Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. január 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 21Sas/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100329
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bc. Marián Haladej

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100329.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom Mgr. Bc. Mariánom Haladejom, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., D. A., právne zastúpený: JUDr. Michal Feciľak,
advokát, so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, Slovenská republika, IČO: 37941623 proti žalovanému:
Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, Slovenská
republika v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa
26.05.2025, vo veci rozhodnutia o nároku a výške starobného dôchodku a jemu predchádzajúceho
administratívneho konania, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie Generálneho riaditeľa, Sociálnej poisťovne, číslo XXX XXX XXXX X zo dňa

26.05.2025, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Sociálnej poisťovne, ústredie číslo
XXX XXX XXXX X zo dňa zo dňa 19.03.2025 a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie
konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 11.06.2025, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 12.06.2025 sa
žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 26.05.2025 ( ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo aj „žalované rozhodnutie“) ako

aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) č. XXX XXX XXXX
X zo dňa zo dňa 19.03.2025 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) a vec bola vrátená prvostupňovému
správnemu orgánu. Žalobca sa zároveň domáhal aj priznania nároku na náhradu trov konania.

2. Žalovaným rozhodnutím zo dňa 26.05.2025 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom poistení“) žalovaný potvrdil
prvostupňové rozhodnutie a zamietol odvolanie žalobcu vo veci žiadosti žalobcu o starobný dôchodok

zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia - nároku podľa zákona o sociálnom poistení.

Administratívne konanie

3. Žalobca žiadosťou zo dňa 05.02.2025 požiadal prvostupňový správny orgán o priznanie starobného
dôchodku podľa predpisov vyplývajúcich zo zákona o sociálnom poistení, ktorý žiadal priznať od
03.02.2025. V žiadosti žalobca uviedol, že je poberateľom výsluhového dôchodku, uviedol prehľad

zamestnaní, uviedol i ďalšie skutočnosti podstatné k uplatneniu nároku. V žiadosti uviedol, že je
poberateľ vdoveckého dôchodku, ako i výsluhového dôchodku z osobitného systému sociálneho
zabezpečenia od 01.09.2021.4. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 65 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení tak, že zamietol žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 05.02.2025. Rozhodnutie
dôvodil tým, že podľa rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 22.09.2021

bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom
mu bola zhodnotená doba služobného pomeru vo funkcii colník - obdobie od 01.09.1991 do 31.08.2021
a obdobie výkonu vojenskej služby od 03.08.1983 do 24.09.1985, teda celkovo bolo zhodnotených 32
rokov a 1 deň. Funkcia colník nebola zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií, teda nebolo možné

príslušnú dobu výkonu služby ohodnotiť a aplikovať na ňu ustanovenie § 274 zákona o sociálnom
poistení, ani článok 33 ods. 2 dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach,
ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 416/1991 Zb. Zo zistených skutočností prvostupňový
správny orgán zistil, že ku dňu 03.02.2025, kedy žalobca dovŕšil dôchodkový vek, získal žalobca celkovo
11 rokov a 10 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím však nesplnil zákonnú podmienku uvedenú v §
65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a to, že nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. Prílohou k

rozhodnutiu bol osobný list dôchodkového poistenia žalobcu, ktorý preukazoval obdobie dôchodkového
poistenia v rozsahu 11 rokov a 10 dní vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

5. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie zo dňa 03.04.2025, ktoré dôvodil tým,
že mu nebola do výpočtu dôchodku započítaná doba dôchodkového poistenia za obdobie služobného

pomeru v Colnej správe (teraz Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ), žiadal rozhodnutie v rámci
autoremedúry zrušiť a vydať nové rozhodnutie v súlade s platnou judikatúrou Slovenskej republiky.
V podanom odvolaní uviedol, že je poberateľom dávok výsluhového dôchodku, ako i vdoveckého
dôchodku.

6. Žalovaný žalovaným rozhodnutím zo dňa 26.05.2025 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Žalovaný uviedol, že dôchodkový vek žalobcu bol stanovený vzhľadom na rok
narodenia a počet vychovaných detí na deň 03.02.2025, teda dovŕšením 62 rokoch a štyroch
kalendárnych mesiacov. Žalovaný uviedol, že žalobca ku dňu 03.02.2025 získal 4025 dní dôchodkového
poistenia, čo predstavuje 11 rokov a 10 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku

minimálneho obdobia dôchodkového poistenia t.j. 15 rokov s poukazom na § 65 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že na základe rozhodnutia Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 27.02.2017 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od
01.09.2021 a to v zmysle zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom, do nároku a výšky

dôchodku bola zhodnotená doba výkonu vojenskej služby a služobného pomeru, teda celková doba
32 rokov a 1 deň (obdobie od 03.10.1983 – 24.09.1985 a obdobie od 1.09.1991 – 31.08.2021).
Žalobca vykonával funkciu colník, ktorá nebola zaradená do I. alebo II. kategórie a preto nebolo
možné postupovať v zmysle ustálenej judikatúry ako aj Dohovoru č. 128. Z uvedených dôvodov
námietku žalovaný nezohľadnil obdobia v osobitnom systéme, nakoľko žalobca nebol zaradený do

zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, nebolo možné zohľadniť a nie je možné ani postupovať podľa
ustálenej judikatúry. Rovnako uviedol, že nie je možné toto obdobie hodnotiť duplicitne, teda podľa
predpisov všeobecných o sociálnom poistení ako aj podľa predpisov z osobitného systému sociálneho
zabezpečenia. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 30.05.2025.

Správna žaloba

7. Žalobca podal voči žalovanému rozhodnutiu správnu žalobu zo dňa 11.06.2025, ktorá bola
doručená správnemu súdu dňa 11.06.2025, v ktorej vyjadril nesúhlas s rozhodnutím žalovaného,
žiadal rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému

správnemu orgánu na ďalšie konanie. V žalobe uviedol, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávne
zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnej aplikácie platných
právnych predpisov. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, nesprávne posúdili dobu
dôchodkového poistenia, keď neprihliadol na celú dobu dôchodkového poistenia, teda nehodnotil
obdobie služby, ktorú žalobca vykonával v colnej správe. Žalobca v žalobe uviedol, že odpracoval v

colnej správe a v základnej vojenskej službe 31 rokov a 1 deň (pozn. súdu ide zrejme o preklep
nakoľko zohľadnené obdobie odpracovania žalobcu pre účely výsluhového dôchodku bolo 32 rokov
a 1 deň ), ktoré boli zhodnotené pre účely nároku na výsluhový dôchodok a vo všeobecnom systéme
sociálneho zabezpečenia (mimo colnej správy ) získal 11 rokov a 10 dní dôchodkového poistenia. Mal zato, že žalobca splnil podmienky pre priznanie starobného dôchodku, teda odpracoval viac ako 15 rokov,
nakoľko žalovaný mal prihliadať aj na obdobie, ktoré žalobca získal v colnej správe a vykonával základnú
vojenskú službu. Argumentácia vo vzťahu k nezaradeniu funkcie colníka do I. alebo II. pracovnoprávnej

kategórie považoval za nesprávnu, nakoľko tá podľa jeho názoru zohľadňovala iba vek odchodu do
dôchodku. Žalovaný teda mal do doby dôchodkového poistenia započítať aj obdobie hodnotené na
určenie sumy výsluhového dôchodku, jeho rozhodnutie tiež podľa jeho názoru je v rozpore s článkom
33 Dohovoru č. 128 ako aj v rozpore s aplikačnou praxou v skutkovo a právne totožných veciach, vo
svojej žalobe poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10So/59/2014,

7So/138/2011a9So/15/2016.žalobcamalzato,žežalovanýnesprávneanezákonneposúdilvecakopo
právnej, tak i skutkovej stránke. Žalobca súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

8. Žalovaný k podanej správnej žalobe podal vyjadrenie zo dňa 25.08.2025, v ktorom žiadal žalobu
zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázal na to, že žalovaný sa v celom rozsahu pridržiaval právneho
názoru uvedenom v žalovanom rozhodnutí, považoval ako prvostupňové rozhodnutie, tak i žalované

rozhodnutie za správne. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že žalobcovi bol priznaný od 01.09.2021
výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom doba výkonu základnej
vojenskej služby a obdobie služobného pomeru colníka sa nepovažuje za obdobie dôchodkového
poistenia a preto nebola pre účely nároku a sumy táto doba zhodnotená. Poukázal, na judikatúru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej nároky poistencov zaradené do služby do I. a II.
kategórii funkcií musia byť s poukazom na § 274 zákona o sociálnom poistení zachované. Funkcia
colník, ktorú žalobca vykonával, nebola zaradená v rezortných zoznamoch v I. alebo II. kategórii, preto
pri hodnotení služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a sumu krátiť podľa
čl. 33 Dohovoru č. 128. Žalobca získal dobu služby, v ktorej mu vznikol nárok na výsluhový dôchodok

podľa osobitného predpisu, ten mu bol aj priznaný a preto doba služobného pomeru sa nepovažuje za
obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, preto do nároku
na starobný dôchodok nebola táto doba zhodnotená. Funkcia colníka rovnako nebola vo zvýhodnenej
kategórii funkcií, preto neboli splnené podmienky ako na zníženie dôchodkového veku a nebolo možné
posudzovať aj nárok žalobcu na starobný dôchodok podľa všeobecného právneho názoru Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky. Žalovaný uviedol, že rozsudky súdov nie sú prameňom práva, sú iba tie, ktoré
boli zverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky zjednocujúcim
výkladom právnych predpisov a mal za to, že právny názor uvedený v rozsudkoch nebol doposiaľ
zovšeobecnený. Žalovaný trval na správnosti svojho rozhodnutia, považoval ho za zákonné a správne
a navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Vo svojom vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že nežiadal

nariadenie pojednávania vo veci.
9. Žalobca podal k vyjadreniu žalovaného stanovisko zo dňa 09.09.2025 (podal repliku), v ktorom
uviedol, že na podanej žalobe v celom rozsahu trval, odmietal rozhodnutie žalovaného a argumentáciu
žalovaného v jeho vyjadrení považoval za nesprávnu. Odôvodnenie, že nemožno zhodnotiť, čo
do nároku na starobný dôchodok, obdobie získané v osobitnom systéme, považoval za chybné

a diskriminačné, nemajúce oporu v zákone, rovnako argumentáciu, čo do nezaradenia funkcie colníka
do I. a II. pracovnoprávnej kategórie, považoval žalobca za nezákonnú, uviedol, že právny názor,
o ktorý žalobca opieral svoj nárok bol vo zovšeobecnený a platí, že doba služobného pomeru v
colnej správe sa zhodnotila na účely starobného dôchodku. Vo svojom stanovisku odkázal na viaceré
rozhodnutia správnych súdov, ktoré priložil k svojmu stanovisku, konkrétne rozsudok Správneho súdu

v Košiciach sp.zn. 13Sas/3/2025 zo dňa 09.07.2025, rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
BB- 20Sa/11/2022 zo dňa 21.08.2023, rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp.zn. BA-7Sa/29/2023
zo dňa 04.07.2025 . Žalobca zotrval na podanej žalobe a žiadal žalobe vyhovieť.
10. Stanovisko žalobcu zo dňa 09.09.2025 bolo spolu s výzvou na podanie vyjadrenia (podanie dupliky)
zo dňa 23.09.2025 preukázateľne doručené žalovanému dňa 23.09.2025, pričom žalovaný sa v lehote

stanovenej správny súdom, ani po jej márnom uplynutí, už sa ďalej nevyjadril (nepodal dupliku).

11. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 26.01.2026 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2
SSP, bez nariadenia pojednávania, po splnení zákonných podmienok podľa § 124 ods. 3 SSP, § 137 ods.
4 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali o nariadenie pojednávania

a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania. Oznámenie o
verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli Správneho súdu v Košiciach dňa
15.01.2026, správny súd v danej veci nevykonával žiadne dokazovanie, ktoré by zohľadňoval ako
podklad pre svoje rozhodnutie a s ktorým by mal oboznámiť účastníkov konania.Aplikované právne predpisy

12. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách
v sociálnych veciach.

14. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

15. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak
tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.

16. Podľa čl. 39 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme
primeraného hmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na

primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe
možno zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla
ustanovený počet odpracovaných rokov.

17. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a

základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a
majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

18. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku

ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku

19. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55)

20. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do
31.decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný

invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

21. Podľa § 274 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení
1) Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

2) Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý
vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného
predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy
vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku.

22. Podľa § 293fw zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek poistenca narodeného pred rokom
1967 sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa
nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného v rokoch1957 až 1966, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b. a účely podľa prvej vety platí § 65 ods.
6 a 7 v znení účinnom od 1. januára 2023 rovnako.

23. Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 zákona o sociálnom poistení
1) organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne
zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
2) podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne

z jej činnosti.
3) organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky
rozhodujúceskutočnostibezohľadunato,čisvedčiavprospech,alebovneprospechúčastníkakonania.

24. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí

byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

25. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Právny názor správneho súdu

26. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd v konaní v sociálnych veciach

preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie prvostupňového orgánu, oboznámil
sa s administratívnym spisom, v medziach vznesených námietok a vyjadrení účastníkov konania
prednesených v písomných vyjadreniach, prednesom žalobcu a žalovaného na pojednávaní, preskúmal
rozhodnutie i nad rámec vznesených námietok postupom podľa § 203 SSP a § 204 SSP a dospel k
záveru, že podaná žaloba je dôvodná.

27. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom,
či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne

a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia
je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia
(napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014 z 28.09.2015).

28. Vrámcisprávnehoprieskumusúdtedaskúmaajprocesnépochybeniasprávnehoorgánunamietané
v žalobe, či sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,

ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

29. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a
aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis

alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo
správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. Na tomto mieste je vhodné uviesť,
že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému
výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez
ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade,

že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.

30. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil
prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu o starobný dôchodok z dôvodu nesplneniapodmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Z administratívneho spisu
vyplýva,žežalobcažiadosťouspísanoudňa05.02.2025požiadalodávkustarobnéhodôchodkuododňa
05.02.2025 (pozn.súdu na prvej strane žiadosti je uvedený ako dátum uplatnenia nároku 05.02.2025,

pričom na tretej strane žiadosti je uvedený dátum uplatnenia nároku od 03.02.2025, v rámci ďalšieho
konania sa uvádza dátum 03.02.2025, ako dátum, kedy žalobca dosiahol dôchodkový vek). Jeho žiadosť
bolazamietnutázdôvodunedosiahnutiaobdobiadôchodkovéhopoisteniaatonajmenej15rokovkudňu
03.02.2025 s poukazom na § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože žalobca vo všeobecnom
systéme dôchodkového poistenia získal len 11 rokov a 10 dní dôchodkového poistenia. Žalobca je

od 01.09.2021 poberateľom výsluhového dôchodku. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho
sumu mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v colnej správe od 01.09.1991 do 31.08.2021
vo funkcii colník v III. pracovnej kategórii a obdobie od 03.10.1983 do 24.09.1986 výkonu prezenčnej
vojenskej služby. Pretože za obdobie výkonu služby v colnej správe žalobca získal nárok na výsluhový
dôchodok, podľa zákona č. 328/2002 Z. z., toto obdobie mu žalovaný s odkazom na ustanovenia § 255
ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. nezapočítal, ako obdobie dôchodkového poistenia na vznik nároku na

starobný dôchodok. V konaní medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol
dôchodkový vek a ani to, že žalobca je od 01.09.2021 poberateľom výsluhového dôchodku. Spornou
bolaotázkazapočítaniadoby32rokova1deň,zhodnotenejpreúčelyvýsluhovéhodôchodkudoobdobia
dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok zo všeobecného
systému sociálneho poistenia, v zmysle ustanovenia § 65 ods. 1 a nasledujúcich ustanovení zákona

o sociálnom poistení. Pre účely nároku na dôchodok zo všeobecného systému žalovaný zhodnotil iba
obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 11 rokov a 10 dní.

31. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia vyplýva, že všeobecný a aj osobitný
systém sociálneho poistenia sú pre dávky dôchodkového poistenia založené na hodnotení dôb

poistenia. Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu
starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v
civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov,
vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely ich priznania, pri
ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú získali poistenci

vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia sú
vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v
osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný
starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. Pri porovnaní rozsahu poistného
krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu poistného krytia z osobitného systému

sociálneho zabezpečenia je možné dospieť k záveru, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia
obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu poistenia
zohľadňuje iba dobu výkonu služby. Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje
takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t. j. aj
v civilnom zamestnaní, ale obsahuje iba úpravu výsluhových dôchodkov, pri ktorých sa hodnotí výlučne

doba služby poistenca a nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti
zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme, ale
nie v časti, upravujúcej nárok na starobný dôchodok.

32. Správny súd vyhodnotil ako dôvodné žalobné námietky žalobcu, ktorými namietal, že rozhodnutia
orgánov verejnej správy boli vydané v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128, pričom pri rozhodovaní o žiadosti
žalobcu o priznanie starobného dôchodku mali orgány verejnej správy postupovať tak, že mali zohľadniť
všetky doby poistenia (doby služby z osobitného systému a zo všeobecného systému) a starobný
dôchodok primerane krátiť k dobe trvania služobného pomeru žalobcu, ktorá bola rozhodujúca pre výšku

výsluhového dôchodku. Podľa právneho záveru, ktorý cituje i žalobca v správnej žalobe, vysloveného
v Rozsudku NS SR sp. zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016 platí, že: „Primeraným je také hmotné
zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v
osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového
poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“ Správny súd poukazuje na to,

že výkladom zákonných ustanovení týkajúcich sa započítania doby služby pre účely zistenia obdobia
dôchodkového poistenia v súvislosti so splnením podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok podľa
všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a pre určenie jeho výšky v spojení s aplikáciou čl. 33
ods.2DohovoruavsúladesÚstavouSRsazaoberalopakovaneNSSRvosvojejrozhodovacejčinnosti,na čo poukazoval v správnej žalobe i žalobca. Správny súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti najmä
rozhodnutia uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov
SlovenskejrepublikypodR55/2011,R53/2011, R83/2013.Zavšetkyrozhodnutísprávnysúdcituječasť

Rozsudku NS SR sp. zn. 9So/176/2015 zo dňa 27.09.2017, v ktorom konštatoval, že: „Pri určení výšky
starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do
doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku
a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu
starobného dôchodku krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o

sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok.“ S citovaným právnym záverom
NS SR sa správny súd pre účely svojho právneho posúdenia veci v plnom rozsahu stotožnil.

33. Inak povedané zo záverov rozhodovacej praxe, vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku na
starobný dôchodok podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení a určenie sumy starobného dôchodku, mal
žalovaný žalobcovi zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie získané vo všeobecnom,

ako aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia
mala vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby
dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného
dôchodku je potom potrebné podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru odpočítať sumu starobného dôchodku,
ktorá by mu patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu

bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka
výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej
dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Žalobcovi následne vzniká nárok na
starobný dôchodok v sume, ktorá je zistená rozdielom medzi teoretickou výškou starobného dôchodku,
na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo

všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre
účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku starobného dôchodku je možné skrátiť
najviac vo výške výsluhovej dávky.

34. Označovanie použiteľnosti vyššie citovaných rozsudkov NS SR Sociálnou poisťovňou len u

výsluhových dôchodcov so službou zaradenou do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie, považuje správny
súd za nesprávne a v rozpore s ustálenou judikatúrou. Je pravdou, že zásah do práv týchto výsluhových
dôchodcov je výraznejší, preto NS SR konštatoval, že nároky týchto poistencov zo zaradenia služby do
zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo
výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu

na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do
ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba účasti na dôchodkovom poistení. Nezískanie obdobia
dôchodkovéhopoisteniavrozsahuzakladajúcomnároknazníženiedôchodkovéhoveku(I.,II.kategórii),
nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia žalobcu. Pre zdôvodnenie
vylúčenia doby služby žalobcu z obdobia dôchodkového poistenia hodnoteného pre nárok na starobný

dôchodok podľa ustanovenia § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, je preto jej postup s odkazom
na ustanovenie § 255 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nesprávny a bez opory na vec sa
vzťahujúcich zákonných ustanoveniach. Vo všeobecnosti z nej vyplýva nárok poberateľa výsluhového
dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie
v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Je v rozpore s právom taký výklad aplikovaných právnych

predpisov ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia žalovaného, z ktorého vyplynul záver, že doba
poisteniazískanávcivilnomzamestnaní(aknetrváminimálne15rokov),nebudežalobcovizhodnotenáv
žiadnomsystémesociálnehopoistenia(zabezpečenia)atoanivovšeobecnom,anivosobitnom.Orgány
verejnej správy nepostupovali v súlade so zákonom pre účely rozhodnutia o starobnom dôchodku,
žalobcovi vylúčili obdobie dôchodkového poistenia 32 rokov a1 deň, ktoré získal v osobitnom systéme

sociálneho poistenia, a teda žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového orgánu
verejnej správy vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

35. Správny súd konštatuje, že pokiaľ prvostupňový správny orgán (ako i žalovaný) vo veci postupoval
tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok a jeho výšku podľa zákona o

sociálnom poistení absolútne vylúčil hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v osobitnom systéme
sociálneho poistenia, malo jeho rozhodnutie za následok, že mu nebolo zachované jeho ústavné právo
na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. také, ktoré
zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak,ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového
poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

36. Vzhľadom k uvedenému správny súd dospel k záveru, že žalovaný ako i prvostupňový správny
orgán nepostupovali správne a v súlade so zákonom a ustálenou judikatúrou NS SR, ak pre
účely nároku na starobný dôchodok vylúčili žalobcovi obdobie dôchodkového poistenia získané v
osobitnom systéme sociálneho poistenia, t.j. 32 rokov a 1 deň služby colníka a obdobie prezenčnej
vojenskej služby. Týmto postupom mu tak odňali jeho dôchodkový nárok vyplývajúci zo získaného

obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme. Žalobou napadnuté rozhodnutie vrátane
prvostupňového rozhodnutia tak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ich správny
súd zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie, ktorý opätovne posúdi
a zistí celkovú dobu dôchodkového poistenia žalobcu pre účely nároku na starobný dôchodok a pre
zachovanie jeho dôchodkového nároku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, mu zohľadní celé
získané obdobie dôchodkového poistenia v oboch systémoch sociálneho poistenia.

37. Úlohou orgánu verejnej správy prvého stupňa v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného
právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na starobný
dôchodok a rozhodnúť o jeho žiadosti na priznanie nároku na starobný dôchodok ku dňu 03.02.2025
s tým, že v zmysle § 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom

správneho súdu viazaný, teda vysporiadať sa s obdobím poistenia, ktoré získal žalobca v osobitnom
systéme, teda mal žalovaný žalobcovi zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia a z takto zistenej
doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila
po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Od takto
určenej sumy starobného dôchodku je potom potrebné podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru odpočítať (resp.

krátiť) sumu starobného dôchodku, ktorá by mu patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané
výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového dôchodku, tak ako je vymedzené
vyššie.

38. Správny súd vzal na zreteľ aj skutočnosť, že žalobca v priebehu svojho aktívneho pracovného

života prešiel viacerými právnymi normami upravujúci systém dôchodkového zabezpečenia (napr.
zákon 100/1988 Zb., zákon 461/2003 Z.z.), pričom počas svojho aktívneho života, nemohol žalobca
predpokladať smerovanie sociálnej politiky štátu v oblasti zabezpečenia v starobe. Je preto i z pohľadu
priorít spravodlivosti nesprávne, ak by neboli nejakým spôsobom vyhodnotené obdobia výkonu
zamestnania, za ktoré by žalobcovi neboli tieto zhodnotené do dôchodkovej dávky. Je zrejmé, že aktívne

pracoval (ako v osobitnom, tak i všeobecnom systéme zabezpečenia), odvádzal časť svojho príjmu
na účel zabezpečenia v starobe. Celkovo pracoval (bolo zahrnuté do obdobia poistenia ) 43 rokov
11 dní. Nezohľadnením obdobia účasti vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia, len pre
skutočnosť, že nesplnil požadované zákonné minimum účasti (15 rokov), by predstavovalo formalistické
chápanie zákonnej úpravy, bez bližšieho pochopenia účelu, ktorý uviedol zákonodarca, ktorým je pokryť

zabezpečenie napĺňania základných potrieb v starobe, keď fyzická osoba - jednotlivec z dôvodu
starnutia už nemôže pracovať a takto si zabezpečovať napĺňanie svojich potrieb.

39. Správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP vzhľadom ku skutočnosti, že sa jednalo o správnu žalobu
fyzickej osoby a nebol viazaný žalobnými bodmi a posudzoval žalobu komplexne.

40. Z uvedených dôvodov preto správny súd žalobnému návrhu vyhovel, rozhodnutie žalovaného podľa
§ 191 ods.1 písm c./, SSP zrušil ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle
ustanovenia Správny súd vzhliadol nedostatky nielen v žalovanom rozhodnutí, ale i v rámci konania
pred správnym orgánom prvého stupňa, preto rozhodol podľa § 191 ods. 3 písm. a.) SSP a vrátil vec

správcovi prvostupňovému správnemu orgánu.

41. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu
zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať
dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na

rozhodnutie vo veci.

42. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.43. Podľa § 167 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech

44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že priznal ich náhradu žalobcovi v
celom rozsahu, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude
rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci samej (§ 175 ods. 2
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),

je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).