Uznesenie – Rodina a mládež ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. máj 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5422010187
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5422010187.2

Uznesenie

3To/9/2024
Krajský súd v Žiline, na neverejnom zasadnutí konanom 23. mája 2024 v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Vladimíra Sučika a sudkýň JUDr. Moniky Liptákovej a JUDr. Eriky Bebčákovej, prejednal odvolania
obžalovaného A. B. a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. DK-2T/40/2022
z 11.8.2023 a takto

r o z h o d o l :

3To/9/2024
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. zrušuje rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn.
DK-2T/40/2022 z 11.8.2023.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal
a rozhodol.

II. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora zamieta ako nedôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

3To/9/2024
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo zločinu týrania
blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe tak ako je uvedený

v napadnutom rozsudku.

Za uvedený trestný čin mu bol uložený podľa § 208 ods. 1, § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody
vo výmere 3 (tri) roky, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený
a podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. bol uložený dohľad probačného a mediačného úradníka nad správaním sa
obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd určil skúšobnú dobu v trvaní 4 roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zák. bol obžalovanému počas plynutia probačného dohľadu v skúšobnej
dobe uložený príkaz podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. bola obžalovanému uložená povinnosť strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú
probačným a mediačným úradníkom na príslušnom súde podľa konkrétneho určenia probačného
a mediačného úradníka, a to počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia so začiatkom
do 5 pracovných dní odo dňa právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie obžalovaný a prokurátor.Obžalovaný odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V odvolaní uviedol, že toto podáva
proti výroku o vine aj treste. Obžalovaný konštatuje, že prvostupňový súd vychádzal z nesprávneho
hodnotenia dôkazov a nesprávneho právneho posúdenia danej veci. Jeho rozsudok neobsahuje

náležitosti v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por., pokiaľ ide o odôvodnenie, a preto je nepreskúmateľný.
Prvostupňový súd nereagoval na obhajobné tvrdenia obžalovaného. Favorizuje ničím nepodloženú
a vyvrátenú výpoveď poškodenej z prípravného konania. Z napadnutého rozsudku nevyplýva, ako
prvostupňový súd vyhodnotil otázku zavinenia obžalovaného. Poukázal, že prvostupňový súd neuveril
minimálne časti výpovede poškodenej z prípravného konania, a to pokiaľ ide o obdobie od roku 2009

do októbra 2016. Považuje za záhadné a súdom nevysvetlené, prečo potom neuveril aj výpovedi
poškodenej za čas od októbra 2016. Pri úprave skutku súd obžalovaného odsúdil za niečo, čo nebolo
obžalobou kladené obžalovanému za vinu. V odvolaní poukázal na príslušné ustanovenia týkajúce
sa skutkovej vety. Pokiaľ ide o pokračovací trestný čin, každý jeho čiastkový útok musí byť presne
identifikovaný. Prvostupňový súd však úpravou skutku doslova vymyslel novú skutkovú vetu. Považuje
za procesne neudržateľné, aby prvostupňový súd v snahe odsúdiť obžalovaného aspoň za niečo, zmenil

obžalobu a taktiež právnu kvalifikáciu. Súd nemal dostatok dôkazov, na základe ktorých by mohol prijať
záver, že sa stal skutok, ktorý je opísaný v rozsudku. Obžalovaný vinu na žalovanom skutku popiera.
Poškodená na hlavnom pojednávaní prehlásila, že konaním obžalovaného nepociťovala psychické
a fyzické utrpenie a nevnímala ho ako ťažké príkorie. K tejto základnej otázke nebola v prípravnom
konaní ani vypočutá. Poukázal, že prokurátor nepredložil žiaden dôkaz ohľadom jedenásťročného

týrania poškodenej, ktorý by potvrdzoval jej výpoveď. Poukázal na výpovede svedkov, ktorí vypovedali
v prospech obžalovaného. Ide o staršieho syna poškodenej a obžalovaného, svedkov C., C. a D..
Z výpovedí týchto svedkov nevyplýva, že by sa obžalovaný mal dopustiť trestného činu kladeného
mu za vinu. Súd rozhodol len na základe jedinej výpovede poškodenej z prípravného konania, pričom
poškodená na hlavnom pojednávaní vypočutá nebola, ale prečítala len rukou napísané prehlásenie.

Poškodená v prípravnom konaní nebola poučená, že bude vypovedať vo veci, predmetom ktorej
má byť obvinenie zo spáchania trestného činu so sadzbou od 7 do 15 rokov. Taktiež poukázal, že
poškodená bola donútená v prípravnom konaní k podaniu trestného oznámenia. Preto jej výpoveď
nemožnopovažovaťzazákonnú.Naviacvovýpovedizprípravnéhokonaniasavôbecnajskôrspontánne
nevyjadrila ku skutku, ale boli jej hneď kladené otázky. Taktiež v prípravnom konaní jej boli kladené

kapciózne a sugestívne otázky. Navyše táto výpoveď nie je podporená žiadnym iným dôkazom.
Vzhľadom na dôkaznú situáciu mal súd postupovať v súlade so zásadou – v pochybnostiach v prospech
obžalovaného. Keďže výpoveď poškodenej z prípravného konania nie je podporená žiadnym iným
dôkazom, súd nemal preto dôvod túto výpoveď poškodenej favorizovať. Naviac, poškodená vo výpovedi
z prípravného konania neuviedla konkrétne časy jednotlivých útokov uvedených v rozsudku. Časť skutku

– uvedená od októbra 2016 do 14.5.2020 obsahuje opakované útoky zo strany obžalovaného, pričom
nie je zrejmé o aké časté útoky išlo. Túto časť skutku preto nie je možné ani len kvalifikovať ako týranie.
Pokiaľ je v skutkovej vete uvedené, že obžalovaný si neželal, aby mala poškodená kamarátky, len
takéto prianie obžalovaného nemožno považovať za týranie. Taktiež pokiaľ je obžalovanému kladené
za vinu, že žiarlil, ani žiarlivosť nie je možné považovať za týranie. Taktiež týraním nemôže byť ani

vyjadrenie obžalovaného, že mu nechutí jedlo, ktoré navarila poškodená. V tejto súvislosti poukázal
na výpoveď poškodenej, kde priznala, že obžalovaný ju v ničom neobmedzoval a nič jej nezakazoval,
preto použitie termínu opakovane bez bližšieho vysvetlenia, resp. špecifikácie, je neobhájiteľné, nakoľko
nie je zrejmé či nejde len o ojedinelé udalosti. Pokiaľ ide o útoky z 26.4.2020 a 3.5.2020, tieto môžu
byť posúdené nanajvýš ako priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Naviac, medzi útokmi z roku

2017 a 2020 je taký časový priestor, ktorý láme jednotu skutku. Poukázal, že závery znalcov prijaté
v danej veci, vylučujú spáchanie trestného činu z jeho strany. Závery znalcov nepodporili tvrdenia o
existencii týrania. Aj v tomto smere ide o stav dôkaznej núdze. Znalecký posudok Mgr. Veselovského
považuje za zmätočný. Pri rozličných záveroch znalcov je potrebné vychádzať z tých záverov, ktoré sú
pre obžalovaného priaznivejšie. Závery znaleckého posudku E. F. boli popreté znaleckým posudkom D.

G. a znaleckým posudkom E. H.. Závery znaleckého posudku E. F. boli teda úplne vylúčené ďalšími
dvomi znalcami. Prvostupňový súd na túto skutočnosť nereagoval. Znalecký posudok E. F. považuje za
nepoužiteľný, nakoľko znalec sa vyjadruje k právnym otázkam a hodnotí dôkaznú situáciu. Poukázal
na nejasnú formuláciu znalca E. F. v tom zmysle – „Nedá sa vylúčiť, mohli byť, nevylučuje“, a preto
považuje závery tohto znalca za dohad. Za chybu posudku E. F. považuje fakt, že ako znalec z odboru

psychológia nemal právo hodnotiť prítomnosť syndrómu týranej osoby. Toto hodnotenie patrí do oblasti
znalca psychiatra. Naviac znalec E. F. pri vyšetrovaní poškodenej túto nahrával nezákonne. Znalec E. F.
úplne nezákonne hodnotil hodnovernosť výpovede poškodenej. Znalecký posudok E. F. preto považuje
za nepoužiteľný. Naopak, závery posudkov ďalších dvoch znalcov vylučujú možnosť prijať záver, žepoškodená bola týraná. V zmysle trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby o týraní možno hovoriť
vtedy, ak aj poškodená vníma takéto konanie ako sústavné, nepriaznivo ovplyvňujúce jej každodenný
život. Z tohto pohľadu skutková veta v napadnutom rozsudku nevystihuje právnu vetu podľa § 208 Tr.

zák.,nakoľkosanedáznejzistiť,včomsamávidieťspôsobovaniefyzickéhoutrpeniaalebopsychického
utrpenia, v čom sa má vidieť sústavnosť a o akej sústavnosti sa hovorí. To, že v danom prípade nešlo
o týranie, dokazuje aj fakt, že počas trestného konania sa poškodenej a obžalovanému narodilo ďalšie
dieťa. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie, resp. aby obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Prokurátor odvolanie odôvodnil tak, že toto podáva proti výroku o vine a treste. So zmenou právnej
kvalifikácieskutkusanestotožňuje,apretoajuloženýtrestpovažujezaneprimeranemierny.Obžalovaný
sa trestnej činnosti dopúšťal najmenej od roku 2009 až do 14.5.2020, kedy bol zadržaný. Z výpovede
poškodenej možno vyvodiť záver, že nevhodné správanie sa obžalovaného sa začalo už po narodení
prvého syna v roku 2009. Aj keď útoky boli sporadickejšie, nemožno automaticky uzavrieť, že v tomto

období nedochádzalo k páchaniu trestného činu. Poukázal, že časový úsek pri tomto trestnom čine je
ovplyvnený najmä intenzitou trestného činu a jeho závažnosťou. Vzhľadom na intenzitu a počet útokov
obžalovaného možno konštatovať, že trestný čin páchal po dlhší čas. Skutok mal byť preto kvalifikovaný
v zmysle § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. Poukázal
na písomné vyjadrenie poškodenej z hlavného pojednávania. Poškodená sa prečítaním písomného

vyjadrenia snažila zmierniť a bagatelizovať skutočnosti uvádzané v prípravnom konaní. Má za to, že
práve vo výpovedi dňa 15.5.2020 poškodená vypovedala pravdivo. Pri tejto výpovedi bol prítomný aj
obhajca. Poukázal na závery znaleckého posudku E. F., z ktorých vyplýva, že u poškodenej sa prejavujú
typické znaky syndrómu týranej ženy. Poškodená zažila zo strany obžalovaného takú mieru príkoria,
že ju to výrazne ovplyvnilo v jej každodennom živote a spôsobilo zmeny na jej osobnosti a správaní.

Ani jeden posudok predložený poškodenou nespochybňuje závery znaleckého posudku E. D. F.. Naviac
tento posudok bol vypracovaný ako prvý a až s odstupom niekoľkých mesiacov boli vypracované
ďalšie znalecké posudky na podnet poškodenej. Znalec E. D. F. konštatoval, že poškodená bola pri
vyšetreniach motivovaná neuvádzať také skutočnosti, ktoré by mohli obžalovanému v trestnom konaní
poškodiť. Na základe vykonaných dôkazov je odôvodnený záver o vine obžalovaného v zmysle § 208

ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. Aj keď prvostupňový súd
vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy však nevyhodnotil správne, nesprávne
sa vysporiadal s okolnosťami významnými pre rozhodnutie a nebol teda dôvod na zmenu právnej
kvalifikácie. Navrhol preto, aby krajský súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania zločinu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na

§ 138 písm. b) Tr. zák. a aby obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7
rokov so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo,pričommalnazreteliajpovinnosťprihliadnuťnachyby,ktoréodvolaniaminebolivytýkané,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolania boli podané
v zákonom stanovenej lehote, oprávnenými subjektami, a že odvolanie obžalovaného je dôvodné
a odvolanie prokurátora dôvodné nie je.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že prvostupňový súd rozhodol vo veci predčasne bez náležitého
zistenia skutkového stavu. Skutok, tak ako je koncipovaný vo výroku napadnutého rozsudku – jeho
prvý odsek - páchanie skutku od októbra 2016 do 14.5.2020, je nejasný, nezrozumiteľný, keď v tomto
skutku je uvedené, že v období takmer 4 rokov opakovane vulgárne nadával poškodenej, kričal na
ňu, vykrikoval, že je neschopná, správa sa ako jebnutá, sedí doma, že iné ženy chodia do práce,

bezdôvodne na ňu žiarlil, neželal si, aby mala kamarátky, pri hádkach ju viackrát napadol tak, že jej dal
facku, kopol ju alebo hodil do nej nejaký predmet. Takto koncipovaný skutok je podľa názoru krajského
súdu nepostačujúci, nakoľko je nejasný, nekonkrétny, keďže nie je zrejmé o koľko najmenej útokov
zo strany obžalovaného išlo, keď v skutku pojem opakovane a viackrát nie je bližšie špecifikovaný.
Ide pritom o obdobie takmer štyroch rokov. V tomto smere krajský súd poznamenáva, že z výpovede

samotnej poškodenej z prípravného konania vyplýva, že k takýmto útokom zo strany obžalovaného malo
dochádzať raz na niekoľko mesiacov, resp. asi raz za pol roka. Z tohto skutku ale vôbec nie je zrejmé
či raz za pol roka mal poškodenej vulgárne nadávať, mal ju fyzicky napadnúť alebo hodiť do nej nejaký
predmet. Krajský súd poznamenáva, že v nasledujúcich skutkoch uvádzaných v roku 2017, na jar 2020,26.4.2020 a 3.5.2020 sú uvádzané už konkrétne útoky zo strany obžalovaného, pričom v roku 2017 mal
poškodenú po hádke kvôli jedlu chytiť rukami pod krk, tlačiť ju o skriňu a škrtiť ju a následne ju pustiť, keď
spadla na zem, pričom lekárske ošetrenie nevyhľadala, keďže mala na krku len fľaky. Ďalšie tri útoky

sú z jari 2020. V tomto smere považuje krajský súd odvolaciu námietku obžalovaného za dôvodnú, že
skutok z roku 2017 vo vzťahu ku skutkom z roku 2020 nemôže predstavovať čiastkový útok jedného
pokračovacieho trestného činu, nakoľko tieto útoky jednoznačne nespája objektívna súvislosť v čase.
Odstup troch rokov nemožno považovať za taký, ktorý by spĺňal kritériá objektívnej súvislosti v čase.

Prvý odsek skutkovej vety, uvedené obdobie od októbra 2016 až do 14.5.2020, vzhľadom na svoju
všeobecnosť – vôbec nie je bližšie špecifikovaný termín opakovane a ani termín viackrát, pričom len
z výpovede poškodenej vyplýva, že malo ísť o útoky raz za niekoľko mesiacov, zhruba raz za pol roka,
vzhľadom na charakter útokov nemôže byť ani podľa názoru krajského súdu spôsobilým pre naplnenie
znakov skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Poškodená v tejto súvislosti uviedla,
že hádky medzi ňou a obžalovaným boli raz za niekoľko mesiacov, viackrát ju obžalovaný kopol alebo

dostala facku, alebo do nej niečo hodil. Nejasnosť takto koncipovaného skutku spočíva v tom, že nie je
zrejmé či obžalovaný poškodenej dal jednu facku raz za 6 mesiacov alebo jedenkrát za 6 mesiacov ju
kopol, alebo jedenkrát za šesť mesiacov do nej niečo hodil, pričom nie je zrejmé čo. Len poškodená sa
sama vyjadrila k intenzite útokov, pričom jednoznačne konštatovala, že k útokom dochádzalo zhruba asi
raz za pol roka. Naviac skutok v prvom odseku ohraničený od októbra 2016 do 14.5.2020 je uvedený

nesprávne, nakoľko z ďalších skutkov vyplýva, že obžalovaný sa mal posledného útoku dopustiť
3.5.2020. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že obžalovaný by sa akéhokoľvek útoku voči poškodenej
mal dopustiť 14.5.2020, kedy bol zadržaný. Takže konštatovanie, že odsúdený páchal trestnú činnosť
do 14.5.2020 je nepresné, keďže posledného útoku voči poškodenej sa mal dopustiť, ako vyplýva zo
skutkovej vety rozsudku, dňa 3.5.2020.

V tejto súvislosti poukazuje krajský súd na výpoveď poškodenej, z ktorej vyplýva, že obžalovaný
jej mal vulgárne nadávať jedenkrát za niekoľko mesiacov, facku jej mal dať párkrát, niekedy ju mal
kopnúť, niekedy ju mal sotiť a niekedy do nej hodil nejaký predmet. Uviedla, že jedenkrát to boli
kľúče. Vzhľadom na charakter útokov zo strany obžalovaného, ich intenzitu, ako aj opakovanie – podľa

výpovede poškodenej - niekedy, párkrát, nejde podľa názoru krajského súdu o útoky, ktoré by sa
vyznačovali vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré by poškodená pociťovala
ako ťažké príkorie. Tiež takéto útoky nemožno považovať ani za také zlé zaobchádzanie, ktoré by
bolo spôsobilé vyvolať u poškodenej fyzické alebo psychické utrpenie. Keďže poškodená na hlavnom
pojednávaní odmietla vypovedať a možno vychádzať len z jej údajov vo výpovedi v prípravnom konaní

dňa 15.5.2020, nemožno podľa názoru krajského súdu dospieť k jednoznačnému a nepochybnému
záveru, že takýmito útokmi by obžalovaný spôsoboval poškodenej fyzické alebo psychické utrpenie.
V tomto smere sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje s odvolacími námietkami obžalovaného
o nejasnosti a nepresnosti skutkovej vety v napadnutom rozsudku, pokiaľ ide o obdobie od októbra
2016 do 14.5.2020, pričom, ako už krajský súd vyššie konštatoval, zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že

obžalovaný by sa aj dňa 14.5.2020 dopustil útoku, resp. útokov voči poškodenej.

Naviac, pokiaľ ide o výpoveď poškodenej E. B. z 15.5.2020, aj v tomto smere považuje krajský
súd odvolaciu námietku obžalovaného za opodstatnenú, keď obžalovaný konštatuje, že táto výpoveď
nebola vykonaná plne v súlade s ustanovením § 132 ods. 1 Tr. por., keďže ako vyplýva zo zápisnice

o výpovedi poškodenej, tejto nebolo umožnené najskôr súvisle vypovedať všetko, čo sama o skutku
vie, keďže ihneď od začiatku jej boli kladené otázky. Takýmto postupom vyšetrovateľka teda zisťovala
od poškodenej to, čo potrebovala ona vedieť a nezisťovala, čo poškodená sama o skutku vie uviesť.
Takýto postup môže vyvolávať potom pochybnosti o hodnovernosti výpovede svedkyne, keďže obsah
jej výpovede určovala vyšetrovateľka svojimi otázkami.

Pokiaľ ide o skutok z roku 2017, na ktorý poukázal krajský súd už vyššie, a ktorý podľa jeho názoru
nemôže byť čiastkovým útokom pokračovacieho trestného činu, takéto konanie obžalovaného ako
samostatný útok môže podľa názoru krajského súdu mať len charakter priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu.

Obdobne to bude aj pri skutku z jari 2020, keď mal vyhadzovať obžalovaný poškodenú s deťmi z domu,
pričom jej mal dať facku a vulgárne jej nadávať, ktorý taktiež podľa názoru krajského súdu môže byť
posúdený len ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Ohľadom tohto skutku krajský súdpoznamenáva,žezvýpovedepoškodenejuvedenejvnapadnutomrozsudkuvyplýva,žektomutoskutku
poškodenáanivypočutánebola,tedatotokonanieobžalovanéhoaninepotvrdzuje.Pretobudepotrebné,
aby prvostupňový súd doplnil v tomto smere dokazovanie výsluchom poškodenej E. B. (pokiaľ táto

neodmietne vypovedať).

Ďalšie skutky, ktoré mal obžalovaný spáchať 26.4.2020 a 3.5.2020 napĺňajú podľa názoru krajského
súdu znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania.

V súvislosti so skutkami ohraničenými – v roku 2017, v presne nezistený deň na jar 2020, 26.4.2020
a 3.5.2020, krajský súd poznamenáva, že v odôvodnení napadnutého rozsudku nie je uvedený žiaden
dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že skutočne skutky – útoky zo strany obžalovaného boli spáchané v týchto
konkrétnych termínoch. Z výpovede poškodenej z prípravného konania vyplýva, že táto bola úplne
zbytočne a veľmi obšírne vypočutá k rozsiahlemu obdobiu, v ktorom však nešpecifikovala konkrétne
útoky v konkrétnych obdobiach, pričom z jej výpovede uvedenej aj v odôvodnení napadnutého rozsudku

nevyplýva, že skutky z roku 2017, z jari 2020, z 26.4.2020 a z 3.5.2020 mali skutočne byť spáchané
v týchto termínoch. Preto bude potrebné, aby prvostupňový súd aj tento nedostatok odstránil v tom
smere, aby z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplývalo, ktorý dôkaz preukazuje spáchanie skutkov
obžalovaným v dátumoch uvedených v skutkovej vete rozsudku, tak ako na tieto poukázal krajský súd.
Aj v tomto smere považuje krajský súd odvolaciu námietku obžalovaného za dôvodnú.

Pokiaľ ide o posudky znalcov, ktoré vypracovali v predmetnej trestnej veci, krajský súd poznamenáva,
že ani podľa jeho názoru vzhľadom na ich rozdielne závery nemožno dospieť k bezpečnému
a nepochybnému záveru o spôsobilosti útokov zo strany obžalovaného, tak ako sú tieto konkretizované
v skutkovej vete, spôsobiť poškodenej fyzické alebo psychické utrpenie, ktoré by mohla pociťovať ako

ťažké príkorie.
V tomto smere výrazne v prospech obžalovaného vyznievajú závery posudku znalkyne D. I. G.,
ktorá vykonala psychologické vyšetrenie obžalovaného, z ktorého vyplýva, že v osobnostných
charakteristikách dominuje u obžalovaného extraverzia, otvorenosť, sebakritičnosť, empatia, má dobré
sociálne cítenie, záleží mu na dobrých vzťahoch, v sociálnych vzťahoch prevládajú prosociálne

tendencie nad agresívnymi, pravdepodobnosť konania hostilným agresívnym spôsobom je veľmi nízka
a agresívne impulzy vie ovládať, aj keď v záťažových situáciách môže dochádzať ku skratovému
konaniu. V sociálnych kontaktoch u obžalovaného prevažuje pozitívny spôsob kontaktu a schopnosť
vyjadriť náklonnosť k partnerovi. Má schopnosť ospravedlniť sa, má tendenciu čo najskôr odčiniť,
urovnaťvzniknutékonfliktyaprítomnájeajretroflexia–t.j.spôsobobráteniaagresívnejenergiedoseba,

sebaobviňovanie, pocity, viny. Znalkyňa taktiež konštatuje, že závery k osobnosti obžalovaného nie sú
v súlade s popisom poškodenej a uvádzaných agresívnych prejavov. Maloleté deti majú s obžalovaným
dobrý vzťah.

V súvislosti s odvolacou námietkou obžalovaného, že poškodená bola donútená zo strany polície podať

na neho trestné oznámenie, krajský súd poznamenáva, že túto námietku nepovažuje za opodstatnenú,
keďže zo spisového materiálu vyplýva, že ohľadom tejto skutočnosti bol postup príslušných policajtov
prešetrený, pričom skutočnosti tvrdené poškodenou sa v tomto smere nepotvrdili.

S poukazom na vyššie uvedené, keďže podľa názoru krajského súdu, ktorý sa stotožnil s odvolacími

námietkami obžalovaného, konaním tak ako je uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku
nemohlo dôjsť k naplneniu znakov skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej a zverenej osoby
a z dôkazov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku ani nevyplýva, že skutky spáchané
v roku 2017, na jar 2020, 26.4.2020 a 3.5.2020 boli skutočne aj v týchto dátumoch spáchané a naviac
útoky obžalovaného sú ohraničené dňom 14.5.2020, hoci z rozsudku nevyplýva, že aj v tento deň sa

mal obžalovaný dopustiť voči poškodenej trestnej činnosti, bude potrebné, aby prvostupňový súd pri
vyhotovení nového rozhodnutia odstránil vyššie uvedené nedostatky a najmä v odôvodnení uviedol
dôkazy, ktoré budú preukazovať, že útoky obžalovaného voči poškodenej boli spáchané v dátumoch
špecifikovaných v skutkovej vete napadnutého rozsudku. V tomto smere nie je vylúčené ani doplnenie
dokazovania v konaní pred prvostupňovým súdom.

Vzhľadom na právny názor vyslovený krajským súdom vo vzťahu ku skutkovej vete v napadnutom
rozsudku, ako aj rozsahu a charakteru útokov zo strany obžalovaného voči poškodenej, pokiaľ ideo spôsobenie jej fyzického alebo psychického utrpenia, nepovažuje krajský súd odvolacie námietky
prokurátora za opodstatnené, a preto jeho odvolanie podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

3To/9/2024
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.