Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 34Csp/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125204188
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Uhrinovský, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125204188.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcu A. B., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXX/X, XXX XX C., zast.: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul.
Sovietskych hrdinov č. 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516,
o primerané finančné zadosťučinenie, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 122,25 EUR, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa X.X.XXXX domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 800 EUR
a nahradenia trov konania.

1.1. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XXXXX/XXX/
XXXX (ďalej aj ako „Základne konanie“) bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný. Rozsudkom
Okresného súdu Prešov č. k. XXXXX/XXX/XXXX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX (ďalej aj ako „Rozsudok“)
súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.244,72 EUR spolu s príslušenstvom
titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Zároveň súd vyhlásil úver poskytnutý na základe Zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX (ďalej aj ako „Zmluva“) za bezúročný a bez
poplatkov, a taktiež súd určil, že (-) časť zmluvnej podmienky uvedenej v bode 7. Zmluvy, (-) zmluvná

podmienka uvedená v bode 8. a bode 8.4 Zmluvy, (-) časť zmluvnej podmienky uvedenej v Zmluvných
dojednaniach k Zmluve, v článku 8., v bode 8.2. a (-) (-) časť zmluvnej podmienky uvedenej v Zmluvných
dojednaniach k Zmluve, v článku 8., v bode 8.3.; sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

1.2. Keďže žalobca ako spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde, tak mu vznikol
nárok na primerané finančné zadosťučinenie (ďalej aj ako „PFZ“) titulom § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

v znení v znení účinnom do 30. júna 2024 (ďalej aj ako „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), ktorý si uplatnil
vo výške 800 EUR.1.3. Výšku uplatneného nároku odôvodnil tým, že vo vzťahu k určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru si uplatňuje sumu vo výške 100 EUR, vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu vo výške 600
EUR (cca 50 % zo sumy bezdôvodného obohatenia) a vo vzťahu k judikovanej neprijateľnej zmluvnej

podmienke sumu vo výške 100 EUR. Vo veciach, v ktorých je predmetom konania finančná čiastka, je
jediným objektívnym kritériom rozhodujúcim pre určenie výšky PFZ suma, o ktorú sa dodávateľ na úkor
spotrebiteľa obohatil alebo sa chcel obohatiť.

2.ŽalovanýsakžalobevyjadrilpodanímdoručenýmdňaXX.X.XXXX(ďalejajako„vyjadreniekžalobe“),

pričom uviedol, že popiera uplatňovaný nárok ako nedôvodný. Žalobca na zdôvodnenie tvrdeného
nároku neuviedol žiadne skutočností, ktoré by zodpovedali právnej povahe uplatňovaného nároku, a
ktoré by zdôvodnili primeranosť žalovanej sumy.

2.1. PFZ je nárokom, z podstaty ktorého vyplýva jeho imateriálna povaha, čo znamená, že pri
rozhodovaní o ňom nie je možné vychádzať z aspektov materiálnej povahy.

3. Žalobca v replike (§ 167 ods. 3 CSP) uviedol, že právoplatný Rozsudok jasne deklaruje, že v právnom
vzťahu založeným Zmluvou došlo k porušeniu noriem spotrebiteľského práva. Žalobca teda na súde
úspešne uplatnil porušenie jeho práva, ako aj povinnosti žalovaného ustanovenej Zákonom o ochrane
spotrebiteľa resp. osobitnými predpismi, čím naplnil hypotézu právnej normy uvedenú v § 3 ods. 5

Zákona o ochrane spotrebiteľa.

3.1. Určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemožno považovať za satisfakciu, nakoľko ide o zákonný následok
majúci základ v primárnom právnom vzťahu, ktorý zavinením žalovaného nebol perfektný a dokonca

privodil spotrebiteľovi nielen ekonomickú ujmu.

3.2. Vzhľadom na charakter a stupeň porušenia práv a povinností daných spotrebiteľskými právnymi
normami považuje uplatnenú výšku primeraného finančného zadosťučinenia za adekvátnu. Ním
uplatnená výška zodpovedá svojmu účelu, pretože je potrebné toto finančné zadosťučinenie nevnímať

ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu. Rovnako je potrebné podotknúť, že prípadné sankcie
vyplývajúce z opatrení dohľadných orgánov by boli neporovnateľne prísnejšie. Uvedené finančné
zadosťučinenie má tiež odradiť žalovaného, ale aj iných dodávateľov, od porušovania práv spotrebiteľov.

4. Žalovaný právo na dupliku (§ 167 ods. 4 CSP) nevyužil.

5. V zmysle § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) a s poukazom na to, že v tomto prípade ide o tzv.
drobný spotrebiteľský spor, ktorého hodnota neprevyšuje 1.000 EUR, pričom zároveň ide o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné (platí fikcia o

nesporných skutkových tvrdeniach s poukazom na § 151 ods. 1 CSP), tak súd nenariaďoval
pojednávanie na prejednanie tejto veci a určil termín verejného vyhlásenia tohto rozsudku.

6. Z písomných vyjadrení strán sporu a vykonaného dokazovania listinnými dôkaznými prostriedkami,
ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový stav.

6.1. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu vedeného v Základnom konaní súd zistil, že Rozsudkom, ktorý
nadobudol právoplatnosť (dňa XX.X.XXXX vo vzťahu k výrokom I., II. VI. VIII. a IX. a dňa X.X.XXXX
vo vzťahu k zvyšným výrokom), súd rozhodol: (I.) Súd určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX je bezúročný a bez poplatkov. (II.) Žalovaný

je povinný zaplatiť žalobcovi 1.244,72 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy
1.244,72 Eur od XX.X.XXXX do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. (III.)
Určuje, že časť zmluvnej podmienky uvedenej v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z
XX.XX.XXXX, v bode 7. Zmluvy, v znení: „... Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa so zmluvnými
dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať. ...“, je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou. (IV.) Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, z XX.XX.XXXX, v bode 8. Zmluvy a bode 8.4 v znení: „V prípade omeškania Dlžníka,
Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 s úhradou akéhokoľvek splatného peňažného záväzku podľa tejto
Zmluvy o RÚ má Veriteľ právo zverejniť (použiť) osobné údaje Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2v rozsahu mena a priezviska, adresy trvalého bydliska a dátumu narodenia, obchodného mena, sídla,
identifikačnéhočíslaspolusoskutočnosťouexistencieichzáväzkovposplatnostiprepotrebuvymáhania
svojich splatných nárokov, k čomu Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 podpisom tejto Zmluvy o RÚ

udeľujú svoj výslovný súhlas.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. (V.) Určuje, že časť zmluvnej
podmienky uvedenej v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., č. zmluvy XXXXXXXXXX k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
z XX.XX.XXXX, v článku 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, v bode
8.2., v znení: „... Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 sa zaväzujú pri úhrade splátky alebo iného

záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ uvádzať ako variabilný symbol číslo tejto Zmluvy o RÚ. V prípade,
že tento variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený nesprávne, čiastka sa považuje za
uhradenú nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamihom, kedy dôjde k jej identifikácii Veriteľom.“, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. (VI.) Určuje, že časť zmluvnej podmienky uvedenej v Zmluvných
dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., č. zmluvy
XXXXXXXXXX k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z XX.XX.XXXX, v článku 8. Práva

a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, v bode 8.3., v znení: „... Dlžník, Spoludlžník
1, Spoludlžník 2 je povinný oznámiť Veriteľovi okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť schopnosť
plniť záväzky Dlžníka, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 z tejto Zmluvy o RÚ. Dlžník, Spoludlžník 1,
Spoludlžník 2 zodpovedá za škody, ktoré Veriteľ utrpí v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti.“, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. (VII.) Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta. (VIII.) Za konanie o

určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd nepriznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
(IX.) Za konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. (X.) Za konanie o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok má
žalobca voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 1/3.

6.2. V zmysle stranami výslovne uvedených skutkových tvrdení považoval súd tieto skutočností za
nesporné: (-) Výsledok Základného konania. (-) Výška úveru zo Zmluvy.

6.3. Z pripojeného spisu ďalej vyplýva, že Zmluva bola uzatvorená dňa XX.X.XXXX. Nárokov v zmysle
tzv. Základného konania sa žalobca domáhal po cca 10 rokoch od uzatvorenia Zmluvy.

7. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy platné a účinné k dňu
vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie uvedený právny stav): (-) § 1
Zákona o ochrane spotrebiteľa, (-) § 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, (-) § 3 ods. 3 Zákona o ochrane
spotrebiteľa, (-) § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, (-) 53 ods. 1 a 3 zákona č. 108/2024 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj
ako „Nový zákon o ochrane spotrebiteľa“).

8. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie
uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.

9. Súd aplikoval ustanovenia § 297 písm. b) CSP o drobnom spotrebiteľskom spore z dôvodu, že
skutkové tvrdenia strán neboli sporné (výsledok súdneho konania vyjadreného Rozsudkom a kontrakčný
proces Zmluvy), pričom zároveň ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci (či došlo k vzniku
nároku na PFZ podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, a ak áno, tak v akej výške).

10. Podľa § 53 ods. 1 a 3 Nového zákona o ochrane spotrebiteľa ustanovenia tohto zákona sa použijú
na zmluvu uzavretú po XX. D. XXXX. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred X. D. XXXX a
nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do XX. XXXX XXXX.
Konania o porušení povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa začaté a neukončené pred X. D. XXXX sa

dokončia podľa právnych predpisov účinných do XX. XXXX XXXX.

11. Podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ

zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
vočivšetkýmspotrebiteľom.Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá.

12. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že nárok na finančné
zadosťučinenie vznikne, ak si spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
či už týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Predmetný nárok vzniká voči tomu, kto za porušenie
práva alebo povinnosti zodpovedá.

13. Jediným predpokladom, ktorého naplnenie sa v tomto prípade vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.
Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť
najmä to, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti
(napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí

neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve a pod.).

14. Vo vzťahu k výške (resp. rozsahu) nároku na finančné zadosťučinenie zákon určuje len kritérium
primeranosti a neustanovuje už žiadne iné kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zohľadniť.

15. K nároku na finančné zadosťučinenie, jeho výške a ostatným skutočnostiam vzťahujúcim sa k tomuto
nároku súd poukazuje na nižšie uvedenú judikatúru.

15.1. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza predmetnej právnej normy vyžaduje splnenie

predpokladov, ktorými sú úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom
o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo
povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia
neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy,
pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože

postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. XXX/XX/XXXX zo
dňa XX. XXXX XXXX).

15.2. Aplikujúc režim zákona č. 250/2007 Z. z. je potom nutné použiť jeho § 3 ods. 5, podľa ktorého
spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie
má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť
dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok
na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,

kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť
ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom,
ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom,
ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením

porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech
spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za
škodu,zbezdôvodnéhoobohatenia,alebovovýrokurozsudkuurčíneprijateľnosťkonkrétnevymedzenej
zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. XXXX/XXX/XXXX). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo

spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri
uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu
škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo
odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového
prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne.

Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri
určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia.
Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu,stanovil rozsah finančného zadosťučinenia (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.
XXXX/XXX/XXXX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX).

15.3. Pre priznanie práva na zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie
práva alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta Zákona o ochrane spotrebiteľa, je rozhodujúcim
kritériom primeranosť požadovaného zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so
zreteľom na okolností každého jednotlivého prípadu (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z XX. XXXX
XXXX, sp. zn. X E. XX/XXXX).

16. Súd je toho názoru, že žalobca bol úspešný v Základnom konaní (úspešne uplatnil porušenie
práva alebo povinnosti, keď súd judikoval v prospech žalobcu konkrétny nárok z porušenia takéhoto
práva alebo povinnosti – určenie úveru poskytnutého na základe Zmluvy za bezúročný a bez poplatkov,
zaviazanie k povinnosti vydať bezdôvodné obohatenia a určenie neprijateľností vybraných zmluvných
podmienok) a z tohto dôvodu mu vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie.

17. Inštitútu finančného zadosťučinenia má plniť viacero funkcií. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť
dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť
ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý
práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto

práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, pričom postačuje, ak k takémuto porušeniu práva
alebo povinnosti dôjde.

18. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žalobný návrh žalobcu je čo sa týka nároku
dôvodný. Žalobca úspešným uplatnením nároku v Základom konaní splnil zákonný predpoklad pre

uplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia titulom § 3 ods. 5 Zákona o
ochrane spotrebiteľa.

19. Súd žalobcovi priznal sumu finančného zadosťučinenia vo výške 122,25 EUR, ktorá pozostáva
zo súm: (-) 40 EUR (10 EUR za každú NPZ), (-) 20 EUR za určenie, že úver je bez úročný a bez

poplatkov a (-) 62,25 EUR (ako 5 % z priznanej výšky bezdôvodného obohatenia). Súd pri určení výšky
primeraného finančné zadosťučinenie vychádzal aj z okolností tohto konkrétneho prípadu [(-) nároky zo
Zmluvy uplatnené cca po 10 rokoch, (-) mimo porušenia povinnosti v Základnom konaní neexistencia
žiadnych iných relevantných skutočností odôvodňujúcich ujmu spôsobenú žalobcovi].

20. Pri určovaní výšky PFZ je nutné zohľadňovať konkrétny skutkový stav tej ktorej veci, opačný prístup
by viedol k prílišnému formalizmu. Zákon hovorí o „primeranom“ finančnom zadosťučinení, čo podľa
názoru súdu má umožniť súdu posúdiť a zohľadniť jednotlivé prípady osobitne s ohľadom na konkrétne
skutkové okolnosti prípadu. V prípade PFZ ide o nárok, ktorý podlieha voľnej úvahe súdu (ktorá
však musí byť podložená konkrétnymi skutkovými okolnosťami), je potrebné vychádzať z povinnosti

žalobcu tvrdiť a preukázať rozhodujúce skutočností, ktoré ho viedli k uplatneniu primeraného finančného
zadosťučinenia práve v požadovanej výške. Žalobca však v tomto spore mimo porušenia povinnosti
v Základnom konaní žiadne iné rozhodujúce skutočností odôvodňujúce výšku žiadaného PFZ ani len
netvrdil.

21. Súd takto priznanú sumu považoval v celom rozsahu za primeranú, a to za stavu, že cieľom
inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívne odradzujúci účinok vo vzťahu
k dodávateľovi od upustenia recidívy porušovania spotrebiteľských práv. Priznaná suma primeraného
finančného zadosťučinenia vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené
a neprimerané obohacovanie sa, či duplicitné uplatňovanie nároku spotrebiteľa. Priznanú sumu

finančného zadosťučinenia pritom považuje súd aj za vyrovnanie ujmy žalobcovi ako spotrebiteľovi,
ktorá je akousi satisfakciou za stav vyvolaný žalovaným. Zároveň priznaním primeraného finančného
zadosťučineniadošloajknaplneniuodradzujúcejfunkciežalovanéhoodporušovaniaprávspotrebiteľov.

22. Súd teda priznanú sumu považoval za dôvodnú a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi primerané

finančné zadosťučinenie v takejto výške a v prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobcu zamietol.

23. K námietkam žalovaného vo vzťahu k uplatnenému nároku odkazuje súd na vyššie uvedenú
argumentáciu, pričom na doplnenie uvádza, že sa pri určovaní výšky stotožnil s jeho námietkou, žežalobca nijako relevantne neodôvodnil výšku požadovaného PFZ, čo následne zhodnotil pri určení výšky
PFZ.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady úspechu v spore. Žalobca mal v spore
plný úspech, a preto má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
ktorý mu súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa § 262

ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku. Pri určení úspechu v spore súd vychádzal z osobitosti
uplatneného nároku, a to nároku na primerané finančné zadosťučinenie, keď posúdenie jeho výšky
spočívalo v úvahe súdu, pričom samotný uplatnený nárok bol dôvodný a opodstatnený. Pri rozhodovaní
o náhrade trov konania v takýchto prípadoch treba rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Základné
je teda rozhodnutie o nároku na primerané finančné zadosťučinenie a sprevádzajúce je rozhodnutie o jej
výške (aplikovaný právny záver vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. F.. G.

XXX/XXXX zo X. XXXXXXXX XXXX).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý

ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.