva, uplatnenie
nároku na náhradu škody, Vyrozumenie k oznámeniu z 30.04.2024, Žiadosť o prehodnotenie škodovej
udalosti, VPP MP 106, OPP 356, OPP Ž 156, OPP OV 206, Zmluvné dojednanie pre H č. 913, OPP pre
asistenčné služby č. 2010, technický preukaz, Poistka č. XXXXXXXXXX., fotodokumentácia udalosti,

detail pohybu z 04.03.2024, , Kalkulácia č. 011/2024, Zmluvné dojednanie pre havarijné poistenie
vozidiel Auto komplet č. 913, VPP pre poistenie majetku (VPP MP 106), Oznámenie o poistnom plnení
z 20.06.2024, Uplatnenie škody, Kalkulácia opravy č. XXXXXXXXXX, Kalkulácia nákladov na opravu
rozpočtom, detail platby, zápis o poškodení motorového vozidla.

10. Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

11. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „OZ“), poistnou zmluvou
sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve
bližšieoznačenáafyzickáaleboprávnickáosoba,ktoráspoistiteľompoistnúzmluvuuzavrela,jepovinná

platiť poistné.

12. Podľa § 790 OZ poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty,
odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej
telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie

osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť
za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

13. Podľa § 795 ods. 1 OZ povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po
uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy

alebo neskôr.

14. Podľa § 797 ods. 1 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných
podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

15. Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

16. Podľa § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie

potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného
odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel,
je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

17. Podľa § 797 ods. 4 OZ ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia

alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.18. Podľa § 806 ods. 1 OZ, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie
vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie
vzťahuje.

19. Podľa ust. čl. III bod. 5 OPP 356 poisťovňa nie je povinná plniť za následné škody všetkých druhov
(nemožnosť používať vozidlo, ušlý zisk a pod.), vedľajšie výdavky (právne, poštovné, príplatky a pod.).

20. Vzhľadom na nesporné skutkové tvrdenia sa súd v ďalšom zaoberal iba existenciou spornosti

žalobcom uplatneného nároku a dôvodu jeho nepriznania žalovaným, pričom súd po vyhodnotení
všetkých dôkazných prostriedkov a vyjadrení strán sporu konštatuje, že žalobcom uplatnený nárok je
čiastočne dôvodný.

21. Na začiatok súd uvádza, že civilné sporové konanie je definované povinnosťou strán tvrdiť skutkové
okolnosti a tieto svoje tvrdenia aj riadne preukázať dôkazmi, pričom neunesenie povinnosti tvrdiť

a relevantne popierať skutkové tvrdenia protistrany, či svoje tvrdenia nepreukázať zodpovedajúcimi
dôkazmi vedie k neuneseniu dôkazného bremena a tým pádom aj k neúspechu v konaní. Súd zároveň
dopĺňa, že dôkazné bremeno je zvyčajne na tej strane sporu, ktorá niečo tvrdí, a v ktorej prospech má byť
rozhodnutie vydané. V predmetnom prípade bolo nepochybné, že to bol žalovaný, na kom bolo dôkazné
bremeno preukázania svojich tvrdenia, že sa na danú poistnú udalosť vzťahuje výluka z poistenia.

Rovnako tak je nepochybná aj skutočnosť, že dôkazná povinnosť sa môže v priebehu konania meniť aj
vzhľadom na jeho vývoj a v záujme zabezpečenia rovnováhy medzi stranami sporu.

22. Ak žalovaný kráti poistné plnenie, jeho konanie muselo mať oporu v poistných podmienkach alebo
v zákone, nakoľko sa nemôže jednať o svojvôľu žalovaného. V zmysle § 797 ods. 4 OZ je žalovaný

navyše viazaný dôvodmi krátenia poistného plnenia, ktoré nie je možné dodatočne meniť. V tejto
súvislosti súd upozorňuje, že žalovaný pri svojej procesnej obrane poukazoval na znenie všeobecných
poistných podmienok (ďalej „poistné podmienky“), ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy,
a ktorých obsah žalobca nijakým spôsobom nesporoval ani nespochybňoval skutočnosť, že by s nimi
nebol pred podpisom poistnej zmluvy riadne oboznámený. Žalovaný pri krátení poistného plnenia v

priebehu konania poukazoval konkrétne na ust. poistných podmienok 913 čl. III, z ktorého vyplýva,
že poistenie sa vzťahuje na poškodenie alebo zničenie vozidla alebo jeho obvyklej výbavy náhodnou
poistnou udalosťou, ďalej na krádež a lúpež vozidla v rozsahu OPP č. 206 s výnimkou výluk výslovne
uvedených v príslušných VPP č. 106, OPP č. 356, OPP č. 156 a OPP č. 206 alebo v ZD č. 913 a č. 912. V
tejtosúvislostižalovanýpoukázalajnaznenieust.čl.IIIbod5poistnýchpodmienok356vzmyslektorého

nie je poisťovňa povinná platiť za následné škody všetkých druhov (nemožnosť používať vozidlo, ušlý
zisk a pod.), vedľajšie výdavky (právne, poštovné, príplatky a pod.). Uvedený dôvod krátenia poistného
plnenia z dôvodu vzťahujúcej sa výluky na daný prípad poistnej udalosti vyplývajú aj z Oznámenia o
poistnom plnení zo dňa 29.02.2024 a následného vyrozumenia k škodovej udalosti zo dňa 30.04.2024.

23. Súd má za to, že žalovaný čiastočne uniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a ich preukázania
vo vzťahu k existencii výluky na žalobcom uplatnené poistné plnenie vyplývajúce z príplatku za prácu
odťahovej služby cez víkend. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, medzi stranami nebolo sporné, že k
škodovej udalosti došlo a rovnako tak kedy, a ani to, že pri nej nedošlo k samotnému poškodeniu
motorového vozidla, ale nárok na poistné plnenie vyplýval z faktúry za vyprostenie a odťah poisteného

vozidla. Zo žalovaným citovaného ustanovenia poistných podmienok jednoznačne vyplýva, že ako
poisťovateľ nie je povinný vyplatiť poistné plnenie za náklady, ktoré majú charakter príplatku, v tomto
prípade príplatku za prácu odťahovej služby cez víkend. Naopak z faktúry, ktorá bola podkladom
pre uplatnenie si nároku na poistné plnenie zo strany žalobca vyplýva, že časť uplatnenej sumy
predstavuje práve príplatok za prácu cez víkend vo výške 50%, čo predstavuje príplatok s pohľadom

na jednotlivé vyúčtované položky sumu 1.542,- Eur. Aj keď žalobca nesúhlasil s aplikáciou dotknutého
ustanovenia poistných podmienok, tvrdiac, že ich žalovaný nesprávne vykladá, je súd toho názoru,
že predmetné ustanovenie je plne aplikovateľné na tento prípad, nakoľko je práve predpokladaný
poistnými podmienkami, kedy bolo medzi stranami jasne a zrozumiteľne dohodnuté, že žalovaný nie je
povinný plniť okrem iného za príplatok. Súd v tejto súvislosti poukazuje na fakt, že samotný príplatok

nepredstavuje žiadny konkrétny úkon zo strany poskytovateľa odťahovej služby a nie je možné určiť
jeho skutočnú výšku, nakoľko závisí výhradne od ľubovôle poskytovateľa, kedy by si ho tento mohol v
konkrétnom prípade nárokovať v akejkoľvek výške a za hocijakú skutočnosť nepredvídateľnú poistnou
zmluvou. Takáto situácia by bola pre žalovaného ako poisťovateľa neprijateľnou, nakoľko by ako nemalmožnosťovplyvniťvýškupoistnéhoplnenia,ktorábymohlabyťúčelovonavyšovanárôznymipríplatkami.
Práve z uvedeného dôvodu bolo medzi stranami zmluvne dojednané, že poisťovateľ nie je povinný
takétopríplatkyplatiť,čovzalžalobcapodpisompoistnejzmluvynavedomie,pričomtakspravilslobodne

a vážne znášajúc ako právnická osoba a podnikateľ určité podnikateľské riziko. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti má súd za to, že žalovaný v časti uplatneného príplatku za prácu cez víkend uniesol
dôkazné bremeno svojich tvrdení, že sa na neho vzťahuje dohodnutá výluka z poistenia, a preto súd
žalobu v tejto časti v sume 1.542,- Eur ako nedôvodnú zamietol.

24. S čím sa však súd vo vzťahu k žalovanému procesnej obrane nestotožnil, je tvrdenie, že uvedené
ustanovenie čl. III bod. 5 OPP 356 je plne aplikovateľné aj na poistné plnenie majúce základ v prestoji
odťahujúceho vozidla na mieste v trvaní dvoch hodín v sume 200,- Eur. Samotná skutočnosť o prestoji
odťahovacieho vozidla vyplývala zo žalobcom predloženej faktúry a jej prekladu, pričom žalovaný tieto
skutočnosti v konaní nesporoval, a súd ich mal v zmysle § 151 ods. 1 CSP za nesporné. Pokiaľ
žalovaný na danú skutočnosť rovnako tak aplikoval vyššie spomínané ust. poistných podmienok čl. III

bod. 5 OPP 356, je súd toho názoru, že tak spravil nedôvodne, nakoľko uvedený nárok nespadá pod
uvedenú výluku, pričom ako už bolo uvedené vyššie, dôvody nepriznania poistného plnenia, resp. jeho
zníženia nemožno dodatočne meniť. Súd v súvislosti s predmetným ustanovením výluky z poistného
krytia dodáva, že zákonné ustanovenia upravujúce poistné zmluvy majú zväčša kogentný charakter, čo
znamená,žeichnemožnomeniťanivzájomnoudohodoustránzmluvy.Akideopoistnépodmienky,ktoré

súneoddeliteľnousúčasťoupoistnejzmluvyjenutnéuviesť,žetiejemožnémeniťibasosúhlasomoboch
strán,pričomichvýkladnemôžebyťextenzívnyhlavnepokiaľideovýlukyzpoistenie,nakoľkouvedeným
postupom by vznikali nové a nové výluky nemajúce oporu v poistných podmienkach. Vzhľadom na
skutočnosť, že na poisťovateľa je v súvislosti so šetrením škodových udalostí a oznamovaní ich
výsledkov kladení dôraz na jasnosť, jednoznačnosť a nezameniteľnosť dôvodov nepriznania alebo

krátenia poistného plnenia, je možné uviesť, že ním uvádzané skutočnosti v Oznámení o šetrení
poistnej udalosti sú vo vzťahu k nepriznaniu nároku za poskytnuté služby nepreskúmateľné a nemajúce
oporu v dohodnutých poistných podmienkach. Ako súd uviedol vyššie, dôvody výluky z poistného
plnenia nie je možné v žiadnom prípade rozširovať, a ich znenie vykladať v neprospech poistného,
pričom je neprijateľné, aby bol ich obsahom výpočet určitých skutočností pre výluku relevantnými s

dodatkom a pod., pod ktorý by bolo možné v konečnom dôsledku podradiť hocičo. Vzhľadom na
uvedené súd konštatuje, že pokiaľ ide o nárok na poistné plnenie v sume 200,- Eur rovnajúcej sa
prestoju odťahovacieho vozidla na mieste, mal súd tento nárok za nesporný, pričom žalovaný vo vzťahu
k nemu neuniesol dôkazné bremeno preukázania existencie zmluvného ustanovenia, ktoré by sa na
danú skutočnosť vzťahovalo. Ak žalovaný tvrdil, že žalobca v súvislosti s odťahom poistného vozidla

nevyužil asistenčné služby, považoval súd tieto argumenty za účelové, a nemajúce relevanciu vo vzťahu
k uplatnenému nároku, nakoľko uvedená skutočnosť nebola dôvodom nepriznania poistného plnenia.
Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti mal súd v konaní za preukázané vznik nároku na poistné
plnenie vo výške 200,- Eur vyplývajúceho so službami odťahovej služby, pričom súd po vyhodnotení
dôkazov uvádza, že žalovaný nepreukázal existenciu výluky z poistenia k tomuto nároku, čím neuniesol

dôkazné bremeno.

25. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou žalovanej sumy z dôvodu jeho nesprávneho
šetrenia poistnej udalosti, súd mu v zmysle cit. ust. zákona uložil povinnosť zaplatiť úroky z omeškania
vo výške 9,50% z dlžnej sumy odo dňa 15.03.2024, t.j. dňa po uplynutí lehoty na vyplatenie poistného

plnenia po ukončení šetrenia poistnej udalosti, ktoré bolo ukončené ku dňu 28.02.2024.

26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP a žiadnej zo strán konania náhradu trov
konanianepriznal,nakoľkožalobcamalvkonaníibanepatrnýčiastočnýúspechvovýške11,48%,pričom
žalovaného čistý úspech v konaní predstavoval 77,04%, avšak tomu v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd

uvedeným spôsobom rozhodol aj s poukazom na rýchlosť a hospodárnosť konania v zmysle čl. 17 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava III, do 15 dní odo
dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP

(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značkakonania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha)
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365

ods. 1 CSP):
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť
vykonanie exekúcie.