Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/52/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200417
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200417.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov

senátudoc.JUDr.MatejaHorvata,PhD.,aJUDr.PetryŠuttovej,LL.M.,vprávnejvecižalobcu:Združenie
domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P.O.BOX 218, 850
00 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s. r. o., advokátska kancelária,
so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Ministerstvo životného
prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľudovíta Štúra 35/1, 812 35 Bratislava, za účasti: Bory
Home, s. r. o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 48 099 171, právne
zastúpený: Škubla & Partneri s. r. o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO:

36 861 154, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia Slovenskej
republiky č. sp. 8218/2020-1.1, č. 25659/2020 zo dňa 15.12.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

II. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

III. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet súdneho prieskumu

1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky, v ktorého mene konal minister životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len
„žalovaný“) č. sp. 8218/2020-1.1, č. 25659/2020 zo dňa 15.12.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“),
ktorým žalovaný zamietol odvolanie podané: Združenie domových samospráv (ďalej len „účastník
konania“alebo„žalobca“)podľa§61vspojenís§59ods.1a2zákonač.71/1967Zb.osprávnomkonaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „SP“) a potvrdil rozhodnutie Ministerstva

životného prostredia, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie (ďalej len „ministerstvo“) č. sp.
3655/2020-1.7/fr-R, č. 1855/2020 zo dňa 30.01.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

II. Priebeh administratívneho konania

2. Ministerstvo prvostupňovým rozhodnutím rozhodlo podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o EIA“) tak, že po vykonaní zisťovacieho konania k oznámeniu o zmene navrhovanej
činnosti „A. B. C.“ navrhovateľa, ktorým je ďalší účastník konania (Bory Home, s. r. o.), sa nebude
posudzovať podľa zákona o EIA.3. Zmena navrhovanej činnosti je umiestnená v Bratislavskom kraji, na území hlavného mesta
Slovenskej republiky Bratislavy, okres D. X, katastrálne územie D. - C.. Územie je súčasťou komplexu
„E. F. C. D., D.“. Zmena navrhovanej činnosti sa týka časti pôvodne posúdenej navrhovanej činnosti

Polyfunkčného územia C. D., D., kde bol v správe o hodnotení, pri porovnaní umiestnenia navrhovaný
stavebný objekt SO 017 Car Showroom 6. Predmetom zmeny navrhovanej činnosti sú dva bytové domy
(01 a 02), ktoré sú koncipované ako kombinácia chodby a sekcie so 4 - 6 bytovými podlažiami.

4. Ministerstvo uviedlo, že zmenami navrhovaných činností došlo v polyfunkčnom území k zníženiu

celkovej podlahovej plochy. V súčasnosti sa v celom polyfunkčnom území predpokladá aj menej stojísk.
Doterajšie zmeny navrhovaných činností predstavovali celkové zníženie podlahovej plochy pozemných
objektov z pôvodne navrhovaných 818.821 m2 na 473.525 m2, čo je asi o 43% menej. Počet stojísk
sa znížil z pôvodne navrhovaných 13.966 stojísk na 8.678 stojísk, čo predstavuje zníženie asi o 38%.
Pri porovnaní s objektom, ktorý nahrádza predmetná zmena navrhovanej činnosti, možno konštatovať,
že z hľadiska podlahovej plochy predstavuje zmena navrhovanej činnosti zväčšenie o 8.740 m2 v

porovnaní s pôvodným riešením. Z hľadiska statickej dopravy predstavuje o 61 vyšší počet parkovacích
stojísk. Z hľadiska priamo dotknutého územia je veľkosť dotknutého územia aj zastavaná plocha takmer
identická. Pôvodne bol navrhovaný jednopodlažný objekt a zmena navrhovanej činnosti predstavuje
objekty 4 až 6-podlažné. Tým sa zvyšuje celková podlahová plocha na priamo dotknutej lokalite.
Zmenou funkcie objektov sa pri zmene navrhovanej činnosti počíta taktiež aj s väčším počtom stojísk.

Lokálne zvýšenie týchto základných parametrov však nepredstavuje významnú zmenu z hľadiska celku
- pôvodne posúdenej navrhovanej činnosti, ktorou bol celok „Polyfunkčného územia C. D., D.“. Zmena
navrhovanej činnosti je zaradená podľa prílohy č. 8 zákona o EIA.

5. K oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti boli doručené stanoviská: Ministerstva dopravy a

výstavby Slovenskej republiky, Okresného úradu Bratislava, Dopravného úradu, Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva - Bratislava, Železníc Slovenskej republiky, Bratislavského samosprávneho
kraja, Cyklokoalície, Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a účastníka konania.

6. Ministerstvo skonštatovalo, že vo vzťahu k vplyvom na pôdu zmena navrhovanej činnosti

nepredstavuje ďalšie vplyvy na pôdu, vo vzťahu k vplyvom na ovzdušie, že navrhovaná činnosť nebude
predstavovať nové zdroje znečisťovania ovzdušia, k vplyvom na vodné pomery sa zmenou navrhovanej
činnosti nepredpokladajú výraznejšie zmeny alebo zásahy do kvalitatívnych či kvantitatívnych
parametrov, vo vzťahu k vplyvom na krajinu zmena navrhovanej činnosti ovplyvní charakter daného
územia len čiastočne z hľadiska funkčného, vo vzťahu k vplyvu na genofond a biodiverzitu sa zmenou

navrhovanej činnosti nepredpokladá priame negatívne ovplyvnenie genofondu a biodiverzity širšieho
záujmového územia, k vplyvom na obyvateľstvo zmena navrhovanej činnosti bude pozitívna, keďže sa
ňou vytvoria nové ponuky zamestnania a bytov s tým, že lokálne sa zvýši hluk a prašnosť v danom
území, no vzhľadom na vzdialenosť od obytnej zóny možno hodnotiť tento vplyv ako minimálny.

7. Ministerstvo preto skonštatovalo, že zmena navrhovanej činnosti nepredstavuje taký zásah do
životného prostredia, ktorý by v značnej miere mohol ohroziť životné prostredie a zdravie obyvateľov, a
preto rozhodlo tak, ako bolo uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia a zároveň určilo podmienky
na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie.

8. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zamietol rozklad podaný účastníkom konania a skonštatoval, že
ministerstvo v prvostupňovom rozhodnutí všetky stanoviská a vyjadrenia orgánov štátnej správy, ako
aj účastníka konania, objasnilo v odôvodnení a v rámci komplexného vyhodnotenia ich dostatočne a v
plnom rozsahu vyhodnotilo a riadne odôvodnilo. Komplexne posúdilo významnosť negatívnych vplyvov
a možnú mieru environmentálneho zaťaženia jednotlivých zložiek životného prostredia zohľadňujúc

charakter, účel, predmet a rozsah predmetnej zmeny navrhovanej činnosti na účely určenia opatrení,
ktoré zmiernia možné vplyvy na znečisťovanie životného prostredia. Ministerstvo určením podmienok,
ktoré eliminujú alebo zmierňujú negatívne vplyvy na jednotlivé zložky životného prostredia, konalo v
súlade s § 2 a 29 ods. 13 zákona o EIA. Ministerstvo umožnilo verejnosti vykonať písomné konzultácie vo
forme možnosti zasielať odôvodnené písomné stanoviská. Žalovaný zdôraznil, že oznámenie o zmene

navrhovanej činnosti bolo zverejnené a verejnosti dostupné na webovom sídle ministerstva a taktiež
bolo dostupné prostredníctvom zverejnenia dotknutou obcou. Účastník konania mal právo nahliadnuť do
spisu,ktorénevyužil,pričomministerstvonemalopovinnosťzasielaťpodkladyprerozhodnutie.Žalovanýmal za to, že nevyhovením žiadosti účastníka konania nedošlo k porušeniu základných zásad správneho
konania.

III. Správna žaloba

9. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 03.04.2020 domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia tvrdiac, že sú dané dôvody na ich zrušenie
podľa § 191 ods. 1 písm. d), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len „SSP“).

10. Žalobca uviedol, že v procese EIA definoval konkrétne environmentálne záujmy, ktoré si želal riešiť
v príslušnom konaní, pričom žalovaný a ministerstvo tieto návrhy neakceptovali, avšak ani nerealizovali
iný procesný postup, ktorý by viedol síce odlišným procesným postupom, avšak s porovnateľným
výsledkom, čo sa týka efektivity konania a naplnenia hmotných práv žalobcu.

11. Žalobca ďalej poukazoval na to, že ministerstvo v rozpore s § 63 zákona o EIA neumožnil žalobcovi
zúčastniť sa konzultácie. Dôvody prvostupňového rozhodnutia považuje žalobca za neprimerane
všeobecné. Žalobca definoval v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu svoje environmentálne
záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť a zároveň aj naznačil konkrétne opatrenia, o

ktorýchsadomnieval,žemajúprispieťknaplneniutýchtoenvironmentálnychzáujmov.Vovýrokovejčasti
prvostupňového rozhodnutia sa nemusia uviesť len podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých
orgánov alebo dotknutej verejnosti a ministerstvo môže aj samostatnou a odôvodnenou úvahou na
základe vlastnej odbornej činnosti zakomponovať podmienky, ktoré budú mať zmierňujúci vplyv na
životné prostredie. Ministerstvo nesprávne aplikovalo § 29 ods. 3 a 13 zákona o EIA, a návrh podmienok

navrhnutých žalobcom v rozhodnutí neuviedol. Žalobca nerozumie prečo sa ani jedno z opatrení, ktoré
navrhoval, nepremietlo do výroku prvostupňového rozhodnutia alebo neinšpirovalo ministerstvo na
vloženie iných podmienok.

12. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvantitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah

odôvodnenia rozhodnutia, pričom v odôvodnení oboch rozhodnutí absentuje akákoľvek vlastná úvaha
správnych orgánov a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení. Z napadnutých rozhodnutí nie je
zrejmý spôsob použitia správnej úvahy.

13. Žalobca ministerstvo požiadal podľa § 23 ods. 1 SP o kópiu spisu listom, ktorú mu však ministerstvo

nevyhotovilo a nedoručilo. Požiadal o zaslanie administratívneho spisu prevedeného do elektronickej
podoby, pričom ministerstvo bolo povinné tejto požiadavke vyhovieť. Žalovaný sa v napadnutom
rozhodnutí s touto žiadosťou žalobcu vôbec nevysporiadal. Pre žalobcu existujú iba dve možnosti, kde
podľa prvej osobne nahliadne do spisu a požiada o vyhotovenie kópie alebo druhou možnosťou je,
že poverený pracovník na písomnú žiadosť zabezpečí elektronickú podobu spisu. Je zrejmé, ktorá z

týchto alternatív je hospodárnejšia, pričom žalobca nerozumie, prečo žalovaný trvá na tom, že kópie
spisov je možné vyhotovovať len pri nahliadaní do spisu. Viazanie tohto práva na osobné nahliadnutie
do spisu nemá žiaden zákonný základ. Týmto postupom bolo žalobcovi upreté právo na vyjadrenie sa
k podkladom rozhodnutia a navrhnutie ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 SP. Právo podľa § 33 SP
nemožno nahradiť odkazom na § 23 ods. 1 a 4 SP.

14. K nezaslaniu kópie spisu žalobca ďalej uviedol, že žalovaný postupuje v rozpore so základnými
právnymi zásadami, podľa ktorých sa SP uplatňuje iba subsidiárne, pričom primárne sa aplikuje osobitný
zákon, ktorým je zákon o EIA a súčasne sa uplatňuje aj aplikačná prednosť Aarhuského dohovoru.
Podľa čl. 4 tohto dohovoru má verejnosť právo dostať informácie spôsobom, ktorý si sama určí.

Žalobca žiadal len o také doručenie informácií, ktoré predpokladal aj slovenský právny predpis. Žalovaný
porušuje zásadu procesnej hospodárnosti, keď nevolí vhodné prostriedky na vybavenie veci. Absencia
elektronických dokumentov je výsledkom nerešpektovania zákona o e-governmente.

15. K nevykonaniu konzultácií ďalej uviedol, že považuje za nevhodný spôsob vybavenia veci, ak nie

je zvolená konzultácia podľa § 63 zákona o EIA. Dôsledkom nezvolenia konzultácie je, že žalobca je
nútený využiť subsidiárne právo na všetky podklady rozhodnutia podľa § 23 SP a podanie vyjadrenia
podľa § 33 SP. Ak žalovaný uvádza, že konzultácia je zaslanie písomného stanoviska podľa § 24 ods.
3 zákona o EIA, takýto výklad neobstojí, pretože konzultácia je upravená v § 63 zákona o EIA. Žalobcatiež upozorňuje na § 65g zákona o EIA ako mimoriadneho opatrenia v súvislosti s COVID-19, podľa
ktorého písomné konzultácie sú možné počas mimoriadnych opatrení. Z toho vyplýva, že inokedy sa
predpokladá konanie konzultácie prezenčne. Podľa žalobcu aj odvolací orgán mal povinnosť zvolať

konzultácie. Nevykonaním bola spôsobená nezákonnosť rozhodnutia, pretože si zúčastnení nemohli
vyjasniť svoje stanoviská, nebola iniciovaná odborná diskusia a súčasne sa tak všetci utvrdili vo
svojom pôvodnom postoji, ktorý v konečnom dôsledku viedol k tejto žalobe. Účelom konzultácie je
nielen prispieť k objasneniu prejednávanej veci, ale zabezpečiť aj participáciu verejnosti. Poskytnutie
stanoviska nemôže byť chápané ako konzultácia, lebo je jednostranným prejavom názoru. Ide tu o

výlučne byrokratický prístup upierajúci procesné práva účastníkov s cieľom zachovať si rozhodovaciu
dominanciu na úkor participácie.

16. Žalovaný vo svojich rozhodnutiach uvádza, že mnohé z pripomienok žalobcu boli zjavne
bezpredmetné, z čoho vyplýva, že niektoré boli relevantné, avšak nie je zrejmé, ktoré to boli a ktoré
to neboli.

17. Keďže žalovaný nezvolal konzultáciu, ktorej predmetom by bolo aj objasnenie pripomienok žalobcu
a prípadne by žalovaný mohol aj konfrontovať žalobcu s takouto domnienkou, tak výsledkom konzultácie
by mohlo byť objasnenie napríklad aj tejto okolnosti. Súčasne žalovaný ako nedostatok podaní žalobcu
považuje ich všeobecnosť a nekonkrétnosť, avšak podľa judikatúry najvyššieho súdu žalobca nemá

právo ani nárok, aby kládol konkrétne požiadavky; jeho úlohou je predovšetkým podnecovať odbornú
diskusiu.

IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

18. K správnej žalobe sa vyjadril ďalší účastník podaním zo dňa 18.05.2021 (ďalej len „vyjadrenie ĎÚK“)
a navrhol v ňom žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

19. K nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia uviedol, že ministerstvo sa v prvostupňovom
rozhodnutí vysporiadalo s každým jedným návrhom a námietkou všetkých účastníkov konania a

tie, ktoré považovalo za opodstatnené, zahrnulo vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Žalobca
bez ďalšieho nemá právny nárok na začlenenie svojich návrhov do výrokovej časti rozhodnutia.
Prvostupňové rozhodnutie nie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, resp. nedostatok dôvodov,
keďže obsahuje zhodnotenie všetkých návrhov a námietok účastníkov konania a v odôvodnení je
poskytnuté vyčerpávajúce odôvodnenie ku každému prijatiu, resp. zamietnutiu návrhu a námietky.

20. K nezaslaniu elektronickej kópie spisu poukázal na to, že žalobcovi bolo počas celého
prvostupňového aj druhostupňového konania umožnené uplatniť si svoje práva podľa § 23 ods. 1 SP a
zároveň bolo oznámenie o zmene navrhovanej činnosti zverejnené na webovom sídle žalovaného, ako
aj dotknutej obce. Správny orgán nemá vo všeobecnosti povinnosť doručovať obsah spisu účastníkom

konania elektronicky. Z § 23 ods. 1 SP vyplýva, že nahliadnutie sa realizuje osobným nahliadnutím do
spisu za prítomnosti zamestnanca správneho orgánu. Poskytnúť spis v elektronickej podobe je možné
v prípade, ak je takýto postup hospodárnejší a za predpokladu, že tento spis v elektronickej podobe je
vytvorený. Ďalší účastník zdôrazňuje čl. 3 ods. 6 Aarhuského dohovoru, podľa ktorého nie je predmetom
tohto dohovoru vytvoriť odchýlku od existujúcich práv na prístup k informáciám a tak žalobcovi nevzniká

právo na poskytovanie informácie v akejkoľvek požadovanej forme, ale iba v existujúcej forme. Žalovaný
tak podľa ďalšieho účastníka nemá zákonnú povinnosť zaslať obsah spisu elektronicky žalobcovi na
vyžiadanie.

21. K nevykonaniu konzultácie ďalší účastník uvádza, že účelom konzultácií je na jednej strane získať

a na druhej strane odovzdať informácie súvisiace s procesom EIA. Je v kompetenčnej sfére orgánu
verejnej správy, aký spôsob (formu) vykonania konzultácie určí. Nestotožňuje sa preto so závermi
žalobcu, podľa ktorého mimo času mimoriadnej situácie existuje povinnosť vykonať konzultácie výlučne
ústne. Orgány verejnej správy sú povinné iniciatívne vytvoriť priestor na konzultácie, avšak nie sú
povinné zabezpečiť ich vykonanie v ústnej forme. Je v plnej kompetencii orgánu posúdiť a zvoliť vhodný

spôsob vykonania konzultácie tak, aby bol naplnený jej účel a nemožno tvrdiť, že účel konzultácie
môže byť naplnený len v prípade jej konania v ústnej forme. Takýto záver z ničoho nevyplýva. Z
administratívneho konania je zrejmé, že žalovaný vykonal konzultácie a určil písomný spôsob ich
vykonania. Nie je pravdou, že žalobca nemal možnosť sa týchto konzultácií zúčastniť, čo je preukázanéviacerými jeho vyjadreniami a doplneniami. Mal teda možnosť hájiť svoje práva a záujmy a nebolo mu
odopreté jeho právo na informácie podľa čl. 6 Aarhuského dohovoru.

22. Ďalší účastník napokon poukázal na práva žalobcu a práva a legitímne očakávania ďalšieho
účastníka, keď zrušujúce súdne rozhodnutie by bolo nepochybne spôsobilé negatívneho zásahu do práv
a legitímnych očakávaní ďalšieho účastníka, ktorý tieto práva nadobudol v dobrej viere.

23. Žalobca sa k vyjadreniu ĎÚK vyjadril v podaní zo dňa 21.06.2021. V tomto svojom podaní zotrval na

svojich žalobných bodoch a nestotožnil sa so závermi, ktoré uviedol ďalší účastník vo vyjadrení ĎÚK.

24. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 29.06.2021 (ďalej len „vyjadrenie“), v ktorom navrhol
správnu žalobu zamietnuť.

25. Žalovaný považuje rozhodnutie za vecne správne a zákonné, pričom k porušeniu práv žalobcu

nedošlo.

26. Žalovaný rozporuje skutočnosť, že by v prvostupňovom rozhodnutí absentovali zmierňujúce alebo
eliminujúce podmienky a poukázal na výrok prvostupňového rozhodnutia, kde je ustanovených päť
takýchto podmienok. Rovnako tak rozporuje, že by ministerstvo neakceptovalo podmienky navrhované

žalobcom a uviedol, že napríklad podmienka týkajúca sa retencie vody bola premietnutá do podmienky
č. 1 prvostupňového rozhodnutia alebo pripomienka týkajúca sa realizácie zelených prvkov, ktorá bola
premietnutá ako podmienka č. 3. Žalovaný zdôraznil, že podstatná časť návrhov žalobcu predložených
v správnom konaní boli irelevantné vo vzťahu k danej veci.

27. Žalovanému zo zákona o e-governmente nevyplýva povinnosť poskytovať spisový materiál v
elektronickej podobe, a to najmä v takom prípade, ak správny orgán nevedie administratívny spis v
elektronickej podobe.

28. K tvrdeniam o porušení § 23 a 33 ods. 2 SP uviedol, že žalobca žiadal o zvolanie ústneho

pojednávania, avšak nijakým spôsobom nešpecifikoval dôvod, účel ani problematiku, ktorá by mala
byť predmetom ústneho konania a iba odcitoval znenie zákona. Žalovaný zaslal všetkým účastníkom
upovedomenie o podklade rozhodnutia a oboznámil ich o možnosti doplniť tieto podklady, vyjadriť sa
k nim, ako aj o práve nazrieť do administratívneho spisu a uviedol miesto, čas a lehotu, v ktorej je
možné do spisu nazrieť. Žalovaný zdôraznil, že všetky informácie boli zverejnené na webovej stránke

Enviroportálu a tak žalobca mal možnosť vyjadriť sa k zmene navrhovanej činnosti, čo aj využil. Podľa
žalovaného § 23 SP nevykonáva ustanovenia Aarhuského dohovoru a argumentuje, že pojem spis,
ako je využívaný v Aarhuskom dohovore, nemožno stotožňovať s pojmom spis, v akom ho používa SP.
Aarhuský dohovor nesmeruje k tomu, aby sa sprístupňovali administratívne spisy vedené v konkrétnych
správnych konaniach, ale jeho cieľom je umožniť za podmienok ustanovených vnútroštátnym právom

výkon práva na prístup a šírení informácií o životnom prostredí. Žalovaný dospel preto k záveru, že
správnyorgánniejepovinnýnazákladežiadostiúčastníkakonaniapodľaSPzaslaťmunímpožadované
podklady pre rozhodnutie a nedôjde tým k popretiu základných zásad správneho konania, ako aj zásade
aktívnej súčinnosti účastníkov konania a zásady materiálnej pravdy.

29. Žalovaný uviedol, že spisy vedie v kombinovanej elektronickej a fyzickej podobe, pričom dokumenty
predložené navrhovateľom sú zverejnené v elektronickej podobe na internetovej stránke Enviroportálu.
Dokumenty zaslané účastníkmi, dotknutými obcami alebo dotknutými orgánmi sú vedené v takej forme,
v akej ich títo zasielajú, teda v prevažnej väčšine v papierovej forme. Zákon neukladá žalovanému
povinnosť zverejňovať, resp. uchovávať v elektronickej podobe dokumenty, ktoré účastníci zaslali

správnemu orgánu v rámci správneho konania a rovnako tak relevantné právne predpisy neukladajú
správnemu orgánu povinnosť previesť spisový materiál v listinnej podobe do elektronickej podoby
na žiadosť účastníka konania. Žalovaný zdôraznil, že podklady zhromaždené v rámci vykonaného
dokazovaniabolidostatočnénarozhodnutievoveciatakústnekonzultácienebolipotrebné.Nadôvažok,
žalobca neuviedol žiadne relevantné tvrdenia odôvodňujúce potrebu nariadenia ústneho pojednávania.

Slovenská právna úprava v § 63 zákona o EIA umožňuje vykonať konzultácie, pričom nešpecifikuje ich
formu a tak právo na ich vykonaní ostáva zachované aj ak sa vykonalo v písomnej podobe.30.Žalobcasakvyjadreniužalovanéhovyjadrilvpodanízodňa06.08.2021(ďalejlen„replika“),vktorom
zopakoval svoju predchádzajúcu argumentáciu.

31. Účastníci konania sa v konaní ďalej nevyjadrili.

V. Relevantná právna úprava

32. Podľa § 21 správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha

veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má
pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste
ohliadky (ods. 1). Na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada
ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v
ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia
byť účastníci konania výslovne upozornení (ods. 2).

33. Podľa § 23 správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo
nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní
alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom (ods. 1). Správny
orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže

poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej
požiadavky.Správnyorgánjepovinnýumožniťnazeraťdospisovverejnémuochrancovipráv,komisárovi
pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti (ods.
2). Správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila
utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila

zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti (ods. 3). Správny orgán poskytuje kópie spisov
za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a
s ich odoslaním (ods. 4).

34. Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných

rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že
písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný,
doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát
nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia
nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.

35. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

36. Podľa § 23 ods. 4 zákona o EIA rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec
doručia písomné stanoviská k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí
písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť
svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom
sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za

doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce.

37. Podľa § 29 ods. 2 zákona o EIA príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene
navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo
k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude

posudzovať podľa tohto zákona.

38. Podľa § 63 zákona o EIA príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov
alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom
alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou

verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov
(ods. 1). Obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu
posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente
a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanejčinnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d)
doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy (ods. 2).
Príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa §

7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37 (ods. 3).

39. Podľa § 64 zákona o EIA na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní okrem a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1
a 3, c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6, d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k

nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, f) konfliktu
záujmov podľa § 63a.

40. Podľa § 65g zákona o EIA počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného
stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v konaniach, v ktorých sa vyžaduje vykonanie
prerokovania alebo konzultácie, alebo ich vykonanie žiada účastník konania, rezortný orgán, povoľujúci

orgán, dotknutý orgán alebo dotknutá obec, sa tieto úkony vykonajú, ak je konanie prerokovania v súlade
s opatreniami podľa osobitného predpisu. Ak nemožno vykonať tieto úkony v súlade s opatreniami podľa
osobitného predpisu, vykonajú sa písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe; príslušný
orgán upovedomí navrhovateľa, povoľujúci orgán, rezortný orgán, dotknutý orgán, dotknutú obec a
ostatných účastníkov konania o tom, v akej lehote možno podávať pripomienky k dokumentácii.

VI. Nariadenie pojednávania

41. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal

svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje
inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých
veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna
vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/52/2021, bola na základe uvedenej

zmeny právnej úpravy v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení
Dodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu
v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-5S/52/2021.

42. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)

preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu
žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)
a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

43. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na

nariadenom pojednávaní dňa 12.12.2025, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm. a)
SSP, a to za účasti verejnosti.

VII. Právne hodnotenie správneho súdu

44. Žalobca v správnej žalobe napadol nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí (pozri bod 12 a 16
odôvodnenia tohto rozsudku), keď tie neobsahujú zákonné náležitosti a v odôvodnení sa nenachádza
správna úvaha. S uvedenou námietkou na nemožno stotožniť. Prvostupňové rozhodnutie uvádza
námietky, ktoré boli uplatnené žalobcom (s. 13 až 22) a jednotlivými ďalšími subjektami (s. 7 až 13)
a zároveň pod každou pripomienkou sa nachádza zhodnotenie ministerstva či sa s ňou stotožňuje alebo

nie a z akého dôvodu. Napadnuté rozhodnutie následne na to na s. 4 a 5 uvádza dôvody podania
rozkladu a odôvodňuje (s. 6 a 7), prečo sa s nimi nestotožňuje. Rozhodnutia orgánov verenej správy
tak nie sú arbitrárne, keď obsahujú odôvodnenie, na základe ktorého orgán verejnej správy dospel
k rozhodnutiu vo veci.

45. Pokiaľ ide o námietku, že žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zadefinoval všetky
environmentálne záujmy a naznačil akým spôsobom ich treba riešiť (pozri bod 10 a 16 odôvodnenia
tohto rozsudku), v tomto smere správny súd poukazuje, že žalovaný sa vysporiadal so všetkými
námietkami, ktoré boli predmetom rozkladu a nie je pravdou tvrdenie, že žalovaný sa v konaní o rozkladezaoberal len opisom jednotlivých námietok bez toho, aby tieto námietky vyhodnotil. Táto skutočnosť je
zrejmá z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keď pri každej námietke je aj stanovisko žalovaného.
Zavádzajúcim je tvrdenie žalobcu, že ani jedno z opatrení, ktoré navrhoval, nebolo premietnuté do

výroku prvostupňového rozhodnutia, pretože z obsahu prvostupňového rozhodnutia síce nie je zrejmé,
aké konkrétne podmienky a opatrenia určil na základe koho pripomienky a ktorými budú eliminované
alebo zmiernené vplyvy na životné prostredie a v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa
osobitných predpisov, avšak žalovaný ich určil jednoznačne vrátane rešpektovania aj pripomienok
dotknutej verejnosti (napríklad podmienka 1 a 3 prvostupňového rozhodnutia, ktorú žiadal zapracovať

sám žalobca – pozri s. 14, 17 prvostupňového rozhodnutia), a teda nie je pravdou, že by nedošlo k
premietnutiu žiadnych pripomienok do obsahu prvostupňového rozhodnutia.

46. Zároveň správny súd konštatuje, že tvrdenie žalobcu o zadefinovaní všetkých environmentálnych
záujmov a naznačení, akým spôsobom ich treba riešiť, je všeobecné a nekonkrétne, čím sa
žalobca dopustil presne toho, čo vlastne sám vyčítal prvostupňovému orgánu (formulácia „dôvody

prvostupňového rozhodnutia považuje žalobca za neprimerane všeobecné“). Tak z Aarhuského
dohovoru ako ani z vnútroštátnej právnej úpravy nevyplýva právny nárok, aby pripomienkam žalobcu
v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie bolo vyhovené. Je tak na príslušnom orgáne
verejnej správy, aby po vyhodnotení jednotlivých podkladov, resp. stanovísk dotknutých orgánov
posúdil opodstatnenosť jednotlivých námietok. Samotná nenárokovateľnosť vyhovenia pripomienkam

neznamená, že by žalobca nemal dostatočne konkrétne vymedziť pripomienky k zámeru navrhovanej
činnosti tak, aby príslušný orgán verejnej správy mohol tieto pripomienky vecne konfrontovať s ďalšími
podkladmi, z ktorých pri vydaní rozhodnutí, resp. formulácii výroku vrátane prijatých opatrení vychádza.
Napokon, je na žalobcovi, aby v záujme čo najefektívnejšieho naplnenia účelu konania formuloval
pripomienky jasne, konkrétne, so zohľadnením osobitostí posudzovaného zámeru. Iba tak mohol

žalobca spochybniť správnosť vyhodnotenia predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné
prostredie a docieliť tak prípadne premietnutie pripomienok do výroku rozhodnutia.

47. Pokiaľ ide o v žalobe namietané nedodržanie povinnosti správneho orgánu podľa § 23 ods. 1 SP,
resp. porušenie práva na informácie, k čomu malo dôjsť neposkytnutím elektronických kópií zo spisu

(bod 13 a 14 odôvodnenia tohto rozsudku), správny súd poukazuje na to, že pred vyjadrením sa k
podkladom podľa § 33 ods. 2 SP mohol žalobca realizovať svoje práva podľa § 23 ods. 1 SP. Ministerstvo
zaslalo list obsahujúci upovedomenie o podkladoch rozhodnutia zo dňa 02.01.2020 (administratívny
spis, por. č. 11), vrátane informácie, kde je možné nahliadnuť do podkladov rozhodnutia. Žalobca
síce v žalobe uviedol, že listom požiadal o kópiu listu, ale podľa administratívneho spisu (por. č. 12)

žalobca o takúto kópiu nepožiadal. Tento žalobný bod je tak celkom nedôvodný. Právne predpisy
neukladajú žalovanému povinnosť zverejňovať, resp. uchovávať v elektronickej podobe dokumenty,
ktoré účastníci zaslali správnemu orgánu v rámci správneho konania a rovnako tak relevantné právne
predpisy neukladajú správnemu orgánu povinnosť previesť spisový materiál v listinnej podobe do
elektronickej podoby na žiadosť účastníka konania.

48. Pokiaľ ide o namietané porušenie § 63 zákona o EIA, predmetná otázka už bola posudzovaná
aj kasačným súdom, ktorý k nej uviedol nasledovné: „(43.) Pokiaľ sa týka sťažovateľom namietaného
neuskutočnenia konzultácií, ktoré mali mať za následok porušenie práva účasti verejnosti na
rozhodovaniach o vymedzených činnostiach, kasačný súd v zhode s krajským súdom ako aj žalovaným

uvádza, že konzultácie podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov sú vykonávané v súlade s § 64 tohto
zákona ako ústne pojednávanie podľa § 21 správneho poriadku. Vychádzajúc z § 21 správneho poriadku
správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak si to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k
jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. V tomto prípade prvostupňový správny orgán
v konaní o posudzovaní vplyvov zámeru navrhovanej činnosti nenariadil ústne pojednávane, pretože

si to nevyžadovala povaha veci a v uvedenom konaní bolo verejnosti umožnené vykonať písomné
konzultácie prostredníctvom zaslania odôvodneného písomného stanoviska podľa § 24 ods. 3 zákona o
posudzovanívplyvov.(44.)Zobsahu§63zákonaoposudzovanívplyvovnevyplýva,žebykonzultácieza
každých okolností museli byť realizované vyslovene ústnou formou. V nadväznosti na uvedené kasačný
súd s poukazom na § 64 zákona o posudzovaní vplyvov upresňuje, že z predmetného ustanovenia

vyplýva, že vo vzťahu k realizácií konzultácií nie je vylúčená pôsobnosť správneho poriadku, teda
ani ust. § 21 o nariadení ústneho pojednávania. Toto ustanovenie ponecháva na posúdení správneho
orgánu, aby ho nariadil, ak to povaha veci vyžaduje. V posudzovanom prípade kasačný súd konštatuje,
že v nenariadení ústnej formy konzultácií nevzhliadol porušenie zákona o posudzovaní vplyvov anisprávneho poriadku a sťažovateľ ani neprezentoval argumentáciu, ako by toto namietané porušenie
zákona malo viesť k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. (45.) Okrem uvedeného kasačný
súd poukazuje na skutočnosť, že samotný čl. 6 ods. 7 Aarhuského dohovoru predpokladá, že účasť

verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach môže byť realizovaná nie len výlučne formou
ústnou (ústne konzultácie), ale aj formou písomnou, kedy výslovne ustanovuje, že: ‘Spôsoby účasti
verejnosti umožnia verejnosti predložiť písomné alebo v prípade potreby na verejnom prerokovaní alebo
preskúmaní so žiadateľom akékoľvek pripomienky, informácie, analýzy alebo názory, ktoré považuje za
dôležité vo vzťahu k navrhovanej činnosti.‘ Vzhľadom na uvedené ako aj skutočnosť, že sťažovateľ ako

zainteresovaná verejnosť mohol písomne zaslať stanoviská podľa § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní
vplyvov a tieto stanoviská by boli konzultované resp. k týmto stanoviskám by bolo zaslané vyjadrenie
dotknutého orgánu, resp. prvostupňového orgánu nemožno sa stotožniť s námietkou sťažovateľa, že
došlo k porušeniu práva účasti verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach“ (rozsudok
Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Svk/40/2022 zo dňa 30.03.2023; rovnako aj sp. zn. 6Svk/25/2022
zo dňa 25.04.2024).

49. So žalobcom poskytnutým výkladom § 65g zákona o EIA, keď podľa neho v súvislosti s COVID-19
sú písomné konzultácie možné počas mimoriadnych opatrení, a teda mimo situácie mimoriadneho
opatrenia musia byť konzultácie ústne, sa nemožno stotožniť, keďže takýto výklad z daného ustanovenia
nevyplýva. Z daného ustanovenia vyplýva, že ak nemožno vykonať konzultáciu v súlade s opatreniami

podľa osobitného predpisu, vykoná sa písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Ide teda
o osobitné ustanovenie, ktoré upravuje formu konzultácií výlučne vo vzťahu ku COVID-19, z ktorého
však nemožno odvodiť pravidlá, ktorý by sa mali vzťahovať na dobu po COVID-19, resp. obdobie mimo
mimoriadnych opatrení.

50. K návrhu žalobcu na predloženie prejudiciálnej otázky správny súd konštatuje, že nevzhliadol
potrebu predloženia prejudiciálnej otázky. Prejudiciálna otázka navrhnutá zo strany žalobcu bola
nekonkrétna, a žalobca ani nevysvetlil, ktoré konkrétne normy európskeho práva majú byť vyložené v
posudzovanej veci.

51. Na záver správny súd poznamenáva, že žalobca v žiadnom zo svojich podaní či už
v administratívnom alebo súdnom konaní z vecnej stránky nešpecifikoval, s ktorými konkrétnymi závermi
správnych orgánov týkajúcich sa ochrany životného prostredia vymedzených vo výroku prvostupňového
rozhodnutia nesúhlasí a z akých dôvodov namieta správnosť záverov vyslovených správnymi orgánmi
v napadnutých rozhodnutiach a pri týchto nejasne a vágne formulovaných námietkach ostal aj pri

formulovaní hmotnoprávnych dôvodov podania správnej žaloby (s. 3 spodný odsek a s. 4 horný odsek
žaloby). Práve hmotnoprávne dôvody pritom treba považovať za tie, ktoré tvoria gro námietok, ktorých
cieľom je vysoký stupeň ochrany životného prostredia a ktorých ochrany sa žalobca neustále domáha.
Na strane druhej sa žalobca primárne a podrobne (s. 4 až 18 žaloby) zameral na (údajné) procesné
porušenia právnych predpisov, ktorých sa mali dopustiť konajúce orgány verejnej správy týkajúce sa

predovšetkým nekonvertovania spisu do elektronickej podoby a nemožnosti nahliadnutia do spisu, hoci
o tejto možnosti ho ministerstvo poučilo. Žalobca, ktorý si vlastnými slovami kladie za cieľ ochranu
životného prostredia, sa v žalobe, paradoxne, na ochranu environmentálnych práv nezameral.

52.Vychádzajúczuvedenýchskutočnostíacitovanýchprávnychpredpisovsprávnysúddospelkzáveru,

že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom. Správny súd nezistil žiadne skutočnosti,
ktoré by mu umožňovali prijať záver o tom, že práva a oprávnené záujmy žalobcu boli postupom
žalovanéhoasamotnýmrozhodnutímžalovanéhoporušené.Aksprávnysúdpopreskúmanírozhodnutia
žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne (§ 190 SSP).

53. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by
bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať ich náhradu.

54. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP
zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom

súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide
o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej
pomoci (písm. c/).