Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 8Sas/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7025200069
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Lenka Figulová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:7025200069.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Ing. Lenkou Figulovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.

XXXXXXXX XXXX, trvale bytom: C. D. B. XXX/XX, XXX XX E., t. č. ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8 – 10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807
484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 11. marca 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.
marca 2025, ako aj Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. júna 2024 a vec v
r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „orgán prvého stupňa“) na základe žiadosti žalobcu o invalidný
dôchodok zo dňa 09. apríla 2024 vydala dňa 04. júna 2024 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým
podľa § 70 ods. 1 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom a účinnom znení

(ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) žiadosť zamietla s poukazom na odborný posudok o invalidite
posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 09. apríla 2024, pretože pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav žalobca nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

2. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie doručené orgánu prvého stupňa
dňa 02. júla 2024, v ktorom vyjadril nesúhlas s posúdením svojho zdravotného stavu a žiadal o jeho

prehodnotenie. Žalobca poukazoval na svoj dlhodobo sa zhoršujúci zdravotný stav, čo má vyplývať aj
z predloženej lekárskej dokumentácie, a preto podľa jeho názoru má byť jeho zdravotný stav posúdený a
miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť určená na hornej hranici rozpätia 40-50% v zmysle kapitoly
XV, oddielu E, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení na 50%.

3. O odvolaní žalobcu rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 11. marca 2025 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu

zamietol a potvrdil rozhodnutie orgánu prvého stupňa. V odôvodnení poukázal na to, že zdravotný
stav žalobcu bol opätovne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava dňa
26. novembra 2024, ktorý zotrval na svojom pôvodnom odbornom posudku zo dňa 09. apríla 2024.
Následne bol zdravotný stav žalobcu posúdený posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, ústredieso sídlom Prešove, na základe ktorého bolo zistené, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je naďalej
degeneratívne ochorenie chrbtice s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového
dráždenia a odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%, t. j. v hornej

hranici referenčného rozmedzia, nakoľko degeneratívnymi zmenami je postihnutá celá chrbtica, ktorej
funkčný stav doteraz nedokumentoval trvalé ťažké postihnutie, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky
a dlho trvajúcimi (pretrvávajúcimi) prejavmi nervového a svalového dráždenia. Akútny zápalový proces
v hrudnom úseku chrbtice je prakticky vyhojený a bez ujmy v objektívnom neurologickom náleze,
nejedná sa o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Ostatné zdokumentované zdravotné postihnutia nie

sú posudkovo významné a ani neodôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Žalobca sa v novembri 2023 podrobil plastickej operácii slabinovej prietrže vľavo, stav je
zhojený, pred operáciou bol kompletne interne vyšetrený a nebola zistená žiadna prekážka celkovej
anestézy z hľadiska internistu, mierna elevácia bilirubínu v krvi môže svedčiť o benígnej familiárnej
hyperbilirubinémii, ktorý nález nemá vplyv na výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Zvýšenie vnútroočného tlaku je potrebné sledovať a liečiť, doteraz je zrak oboch očí po korekcii

okuliarmi korigovaný na normálny vízus, čo z posudkového hľadiska neodôvodňuje zvýšenie miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

4. Generálny riaditeľ žalovanej tak ustálil, že rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu je zaradené
do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E – dorzopatia, deformujúca

dorzopatiaaspondylopatia,položka3-degeneratívnezmenynachrbticiamedzistavcovýchplatničkách,
písm. b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr.
syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho
skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku podľa
prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť 35 % z referenčného rozpätia od 20% do 35%. Z dôvodu, že neboli zistené také
iné zdravotné postihnutia, ktoré by boli posudkovo závažné, percentuálna miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť nebola zvýšená a invalidita nevznikla.

II.
Konanie pred správnym súdom

5. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovanej podal žalobca žalobu dňa 08. apríla 2025 na Krajský súd
v Košiciach, následne postúpenú na Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny

súd, v ktorej žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa a priznať
právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

6. Žalobca v úvode žaloby popísal preskúmavané rozhodnutia a závery posudkovej lekárky sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove. Následne namietal nesprávne posúdenie

veci generálnym riaditeľom žalovanej v dôsledku nedostatočného zistenia skutkového stavu veci a to
s poukazom na § 71 ods. 1 až 10 zákona o sociálnom poistení a s poukazom na článok 39 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky.

7. Žalobca zdôraznil, že jeho zdravotný stav bol naposledy posúdený dňa 27. novembra

2019 a následne v odvolacom konaní dňa 26. novembra 2020, od čoho uplynulo takmer 5 rokov
a odvtedy sa jeho zdravotný stav značne zhoršil, o čom nasvedčujú aj závery ošetrujúcich lekárov.
Podľa názoru žalobcu sa generálny riaditeľ žalovanej, ako aj posudkoví lekári, dôkladne nevysporiadali
so všetkými lekárskymi správami a nálezmi, pretože zo zdravotnej dokumentácie žalobcu jednoznačne
vyplýva, že za posledných 5 rokov došlo k výrazným zmenám, a to k zhoršeniu ochorení celkovej

chrbtice, k poruchám nervov, nervových koreňov a nervových spletí. Žalobca v tejto súvislosti poukázal
na mnohé vykonané vyšetrenia ako aj na to, že v októbri 2023 mu po posúdení ošetrujúceho lekára bola
doporučená vychádzková palička na zmiernenie bolesti chrbtice pri chôdzi.

8. Žalobca ďalej vyjadril nesúhlas s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,

poukázal na bolesti s bedrovými kĺbmi a končatinami. Žalobca v ďalšom uviedol, že dlhodobo a
opakovane vykonáva sedavé zamestnanie, pričom z dôvodu zdravotných problémov trpí bolesťami
chrbtice v oblasti krku, hrudnej a krížovej chrbtice, bolesťami hlavy, nôh, bedrových kĺbov, tŕpnu
mu ruky, prsty a nohy a nie je schopný dlhodobo sedieť na stoličke v neprirodzených polohách,ktoré vyžaduje vykonávaná práca. Uvedené podľa názoru žalobcu odôvodňuje určenie poklesu miery
vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí 40 až 50 % (kapitola XV, oddiel E, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu
osociálnompoistení)vstrednej,resp.vhornejhranici.Žalobcatiežvyjadrilnesúhlasstým,žeposudkoví

lekári nenavýšili percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za iné zdravotné
postihnutia.

9. V ďalšom žalobca namietal postup posudkovej lekárky sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočky Trnava, pracovisko Hlohovec, keď táto napriek žiadosti žalobcu vykonala posúdenie jeho

zdravotného stavu v jeho neprítomnosti, hoci v liste výslovne žiadal o odročenie posúdenia a vykonanie
všetkých dostupných vyšetrení. Posudkoví lekári tak nepostupovali v súlade s článkom 10 ods. 2 a ods. 5
a článkom 11 Metodického usmernenia Sociálnej poisťovne, nakoľko žalobca nebol vôbec vyšetrený
a nemohol sa vyjadriť k podstatným skutočnostiam týkajúcim sa jeho zdravotného stavu a zdravotným
ťažkostiam.

10. Záverom žalobca uviedol, že má aj psychické problémy a problémy s udržaním stolice. Preto je toho
názoru, že je potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie a vyšetrenia pričom nakoľko je vo výkone trestu
odňatia slobody na doživotie, tieto si nedokáže sám zabezpečiť.

11. Žalobca žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

12. K žalobe sa vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 14. mája 2025. K námietke týkajúcej sa zaradenia
rozhodujúceho zdravotného ochorenia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do kapitoly XV,
oddiel E, položka 3, písm. c) uviedla, že žalobca v odvolacom konaní predložil odborné kontrolné
vyšetrenia magnetickou rezonanciou (MR) hrudnej chrbtice zo dňa 29. januára 2025 a odborné

neurologické vyšetrenie zo dňa 29. januára 2025, v ktorých je dokumentovaný zlepšený MR nález
na hrudnom úseku chrbtice, v objektívnom neurologickom náleze je celá chrbtica bez obmedzenia
dynamiky, nález na oboch horných končatinách je v norme, bez zánikového syndrómu. Na dolných
končatinách je rovnaký nález, bez zánikového syndrómu s dobrou svalovou silou, výbavnými šľachovo-
okosticovými reflexami, s postojom I., II., III. správnym. Žalobca je samostatne chodiaci, citlivosť

(orientačne) bola tiež bez deficitu, nález bol v januári 2025 už bez laboratórnej zápalovej aktivity, to
znamená zlepšený. Z uvedeného dôvodu preto pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav
nebol posudkovými lekármi sociálneho poistenia pred vydaním rozhodnutia v predmetnej veci správne
posúdený, sú irelevantné a vyvolané len subjektívnym presvedčením.

13. Vzhľadom na uvedené považuje žalovaná správnu žalobu za nedôvodnú a navrhuje, aby ju správny
súd zamietol.

14. Žalovaná zároveň nariadenie pojednávania nežiadala.

15. V replike zo dňa 09. júna 2025 žalobca uviedol, že listom zo dňa 10. apríla 2024 bol vyzvaný
na vyjadrenie sa k lekárskemu posudku posudkovej lekárky sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočka Trnava, pracovisko Hlohovec, zo dňa 09. apríla 2024, ku ktorému vyjadril svoj nesúhlas
a listom zo dňa 14. mája 2025 zaslal žalovanej dokumenty zo zdravotnej dokumentácie a lekárske
správy preukazujúce svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Orgán prvého stupňa následne vydal

rozhodnutie, proti ktorému podal žalobca odvolanie, v ktorom zdôraznil zhoršenie svojho zdravotného
stavu, poukázal na ustálenú judikatúru a predložil ďalšiu zdravotnú dokumentáciu. Napriek uvedenému
následne generálny riaditeľ žalovanej vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol
a proti ktorému žalobca podal správnu žalobu zo dňa 07. apríla 2025. Žalobca je toho názoru, že v žalobe
jednoznačne uviedol svoje námietky, ďalej poukázal na to, že má dlhodobo problémy a postihnutia

celej chrbtice a iné zdravotné postihnutia, ktoré ho obmedzujú v bežnom, spoločenskom, rodinnom
živote a má dennodenné silné bolesti. V dôsledku zdravotných obmedzení si žalobca svojou zárobkovou
činnosťou nedokáže zarobiť na živobytie, veci osobnej potreby, lieky, ktoré musí užívať, aby netrpel a
nemal bolesti. V ostatnom žalobca zotrval na svojich doterajších tvrdeniach.

16. Správny súd dožiadaním zo dňa 06. novembra 2025 požiadal Okresný súd Trnava o vykonanie
výsluchu žalobcu k obsahu žaloby, ako aj k správnym súdom položeným otázkam, výsluch ktorý bol
uskutočnený dňa 26. novembra 2025. Žalobca zotrval na podanej žalobe, na otázku správneho súdu,
či a akým spôsobom požiadal o osobnú účasť pri výkone posudkovej činnosti uviedol, že v námietkachk predbežnému stanovisku o priznaní, resp. nepriznaní invalidného dôchodku, na otázku správneho
súdu, či a akým spôsobom v konaní pred orgánom verejnej správy poukazoval na ním uvádzané
zdravotné problémy uviedol, že z vyžiadanej lekárskej dokumentácie zistil, že mu bola určená ústavná

psychiatrička, ktorá stanovila diagnózu.

17. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 04. februára, na ktoré žalobca nebol predvolaný
z dôvodu hospodárnosti a účelnosti konania aj s ohľadom na obsah jeho výpovede zo dňa 26. novembra
2025. Zástupkyňa žalovanej bola oboznámená s obsahom výpovede žalobcu a zotrvala na doterajších

argumentoch. Žalobu považovala za nedôvodnú a navrhovala ju zamietnuť.

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

18. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v platnom a účinnom
znení (ďalej aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy
boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej

správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

21. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

22. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych

veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

23. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

24. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

25. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa

podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

26. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

27. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký
zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

28. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby.29. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho

zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho
vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na
zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie,
možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie

30. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

31. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných

postihnutí.

32. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

33. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je

dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

34.Podľa§71ods.9zákonaosociálnompoistení,akvpríloheč.4niejeuvedenézdravotnépostihnutie,
ktoréjepríčinoudlhodobonepriaznivéhozdravotnéhostavu,určísamierapoklesuschopnostivykonávať
zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré

je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

35. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri
výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť: a) nemocenského poistenia, b)
dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia

36. Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len
„posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak;
podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

37. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe

organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

38. Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania
a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických

osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe
z činnosti Sociálnej poisťovne.

39. Podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa

vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.40. Podľa § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

41. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola
vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom

42. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia postupom podľa § 199 v spojení s § 203
ods. 2 SSP, t. j. neformálne, dospel k záveru, že rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej nebolo

vydané v súlade so zákonom, a preto ho zrušil s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP, pretože je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Nakoľko rovnakými vadami trpí aj
prvostupňové rozhodnutie, správny súd rozhodol v súlade s § 191 ods. 3 a 4 SSP, rozhodnutie orgánu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie orgánu nižšieho stupňa.

43. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená
v tretej časti SSP. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k
správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne.
Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené
inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky

patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická
osoba. Aj v zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný
žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného potom správny súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie
žalovanej ako aj postup, ktorý tomuto rozhodnutiu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených
v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.

44. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní bolo posúdenie určenia miery poklesu schopnosti
žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou na 35%.

45. Správny súd s poukazom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

7Sk/17/2021 zo dňa 09. februára 2022 konštatuje, že „posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby
a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou,
na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a
pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti
pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 písm. a) zákona

č. 461/2003 Z. z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia
príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona).
Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je,
alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že
táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou

príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný
lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky
skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v
konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej

- medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť,
určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne
vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k
účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.“

46. Vzhľadom na uvedené správny súd považuje za potrebné úvodom zdôrazniť, že jeho úlohou nie
je nahradzovať činnosť orgánu verejnej správy v konaní o žiadosti o priznanie invalidného dôchodku,
vrátane posudzovania medicínskych otázok, ako napríklad určenie rozhodujúceho ochorenia resp.
ustálenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ale správny súd v správnom súdnomkonaní posudzuje, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre
vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená

zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (obdobne
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014).

47. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, a tiež s prihliadnutím na obsah administratívneho spisu
však správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa podmienku preskúmateľnosti

pre nedostatok dôvodov. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že tak rozhodnutie orgánu prvého
stupňa vychádzajúc z Odborného posudku o invalidite zo dňa 09. apríla 2024 (tvoriaceho jeho prílohu),
ako aj napadnuté rozhodnutie vychádzajúc z Odborného lekárskeho posudku zo dňa 18. februára
2025 (tvoriaceho jeho prílohu) zhodne určili, že rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu je zaradené
do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E – dorzopatia, deformujúca
dorzopatiaaspondylopatia,položka3-degeneratívnezmenynachrbticiamedzistavcovýchplatničkách,

písm. b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr.
syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho
skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku,
ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % z referenčného
rozpätia od 20% do 35%, podľa prílohy č. 4, kapitoly XV, oddiel E, položky 3, písm. b) zákona o sociálnom

poistení. Žalobca však už v podanom odvolaní výslovne namietal nesprávnosť podradenia svojho
zdravotného stavu pod zvolenú kapitolu a položku prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a bol
toho názoru, že jeho zdravotné postihnutie má byť posúdené podľa kapitoly XV, oddielu E, písm. c)
prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, čomu zodpovedá vyššie rozpätie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a to v rozsahu od 40% do 50%. Žalovaná sa s touto zásadnou odvolacou

námietkou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijakým spôsobom nevysporiadala. Vyjadrenie
posudkového lekára, ktoré by mohlo zodpovedať reakcii na odvolaciu námietku (teda v tu súdenom
prípadezodpovedanieotázky,včomspočívapodstatnýrozdieldiagnózrozhodujúcichprepodradeniedo
jednotlivýchpoložiekpísm.b)ac)kapitolyXV,oddieluEprílohyč.4kzákonuosociálnompoisteníaktoré
zdravotné indikácie na strane žalobcu vylučujú jeho zaradenie pod konkrétnu položku) v lekárskom

posudkuabsentujeanáslednežalovanávpodstatelenmechanickyprevzalaobsahlekárskehoposudku.
Z uvedeného dôvodu správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie (ako celok vrátane
lekárskeho posudku) je bez akejkoľvek reakcie na konkrétne odvolacie námietky žalobcu, bez uvedenia
akejkoľvek správnej úvahy s tým súvisiacej, čo nemožno považovať za riadne odôvodnenie rozhodnutia.
Správny súd považuje za potrebné dodať, že plne prihliadal na skutočnosť, že posúdenie zdravotného

stavu posudzovanej osoby a určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia sú výlučne medicínskou
otázkou, avšak je žiadúce, aby v prípade konkrétnej (odvolacej) námietky bola daná zrozumiteľná
odpoveď, nie len vo forme zotrvania na závere, ale aj stručného vysvetlenia.

48. Vo všeobecnosti odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy spĺňa atribúty preskúmateľnosti,

pokiaľ poskytuje správnemu súdu dostatok dôvodov a východísk pre vecný prieskum zákonnosti
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k sporným otázkam v prejednávanej veci. Len
takéto odôvodnenie rozhodnutia je spôsobilé splniť svoju funkciu spočívajúcu v presvedčení adresáta
tohto rozhodnutia - účastníka administratívneho konania o tom, že v rozhodnutí prijaté závery a
postup orgánu verejnej správy, ktorý viedol k vydaniu rozhodnutia sú správne a zákonné. Len atribút

preskúmateľnosti z hľadiska vymedzenia dôvodov rozhodnutia dáva priestor na to, aby správny súd
pristúpil k vecnému prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pokiaľ v preskúmavanom
rozhodnutí absentujú dostatočné dôvody prijatého záveru, nemôže ani správny súd preskúmať, na
základe akých úvah, na základe akých skutočností a na základe vnímania akých súvislostí po ich
vyhodnotení, dospel orgán verejnej správy ku konkrétnemu záveru. Ak uvedené v obsahu odôvodnenia

rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je, nemôže to správny súd nahrádzať alebo akokoľvek dopĺňať
prostredníctvom vlastných zistení a vlastných úvah.

49.Lekárskyposudokjelendôkaznýmprostriedkomprevydanierozhodnutiavovecižiadostiopriznanie
invalidného dôchodku, preto sa nejaví postačujúce, aby sa orgán verejnej správy obmedzil len

na hoc aj doslovné kopírovanie záverov v ňom uvedených, bez uvedenia vlastného skutkového,
ako aj právneho posúdenia veci. Žalovaná rezignovala na svoju povinnosť riadne sa vysporiadať
s odvolacími námietkami žalobcu a len prebrala závery Odborného lekárskeho posudku zo dňa 18.
februára 2025. Správny súd preto posúdil napadnuté rozhodnutie ako nepreskúmateľné, nakoľkonedáva odpovede na žalobné námietky žalobcu, iba reprodukuje závery posudkového lekára, pričom
ani ten sa v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 18. februára 2025 nijako nezaoberal posúdením,
prečo rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu má byť posúdené podľa kapitoly XV, oddielu E,

písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a nie podľa kapitoly XV, oddielu E, písm. c)
prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Uvedeným postupom žalovanej bolo žalobcovi odopreté
právo na náležité a zrozumiteľné objasnenie veci s riadnym vysvetlením správnej úvahy, ktorá
viedla žalovanú k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru správneho súdu sa v prípade tak
citlivej otázky, akou bezpochyby pre žiadateľa o invalidný dôchodok je podradenie rozhodujúceho

zdravotného postihnutia pod určitú kapitolu zakladajúcu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, žiada dôslednejšie vysvetliť, ktoré okolnosti viedli orgán verejnej správy k záveru o zaradení
rozhodujúceho zdravotného postihnutia pod konkrétnu kapitolu a v prípade námietok žiadateľa aj
v porovnaní s inou, podľa jeho názoru rozhodujúcou kapitolou. V napadnutom rozhodnutí takéto
posúdenie (zrozumiteľné aj pre bežného človeka) absentuje.

50. Správny súd ako nedôvodnú však posúdil námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
vo vzťahu k ostatným zdokumentovaným zdravotným postihnutiam. Správny súd v tejto súvislosti
považoval za náležité odôvodnenie zdravotného stavu týkajúceho sa operačného zákroku slabinovej
prietrže, miernej elevácie bilirubínu v krvi, resp. zvýšenia vnútroočného tlaku, nakoľko sa s tým
dostatočne vysporiadal už posudkový lekár v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 18. februára 2025

avtejtosúvislostiajprevzatiejehozáveružalovanousprávnysúdposúdilakodostatočné.Pokiaľžalobca
poukazoval na ďalšie zdravotné ochorenia a to psychické ochorenie a ochorenie súvisiace s udržaním
stolice, správny súd z obsahu administratívneho spisu nezistil, že by sa v ňom nachádzali lekárske
správy, ktoré by preukazovali tvrdenia žalobcu o stave a závažnosti týchto ochorení.

51. Ako nedôvodnú tiež správny súd posúdil námietku žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového
stavu. Po dôkladnom posúdení administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že posudkový
lekárSociálnejpoisťovne,ústrediasosídlomvPrešove,privypracovaníOdbornéholekárskehoposudku
zo dňa 18. februára 2025 vychádzal zo všetkých najnovších lekárskych správ a nálezov tvoriacich
obsah administratívneho spisu okrem lekárskej správy vystavenej E. F. dňa 23. januára 2024, avšak

uvedená lekárska správa neobsahuje žiadne konkrétne lekárske informácie pre posúdenie závažnosti
psychického ochorenia žalobcu a lekárskej správy vystavenej E. G. dňa 28. februára 2024, ktorej závery
sú totožné s lekárskou správou zo dňa 20. septembra 2023, z ktorej posudkový lekár pri vypracovaní
Odborného lekárskeho posudku vychádzal. Vzhľadom na uvedené nezahrnutie odkazu na tieto lekárske
správy do Odborného lekárskeho posudku zo dňa 18. februára 2025 samo osebe nie je dôvodom

na konštatovanie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd k otázke náležitého zistenia
skutkového stavu tiež dopĺňa, že sám orgán prvého stupňa vyzval žalobcu (Vyžiadanie lekárskych
nálezov zo dňa 14. mája 2024 a 23. mája 2024

52. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že žiadal o odročenie posúdenia svojho zdravotného stavu

za účelom zabezpečenia svojej prítomnosti správny súd uvádza, že preskúmal podanie zo dňa 15. apríla
2024, v ktorom žalobca o odročenie posúdenia zdravotného stavu mal žiadať, avšak uvedené tvrdenie
žalobcu o trvaní na vlastnej prítomnosti nevzhliadol. Z uvedeného dôvodu posúdil námietku žalobcu
o podstatnom porušení ustanovení o konaní, ktoré by mohli mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia vo veci ako nedôvodnú.

53. Úlohou žalovanej v ďalšom konaní bude vydať rozhodnutie, ktoré vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu veci dôsledne a presvedčivo odôvodní.

54.Onáhradetrovkonaniasprávnysúdrozhodolpodľa§167ods.1SSPapriznalúspešnémužalobcovi

v žalobe uplatnené právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanej. Podľa
§ 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde
v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení
s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že
a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§
440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).