Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. júl 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 82Cb/54/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1325204735
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Kmeťková
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1325204735.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III v Bratislave v spore žalobcu: J.. Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. C. B. č.
XXXX/X, XXX XX A. A., zast. JUDr. Jánom Notom, advokátom so sídlom Veličná 371, 027 54 Veličná,
IČO: 50 150 464, proti žalovanému: F. - V. X. s.r.o., so sídlom T. XXX, XXX XX A. - mestská časť T.,
J.: XX XXX 875, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o zaplatenie 157.212,87
Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 30.06.2025 bola tunajšiemu súdu doručená poddlžnícka žaloba o zaplatenie sumy 157.212,87

Eur spolu s návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo
v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. F., evidovaných Okresným
úradom Liptovský Mikuláš na LV č. XXX, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu voči
žalovanému vo výške 157.212,87 Eur s príslušenstvom.

2. Žalobca na odôvodnenie svojho návrhu uviedol, že žalovaný je dlžníkom povinného v 1. rade spol.

V. s.r.o. v exekučnej veci sp.zn. 49Ek/2378/2024, vedenej v prospech žalobcu ako oprávneného, o
vymoženie 157.212,87 Eur s príslušenstvom. Povereným na vykonanie exekúcie je súdny exekútor
JUDr. W. L., so sídlom exekútorského úradu v Galante. Súdny exekútor v zmysle Exekučného poriadku
vydal príkaz na začatie exekúcie postihnutím obchodného podielu povinného v 1. rade v spoločnosti
žalovaného. Žalovaný v reakcii na postup exekútora odignoroval svoje zákonné povinnosti a svojim
podaním exekútorovi oznámil, že prakticky zmaril exekučné konanie. Svoje vlastné imanie vyčíslil na

sumu vo výške 2.124,500 Eur, avšak v rozpore so spoločenskou zmluvou exekútorovi oznámil, že
obchodný podiel povinného v 1. rade ku dňu zániku jeho účasti v spol. žalovaného predstavuje podiel
vo výške 0,01% namiesto správnych 25%. Od tohto momentu neposkytuje žiadnu súčinnosť. Žalobca
má za to, že týmto konaním hrubým spôsobom ohýba právo a marí priebeh exekučného konania.
Kroky žalovaného vykazujú znaky účelového a obštrukčného konania, z ktorých je zrejmé, že nemá
záujemplniť,naopakmarípriebehvymoženiažalobcovhozákonnéhonároku.Medziosoboužalovaného

a povinného v 1. rade t.j. jeho spoločníka existuje vzťah ovládanej a ovládajúcej osoby, rovnako aj
vzťah nadriadenosti a podriadenosti v zmysle dotknutých právnych predpisov. Žalobca má za to, že v
tomtosúdnomkonaníexistujeobjektívnahrozbazmareniaprípadnejexekúcieinými,ďalšímiprocesnými
obštrukciami. Je dôvodné sa domnievať, že žalovaný sa v budúcnosti môže pokúsiť o „umelé“ zníženie
vlastného imania, resp. účelovo sa zbavovať alebo zaťažovať svoj vlastný majetok s cieľom opätovne
zmariť uspokojenie žalobcu. Primeranosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca

preukazuje skutočnosťou, že na príslušnom liste vlastníctva je evidované záložné právo záložnéhoveriteľa E., s.r.o., avšak žalobca nedisponuje informáciou, v akom rozsahu, rovnako ako nedisponuje
informáciou o hodnote predmetných pozemkov. Z uvedených dôvodov žiadal návrhu vyhovieť.

3. Žalobca k návrhu pripojil listinné dôkazy, a to: Upovedomenie o vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie, príkaz na začatie exekúcie s elektronickou doručenkou, oznámenie z Mestského súdu
Bratislava III s označením „Odpoveď na žiadosť o poskytnutie súčinnosti“, Spoločenskú zmluvu spol. F.
- V. X. s.r.o. a list spol. P. R. & C. s.r.o. s označením „Žiadosť o poskytnutie súčinnosti - odpoveď“.

4. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

6. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

7. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

9.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že
exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa

navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 326 ods. 2 CSP., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa s cieľom, aby sa zamedzilo

alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda
nanávrhzriadiťzáložnéprávo,ktorémápovahuriadnehozáložnéhopráva.Vprípadepluralityzáložných
práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho
vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného
veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v

exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva.

12. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje

najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať
na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda
súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo

ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú
práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že
obsahomdočasnejúpravyvneskoršomkonaníniejesúdviazanýamôžerozhodnúťinak.Predpokladom
pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má
odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy

budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie
sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje
obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľposkytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby
zmarenia exekúcie.

13. Súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému
porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o
majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu
primeranostizásahovdomajetkovýchpomerovdlžníka,atoajvovzťahukpohľadávke,nazabezpečenie
ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť

zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.

14. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinami k nemu
pripojenými, súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný.

15. Aby bol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dôvodný, žalobca by v prvom rade musel

hodnoverným spôsobom osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V
tomto prípade žalobca existenciu nároku pre účely vydania zabezpečovacieho opatrenia dostatočne
neosvedčil. Žalobca dôvodil tým, že žalovaný po začatí exekúcie postihnutím obchodného podielu
oznámil, že obchodný podiel spoločnosti V. s.r.o. (povinného v 1. rade) ku dňu zániku jej účasti v
spoločnosti žalovaného bol o veľkosti 0,01% namiesto 25%, čím mal žalovaný zmariť exekučné konanie.

Žalobca súdu predložil Spoločenskú zmluvu spoločnosti žalovaného zo dňa 28.02.2024, z ktorej v
zmysle článku 7 vyplýva, že ak V. s.r.o. prestane vlastniť svoj obchodný podiel (čo sa stalo v tomto
prípade na základe postihnutia obchodného podielu v exekúcii), s okamžitou účinnosťou sa menia výšky
obchodných podielov spoločníkov, a to tak, že obchodný podiel spoločníka 1 spol. S.E.G. s.r.o. bude
bez ohľadu na aktuálnu výšku vkladu do základného imania spoločnosti 99,99% a obchodný podiel

spoločníka 2 spol. V. s.r.o. bude bez ohľadu na aktuálnu výšku vkladu do základného imania spoločnosti
0,01%. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný oznámením o výške obchodného podielu o veľkosti 0,01%
a oznámením o spôsobe výpočtu vyrovnacieho podielu, vychádzal zo znenia Spoločenskej zmluvy
žalovaného, čo bez ďalšieho nemožno posúdiť ako účelové a obštrukčné konanie zo strany žalovaného
v snahe vyhnúť sa plneniu. Výška vyrovnacieho podielu bude predmetom dokazovania vo veci samej.

Na účely rozhodovania o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia argumentácia žalobcu o
neposkytnutí súčinnosti zo strany žalovaného vzhľadom k uvedenému nie je dostačujúca. Žalobca
rovnako dostatočne neosvedčil ani existenciu skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca v tejto súvislosti poukázal, že medzi
žalovaným a povinným v v1. rade existuje personálne prepojenie, a že na pozemkoch, na ktorých

by sa malo zriadiť záložné právo, už existuje iné záložné právo. Argumenty uvádzané žalobcom
sú podľa názoru súdu len v rovine všeobecných, hypotetických úvah, z ktorých však nevyplýva
konkrétne a bezprostredne hroziace nebezpečenstvo, odôvodňujúce okamžitý a bezprostredný zásah
súdu. Žalobca relevantnými listinnými dôkazmi nepreukázal, že sa žalovaný snaží bezprostredne
zbaviť všetkého svojho majetku, resp. že realizuje kroky smerujúce k tomu, že výkon budúceho

rozhodnutia nebude možný. Samotná skutočnosť, že nedošlo k úhrade žalovanej pohľadávky žalobcu
bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy nemôže zakladať dôvodnosť nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia.

16. Z uvedených dôvodov súd návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemohol

vyhovieť, na základe čoho rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh
žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia plný úspech, mal by preto proti neúspešnému žalobcovi právo na náhradu

trov konania v plnom rozsahu. Keďže však žalovanému v konaní o nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje, písomne vo dvoch vyhotoveniach, resp. do elektronickej schránky súdu.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.