Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 1Sf/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100488
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100488.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: CBR s.r.o., so sídlom: ul. Hollého 29, 083 01 Sabinov,
právne zastúpený: ČOLLÁK & PARTNERI advokátska kancelária s.r.o., so sídlom: ul. Floriánska 19, 040
01Košice,IČO:45946868,protižalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,opreskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102342728/2025 zo dňa 13.06.2025, o návrhu žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe o a návrhu na spojenie vecí, takto

r o z h o d o l :

I. Zamieta návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
II. Zamieta návrh žalobcu na spojenie vecí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 08.08.2025, doručenou správnemu súdu dňa 14.08.2025 sa žalobca
domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj zrušenia rozhodnutia Daňového úradu Prešov (ďalej
aj ako „správny orgán prvého stupňa“) č. 103627255/2024 zo dňa 20.12.2024 a vrátenia veci na ďalšie

konanie a rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu.

2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný odvolanie žalobcu zamietol, a rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa, ktorým tento podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil rozdiel v sume nadmerného

odpočtu 2 000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2023, t.j. znížil nadmerný
odpočet zo sumy 35 215, 31 eur na sumu 33 215,31 eur žalobcovi, potvrdil.

3. Súčasťou podanej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nebol
však nijako odôvodnený, ani konkretizovaný, žalobca len v rámci „podnadpisu“ uviedol žiadosť o odklad
vykonateľnosti žalobou napádaného rozhodnutia.

4. Žalovaný sa k podanej správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.12.2025, doručeným správnemu
súdu dňa v ten istý deň, v ktorom k návrhu na priznanie odkladného účinku neuviedol nič.

5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,b/ ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom

Európskej únie.

7. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním rozhodnutím správneho súdu sa
pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej
správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich

rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká
právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP).

8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na
súdnu ochranu, zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného
účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného

účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych
účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh
účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby, a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe, vyplývajúci z ustanovenia § 185 SSP. Povinnosťou žalobcu je nie
len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať zákonné predpoklady resp. dôvody na
vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.

10. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza teda do úvahy na návrh žalobcu a po

vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu
orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho
preskúmavacieho konania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré
predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo
závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku

ktorým by došlo okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia resp. opatrenia orgánu verejnej správy.
Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie
rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom.

11. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a)

SSP, z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve
podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej
žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej
hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho
nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny

charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v
takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

12. V predmetnej veci mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru
za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok.

Najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že
žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma
na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

13. Odkladný účinok správnej žaloby je mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením
súdnehoprieskumunapadnutéhorozhodnutiaorgánuverejnejsprávyzabrániťstavu,kedybyvdôsledku
okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej
súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

14. Správny súd v tejto súvislosti opätovne uvádza, že dôkazné bremeno je v prípade návrhu žalobcu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, na ňom. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca lentvrdí, že takéto následky hrozia, musí uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru,
že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí.

15. V predmetnej veci žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku nijak neodôvodnil, a ani ho
ničím nepodložil. Neuviedol v správnej žalobe nič, čo by sa týkalo návrhu na priznanie odkladného
účinku. Z toho vyplýva, že súd nedisponuje žiadnymi informáciami, z ktorých by bolo možné objektívne
usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa by mal taký dopad na
realizáciu jeho práv, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, značnú hospodársku, či finančnú

škodu, alebo iný nenapraviteľný následok.

16. Nastúpenie odkladného účinku je normatívne konštituované ako výnimka, nie ako pravidlo, a to
za podmienky preukázania skutočne hroziaceho právneho následku spojeného s okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia, ktorým môže byť závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda,
závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca žiaden

z vyššie uvedených právnych následkov dostatočne netvrdil, a ani nepreukázal. Vzhľadom na to správny
súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

17. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žaloby,
t.j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup súd preto ani nepristúpil.

18. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
zamietol podľa § 188 SSP.

19. Podaním zo dňa 09.10.2025, označeným ako „Návrh na spojenie vecí“ žalobca žiadal spojenie vecí

a konaní vedených Správnym súdom v Košiciach pod sp. zn. 2Sf/34/2025 a sp. zn. 4Sf/36/2025 do
jedného (tohto) konania.

20. Podľa § 65 SSP, v záujme hospodárnosti konania môže správny súd uznesením spojiť na spoločné
konanie veci, ktoré sa u neho začali na základe samostatnej žaloby a ktoré spolu skutkovo súvisia

alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania. Ak boli takéto konania pridelené viacerým senátom alebo
sudcomtohoistéhosprávnehosúdu,rozhodneospojeníkonanípredsedasenátualebosudca,uktorého
sa začalo konanie skôr.

21. K návrhu žalobcu, ktorým tento správnemu súdu navrhol spojiť vyššie uvedené konania do jedného,

najskôr začatého, podľa § 65 a nasl. SSP správny súd uvádza, že mu je známe, že v týchto sa jedná
o totožného žalobcu a totožného žalovaného, konania sa však týkajú rozdielnych zdaňovacích období,
preto predmet týchto nie je možné označiť totožným.

22. Navyše, správnemu súdu je z vlastnej činnosti známe, že konanie vedené správnym súdom pod sp.

zn. 2Sf/34/2025 bolo právoplatným uznesením zastavené.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Voči výroku I. tohto uznesenia kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).

Voči výroku II. tohto uznesenia je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v
Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu,
ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,

ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f)nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j)podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.