Uznesenie – Nečinnosti orgánu verejnej správy ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Svk/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4022200285
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:4022200285.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: W. O., narodená XX. W. XXXX, bytom L. D.
Q.XX,F.-XXXXW.W.,L.,právnezastúpený:AdvokátskakanceláriaBorgulová&Péteriovás.r.o.,Farská
4, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Odbor všeobecnej vnútornej správy, Štefánikova trieda
69, Nitra, v?konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti
uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. NR-23Sa/52/2022-107 zo dňa 29. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta.
II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením zo dňa 29. septembra 2025, č. k.
NR-23Sa/52/2022-107 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) postupom podľa § 249 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu
proti nečinnosti orgánu verejnej správy (ďalej taktiež „žaloba“), ktorou sa žalobca domáhal, aby správny
súd uložil žalovanému, aby konal v správnej veci vedenej pod č. k. OU-NROVVS1-2021/025579
podľa ustanovenia § 9 ods. 20 zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v

znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 40/1993 Z. z.“) a oznámil stratu štátneho občianstva
žalobcu útvaru Policajného zboru, daňovému úradu, colnému úradu, inštitúciám vykonávajúcim sociálne
poistenie a verejné zdravotné poistenie a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.
2. Žalobca v žalobe dôvodil, že (i) dňa 30. decembra 2020 požiadal o udelenie štátneho občianstva
Rakúskej republiky, nakoľko splnil podmienky pre jeho nadobudnutie podľa príslušných právnych
predpisov Rakúskej republiky; (ii) žiadosti žalobcu Rakúska republika vyhovela a s platnosťou od 23.

marca 2021 udelila žalobcovi štátne občianstvo Rakúskej republiky; (iii) následne (po podaní žiadosti)
uzatvoril žalobca sobáš so štátnym občanom Rakúskej republiky; (iv) žalobca ďalej dôvodil, že v zmysle
§ 9 ods. 1 písm. b) vtedy platného zákona č. 40/1993 Z. z. dňom udelenia štátneho občianstva Rakúskej
republiky, t. j. dňa 23. marca 2021, stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky; (v) žalobca preto podal
oznámenie o strate štátneho občianstva a žiadal žalovaného, aby v zmysle tohto oznámenia konal to, čo
mu zákon pri takejto strate štátneho občianstva ukladá; (vi) žalovaný listom zo dňa 9. júla 2021 oznámil

žalobcovi, že ku strate jeho štátneho občianstva Slovenskej republiky nedošlo z dôvodu, že nadobudol
štátne občianstvo Rakúskej republiky za trvania manželstva so štátnym občanom Rakúska, pričom sa
odvolávalnaustanovenie§9ods.17zákonač.40/1993Z.z.;(vii)nauvedenéžalobcareagovalpodaním
zo dňa 3. decembra 2021, kde predniesol správnemu orgánu argumentáciu, že jeho právne posúdenie
nie je správne poukazujúc na potvrdenie Úradu dolnorakúskej krajinskej vlády; (viii) žalovaný následne
požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - odbor osobných evidencií a registrov, oddelenie

štátneho občianstva a hlásenia pobytu o vydanie stanoviska, pričom podľa žalobcu Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky rovnako nesprávne vyhodnotilo skutkovú stránku veci a právny názor žalovanéhopotvrdilo; (ix) žalobca sa potom svojím podnetom zo dňa 17. marca 2022 obrátil na prokuratúru a
žiadal preskúmať postup správneho orgánu, pričom Krajská prokuratúra v Nitre žalobcu upovedomila,
že podnet nie je dôvodný a odložila ho.

3. Vychádzajúc zo skutkových zistení a tvrdení obsiahnutých v žalobe správny súd vo veci rozhodol
napadnutým uznesením tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. Správny súd napadnuté uznesenie
odôvodnil tým, že (i) poukázal na ustanovenie § 244 ods. 2, § 245 a § 249 SSP; (ii) uviedol, že
nečinnosťou orgánu verejnej správy sa rozumie jeho pasivita vo veciach, ktoré mu boli predložené
na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal

a vo veci rozhodol, pričom táto nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať
predpísanýúkonalebovzbytočnýchprieťahochvjehopostupe,alemôžespočívaťajvtom,ženamiesto
rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví len listom alebo informáciou,
prípadnezáznamomvspise;(iii)následnesprávnysúdkonštatoval,žezobsahuadministratívnehospisu
vyplýva, že žalovaný už opakovane žalobcovi oznámil (podaniami z 9. júla 2021 a 16. februára 2022),
že občianstvo Slovenskej republiky nestratil; (iv) správny súd preto konštatoval, že nezistil nečinnosť

žalovaného, ktorá musí trvať v čase začatia súdneho konania o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej
správy, pretože práve týmto prostriedkom súdnej ochrany sa má docieliť odstránenie nečinnosti orgánu
verejnej správy.
4. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP aplikujúc taktiež § 168 SSP tak,
že žalovanému ich náhradu nepriznal.

II.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

5. Proti napadnutému uzneseniu správneho súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť, pričom ako

dôvod uviedol ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP, tvrdiac, že napadnuté uznesenie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
III. ÚS 593/2022, podľa ktorého žaloba proti nečinnosti môže slúžiť ako alternatívny prostriedok súdnej
ochrany aj v prípadoch, kde nie je jednoznačné, či správny orgán vydal rozhodnutie, opatrenie, alebo
len formálnu odpoveď bez právnych účinkov. Dôvodil, že tým, že sa správny súd s touto ústavnoprávnou

interpretáciou nevysporiadal a rigidne posúdil žalobu len formálne, išlo o postup v rozpore so zásadou
materiálnehoprávnehoštátu.Následnepodstatutejtonámietkyodôvodniltým,žepokiaľsprávnyorgánv
súlade s platným ustanovením § 9 ods. 20 zákona č. 40/1993 Z. z. neoznámil stratu štátneho občianstva,
znamená to, že „ ... NEKONAL ... “. V takom prípade nemal správny orgán vydať žiadne rozhodnutie, ani
žiadne opatrenie, ale mal konať tak, ako mu ukladá zákon, čo však nekonal. Namietal taktiež, že správny

súd posudzoval otázku nečinnosti čisto formálne, s príliš úzkym výkladom, ktorý nezodpovedá ústavne
konformnému výkladu SSP. Uviedol, že správny súd mal posúdiť žalobu z materiálneho hľadiska. Vo
vzťahu k petitu uviedol, že správny súd mal tento posudzovať podľa obsahu a účelu. Vychádzajúc z
vyššieuvedenéhonavrhol,abykasačnýsúdsodkazomnaustanovenie§462SSPnapadnutéuznesenie
zrušil a vec vrátil správnemu súdu na nové konanie s pokynom, aby správny súd posúdil žalobu v súlade

s ústavne konformným výkladom SSP.
6. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 12. novembra 2025, v ktorom uviedol, že
postupoval v súlade so zákonom č. 40/1993 Z. z. a pridržiava sa predošlých vyjadrení k žalobe. Uviedol,
že po zistení, že k strate štátneho občianstva žalobcu nadobudnutím rakúskeho štátneho občianstva
nedošlo, nevykonal oznámenie straty občianstva a žalobcu informoval o tejto skutočnosti.

7. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené dňa 26. novembra 2025 na
vedomie.

III.
Posúdenie veci kasačným súdom

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“)
konajúci prostredníctvom senátu podľa § 438 ods. 2 SSP, ako súd rozhodujúci o?kasačnej sťažnosti [§
11 písm. h) SSP], po oboznámení sa s?obsahom a?rozsahom kasačnej sťažnosti a?po jej preskúmaní,
bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná

a je potrebné ju zamietnuť.
9. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej
správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní,
alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie;nečinnosťouorgánuverejnejsprávyniejestav,keďzrozhodnutiaorgánuverejnejsprávyaleboopatrenia
orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po
vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej

zmene okolností.
10. Podľa § 242 ods. 1 prvá veta SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu
verejnej správy v začatom administratívnom konaní.
11. Podľa § 242 ods. 2 SSP, odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení
povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor.

12. Podľa § 249 SSP, ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu
zamietne.
13. Podľa § 9 ods. 20 zákona č. 40/1993 Z. z., obvodný úrad v sídle kraja oznámi stratu štátneho
občianstva podľa odseku 16 subjektom uvedeným v odseku 14.
14.Podľa§9ods.16zákonač.40/1993Z.z.,štátnyobčanSlovenskejrepublikystrácaštátneobčianstvo
Slovenskej republiky dňom, ktorým na základe výslovného prejavu vôle, ktorým je žiadosť, vyhlásenie

alebo iný úkon smerujúci k nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, dobrovoľne nadobudne cudzie
štátne občianstvo.
15. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bolo uznesenie správneho súdu č. k.
NR-23Sa/52/2022-107 zo dňa 29. septembra 2025, ktorým správny súd postupom podľa § 249 SSP
zamietol žalobu žalobcu z dôvodu, že nezistil nečinnosť žalovaného, resp., že postup žalovaného

nevyhodnotil ako nečinnosť orgánu verejnej správy.
16. V konaní nebolo sporným, že (i) žalobca doručil žalovanému oznámenie o strate štátneho občianstva
a žiadal ho, aby v zmysle tohto oznámenia konal to, čo mu zákon pri takejto strate štátneho občianstva
ukladá; (ii) žalovaný listom zo dňa 9. júla 2021 oznámil žalobcovi, že ku strate jeho štátneho občianstva
nedošloaopätovnetútoskutočnosťžalobcovikomunikovalpodanímzodňa16.februára2022.Naopakv

konaní bolo sporným, či takýto postup, resp. ním vyvolaný stav možno kvalifikovať ako nečinnosť orgánu
verejnej správy. Podstata námietok žalobcu tkvie v konštatovaní, že pokiaľ žalovaný v súlade s platným
ustanovením § 9 ods. 20 zákona č. 40/1993 Z. z. neoznámil stratu štátneho občianstva subjektom
uvedeným v odseku 14, znamená to, že „ ... NEKONAL ... “.
17. Kasačný súd sa s vyššie opísanou argumentáciou žalobcu nestotožnil a jeho námietky považoval

za neodôvodnené. Vychádzal pritom z nasledovného. Ustanovenie § 9 ods. 20 zákona č. 40/1993 Z. z.,
ukladá obvodnému úradu povinnosť oznámiť stratu štátneho občianstva subjektom uvedeným v odseku
14 za predpokladu, že k jeho strate došlo podľa ustanovenia § 9 ods. 16 zákona č. 40/1993 Z. z.
Správny orgán teda nie je povinný splniť si uvedenú oznamovaciu povinnosť automaticky a bez ďalšieho
po doručení žiadosti žiadateľa, ale až po tom, ako vyhodnotí, či nastala vyššie uvedená podmienka

aplikácie tejto normy. V prejednávanej veci žalovaný vyhodnotil, že k splneniu podmienky podľa § 9
ods. 16 zákona č. 40/1993 Z. z. nedošlo a túto skutočnosť oznámil žalobcovi podaniami z 9. júla 2021
a 16. februára 2022. Vyššie opísaný postup teda nezodpovedá pojmovému vymedzeniu nečinnosti
orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, keďže nejde o žiaden zo stavov opísaných v
citovanom ustanovení SSP (viď bod 9 vyššie). Kasačný súd nad rámec vyššie uvedeného konštatuje,

že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správny orgán „nekonal spôsobom, ktorý od neho
požadoval žalobca“, čo však nemožno stotožniť s nekonaním ako takým, resp. s pojmom nečinnosť
orgánu verejnej správy.
18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že správny súd postupoval správne
a súladne s ustanovením § 249 SSP, keď žalobu žalobcu zamietol.

19. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi,
ktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP
v spojení s § 167
ods. 1 SSP ) a
žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1

SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).
20. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.