Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 5Sf/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200764
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:8020200764.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Sába, PhD. a JUDr. Eriky Klimekovej v právnej veci žalobcu: A. B. - Club Hotel
OLYMPIA, IČO: 14 285 410, s miestom podnikania v C., C. XXX/XX, právne zastúpeného: JUDr.
Marek Radačovský, advokát so sídlom v Košiciach, Žriedlová 3, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 461723/2020 zo dňa 06.10.2020 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 461723/2020 zo dňa 06.10.2020
a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov súdneho
konania a kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 11.12.2020 doručenou Krajskému súdu v Prešove (ďalej a j pôvodný
správny súd) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 461723/2020 zo
dňa 06.10.2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 102939616/2019 zo
dňa 18.12.2019 (ďalej aj prvostupňové správne rozhodnutie alebo rozhodnutie správcu dane), ktorým
správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2 769 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie november 2014. Žalobca žiadal, aby súd rozhodol tak, že zruší rozhodnutie žalovaného, ako
aj rozhodnutie správcu dane a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznanie úplnej náhrady
trov konania a priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

administratívne konanie

2. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

január až december 2014. Kontrola bola vykonaná na základe žiadosti Colného úradu Prešov, pričom
požiadavka na vykonanie daňovej kontroly vychádzala zo záverov miestneho zisťovania vykonaného
dňa 23.10.2017 na predajnom mieste Club Hotel OLYMPIA v Poprade, počas ktorého zamestnanci
Colného úradu Prešov nadobudli dôvodné podozrenie z pozmeňovania kontrolných záznamov v
elektronickej registračnej pokladni (ďalej aj ERP). Predmetná ERP bola zabezpečená za účelom
vykonania technickej expertízy, ktorú následne vykonal Colný úrad Bratislava, oddelenie certifikácie a
forénznej analýzy. Podľa výsledkov technickej expertízy žalobca vykonával tlač falošných pokladničných

dokladov vo veľkom rozsahu a opakovane minimálne od 30.06.2008 do 23.10.2017.

3. Súčasťou administratívneho spisu je Žiadosť o vykonanie daňovej kontroly zo dňa 22.01.2018
adresovaná správcovi dane zo strany Colného úradu Prešov, ktorej prílohou je Zápisnica o miestnomzisťovaní č. 1406203/2017 zo dňa 23.10.2017 a Technická expertíza elektronickej registračnej
pokladnice č. 3449/2018 zo dňa 03.01.2018.

4. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 101712492/2018 zo dňa 04.09.2018.
Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie doručený žalobcovi dňa 06.09.2018. Žalobca doručil správcovi
dane písomné pripomienky k protokolu, ktoré boli prerokované na ústnom pojednávaní, o čom bola
spísaná zápisnica zo dňa 08.11.2018.

5. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 102302014/2018 zo dňa 21.11.2018, ktorým určil
žalobcovi rozdiel dane na DPH v sume 2769 eur za zdaňovacie obdobie november 2014.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
100783420/2019 zo dňa 03.04.2019 tak, že rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia správcu dane bola skutočnosť, že správca dane

dostatočne nezistil skutkový stav, pričom mu zároveň vytkol, že nereflektoval na návrhy žalobcu na
doplnenie dokazovania.

7. Správca dane následne vo vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie - vypočul bývalých
zamestnancov žalobcu, ako svedka vypočul D. C. E., zamestnanca Asseco Solutions, a.s., a vykonal

ústne pojednávanie so zamestnancami Colného úradu Bratislava, ktorí vykonali technickú expertízu (D.
F. G. H. a Bc. por. A. E.). Na všetkých ústnych pojednávaniach sa zúčastnil splnomocnený zástupca
žalobcu.Správcadanenahliadoldozápisnícoústnychpojednávaniachsinýmizamestnancamižalobcu,
ktoré boli vykonané v rámci daňových kontrol na DPH za rok 2015, 2016, 2017 a na dani z príjmov
fyzickej osoby za rok 2015 a rok 2016, o čom vykonal v administratívnom spise úradný záznam.

8. Na základe vykonaného dokazovania vydal správca dane dňa 18.12.2019 nové rozhodnutie č.
102939616/2019,ktorýmvyrubilžalobcovirozdieldanevsume2769eurnaDPHzazdaňovacieobdobie
november 2014. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia podrobne opísal priebeh administratívneho
konania a skutkové zistenia. Uviedol, že na základe výsledkov technickej expertízy elektronickej

registračnej pokladnice č. 7171020729358002 vydanej Colným úradom Bratislava č. 3449/2018 zo dňa
03.01.2018 bolo zistené porušenie § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. tým, že žalobca ako daňový
subjekt nepriznal DPH z dokladov evidovaných ERP, ktoré sa neukladali do fiskálnej pamäte (boli tlačené
prostredníctvom pripojenej nefiskálnej tlačiarne cez špeciálny typ platby Hotovosť*). Tieto doklady neboli
zahrnuté v kontrolných záznamoch a neboli z nich priznané tržby ani DPH.

9. Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol dňa 24.04.2020 rozhodnutím
č. 100806677/2020 (ďalej aj rozhodnutie zo dňa 24.04.2020), tak že potvrdil rozhodnutie správcu
dane č. 102939616/2019 zo dňa 18.12.2019. Rozhodnutie žalovaného bolo expedované žalobcovi dňa
24.04.2020 a doručené mu bolo dňa 09.05.2020.

10. Dňa 04.06.2020 doručil žalovaný žalobcovi Oznámenie č. 100950632/2020 zo dňa 27.05.2020,
ktorým oznámil žalobcovi, že rozhodnutie zo dňa 24.04.2020 má považovať za bezpredmetné, a to z
dôvodu, že dňa 01.05.2020 bol správcovi dane doručený návrh žalobcu na prerušenie daňových konaní
(okrem iných aj predmetného daňového konania). Podľa § 8 ods.1 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých

mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej
choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov bolo daňové konanie prerušené od 02.05.2020 do
skončenia mimoriadnej situácie z dôvodu pandémie COVID-19.

11. Následne dňa 06.10.2020 žalovaný opakovane rozhodol o odvolaní žalobcu rozhodnutím č.

461723/2020 (ďalej aj rozhodnutie zo dňa 06.10.2020), ktorým znovu potvrdil prvostupňové rozhodnutie
správcudaneč.102939616/2019zodňa18.12.2019.Vydanietohtorozhodnutiaodôvodnilnasledovným
spôsobom: „Keďže daňový subjekt podal dňa 01.05.2020 podľa § 8 ods.1 zákona č. 67/2020 Z. z. o
niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov žiadosť o prerušenie tohto daňového konania,

Finančné riaditeľstvo SR oznámením č. 100950632/2020 zo dňa 27.05.2020 daňovému subjektu
oznámilo, že doručené rozhodnutie je bezpredmetné, pretože odvolacie konanie je v súlade so zákonom
č. 67/2020 Z. z. v znení neskorších predpisov prerušené a po pominutí mimoriadnej situácie bude
doručené opätovne v súlade s daňovým poriadkom.“ V odôvodnení zároveň podrobne uviedol priebehkonania a skutkové zistenia správcu dane. Konštatoval, že zistenie skutkového stavu správcom dane
bolo dostatočné, pričom prvostupňové rozhodnutie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci.
súdne konanie

12. V správnej žalobe žalobca namietal, že rozhodnutie zo dňa 06.10.2020 vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci a zároveň zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy nebolo
dostačujúce na riadne posúdenie veci. Konkrétne namietal:
a. žalovaný o odvolaní žalobcu proti provostupňovému rozhodnutiu správcu dane rozhodol dvoma

rozhodnutiami - v poradí prvé vydal rozhodnutie č. 100806677/2020 zo dňa 24.04.2020 a následne dňa
06.10.2020 vydal žalobou napadnuté rozhodnutie;
b. nulitu napadnutého rozhodnutia (ako aj prvostupňového rozhodnutia), nakoľko žalobca nebol vo
vydaných rozhodnutiach správne označený - v rozhodnutiach nebol uvedený jeho kompletný názov „A.
B. - Club Hotel OLYMPIA“, ale iba „A. B.“;
c. nulitu protokolu z daňovej kontroly, pretože neobsahuje označenie sídla správcu dane;

d. nezákonnosť dôkazov, z ktorých žalovaný pri vydávaní rozhodnutia vychádzal - konkrétne dôkazov
vykonaných vo vyrubovacom konaní (výsluchy svedkov, ako aj zamestnancov colnej správy, ktorí
vykonali odbornú expertízu ERP);
e.hodnotenievýpovedísvedkov,ktoréžalovanýdezinterpretoval,atedaodôvodnenierozhodnutianemá
podľa žalobcu oporu vo vykonanom dokazovaní;

f. nezákonný prenos dôkazného bremena na žalobcu, nakoľko žalovaný nesie v tomto daňovom konaní
dôkazné bremeno na preukázanie tvrdených skutočností, a síce že žalobcovi vznikla daňová povinnosť
na základe toho, že reálne prijímal zdaniteľné plnenia;
g.žalovanývychádzalajzdôkazov-výpovedesvedkov,ktoréniesúrelevantnépreskúmanézdaňovacie
obdobie;

h. žalovaný nehodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a zároveň aj v rozpore s ich skutočným
obsahom;
i. v daňovom konaní nebol produkovaný jediný dôkaz, ktorý by potvrdil prítomnosť nefiskálnej tlačiarne
v prevádzke žalobcu v posudzovanom zdaňovacom období;
j. spochybnil výsledky expertízy ERP, nakoľko z jej obsahu nemal za preukázané, že falošné pokladničné

doklady boli reálne vytlačené;
k. nebolo rozhodnuté o vznesenej námietke zaujatosti proti zamestnancom správcu dane a zároveň boli
vykonané výsluchy svedkov v čase, kedy o tejto námietke nebolo rozhodnuté;
l. výsluch svedkov - zamestnancov colnej správy bol vykonaný nezákonným spôsobom (bol vykonaný
v čase, kedy nebolo rozhodnuté o žalobcom vznesenej námietke zaujatosti a zároveň správca dane

vypočúval oboch svedkov naraz);
m. správcom dane nebola preukázaná reálna existencia tržby a jej prijatie žalobcom na základe
falošných podkladničných dokladov, v konaní absentoval akýkoľvek dôkaz, ktorý by preukazoval túto
skutočnosť, preto napadnuté rozhodnutie je v rozpore s obsahom administratívneho spisu;
n. žalovaný nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania a tento postup náležite neodôvodnil

- žalobca navrhoval vykonať znalecké dokazovanie týkajúce sa ERP nezávislým súdnym znalcom,
žalobca zároveň vytkol žalovanému, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa na vykonanom znaleckom
dokazovaní ERP;
o. žalovaný vychádzal vo svojom rozhodnutí z výsledkov miestneho zisťovania dňa 23.10.2017, avšak
podľa názoru žalobcu v danom prípade absentuje časový súvis týchto zistení so zdaňovacím obdobím,

ktoré je predmetom tohto konania.

13. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 18.03.2021 poukázal na skutkové zistenia z
administratívneho konania. Vo vzťahu k žalobným námietkam uviedol, že v napadnutom rozhodnutí
bol podrobne uvedený spôsob používania ERP zistený v prevádzke žalobcu, skutkový stav bol teda

v konaní zistený dostatočne. Žalobné námietky považoval za nedôvodné a navrhol, aby súd žalobu v
celom rozsahu zamietol. K žalobnej námietke týkajúcej sa vydania duplicitného rozhodnutia o odvolaní
uviedol, že sa zhoduje s námietkami v odvolacom konaní považoval ich za neopodstatnené.

14. Žalobca v replike zo dňa 21.04.2021 zopakoval a zdôraznil časť žalobných námietok uvedených v

správnej žalobe.

15. Pôvodný správny súd uznesením č. k. 2S/96/2020-279 zo dňa 27.04.2021 priznal správnej žalobe
odkladný účinok. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.05.2021.16. Následne dňa 02.06.2022 pôvodný správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci samej č.k.
2S/96/2020-289,ktorýmzrušilrozhodnutiežalovanéhoč.461723/2020zodňa06.10.2020arozhodnutie

Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad č. 102939616/2019 zo dňa 18.12.2019 a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane bolo vykonanie
dokazovania správcom dane vo vyrubovacom konaní v rozpore s § 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.

17. Proti rozsudku pôvodného správneho súdu podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Sfk/128/2022 zo dňa 30.05.2024 tak,
že rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/96/2020-289 zo dňa 02.06.2022 zrušil a vec vrátil
Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie. Kasačný súd dospel k záveru, že rozsudok Krajského
súdu v Prešove vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Po vrátení veci správnemu súdu v
ďalšom konaní uložil žalobu nanovo posúdiť a vecne prejednať.

18. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo
„úd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je

od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach, kde je vec vedená pod sp. zn. 5Sf/32/2024.

právne posúdenie veci správnym súdom

19. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil
dňa 29.01.2026 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa
19.01.2026), ktorým rozhodnutie žalovaného č. 461723/2020 zo dňa 06.10.2020 zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

20. Podľa § 61 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 563/2009 Z. z. alebo Daňový
poriadok), ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

21. Podľa § 63 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať
opravný prostriedok, je právoplatné.

22. Podľa § 63 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z., rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno
podať odvolanie alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota plnenia.

23. Podľa § 63 ods. 11 zákona č. 563/2009 Z. z., rozhodnutie je vydané dňom vykonanie úkonu
smerujúceho k jeho doručeniu; rozhodnutie, ktoré sa nedoručuje, je vydané dňom jeho podpísania
osobou uvedenou v odseku 3 písm. f).

24. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti
v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, daňové konanie sa prerušuje
na žiadosť daňového subjektu odo dňa nasledujúceho po dni podania žiadosti do skončenia obdobia
pandémie.

25. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

26. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane
rozhodol dvoma rozhodnutiami – rozhodnutím zo dňa 24.04.2020 a následne opakovane rozhodnutím

zo dňa 06.10.2020 (napadnuté rozhodnutie).

27. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti
rozhodnutiu správcu dane rozhodnutím zo dňa 24.04.2020. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručenédňa 09.05.2020. Následne dňa 04.06.2020 doručil žalovaný žalobcovi Oznámenie č. 100950632/2020
zo dňa 27.05.2020, ktorým oznámil žalobcovi, že rozhodnutie zo dňa 24.04.2020 má považovať za
bezpredmetné, a to z dôvodu, že dňa 01.05.2020 bol správcovi dane doručený návrh žalobcu na

prerušenie konania. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 06.10.2020 opakovane rozhodol o odvolaní žalobcu,
ktorým znovu potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 102939616/2019 zo dňa 18.12.2019.

28. Je nevyhnutné konštatovať, že zákon č. 563/2009 Z. z. nepredpokladá situáciu, ktorá nastala v
preskúmavanom daňovom konaní. Z jeho znenia vyplýva, že Finančné riaditeľstvo rozhodne o odvolaní

daňového subjektu proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu tak, že vydá rozhodnutie.

29. S rozhodnutiami vydanými podľa zákona č. 563/2009 Z. z. sú spojené tri vlastnosti - platnosť,
právoplatnosť a vykonateľnosť. Zatiaľ čo právoplatnosť a vykonateľnosť sú definované v § 63 ods. 9 a
10 zákona č. 563/2009 Z. z., platnosť je vymedzená právnou teóriou. Za platné v zmysle právnej teórie
sa považuje také rozhodnutie, ktoré je riadne doručené alebo oznámené. Zákon č. 563/2009 Z. z. v §

63 ods. 11 stanovil, že rozhodnutie je vydané dňom vykonania úkonu smerujúceho k jeho doručeniu.

30. V prejednávanej veci nebola spornou skutočnosť, že rozhodnutie zo dňa 24.04.2020 bolo žalobcovi
doručené v čase, kedy bolo konanie prerušené. Podľa § 61 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. počas
prerušenia konania lehoty neplynú, čo však neznamená, že by počas prerušenia konania boli vylúčené

všetky úkony, ktoré by vznik lehôt do budúcna zakladali.

31. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalovaný vydal a expedoval rozhodnutie zo dňa
24.04.2020 ešte pred prerušením daňového konania. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa
09.05.2020. Zuvedenéhomásúdzanepochybné,žetotorozhodnutiesastaloplatným.Nakoľkopodľa§

61 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. sa rozhodnutie zo dňa 24.04.2020 nemohlo počas prerušenia konania
stať právoplatným, keďže právoplatnosť ako finálna konečnosť riadneho konania nemôže nastať počas
prerušenia konania, v danom prípade nastala až po tom, ako prerušenie konania pominulo.

32. Je zároveň nevyhnutné uviesť, že Oznámenie č. 100950632/2020 zo dňa 27.05.2020, ktorým

žalovaný oznámil žalobcovi, že rozhodnutie zo dňa 24.04.2020 „je bezpredmetné“, nie je možné
považovať za jeho zrušenie, nakoľko takýto postup nevyplýva zo zákona č. 563/2009 Z. z. Vychádzajúc
zo zákona č. 563/2009 Z. z. zrušenie už vydaného rozhodnutia odvolacieho orgánu prichádza do úvahy
v rámci prieskumu rozhodnutia mimo odvolacieho konania (§ 77 zákona č. 563/2009 Z. z.) a vyslovene
za podmienok zakotvených v tomto ustanovení (ktoré však v prejednávanom prípade dané neboli).

33. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V prejednávanom prípade je zjavné, že
žalovaný konal mimo zákonného rámca, keď oznámil prípisom žalobcovi, že má považovať rozhodnutie
zo dňa 24.04.2020 za „bezpredmetné“, a to bez jeho zrušenia zákonom ustanoveným spôsobom.

Uvedené oznámenie nie je svojím charakterom spôsobilé vyvolať žalovaným v ňom deklarované právne
účinky, navyše na strane žalobcu spôsobilo stav značnej právnej neistoty.

34. Keď teda žalovaný opätovne rozhodol o podanom odvolaní žalobcu rozhodnutím zo dňa 06.10.2020,
rozhodol v tej istej veci, o ktorej už bolo rozhodnuté (rozhodnutím zo dňa 24.04.2020). Takýto postup je

nevyhnutné jednoznačne hodnotiť ako v rozpore so zákonom. Vydanie viac ako jedného rozhodnutia o
tej istej veci orgánom verejnej správy je nepochybne nezákonné z dôvodu porušenia základných zásad
a princípov správneho konania, predovšetkým princípu ne bis in idem (pozn.: nie dvakrát o tom istom).
Tento princíp je síce explicitne zakotvený pre oblasť trestania, vrátane správneho trestania (čl. 50 ods. 5
Ústavy SR, čl. 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, č. 50 Charty

základných práv Európskej únie), avšak má aj širší dosah, a to v kontexte čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a
ňom artikulovanej požiadavke na zachovávanie právnej istoty (napr. nález Ústavného súdu sp. zn. PL
ÚS 7/2017 z 31.05.2017). Uplatňuje sa tak aj v správnom a správnom súdnom konaní. Procesne je
tento princíp premietnutý aj do rôznych procedurálnych noriem zakotvujúcich prekážku litispendencie
alebo prekážku veci rozhodnutej (§ 62 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z.). V tejto konkrétnej

situácii je dané špecifikum, kedy bolo dvakrát o tej istej veci rozhodnuté v rámci jedného odvolacieho
konania. Vychádzajúc z oznámenia žalovaného č. 100950632/2020 zo dňa 27.05.2020 daňová kontrola
bola podľa § 8 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. prerušená od 02.05.2020. Z obsahu administratívneho
spisu nie je zrejmé, dokedy bolo konanie prerušené, avšak preskúmavané rozhodnutie je datované06.10.2020 a bolo expedované dňa 07.10.2020. (Vychádzajúc z ustanovenia § 63 ods. 1 zákona č.
563/2009 Z. z. teda bolo vydané dňa 07.10.2020.) Z uvedeného je možné vyvodiť, že v tomto čase
už žalovaný pokračoval v daňovom konaní. Vychádzajúc z vyššie uvedeného rozhodnutie žalovaného

zo dňa 24.04.2020, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 09.05.2020, nadobudlo právoplatnosť najneskôr
dňa 06.10.2020, nakoľko ide o rozhodnutie druhostupňové, proti ktorému nemožno podať odvolanie (§
74 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z.). Na základe uvedeného je tak nevyhnutné dospieť k záveru, že
žalovaný vydal rozhodnutie vo veci, v ktorej už bolo ním skôr právoplatne rozhodnuté.

35. Súd zároveň odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Svk/4/2021 zo dňa
24.02.2022, ktorý aj keď nie v skutkovo identickej veci, vyslovil právny názor týkajúci sa aplikácie vyššie
uvedeného princípu v správnom konaní: „Princíp ne bis in idem je pre tieto dôvody tak zásadný, že jeho
porušenie nemôžu správne súdy prehliadať. Platí to v situácii, keď správny orgán tento princíp porušil
už v čase, keď vydával svoje rozhodnutie či opatrenie, tak aj v situácii, keď takéto napätie s princípom
ne bis in idem nastalo neskôr v dôsledku okolností, ktoré boli mimo vplyvu žalovaného orgánu verejnej

správy, ako v práve posudzovanej veci. V takejto situácii správny súd musí, a to aj mimo žalobných
námietok, vždy prihliadať na existenciu prekážky založenej rešpektom k princípu ne bis in idem.“

36. Je nepochybné, že ponechanie vedľa seba dvoch rozhodnutí v tej istej veci výrazným spôsobom
narúšaprávnuistotuazasahujedoprávúčastníkaadministratívnehokonania.Vprejednávanomprípade

to bolo práve rozhodnutie zo dňa 06.10.2020, ktoré bolo vydané žalovaným v rozpore s vyššie uvedeným
princípom ne bis in idem, na základe nezákonného postupu žalovaného v konaní. Súd vyhodnotil
túto nezákonnosť ako tak závažnú, že mala nevyhnutne dopad na napadnuté rozhodnutie, ktoré v jej
dôsledku trpí vadou nezákonnosti. Súd pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal z ustanovenia § 135
ods. 1 SSP, podľa ktorého je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania

rozhodnutia orgánu verejnej správy. Z uvedeného dôvodu nebolo pre právne posúdenie veci súdom
relevantné neskoršie zrušenie rozhodnutia zo dňa 24.04.2020 Krajským súdom v Prešove (rozsudkom
sp. zn. 1S/37/2022 zo dňa 08.12.2022), ktoré ako také nemohlo konvalidovať procesné pochybenia
a nezákonný postup žalovaného, ktorý spočíval v tom, že o odvolaní žalobcu rozhodol opakovane aj
napriek tomu, že rozhodnutie zo dňa 24.04.2020 v čase vydania rozhodnutia zo dňa 06.10.2020 nebolo

zákonným spôsobom zrušené a nadobudlo právoplatnosť. Rovnako súd nepovažoval za relevantnú
skutočnosť, že rozhodnutie zo dňa 06.10.2020 bolo svojím obsahom zhodné s rozhodnutím zo dňa
24.04.2020, keďže formálne bolo žalovaným vydané pod novým číslom a dátumom rozhodnutia, teda
nie je možné dospieť ani k záveru, že žalovaný opakovane doručoval rozhodnutie zo dňa 24.04.2020.

37. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, nakoľko súdom preskúmavané rozhodnutie trpí tak závažnou
vadou jeho nezákonnosti, v dôsledku ktorej toto rozhodnutie nemalo byť vôbec vydané, súd sa
nezaoberal ďalšími žalobnými námietkami žalobcu a neposudzoval jeho zákonnosť v zmysle ďalších
žalobných bodov.

38. Vzhľadom na uvedené súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. g)
SSP. Zároveň rozhodol o vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie a to s ohľadom na zachovanie
subjektívnych práv žalobcu na rozhodnutie o jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu (§ 191
ods. 4 SSP). Súd pri posudzovaní tejto otázky zohľadnil predovšetkým tú skutočnosť, že rozhodnutie
zo dňa 24.04.2020 bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/37/2022 zo dňa

08.12.2022 bez vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalovaný po vrátení veci na ďalšie konanie rozhodne o
odvolaní žalobcu proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu v súlade so zákonom č. 563/2009 Z. z.

39. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo
na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému (§ 167 ods. 1 v spojení s §

467 ods. 1 SSP) s ohľadom na to, že nárok na náhradu trov prvostupňového a kasačného konania sa
posudzuje komplexne (spoločne) podľa konečného výsledku konania.

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku [§ 443 ods. 1 SSP a § 493e SSP]. Zmeškanie uvedenej
lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).