Rozsudok – Žaloby proti právoplatným ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lucia Tóth

Oblasť právnej úpravy – Správne právoŽaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zrušené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/97/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200556
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200556.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr.

Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., D. E. E. F. XXX/XX,
XXX XX E., proti žalovanému: Notárska komora Slovenskej republiky, Disciplinárna komisia Notárskej
komory, so sídlom Krasovského 13, 851 01 Bratislava, za účasti: Minister spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. DK 5/2018-693 zo dňa 26.01.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky
č. DK 5/2018-693 zo dňa 26.01.2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu.

III. Správny súd ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Stručný priebeh administratívneho konania

1. Notárskej komore Slovenskej republiky bol dňa 02.03.2018 doručený návrh ministra spravodlivosti
Slovenskej republiky (ďalej „minister“, „navrhovateľ“, „ĎÚK“) na začatie disciplinárneho konania (ďalej
„disciplinárny návrh“) podľa § 92 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky
poriadok) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „notársky poriadok“) proti notárke A. B. C. (ďalej
„notárka“, „disciplinárne obvinená“, „žalobkyňa“). Predmetný disciplinárny návrh bol následne doplnený
dňa 28.06.2018.

2. Na pojednávaní konanom dňa 26.01.2022 disciplinárna komisia notárskej komory v senátnom
zložení (ďalej „disciplinárna komisia“, „senát disciplinárnej komisie“, „žalovaný“) uznala notárku vinnou
z disciplinárneho previnenia – závažného porušenia § 2 ods. 2, § 13, § 36 ods. l, § 63 ods. l písm.
a) a § 63 ods. l písm. a) bod 1 notárskeho poriadku. Disciplinárneho previnenia sa mala notárka
dopustiť tým, že notárskou zápisnicou D. XX/XXXX, D. XXXX/XXXX, D. XXXX/XXXX zo dňa 5. februára
2016 osvedčila vyhlásenie účastníka o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam napriek tomu

že: a) nemala za preukázané splnenie hmotnoprávnych predpokladov vydržania, najmä existenciu
nadobúdacieho titulu, dobromyseľnosť držby a jej trvanie po zákonom stanovenú dobu, b) nedostatočne
opísala skutočnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby, c) pravosť
podpisov pôvodných vlastníkov, resp. právnych nástupcov po pôvodných vlastníkoch nebola úradneosvedčenáad)nesprávneurčiladeň,vktorommalodôjsťknadobudnutiuvlastníckehoprávavydržaním,
notárskymi zápisnicami N XX/XXXX, D. XXXX/XXXX, D. XXXX/XXXX, z 22. februára 2016, D. XX/XXXX,
D. XXXX/XXXX, D. XXXX/XXXX, z 29. februára 2016, D. XX/XXXX, D. XXXX/XXXX, D. XXXX/XXXX,

z 02. marca 2016, N XX/XXXX, D. XXXX/XXXX, D. XXXX/XXXX, zo 04. marca 2016, D. XX/XXXX, D.
XXXX/XXXX, D. XXXX/XXXX, zo 16. marca 2016, D. XX/XXXX, D. XXXX/XXXX, D. XXXX/XXXX, zo
16. marca 2016, D. XX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX z 11. apríla 2016, D. XXX/XXXX,
D. XX XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, z 21. apríla 2016, D. XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/
XXXX, z 02. mája 2016, N XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, zo 04. mája 2016, N XXX/

XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, zo 16. mája 2016, D. XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D.
XXXXX/XXXX, zo 16. mája 2016, N XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, z 27. mája 2016,
N XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, zo 14. júna 2016, N XXX/XXXX,D., D. XXXXX/XXXX
z 13. júla 2016, N XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, G. 19. júla 2016, N XXX/XXXX, D.
XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, z 20. júla 2016, N XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, zo
16.septembra 2016, N XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, z 21. septembra 2016, N XXX/

XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, zo 06. októbra 2016, D. XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D.
XXXXX/XXXX, zo 06. októbra 2016, D. XXX/XXXX. D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, z 13. októbra
2016, D. XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, z 18. októbra 2016, N XXX/XXXX, D. XXXXX/
XXXX, D. XXXXX/XXXX, z 27. októbra 2016, N XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, zo l6.
novembra 2016, D. XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, zo 06. decembra 2016 osvedčila

vyhlásenie účastníka o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam napriek tomu že: a) nemala za
preukázané splnenie hmotnoprávnych predpokladov vydržania, najmä existenciu nadobúdacieho titulu,
dobromyseľnosť držby a jej trvanie po zákonom stanovenú dobu, b) nedostatočne opísala skutočnosti
odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby a c) nesprávne určila deň, v
ktorom malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, notárskou zápisnicou, č. N XXX/

XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, z 10. júna 2016 osvedčila vyhlásenie účastníka o vydržaní
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam napriek tomu že: a) nemala k dispozícii vyjadrenie právnickej
osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať
s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady, ak ide o
nehnuteľnosti mimo zastavaného územia obce, ak sa vzhľadom na všetky okolnosti javilo, že pôvodných

vlastníkov je potrebné považovať za neznámych, b) nemala za preukázané splnenie hmotnoprávnych
predpokladov vydržania, najmä existenciu nadobúdacieho titulu, dobromyseľnosť držby a jej trvanie
po zákonom stanovenú dobu, c) nedostatočne opísala skutočnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej
držby, trvanie a nepretržitosť držby a d) nesprávne určila deň, v ktorom malo dôjsť k nadobudnutiu
vlastníckeho práva vydržaním, notárskymi zápisnicami č. D. XX/XXXX, D. XXXX/XXXX, D. XXXX/XXXX,

z 09. februára 2016, D. XX/XXXX, D. XXXX/XXXX, D. XXXX/XXXX, z 09. februára 2016, D. XX/XXXX,
D. XXXX/XXXX, D. XXXX/XXXX, z 09. februára 2016, N XX/XXXX, D. XXXX/XXXX, D. XXXX/XXXX,
z 29. februára 2016, D. XX/XXXX, D. XXXX/XXXX, D. XXXX/XXXX, zo 04. marca 2016, N XX/XXXX,
D. XXXX/XXXX, D. XXXX/XXXX, z 18. marca 2016, N XX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX,
z 30. marca 2016,N 77/2016, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, z 31. marca 2016, D. XXX/XXXX,

D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, z 29. apríla 2016, D. XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/
XXXX, z 11. mája 2016, D. XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, z 03. júna 2016, N XXX/
XXXX,D. XXXXX/XXXX,D., z 10. júna 2016, N XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, z 10.
júna 2016, D. XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, z 12. júla 2016, N XXX/XXXX, D. XXXXX/
XXXX, D. XXXXX/XXXX, z 15. augusta 2016, N XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, zo 16.

augusta 2016, N XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, zo 04. októbra 2016, D. XXX/XXXX,
D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, z 18. novembra 2016, N XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/
XXXX, z 22. novembra 2016, D. XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, z 28. novembra
2016 osvedčila vyhlásenie účastníka o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam napriek tomu
že: a) nemala za preukázané, že osoby, ktoré sa k vydržaniu vyjadrili, boli právnymi nástupcami

pôvodných vlastníkov, b) nemala za preukázané splnenie hmotnoprávnych predpokladov vydržania,
najmä existenciu nadobúdacieho titulu, dobromyseľnosť držby a jej trvanie po zákonom stanovenú dobu,
c) nedostatočne opísala skutočnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť
držby a d) nesprávne určila deň, v ktorom malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním,
notárskymizápisnicami D.XX/XXXX,D.XXXX/XXXX,D.XXXXX/XXXX,z21.marca2016,D.XX/XXXX,

D.XXXX/XXXX,D.XXXXX/XXXX,z21.marca2016,D.XXX/XXXX,D.XXXXX/XXXX,D.XXXXX/XXXX,
z 12. mája 2016, D. XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, z 23. mája 2016, D. XXX/XXXX, D.
XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, z 15. júna 2016, N XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, zo
06. septembra 2016, D. XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, zo 17. októbra 2016 osvedčilavyhlásenie účastníka o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam napriek tomu že: a) nemala k
dispozícii vyjadrenie osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k
nehnuteľnosti, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho

práva výhrady, b) nemala za preukázané splnenie hmotnoprávnych predpokladov vydržania, najmä
existenciu nadobúdacieho titulu, dobromyseľnosť držby a jej trvanie po zákonom stanovenú dobu,
c) nedostatočne opísala skutočnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť
držby a d) nesprávne určila deň, v ktorom malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním,
notárskymi zápisnicami C. D. XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, z 18. mája 2016, D. XXX/

XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, z 23. septembra 2016, D. XXX/XXXX. D. XXXXX/XXXX,
D. XXXXX/XXXX, z 13. decembra 2016 osvedčila vyhlásenie účastníka o vydržaní vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam napriek tomu že: a) nemala k dispozícii vyjadrenie osôb, ktorým posledný zápis v
katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo ich právnych nástupcov, ak
sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva výhrady, b) nemala za preukázané, že
osoby, ktoré sa k vydržaniu vyjadrili, boli právnymi nástupcami pôvodných vlastníkov, c) nemala za

preukázané splnenie hmotnoprávnych predpokladov vydržania, najmä existenciu nadobúdacieho titulu,
dobromyseľnosť držby a jej trvanie po zákonom stanovenú dobu, d) nedostatočne opísala skutočnosti
odôvodňujúcezačatieoprávnenejdržby,trvanieanepretržitosťdržbyae)nesprávneurčiladeň,vktorom
malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním a notárskymi zápisnicami č. D. XX/XXXX,
D. XXXX/XXXX, D. XXXX/XXXX, z 24. februára 2016, N XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/

XXXX, z 08. júla 2016, N XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, z 25. októbra 2016 osvedčila
vyhlásenie účastníka o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam napriek tomu že: a) nemala k
dispozícii vyjadrenie osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k
nehnuteľnosti, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho
práva výhrady, b) nemala za preukázané splnenie hmotnoprávnych predpokladov vydržania, najmä

existenciu nadobúdacieho titulu, dobromyseľnosť držby a jej trvanie po zákonom stanovenú dobu, c)
nedostatočne opísala skutočnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby,
d) nesprávne určila deň, v ktorom malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním.

3. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného č. DK 5/2018-693 zo dňa 26.01.2022 (ďalej „napadnuté

rozhodnutie“) obsahovalo vo vzťahu k jednotlivým notárskym zápisniciam odcitované časti vyhlásení
účastníkov o vydržaní (odsek 5. napadnutého rozhodnutia) a uvedenie okolností, ktoré žalovaný po
preskúmaní predložených notárskych zápisníc zistil v súvislosti s porušením povinností notárky (odseky
30. až 36. napadnutého rozhodnutia). Za konštatované disciplinárne previnenie uložil disciplinárny
senát notárke disciplinárne opatrenie podľa čl. 19 ods. 2 písm. a) v spojení s čl. 3 ods. 1 písm. b)

Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky v znení účinnom v rozhodnom čase
(ďalej „disciplinárny poriadok“) – peňažnú pokutu vo výške 3 300 eur. Pri určovaní druhu disciplinárneho
opatrenia žalovaný vychádzal z počtu notárskych zápisníc (odsek 39. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia) a pri určovaní výšky prihliadal na závažnosť následkov prístupu notárky k svojej činnosti,
pričom to bol práve obdobný prístup notárov, ktorý podľa disciplinárneho senátu viedol Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky k iniciovaniu zmeny právnej úpravy a osvedčovanie vyhlásení
o vydržaní bola ako činnosť notárom s účinnosťou od 01.05.2021 odňatá.

4. Žalovaný sa v odseku 29. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vysporiadal s námietkami
disciplinárne obvinenej týkajúcimi sa aplikácie nepravej retroaktivity či absorpčnej zásady tým, že

v danom prípade je analógia trestného práva vylúčená a správne disciplinárne delikty nespadajú do
trestnej oblasti ani v zmysle čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej „dohovor“).

II.
Správna žaloba (žalobné body)

5. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 20.04.2022 (ďalej „žaloba“) domáhala preskúmania

zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré navrhla zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

6. Žalobkyňa uviedla, že notársky poriadok nestanovuje prekluzívnu lehotu na zánik zodpovednosti,
a preto je potrebné vychádzať z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v otázkach, ktoré neupravuje
notársky poriadok použiť zásady administratívneho trestania. V § 92 je stanovená lehota pre možnosť
navrhovateľa podať návrh na začatie disciplinárneho konania v lehote 3 rokov odo dňa, kedy

k disciplinárnemu previneniu došlo, neuvádza sa však možnosť prerušenia tejto lehoty. V čase, keď
disciplinárny senát rozhodol vo veci, tak podľa názoru žalobkyne došlo k premlčaniu disciplinárneho
previnenia. V súvislosti s trvaním disciplinárneho konania namietala porušenie práva na to, aby bola vec
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

7. Pochybenia napadnutého rozhodnutia vnímala žalobkyňa aj pri konštatovaní disciplinárneho
previnenia či absencie právnej vety vo výrokovej časti ako aj v odôvodnení, z ktorej by bolo zrejmé,
ako sa porušenia toho-ktorého ustanovenia notárskeho poriadku mala dopustiť. Napadnuté rozhodnutie
navyše vychádzalo aj z toho, že žalobkyňa porušila ustanovenia Etického kódexu Notárskej komory
(ďalej „etický kódex“), ktoré prípadné porušenie nemôže napĺňať znaky disciplinárneho previnenia.

8. Za podstatné procesné porušenia považovala žalobkyňa nariadenie pojednávania vo veci v čase
vyhláseného výnimočného stavu a účinnej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 24/2021 Z. z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase
mimoriadnej situácie a núdzového stavu (ďalej „vyhláška“), ako aj konanie v rozpore s úpravou
disciplinárnych vecí v čase účinnosti zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho

správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny
poriadok) (ďalej „zákon č. 432/2021 Z. z. “).

III.

Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka konania

9. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia,
pričom žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej „SSP“).

10. Nesúhlasil s námietkou žalobkyne ohľadne zániku zodpovednosti za disciplinárne previnenie, keď
je použitie analógie, napr. podľa § 20 zákona o priestupkoch, vylúčené. Napadnuté rozhodnutie podľa
žalovaného netrpí vadou uvádzanou žalobkyňou v súvislosti s konštatovaním porušenia ustanovení
etického kódexu – návrh ministra síce odkazoval aj na porušenie takýchto ustanovení, vo výrokovej časti

napadnutého rozhodnutia však bolo žalobkyni kladené za vinu len porušenie ustanovení notárskeho
poriadku. Odkaz žalobkyne na potrebu aplikácie vyhlášky nie je relevantný, keďže predmetná vyhláška
sa nevzťahovala na pojednávania vykonávané žalovaným. V súvislosti s potrebou aplikácie zákona č.
432/2021 Z. z. žalovaný poukázal na prechodné ustanovenia, v zmysle ktorých je daná právomoc na
konanie začaté v roku 2018 žalovaného.

11. Minister vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým
rozhodnutím a správnu žalobu navrhol zamietnuť podľa § 190 SSP.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

12. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý

začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná
právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/97/2022, bola na základe

uvedenej zmeny právnej úpravy v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023
náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 4S Správneho súdu v Bratislave
(ďalej „správny súd“) a je vedená pod sp. zn. BA-5S/97/2022. Na základe dodatku č. 4 k Rozvrhu práceSprávneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024 senát 4S koná a rozhoduje v zložení,
ktoré je uvedené v záhlaví tohto rozsudku

13. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný správny súd (§
10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom
konaní a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keď je napadnuté rozhodnutie žalovaného zaťažené
vadou nezákonnosti podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

14. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2 SSP,
keďže účastníci konania netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a
rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17.12.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

15.Podľa§493ezák.č.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníúčinnomod01.07.2023,konania

začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna
2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

16. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne

konanie.

17. Podľa § 13 notárskeho poriadku, notár skladá do rúk ministra tento sľub: „Sľubujem na svoju česť
a svedomie, že sa budem spravovať Ústavou a ostatnými zákonmi, ako aj inými všeobecne záväznými
právnymi predpismi a budem ich uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, pri výkone

notárskej činnosti a činnosti súdneho komisára budem postupovať nezávisle, nestranne a spravodlivo a
budem dodržiavať povinnosť mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozviem v súvislosti
s notárskou činnosťou.“

18. Podľa § 36 ods. 1 notárskeho poriadku, notár je povinný postupovať pri notárskej činnosti s odbornou

starostlivosťou. Notár je povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje
zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom, alebo ak vykonanie úkonu osobitný zákon zveril
inému orgánu verejnej moci. Na požiadanie vydá notár žiadateľovi písomné potvrdenie o dôvodoch
odmietnutia úkonu.

19. Podľa § 63 ods. 1 notárskeho poriadku, osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej
zápisnice. Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní musí okrem všeobecných náležitostí notárskej zápisnice
(§ 47) obsahovať

a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä okolnosti
odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá
1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k
nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto
osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

výhrady; pravosť podpisu osôb na vyjadrení musí byť úradne osvedčená,
2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že vznikom vlastníckeho
práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nie sú dotknuté jej oprávnené záujmy,
3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu6
alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho

práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, ak ide o nehnuteľnosti mimo

b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností,

20. Podľa § 91 ods. 1 notárskeho poriadku, disciplinárnym previnením je zavinené závažné alebo

opätovné porušenie povinností pri výkone činnosti notára vyplývajúcich z tohto zákona alebo osobitného
predpisu, zavinené závažné alebo opätovné porušenie iných povinností vyplývajúcich z tohto zákona,
z Etického kódexu notára, z interného predpisu komory alebo uznesenia komory, správanie, ktorým sa
závažným alebo opätovným spôsobom narúša dôstojnosť a vážnosť notárskej profesie a pokračovanievo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom činnosti notára. Disciplinárnym previnením je aj
zavinené konanie notára, ktoré má za následok prieťahy v dedičskom konaní alebo disciplinárnom
konaní, a tiež nerešpektovanie právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia.

21. Podľa § 91 ods. 3 notárskeho poriadku, disciplinárnymi opatreniami sú:
a) písomné pokarhanie,
b) peňažná pokuta až do výšky 3 300 eur,
c) pozastavenie výkonu notárskeho úradu na dobu najmenej dvoch mesiacov a najviac 24 mesiacov,

d) zbavenie notárskeho úradu.

22. Podľa § 92 notárskeho poriadku, návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať minister,
predseda krajského súdu a prezident komory (ďalej len „navrhovateľ“) do jedného roka odo dňa, keď sa
dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Notár alebo
kandidát si môže v disciplinárnom konaní zvoliť obhajcu z radov advokátov alebo notárov.

23. Podľa čl. 3 ods. 1 disciplinárneho poriadku, disciplinárnymi opatreniami sú:
a) písomné pokarhanie,
b) peňažná pokuta až do výšky 3 300 €,
c) pozastavenie výkonu notárskeho úradu, na dobu najmenej 2 mesiacov a najviac 24 mesiacov,

d) zbavenie notárskeho úradu.

24. Podľa čl. 16 ods. 3 disciplinárneho poriadku, pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadne senát
na závažnosť disciplinárneho previnenia, na okolnosti za ktorých bolo spáchané, na osobu disciplinárne
obvineného a na jeho osobné a rodinné pomery.

25. Podľa čl. 17 ods. 2 disciplinárneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie podstatný obsah
prednesov účastníkov, stručne a jasne sa popíše, ktoré skutočnosti boli preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy potvrdili skutkové zistenia, ako sa hodnotili dôkazy, prečo neboli vykonané ďalšie dôkazy a
posúdi sa skutkový a právny stav podľa príslušných ustanovení právnych predpisov, ktoré boli použité.

26. V prejednávanej veci bolo úlohou správneho súdu preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ktorým bola žalobkyňa uznaná za vinnú z disciplinárneho previnenia podľa čl. 16 ods.
2 písm. a) disciplinárneho poriadku a v zmysle čl. 3 ods. 1 disciplinárneho poriadku jej bolo uložené
disciplinárne opatrenie - peňažná pokuta vo výške 3 300 eur.

27. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobkyne týkajúcou sa premlčania disciplinárneho
previnenia. V tejto súvislosti odkazuje správny súd na argumentáciu Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky obsiahnutú v rozhodnutí sp. zn. 1Asan/11/2020 zo dňa 31.03.2022:
„Po prvé, pokiaľ ide o otázku zániku zodpovednosti za disciplinárne previnenie notára uplynutím času,

je potrebné prisvedčiť krajskému súdu, že právna úprava disciplinárnej zodpovednosti notárov do
30.novembra 2021, teda do prijatia novej legislatívy týkajúcej sa disciplinárnej zodpovednosti notárov
na základe zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky (disciplinárny súdny poriadok), neobsahovala pravidlo o zániku zodpovednosti uplynutím času,
ale obsahovala prekluzívne lehoty na podanie disciplinárneho návrhu podľa § 92 NotPor. Až tento zákon

novelizoval príslušnú legislatívu spôsobom, že sa do nej zaviedli premlčacie lehoty spôsobujúce zánik
zodpovednosti za disciplinárne previnenie uplynutím času. Na tomto mieste je potrebné pripomenúť,
zhodne s tým, čo uvádza žalovaná a to, že ochrana disciplinárne stíhaného notára z hľadiska času
bola do 30. novembra 2021 zabezpečovaná stanovením práve tejto prekluzívnej lehoty na podanie
disciplinárneho návrhu. Po tomto dátume zvolil zákonodarcu inú techniku časovej ochrany, a zaviedol

tu zánik disciplinárnej zodpovednosti uplynutím času. Plynutie tejto lehoty sa však podľa súčasného
znenia § 92 ods. 2 písm. a/ NotPor prerušuje počas trvania disciplinárneho konania, teda nejde o
pevne danú lehotu, keď by vždy uplynutím konkrétneho času od spáchania deliktu dochádzalo k zániku
zodpovednosti. Aj prechádzajúca, a aj súčasná právna úprava teda notára z hľadiska času chráni
pred tým, aby disciplinárne konanie proti nemu nebolo začaté príliš neskoro po spáchaní deliktu, a nie

pred tým, aby toto konanie netrvalo príliš dlho, ako sa snaží argumentovať sťažovateľka. Excesívna
dĺžka konania sama o sebe bez ďalšieho nevyvolávala, ani nevyvoláva právny následok v podobe
zániku zodpovednosti notára za disciplinárne previnenie. Argumentáciu sťažovateľky v tom smere, že
disciplinárne previnenie notára má trestnú povahu v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd nepovažuje kasačný súd za potrebné analyzovať, pretože ak by tomu aj tak
bolo, z čl. 6 ods. 1 tohto dohovoru nevyplýva právo na zánik zodpovednosti za obvinenie trestnej povahy
z dôvodu času; taký zánik musí byť zavedený vnútroštátnym právom.“

28. Vzhľadom na uvedené je správny súd toho názoru, že v danom prípade sa jedná o disciplinárne
previnenie, ku ktorému došlo a bolo o ňom právoplatne rozhodnuté v čase, keď právna úprava zániku
zodpovednosti notára za disciplinárne previnenie uplynutím premlčacej lehoty v notárskom poriadku
absentovala, pričom zároveň nebol daný dôvod na uplatnenie analógie či už s právnou úpravou

premlčania priestupku podľa zákona o priestupkoch alebo právnou úpravou premlčania trestného činu
v zmysle trestného zákona. Zároveň bol návrh ministra na začatie disciplinárneho konania doručený
NotárskejkomoreSlovenskejrepublikydňa02.03.2018včas,t.j.vrámcizákonomustanovenejtrojročnej
objektívnej prekluzívnej lehoty od času spáchania previnenia (v poradí prvá notárska zápisnica je
datovaná ku dňu 05.02.2016 a posledná ku dňu 13.12.2016), ako aj v tom čase účinnej ročnej
subjektívnej prekluzívnej lehoty (navrhovateľ sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich podanie

disciplinárneho návrhu po doručení notárskych spisov dňa 14.07.2017).

29. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku žalobkyne týkajúcu sa neaplikovania vyhlášky,
keďže predmetná vyhláška sa týkala súdnych konaní, nie konania žalovaného v pôsobnosti jeho
disciplinárnej činnosti nad notármi. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku týkajúcu

sa aplikácie zákona č. 432/2021 Z. z. na prejednanie disciplinárnej veci, keďže v zmysle prechodného
ustanovenia § 46 ods. 2 predmetného zákona sa disciplinárne konania voči notárovi právoplatne
neskončené do 01.12.2021 dokončujú podľa doterajších právnych predpisov (v danom prípade podľa
notárskeho poriadku).

30. Správny súd sa v danom prípade nestotožnil so závermi žalovaného uvedenými v odseku 29.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (bližšie odsek 4. odôvodnenia toho súdneho rozhodnutia).
Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci Lauko proti
Slovenskej republike z 2.9.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21.2.1984, číslo
sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo 16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99,

atď.) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného charakteru. Pre posúdenie otázky,
či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992
Zb.) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné Engelove kritériá: a) či text
právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme príslušného štátu
do trestného práva, b) povaha protiprávneho konania, c) povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej

uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a
správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho konania a povaha
a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a
stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne: na to, aby sa článok
6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo

vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená
sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Konanie
o disciplinárnom previnení notára zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“, a preto sa naň vzťahuje
článok 6 Dohovoru. V konkrétnom prípade žalobkyne predstavuje uložená sankcia – disciplinárne
opatrenie vo forme peňažnej pokuty vo výške 3 300 eur priamy a zároveň citeľný (vzhľadom na výšku)

zásahdojejmajetkovejsféry,ktoroujezasiahnutéajmimosféryjejprofesionálnehopostaveniaavýkonu
úradu.

31. Za dôvodne vznesené považoval správny súd námietky žalobkyne týkajúce sa odôvodnenia
naplnenia definičných znakov disciplinárneho previnenia podľa § 91 ods. 1 notárskeho poriadku.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odcitoval state dotknutých notárskych zápisníc
obsahujúce vyhlásenia účastníkov o vydržaní (odsek 5. napadnutého rozhodnutia) a ďalej uviedol
okolnosti, ktoré žalovaný po preskúmaní predložených notárskych zápisníc zistil v súvislosti s porušením
povinností notárky (odseky 30. až 36. napadnutého rozhodnutia), samotné posúdenie konania
disciplinárne obvinenej ako disciplinárneho previnenia vzhľadom na porušenie konkrétnych zákonných

ustanovení či povinností absentuje, resp. konštatovanie žalovaného obsiahnuté v odseku 38.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nepovažoval správny súd za plnohodnotné vysvetlenie svojich
úvah vedúcich k záveru o splnení podmienok podľa § 91 ods. 1 notárskeho poriadku.32. Správny súd vnímal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia aj vzhľadom na nedostatočne
odôvodnený súvis porušenia toho-ktorého zákonného ustanovenia s konaním disciplinárne obvinenej.
Pre príklad, v napadnutom rozhodnutí úplne absentuje odôvodnenie toho, akým konkrétnym spôsobom

mala disciplinárne obvinená notárka porušiť § 13 notárskeho poriadku, ktoré ustanovenie obsahuje
sľub notára a spôsob jeho skladania. V súvislosti s potrebou riadneho odôvodnenia žalovaným
konštatovaného závažného porušenia povinností notára pri výkone notárskej činnosti vo vzťahu ku
každému vo výroku obsiahnutému zákonnému ustanoveniu, ktoré malo byť konaním či opomenutím
konania notára porušené, poukazuje správny súd na úvahy obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho

správneho súdu SR sp. zn. 8Stk/5/2023 zo dňa 27.02.2024.

33. V rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej absentujú úvahy disciplinárneho senátu
týkajúce sa intenzity porušenia ustanovení notárskeho poriadku disciplinárne obvinenou, vedúce senát
k záveru o takej závažnosti, ktorá by napĺňala definíciu disciplinárneho previnenia podľa § 91 ods. 1
notárskeho poriadku, resp. podľa článku 2 ods. 2 písm. a) disciplinárneho poriadku.

34. Nedostatočné je v danom prípade aj odôvodnenie výmery uloženého disciplinárneho opatrenia.
V článku 16 ods. 3 disciplinárneho poriadku sú uvedené kritériá, na ktoré konajúci senát disciplinárnej
komisie pri určovaní výmery ukladaného disciplinárneho opatrenia prihliada – jedná sa o závažnosť
disciplinárneho previnenia, na okolnosti za ktorých bolo spáchané, na osobu disciplinárne obvineného

a na jeho osobné a rodinné pomery. Pokiaľ žalovaný určil najvyššiu možnú výšku ukladaného
disciplinárneho opatrenia (pokuta vo výške 3 300 eur) len s poukazom na ním vnímanú závažnosť
následkov, kde navyše stotožnil konanie žalobkyne so zmenou právnej úpravy s dopadom na celý
notársky stav bez bližšieho dovysvetlenia tejto svojej úvahy, nepostupoval v zmysle určených kritérií
vyplývajúcich z čl. 16 ods. 3 disciplinárneho poriadku a nie je tak zrejmé, či a prípadne aký vplyv na

výšku uloženej pokuty by ďalšie kritériá na výšku ukladaného opatrenia mali. V tejto súvislosti správny
súd len na doplnenie uvádza, že výroková časť napadnutého rozhodnutia by mala obsahovať relevantné
zákonné ustanovenia týkajúce sa definície konštatovaného disciplinárneho previnenia ako aj druhu
ukladaného disciplinárneho opatrenia podľa relevantných ustanovení notárskeho poriadku ako zákonnej
normy (§ 91 notárskeho poriadku), pričom žalovaný vo výrokovej časti v súvislosti s ukladaným druhom

disciplinárneho opatrenia odkazoval „len“ na ustanovenia notárskeho poriadku.

35. Vzhľadom na zistené nedostatky, ktoré nie sú len formálnymi nedostatkami bez reálneho dopadu
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, správny súd dospel k záveru o potrebe zrušenia napadnutého
rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov

a podľa ods. 4 predmetného zákonného ustanovenia vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

36. Úlohou žalovaného, viazaného právnym názorom vysloveným správnym súdom v tomto zrušujúcom
rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP), bude po vrátení veci ustáliť ďalší vhodne zvolený procesný postup, pričom
v prípade opätovného meritórneho rozhodnutia vo veci bude jeho úlohou svoje rozhodnutie riadnym

spôsobom precizovať vo všetkých jeho aspektoch s náležitou pozornosťou venovanou skutkovému
a právnemu vymedzeniu prípadne konštatovaného disciplinárneho previnenia ako aj v odôvodnení
ukladaného druhu a výmery disciplinárneho opatrenia. V situácii, keď sa vedené disciplinárne konanie
týka správneho trestania, nevyhnutným bude aj ustálenie právnej úpravy relevantnej pre rozhodovanie,
a to s prihliadnutím na základné zásady trestného konania aplikované aj v tomto type administratívneho

konania.

37. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a 169 SSP. Podľa § 167 ods. 1
SSP úspešnej žalobkyni priznal nárok na úplnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.
Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania podľa § 169 SSP nepriznal, keďže mu

nebola v súvislosti s predmetným konaním uložená žiadna povinnosť, ktorá by priznanie náhrady
odôvodňovala a zároveň sa jedná o orgán verejnej správy, ktorému možno priznať náhradu trov len
výnimočne, a to len v rozsahu trov právneho zastúpenia.

38. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od doručenia tohto
rozhodnutia /§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP, v spojení s § 493e SSP/.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.