Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/12/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1625202025
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1625202025.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.
Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., narodená
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX/X, C., zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, dieťa
matky: C. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX/X, C. a otca: E. B., narodený XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. XXXX/XX, F., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Martin Ritomský, advokát so sídlom

Jána Kollára 375/17, Malacky o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu
Okresného súdu Malacky č. k. 9P/147/2025 – 27 zo dňa 10.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie uložil otcovi dočasne do právoplatného
skončenia konania o rozvode manželstva vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 9P/148/2025
prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 150 eur mesačne, poučil účastníkov, že môžu podať na
súd návrh na začatie konania vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej
na čas do rozvodu manželstva, pričom účastníkmi konania vo veci samej budú maloletá, matka maloletej

a otec maloletej a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 28 ods. 1 písm. a), § 28 ods. 2, a § 62
ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení iných zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o rodine“), § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej
len „CMP“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1, § 332 ods. 1 a § 336 ods.

1, § 337 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a vecne
tým, že mal osvedčenú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia na základe návrhu matky maloletej
s tým, že zároveň mal za to, že účelom neodkladného opatrenia sleduje záujem maloletej definovaný
v čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, v čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie a v čl. 5
zákona o rodine.

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v dôsledku neprispievania otca je objektívne ohrozený záujem
maloletej spočívajúci v jej práve na výživu zo strany oboch rodičov a preto zaviazal otca povinnosťou
uhrádzať výživné v nevyhnutnej miere, tak, aby boli zabezpečené základné potreby maloletej. Pri
stanovení sumy vo výške 150 eur mesačne prihliadol k skutočnosti, že maloletá je školopovinné dieťa,
matka je samoživiteľka, ktorá zabezpečuje potreby maloletej len zo svojho príjmu, ktorý je podľa jej
udania 1050 eur mesačne netto. Uviedol, že nie je možné dopustiť, aby otec svoju zákonnú vyživovaciu

povinnosť prenášal výlučne na matku a táto aby znášala všetky náklady na maloletú ktoré sú podľa
súdu prvej inštancie bežne v tomto veku na úrovni minimálne 400 eur mesačne, pričom otec dôvodil,že výživné odrátava matke z dlhu, ktorý má údajne matka voči nemu. Považoval to za neprípustný
stav, ktorý nemožno akceptovať a videl preto potrebu zasiahnuť. Ochotu otca prispievať na výživu
maloletej len vo výške maximálne 50 eur mesačne považoval za neadekvátnu, s tým, že suma 50

eur mesačne nepokryje ani len tretinu nákladov na stravu dieťaťa, ktoré sa bežne pohybujú okolo
200 eur mesačne, pričom otec neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by otcovi bránili riadne
sa zamestnať a dosahovať príjem zodpovedajúci jeho možnostiam a schopnostiam tak, aby si mohol
popri ďalších vyživovacích povinnostiach plniť aj vyživovaciu povinnosť voči maloletej. Podľa názoru
súdu prvej inštancie určenou výškou výživného bude zabezpečené, aby výživa maloletej nebola nijako

ohrozená s tým, že určeným výživným spolu s prídavkom na dieťa vo výške 60 eur mesačne bude
pokrytá výživa maloletej v nevyhnutnej miere.

4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec z dôvodov uvedených v § 365
ods. 1 písm. f) a h), teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, resp. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Uviedol, že je dlhodobo nezamestnaný a jeho ekonomická situácia ani jemu samotnému
neumožňuje dosahovať určitú životnú úroveň. Poukázal na to, že má vyživovaciu povinnosť voči
plnoletým synom A. a E., ktorým každému prispieva sumou 35 eur mesačne. Mal za to, že výživné vo
výške 150 eur mesačne nezohľadňuje jeho súčasnú situáciu. Uviedol, že aktuálne je nezamestnaný,
príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny spláca 50 eur mesačne, svojej matke, ktorá si

v jeho prospech a v prospech navrhovateľky vzala úver na svoje meno, spláca 200 eur mesačne. Za
mobilný paušál spláca mesačne 40 eur. Spochybňoval mesačné náklady vyčísľované matkou (v návrhu
vo výške 3.170 eur, na informatívnom stretnutí konanom 03.10.2025 upresnené vo výške 1.900 eur
mesačne) a to aj v porovnaní ku jej príjmom, ktoré sú okolo 1.050 eur mesačne. Mal za to, že matka
sa snaží špekulatívne od neho vylákať čo najvyššie výživné. Poukazoval na to, že matka si uplatňuje

v súvislosti so starostlivosťou o maloletú daňový bonus a poberá aj prídavok na maloletú. O maloletú sa
stará, udržiava s ňou vzťah, radi spolu trávia čas, plánuje si nájsť stále zamestnanie. Podľa vlastného
vyjadrenia jej objektívne nevie prispievať sumou 150 eur mesačne, vie jej však dať čo všetko, čo je pre
jej výživu nevyhnutné. Za adekvátnu považuje sumu výživného 50 eur mesačne, hoci podľa zákona by
mal podľa jeho názoru uhrádzať výživné v sume zodpovedajúcej maximálne 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Suma 50 eur mesačne pre neho nebude mať likvidačné
následky a takúto sumu aj sám prejavil záujem uhrádzať. Navrhol preto zmeniť uznesenie súdu prvej
inštancie tak, že súd prvej inštancie uloží otcovi povinnosť platiť výživné vo výške 50 eur mesačne.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uvádzala, že nie je pravdou, že umelo navyšuje zo špekulatívnych

dôvodov svoje výdavky. Uviedla že jej príjem pozostáva z 1050 eur netto získaných pracovnou činnosťou
a z prídavkov na deti v celkovej výške 120 eur mesačne. Uviedla, že mesačne platí výdavky na prenájom
bytu vo výške 500 eur mesačne, maloletej platí krúžok vo výške 50 eur mesačne, za družinu 20
eur mesačne, mesačný paušál ju stojí 45 eur mesačne, pohonné hmoty ju stoja 200 eur mesačne,
nákladymáajvsúvislostisozdravotnýmstavommaloletej(okuliare,ortopédia,rehabilitácie,inéodborné

ambulancie), za stravu, oblečenie, lieky, zdravotné pomôcky a voľnočasové aktivity platí 400 eur
mesačne. Má tiež vyživovaciu povinnosť na maloletého syna A., ktorého mesačné výdavky predstavujú
sumu 500 eur mesačne, v čom je zarátané cestovné na strednú školu, oblečenie, strava, lieky, (keďže
má vážne srdcové ochorenie), náklady na vyšetrenia, zdravotnícke pomôcky, knihy, paušál na telefón.
Mesačné výdavky podľa matky predstavujú sumu 1763 eur, čo vie doložiť a čo presahuje výšku jej

príjmov,pretojejnačasťvýdavkovprispievajújejrodičia.Podľajejvedomostíotecmaloletejmámesačný
príjem, jeho tvrdenia, že má nulový prijem považuje za zavádzajúce. Vo vzťahu k tvrdeniam otca, že
sa plnohodnotne podieľa na výchove maloletej uviedla, že sa nezúčastňuje rodičovských združení,
nepodieľa sa na vzdelávaní maloletej, neabsolvuje s ňou lekárske vyšetrenia a neznáša ani výdavky
s tým spojené. Otcom navrhovanú sumu výživného 50 eur považovala za nepostačujúcu pokryť výdavky

maloletej a zabezpečiť jej životnú úroveň a všetky výdavky s tým spojené. Navrhla, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej

inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d) a f) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,

že boli splnené podmienky pre zmenu uznesenia súdu prvej inštancie (§ 388 CSP).

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah uznesenia súdu prvej inštancie
i námietky otca predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané
skutkové okolnosti pre neodkladné opatrenie, ktorým súd prvej inštancie upravil vyživovaciu povinnosť

otca voči maloletej.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11.Podľa§325ods.1CSPneodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladneupraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

13. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

15. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

16. Podľa článku 5 zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným

postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na

zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

17. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

18. Vychádzajúc zo skutkových okolností prípadu a vyššie citovaných ustanovení zákona dospel
odvolací súd k záveru, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, ohľadne určenia
vyživovacej povinnosti otcovi splnené neboli. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach totiž
vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia, ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti

súdu o maloletých, zásadne potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto
procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o
návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez
nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby savo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie, tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú
splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená,žesúdprostredníctvomoznačenýchdôkazovzisťujenajvýznamnejšieskutočnostidôležitépre

rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp.
zn. 6 M Cdo 5/2012). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré
posudzujevsúvislostisdostupnýmidôkazmizhľadiskaichpravdepodobnosti.Nariadenieneodkladného
opatrenia v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery.
Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je určujúci aktuálny stav, resp. terajšie

pomery vo vzájomných vzťahoch účastníkov.

19. V prvom rade je potrebné uviesť, že ustanovenie § 325 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
366 CMP predpokladá bezprostrednú hrozbu, že bez zásahu súdu nebude možné uspokojiť základné
anevyhnutnépotrebymaloletéhodieťaťa.Naúčelydôvodnostizásahusúduneodkladnýmopatrenímtak
je potrebné osvedčiť nielen to, že niektorý z rodičov maloletého dieťaťa sa nepodieľa na úhrade nákladov

domácnosti v ktorej žije maloleté dieťa (ak rodičia detí už spolu nežijú v spoločnej domácnosti), ale aj
to, že príjem rodiča, ktorý sa o dieťa osobne stará, nepostačuje na úhradu základných nevyhnutných
potrieb maloletého dieťaťa a výživa maloletého dieťaťa by bola preto ohrozená. Takáto hrozba doposiaľ
v konaní osvedčená nebola.

20. V konaní o určenie výživného na maloleté dieťa neodkladným opatrením môže súd uložiť rodičovi,
aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Pod pojmom „nevyhnutná miera“ treba mať na mysli takú mieru,
ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa. Medzi základné potreby patrí predovšetkým
bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady
súvisiace s plnením školskej dochádzky, záujmová činnosť, stále sa však v tomto konaní vychádza z

plnenia týchto potrieb v nevyhnutnej miere. Určenie výživného zodpovedajúceho oprávneným potrebám
maloletého dieťa a reflektujúceho možnosti rodičov, ako osôb povinných z vyživovacej povinnosti
vyžaduje riadne dokazovanie vo veci samej. V súlade s § 366 CMP, podmienkou pre nariadenie
neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do
pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy oprávneného (v tomto prípade maloletej)

v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom vyplývajúcich zo zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasledovné zákona o rodine. Podstatným
je preukázanie, že potreby oprávneného dieťaťa nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa dieťa nachádza,
uspokojované ani v nevyhnutnej miere. (uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoP/343/2022,
zo dňa 16.01.2023).

21. Matka dosahuje príjem okolo 1050 eur netto. Má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť, okrem tej voči
maloletej a to voči staršiemu synovi A.. Matka poberá prídavky na deti vo výške spolu 120 eur mesačne.
K dispozícii má tak mesačne sumu okolo 1170 eur mesačne. Z jej podaní sa nedá zistiť, či má k dispozícii
ďalšie prostriedky v súvislosti s vyživovacou povinnosťou voči staršiemu synovi. Životné minimum matky

predstavuje sumu 284,13 eur mesačne, životné minimum maloletých detí predstavuje sumu 129,74
eur na každé z detí. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vychádzal pri
určovaní výživného z nákladov na maloletú vo výške okolo 400 eur mesačne, s odôvodnením, že
takéto náklady sú minimálne v tejto výške bežné s ohľadom na vek maloletej. Matka sama uvádza, že
pravidelné mesačné výdavky na jej staršieho syna sú okolo 500 eur mesačne. Vo vzťahu k maloletej nie

je možné výšku nevyhnutných základných potrieb s matkou uvádzaných skutočností presne vymedziť.
V návrhu doručenom súdu 10.09.2025 uvádzala svoje celkové mesačné výdavky v sume 3170 eur
mesačne (nájomné 600 eur, poistenie 200 eur, PHM 300 eur, telefón 70 eur, úver na auto 260 eur,
spotrebné úvery 600 eur, strava oblečenie, kozmetika, lieky a vitamíny 500 eur, družina 120 eur na pol
roka, knihy ZRPŠ a poplatky 120 eur, školské potreby 250 eur, krúžky pre maloleté dieťa 150 eur na

pol roka). Na informatívnom stretnutí konanom 03.10.2025 uvádzala mesačné výdavky v celkovej výške
okolo 2500 eur (nájomné 600 eur, pohonné hmoty 300 eur, telefón 70 eur, úver na auto 260 eur, strava,
kozmetika 500 eur, družina 120 eur, krúžky 50 eur, spotrebné úvery 600 eur) s tým, že výdavky na
spotrebné úvery hradia jej rodičia. Vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že mesačne platí výdavky na
prenájom bytu vo výške 500 eur mesačne, maloletej platí krúžok vo výške 50 eur mesačne, za družinu

20 eur mesačne, mesačný paušál ju stojí 45 eur mesačne, pohonné hmoty ju stoja 200 eur mesačne,
náklady (bez ich špecifikácie) má aj v súvislosti so zdravotným stavom maloletej (okuliare, ortopédia,
rehabilitácie, iné odborné ambulancie), za stravu, oblečenie, lieky, zdravotné pomôcky a voľnočasové
aktivity platí 400 eur mesačne. Má tiež vyživovaciu povinnosť na maloletého syna A., ktorého mesačnévýdavky predstavujú sumu 500 eur mesačne. Celkovú mesačnú výšku výdavkov uviedla vo výške 1763
eur mesačne. Z tohto vyčíslenia by na maloletú pripadali nevyhnutné, základné výdavky, v prípade,
že by boli osvedčené v celkovej výške okolo 360 eur (okolo 166 eur na stravu (zodpovedajúce 1/3 pri

troch osobách v domácnosti), 20 eur na družinu, okolo 20 eur na školu, okolo 20 eur na zdravotnú
starostlivosť, okolo 133 eur na stravu (zodpovedajúce 1/3 pri troch osobách v domácnosti) Za týchto
okolností možno uzavrieť, že nie je osvedčené, že aj pri matkou uvádzanej sume mesačných výdavkov
maloletej (presahujúcej životné minimum), pri súčasnom zohľadnení sumy okolo 1170 eur mesačne,
ako sumy s ktorou má matka možnosť disponovať, matka dokáže uspokojiť z prostriedkov ktoré má

k dispozícii tak nevyhnutné základné potreby maloletej a to aj pri zohľadnení jej výdavkov a skutočnosti,
že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

22. Aktuálna situácia matky a maloletej detí tak nevyžadovala bezodkladný zásah zo strany súdu
a to aj napriek skutočnosti, že otec si podľa tvrdení matky nehradí výživné vôbec. Tento záver
samozrejme neznamená, že otec vo vzťahu k maloletej vyživovaciu povinnosť nemá alebo že nie je

povinný sú ju zodpovedne plniť. Znamená len to, že nie je o nej potrebné rozhodovať neodkladným
opatrením. Skutočným záujmom maloletej je, aby bola jej výživa zabezpečená nielen v nevyhnutnej
miere (čo v súčasnosti je, napriek tomu, že si otec vyživovaciu povinnosť neplní). Jej skutočným
záujmom je, aby bola jej výživa zabezpečená v rozsahu zodpovedajúcom jej skutočným oprávneným
potrebám, pri zohľadnení objektívnych možností a schopností rodičov. To ale nenaplní rozhodnutie

súdu prvej inštancie, ktorému nepredchádza riadne vykonané dokazovanie, ktoré vytvorí podklad pre
ustálenie skutočnej výšky oprávnených výdavkov maloletej, ktoré nepochybne sú výrazne vyššie, ako
jej nevyhnutné základné výdavky, a ktorý vytvorí zároveň podklad pre ustálenie skutočných objektívnych
možností rodičov, ich životnej úrovne, aj podielu, ako sa rodičia starajú o maloletú. Riadne dokazovanie
ale vyžaduje konanie vo veci samej.

23. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení, preto nemá odvolací súd za osvedčené, že tu v čase
rozhodnutia súdu prvej inštancie existovala potreba neodkladnej úpravy pomerov spočívajúcej v uložení
vyživovacej povinnosti otca a to aj pri rešpektovaní čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, článku 24
ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie a čl. 5 zákona o rodine. Preto zohľadňujúc vyššie

uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ktorým tento otcovi uložil povinnosť
platiť výživné na maloletú vo výške 150,- eur mesačne podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh matky
zamietol, keďže neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie, ani pre jeho zrušenie. Odvolací súd
záverom rodičom maloletých detí znovu pripomína, že posudzovanie dôvodnosti rozhodovania súdu
v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa spravuje odlišnými kritériami, ako určovanie

výšky výživného v konaní vo veci samej. Kým v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia zásah
súdu v zásade vyžaduje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, bez ktorej by bezprostredne hrozila
ujma, v konaní vo veci samej súd na účely určenia výšky vyživovacej povinnosti vychádza už nielen
z nevyhnutných, ale z celkových oprávnených potrieb maloletých detí a berie do úvahy možnosti rodičov
a ich životnú úroveň. V zásade tak platí, že oprávnené potreby maloletých detí sú vyššie, ako základné

nevyhnutné potreby a tomu zodpovedá v závislosti od možností rodičov aj výška vyživovacej povinnosti.

24. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 52 a § 57 CMP v spojení s § 396 ods.1 CSP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Účastníci konania si nárok na náhradu
trov konania neuplatnili, toto konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov, pričom súd

nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré by sa mal odkloniť od generálnej klauzuly
mimosporového konania.

25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).