Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 3, 2025

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 11T/104/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6922010442

Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2025:6922010442.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom, v trestnej veci obžalovaného A. A.,
nar. XX.XX.XXXX v B., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 03. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C. XXX/X, D. E.,

sa spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote zo dňa 08.09.2022 pod č.k. 1
Pv 221/22/6609-8, ktorou mu je kladené za vinu, že
v čase od 13.06.2022 do 17.06.2022 v k.ú. obce Lukovištia, na parcele č. XXXX/XX, LV XXX, vedenej
ako poľnohospodárska budova - silážna jama, pracovným strojom odcudzil 48 ks betónových panelov
vtvarepísmenaTarozmeroch2,5mx1,5m,ktoréodniesoldoobceVrbovcenadRimavou,čímspôsobil
pre POĽNOBLH, s.r.o. Ždiar 473, Hnúšťa, 981 01, IČO: 31 645 674, škodu vo výške 7.200 €,

teda

mal si prisvojiť cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a mal spôsobiť týmto činom malú škodu,

čím mal spáchať

prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. a) Trestného zákona,

oslobodzuje podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože skutok nie je trestný čin.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podal dňa 08.09.2022 na súd obžalobu pod č. k. 1
Pv 221/22/6609-8 na obvineného A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1
písm. a) Trestného zákona (k modifikácii právnej kvalifikácie došlo zo strany prokurátora po novelizácii
Trestného zákona) na tom skutkovom základe ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby a v skutkovej

vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného A. A., ďalej boli vo veci
vypočutí svedkovia A. F. a F. E. a podľa § 269 Trestného poriadku boli prečítané nasledovné listinné
dôkazy: zápisnica o obhliadke miesta činu z čl. 32 až 37, zápisnica o previerke výpovede z čl. 38 až 39,odborné vyjadrenie z čl. 43, faktúra + príloha z čl. 44 až 45, list vlastníctva z čl. 46, správa o priestupkoch
z čl. 50 až 54, aktuálny odpis registra trestov z čl. 109, správa o povesti z čl. 48.

Obžalovaný A. A. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že bude
k veci vypovedať, avšak nechcel urobiť žiadne z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku.

K veci samej vypovedal o tom, že v danej lokalite vyvážal vypílené zbytky po ťažbe dreva na svojom
stroji. Príjazdová cesta a mostík cez potok boli zničené preto sa s predsedom urbáru F. E. dohodol, že

cestu a mostík môže spevniť zbytkami panelov, ktoré boli v blízkosti. Tvrdil tiež, že sa opýtal E. aj na to,
či si ostatné panely, ktorých tam bolo viac, môže vziať pre vlastnú potrebu a tento mal s tým súhlasiť.

Na doplňujúce otázky uviedol, že s panelmi manipuloval vlastnými mechanizmami, nepreveroval
vlastnícke vzťahy na mieste, kde spevňoval mostík a cestu a kde pracoval. Keď prišiel na miesto samé
pán F., ktorý mu oznámil, že panely sú jeho, tak hneď s prácami prestal.

Na ďalšie doplňujúce otázky uviedol, že s pánom F. na tému panely hovorili viackrát, pričom on mu mal
sľúbiť aj to, že sa dohodnú, avšak nakoniec sa nedohodli. F. mal volať s mamou a po telefonáte mal
povedať, že by ho mama vydedila, pokiaľ by sa s ním dohodol a nakoniec to uzavreli tak, že mu tie
panely F. predal. Trval však na tom, aby sa celá vec doriešila trestným stíhaním a že trestné oznámenie

nestiahne. Uviedol aj to, že hneď ako mu F. vyfakturoval panely, tak mu ich celú kúpnu cenu aj obratom
zaplatil.

Na doplňujúce otázky obhajcu uviedol, že F. pozná asi od roku 2007 až 2009, keď mal pre jeho
spoločnosť POĽNOBLH čistiť pastvy. Uzavreli spolu zmluvu, on pastvy začal aj čistiť, avšak prišla

kontrola, ktorá zistila, že spoločnosť POĽNOBLH nemala v poriadku potrebné povolenia. Chceli od neho
a tlačili naň, aby v konaní tvrdil, že práce robil bez zmluvy a svojvoľne, s čím obžalovaný nesúhlasil.
Nakoniec bol z celej veci súd a odvtedy sa naň ho rodina F. hnevá a prestali sa s ním kontaktovať.

Svedok A. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je konateľom spoločnosti POĽNOBLH, s.r.o., Ždiar

473, Hnúšťa. K veci samej uviedol, že chodieva často do Rimavskej Soboty a že v obci Vrbovce si všimol,
že sa tam na jednom pozemku manipuluje s panelmi. Keďže vlastnil silážnu jamu, kde boli panely, išiel
sa tam pozrieť a zistil, že v silážnej jame bolo s panelmi manipulované. Podľa kataster portálu zistil
vlastníka pozemku vo Vrbovciach, ktorým bol A. A.. Išiel sa pozrieť na miesto samé, kde sa stretol s A.
A. a podal na neho aj trestné oznámenie. S obžalovaným sa v tom čase spolu rozprávali a potvrdil, že

obžalovaný mu hneď vravel, že nevedel komu panely patria, kto je ich vlastníkom, a že si myslel, že
to nie je nikoho.

Na otázku, či došlo medzi nimi k nejakej dohode uviedol, že priamo na mieste nie, a povedal
obžalovanému, že to tak nenechá a že bude trvať na trestnom stíhaní. Doplnil, že obžalovaný mu tiež

vravel aj niečo také, že by panely potreboval ale vravel aj to, že mu ich vráti, pričom nakoniec sa dohodli
na predaji týchto panelov za cenu cca 200 eur za kus.

Na otázku obhajcu, či faktúru a cenu panelov vystavil na základe dohody s obžalovaným svedok uviedol,
že áno.

Naotázkusudcu,prečoodobžalovanéhonežiadalanevyzvalho,abymupredmetnépanelyvrátil(keďže
obžalovaný mal na to potrebné mechanizmy), najprv svedok neodpovedal a potom dodal, že mu ich
obžalovaný najprv nechcel vrátiť, čo sa však nezhoduje s tým čo už svedok skôr povedal.

K výpovedi svedka obžalovaný uviedol, že on ešte predtým ako si panely vzal, tak si pýtal súhlas od
predsedu urbáru E..

SvedokF.E.nahlavnompojednávanívypovedalotom,žeobžalovanéhopoznápäťažšesťrokov,keďže
obaja vykonávajú obdobnú činnosť. Potvrdil, že obžalovaný pre urbár vykonával čistenie a štiepkovanie

po ťažbe dreva. Tiež potvrdil, že sa dohodli aj na oprave mostíka a príjazdovej cesty, pričom obžalovaný
mal na to použiť materiál, ktorý sa nachádzal v blízkosti, pričom mal na mysli stavebný odpad, kusy
panelov.Na doplňujúce otázky obhajcu uviedol, že nevedel komu patrí vlastnícky silážna jama nachádzajúca sa
v danej lokalite a dodal aj to, že on nevedel ani o tom, že tam vôbec nejaká silážna jama je, pretože
celé miesto v danej lokalite bolo dlhý čas zarastené a zdevastované. Podľa svedka ide o časť areálu po

bývalom družstve v Kraskove a svedok vôbec nevedel uviesť, komu a čo tam vlastnícky patrí.

Na ďalšie doplňujúce otázky svedok znova zopakoval, že obžalovaný tam mal pozbierať pozostatky
po ťažbe drevnej hmoty, zoštiepkovať náletové dreviny a spevniť a upraviť mostík tak, aby ním vedeli
bezpečne prechádzať mechanizmy. Svedok nebol prítomný pri rozhovore obžalovaného s F. a prišiel

na miesto, keď už tam boli aj policajti. F. mu vtedy povedal, že oni sú už dohodnutí a že on tam nemá
čo riešiť.

Na otázku, kedy sa dozvedel o tom, že tam bola aj silážna jama svedok uviedol, že len vtedy, keď sa
vec riešila políciou.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu a z fotodokumentácie k nej vyplýva, že miesto, kde sa panely
nachádzali je zdevastované a zarastené.

Podľa odborného vyjadrenia (č. l. 43) činí cena za 48 kusov panelov o rozmeroch 2,5 m x 1 m v tvare
písmena T (približne dvadsať ročný a viac) 7.200 eur.

Na č. l. 44 spisu je žurnalizovaná faktúra č. XXXX/XX/XXX/XXXXXXXXXX zo dňa 21.06.2022, z ktorej
vyplýva, že touto faktúrou spoločnosť POĽNOBLH, s.r.o., Ždiar 473, Hnúšťa, účtovala A. A., bytom C.
XXX/X, D. E., cenu za predaj 48 ks panelov v celkovej výške 11.520 eur. Splatnosť faktúry mala nastať
dňom 05.07.2022.

Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie (č. l. 45) vyplýva, že A. A., bytom C. XXX/X, uhradil dňa
21.06.2022 pre spoločnosť POĽNOBLH, s.r.o., Ždiar 473, Hnúšťa, na jej účet vo G. H. sumu 11.520 eur.

Z výpisu listu vlastníctva č. XXX kat. územia I., obec I., okres D. E. vyplýva, že vlastníkom stavby

– silážnej jamy súpisného čísla XXX nachádzajúcej sa na pozemku parcelného čísla XXXX/XX je
POĽNOBLH, s.r.o., Ždiar 473, Hnúšťa. Avšak právny vzťah k pozemku parcelného čísla XXXX/XX pod
stavbou súpisného čísla XXX nie je evidovaný na liste vlastníctva.

Po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel samosudca k nasledovným skutkovým a právnym

záverom.

Bez akýchkoľvek pochýb bolo z vykonaného dokazovania preukázané, že v kritickom čase vykonával
obžalovaný A. A. svojimi mechanizmami práce pre urbársky spolok a tieto práce súviseli s odvozom
konárov po ťažbe dreva, čistením a štiepkovaním náletových drevín v predmetnej lokalite. Zároveň bolo

bez akýchkoľvek pochýb zistené, že na základe žiadosti predsedu urbárskeho spolku mal obžalovaný
mechanizmami spevniť aj príjazdovú cestu a mostík, na čo obžalovaný použil stavebnú suť a úlomky
panelov.

Taktiež bolo bez akýchkoľvek pochýb zistené, že v danej lokalite sa nachádzala v zarastenom

a zdevastovanom prostredí aj silážna jama, kde sa nachádzali panely v tvare písmena T. Keďže
obžalovaný nevedel, komu tieto panely patria a zároveň sa mu hodili pre vlastnú potrebu, tak začal
tieto panely vlastnými mechanizmami vyberať a odvážať na svoju nehnuteľnosť do obce Vrbovce nad
Rimavou. Komu silážna jama vlastnícky patrí nebolo známe v kritickom čase tak obžalovanému A. A.,
ako ani svedkovi F. E., ktorý naviac až do času, kým vec nezačala preverovať polícia ani nevedel, že

tam vôbec nejaká silážna jama je.

Tieto skutočnosti sú preukázané výsluchom obžalovaného, svedka F. E. a čiastočne aj výpoveďou
svedka A. F. a zápisnicou o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou.

Následne potom, ako svedok A. F. zistil, že panely, ktoré zo silážnej jamy odviezol obžalovaný, podal dňa
17.06.2022tentosvedoktrestnéoznámenieprekrádežpanelov.ZvýsluchusvedkaA.F.aobžalovaného
bolo zároveň zistené, že ešte dňa 17.06.2022 (obaja vypovedali, že to bolo v čase, keď sa o vec začalazaujímať polícia a riešila trestné oznámenie) sa obaja dohodli na tom, že svedok odpredá obžalovanému
panely, ktoré obžalovaný odviezol zo silážnej jamy.

V ďalšom bolo bez akýchkoľvek pochýb zistené, že svedok A. F. ako konateľ spoločnosti POĽNOBLH,
s.r.o.,Ždiar473,Hnúšťa,dňa21.06.2022vystavilnaodpredajpredmetnýchpanelovfaktúruč.XXXX/XX/
XXX/XXXXXXXXXX na celkovú kúpnu cenu 11.520 eur. Túto kúpnu cenu obžalovaný ešte toho istého
dňa aj vyplatil, čo vyplýva z predmetnej faktúry ako aj z potvrdenia o zrealizovaní transakcie.

Z hľadiska časových súvislostí považuje samosudca za potrebné uviesť aj to, že z vyšetrovacieho spisu
bez akýchkoľvek pochýb vyplýva aj to, že svedok A. F. podal trestné oznámenie dňa 17.06.2022, na
ktorom základe poverený príslušník PZ uznesením zo dňa 17.06.2022 pod ČVS: ORP-326/VB-RS-2022
podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začal trestné stíhanie vo veci pre prečin krádeže podľa § 212
ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Následne uznesením povereného príslušníka PZ zo dňa 30.06.2022 pod ČVS: ORP-326/VB-RS-2022
bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie A. A. pre prečin krádeže podľa § 212
ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Z uvedených časových súvislostí tak bez akýchkoľvek pochýb vyplýva, že A. A. uhradil spoločnosti

POĽNOBLH vyfakturovanú kúpnu cenu odpredaných panelov ešte dňa 21.06.2022, t. j. deväť dní
predtým, ako mu bolo vznesené obvinenie pre predmetný prečin krádeže.

Prokurátor v podanej obžalobe tvrdil, že A. A. konaním špecifikovaným v skutkovej vete obžaloby si
prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil týmto činom malú škodu, čím mal spáchať prečin

krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

V zmysle § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní
a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Objektomtohtotrestnéhočinujevlastníctvoveci,ďalejdržbavecialeajfaktickádispozíciavecou,pričom
rozhodujúci je faktický stav. Objektívnou stránkou tohto trestného činu je prisvojenie si veci a treba pod
tým rozumieť získanie možnosti trvalej dispozície s vecou, teda vylúčenie doterajšieho vlastníka alebo
držiteľa veci z držby, užívania a nakladania s vecou. Páchateľ si prisvojí vec tým, že sa jej zmocní,
ak odníme vec z dispozície vlastníka, oprávneného držiteľa alebo faktického držiteľa a ak tak získa

možnosť s vecou trvalo nakladať podľa svojej vôle sám alebo s ďalšími osobami. V danom prípade pre
trestnosť činu sa spôsobením malej škody po novele Trestného zákona rozumie v zmysle § 125 ods. 1
Trestného zákona škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel, ktorý
musí zahŕňať všetky znaky objektívnej stránky vrátane prisvojenia.

V danom prípade ide o úmyselný trestný čin.

Podľa § 15 Trestného zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo

b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Zavinením sa rozumie vnútorný psychický vzťah páchateľa k skutočnostiam tvoriacim trestný čin. Tvorí
obligatórnu zložku subjektívnej stránky trestného činu (ďalšou jej zložkou môže byť pohnútka). Zavinenie

je podstatnou náležitosťou trestnej zodpovednosti, čím je vyjadrená zásada, že bez zavinenia niet
trestného činu ani trestu. Zavinenie je vybudované na dvoch zložkách, a to vedomostnej (intelektuálnej)
a vôľovej. Je nevyhnutné, aby obidve zložky zavinenia zahŕňali skutočnosti tvoriace objekt a objektívnu
stránku trestného činu (chránený záujem, zavinenie, konanie a následok).

Zavinenie vo forme úmyslu je vybudované na zložkách vedomostnej aj vôľovej. Podľa stupňa naplnenia
vôľovej zložky rozlišujeme úmysel priamy a nepriamy. Vedomostná zložka je v obidvoch prípadoch
rovnaká.Pri priamom úmysle páchateľ chce spôsobiť porušenie alebo ohrozenie chráneného záujmu. Chcenie
sa chápe ako najvyšší prejav vôle.

Pri nepriamom úmysle páchateľ priamo nechcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo
ohroziť záujem chránený týmto zákonom, súčasne je však uzrozumený s tým, že takéto porušenie alebo
ohrozenie nastane. Uzrozumenie sa tu chápe ako najnižšia zložka vôle.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení bolo potrebné preukázať páchateľovi žalovaného prečinu

krádeže, v danom prípade A. A., naplnenie všetkých štyroch podstatných zložiek tohto trestného
činu, ktorými sú objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka. Po zhodnotení vykonaného
dokazovania však samosudca zistil, že v konaní nebola preukázaná subjektívna stránka prečinu
krádeže, v konkrétnom prípade nebol A. A. preukázaný úmysel prisvojiť si cudziu vec tým, že sa jej
zmocní.

Už vyššie v odôvodnení tohto rozsudku, bolo v rámci zisteného skutkového stavu konštatované, že
miesto, odkiaľ svojimi mechanizmami vzal A. A. predmetné panely bolo zdevastované a zarastené.
Ani obžalovaný a ani svedok F. E. – predseda urbárskeho spolku, pre ktorý A. A. vykonával práce,
nemali vedomosť o tom, že v danej lokalite vôbec nejaká silážna jama s panelmi je. Ako to bolo vidieť
na fotografiách vyhotovených v súvislosti s obhliadkou miesta činu, bolo predmetné miesto zarastené,

pôsobilo akoby sa oň nikto nestaral a objektívne tak nemohlo vzbudzovať dojem, že priestor, kde sa
panely nachádzali, niekomu aj vlastnícky patrí.

Zároveň bolo z vykonaného dokazovania preukázané, že hneď ako sa na miesto samé dostavil A. F.,
konateľ spoločnosti POĽNOBLH, ktorej do vlastníctva patrí silážna jama s panelmi, tak obžalovaný A.

A. prestal s manipuláciou s týmito panelmi a vyjadril ochotu vrátiť panely, ktoré už odviezol. Nakoniec
sa s A. F. dohodli tak, že tento mu panely odpredá, čo aj obžalovaný hneď akceptoval a kúpnu cenu
panelov vyplatil ešte predtým, ako mu bolo vznesené obvinenie pre predmetný prečin krádeže.

Z uvedených skutočností tak podľa samosudcu vyplýva, že motívom obžalovaného vziať panely

z predmetného miesta nebola nejaká ziskuchtivosť obžalovaného, prípadne iný nemorálny alebo
nečestný úmysel. Naopak, hneď ako sa obžalovaný dozvedel, že predmetné panely majú vlastníka a kto
ním je, tak hneď chcel tomuto vlastníkovi panely vrátiť, avšak dohoda s vlastníkom bola iná a tento sa
rozhodol mu ich odpredať.

Na uvedenom základe mal preto samosudca za to, že v konaní nebola preukázaná subjektívna stránka
– úmysel žalovaného prečinu krádeže.

Samosudca považuje okrem vyššie uvedeného na záver zdôrazniť aj to, že z princípu ultima ratio
vyplýva, že ochrana majetkových vzťahov má byť v prvom rade uplatňovaná prostriedkami občianskeho

a obchodného práva a až tam, kde je taká ochrana neúčinná a teda porušenie súkromnoprávnych
vzťahov dosahuje svojou intenzitou zákonom predpokladané nebezpečenstvo, je na mieste uvažovať
o trestnoprávnej zodpovednosti.

Jednou zo základných zásad trestného práva je ultima ratio, teda zásada subsidiarity trestnoprávnej

represie, čo znamená, že prostriedky trestného práva sa majú použiť až ako krajný prostriedok štátu
na ochranu určitým Trestným zákonom taxatívne vymedzeným spoločenským vzťahom, v prípade že
prostriedky iných právnych odvetví sú neúčinné na ochranu takýchto vzťahov. Ultima ratio je potrebné
vykladať aj ako aplikačný princíp, ktorý zaväzuje nielen súdy, ale aj orgány činné v trestnom konaní.
Subsidiarita trestnoprávnej represie znamená, že prednosť má civilné konanie pred trestným konaním,

teda trestné právo nemá byť použité ako prvé, z dôvodu, že je zadarmo, ľahšie dostupné a rýchlejšie
ako civilné, ale práve naopak. Pomocná úloha trestnej represie v podobe pojatia trestného práva ako
ultima ratio teda zaväzuje nielen zákonodarcu, ale aj orgány činné v trestnom konaní a súd, nakoľko má
aj interpretačný význam v tom, aby tieto orgány vykladali znaky skutkových podstát trestných činov aj
nadväzujúcumimotrestnúprávnuúpravuaaplikovaliichlennazávažnéprípady,pričommusiazvažovať,

či a ako bolo možné využiť inštitúty iných právnych odvetví v reakcii na porušenie práva, o aké iné
možnosti išlo, ako boli efektívne, či boli použité alebo prečo neboli použité a musia tiež zabezpečiť
dostatočné dôkazy k tomu, aby bolo možné odlíšiť obyčajný občianskoprávny, či obchodnoprávny vzťah
od trestnej činnosti.Aj v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2008 zo dňa 01. 04. 2009 je vyslovene
uvedené, že trestné právo (trestný čin) s trestnoprávnou kvalifikáciou určitého konania, ktoré má

súkromnoprávny základ, je potrebné považovať za ultima ratio, teda za krajný prostriedok, ktorý má
význam predovšetkým celospoločenský, t.j. z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. V
zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca
v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca,
aby strážil svoje práva (vigilantibus iura scripta sunt), ktorým má súdna moc poskytovať ochranu.

Je však neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní, ktorých
úlohou je ochrana predovšetkým celospoločenských hodnôt, nie priamo konkrétnych subjektívnych práv
jednotlivca, ktoré svojou povahou spočívajú v súkromnoprávnej sfére. V právnom štáte je neprípustné,
aby prostriedky trestnej represie slúžili k uspokojovaniu subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy,
ak nie sú okrem toho splnené všetky predpoklady vzniku trestnoprávnej zodpovednosti, respektíve ak
nie sú tieto predpoklady nespochybniteľné.

Aj v ďalšom náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/2011 zo dňa 14. 12. 2011 sa konštatuje,
že podľa zásady pomocnej úlohy trestnej represie (zásady subsidiarity) má byť trestné právo použité
len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov,
záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych odvetví, nie

sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné. V oblasti aplikácie a
interpretácie trestného práva potom z takto chápaného prostriedku ultima ratio musia byť akcentované
právne princípy a zásady, ktoré primárne súvisia s posudzovaním trestnosti činu, napríklad zásada
nullum crimen, nulla poena sine lege, či zásada in dubio pro reo.

Princípultimaratiotakumožňujeorgánomčinnýmvtrestnomkonaníasúduodlíšiťprípady,ktoréspadajú
výhradne do sféry občianskoprávnych, či obchodných vzťahov a napĺňajú len zdanlivo formálne znaky
skutkovej podstaty trestného činu od skutočnej trestnej činnosti. Ani prípadnú neschopnosť štátu upraviť
svojsúdnysystémtak,abysaosobymohlirýchleaúčinnedomôcťvcivilnomkonanísvojichoprávnených
nárokov, nemožno suplovať prostriedkami trestného práva. Prostriedky trestného práva nie je možné

využiť len preto, že subjekt, ktorý sa cíti v práve, celkom rezignoval na ochranu, ktorú mu majú poskytnúť
súdy v civilnom konaní.

V prejednávanej veci bolo nepochybné, že obžalovaný hneď ako zistil, že panely majú aj svojho vlastníka
a kto je tým vlastníkom, tak mal v úmysle tieto panely vlastníkovi vrátiť. V prípade, že by tak nebol

ochotný dobrovoľne spraviť sa podľa názoru samosudcu mal vlastník týchto panelov v prvom rade
domáhať vydania vecí v civilnom konaní podaním vindikačnej žaloby, t. j. žaloby na vydanie vecí titulom
ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník má právo na ochranu proti
tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od
toho kto mu ju neprávom zadržuje.

Vzhľadom k tomu, že subjektívna stránka žalovaného prečinu krádeže nebola naplnená, ako aj
vzhľadom k zásade ultima ratio, nemohlo konaním obžalovaného špecifikovaného v obžalobe dôjsť
k spáchaniu prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Z uvedených dôvodov samosudca obžalovaného A. A. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
v Rimavskej Sobote zo dňa 08.09.2022 pod č.k. 1 Pv 221/22/6609-8, ktorou mu je kladené za vinu, že
v čase od 13.06.2022 do 17.06.2022 v k.ú. obce Lukovištia, na parcele č. XXXX/XX, LV XXX, vedenej
ako poľnohospodárska budova - silážna jama, pracovným strojom odcudzil 48 ks betónových panelov
vtvarepísmenaTarozmeroch2,5mx1,5m,ktoréodniesoldoobceVrbovcenadRimavou,čímspôsobil

pre POĽNOBLH, s.r.o. Ždiar 473, Hnúšťa, 981 01, IČO: 31 645 674, škodu vo výške 7.200 €,
oslobodil podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože skutok nie je trestným činom.
mal si prisvojiť cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a mal spôsobiť týmto činom malú škodu,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde

Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:
Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i
v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj
proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku).
Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj

prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku).
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku).
Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c
Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická

osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku).
Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.