Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 28, 2024

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/59/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622202710
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:7622202710.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v spore žalobcov: 1./ A. B. C., nar.

XX. XX. XXXX, bytom XXX XX D. X, 2./ E. F., nar. XX. X. XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX G.,
obaja právne zastúpení JUDr. Mariánom Rušinom, PhD., advokátom so sídlom Letná 47, 040 01 Košice,
proti žalovanej: H. C., nar. X. X. XXXX, bytom XXX XX I. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu v 1. rade, žalobkyne v 2. rade a žalovanej k
nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v okrese Spišská Nová Ves, obci I., katastrálnom území I., ktoré
sú vedené Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX,

ako stavba, rodinný dom, súp. č. XX, nachádzajúci sa na par. č. 218, par. r. „C“, pozemok, par. č. 218,
par. r. „C“ – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 516 m2, pozemok, par. č. 219, par. r. „C“ – záhrada
o výmere 609 m2.

II.Súdprikazujedovýlučnéhovlastníctvažalovanejnehnuteľnosti,ktorésanachádzajúvokreseSpišská
Nová Ves, obci I., katastrálnom území I., ktoré sú vedené Okresným úradom Spišská Nová Ves,
katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, ako stavba, rodinný dom, súp. č. XX, nachádzajúci

sa na par. č. 218, par. r. „C“, pozemok, par. č. 218, par. r. „C“ – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
516 m2 , pozemok, par. č. 219, par. r. „C“ – záhrada o výmere 609 m2.

III. Súd ukladá žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi v 1. rade na vyrovnanie podielu zo zrušeného
podielového spoluvlastníctva nehnuteľností, sumu 3.987,50 EUR, a to do 3 mesiacov odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd ukladá žalovanej povinnosť uhradiť žalobkyni v 2. rade na vyrovnanie podielu zo zrušeného

podielového spoluvlastníctva nehnuteľností, sumu 3.987,50 EUR, a to do 3 mesiacov odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Priznáva žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%, o ktorých
výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 20. 5. 2022 domáhali zrušenia podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, v kat. území I., a to k rodinnému domu č.

s. XX na parc. C-KN č. 218 a k parcele C-KN č. 218 - zastavanej ploche a nádvoria o výmere 516
m2 a k parc. C-KN č. 219 - záhrada o výmere 609 m2. Nehnuteľnosť navrhli prikázať do výlučného
vlastníctva žalovanej s povinnosťou vyplatiť žalobcov v 1. a 2. rade každého po 3.533,75 eur do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku.2. V odôvodnení žaloby uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, a to žalobca
v1.ažalobkyňav2.radekaždývpodiele1/8vpomerekcelkuažalovanájepodielovouspoluvlastníčkou

v podiele 3/4 v pomere k celku. Hodnota nehnuteľnosti bola v roku 2020 určená znaleckým posudkom
č. 144/2020 vyhotoveným J. G. K. na sumu 25.700,- eur, pričom podľa názoru žalobcov vzhľadom na
zvyšovanie hodnôt nehnuteľností v súčasnej dobe má nehnuteľnosť vyššiu cenu o 10%, teda cena
stúpla na sumu 28.270,- eur. S poukazom na vyššie uvedené žalobcovia navrhujú, aby súd zrušil a
vyporiadal podielové spoluvlastníctvo zohľadňujúc tie skutočnosti, že nehnuteľnosť je vo väčšinovom

spoluvlastníctve žalovanej, ona ju užíva a žalobcovia nehnuteľnosť vôbec nevyužívajú. S poukazom na
ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak rozdelenie veci nie je dobre možné,
navrhovali, aby súd vo veci rozhodol v zmysle petitu žalobného návrhu. K žalobe predložili dôkazné
listiny, a to znalecký posudok č. 144/2020 vyhotovený J. G. K., výpis z LV č. XXX kat. územie I. zo dňa
19.5.2022, predžalobnú výzvu zo dňa 15.7.2021 adresovanú žalovanej.

3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, popierala akúkoľvek snahu o dohodu s ňou, pričom apelovala na to,
že predmetná nehnuteľnosť jej bola darovaná a vykonanie znaleckého dokazovania neznemožňovala s
tým, že vypracovaný znalecký posudok spochybňovala.

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie mal za nesporne

preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade od okamihu nadobudnutia spoluvlastníckych podielov k spornej
nehnuteľnosti túto nikdy neužívali, nemajú ani možnosť vstupu do nej, nakoľko kľúče od domu má
len žalovaná. Po smrti starých rodičov žalobcov dom využíval nebohý manžel žalovanej spolu s ňou,
ktorý však do interiéru, ani exteriéru domu neinvestovali žiadne finančné prostriedky. Dom je starý,
schátralý, o čom svedčí aj cena spornej nehnuteľnosti vyjadrená v oboch znaleckých posudkoch.

Z popisu veku a charakteru stavby je zrejmé, že vzhľadom na spoluvlastnícke podiely jednotlivých
spoluvlastníkovniejemožnáreálnadeľbarodinnéhodomuažiadnazostránsporureálnudeľbuvkonaní
ani nenavrhovala. Navyše žalovaná súhlasila s vyporiadaním spornej nehnuteľnosti prikázaním do jej
výlučného vlastníctva, z čoho jej plynie povinnosť vyplatiť žalobcov ako menšinových spoluvlastníkov
titulom ich ustupujúcich spoluvlastníckych podielov.

5. Na základe vyššie popísaného súdom zisteného skutkového stavu, jeho vyhodnotenia, po právnom
posúdení veci v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a po zistení, že nie
je možná reálna a účelová deľba spornej nehnuteľnosti, súd rozsudkom sp. zn. 7C/59/2022-134 zo dňa
27. 3. 2023 žalobe v celom rozsahu vyhovel, prikázal spornú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva

žalovanej, ako väčšinovej spoluvlastníčky, ktorá má v bezprostrednej blízkosti spornej nehnuteľnosti
rodinný dom, v ktorom má trvalý pobyt, s povinnosťou vyplatiť žalobcov sumou, ako je uvedené v
enunciáte tohto rozsudku. Aj keď v pôvodnom návrhu žalobcovia navrhovali vyplatiť žalovanú do 30 dní,
súd považoval za primeranú lehotu 90 dní, resp. 3 mesiacov, v ktorej žalovaná bude schopná zabezpečiť
si finančné prostriedky na vyplatenie nadobudnutých spoluvlastníckych podielov s prihliadnutím na to,

že žalovaná je vdova a dôchodkyňa.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, keďže
nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa v spore v zmysle ust. § 257 CSP.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná odvolanie, popierala tvrdenie súdu, záver, že

súhlasila, aby sporná nehnuteľnosť bola prikázaná výlučne do jej vlastníctva a rovnako aj skutočnosť
bránenia vo vypracovaní znaleckého posudku, k čomu poskytla súčinnosť, čím nezmarila vykonanie
akéhokoľvek znaleckého úkonu. Tvrdila, že od roku 2014 nikto zo žalobcov za ňou neprišiel, aby sa
dohodli na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pričom o nehnuteľnosť a o svokrovcov sa len oni s
manželom starali. Konštatovala, že predmetná nehnuteľnosť bola z dvoch strán darovaná a to od sestry

L. M., E. C., B. XXXX/XX, I. - N. B., nar. XX.X.XXXX a od G. O. A., E. C., D. XX, nar. XX.X.XXXX dcérou
po nebohom otcovi, to je na základe 2 darovacích zmlúv s tým, že jej manžel sa pokúsil mimosúdne
jednať so žalobcami.

7. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej, keďže predmetnú nehnuteľnosť výlučne užíva

žalovaná a žalobcovia nemajú k domu ani len prístup, a nakoľko žalobkyňa nesúhlasila s predajom domu
inej osobe, navrhovali potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a to aj čo sa týka znaleckého
dokazovania v spore a určenia hodnoty predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcov
už nevyjadrila.8. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/106/2023-164 zo dňa 4. 6. 2024 bol rozsudok
súdu prvej inštancie zrušený a vec bola vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Konštatoval, že z obsahu podaného odvolania sú zrejmé uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods.
1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP, keďže v podanom odvolaní žalovaná spochybňovala procesný postup súdu
čo sa týka nariadenia znaleckého dokazovania a tým aj vyhodnotenie dokazovania následne učineného
právneho posúdenia veci, keďže mala za to, že predmetná nehnuteľnosť jej bola darovaná, keďže sa
o svokrovcov s manželom starali a aj o nehnuteľnosť. Je ochotná sa so žalobcami dohodnúť s tým, že

predmetnú nehnuteľnosť aj keď užíva, tak ju nechce prikázať do výlučného vlastníctva.
Vzhľadom k vyššie uvádzaným skutočnostiam a z dôvodu procesného pochybenia súdu s odkazom na
ustanovenie § 253 C.s.p., aj s poukazom na povahu sporu „iudicium duplex“, z dôvodu, že žalovaná
nesúhlasila s vypracovaným znaleckým posudkom, ktorý bol podľa nej zmätočný a nepresný, súd
druhej inštancie poukázal na nedodržanie procesného postupu v prejednávanej veci. Uviedol, že
súd prvej inštancie mal žalovanú vyzvať na zloženie preddavku a až potom navrhnutý dôkaz týkajúci

sa vykonania konkrétneho znaleckého dokazovania nevykonať. S poukazom na uvedené súd prvej
inštancie predčasne vyhodnotil zistený skutkový stav s následným predčasným právnym posúdením
veci, pričom nebral do úvahy predmet konania pri dodržaní zásady „iudicium duplex“, kedy súd nie je
viazaný návrhom strán sporu.

9. V intenciách odôvodnenia zrušujúceho uznesenia súd prvej inštancie vo veci viedol ďalšie
dokazovanie, vyzval strany sporu, aby s poukazom na odôvodnenie predmetného uznesenia uviedli,
aké ďalšie dôkazy vo veci navrhujú.

10. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 8. 7. 2024 uviedla, že nevie, aký bol zámer žalobcov

a preto z jej strany jej stanovisko v spore je také, že vráti dar pôvodným darcom L. M. a O. A., čo
uviedla aj v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Uviedla, že na predžalobnú výzvu právneho
zástupcu žalobcov reagovala tak, že navrhla stretnutie. Nikto ju však nekontaktoval, a preto žiada od
žalobcov vysvetlenie, prečo na ňu podali žalobu na súd. K okolnostiam oceňovania rodinného domu
a jeho obhliadky uviedla, že nebránila vstupu do nehnuteľnosti, ani sa nezatajovala, ako mal tvrdiť

žalobca v 1. rade, nakoľko ona nevedela, že je niekto pri jej dome. Dozvedela sa to až vtedy, keď jej
syn zatelefonoval, že „Jano chce kľúče.“ V spore je veľa nezrovnalostí. O znalkyni J. P. Q. ona vôbec
nevedela. Žalobcovia ju však obviňovali, že ona sa cielene zatajovala a zámerne zmarila vstup znalkyni
do domu. Keď potom po prevzatí oznámenia od znalkyne jej zatelefonovala, tá jej mala oznámiť, že veci
už budú riešené sudkyňou. Z písomného vyjadrenia súd vzal za preukázané, že žalovaná žiadne nové

návrhy na dokazovanie v konaní nepredkladala.

11. Žalobcovia v písomnom vyjadrení zo dňa 29. 7. 2024 po prevzatí zrušujúceho uznesenia uviedli,
že súhlasia s návrhom žalovanej na vykonanie dôkazu – vypracovanie nového znaleckého posudku na
ocenenie nehnuteľnosti. Čo sa týka vyjadrení žalovanej týkajúcich sa obhliadky spornej nehnuteľnosti

súdnou znalkyňou na miestne samom, žalobcovia zotrvali na svojich predošlých vyjadreniach.
Súd vyzval žalovanú, aby sa písomne vyjadrila, či vzhľadom na to, že ako v pôvodnom konaní, tak aj
vodvolanírozporovalazáveryznaleckéhoposudkuč.1/2023vypracovanéhoJ.P.Q.,navrhujekontrolné
znalecké dokazovanie, alebo mieni súdu predložiť súkromný znalecký posudok. Žalovaná na výzvu súdu
písomne odpovedala, že k sporu sa už vyjadrila a uviedla svoje stanovisko. Následne právny zástupca

žalobcov navrhol, aby vzhľadom na takéto stanovisko žalovanej nebolo vo veci nariaďované kontrolné
znalecké dokazovanie, avšak s poukazom na nedostatky predmetného znaleckého posudku navrhol
výsluch súdnej znalkyne Ing. Aleny Scheerovej.

12. V intenciách odôvodnenia zrušujúceho uznesenia krajského súdu súd vyzval žalovanú k zloženiu

preddavku na kontrolné znalecké dokazovanie, ktorý preddavok žalovaná v súdom stanovenej lehote
nezložila. Následne súd nariadil pojednávanie na deň 28. 10. 2024, ktorého sa strany sporu a právny
zástupca žalobcov zúčastnili a na ktorom súd vypočul súdnu znalkyňu J. P. Q..
Súdna znalkyňa vo výpovedi na uvedenom pojednávaní uviedla reagujúc na otázky právneho zástupcu
žalobcov, že v úvode znaleckého posudku č. 1/2023 na str. 2 boli nesprávne, resp. chybne uvedené

dátumy, ku ktorému je vypracovaný znalecký posudok a ku ktorému sa nehnuteľnosť, resp. stavba
ohodnocuje. Správne mali byť uvedené v oboch prípadoch pod bodmi 2. a 3. dátumy 9. 1. 2023. Tieto
skutočnosti uviedla už aj vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17. 4. 2023, ktorým odpovedala na
výzvusúdu,vktoromsapresneuvádzajúskutočnosti,ktorézopakovalavosvojejvýpovedinauvedenompojednávaní. Dodala, že pri vyhotovovaní znaleckého posudku z jej strany došlo k počítačovej technickej
chybe pri písaní jednotlivých dátumov. K takejto zrejmej nesprávnosti došlo aj pri zápise v úvode
znaleckého posudku pod bodom 2., kde bol uvedený účel, na ktorý sa má znalecký posudok použiť –

uzatvorenie hypotekárneho úveru. Tento údaj je chybný. Opäť sa jedná o chybu pri písaní znaleckého
posudku v počítači. Správne mal tento bod znieť, že účel, na ktorý sa má znalecký posudok použiť je
pre účely rozhodnutia súdu o zrušení podielového spoluvlastníctva spoluvlastníkov danej nehnuteľnosti.
Dodala, že k tejto prepísacej chybe došlo z dôvodu, že vypracováva iné znalecké posudky pre účely
hypotekárnych úverov, ktorých text je uvedený v pripravenom programe. Zároveň uviedla, že tieto

technické chyby v písaní a spracovaní znaleckého posudku nemajú vplyv na správnosť ohodnotenia
oceňovanej nehnuteľnosti.

13. K udalostiam spojeným s obhliadkou oceňovaného rodinného domu znalkyňa uviedla, že miestnu
obhliadku zvolala na deň 9. 1. 2023 v týždennom predstihu, teda 2. 1. 2023, kedy každému zo
zúčastnených odoslala pozvánku s uvedením hodiny obhliadky o 12.00 hod. V uvedenom liste sa

zároveň obracia na vlastníkov so žiadosťou o informácie o veku rodinného domu a priľahlých budov,
údaje o vodovodnej, kanalizačnej, elektrickej prípojke, o realizácii spevnenej plochy a vonkajšieho
schodišťa. O 12.00 hod. sa na mieste obhliadky zišli so žalobcami. Žalovaná sa obhliadky nezúčastnila.
Zvonili jej pri bráne domu, bolo počuť, že je doma, avšak sa neozvala, neotvorila dvere a nehnuteľnosť
nesprístupnila. Znalkyňa preto vykonala obhliadku exteriéru vizuálne od oplotenia a predmetný posudok

vypracovala za použitia znaleckého posudku č. 144/2020 vypracovaného J. G. K.. Takýto postup znalca
vyplývazinštrukciíaškoleníznalcov,zktorýchvyplýva,žeznalecoceňujenehnuteľnosťzjemumožných
dostupných materiálov, ak vlastník nesprístupní nehnuteľnosť. V danom prípade sa jednalo o takýto
prípad, kedy spoluvlastníkom nebol umožnený prístup do nehnuteľnosti.

14. Žalovaná na vyjadrenie znalkyne na pojednávaní nereagovala, uviedla len, že sa k tomu nebude
vyjadrovať a vo veci že nenavrhuje kontrolný znalecký posudok, nakoľko dar vracia.

15. Žalobcovia naďalej trvali na podanej žalobe, navrhovali, aby súd prikázal spornú nehnuteľnosť do
výlučného vlastníctva žalovanej s povinnosťou vyplatiť ich vo výške ich spoluvlastníckych podielov za

použitia znaleckého posudku vyhotoveného znalkyňou J. P. Q.. Nenavrhovali ďalšie dokazovanie. Po
vyjadrení znalkyne, že pri vyhotovovaní znaleckého posudku na úvodnej strane došlo len k technickým
prepísacím chybám, nemali voči znaleckému posudku žiadne námietky.

16. Nakoľko strany sporu ďalšie dokazovanie v tomto konaní nenavrhovali, súd podľa ustanovení § 180

C.s.p. dokazovanie vyhlásil za ukončené a na pojednávaní uznesením skonštatoval, že súd nenariaďuje
vo veci kontrolné znalecké dokazovanie znaleckého posudku č.1/2023, a to vzhľadom na výpoveď
znalkyne a na stanoviská oboch strán sporu.

17. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

18. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

19. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením

veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej
novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

20. Pri vyporiadavaní spoluvlastníctva prikázaním veci súd prihliada najmä na veľkosť spoluvlastníckych

podielov, účelné využitie veci a násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným
spoluvlastníkom. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu je významným, nie však vždy rozhodujúcim
kritériom. V prípade výrazného nepomeru je však pravdepodobnejšie prikázanie veci vlastníkovi
dominantného spoluvlastníckeho podielu. Pod účelovým využitím veci je treba rozumieť predovšetkýmvyužitie veci na účel, na ktorý je vec určená. Pokiaľ ide o rodinný dom, prihliada sa nato, kto v dome
dlhodobo býva a na to, aby sa vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a vznikom nového
spoluvlastníckeho vzťahu nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. Ďalej sa prihliada na to,

kto vykonáva investície do spoločnej veci, zabezpečuje správu a užívanie veci a kto dokáže najlepšie
zabezpečiť riadne ďalšie využitie veci. Pri vyplácaní spoluvlastníckeho podielu je povinnosť poskytnúť
primeranú náhradu, pričom aplikačná prax dospela k záveru, že treba vychádzať zo všeobecnej ceny
celej veci v čase jej vyporiadania a z aktuálnej trhovej ponuky a dopytu.

21. Podľa výpisu z LV č. XXX, kat. územie I. bolo v konaní nesporné, že strany sporu sú podielovými
spoluvlastníkmi vyporiadavanej nehnuteľnosti uvedenej v bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku, a to
žalobcoviav1.a2.radekaždý vpodiele1/8vpomerekcelku,ažalovanájepodielovouspoluvlastníčkou
predmetnej nehnuteľnosti v podiele 3/4 v pomere k celku.
Podľa znaleckého posudku č. 1/2023 vyhotoveného znalkyňou J. P. Q. všeobecná hodnota
vyporiadavanej nehnuteľnosti ku dňu 9. 1. 2023 bola znalkyňou určená na sumu 31.900,- eur, z čoho

1/8-inový spoluvlastnícky podiel je vo výške 3.987,50 eur.

22.Zdokazovaniavyplynulo,žejenesporné,ževýlučnouužívateľkouspornejnehnuteľnostiježalovaná,
z ktorej účastníckej výpovede vyplynulo, že dom bol pôvodne vo vlastníctve jej svokrovcov, o ktorých
sa za ich života starala ona s manželom a od roku 2014 po smrti svokrovcov dom užívala len ona

s manželom, pričom doň nevkladali žiadne financie, okrem hradenia inkasných platieb. Z výpisu z LV
č. XXX katastrálneho územia I. a z výpovede žalovanej nesporne vyplýva, že táto nadobudla 1/4-inový
spoluvlastnícky podiel titulom dedenia po nebohom manželovi Q. C. uznesením sp. zn. 13D/160/2017
a ďalšie podiely nadobudla darom od dvoch sestier nebohého manžela a to od každej po 1/4 darovacími
zmluvami, ktorých vklad bol povolený pod D. XXXX/XXXX a D. XXXX/XXXX katastrálnym úradom.

Nesporné bolo to, že žalovaná nenamietala platnosť darovacích zmlúv. O vrátení daru začala hovoriť až
potom, keď rozsudkom súdu prvej inštancie jej bola nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva
a určená povinnosť vyplatiť žalobcov titulom ich ustupujúcich spoluvlastníckych podielov a to aj z tých
podielov, ktoré nadobudla predmetnými darovacími zmluvami.

23. Tak, ako v pôvodnom konaní, ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 27.
3. 2023, tak aj v ďalšom konaní po zrušení predmetného rozsudku súd vzal za preukázané, že nárok
žalobcov je dôvodný, a preto mu v celom rozsahu vyhovel.
Dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade od okamihu nadobudnutia
spoluvlastníckych podielov k spornej nehnuteľnosti túto nikdy neužívali, nemajú ani možnosť vstupu

do nej, nakoľko kľúče od domu má len žalovaná. Po smrti starých rodičov žalobcov dom využíval
nebohý manžel žalovanej spolu s ňou, ktorý však do interiéru, ani exteriéru domu neinvestovali žiadne
finančné prostriedky. Dom je starý, schátralý, o čom svedčí aj cena spornej nehnuteľnosti vyjadrená v
oboch znaleckých posudkoch, teda v znaleckom posudku č. 144/2020 vypracovanom J. G. K., ktorý je
súkromným znaleckým posudkom predložený žalobcami v tomto konaní, ako aj zo znaleckého posudku

č. 1/2023 vypracovaného J. P. Q. na základe uznesenia súdu.

24. Z popisu veku a charakteru stavby je zrejmé, že vzhľadom na spoluvlastnícke podiely jednotlivých
spoluvlastníkovniejemožnáreálnadeľbarodinnéhodomuažiadnazostránsporureálnudeľbuvkonaní
ani nenavrhovala. Takéto stanovisko strán sporu sa nezmenilo ani po zrušení pôvodného rozsudku.

Navyše žalovaná v pôvodnom konaní súhlasila s vyporiadaním spornej nehnuteľnosti prikázaním do jej
výlučného vlastníctva, z čoho jej plynie povinnosť vyplatiť žalobcov ako menšinových spoluvlastníkov
titulom ich ustupujúcich spoluvlastníckych podielov. Toto stanovisko však v odvolaní proti rozsudku
poprela s tvrdením, že to vôbec nie je pravda a že nie je jej povinnosťou vyplatiť žalobcom za ich
spoluvlastnícke podiely. Súd vzal za preukázané, že toto tvrdenie žalovanej v odvolaní je v rozpore

s jej výpoveďou na pojednávaní dňa 5. 9. 2022, kde výslovne žalovaná uviedla, že súhlasí so zrušením
podielového spoluvlastníctva spornej nehnuteľnosti, avšak nesúhlasí s výškou výplaty, akú požadujú
žalobcovia. Ďalej uviedla, že v žiadnom prípade nepripúšťa opak, aby výlučnými vlastníkmi domu sa
stali žalobcovia a oni vyplácali ju.

25. Z dokazovania súd vzal za preukázané, že tak ako uvádzali žalobcovia v ich písomnom podaní
žaloby, tak aj v účastníckych výpovediach uviedli, že ešte pred podaním žaloby, keď si objednali
vyhotovenie súkromného znaleckého posudku J. K., už vtedy nastala tá istá situácia pri obhliadke
nehnuteľnosti, ako pri obhliadke znalkyňou J. P. Q., kedy žalobkyňa odmietla vpustiť znalca donehnuteľnosti, takže to bol dôvod, prečo ich znalecký posudok bol vyhotovený na základe vizuálnej
vonkajšej obhliadky nehnuteľnosti tak, ako to bolo zrealizované aj ďalšou znalkyňou. Takýto postup
a správanie žalovanej súd hodnotí ako špekulatívny a účelový s cieľom neumožniť žalobcom vyporiadať

predmetnúnehnuteľnosť.Vzhľadomnatakýtoprístupapostojžalovanejsúdnepovažovalzaspravodlivé
a zákonné rozhodnúť o návrhu žalobcov v zmysle ustanovení § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Za danej skutkovej a dôkaznej situácie súd v prejednávanej veci nezistil dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré by nemal pristúpiť k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva

26. Z dokazovania nevyplynula ani taká skutková situácia, podľa ktorej by žiaden zo spoluvlastníkov
nechcel spornú nehnuteľnosť, ako už bolo vyššie uvedené žalobkyňa v prvom štádiu konania súhlasila
s prikázaním nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva a až potom, keď zistila, že nevyhne sa povinnosti
vyplatiť žalobcom ich spoluvlastnícke podiely, účelovo začala tvrdiť, že o nehnuteľnosť nemala záujem
a že dokonca chce spoluvlastnícke podiely, ktoré nadobudla darom, vrátiť. Takéto vyjadrenie žalovanej
nemá žiaden relevantný vplyv na rozhodnutie v danej veci. Súd ho hodnotí ako účelové, tendenčné,

s cieľom vyhnúť sa povinnosti vyplatiť žalobcom ich zákonné podiely. Zároveň súd má zato, že žalovaná
pokiaľ svojím postojom by dosiahla to, že ohľadom spornej nehnuteľnosti by súd nariadil jej odpredaj
a následne výťažok by mal byť rozdelený podľa podielov, by takýmto postojom poškodila a znevýhodnila
nielen žalobcov, ale aj jej osobu. Z oboch znaleckých posudkov je zrejmé, že predmetom sporu je starý,
schátralý rodinný dom nízkej hodnoty, ktorého hodnota by v prípade odpredaja alebo dražby sa ešte

mohla podstatne znížiť, čo by bolo pre žalobcov ako aj pre žalovanú absolútne nevýhodné a na škodu
žalobcov.

27. Na základe takto zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci súd za použitia ustanovení
§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, po zistení, že nie je možná reálna a účelová deľba spornej

nehnuteľnosti prikázal túto do výlučného vlastníctva žalovanej, ako väčšinovej spoluvlastníčky, ktorá
snebohýmmanželom nehnuteľnosťrokyužívalaa odroku2014kedynadobudlispoluvlastníckepodiely
žalovaní dedením bez akejkoľvek náhrady voči nim. Žalovaná má v bezprostrednej blízkosti spornej
nehnuteľnosti rodinný dom, v ktorom má trvalý pobyt, v roku 2017 nadobudla darom od príbuzných
neb. manžela ďalšie spoluvlastnícke podiely, čo jej vtedy vyhovovalo, čím sa stala väčšinovou

spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti. V rámci tohto konania uviedla, že mieni darované podiely vrátiť,
bez uvedenia relevantného dôvodu, čo súd hodnotí ako účelové a tendenčné vyjadrenia s cieľom vyhnúť
sa povinnosti vyplatiť žalobcom náhradu za ich spoluvlastnícke podiely. Na základe takto zisteného
skutkového stavu a právneho posúdenia veci súd má zato, že aj s rešpektovaním charakteru konania
a povahy sporu, s prihliadnutím na princíp tzv. „iudicium duplex“, je dôvodné, zákonné a spravodlivé

rozhodnúť v zmysle návrhu žalobcov, ktorí sa domáhajú vyporiadania podielového spoluvlastníctva
prikázaním celej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej.
Na základe takto zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k spornej nehnuteľnosti a prikázal ju do výlučného vlastníctva žalovanej
s povinnosťou vyplatiť žalobcov vo výškach ich zákonného podielu tak, ako je uvedené v bodoch III.

a IV. enunciátu tohto rozsudku. Aj keď v pôvodnom návrhu žalobcovia navrhovali vyplatiť žalovanú do
30 dní, súd považuje za primeranú lehotu 90 dní, resp. 3 mesiacov, s prihliadnutím na to, že žalovaná
je vdova a dôchodkyňa, v ktorej lehote žalovaná bude schopná zabezpečiť si finančné prostriedky na
vyplatenie nadobudnutých spoluvlastníckych podielov.

28. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 262 ods.2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

31. Žalobcovia mali v konaní plný úspech, preto im súd v zmysle zásady úspechu v konaní podľa §

255 ods. 1 C.s.p. priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanej. Žalovaná ako v pôvodnom tak aj
v konaní po zrušení pôvodného rozsudku neprodukovala žiadne dôkazy, z ktorých by súd mohol ustáliť,
žeby u nej boli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa, či už majetkové, sociálne, alebo osobné, pre
ktoré by ju k náhrade trov konania nemal zaviazať za použitia ustanovení § 257 C.s.p.V posudzovanom prípade súd poukazuje na to, ako už bolo pri posudzovaní samotného merita
veci vyššie uvádzané, že strany sporu sú pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva v postavení navrhovateľa, ako aj v postavení odporcu, teda jedná sa o princíp

tzv. Iudicium duplex, a z uvedeného dôvodu by si mala každá strana sama znášať trovy konania.
Uvedená zásada v konkrétnom prípade bola prelomená tým, že súd z dokazovania vzal za preukázané,
že žalovaná bola žalobcami vyzvaná mimosúdne na vyporiadanie sporného pozemku dohodou,
a písomnou výzvou zo dňa 15. 7. 2021, na ktorú žalovaná nereagovala, neposkytovala súčinnosť pri
oceňovaní spornej nehnuteľnosti v roku 2020 pred podaním žaloby, a následne ani v roku 2023 pri

oceňovaní nehnuteľnosti súdnu znalkyňou ustanovenou súdom. Z uvedeného je zrejmé, že od roku
2020, kedy žalovaná mala vedomosť o tom, že žalobcovia sa pokúšajú o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti, postupnými obštrukciami a negatívnym prístupom k žalobcom
znemožňovala im dosiahnuť vyporiadanie spornej nehnuteľnosti. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná
svojím konaním zapríčinila, že žalobcovia sa museli domáhať svojich práv podanou žalobou na
súd, z čoho im vyplynula povinnosť zaplatenia súdneho poplatku. V konaní boli ako laici zastúpení

právnym zástupcom, s čím boli spojené výdaje na trovy právneho zastúpenia. Súd preto považuje za
spravodlivé v tomto konkrétnom prípade priznať žalobcom nárok na náhradu trov konania voči žalovanej
v celom rozsahu, k čomu poukazuje na doterajšiu známu judikatúru, konkrétne na uznesenie NS SR
č. 4Mcdo/10/2012 zo dňa 26. 7. 2012, ako podporne aj na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 11Co/362/2015.

32. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosťo maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.