Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. august 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/54/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723210274
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8723210274.4

Uznesenie

Okresný súd Poprad v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. XXXX/XX,
zastúpenej Mgr. Marcelom Lesňákom, advokátom so sídlom Poprad, Murgašova 87/6, IČO: 50 654 578,
proti žalovanému E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., G. XXX/XX, v spore o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým súd prikáže žalovanému umožniť žalobkyni časovo neobmedzený vstup na

pozemky: - parcela registra „C“ parc. č. 89/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 251 m2, ktorý je
zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. A., - parcela registra „C“ parc. č. 89/4, zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 362 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. A., - parcela registra „C“
parc. č. 87/9, záhrada o výmere 587 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. A. a na tento
účel aj povinnosť žalovaného odovzdať žalobkyni jeden funkčný kľúč od kovovej brány nachádzajúcej
sa na pravej strane na vstupe na pozemok, parcela registra „E“, parc. č. 89/4, zastavaná plocha a

nádvorie o výmere 362 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. A. z pozemku, parcela
registra „E“, parc. č. 1721/1, ostatná plocha o výmere 4 840 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva
č. X, k. ú. A.. V prípade, že žalovaný povinnosť poruší alebo nesplní, je žalobkyňa oprávnená použiť
primerané technické prostriedky a opatrenia na odstránenie prekážok brániacich vstupu cez kovovú
bránu nachádzajúcu sa na pravej strane pri vstupe na pozemok, parcela registra „C“, parc. č. 89/4,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 362 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. A.

z pozemku, parcela registra „E“, parc. č. 1721/1, ostatná plocha o výmere 4 840 m2, ktorý je zapísaný
na liste vlastníctva č. X, k. ú. A..
Rovnako sa domáhala rozhodnutia, ktorým súd prikáže žalovanému, aby umožnil žalobkyni časovo
neobmedzený vstup na pozemok, parcela registra „C“, parc. č. 87/9, záhrada o výmere 587 m2, ktorý je
zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. A. a v prípade, že žalovaný povinnosť poruší alebo nesplní,
je žalobkyňa oprávnená použiť primerané technické prostriedky a opatrenia na odstránenie prekážok

brániacich vstupu cez kovovú bráničku pri vstupe na pozemok, parcela registra „C“, parc. č. 87/9,
záhrada o výmere 587 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. A..
Ďalej sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutie, ktorým súd zakáže žalovanému montovať vlastné
technické prostriedky na zabránenie vstupu na pozemok, parcela registra „C“, parc. č. 87/9, záhrada o
výmere 587 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. A. a taktiež odstraňovať technické
prostriedky montované žalobkyňou na zabránenie vstupu na pozemok, parcela registra „C“, parc. č.

87/9, záhrada o výmere 587 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. A. a súčasne zakážežalovanému vstupovať na pozemok, parcela registra „C“, parc. č. 87/9, záhrada o výmere 587 m2, ktorý
je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. A..

2. Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/2 k
celku pozemku parcely registra „C“ parc. č. 89/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 251 m2, ktorý
je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. A.. Súčasne je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou v
podiele 1/2 k celku pozemku parcely registra „C“ parc. č. 89/4, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
362 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. A. a je tiež výlučnou vlastníčkou pozemku

parcely registra „C“ parc. č. 87/9, záhrada o výmere 587 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č.
XXX, k. ú. A., spoluvlastnícky podiel 1/1 k celku. Vlastnícke právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam
žalobkyňa nadobudla na základe Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 67Ek/736/2020
právoplatného dňa 15.3.2023.
Žalovaný vlastnícke právo žalobkyne k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam bez akéhokoľvek právneho
dôvodu neuznáva a bráni žalobkyni vo vstupe a užívaní týchto nehnuteľností nasledovným spôsobom:

na vstupe na pozemok parc. č. 89/4 z pozemku parcely registra „E“ parc. č. 1721/1, ostatná plocha o
výmere 4 840 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. X, k. ú. A. je na pravej strane umiestnená
kovová brána (červenej farby), ktorá je zamknutá, od ktorej zámku má kľúč iba žalovaný, a ktorý
žalobkyni odmieta vydať. Protiprávnym zamedzením vstupu a užívania pozemku parcely č. 89/4
žalobkyňa nemôže vstúpiť a užívať ani pozemok parc. č. 87/9, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, pričom

na hranici medzi pozemkami parc. č. 89/4 a č. 87/9 je taktiež kovová bránička, na ktorú si umiestnila
kovový zámok, avšak žalovaný jej zámok neustále buď odstráni alebo na túto kovovú bráničku umiestni
svoj vlastný zámok, čím jej znemožňuje vstup a užívanie pozemku. Odstraňovaním zámkov žalobkyne
jej žalovaný spôsobuje škodu. Zároveň žalovaný bez akéhokoľvek dôvodu vstupuje a užíva pozemok
parcely registra „C“ parc. č. 87/9, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Žalovaný žalobkyňu

pri pokuse o vstup na vyššie uvedené pozemky vyháňa, nadáva jej a je voči nej agresívny a to aj v
prítomnosti iných osôb.
Žalobkyňa sa snažila situáciu riešiť aj prostredníctvom polície, avšak bez úspechu. Svedkom konania
odporcu bol okrem policajných hliadok aj partner navrhovateľky C. H..
Žalovaný je voči žalobkyni agresívny a odmieta akúkoľvek komunikáciu s výnimkou vyhrážok a nadávok

na jej osobu. Podľa názoru žalobkyne z vyššie uvedeného vyplýva opis dôvodnosti a trvania nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery medzi
účastníkmi konania. Táto potreba vyplýva jednak z obmedzovania, respektíve úplného zamedzenia
výkonu vlastníckeho práva žalobkyne zo strany žalovaného, a to dokonca v podobe aktívneho konania

zo strany žalovaného, keď ju tento vyhadzuje z predmetných pozemkov ako aj z jeho konania
spočívajúceho v osadzovaní vlastných zámkov na vstupoch na pozemky a tým bránenia vstupu
žalobkyne na pozemky v jej výlučnom vlastníctve, či podielovom spoluvlastníctve. Jedine nariadením
neodkladného opatrenia je možné dosiahnuť sledovaný účel, umožnenie vstupu na pozemky a ich
užívanie.

Žalobkyňa má za to, že v danom prípade je možné podľa § 336 ods. 1, druhá veta Civilného sporového
poriadku nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania bez uloženia povinnosti na podanie
žaloby, keďže nariadením neodkladného opatrenia bude žalobkyni poskytnutá plnohodnotná súdna
ochrana a je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami a je nadbytočné rozhodovať o
tej istej veci opakovane.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa doložila LV, záznamy o podaní trestných
oznámení, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, fotodokumentáciu a videodokumentáciu.

4.Uznesenímzodňa19.7.2023súdnávrhučiastočnevyhovel.PoodvolanípodanomžalovanýmKrajský

súd Prešov ako súd druhej inštancie uznesením zo dňa 27.9.2023 uznesenie súdu prvej inštancie zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že v zmysle pokynu súdu druhej inštancie mal súd prvej inštancie
nanovo rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň poučiť žalovaného o tom,
že môže podať voči žalobkyni – navrhovateľke neodkladného opatrenia samostatnú žalobu vo veci
samej.

5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.6. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p. na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

7. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,

d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

10. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

15. Podľa § 332 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

16. Podľa § 334 ods. 1 C.s.p. súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré

bolo nariadené.

17. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla, aj keď len dočasná úprava právnych vzťahov
medzi stranami sporu, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného, alebo
očakávaného súdneho rozhodnutia. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov strán

sporu. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo navrhovateľom neodkladného
opatrenia tvrdené a osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu,
že toto právo je porušované alebo ohrozené, ako aj, že je potrebná dočasná úprava právnych vzťahov
medzi stranami sporu práve nariadením neodkladného opatrenia, pričom navrhovaným neodkladnýmopatrenímsamedzistranamisporunevytvorínenávratnýstavaneprimeranýmspôsobomsanezasiahne
do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné,
aby súd mal osvedčené, t.j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš

pravdepodobné všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.

18. V prípade, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a navrhovateľovi povinnosť
podľa § 336 ods. 1 CSP neuloží, je súčasne povinný poučiť strany vo výrokovej časti tohto rozhodnutia,
ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, o ich možnosti podať žalobu vo veci samej

a o právnych následkoch s tým spojených, pričom súd je povinný túto žalobu aj špecifikovať, teda
uviesť strany a predmet konania žaloby vo veci samej. Zákon tak súdu stanovuje obligatórnu poučovaciu
povinnosť (poučiť stranu, proti ktorej neodkladné opatrenie pred začatím konania smeruje, o možnosti
podať žalobu a o právnych následkoch s tým spojených), a to v záujme rovnosti sporových strán a
zabezpečeniaadekvátnejochranyprávaoprávnenýchzáujmovstrán,protiktorýmneodkladnéopatrenie
smeruje. Súd je tak povinný týmto stranám poskytnúť v zmysle ustanovenia § 337 ods. 1 a ods. 2 CSP

kvalifikované poučenie.

19. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že na LV č. XXX, k.ú. A. sú evidované dve parcely, a to parc.
č. 89/2 o výmere 251 m2 a parc. č. 89/4 o výmere 362 m2 - obe zastavané plochy a nádvoria, ktorých
podielovými spoluvlastníkmi okrem žalobkyne (jej podiel predstavuje 1/2 z celku) dve fyzický osoby, na

podiel každej ktorej pripadá 1 z celku. Na podiel žalovaného bola vedená exekúcia, žalovaný už nie je
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností na predmetnom LV.
Na LV č. XXX, k.ú. A. je evidovaná jedna parcela, a to parc. č. 89/1 o výmere 271 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, ktorých podielovými spoluvlastníkmi okrem žalobkyne (jej podiel predstavuje 137/160 z celku)
a žalovaného (jeho podiel predstavuje 3/32 z celku) je ešte jedna fyzická osoba, na podiel ktorej pripadá

1/20 z celku. Na podiel žalovaného je vedená exekúcia.

20. Žalovaný odmieta rešpektovať skutočnosť, že žalobkyňa nadobudla svoje podiely k predmetným
parcelám od svojho nebohého otca I. A. F. a následne aj ďalších podielových spoluvlastníkov a odmieta
tiež rešpektovať skutočnosť, že v exekučnom konaní súd schválil nadobudnutie spoluvlastníckeho

podielu žalovaného žalobkyňou. Žalovaný sám aktuálne nemá žiaden podiel na predmete sporu, napriek
tomu znemožňuje oprávneným vlastníkom užívanie predmetných parciel. Za týchto okolností súd dospel
k záveru, že sú splnené kumulatívne podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

21. Čo sa týka prístupu k pozemkom parc. č. 89/2 a parc. č. 89/4, jedná sa o pozemky, ktorých žalovaný

nie je spoluvlastníkom, teda k nim nemá žiaden vzťah, ktorým by odôvodnil ich užívanie. Nariadenie
neodkladného opatrenia k uvedeným parcelám na zabezpečenie ich užívania žalobkyňou teda nie je
dôvodné, nakoľko absentuje potreba neodkladnosti či ohrozenie budúceho výkonu exekúcie.

22. Čo sa týka rodinného domu, zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. A. je vedený rodinný dom, súp. č.

XXX, postavený na parc č. 89/1 (parcela je evidovaná na LV č. XXX), kde podiel žalovaného, na ktorý
je vedená exekúcia predstavuje 9/16 z celku a podiel žalobkyne predstavuje 7/16 z celku.

23. Žalobkyňa je majoritnou vlastníčka vo vzťahu ku pozemkom, nie však vo vzťahu k domu, v ktorom
žalovaný býva, má tam svoje hnuteľné veci, ako aj veci osobnej potreby, pričom sa jedná o rodičovský

dom žalovaného a starorodičovský dom žalobkyne. Na tejto skutočnosti nič nemení ani zámer žalobkyne
užívať predmetný dom príležitostne ako víkendový domček, resp. si v ňom odložiť svoje osobné veci.
Žalovaný podal na Okresnom súde žalobu o určenie vlastníckeho práva (konanie vedené pod sp. zn.
21C/12/2022) a tiež žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (sp. zn. 20C/13/2022), pričom konanie
vedené pod sp. zn. 21C/12/2022 bolo právoplatne skončené zamietnutím žaloby rozsudkom Okresného

súdu Poprad zo dňa 26.10.2023, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 29.2.2024.
Konanie vedené Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 20C/13/2022 bolo právoplatne skončené
zamietnutím žaloby rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 10.3.2023, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Prešov zo dňa 19.12.2023.

24. Z uvedených rozhodnutí teda vyplýva, že žalobkyňa aj žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi
rodinného domu, zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. A. je vedený rodinný dom, súp. č. 184, bez
pozemku, pričom žalovaný je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom a dom užíva a žalobkyňa je
menšinovým spoluvlastníkom a dom neužíva. Teda stoja oproti sebe dve práva, a to vlastnícke právok nehnuteľnostiam žalobkyne ako podielového spoluvlastníka a na druhej strane právo žalovaného na
zachovanie nedotknuteľnosti obydlia a práva na súkromie.

25. Zásah do práva na nedotknuteľnosť obydlia a do práva na súkromie osoby je pre súd citeľnejší a
má mu byť poskytnutá zvýšená ochrana. Ústava pojem súkromný a rodinný život, ani obydlie bližšie
nedefinuje. Keďže základné práva a slobody podľa Ústavy je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle
a duchu medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, pri vymedzení obsahu
uvedených pojmov sa musí prihliadať aj na príslušnú judikatúru týkajúcu sa predovšetkým článku 8 ods.

1 Dohovoru.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že pojem obydlie je autonómny pojem, ktorý
12Co/16/2023 6 nezávisí od klasifikácie vnútroštátneho práva. V súdenej veci v dome žije žalovaný, má
tam svoje hnuteľné veci, ako aj veci osobnej potreby, naproti tomu žalobkyňa ho nehodlá užívať trvale,
skôr ako víkendový domček, prípadne si tam uložiť svoje osobné veci a skontrolovať jeho stav a preto
právo žalovaného na obydlie, nedotknuteľnosť obydlia a právo na súkromie v tomto prípade musia mať

väčšiu váhu ako vlastnícke právo prináležiace žalobkyni.

26.Právonaobydliejesúčasťouširšiehoprávanasúkromie.OdvolacísúdvtomtopoukazujeajnaNález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 13/2000: „Ústavou Slovenskej republiky vytvorená
ochrana práva na súkromie sa vnútorne diferencuje. Jednotlivými ustanoveniami sa zaručuje ochrana

súkromia v rôznych životných situáciách. Do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia. Zásah do
obydlia znemožňujúci ho užívať je spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do súkromného a rodinného života
jednotlivca. Podľa okolností konkrétnej veci sa ten istý zásah teda môže dotknúť tak práva na ochranu
súkromia, ako aj práva na ochranu obydlia."

27. V tomto prípade je potrebné uviesť, že medzi právom na obydlie a vlastníckym právom neexistuje
automatická a bezpodmienečná väzba. Povinnosť odovzdať kľúče a sprístupniť dom, resp. pozemok
sa nemôže postaviť iba na formálnej existencií podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, hoc je
spoluvlastníkovi bránené v užívaní nehnuteľnosti a nič na uvedenom bez ďalšieho nemôžu zmeniť ani
prípadné exekúcie vedené na spoluvlastnícky podiel jedného zo spoluvlastníkov.

Je vecou všetkých spoluvlastníkov, aby sa o užívaní nehnuteľností dohodli a postupovali v zmysle §
139 Obč. zák. Toto sa týka tiež podielových spoluvlastníkov, ktorí nie sú účastníkmi konania, vo vzťahu
k vstupu na pozemky a naopak, netýka sa žalovaného.
Iba ten, kto je oprávnený v zmysle dohody alebo rozhodnutia súdu s nehnuteľnosťami fakticky nakladať
by mohol žiadať o vydanie kľúčov, prípadne vstup na nehnuteľnosť i v prípade, že by mohli existovať

pochybnosti o tom, či je alebo nie je nehnuteľnosť obydlím žalovaného.

28. Za týchto okolností má súd za to, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako
žiadala žalobkyňa splnené neboli.

29. Žalobkyňa argumentovala potrebou úpravy práv, ktorú odôvodňovala bránením žalovaného
žalobkyni v riadnom užívaní predmetu výlučného vlastníctva aj podielového spoluvlastníctva, pričom
kroky žalovaného považuje za absolútne neodôvodnené. Ako už súd uviedol vyššie, k pozemkom
parc. č. 89/2 a parc. č. 89/4, žalovaný nemá žiaden vzťah, ktorým by odôvodnil ich užívanie a
nariadenie neodkladného opatrenia k uvedeným parcelám na zabezpečenie ich užívania žalobkyňou

nie je dôvodné, nakoľko absentuje potreba neodkladnosti či ohrozenie budúceho výkonu exekúcie. Vo
vzťahu k domu, vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o obydlie užívané žalovaným je na stranách sporu,
aby sa na spôsobe užívania či vyporiadania podielového spoluvlastníctva dohodli, alebo podielové
spoluvlastníctvo vyporiadali tak, ako to predpokladá ust. § 139 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh v celom rozsahu zamietol.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku s tým, že v konaní
úspešnému žalovanému priznal ich plnú náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom

súde.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustné ďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.