Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1S/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100331
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Štulajter

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100331.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Štulajtera (sudca

spravodajca) a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Dariny Štoffovej v právnej veci žalobcov: 1/
A. B., nar. XX. XXXXXX XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX C., 2/ D. C. – E., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX,
bytom F. XXXX/XX, XXX XX B. B., obaja zast.: JUDr. Ela Kocková, advokátka so sídlom Hontianske
Nemce 406, 962 65 Hontianske Nemce, IČO: 10 924 744, proti žalovanému: Okresný úrad Zvolen, odbor
cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Študentská 2084/12, 961 08 Zvolen, za účasti
ďalších účastníkov: 1/ Obec Podzámčok, Podzámčok 23, 962 61 Dobrá Niva, IČO: 00 648 400, 2/ F. G.
C., H., bytom H. XXX, XXX XX G. I., 3/ F. J. C., bytom H. XXX, XXX XX G. I., obaja zast.: JUDr. Veronika

Doláková, PhD., s. r. o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, 4/ A. B., bytom
H. XX, XXX XX H., 5/ D. B., bytom H. XX, XXX XX H., v konaní o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia
žalovaného č. OU-ZV-OCDPK-2024/002642-008 zo dňa 12. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Zvolen, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií
č. OU-ZV-OCDPK-2024/002642-008 zo dňa 12. marca 2024 spolu s Rozhodnutím Obce Podzámčok,
spoločného stavebného úradu – odboru stavebnej správy č. SÚ 2847/2019-Šk, DIS: 598/2023 zo dňa
28. septembra 2023 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcom dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote
20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

Ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Obec Podzámčok (ďalej ako „orgán verejnej správy prvého stupňa“ alebo „špeciálny stavebný

úrad“) ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Stavebný zákon“)
a podľa § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších
predpisov (ďalej ako „Cestný zákon“) začala dňa 4. júna 2019 konanie o dodatočnom povolení stavby
„Stavebné úpravy miestnej komunikácie“ nachádzajúcej sa na pozemku C KN parc. č. 107/1, E KN
parc. č. 370/3 a čiastočne zasahujúcej do pozemku C KN parc. č. 98/65 v k. ú. H., okres Zvolen
(ďalej ako „Stavba“). Stavba bola postavená bez stavebného povolenia a v rozpore s Ohlásením

stavebných úprav miestnej komunikácie zo dňa 10. júna 2014. Špeciálny stavebný úrad zaslal ďalším
účastníkom 2/ a 3/ ako pôvodným stavebníkom Stavby výzvu na predloženie dokladov, ktorými by
preukázali, že dodatočné povolenie Stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými zákonom.
Keďže na výzvu špeciálneho stavebného úradu neboli predložené žiadne doklady, špeciálny stavebnýúrad vydal dňa 25. augusta 2020 Rozhodnutie o nariadení odstránenia Stavby č. j. SÚ 2847/2019-
Šk. O odvolaniach účastníkov konania proti uvedenému rozhodnutiu špeciálneho stavebného úradu
rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. OU-ZV-OCDPK-2020/018402-002 zo dňa 30. decembra 2020 tak,

že rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu zrušil. Špeciálny stavebný úrad následne vyzval ďalšieho
účastníka 1/ ako vlastníka Stavby na predloženie dokladov k jej dodatočnému povoleniu, ktorý listom
zo dňa 9. novembra 2021 oznámil špeciálnemu stavebnému úradu, že nepredloží požadované doklady
k dodatočnému povoleniu Stavby. Špeciálny stavebný úrad listom č. SÚ 2847/2019-Šk zo dňa 6.
decembra 2021 oznámil začatie konania o nariadení odstránenia Stavby a súčasne určil lehotu 7

dní od doručenia oznámenia na podanie námietok a pripomienok účastníkov konania. Žalobcovia 1/
a 2/ (spolu aj ako „žalobcovia“) doručili špeciálnemu stavebnému úradu v stanovenej lehote svoje
námietky. Špeciálny stavebný úrad vydal dňa 18. mája 2022 Rozhodnutie o nariadení odstránenia
Stavby č. j. SÚ 2847/2019, DIS: 505/2022, ktorým nariadil ďalšiemu účastníkovi 1/ odstránenie Stavby.
O odvolaniach žalobcov proti uvedenému rozhodnutiu rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. OU-ZV-
OCDPK-2022/015169-002 zo dňa 3. októbra 2022 tak, že rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Špeciálny stavebný úrad v ďalšom konaní vykonal dňa 13.
januára 2023 miestne zisťovanie a listom č. j. SÚ 2847/2019-Šk, DIS: 598/2023 zo dňa 23. januára
2023 oznámil začatie konania o nariadení odstránenia Stavby a zároveň poučil účastníkov konania, že
svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť do 7 dní od doručenia daného oznámenia. Žalobcovia si
podaniami zo dňa 8. februára 2023 a 21. februára 2023 uplatnili námietky.

2. Špeciálny stavebný úrad vydal dňa 28. septembra 2023 Rozhodnutie o nariadení odstránenia Stavby
č. j. SÚ 2487/2019-Šk, DIS: 598/2023 (ďalej ako „Rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu“ alebo
„rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“), ktorým ďalšiemu účastníkovi 1/ ako vlastníkovi
Stavby podľa § 88a ods. 2 a § 90 Stavebného zákona a § 25 vyhlášky Ministerstva životného prostredia

Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona
(ďalej ako „Vyhláška“), nariadil jej odstránenie. Vo výroku ďalej uviedol: „Stavba obsahuje: Odstránenie
zatrubnenia rigola popri celej dĺžke parc. č. 98/65 (od hranice s parc. č. 98/2 až po vjazd na parc. č.
98/65) v rozsahu odstránenia plastovej rúry, štrkového zásypu a betónovej, príp. asfaltovej vrstvy na
povrchu. Stavba sa nachádza aj na pozemku EKN register „C“ parc. č. 107/1, register „E“ 370/3. Šírka

odstraňovaného zatrubnenia bude realizovaná v nevyhnutnej miere tak, aby sa mohol zrealizovať nový
otvorený rigol a aby bol minimálny zásah do parc. č. 98/65. Rozmery budú uvedené v jednoduchej
projektovej dokumentácii, ktorú vlastník stavby predloží špeciálnemu stavebnému úradu pred začatím
prác“. Zároveň špeciálny stavebný úrad určil podmienky pre odstránenie Stavby pod bodmi 1. až 17.
arozhodolonámietkachúčastníkovkonania.Vodôvodnenírozhodnutiašpeciálnystavebnýúradpopísal

priebeh administratívneho konania, zistenia z miestneho zisťovania zo dňa 13. januára 2023 a na str.
11 až 15 odôvodnil svoje rozhodnutie o námietkach žalobcov.

3. O samostatne podaných odvolaniach žalobcu 1/ a žalobkyne 2/ proti rozhodnutiu špeciálneho
stavebného úradu rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. OU-ZV-OCDPK-2024/002642-008 zo dňa 12.

marca 2024 (ďalej „rozhodnutie žalovaného“) tak, že Rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu
potvrdil a odvolania žalobcov zamietol v rozsahu, ktorý popísal vo výroku rozhodnutia na str. 2 až 17 tak,
že osobitne uviedol jednotlivé odvolacie námietky žalobcu 1/ a žalobkyne 2/ a spôsob vysporiadania sa
s nimi, pričom niektoré považoval za dôvodné (s tým, že im „vyhovel“), niektoré za čiastočne dôvodné
(so záverom, že im „čiastočne vyhovuje“), niektoré za nedôvodné (tieto žalovaný „zamietol“) a vo vzťahu

k niektorým formuláciám uviedol, že ich nepovažuje za námietky, ale za konštatovania. Ďalej žalovaný vo
výroku svojho rozhodnutia uviedol, že dopĺňa výrokovú časť rozhodnutia špeciálneho stavebného úradu
„o informácie, ktoré považuje v odvolacom konaní za nevyhnutné ich doplniť pre presné stanovenie
pojmov, resp. pre to, čo sa má na základe tohto rozhodnutia vykonať či strpieť a pod.“, pričom uviedol
citáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Stavebného zákona z dôvodu zjednotenia pojmu „stavba“ a špecifikáciu

odstraňovanej Stavby (ktorú zároveň označil aj ako „odstraňovaná stavba“ alebo „neoprávnená stavba“)
nasledovne: „Stavba, ktorá sa zhoduje svojím prevedením, či zameraním aspoň s jedným bodom
definovaným v § 43 ods. 1 stavebného zákona; alebo tiež stavebnou úpravou zatrubnený rigol so
všetkými technickými potrubiami vedenými pod povrchom, ktoré nie sú výhrade určené na odvodnenie
zrážkových vôd z telesa cesty miestnej komunikácie so štrkovým zásypom a betónovou príp. asfaltovou

vrstvou na povrchu (mimo podzemných zariadení prípadnej plynovej prípojky a NN prípojky neďalekého
stĺpu el. vedenia, umiestnených pod povrchom v dotknutom území), alebo aj stavba postavená na
cudzom pozemku bez toho, aby mal stavebník k takémuto pozemku vlastnícke alebo iné právo, ktoré
by ho oprávňovalo na dotknutom pozemku postaviť predmetnú stavbu, ktorej zrealizované stavebnéúpravy cestného telesa zasahujú na pozemok KN-C parc. č. 98/65 v k.ú. H., okres Zvolen, vedenom v KN
v podielovom spoluvlastníctve účastníka č. 1/ s veľkosťou podielu 3 a účastníka č. 2/ s veľkosťou podielu
1, v rozsahu povrchových meraní overeného geometrického plánu č. G1-290/2019, vyhotoveného

spoločnosťou F. A. E., geodetické práce, Moskovská 5, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 43 055 273,
ktorý dňa 21.5.2019 autorizačne overil: F. H. K., autorizovaný geodet a kartograf, č.osv.: 692“. Žalovaný
ďalej vo výroku svojho rozhodnutia na str. 17 až 19 určil pod bodmi 1) až 22) záväzné podmienky pre
odstránenie „nepovolenej a neoprávnenej stavby“.

4. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný popísal v bode I. priebeh administratívneho konania, v bode II.
uviedol svoje „stanovisko“ k námietkam žalobcu 1/, ktoré označil č. 1 až 11, a k námietkam žalobkyne
2/, ktoré označil č. 1 až 28, bez uvedenia ich znenia a svojho záveru k nim (tieto sú súčasťou
výroku rozhodnutia žalovaného). Následne žalovaný popísal obsah administratívneho spisu stručným
opisom vybraných listín, ktoré sú jeho súčasťou. V bode III. odôvodnenia svojho rozhodnutia žalovaný
uviedol citácie vybraných ustanovení Správneho poriadku, Cestného zákona, Stavebného zákona

a Vyhlášky a zdôraznil, čo má byť obsahom výroku a odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Podľa žalovaného má špeciálny stavebný úrad (ktorého v celom texte rozhodnutia označoval ako
„účastník č. 4“) v odôvodnení rozhodnutia opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia,
uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydávaní rozhodnutia, ako použil správnu úvahu pri použití
právnych predpisov, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami

k podkladom rozhodnutia. Ďalej vo všeobecnosti poukázal na odlišnosti medzi konaním o odstránenie
stavby a konaním o dodatočnom povolení stavby s tým, že všeobecne inštruoval špeciálny stavebný
úrad o procesnom postupe v konaní ako v prípade zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého
stupňa v odvolacom konaní podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku. V bode IV. odôvodnenia svojho
rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že zistil „aj pochybenia v rozhodovaní prvostupňového správneho

orgánu, ktorý nekonal v zákonných intenciách“, avšak v snahe „riadne a zmysluplne ukončiť neúmerne
dlhé konanie, ktorého počiatok vznikol už v roku 2014“, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
rozhodnutia žalovaného.

Správna žaloba

5. Žalobcovia sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhali preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia špeciálneho stavebného úradu. V správnej žalobe
žalobcovia stručne popísali priebeh administratívneho konania, skutkové okolnosti veci a obsah
napadnutých rozhodnutí.

6. Vo vzťahu k výroku rozhodnutia žalovaného žalobcovia namietali, že nie je jasný, stručný a ani
zrozumiteľný. Z rozsiahlo formulovaného výroku rozhodnutia žalovaného nie je podľa žalobcov zrejmé
ako sa žalovaný vysporiadal s jednotlivými námietkami, ktorým čiastočne vyhovel, a akým spôsobom
sa tieto námietky premietli „do samotného výroku o odstránení stavby, najmä špecifikácie rozsahu

odstránenia stavby“. Vo výroku rozhodnutia by mal podľa žalobcov orgán verejnej správy jasne a
zrozumiteľne určiť povinnosti a nevyjadrovať svoj názor „ku konštatovaniu stavu“, napr. žalobkyňou 2/ v
jejjednotlivýchnámietkach.Výrokrozhodnutiažalovanéhopovažujúžalobcoviazazmätočnýajvtom,že
žalovaný potvrdil rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu a odvolanie žalobcov zamietol v uvedenom
rozsahu, ktorý je ale vo výroku rozhodnutia popísaný rozsiahlo, nezrozumiteľne a nejednoznačne.

Žalovaný výrok svojho rozhodnutia na str. 17 a nasl. v 22 bodoch doplnil o nedostatočné zadefinovanie
odstraňovanej Stavby, o postup pri odstránení Stavby určený podľa projektovej dokumentácie, ktorá
má byť vypracovaná pre daný účel až po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, pričom Stavba
bude odstránená do 120 dní po jej schválení a nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia. Podľa názoru
žalobcov výrok rozhodnutia nemôže obsahovať prepis odvolacích dôvodov žalobcov, vrátane ich citácie.

Žalobcovia ďalej ako nedostatočné namietali konštatovanie žalovaného, že výrokovú časť rozhodnutia
dopĺňa o informácie, ktoré považuje v odvolacom konaní za nevyhnutné doplniť. V danom prípade sa
podľa žalobcov nejedná výlučne o doplnenie informácií vo výroku v presnom stanovení pojmov, ale aj o
špecifikáciu podmienok odstraňovania Stavby a stanovenie konkrétnych povinností. Vo výroku je podľa
žalobcov potrebné jednoznačne a nezameniteľne precizovať a popísať stavbu, ktorej odstránenie sa

nariaďuje.

7. Žalobcovia vo vzťahu k Rozhodnutiu špeciálneho stavebného úradu namietali, že špeciálny stavebný
úrad v rozhodnutí opomenul uviesť príslušné ustanovenie Stavebného zákona, podľa ktorého nariadilodstránenie Stavby. Odkázal len na ustanovenie § 88a ods. 2 Stavebného zákona, avšak mal uviesť aj
ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s ustanovením § 88 ods. 2 Stavebného zákona.

8. Ďalej žalobcovia namietali nedostatočnú špecifikáciu Stavby „vo výroku, ktorej odstránenie sa
napadnutým rozhodnutím nariaďuje“. Žalovaný vo výroku svojho rozhodnutia z dôvodu zjednotenia
pojmu „stavba“ poukázal na špecifikáciu stavby v § 43 ods. 1 Stavebného zákona. Bližšie však
ani v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, prečo Stavbu považuje za stavbu a za akú z hľadiska
stavebnotechnického vyhotovenia. Žalovaný ďalej vo výroku rozhodnutia uviedol, že potvrdzuje

rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu, ktorým nariadil odstránenie Stavby (s názvom „Stavebné
úpravy miestnej komunikácie“) realizovanej na tam uvedených pozemkoch, ktorej stavebné úpravy
zasahujú na pozemok 33 „v určitej veľkosti“ v rozsahu meraní zistených geometrickým plánom.
Podľa žalobcov však chýba jasná špecifikácia Stavby aj z hľadiska jej členenia. Zrejme z hľadiska
príslušnosti špeciálneho stavebného úradu bola vyhodnotená ako inžinierska stavba a z hľadiska
členenia stavieb podľa § 43a ods. 3 písm. a) Stavebného zákona ako stavebná úprava miestnej cesty.

Túto skutočnosť však podľa žalobcov žalovaný jasne a jednoznačne neuviedol a neodôvodnil, pričom
neodstránil pochybnosti, či sa nejedná o „vodnú stavbu“ podľa § 43a ods. 3 písm. g) Stavebného zákona
(kanalizácia), keďže rigol pod povrchom bol zrejme vybudovaný nielen na odtok zrážkovej vody, ale aj
splaškov pod povrchom, čiže aj tekutého odpadu zo septika (v oboch prípadoch z rodinných domov).
Na strane 17. výroku napadnutého rozhodnutia žalovaný označuje odstraňovanú Stavbu ako „stavbu,

ktorá sa zhoduje svojím prevedením, či zameraním aspoň s jedným bodom definovaným v § 43 ods. 1
stavebného zákona; alebo tiež stavebnou úpravou zatrubnený rigol so všetkými technickými potrubiami
vedenými pod povrchom, ktoré nie sú výhradne určené na odvodnenie zrážkových vôd ....“. Orgán
verejnej správy sa podľa žalobcov nedostatočne vysporiadal s otázkou, či takáto stavba je súčasťou
miestnej komunikácie, keďže nejde len o odvodnenie cesty, ale aj nehnuteľností vo vlastníctve fyzických

osôb. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na § 8 ods. 4 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č.
35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého „kanalizácie včítane úprav na odvádzanie vody sú súčasťou diaľnice, cesty
alebo miestnej komunikácie len vtedy, ak slúžia výlučne na odvádzanie povrchových vôd z tejto
komunikácie“. Zo spisovej dokumentácie je podľa žalobcov zrejmé, že zatrubnený rigol bol vybudovaný

na odtok zrážkovej vody z nehnuteľnosti manželov B., predovšetkým však umožňuje odvádzať splašky
z domácností využívajúcich septik, zrejme aj manželov C.. Žalobcovia uviedli, že Okresný úrad Zvolen,
odbor starostlivosti o životné prostredie pri výkone štátneho vodoochranného dozoru nedostatočne zistil
skutočný stav ohľadom likvidovania splaškov z rodinného domu č. 207 manželov C., nakoľko ich žumpa
nemá objem 65 m3.

9. Vo vzťahu k vymedzeniu Stavby žalobcovi ďalej namietali, že žalovaný ju na jednom mieste výroku
svojho rozhodnutia považuje za neoprávnenú stavbu, v inej časti výroku svojho rozhodnutia ju pri
ujasnení záväzných podmienok označuje ako nepovolenú a neoprávnenú. Žalobcovia sa stotožňujú
s označením odstraňovanej Stavby ako „nepovolenej a zároveň neoprávnenej ako celku“, keďže na

Stavbu nebolo vydané stavebné povolenie, resp. oznámenie k ohláseniu stavebných úprav, a zároveň ju
manželia C. realizovali na cudzích pozemkoch, pričom žalobcovia k tomu neudelili súhlas a o realizácii
Stavby neboli ani vopred informovaní, čím sa neoprávnene zasiahlo do ich vlastníckych práv.

10. Žalobcovia tvrdili, že je v ich záujme, aby bola odstránená celá zrealizovaná Stavba, t. j. nielen

na ich pozemku, ale aj na pozemku obce, teda z pozemkov C-KN parc. č. 98/65, C-KN parc. č.
107/1 a E-KN parc. č. 370/3 v k. ú. H., čo je „nespochybniteľne“ uvedené vo výroku napadnutého
rozhodnutia žalovaného na str. 2, ale „v ďalších doplňujúcich bodoch výroku to už také jednoznačné
nie je“. Z výroku rozhodnutia žalovaného nie je žalobcom zrejmé, či skutočne dôjde podľa vypracovanej
projektovej dokumentácie k odstráneniu celej „nepovolenej a neoprávnenej stavby realizovanej na

pozemkoch KNC parc.č. 98/65, KNC parc.č. 107/1 a KNE parc.č. 370/3“ alebo sa odstráni len z pozemku
žalobcov, čomu nasvedčuje vypracovaný Geometrický plán č. 43055273-50/2019 zo dňa 21. mája 2019
vyhotovený F. A. E. (ďalej ako „Geometrický plán“), na ktorý sa napadnuté rozhodnutie žalovaného
odvoláva. Žalobcom nie je zrejmé, z akého dôvodu bol v administratívnom konaní starostkou Obce
Podzámčok predložený a aj v rozhodnutí žalovaného uvádzaný Geometrický plán, ktorý bol vyhotovený

za účelom oddelenia pozemku C-KN parc. č. 98/87 z pozemku C-KN parc. č. 98/65 v podielovom
spoluvlastníctve žalobcov, k čomu žalobcovia nedali súhlas a ani ich o súhlas Obec Podzámčok
nepožiadala. O odčlenení daného pozemku neboli žalobcovia informovaní a podľa ich názoru k tomu
ani neexistuje žiadny dôvod. Rozloha zameraného oddeľovaného pozemku v časti „Výkaz výmer“predmetného Geometrického plánu o výmere 21 m2 nezodpovedá skutočnej výmere Stavby určenej
na odstránenie zo zasiahnutej časti pozemku C-KN parc. č. 98/65, ktorá má výmeru len 16 m2, čo
je zrejmé z polohopisného a výškopisného zamerania skutočného vyhotovenia stavby zo dňa 13.

februára 2019. Žalobcovia podotkli, že Geometrický plán a aj Polohopisné a výškopisné zameranie
skutočného vyhotovenia stavby zo dňa 13. februára 2019 sú vyhotovené jedným vyhotoviteľom F. A.
E.. Predmet súdneho konania vedeného Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 19C/22/2018 nie je
totožný s predmetom preskúmavaného administratívneho konania, keďže v civilnom súdnom konaní
sa žalobcovia domáhajú odstránenia časti Stavby len z pozemku v ich spoluvlastníctve. Konečný

výsledok nie je jasný z dôvodu chýbajúcej projektovej dokumentácie a nedostatočne zadefinovaného
rozsahu odstránenia Stavby. Obava žalobcov spočíva v prípade odstránenia Stavby len z pozemku v ich
spoluvlastníctve aj v skutočnosti, že vo svahovitom teréne je veľmi pravdepodobné, že by zrážková voda
a aj splašky z časti potrubia ležiaceho vyššie na pozemku obce stekali voľne na pozemok žalobcov.
Žalobcovia v tejto súvislosti namietali „ako nedostatočne doriešenú aj možnosť zaslepenia potrubia,
pretože ním je odvodnená celá komunikácia nad ich pozemkom a najmenej dve nehnuteľnosti (určite

voda zo striech a zrejme aj splašky)“. Pochybnosť žalobcov, že skutočne dôjde k odstráneniu celej
Stavby, je aj v tom, že časť Stavby nachádzajúca sa na pozemku obce C-KN parc. č. 107/1, E-KN parc.
č. 370/3 nebola doteraz ani špeciálnym stavebným úradom a ani žalovaným nijakým spôsobom bližšie
špecifikovaná. Po nahliadnutí do administratívneho spisu žalobkyňa 2/ zistila, že Geometrický plán je
v časti „Výkaz výmer“ zmenený oproti verzii predloženej v konaní pred špeciálnym stavebným úradom

starostkou Obce Podzámčok. Uvedené dokumenty podľa žalobcov nasvedčujú tomu, že môže dôjsť k
odstráneniu Stavby len z pozemku v spoluvlastníctve žalobcov a nedôjde k odstráneniu celej Stavby.
Z geometrického plánu predloženého v konaní pred špeciálnym stavebným úradom starostkou Obce
Podzámčok (oddeľovaný pozemok o výmere 31 m2) vyplýva, že práva žalobcov môžu byť dotknuté aj
„v časti, kde sa ani nepovolená a neoprávnená stavba nenachádza“. Jedná sa o časť vo výmere cca.

11 m2, v ktorej je umiestnená liatinová prietoková rúra, ktorá však nie je súčasťou Stavby.

11. Žalobcovia namietali, že nepreskúmateľná a neurčitá je aj tá časť výroku napadnutého rozhodnutia
žalovaného, v ktorej sa nachádza odkaz na projektovú dokumentáciu, ktorá sa vyhotoví až po
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, keďže samotný rozsah odstránenia Stavby zostal v čase

vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného naďalej neznámy. Rozhodnutie špeciálneho stavebného
úradu síce obsahuje aj podmienku vypracovania projektovej dokumentácie, avšak bez bližšieho
určenia lehoty, v ktorej má k jej vypracovaniu dôjsť. Lehota na odstránenie stavby je určená do
120 dní po schválení projektovej dokumentácie a nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, pričom
táto lehota právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia už začala plynúť. Z rozhodnutia však zreteľne

nevyplýva, dokedy musí byť projektová dokumentácia vypracovaná. V prípade, ak žalobcovia projektovú
dokumentáciu „neschvália, pretože vznesú logické a opodstatnené argumenty, na ktoré vlastník
neprihliadne, napr. z dôvodu predraženia prác, môže dôjsť k neriešiteľnému problému“. Žalobcovia sú
takto podľa ich názoru nepriamo nútení odsúhlasiť projektovú dokumentáciu aj v prípade, že nebude
zahŕňať odstránenie celej Stavby. Nakoľko v napadnutom rozhodnutí nie je jednoznačne určené, v

akom rozsahu bude Stavba odstránená, je potrebné najprv predložiť projektovú dokumentáciu, ktorá už
konkrétne vymedzí rozsah Stavby, postup jej odstránenia a „práva a povinnosti účastníkov konania“.

12. Vo vzťahu k vymedzeniu okruhu účastníkov preskúmavaného administratívneho konania žalobcovia
namietali, že nemajú vedomosť akým spôsobom, kedy, resp. ktorým procesným úkonom orgán verejnej

správy pribral za účastníkov konania ďalších účastníkov 4/ a 5/ a kedy ustálil okruh účastníkov
konania tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný tiež nesprávne označil ako účastníka
administratívneho konania Obec Podzámčok, spoločný obecný úrad – odbor stavebnej správy, ktorý
vo veci rozhodoval ako špeciálny stavebný úrad. Pri vodných stavbách vykonávajú pôsobnosť
stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány

vykonávajúce štátnu správu na uvedenom úseku podľa osobitných predpisov. Jednoznačné určenie
odstraňovanej Stavby je preto podľa žalobcov dôležité aj pre stanovenie právomoci orgánu verejnej
správy oprávneného rozhodnúť v danej veci.

13. Vzhľadom na uvedené žalobcovia žiadali správny súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu

s rozhodnutím špeciálneho stavebného úradu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe14. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 11. júla 2024 vo vzťahu k žalobnej námietke
nepreskúmateľnosti výroku napadnutého rozhodnutia uviedol jeho časť s tým, že zároveň rozhodol
o námietkach žalobcov. Vzhľadom k množstvu podaných námietok (celkovo 39) je výroková časť

rozhodnutia primerane rozsiahla. Výrok rozhodnutia považoval žalovaný za jednoznačne jasný,
primerane stručný a zrozumiteľný. Pre uľahčenie pochopenia výroku žalovaný doplnil výrokovú časť
o informácie pre presné stanovenie pojmov, najmä z pohľadu zadefinovania rozsahu odstraňovanej
Stavby, ktoré je založené na informáciách získaných „na základe šetrenia dokumentov v spise, či
obhliadky lokality stavby, ešte pred vytvorením nevyhnutnej projektovej dokumentácie k odstráneniu

stavby ako neodmysliteľného podkladu pre jej odstránenie“. Podľa žalovaného zmysel výroku
rozhodnutia žalovaného nemení, neznižuje, či inak nespochybňuje chyba v písaní, ktorá bola spôsobená
preklepom v časti vety uvedenej na str. 2, tretí odsek, cit.: „... resp. stavby, ktorej zrealizované stavebné
úpravy cestného telesa zasahujú na pozemok 33vo veľkosti podielu ...“. Žalovaný sa o tejto chybe
v písaní dozvedel až po nadobudnutí právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Z dôvodu začatia
súdneho konania pred správnym súdom o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa už

žalovaný danou chybou v písaní ďalej nezaoberal.

15. Žalovaný ďalej podotkol, že v napadnutom rozhodnutí neuviedol ustanovenie § 88 ods. 1 písm.
b) Stavebného zákona, avšak zároveň v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku „doplnil výrokovú
časť svojho rozhodnutia“ o informácie, ktoré považoval v odvolacom konaní za nevyhnutné doplniť

pre presné stanovenie pojmov, či ujasnenie záväzných podmienok. Žalovaný aj na podklade obhliadky
lokality Stavby, výsledkov vlastného šetrenia a výsledkov šetrenia Okresného úradu Zvolen, odboru
starostlivosti o životné prostredie nezistil porušenie „všeobecne záväzných právnych predpisov alebo
interných predpisov“ vo vzťahu k tvrdeniam žalobcov ohľadom odvádzania splaškov z rodinných domov
prostredníctvom Stavby. K Stavbe žalovaný pristupoval podľa § 43a ods. 3 písm. a) Stavebného zákona

ako k inžinierskej stavbe, resp. ako k stavebnej úprave miestnej komunikácie. Keďže v predmetnej veci
nebola dostupná a ani dohľadateľná žiadna projektová dokumentácia k Stavbe, v rámci výkonu štátneho
odborného dozoru dňa 22. februára 2024 bola lokalizácia Stavby možná iba na základe Geometrického
plánu. Žalovaný nemá kompetenciu na posudzovanie technického vyhotovenia Geometrického plánu,
jeho správnosti, či presnosti výstupov. Projektová dokumentácia pre odstránenie Stavby má zohľadniť

výškové prevýšenie Stavby s vhodným hydrodynamickým, technickým a technologickým riešením
odvodnenia dotknutého úseku miestnej komunikácie so zachovaním minimálneho prejazdného profilu,
pričom sa nesmie znížiť bezpečnosť prevádzky cestnej dopravy v dotknutom úseku pozemnej
komunikácie v obci, s prípadným odstránením a zaslepením možných podzemných štruktúr. Žalovaný
preto ujasnil v záväzných podmienkach pre odstránenie Stavby aj podmienku, že Stavba sa bude

odstraňovať na podklade a najmä v rozsahu určenom v projektovej dokumentácii vypracovanej
oprávnenou osobou.

16. Žalovaný považoval Stavbu za nepovolenú, t. j. zrealizovanú bez príslušného stavebného povolenia,
či oznámenia k ohláseniu stavebných úprav, a zároveň za neoprávnenú, t. j. zrealizovanú aj na

cudzom pozemku bez súhlasu jeho vlastníka. Uvedenie obidvoch „údajov“ k Stavbe podľa žalovaného
nespochybňuje charakteristiku Stavby, resp. výrok napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v snahe riadne a
zmysluplne ukončiť neúmerne dlho trvajúce konanie, ktorého počiatok vznikol už v roku 2014, považoval
lehoty stanovené v napadnutom rozhodnutí za dostatočné, predovšetkým vzhľadom na priaznivé
klimatické podmienky ešte do termínu zimnej údržby v r. 2024. Šetrenie v odvolacom konaní a tiež

šetrenie, ktoré uskutočnil Okresný úrad Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie u manželov C. a
manželov B., nepotvrdilo za kontrolované obdobie tvrdenia žalobcov vo veci nakladania s odpadovými
vodami z rodinných domov prostredníctvom Stavby.

17. Vo vzťahu k ustáleniu okruhu účastníkov administratívneho konania žalovaný skonštatoval, že

špeciálny stavebný úrad ako účastník odvolacieho konania rozhodol tak, že Obci Podzámčok nariadil
odstránenie Stavby ako jej vlastníkovi. Obec Podzámčok sa stala vlastníkom Stavby aj na podklade
Preberacieho protokolu o prevzatí a odovzdaní diela zo dňa 12. februára 2018, ktorým zrealizovanú
Stavbu prevzala od manželov C..

18. Žalovaný mal za to, že svojím postupom neporušil príslušné ustanovenia zákona a správnu žalobcu
žalobcov považoval za nedôvodnú. Tvrdil, že je aj v záujme žalobcov ukončiť dlhotrvajúce konanie o
odstránení Stavby. Žiadal preto správny súd, aby správnu žalobu zamietol.Vyjadrenie ďalších účastníkov 2/ a 3/ k správnej žalobe

19. Ďalší účastníci 2/ a 3/ vo vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 11. novembra 2024 uviedli, že

sa zotrvávajú na svojich vyjadreniach v administratívnom konaní.

Replika žalobcov

20. Žalobcovia v replike uviedli, že zotrvávajú na svojich tvrdeniach a vyjadreniach uvedených v správnej
žalobe, ktorú považujú za dôvodnú a trvajú na nej v plnom rozsahu. Zdôraznili, že zodpovednosť
za neúmerné a nehospodárne konanie nesú výlučne príslušné orgány verejnej správy. Žalobcovia
trvajú na ukončení administratívneho konania v súlade so zákonom a žiadajú zrozumiteľné a určité

zadefinovanie odstraňovanej Stavby. Žalobcovia zopakovali svoje námietky k nezrozumiteľnosti výroku
rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k vysporiadaniu sa s ich odvolacími námietkami, nedostatočnému
popisu odstraňovanej Stavby, jej rozsahu, neexistujúcej projektovej dokumentácii k jej odstráneniu,
kanalizačným prípojkám ako súčastiam Stavby, odvádzaniu splaškov z rodinných domov a uviedli
skutkové okolnosti ohľadom žumpy manželov C.. Podľa žalobcov ani doplnenie záväzných podmienok

odstránenia Stavby tieto nedostatky neodstránilo. Žalobcovia tiež zdôraznili, že žalovaný nezdôvodnil
pribratie manželov B. a C. ako účastníkov do konania. Žalobcovia v replike ďalej prezentovali svoj názor
k dôvodu vybudovania zatrubnenia rigolu ďalšími účastníkmi 2/ a 3/, k vlastníctvu Stavby a „podzemných
štruktúr“, k možnostiam vymedzenia Stavby a jej správnej lokalizácii. Vyjadrenie žalovaného k správnej
žalobe podľa žalobcov nejasnosti a vytýkané nedostatky napadnutého rozhodnutia žalovaného

neodstránilo a na samotnom rozhodnutí nič nezmenilo.

21. Žalovaný a ani ďalší účastníci konania nevyužili právo podať dupliku k replike žalobcov.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

22. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejako„SSP“)amiestnepríslušnýsúdpodľa§13ods.1
SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím špeciálneho stavebného úradu
vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že správna

žaloba je dôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania,
pretože účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania, pričom nariadenie pojednávania si
nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo
zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 9. januára 2026. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
5. februára 2026 (§ 137 ods. 3 SSP).

23.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je
ustanovené inak.

25. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo

vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

26.Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,

b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať

za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

27. Podľa § 88 ods. 1 Stavebného poriadku stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie
a) závadnej stavby ohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť,
b) stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia

stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi
iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami,
c) stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie (§ 102 ods. 3),
d) dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená.

28. Podľa § 88a ods. 1 a 2 Stavebného poriadku (1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená

bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými
predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,
stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b

a podkladov predložených v stavebnom konaní. (2) Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží
v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný
úrad nariadi odstránenie stavby.

29. Podľa § 140 Stavebného poriadku ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa

tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

30. Podľa § 47 ods. 2 a 3 Správneho poriadku (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti
nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny

orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

31. Podľa § 59 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie
v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
(2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.

(3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie
a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je
právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

32. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a rozhodnutie špeciálneho stavebného

úradu vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, výlučne v rozsahu, ktorý bol stanovený dôvodmi
nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou,
čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1
SSP). Správny súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v správnych
žalobách uplatnené. Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť žalobné body, z ktorých musí byť

zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia
za nezákonné, a to v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP. Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo
doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej
na podanie žaloby (t. j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy,
proti ktorému žaloba smeruje). Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou

samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové, či právne závery orgánov
verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je v rozsahu podľa žalobných
dôvodov posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie,či zistil skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či
rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.

33. Žalobcovia sa včas podanou správnou žalobou domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia
žalovaného spolu s rozhodnutím špeciálneho stavebného úradu, ktorým bolo ďalšiemu účastníkovi
1/ nariadené odstránenie Stavby za splnenia stanovených podmienok, a ktorými bolo rozhodnuté
o námietkach žalobcov uplatnených v administratívnom konaní pred špeciálnym stavebným úradom.
Žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia rozhodol o odvolacích námietkach žalobcov proti

rozhodnutiu špeciálneho stavebného úradu, doplnil vymedzenie Stavby a určil podmienky pre
jej odstránenie. Žalobcovia v správnej žalobe namietali, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
a rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci,
sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánmi
verejnej správy bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a v konaní došlo k procesným vadám,
ktoré mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

34. Námietka žalobcov, že výrok rozhodnutia žalovaného je nezrozumiteľný, je dôvodná. Žalovaný
formuloval výrok napadnutého rozhodnutia tak, že Rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu potvrdil
a odvolania žalobcov čiastočne zamietol, a to v rozsahu, ktorý vymedzil v samotnom výroku rozhodnutia
vo vzťahu k jednotlivým citovaným odvolacím námietkam žalobcu 1/ a žalobkyne 2/, zároveň však

niektorým odvolacím námietkam žalobcu 1/ a žalobkyne 2/ vyhovel v plnom rozsahu, iným čiastočne,
pričom vo vzťahu k niektorým formuláciám z odvolaní žalobcov uviedol, že sú len konštatovaniami.
Takáto formulácia výroku rozhodnutia žalovaného je nezrozumiteľná pre logický rozpor, a teda je
nepreskúmateľná, čo predstavuje dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa
§ 191 ods. 1 písm. d) SSP ako nezákonného. Právo na zrozumiteľné rozhodnutie orgánu verejnej

správy je súčasťou širšieho práva účastníka konania na spravodlivý proces, keďže účastník konania
má právo z rozhodnutia orgánu verejnej správy bez pochybností a potreby hĺbkového skúmania jeho
obsahu poznať to, k akému záveru orgán verejnej správy dospel a z akých dôvodov. Spôsob, akým
odvolací orgán verejnej správy rozhodne pri prieskume rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého
stupňa o odvolaní účastníka správneho konania, upravuje § 59 ods. 2 Správneho poriadku, a to tak,

že v prípade, ak odvolací orgán verejnej správy vyhodnotí odvolanie ako dôvodné, rozhodnutie orgánu
verejnej správy prvého stupňa zruší alebo zmení, inak, t. j. v prípade, ak odvolacie námietky účastníka
konania nie sú dôvodné, odvolanie zamietne a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa
potvrdí. Z uvedeného (a rovnako aj z princípov formálnej logiky) vyplýva, že je vylúčené, aby v prípade,
keď odvolací orgán verejnej správy vyhodnotí niektoré odvolacie námietky ako dôvodné, súčasne

rozhodol tak, že odvolanie účastníka konania zamietne a napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy prvého stupňa potvrdí, keďže ustanovenie § 59 ods. 2 Správneho poriadku mu to neumožňuje
a bolo by to aj v rozpore so zásadami logického uvažovania. Pri vyhodnotení dôvodnosti odvolacích
námietok účastníka konania proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa, samozrejme,
prichádzajú do úvahy viaceré možnosti v závislosti od obsahu daných námietok v nadväznosti na

skutkový a právny stav veci, a teda je možné, že odvolací orgán verejnej správy nerozhodne o všetkých
odvolacích námietkach rovnako, pričom niektoré vyhodnotí ako dôvodné, iné ako čiastočne dôvodné
a iné ako nedôvodné. Zamietnuť odvolanie a potvrdiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy
prvého stupňa však môže odvolací orgán verejnej správy len vtedy, keď žiadna z odvolacích námietok
účastníka správneho konania nie je dôvodná (samozrejme, za súčasného splnenia podmienky, že

odvolací orgán verejnej správy pri odvolacom prieskume podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku nad
rozsah odvolacích námietok účastníka správneho konania sám neidentifikuje také vady napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie alebo zmenu).
V predmetnej veci žalovaný vyhodnotil niektoré odvolacie námietky žalobcov ako dôvodné a niektoré
ako čiastočne dôvodné, čo vzhľadom na uvedené znamená, že je vylúčené, aby mohol súčasne

odvolania žalobcov zamietnuť a Rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu potvrdiť. Rozhodnutie
žalovaného tak vykazuje zásadnú logickú chybu, ktorá má za následok jeho nepreskúmateľnosť
z dôvodu nezrozumiteľnosti. Zároveň správny súd pre úplnosť uvádza, že jeho pozornosti neuniklo
konštatovanie žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že zistil bližšie nekonkretizované
pochybenia v rozhodovaní špeciálneho stavebného úradu, avšak „v snahe riadne a zmysluplne ukončiť

neúmerne dlhé konanie, ktorého počiatok vznikol už v roku 2014“ rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku jeho rozhodnutia. Ani skutočnosť, že dané správne konanie je neúmerne dlhé, neznamená,
že žalovaný sa môže rozhodnúť potvrdiť Rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu napriek tomu,
že zistil pochybenia v jeho rozhodovaní. Z ustanovenia § 59 ods. 3 Správneho poriadku vyplýva,že zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa odvolacím orgánom verejnej správy
a vrátenie veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie prichádza do úvahy v prípade,
ak je to vhodnejšie, a to najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti konania. Ak teda sám žalovaný

skonštatoval, že predmetné správne konanie je neúmerne dlhé, pričom chcel predísť jeho ďalšiemu
predlžovaniu, do úvahy prichádzala predovšetkým zmena Rozhodnutia špeciálneho stavebného úradu
v kontexte dôvodných odvolacích námietok žalobcov a prípadných iných vád konania a rozhodovania
špeciálneho stavebného úradu zistených žalovaným za predpokladu, že zistenie skutkového stavu veci
bolo dostatočné pre rozhodnutie, samozrejme tak, aby aj prípadné zmeňujúce rozhodnutie žalovaného

bolo zákonné, vykonateľné a nevykazovalo samé osebe žiadne podstatné vady, ktoré by mali vplyv na
práva a právom chránené záujmy účastníkov konania.

35. Pokiaľ žalobcovia v správnej žalobe namietali, že z výroku rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé
ako sa žalovaný vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami, rozsah, v ktorom žalovaný zamietol
odvolania žalobcov, je popísaný rozsiahlo, nejednoznačne a nezrozumiteľne, pričom výrok rozhodnutia

žalovaného nemôže obsahovať prepis odvolacích námietok žalobcov, správny súd vyhodnotil aj túto
žalobnú námietku žalobcov ako dôvodnú. Náležitosti výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy
všeobecne upravuje § 47 ods. 2 Správneho poriadku a náležitosti odôvodnenia rozhodnutia orgánu
verejnej správy sú predmetom úpravy § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pričom osobitné predpisy
môžu stanoviť ďalšie konkrétne náležitosti. Stavebný zákon neupravuje osobitné náležitosti výroku

a odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho orgánu verejnej správy, a preto sa v zmysle § 140 Stavebného
poriadku vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho orgánu verejnej správy v stavebnom konaní aplikujú len
ustanovenia § 47 ods. 2 a 3 Správneho poriadku. Čo má byť obsahom výroku rozhodnutia žalovaného
a čo obsahom jeho odôvodnenia tak nie je ponechané na uváženie žalovaného. Keďže žalobcovia
podali proti Rozhodnutiu špeciálneho stavebného úradu odvolania, bolo povinnosťou žalovaného sa

s ich odvolacími námietkami vysporiadať v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v súlade s § 47 ods.
3 Správneho poriadku, čo žalovaný neurobil a zaťažil tak svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti
aj v tomto ohľade. Žalovaný zahrnul svoje stanovisko k odvolacím námietkam žalobcov do výroku
napadnutého rozhodnutia na str. 2 až 17 v rozpore s § 47 ods. 2 Správneho poriadku, v zmysle
ktorého výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa

ktorého sa rozhodlo. V odvolacom konaní predstavuje „rozhodnutie vo veci“ rozhodnutie o prieskume
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa § 59 ods. 2 alebo ods. 3, t.
j. rozhodnutie o zrušení, zmene alebo potvrdení rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa
a zamietnutí odvolania účastníka konania. Odvolací orgán verejnej správy tak v odvolacom konaní
neuvádza vo výroku rozhodnutia svoje stanovisko k jednotlivým odvolacím námietkam účastníka

konania, ale vysporiada sa s nimi v jeho odôvodnení v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku,
v zmysle ktorého: „V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom
na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri
použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia“. Žalovaný v bode II. odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia síce uviedol svoje stanovisko k odvolacím námietkam žalobcov, avšak
nezrozumiteľne, a teda nepreskúmateľne, keď tieto označil len číslom bez uvedenia ich obsahu
(obsah odvolacích námietok žalobcov žalovaný uviedol citovaním častí odvolaní žalobcov vo výroku
napadnutého rozhodnutia) a záveru, či ich považuje za dôvodné alebo nie (tieto závery sú opäť súčasťou
výroku napadnutého rozhodnutia). Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného tak v tomto ohľade trpí vadou

nepreskúmateľnosti, keďže z neho nie je zrejmé ako sa žalovaný vysporiadal s jednotlivými konkrétnymi
odvolacími námietkami, čo je v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Do práva účastníka konania
na riadne odôvodnenie rozhodnutia patrí právo na také odôvodnenie, z ktorého je zrejmé, s ktorými
odvolacími námietkami a ako sa odvolací orgán verejnej správy vysporiadal bez toho, aby účastník
konania musel porovnávať znenie odôvodnenia rozhodnutia s jeho výrokom a stotožňovať si ich časti

v danom ohľade. Napadnuté rozhodnutie žalovaného preto vykazuje vadu nepreskúmateľnosti podľa §
191 ods. 1 písm. d) SSP aj vo vzťahu k jeho odôvodneniu. Žalovaný navyše tým, že do výroku poňal
časť svojho vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcov, zaťažil vadou nepreskúmateľnosti
pre nezrozumiteľnosť aj samotný výrok rozhodnutia, keďže účastníkov konania nechal v pochybách,
či odvolaniam žalobcov v konečnom dôsledku vyhovel alebo nie (žalovaný vo výroku napadnutého

rozhodnutia uviedol, že odvolania žalobcov zamieta, avšak „v uvedenom rozsahu“; viď bod 34. tohto
rozsudku). Správny súd pre úplnosť taktiež podotýka, že je potrebné rozlišovať námietky účastníka
uplatnené v konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa v konaniach podľa Stavebného zákona,
o ktorých rozhoduje orgán verejnej správy prvého stupňa vo výroku svojho rozhodnutia (§ 66 ods. 1prvá veta Stavebného zákona v spojení s § 47 ods. 2 Správneho poriadku), a odvolacie námietky proti
už vydanému rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa, s ktorými sa odvolací orgán verejnej
správy vyrovná v odôvodnení svojho rozhodnutia (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku).

36. Námietka žalobcov, že špeciálny stavebný úrad vo svojom rozhodnutí o nariadení odstránenia
Stavby opomenul uviesť príslušné ustanovenie Stavebného zákona, podľa ktorého nariadil odstránenie
Stavby, pričom odkázal len na ustanovenie § 88a ods. 2 Stavebného zákona, je dôvodná. Podľa § 47
ods. 2 Správneho poriadku „Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho

predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.
Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu
lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon“. Špeciálny stavebný úrad svojím
rozhodnutím nariadil odstránenie Stavby potom, čo v konaní o dodatočnom povolení Stavby podľa §
88a Stavebného zákona jej vlastník nepredložil v určenej lehote doklady o tom, že dodatočné povolenie
Stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom. Špeciálny stavebný

úrad síce uviedol v záhlaví rozhodnutia ustanovenie § 88a ods. 2 Stavebného zákona, v zmysle
ktorého: „Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich
podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby“,
avšak citované ustanovenie Stavebného zákona upravuje len postup stavebného úradu v prípade, ak
konanieododatočnompovolenístavbyvdôsledkunepredloženiapožadovanýchdokladovjejvlastníkom

nemôže viesť k jej dodatočnému povoleniu. Vlastné rozhodnutie stavebného úradu o odstránení stavby
je predmetom úpravy § 88 ods. 1 Stavebného zákona. Špeciálny stavebný úrad vo výroku svojho
rozhodnutia ustanovenie § 88 ods. 1 Stavebného zákona (s uvedením príslušného písmena) neuviedol
napriek tomu, že vlastníkovi Stavby nariadil jej odstránenie, a teda vo výroku svojho rozhodnutia
neuviedol náležitosť, ktorú ustanovenie § 47 ods. 2 Správneho poriadku priamo a výslovne predpokladá,

čím zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

37. Námietka žalobcov, že v Rozhodnutí špeciálneho stavebného úradu nie je Stavba špecifikovaná
dostatočne, je rovnako dôvodná. Nevyhnutným predpokladom rozhodnutia o odstránení stavby podľa §
88 ods. 1 Stavebného poriadku je jej riadne vymedzenie a špecifikácia tak, aby neboli pochybnosti o tom,

čo sa má odstrániť, keďže v opačnom prípade nemožno rozhodnutie stavebného úradu o odstránení
stavby považovať za skutočne vykonateľné. V predmetnej veci práve také pochybnosti existujú, čo je
zrejmé aj vzhľadom na námietky žalobcov vo vzťahu k rozsahu Stavby a jej skutočnému umiestneniu
na dotknutých pozemkoch. Špeciálny stavebný úrad totiž vo výroku svojho rozhodnutia špecifikoval
Stavbu, ktorej odstránenie nariadil tak, že túto označil ako „Stavebné úpravy miestnej komunikácie“ na

pozemkoch C-KN parc. č. 98/65, C-KN parc. č. 107/1, E-KN parc. č. 370/3 v k. ú. H., pričom v odseku
označenom ako „Stavba obsahuje“ uviedol len všeobecný a rámcový postup pri odstraňovaní Stavby.
Uvedené vymedzenie Stavby považuje správny súd za nedostatočné a všeobecné, keďže neobsahuje
jej stavebno-technický opis tak, aby ju bolo možné odlíšiť od iných súčastí miestnej komunikácie a nie
je zrejmý ani jej skutočný rozsah. Z vymedzenia Stavby v Rozhodnutí špeciálneho stavebného úradu

nevyplýva, či sa nachádza na celej ploche uvedených pozemkov alebo len v ich časti a ak áno,
v akej. Z podkladov rozhodnutia nachádzajúcich sa v administratívnom spise, predovšetkým z kópií
katastrálnych máp a z fotodokumentácie vyhotovenej pri miestnej ohliadke, je nepochybné, že Stavba
spočívajúca v úprave miestnej komunikácie v Obci Podzámčok zaberá len časť z pozemkov uvedených
v Rozhodnutí špeciálneho stavebného úradu, pričom nie je zrejmé akú. Bez dostatočne presného

a úplného vymedzenia Stavby, ktorej odstránenie sa nariaďuje, je Rozhodnutie špeciálneho stavebného
úradu nepreskúmateľné, a teda zaťažené vadou podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

38. Vo vzťahu k námietke žalobcov v správnej žalobe, že doplnenie výroku Rozhodnutia špeciálneho
stavebného úradu, ktoré vykonal žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia, je nedostatočné,

správny súd uvádza, že súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného by bol v tomto ohľade
nadbytočný, keďže rozhodnutie žalovaného je z dôvodu vád jeho výroku a odôvodnenia (viď body 34.
a 35. tohto rozsudku) potrebné zrušiť pre jeho nezákonnosť, pričom rozhodnutie žalovaného môže
správny súd zrušiť len ako celok, teda vrátane aj tej časti výroku rozhodnutia žalovaného, v ktorej doplnil
špecifikáciu Stavby a určil záväzné podmienky jej odstránenia na str. 17 až 19. Pre úplnosť správny súd

ďalej podotýka, že pokiaľ žalobcovia v správnej žalobe polemizovali s charakterom Stavby z hľadiska
jej stavebnotechnického vyhotovenia, ďalej či sa jedná o „vodnú stavbu“, resp. o kanalizáciu slúžiacu
„zrejme“ nielen na odtok zrážkovej vody, ale aj splaškov a tekutého odpadu zo septika rodinných domov,
takéto tvrdenia nemožno považovať za relevantnú žalobnú námietku, keďže žalobcovia neuviedli, v čomspočíva nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, resp. ktoré ustanovenie zákona žalovaný
porušil, ak Stavbu necharakterizoval v súlade s názorom žalobcov, a na základe ktorých konkrétnych
skutkovýchzistenívpreskúmavanomkonaníbymalikonajúceorgányverejnejsprávyaplikujúcpríslušné

zákonné predpisy dospieť k záveru, že Stavba slúži aj ako kanalizácia na odvod splaškov z rodinných
domov. V zmysle § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. V zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP je povinnosťou
žalobcov uviesť v správnej žalobe dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových
a právnych dôvodov považujú napadnuté rozhodnutie za nezákonné (žalobné body). Správny súd je

v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, z čoho vyplýva, že nemôže
dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného sám vyhľadávať alebo dopĺňať.

39. Charakter relevantnej žalobnej námietky nemá ani tvrdenie žalobcov, že žalovaný Stavbu na jednom
mieste výroku napadnutého rozhodnutia považuje za neoprávnenú, v inej časti výroku ju označuje ako
nepovolenú a neoprávnenú, pričom žalobcovia sa stotožňujú s označením Stavby ako „nepovolenej a

zároveň neoprávnenej“. Obdobne ako správny súd uviedol v predchádzajúcom bode tohto rozsudku,
ani v tomto prípade sa nejedná o relevantnú žalobnú námietku, prostredníctvom ktorej by žalobcovia
namietali nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd podotýka pre úplnosť, že
zo žiadneho ustanovenia Stavebného zákona nevyplýva povinnosť konajúcim orgánom verejnej správy
výslovne uviesť, či stavba, ktorá je predmetom rozhodnutia o jej odstránení v zmysle § 88 ods. 1

Stavebného zákona, je nepovolená alebo neoprávnená. Stavebný zákon v tejto súvislosti v ustanovení
§ 88 ods. 1 písm. b) používa pojem „stavba postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním
alebo bez písomného oznámenia stavebnému úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť“.

40. Správny súd k tvrdeniu žalobcov, že je v ich záujme, aby bola odstránená celá Stavba, t. j. nielen na

ich pozemku, ale aj na pozemku obce, teda z pozemkov C-KN parc. č. 98/65, C-KN parc. č. 107/1 a E-
KN parc. č. 370/3 v k. ú. H., uvádza, že predmetné tvrdenie taktiež nepredstavuje relevantnú žalobnú
námietku spochybňujúcu zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a Rozhodnutia špeciálneho
stavebného úradu, ale jedná sa skôr o vyjadrenie postoja žalobcov k Stavbe a rozsahu jej odstránenia,
čo samé osebe neumožňuje správnemu súdu vykonať súdny prieskum napadnutých rozhodnutí orgánov

verejnej správy. Navyše, správny súd podotýka, že v zmysle § 177 ods. 1 SSP sa všeobecnou správnou
žalobou žalobca „môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej
správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy“. Predmetom žalobných námietok žalobcov tak nemôže
byť prípadný zásah do subjektívnych práv iného účastníka konania, resp. vlastníka iných pozemkov,
na ktorých sa nachádza Stavba, ktoré nie sú vo vlastníctve žalobcov. Vo vzťahu k rozsahu odstránenia

Stavby správny súd taktiež uvádza, že bez dostatočne určitej špecifikácie Stavby (viď bod 37. tohto
rozsudku) by bol súdny prieskum v tomto ohľade predčasný. Správny súd tiež vzhľadom na zistenú
nezákonnosť tak rozhodnutia žalovaného ako aj Rozhodnutia špeciálneho stavebného úradu, pre ktorú
je potrebné ich zrušiť, podotýka, že ich súdny prieskum vo vzťahu k námietkam žalobcov ohľadom
Geometrického plánu (na ktorý odkazuje žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia) a rovnako aj

odkazu na projektovú dokumentáciu pre odstránenie Stavby, ktorej vypracovanie je súčasťou určených
záväzných podmienok odstránenia Stavby, by bol rovnako predčasný.

41. Správny súd nemohol vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného ani vo vzťahu
k námietkam žalobcov, že nemajú vedomosť kedy a akým procesným úkonom žalovaný pribral do

konania ako účastníkov ďalších účastníkov 4/ a 5/ a kedy ustálil okruh účastníkov tak, ako je uvedené
v napadnutom rozhodnutí. Podmienkou súdneho prieskumu rozhodnutia v správnom súdnictve, ako už
správny súd uviedol vyššie, zásah do subjektívnych práv žalobcu (§ 177 ods. 1 SSP). Žalobcovia v tomto
ohľade neuviedli, akým spôsobom namietané skutočnosti zasiahli do ich subjektívnych práv a právom
chránených záujmov. Správny súd pre úplnosť dodáva, že orgán verejnej správy je povinný vymedziť

v konaní o odstránenie stavby okruh účastníkov v súlade s § 97 ods. 1 Stavebného zákona, v zmysle
ktorého: „Účastníkmi konania podľa § 86 až 96 sú právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke
alebo iné práva k pozemku alebo stavbe a ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté“. Účastníkom konania v druhom stupni pred odvolacím orgánom
verejnej správy nie je orgán verejnej správy prvého stupňa.

42. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcov je dôvodná
tak vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného, ako aj vo vzťahu k Rozhodnutiu špeciálneho stavebného úradu,
a to pre ich nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ako je uvedené vyššiev tomto rozsudku, a preto rozhodnutie žalovaného spolu s Rozhodnutím špeciálneho stavebného úradu
zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátil špeciálnemu
stavebnému úradu na ďalšie konanie.

43. V ďalšom konaní špeciálny stavebný úrad opätovne rozhodne v konaní o odstránenie Stavby tak,
aby rozhodnutie spĺňalo všeobecné náležitosti rozhodnutia podľa § 47 ods. 1 až 3 Správneho poriadku
a osobitné náležitosti podľa § 90 ods. 2 a ods. 3 Stavebného zákona, pričom Stavbu riadne špecifikuje
tak, aby nevznikli pochybnosti o jej charaktere, rozsahu a jej zásahu do pozemku vo vlastníctve žalobcov

a za týmto účelom prípadne doplní dokazovanie a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Právnym
názorom správneho súdu je špeciálny stavebný úrad v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).

44. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobcovia boli v konaní úspešní, a preto im správny

súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu.
O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

45. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri

zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im
správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo
na náhradu ďalších trov konania. Správny súd nepriznal ďalším účastníkom právo na náhradu trov
konania pred správnym súdom, keďže správny súd neuložil ďalším účastníkom žiadnu povinnosť, a teda

nebola splnená podmienka pre priznanie práva na náhradu ich trov konania podľa § 169 prvej vety SSP.
46. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutia

správneho súdu.

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.