Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/51/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122348760
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:6122348760.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,

bytom XXX XX D., B. X, zastúpený: JUDr. Jozef Tomko, advokát, so sídlom 080 01 Prešov, Floriánova
2, IČO: 37870505, proti žalovaným: 1. E. F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. H. - C., G. X a 2.
I. A. G., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX F. H. - C., G. X, obaja zastúpení: JUDr. Iveta Pálfy Fabianová,
advokátka, so sídlom 052 01 Spišská Nová Ves, Štefánikova námestie 5, pracovisko: Zimná 60, IČO:
42241481, o zaplatenie 34.796 Eur s prísl, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 4.258 Eur v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

III. Žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75,52%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal 14.6.2022 na Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania návrh
na vydanie platobného rozkazu, ktorým žiadal zaviazať žalovaných na zaplatenie náhrady za užívanie
nehnuteľnosti vo výške 34.796 Eur za obdobie od 1.11.2019 do 23.4.2022, čo mesačne predstavuje
1.300 Eur. Návrh odôvodnil stručne tým, že nadobudol v rámci dobrovoľnej dražby vlastníctvo

k rodinnému domu súpisné č. 8978 a priľahlým parcelám CKN 1674/321, CKN XXXX/XXX, J. XXXX/
XXX, CKN 9650/3 a CKN XXXX/X zapísaným na LV č. XXXXX k.ú. D. a to dobrovoľnou dražbou
z 31.7.2018. Uviedol, že žalovaní, ktorí boli pôvodnými vlastníkmi týchto nehnuteľností ich však užívali
aj naďalej a to aj po právoplatnosti rozsudku o ich vyprataní, ktorý vydal Okresný súd Prešov pod sp.
zn. 10C/34/2018 zo dňa 6.6.2019 a ktorým mali nehnuteľnosti vypratať v lehote 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. Ten sa stal právoplatným 27.9.2019, preto žalovaní v období od 28.10.2019 do 23.4.2022
nehnuteľnosti užívali protiprávne resp. mu neumožnili ich užívanie. Dodal, že mal v úmysle nehnuteľnosť

prenajať, za tým účelom uzavrel nájomnú zmluvu, podľa ktorej mal mať príjem z nájomného 1.300 Eur
mesačne, nájomnú zmluvu pripojil k žalobe.

2. Proti vydanému platobnému rozkazu podali žalovaní odpor, v ktorom potvrdili, že v dobrovoľnej dražbe
prišli o predmetné nehnuteľnosti a neuspeli žalobou o neplatnosť dražby. Uviedli však, že žalobca
je bratrancom žalovaného v 1.rade a že ich nikdy nevyzval k vyprataniu nehnuteľností a preto sa
domnievali, že konkludentne súhlasí s tým, aby mohli naďalej v dome bývať, kým si nevyriešia svoju

bytovú situáciu. Táto situácia trvala od 27.6.2019 do 26.11.2020, kedy žalobca bez upozornenia vymenil
zámky na dome počas ich neprítomnosti a tým im znemožnil prístup do domu a to aj za účelom prevzatia
svojich osobných vecí a teda od 26.11.2020 už sporné nehnuteľnosti neužívali. Žalovaní sa navyše
dlho nemohli dostať k svojim veciam, žalobca podal v roku 2021 dokonca návrh na výkon exekúcievyprataním nehnuteľnosti. Žalovaní sa snažili o komunikáciu s exekútorkou ohľadom vydania ich vecí,
avšak neúspešne a až po oslovení ďalšej osoby A. D. C. im žalobca dňa 23.4.2022 nehnuteľnosti
sprístupnil za účelom prevzatia ich vecí a následne došlo aj k zastaveniu exekúcie. Žalovaní neuznali

ani základ nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia s tým, že neexistuje žiadny právny dôvod
jeho vzniku a vzniesli tiež námietku premlčania pre uplynutie dvojročnej premlčacej lehoty, ktorá podľa
nich začala plynúť 27.6.2019 a keďže nehnuteľnosti opustili 26.11.2020 všetky nároky splatné ku dňu
23.6.2022 (podaniu žaloby) sú premlčané. Spochybnili aj výšku nároku, keďže nebolo im jasné odkiaľ
žalobca zobral sumu 1.300 Eur mesačne ako nájomné. Súd však k tomu uvádza, že žalobca predložil

ako prílohu žaloby aj nájomnú zmluvu, ktorú uzatvoril dňa 3.9.2018 ako prenajímateľ s nájomcom A. D.
C. ohľadne nájmu predmetných nehnuteľností a teda vychádzal z výšky nájomného v tejto zmluve.

3. Žalobca k odporu len stručne zhrnul to, čo uviedol v návrhu na vydanie platobného rozkazu a dôvody,
ktoré uviedli žalovaní v odpore označil ako vymyslené a ničím nepodložené.

4. Žalovaní v duplike zopakovali svoju argumentáciu v odpore a zdôraznili, že dva roky žalobca im bránil
dostať sa k ich veciam v dome a dodali, že nájomnú zmluvu uzavretú medzi žalobcom a A. C. považujú
za účelovú a vykonštruovanú s cieľom získania neoprávnenej sumy, ktorú si vymyslel. Okrem výsluchu
strán a už predložených listinných dôkazov iné návrhy na dokazovanie nemali.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedka A. D. C., potvrdením o vydražení predmetu
dražby, zmluvou o nájme rodinného domu zo dňa 3.9.2018, čestným prehlásením strán sporu zo dňa
23.4.2022, rozsudkom tohto súdu č.k. 10C/34/2018-95 zo dňa 6.6.2019, upovedomením o zastavení
exekúcie zo dňa 27.5.2022, elektronickou komunikáciou žalovanej v 2.rade s exekútorkou a s A. C.,
spisom tohto súdu 19C/49/2018, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Je nesporné, že žalobca bol výlučným vlastníkom až do roku 2024 nehnuteľností zapísaných na LV
č. XXXXX k.ú. D. a to rodinného domu súp. č. XXXX nachádzajúceho sa na parcele CKN 1674/321 –
zastavané plochy a nádvoria o výmere 129m2 a ďalších parciel CKN 1674/304 – trvalý trávny porast
o výmere 755m2, CKN 1674/352 – trvalý trávny porast o výmere 184m2, CKN 9650/3 – ostatné

plochy o výmere 121m2 a CKN 9650/7 – ostatné plochy o výmere 10m2. Vlastníctvo k ním nadobudol
na základe osvedčenia o dobrovoľnej dražbe N1361/2018 Nz24871/2018 z 31.7.2018 ako to vyplýva
z príslušného výpisu z LV. Je tiež nesporné, že pôvodnými vlastníkmi týchto nehnuteľností boli žalovaní.
Tí podali aj žalobu o neplatnosť tejto dražby, avšak Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 10C/34/2018-95
zo dňa 6.6.2019 ju zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 27.9.2019.

7. Aj po zmene vlastníctva vyššie uvedených nehnuteľností tieto naďalej užívali žalovaní so svojim
maloletým synom K., nar. X.X.XXXX. Žalobca preto podal 15.11.2018 žalobu o ich vypratanie. Konanie
sa viedlo na tomto súde pod sp. zn. 19C/49/2018. Ani na jedno z dvoch pojednávaní sa žalovaní
nedostavili,pretosúdrozhodolvichneprítomnostirozsudkomč.k.19C/49/2018-128z19.11.2020tak,že

žalovanýchzaviazalkvyprataniupredmetnýchnehnuteľnostívlehote30dníodprávoplatnostirozsudku.
Ten sa stal právoplatným 11.3.2021 a vykonateľným 13.4.2021.

8. Dňa 26.11.2020 počas neprítomnosti žalovaných a bez ich predchádzajúceho upozornenia žalobca
vymenil na nehnuteľnosti zámky a neumožnil žalovaným vyzdvihnutie ich vecí vrátane vecí ich

maloletého syna. Od uvedeného dátumu žalovaní bývali u rodičov žalovanej v 2.rade, ktorí to potvrdili
v čestnom vyhlásení zo dňa 6.7.2022.

9. Na návrh žalobcu ako oprávneného bolo dňa 17.6.2021 začaté proti žalovaným ako povinným aj
exekučné konanie súdnou exekútorkou JUDr. Michaelou Zubaľ Burdovou o vypratanie predmetných

nehnuteľností pod sp. zn. 419EX 722/21. Uznesením súdnej exekútorky z 27.5.2022 na návrh
oprávneného bola exekúcia zastavená.

10. Všetky strany sporu podpísali 23.4.2022 čestné prehlásenie, v ktorom konštatujú, že dňa 23.4.2022
došlo k vyprataniu predmetných nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa viedla exekúcia 419EX 722/21

a týmto vyprataním predmetnú vec považovali za uzavretú.

11. Tomuto vyprataniu nehnuteľností predchádzala opakovaná snaha žalovanej v 1.rade dosiahnuť
termín vypratania umožnením prístupu do predmetného rodinného domu. Vyplýva to z rozsiahlejelektronickej komunikácie žalovanej od 13.7.2021 do 25.10.2021, ktorú adresovala exekútorke, avšak
bezúspešneatiežzrozsiahlejšejelektronickejkomunikáciesA.D.C.doloženejzaobdobieod28.5.2021
do 4.7.2022.

12. Žalobca uzatvoril 3.9.2018 ako prenajímateľ s A. D. C. ako nájomcom písomnú zmluvu o nájme
rodinného domu, ktorý vydražil, podľa § 663 a násl. Občianskeho zákonníka. Ako predmet nájmu
v článku I. bode 1.2 je uvedený len rodinný dom. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 5.9.2018 do
5.9.2020 za mesačné nájomné 1.100 Eur (článok III. bod 3.1). V bode 3.2 bola dohodnutá úhrada za

služby spojené s užívaním predmetu nájmu vo výške 300 Eur, avšak v zátvorke je uvedené „slovom
päťsto eur“. Úhrnne mal nájomca platiť nájomné a energie podľa bodu 3.2 zmluvy mesačne 1.300 Eur
a opäť v zátvorke je uvedené „slovom jedentisícpäťsto eur“.

13. Svedok A. D. C. na pojednávaní potvrdil uzavretie nájomnej zmluvy so žalobcom, ktorá bola
pripojená k žalobe a poprel tvrdenie žalovaných o jej fiktívnosti. Uviedol, že v čase jej uzavretia

mal v rodine problémy a preto chcel riešiť svoje bývanie a sám oslovil žalobcu, s ktorým sa priatelí
a o ktorom vedel, že vydražil nehnuteľnosti žalovaných o prenájom rodinného domu a záhrady
uvedených v zmluve. Dodal, že vedel o stave nehnuteľnosti jednak z informácií stavebníka rodinného
domu A. G. a tiež zo znaleckého posudku spracovaného pre účely dražby. Ohľadom zisťovania výšky
nájomného za obdobné nehnuteľnosti sa informoval u znalcov, resp. realitných pracovníkov A. L. a A.

A.. Nepamätal si už vzhľadom na odstup času na konkrétnu výšku dohodnutého nájomného, podľa
neho išlo o sumu okolo 1.000 Eur mesačne. Vedel však, že zmluva bola uzavretá len na dobu určitú
a to dva alebo tri roky. Uviedol tiež, že zmluva nebola realizovaná len kvôli správaniu žalovaných, ktorí
nehnuteľnosti nevypratali a žalovaný v 1.rade jemu a dražobníkovi neumožnil ani vstup na nehnuteľnosti
v súvislosti s odovzdaním predmetu dražby a odmietol podpísať príslušnú zápisnicu. Poprel, že by

žalovanej v 2.rade uviedol, že žiadnu nájomnú zmluvu neuzatvoril. Potvrdil však, že sa žalovaným
o nej nezmieňoval, keďže nebol s nimi v žiadnom právnom vzťahu. Prehlásil, že v prípade vypratania
nehnuteľnosti žalovanými by ju nepochybne užíval a žalobcovi by uhrádzal dohodnuté nájomné.

14. Žalovaní na pojednávaní predložili výpisy z LV o nehnuteľnostiach, ktoré vlastní svedok A. D. C.

tvrdiac, že tým preukazujú to, že menovaný mal zabezpečenú inú možnosť bývania než prenájom
predmetnej nehnuteľnosti. Ide o výpisy z LV č. XXXX, XXXXX M. XXXXX k.ú. D., ktoré sa však týkajú
len pozemkov a nie stavieb a teda pre tento spor nemajú žiadnu relevanciu a napokon výpis z LV č.
XXXXX k.ú. D. týkajúci sa bytového domu súp. č. 2863, nepochybne domu na ul. N. XX a XX, na ktorých
adresách sa svedok A. C. podľa jeho vlastného vyjadrenia zdržiava. Podľa tohto výpisu však Ing. Peter

Kavčák nevlastní žiadny byt vo vchode O. 14 a vo vchode č. 16 je spoluvlastníkom bytu č. 21 v 1 a zvyšnú
polovicu vlastní Ing. Pavol Kavčák.
15. Zo žaloby nebolo zrejmé na základe akého právneho titulu si žalobca uplatnil peňažný nárok voči
žalovaným, či titulom náhrady škody – ušlého zisku alebo titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Túto nejasnosť by súd musel ozrejmiť na pojednávaní, tomu však predišiel žalobca, keď písomným

podaním bez dátumu doručeným súdu 22.10.2024 uviedol, že žalovaní v dobe od 28.10.2019 do
23.4.2022 protiprávne užívali jeho nehnuteľnosti, resp. mu neumožnili jej užívanie a preto mu vznikla
škoda a to tým, že mohol nehnuteľnosti prenajať podľa predloženej nájomnej zmluvy uzavretej s Ing.
Petrom Kavčákom. Tým teda žalobca ozrejmil, že nárok uplatnil titulom náhrady škody predstavujúcej
ušlýzisk,oktorýprišielnerealizáciounájomnejzmluvyanevyplatenímnájomnéhoodA.D.C.nazáklade

predloženej nájomnej zmluvy, ktorú pripojil k žalobe a to zopakoval aj na pojednávaní.

16. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

17. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

18. Žalovaní porušili svoju právnu povinnosť, keď užívali bez právneho dôvodu nehnuteľnosti, ktoré
vlastnícky patrili už žalobcovi od 31.7.2018 a to aj napriek neskoršiemu právoplatnému a vykonateľnému

rozsudku o ich vyprataní, ktorý to deklaroval. Tým spôsobili žalobcovi škodu vo forme ušlého zisku,
ktorý predstavuje nájomné, ktoré bolo dohodnuté v písomnej nájomnej zmluve uzavretej s Ing. Petrom
Kavčákom. Tento ušlý zisk vychádzajúc z nájomnej zmluvy predstavuje len samotné nájomné, ktoré bolo
dohodnuté vo výške 1.100 Eur mesačne (článok III. bod 3.1 zmluvy) a nie 1.300 Eur ako je uvedenév žalobe. Zvyšná suma dohodnutá v nájomnej zmluve vo výške 300 Eur mesačne (ktorá sa však
nezhodovalasoslovnýmvyjadrenímvzmluve500Eur)predstavovaladohodnutúplatbuzaenergie,teda
za spotrebované komodity, na ktoré má nárok len dodávateľ a preto táto suma nemôže predstavovať

ušlý zisk žalobcu.

19. Žalobca nárok na náhradu škody odôvodnil tým, že prišiel o zisk z nájomnej zmluvy z 3.9.2018. Tá
však bola uzavretá len na dobu určitú – od 5.9.2018 do 5.9.2020. Žalobca nielenže nepreukázal, že aj
za ďalšie obdobie mal dohodnutú zmluvu, na základe ktorej mohol nehnuteľnosti prenajať (napr. zmluvu

o budúcej zmluve) a navyše uviedol, že A. C. po ukončení nájmu mohol tieto nehnuteľnosti odkúpiť.
Pokiaľ teda žalobca sám uplatnený nárok preukazuje len spomínanou nájomnou zmluvou, potom titulom
náhrady ušlého zisku mu vznikol nárok len vo výške nájomného za uvedené obdobie nájmu t.j. do
5.9.2020. Ušlý zisk je totiž to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody, teda že nedošlo
k zväčšeniu majetku poškodeného, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať. Musí sa však
jednaťokonkrétnyanieabstraktnýzisk.Dôkazoexistenciiušléhoziskumusíbyťjednoznačný,nemožno

ho oprieť o špekulatívnu úvahu. Preto v tomto prípade nie je možné priznať nárok na náhradu ušlého
zisku aj za ďalšie obdobie s odôvodnením, že je možné, že žalobca by uzavrel nájomnú zmluvu aj od
6.9.2020, keďže išlo by len o hypotetickú úvahu postrádajúcu dôkaz o konkrétnom zisku.

20. Súd si neosvojil tvrdenie žalovaných o fiktívnosti nájomnej zmluvy zo dňa 3.9.2018. Ich argumentácia

o tom, že svedok mal zabezpečenú inú možnosť bývania je nepostačujúca, keďže svedok je len
spoluvlastníkom jedného bytu, čo vyplýva z LV predložených samotnými žalovanými, nepochybne
prejavil záujem o predmetné nehnuteľnosti, keďže po ich dražbe ako sám uviedol vo svojej výpovedi
(v zhode so žalobcom) chcel si nehnuteľnosti obzrieť, avšak žalovaný v 1.rade im to neumožnil.
Svedok vysvetlil aj motív svojho konania ohľadom uzavretia nájomnej zmluvy rodinnými problémami

a jednoznačne prehlásil, že mal skutočný záujem prenajatý rodinný dom obývať a neurobil to len kvôli
obývaniu domu žalovanými. To, že nebol aktívny pri vyprataní nehnuteľnosti žalovanými súd považuje
za logické, keďže od dražby prebiehali na súde dva spory od roku 2018 a to o neplatnosť dražby
a o vypratanie nehnuteľnosti a tento druhý spor bol ukončený až v roku 2021, teda po dohodnutej
dobe nájmu, kedy svedok už ani nemohol mať záujem na vyprataní nehnuteľnosti žalovanými. Je tiež

nesporné, že svedok spornú nájomnú zmluvu podpísal, z jeho výpovede vyplynulo, že išlo o vážny
právny úkon a žalovaní, ktorí tvrdili opak a teda na nich bolo dôkazné bremeno preukázať tvrdenie
o neplatnosti tejto nájomnej zmluvy, nebolo nimi unesené. Súd preto vychádzal zo záveru o platnosti
spomínanej nájomnej zmluvy.

21. Zároveň súd sa musel vyporiadať s námietkou premlčania, ktorú je potrebné posúdiť podľa § 106
ods.1, 2 Občianskeho zákonníka a § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

22. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

23. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

24. Dvojročná subjektívna premlčacia lehota plynie od doby, kedy sa žalobca dozvedel o škodcovi
a výške škody, o týchto skutočnostiach mal žalobca vedomosť od začiatku žalovaného obdobia, ktorým
je 1.1.2019 a o výške škody sa dozvedel každý nasledujúci mesiac. Keďže na súde bol nárok uplatnený
14.6.2022 znamená to, že nepremlčané by mali byť plnenia z mesačného nájomného, o ktoré žalobca
prišiel, od 14.6.2020 (teda dva roky pred podaním žaloby) a teda nárok uplatnený za predchádzajúce

obdobie, teda od 1.11.2019 do 13.6.2020 by mal byť premlčaný. Súd však musel zohľadniť aj zákonné
spočívanie plynutia premlčacej lehoty v zmysle zákona č. 62/2020 Z.z. Podľa § 1 písm. a/ citovaného
zákona premlčacie lehoty neplynú od 27.3.2020 do 30.4.2020 a od 19.1.2021 do 28.2.2021. V danom
prípade bolo relevantné len prvé obdobie spočívania premlčacej lehoty, ktoré predstavuje 35 dní, takže
tento počet dní je potrebné spätne odpočítať od dátumu 13.6.2020, čo vychádza na 9.5.2020. Znamená

to, že premlčané v dvojročnej premlčacej lehote sú nároky žalobcu uplatnené od 1.1.2019 do 8.5.2020
a nepremlčané sú až od 9.5.2020. Ako už súd uviedol vyššie, nárok na náhradu ušlého zisku vznikol
žalobcovi len za obdobie dohodnutého nájmu s A. D. C. a teda súd ho mohol priznať len za obdobie
od 9.5.2020 do 5.9.2020. Ide o tri mesiace po 1.100 Eur a 27 dní, pri ktorých pomerná časť je 958 Eur,teda úhrnne súd priznal žalobcovi sumu 4.258 Eur (3 x 1.100 + 958) a žalobu v prevyšujúcej časti ako
nedôvodnú zamietol.

25. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. V spore
boli úspešnejší žalovaní a to v podiele 87,76%, žalobca mal úspech v podiele 12,24%. Podľa zásady
pomeru úspechu strán v spore súd preto priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania v podiele
75,52% (87,76-12,24), keďže nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len
výnimočne.

26. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.