Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 5, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Ek/1326/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123323567
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6123323567.5

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Liberty Ostrava a.s., so sídlom
Vratimovská 689/117, 719 00 Ostrava, Česká republika, IČO: 45 193 258, konajúceho prostredníctvom
správcu konkurznej podstaty: TP Insolvence, v.o.s., so sídlom Černokostelecká 281/7, 100 00 Praha,
Česká republika, IČO: 03 296 636, proti povinnému: A.R.C., spol. s r.o., so sídlom Kukučínova 2736,
024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 31 636 837, právne zast. Mgr. Mgr. Michal Lipták, PhD., advokát, so

sídlom Matičná 2, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 47 679 107, o vymoženie nepeňažného nároku s prísl.,
vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Marián Kráľ, so sídlom exekútorského úradu Radlinského 1728/47,
026 01 Dolný Kubín, IČO: 35 663 456, pod sp. zn. 90EX 352/23, o sťažnosti povinného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/1326/2023 zo dňa 03. 04. 2025, o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie zo dňa 02. 06. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 16Ek/1326/2023 zo dňa 03. 04. 2025 m e n

í tak, že exekúciu v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

III. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť povinnému trovy exekučného konania vo výške 215,76 EUR k

rukám právneho zástupcu povinného do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekútora vo výške 73,80 EUR do
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Oprávnenýsanávrhomnavykonanieexekúcie,ktorýboldoručenýsúdudňa24.05.2023,domáhalod
povinného vymoženia nepeňažného nároku s prísl., na základe exekučného titulu, ktorým je uznesenie

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CbPv/29/2019 zo dňa 05. 12. 2019, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 10. 01. 2020, vykonateľnosť dňa 25. 12. 2019 (ďalej ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica poverením zo dňa 11. 07. 2023 poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora: Mgr. Marián Kráľ, so sídlom exekútorského úradu Radlinského 1728/47, 026 01 Dolný Kubín,
IČO: 35 663 456, ktorý ju vedie pod sp. zn. 433EX 216/25.

3. Uznesením sp. zn. 16Ek/1326/2023 zo dňa 03. 04. 2025, vydaným vyšším súdnym úradníkom,
súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol v celom rozsahu.

4. V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že povinný svojím podaním navrhol zastaviť
exekúciu z nasledovných dôvodov: 1. splnenie nepeňažných povinností uložených mu exekučnýmtitulom, 2. formulácie exekučného titulu nezabraňuje povinnému v predaji originálnych výrobkov
oprávneného značky NH4, 3. formulácie exekučného titulu nezabraňuje povinnému v predaji vlastných
certifikovaných záchytných systémov, 4. formulácia exekučného titulu zabraňuje povinnému len v predaji

jeho vlastných výrobkov, ktoré sú označené názvom „NH4“, 5. nepreukázania porušenia povinnosti zo
strany oprávneného v podobe ponuky a predaja vlastných výrobkov povinného pod názvom „NH4“, resp.
necertifikovaných záchytných systémov v rámci verejných súťaží, 6. snahy oprávneného o zamedzenie
účasti povinného na verejných súťažiach. Vyšší súdny úradník poukázal na skutočnosť, že exekučné
konanie je vedené na podklade exekučného titulu (neodkladné opatrenie), ktorého I. výrokom je

povinnému uložená nepeňažná povinnosť v rozsahu zdržania sa výroby, ponuky, predaja a propagácie
záchytných systémov, pre ktoré nebolo zabezpečené posudzovanie parametrov a vydané vyhlásenie o
parametroch, vykonať úkony na zabezpečenie stiahnutia takýchto výrobkov z obchodnej siete, zamedziť
ich osadeniu na cestách a zamedziť ďalšiemu porušovaniu alebo ohrozeniu zdravia spotrebiteľov
a práva žalobcu a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej; a jeho druhým výrokom je
povinnému uložená nepeňažná povinnosť v rozsahu zdržania sa výroby, ponuky, predaja a propagácie

záchytných systémov označených NH, NH4 alebo obdobným označením obsahujúcim prvok NH alebo
NH4. Vyšší súdny úradník neakceptoval reštriktívne interpretačné pravidlo prezentované povinným o
tom, že exekučným titulom stanovené povinnosti sa týkajú len výrobkov ním vyhotovených, a ktoré
nesú označenie „NH“ alebo „NH4“, z dôvodu, že tieto povinnosti sa týkajú každého záchytného systému
bez ohľadu na jeho výrobcu, a ktoré či už s prihliadnutím na I. výrok nie je zabezpečený osvedčením

o posúdení parametrov, a pod. (necertifikovaný systém), alebo ktoré s prihliadnutím na II. výrok nesú
označenie NH, NH4 alebo obdobné označenie obsahujúce prvok NH alebo NH4 (teda vrátane tých
zhotovených oprávneným, ktoré by povinný mienil ponúkať, propagovať alebo predávať). Formulácia
druhého výroku vyslovene zakladá prekážku pre povinného vykonávať akékoľvek podnikateľské aktivity
v rámci výroby, ponuky, predaja a propagácie akýchkoľvek záchytných systémov, ktoré nesú označenie

NH, NH4 alebo sú podobne označené. Vyšší súdny úradník dodal, že uvedené platí tak v rámci
poskytovania záchytného systému v jeho úplnom rozsahu alebo v čiastočnom napr. teda jednotlivých
dielov, ktoré tvoria tento záchytný systém s vyššie špecifikovaným označením, ako aj náhradných dielov,
ktoré slúžia predmetnému záchytnému systému ako celku. Teda uvedené platí aj v prípade ďalšieho
predaja záchytného systému alebo jeho časti (napr. zvodidiel, zvodníc, a slúžiaceho príslušenstva,

ako aj náhradných dielov, ak je ich spoločným znakom, že slúžia dotknutému záchytnému systému
ako celku), ktoré vyhotovil priamo oprávnený. Exekučný titul nevyžaduje označenie druhu záchytného
systému teda, že či sa má jednať o cestný alebo mostný prípadne iný. Požiadavka ním daná je na
každý záchytný systém s dotknutým označením, ktorý je chránený ochrannou známkou. A preto druhým
výrokom exekučného titulu povinný tým pádom nemôže realizovať ani úkony spojené so zapojením

sa do verejných súťaží na území Slovenskej republiky, v rámci ktorých sa zabezpečuje dodanie v
prospech objednávateľa akéhokoľvek záchytného systému alebo jeho časti, ktorý nesie označenie NH,
NH4, alebo používa obdobné označenie obsahujúcim tento prvok systému. Prvým výrokom exekučného
titulu sa nepeňažná povinnosť vzťahuje pri realizovaní podnikateľských aktivít povinného v rozsahu
výroby, ponuky a predaja taktiež na každý záchytný systém bez označenia výrobcu, druhu (cestný,

mostný, a pod.), bez limitovania jeho rozsahu (teda v celom rozsahu alebo dielcov tvoriacich systém ako
celok), pre ktorý povinný nedisponuje riadnym posúdením parametrov, resp. certifikáciou o technickej
spôsobilosti daného záchytného systému podľa každej príslušnej technickej normy, ktorou sa spravuje
proces riadnej certifikácie záchytného systému aplikovaného na území Slovenskej republiky. Pre súd
v exekučnom konaní nie je rozhodujúce, že akým spôsobom súd v základnom konaní špecifikoval

nepeňažné povinnosti v rámci odôvodnenia exekučného titulu, keďže pre súd a všetky procesné strany
súdneho konania je záväzným len výrok súdneho rozhodnutia. Vo vzťahu k nespokojnosti povinného
s formuláciou výrokovej časti exekučného titulu, a s tým spojenej námietky o neprihliadnutí súdu
základného konania na aplikáciu § 14 a § 15 zákona o ochranných známkach v čase rozhodovania
o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a nedôvodnosti vydania exekučného titulu, vyšší súdny

úradník uviedol, že tieto námietky nie sú právne relevantné pre posúdenie dôvodnosti začatia exekúcie,
keďže predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného
i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by
nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože
ich relevancia sa skončila vydaním exekučného titulu, ktoré po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a

vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Teda povinný vo svojom návrhu na zastavenie
exekúcie namietal skutkový stav, ktorý súd v exekučnom konaní neskúma. Skutkový stav na základe
ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda
počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nepeňažným nárokom oprávneného,ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V
exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný,
exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného

titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení
Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik
vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti
bránia. Vyšší súdny úradník dodal, že predmetné uznesenie bolo povinnému preukázateľne doručené
v intenciách osobitného predpisu, v čoho dôsledku povinný mohol podať proti danému neodkladnému

opatreniu odvolanie, ktorým by namietol prípadnú neoprávnenosť, resp. nedôvodnosť nároku, jeho
rozsah, ako aj jeho zánik, či nedostatok už aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného, rozpor z dobrými mravmi, prípadne aj iné okolnosti, ku ktorým malo dôjsť v
čase pred vydaním tohto uznesenia, a preto právna relevancia týchto námietok skončila nadobudnutím
právoplatnosti a vykonateľnosti neodkladného opatrenia, ktoré sa stalo podkladom pre výkon exekúcie.
Súd v exekučnom konaní nemožno považovať za príslušný všeobecný súd, ktorý je oprávnený skúmať

vecnú správnosť skutkových a právnych záverov súdu v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal,
a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu
oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu v
základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal. A preto súd v exekučnom konaní nedisponuje oprávnením
posudzovať povinným namietnuté okolnosti týkajúce sa nedostatku vecnej správnosti exekučného titulu

vrátane rozsahu formulácie výrokovej časti exekučného titulu, a pod.. Rozsah prieskumnej činnosti
exekučného súdu spočíva najmä v zisťovaní, či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady
vykonateľnosti exekučného titulu a či po vzniku exekučného titulu došlo k zániku judikovaného práva,
t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu. Vyšší súdny úradník taktiež poukázal na skutočnosť,
že zo spisového materiálu taktiež vyplýva, že II. výrokom rozsudku sp. zn. 16CbPv/19/2019 zo dňa

27.11.2023 Okresný súd Banská Bystrica zrušil exekučný titul v celom jeho rozsahu, avšak predmetné
rozhodnutie ku dňu vydania rozhodnutia nie je právoplatným rozhodnutím vo veci samej pre aktuálne
prebiehajúce odvolacie konanie vedené Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 41CoPv/7/2024,
a preto v čase rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie exekučný titul je stále právoplatným
a vykonateľným rozhodnutím súdu, na podklade ktorého môže prebiehať výkon exekúcie. Vo vzťahu

k účelovému konaniu oprávneného v snahe zamedziť povinnému zapájanie sa do verejných súťaži za
účelom predaja vlastných záchytných systémov pod označením „NH4“ alebo tých necertifikovaných
vyšší súdny úradník uviedol, že hoci konanie povinného zistené v rámci zisťovania skutkového stavu
veci sa týka aj jeho účasťami na nižšie špecifikovaných verejných obstarávaniach, nepatrí do právomoci
súdu posudzovať mimo rámca exekučného konania realizovanú aplikáciu dispozičného oprávnenia

oprávneného deklarovaného exekučným titulom v rámci tej ktorej verejnej súťaže (ako aj mimo nej) a to
v rozsahu predkladania neodkladného opatrenia verejnému obstarávateľovi (alebo iným osobám), ktorý
s konečnou platnosťou rozhoduje o prípustnosti splnenia podmienok riadneho vyhlásenia verejného
obstarávania a náležitého splnenia zákonných podmienok jeho konania na strane, a preto predmetná
námietka povinného nie je pre právne relevantná pre posúdenia dôvodnosti začatia exekúcie. Vo

vzťahu k námietke povinného o nesplnení povinnosti zo strany oprávneného ohľadom porušenia
povinností stanovených exekučným titulom vyšší súdny úradník uviedol, že oprávnený v čase pred
začatím exekúcie poukázal (a písomne podložil) na viaceré porušenia povinností uložených povinnému
exekučným titulom v spojitosti s jeho viacnásobnou účasťou na verejných obstarávaniach, ktorých
výsledkom bolo uzatvorenie zmlúv, a ktoré boli následne ukončené formou odstúpení jednotlivých

objednávateľov pre nesplnenie zmluvných podmienok zo strany povinného: uzatvorenie kúpnej zmluvy
č. A. so Správou ciest Žilinského samosprávneho kraja zo dňa 14.11.2022, uzatvorenie kúpnej zmluvy
č. Z20229464_Z so Správou ciest Žilinského samosprávneho kraja zo dňa 19.09.2022, uzatvorenie
kúpnej zmluvy č. Z20224843_Z so Správou ciest Žilinského samosprávneho kraja zo dňa 03.06.2022,
uzatvorenie rámcovej dohody č. Z20222911_Z so Správou ciest Košického samosprávneho kraja

zo dňa 19.04.2022, uzatvorenie rámcovej dohody č. Z20232789_Z so Správou ciest Trenčianskeho
samosprávneho kraja zo dňa 04.05.2023. A preto vyšší súdny úradník konštatoval, že v čase po vydaní
exekučného titulu došlo zo strany povinného k porušeniu povinností ním stanovených a to najmä
v rozsahu ponuky, predaja, a propagácie záchytného systému ZSNH4/H2 v rámci dodania nových
zábradľových mostných zvodidiel s využitím typu Zvodnice NH4, a taktiež Dištančného dielu typu

NH4 v prospech objednávateľa, ktorým je SCKSK podľa rámcovej zmluvy č. Z20222911_Z zo dňa
19.04.2022.Povinnýnávrhomnazastavenieexekúciepoukázalnato,žedotknutémuobjednávateľovisa
zaviazal dodať diely do vlastného (mostného) systému ZSH2 a zároveň zvodnicu NH4 od oprávneného,
pričom povinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy nedisponoval oprávnením ponúkať, alebopredávať (bez ohľadu na druh) záchytné systémy (alebo diely tvoriace jeho časti), ktoré nesú aspoň
čiastočné označenie NH alebo NH4. Nebolo možné považovať za relevantnú skutočnosť ani povinným
namietanú okolnosť o postupnom nákupe výrobkov oprávneného zvodníc NH4 od tretej osoby. Povinný

so SCKSK uzatvoril rámcovú zmluvu za účelom poskytnutia záchytného systému ZSNH4/H2, teda
systému, ktorý predstavuje obdobné označenie obsahujúce prvok NH alebo NH4. Taktiež podstatnou
náležitosťou tejto zmluvy bolo dodanie zvodníc typu NH4, ktorý predstavuje základ pre zvodidlový
systém oprávneného, ktorý je chránený ochrannými známkami. Povinný predložil súdu certifikát
o stálosti vlastnosti stavebného výrobku povinného pre cestný záchytný systém (varianta oceľové

zábradľové zvodidlo) typu ZSH2. V priebehu konania povinný nepreukázal súdu, že by disponoval
osvedčením o stálosti vlastností stavebného výrobku pre záchytné systémy NH, NH4, a ani ZSNH4/H2
alebo obdobný, ktorý používa označenie NH, NH4. Taktiež povinný nepreukázal súdu, že by disponoval
oprávnením vystaveným oprávneným na ponuku, propagáciu alebo predaj výrobkov oprávneného.
Bolo zjavné, že povinný v rozpore s exekučným titulom neoprávnene použil označenie NH4 pri určení
dotknutého záchytného systému, ktorý bol predmetom zmluvného dojednania. Za ďalšie porušenie

povinností uložených povinnému vyšší súdny úradník považoval a to v rozsahu ponuky, predaja, a
propagácie nových oceľových zvodidiel s využitím typu zvodnice NH4 určených na opravu a údržbu
jestvujúceho systému JSN4/H1 a JSN4/N2 v prospech objednávateľa, ktorým je SCTSK podľa rámcovej
zmluvy č. Z20232789_Z zo dňa 04.05.2023, bolo zistené, že povinný v čase kontrahovania predmetnej
rámcovej zmluvy s objednávateľom použil označenie NH4 pri určení dotknutého záchytného systému -

zvodníc NH4, a vyvinul úkony smerujúce nielen k ponuke, ale aj predaju predmetného výrobku, a preto
povinný neoprávnene konal v rozpore s exekučným titulom, v čoho dôsledku bolo možné konštatovať
porušenie povinnosti podľa druhého výroku exekučného titulu. Súčasne bolo v rámci prieskumu dôvodu
odstúpenia dotknutého objednávateľa preukázateľne zistené, že povinný vykonal úkony smerujúce
k ponuke, predaju a propagácie záchytných systémov, pre ktoré nebolo zabezpečené posudzovanie

parametrov a vydané vyhlásenie o parametroch, v čoho dôsledku bolo možné konštatovať aj súčasne
porušenieprávnejpovinnostizostranypovinnéhopodľaI.výrokuexekučnéhotitulu.Vyššísúdnyúradník
dané porušenie súčasne považoval za posledné porušenie exekučným titulom uloženej povinnosti
v čase pred iniciovaním exekučného konania, a preto povinný v návrhu na zastavenie exekúcie netvrdil
a ani nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jeho návrhu

na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že by po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku jeho dobrovoľným
splnením, a nie je ani prítomný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. e) Exekučného
poriadku.

5. Proti uzneseniu sp. zn. 16Ek/1326/2023 zo dňa 03. 04. 2025 v celom jeho rozsahu podal povinný v
zákonnej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil nesprávnym právnym posúdením pre existenciu dôvodu na
zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku, majúcom pôvod v nesprávnej
interpretácií výrokovej časti exekučného titulu a pochybení aj v prieskume skutkového stavu. Povinný
nežiadal súd, aby opätovne skúmal skutkový stav, ktorý viedol k vydaniu neodkladného opatrenia, ale

aby výroky v neodkladnom opatrení vykladal nie izolovane od zvyšku textu neodkladného opatrenia,
ale v súlade s ním. Povinný považoval za sporný je teda interpretačný krok súdu napadnutom
uznesení, v ktorom sa de facto rozhoduje len pre čisto gramatický výklad výrokov v neodkladnom
opatrení, ignorujúc systematické a teleologické možnosti výkladu, čo viedlo súd k takej interpretácii
výrokov v neodkladnom opatrení (bez prihliadnutia na odôvodnenie), ktorá je zjavne contra legem.

Povinný konštatoval nezákonnosť napadnutého rozhodnutia aj vo vzťahu k nepreukázaniu porušenia
povinností uložených povinnému exekučným titulom. V napadnutom uznesení súd mal za preukázané,
že povinný ponúkal a predával záchytné systémy NH4 správam ciest vo verejných súťažiach, avšak
jednalo sa o výrobky (náhradné diely pre záchytné systémy) oprávneného, ktoré povinný predával
ako niekoľkostupňový subdistribútor výrobkov oprávneného, avšak súd interpretoval výrok exekučného

titulu ako zakazujúci všetky ponuky a predaje, a to aj výrobkov oprávneného. Avšak z odôvodnenia
neodkladného opatrenia je pritom zrejmé, že ním povinný využíval označenie výrobkov NH4, vďaka
ktorému si klienti aj laická verejnosť spájali výrobky povinného s výrobkami oprávneného. Povinný dodal,
že na žiadnom mieste v exekučnom titule súd v základnom konaní nenaznačil, že povinnému zakazuje
používať označenie „NH4“ na označenie náhradných dielov na systémy oprávneného, či používať ho

vtedy, keď predáva originálne výrobky oprávneného – čo sú obe činnosti, ktoré zákon o ochranných
známkach výslovne povoľuje v § 14 ods. 3 a v § 15. Súd v napadnutom uznesení interpretoval výrok
exekučného titulu extenzívne, v rozpore s účelom špecifikovanom v jeho odôvodnení, a to tak, že tak,
že povinnému zakazuje aj predaj originálnych výrobkov oprávneného, a daná okolnosť predstavujenesprávnu interpretáciu a nesprávny procesný postup súdu v napadnutom uznesení. Povinný mal
za to, že povinnosti mu uloženú výrokovú časťou exekučného titulu treba vykladať tak, aby bola v
súlade s jeho odôvodnením, a v takomto rozsahu povinný spĺňal povinnosť podľa II. výroku exekučného

titulu. V sťažnosťou napadnutom uznesení súd neprihliadol na predložený inšpekčný certifikát a aj
faktúry o postupnom nákupe zvoníc NH4, ktorých výrobcom bol oprávnený (aj keď trasovali postup
zvodníc NH4 od oprávneného cez viacerých distribútorov v Českej republike až k povinnému, ktorý tieto
zvodnice ponúkol správe ciest), čím sa súd dopustil pochybenia v podobe nevykonania navrhnutých
dôkazov. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal, že by povinný predával vlastné

výrobky pod značkou NH4, čím by porušil druhý výrok exekučného titulu, a danú povinnosť má
v prvom rade dokázať svoje tvrdenia práve oprávnený, nie je povinnosťou a logicky ani možnosťou
povinného dokazovať negatívne skutočnosti. Nesprávnosť interpretačného výkladu prezentovaného
súdom v sťažnosťou napadnutom uznesení spočíva aj v jeho nekonzistentnosti. V doslovnom znení
druhého výroku exekučného titulu sa má povinný zdržať predaja „záchytných systémov“, a nie
„záchytných systémov alebo jeho časti“, tak ako to aplikoval súd v rozpore s odôvodnením exekučného

titulu (tzn. interpretácie len vo vzťahu k vlastným výrobkom povinného), keďže povinný nedodával
celé záchytné systémy, ale len náhradné diely na nie, v čoho dôsledku súd mohol dospieť k záveru
o prítomnosti dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku. To, že
povinný dodával len náhradné diely, vyplýva aj z návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorých oprávnený
identifikoval uzavretie piatich kúpnych zmlúv so správami ciest žilinského, trenčianskeho a košického

samosprávneho kraja ako údajné porušenia druhého výroku, v ktorých sa v žiadnom z týchto prípadov
sa neobstarávali záchytné systémy ako celky, ale len ich časti. Povinný teda zjavne plánoval dodávať len
časti záchytných systémov, určené na opravu už osadených záchytných systémov, a nie celé záchytné
systémy, avšak súd v napadnutom uznesení danú okolnosť nezohľadnil, čím sa dopustil pochybenia
v podobe nesprávneho právneho posúdenia. Povinný dodal, že II. výroku exekučného titulu nezasahuje

konanie povinného si uvedomil aj oprávnený, keď na pojednávaní vo veci samej dňa 08. 11. 2023
upravoval výrok vo vzťahu k zdržiavaciemu nároku, tak ako vyplýva z 12. bodu odôvodnenia rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CbPv/29/2019 zo dňa 27. 11. 2023, ktorý formuloval
v nasledovnom rozsahu: „Žalovanému sa zakazuje používanie označenia NH a NH4 na označenie
svojich výrobkov, záchytných systémov vrátane náhradných dielov do záchytných systémov označených

NH alebo NH4...“, a preto je zrejmé, že oprávnený rozlišuje medzi formuláciou „záchytné systémy“ a
formuláciou „záchytné systémy vrátane náhradných dielov do nich“. Vo vzťahu k splneniu povinnosti
podľa I. výroku exekučného titulu povinný považoval za strohé konštatovanie v 30. bode napadnutého
odôvodnenia za nepravdivé, nakoľko ak povinný ponúkal záchytný systém, tak ponúkal len vlastný
záchytný systém ZSH2, ku ktorému predložil, okrem iného, osvedčenie o stálosti vlastností č. 1020 –

CPR – 090-031891 na systém ZSH2, vydané dňa 11. 10. 2018. V ostatných prípadoch povinný ponúkal
náhradné diely, ale nie celé záchytné systémy, len s ktorými je spojená certifikácia výrobku. Výrok, ktorý
by ukladal povinnosť predkladať takéto certifikáty pre jednotlivé náhradné diely by bol nevykonateľný,
či už by zaväzoval povinného, oprávneného, alebo kohokoľvek. Preto prvý výrok exekučného titulu je
potrebné vykladať len ako „záchytných systémoch“ a nie „záchytných systémoch alebo náhradných

dieloch“, resp. nie o „záchytných systémoch alebo jeho častiach“. Povinný mal za to, že v exekučnom
konaní bolo preukázané, že povinný ak ponúkal záchytný systém ako taký, ponúkal vlastný záchytný
systém ZSH2, ku ktorému bola povinnosť podľa prvého výroku splnená, alebo neponúkal záchytný
systém ako taký, ale len náhradné diely, ku ktorým sa povinnosť podľa prvého výroku neviaže, a preto
došlo k nesprávnemu skutkovému zisteniu, na základe ktorého došlo k neprávnemu rozhodnutiu.

Povinný vyslovil súhlas so záverom súdu v rámci uznesenia o prerušení exekučného konania v zmysle
§ 164 Civilného sporového poriadku v rozsahu namietnutých dôvodov na zastavenie exekúcie podľa §
61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku napr. oprávnený v zlej viere zneužíva ambiguitu exekučného
titulu tak, aby de facto zamedzil povinnému v účasti na verejných súťažiach. Pri doslovnom výklade
druhého výroku exekučného titulu možno aj uzavrieť, že tento zakazuje povinnému predaj oprávneného

výrobkov – aj keď oprávnený v konaní o vydanie neodkladného opatrenia tvrdil (nepravdivo) výlučne
to, že povinný používa označenie „NH4“ na označenie vlastných výrobkov, a preto ak by oprávnený
v konaní o neodkladnom opatrení naopak tvrdil (pravdivo), že povinný používa označenie „NH4“ len
na označenie výrobkov oprávneného alebo na náhradné diely, teda v súlade s § 14 ods. 3 a § 15
zákona o ochranných známkach, by nedošlo k vydaniu neodkladného opatrenia. Takýto ľstivý postup zo

strany oprávneného možno interpretovať aj ako zneužitie práva, resp. šikanózny výkon práva. Povinný
dodal, že po podaní návrhu na zastavenie exekúcie Okresný súd Banská Bystrica nielenže zamietol
žalobu, ale vo výroku II. rozsudku zo dňa 27. 11. 2023 aj výslovne zrušil exekučný titul. V návrhu
povinný vychádzal z toho, že sporným bola v odvolacom konaní len jeho právna kvalifikácia – odpadlidôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené a procesné dokázanie toho, že neodkladné
opatrenienemohlobyťnikdynariadené,možnozdanéhohľadiskapovažovaťzaodpadnutiedôvodovsui
generis“, čo vyplýva aj z rozsudku zo dňa 27. 11. 2023, ktorý však v tom čase nebol ešte právoplatným

rozsudkom, avšak vzhľadom na veľké pochybnosti ohľadom existencie spôsobilého exekučného titulu
by bolo zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie predčasné a voči povinnému obzvlášť tvrdé, a preto
povinný považoval za správne, keď Okresný súd Banská Bystrica uznesením prerušil exekučné konanie
až do právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici o odvolaní oprávneného proti
výroku II. rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CbPv/29/2019 zo dňa 27. 11. 2023.

Odvolanie proti uzneseniu o prerušení podal len povinný, v ktorom uviedol, že vo vzťahu k § 61k ods.
1 písm. d) Exekučného poriadku považuje dôvod na prerušenie konania za daný, avšak v jednom z
alternatívnych petitov požiadal o zastavenie exekúcie len v zmysle § 61k ods. 1 písm. e) Exekučného
poriadku, a s ktorými sa mal vysporiadať súd v ďalšom priebehu exekučného konania. Povinný mal
za to, že dôvodmi na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku sa súd
opätovne nemal zaoberať, pretože tam bol daný dôvod na prerušenie konania podľa § 164 Civilného

sporového poriadku (pre prekážku rozhodnutej veci), a keďže sa s nimi opätovne zaoberal napriek
prítomnosti tejto prekážky dopustil sa pochybenia. K uvedenému povinný dodal, že v prípade ak by dané
uznesenie o prerušení konania nebolo považované za prekážku rozhodnutej veci súd sa odklonil od
právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým mal byť viazaný, a preto súd mal konanie prinajmenšom
prerušiť. Keďže súd rozhodol o návrhu na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, rozhodol tak v rozpore

s inštrukciami odvolacieho súdu, a preto takýto postup súdu predstavuje vady nesprávneho procesného
postupu a nesprávneho právneho posúdenia. Na základe uvedených dôvodov povinný navrhol súdu,
aby exekúciu v celom rozsahu zastavil a priznal povinnému nárok na náhradu trov od oprávneného
a zaviazal oprávneného k náhrade trov súdneho exekútora.

6. V rámci doplnenia sťažnosti proti uzneseniu sp. zn. 16Ek/1326/2023 zo dňa 03. 04. 2025 povinný
poukázal na skutočnosť, že dňa 30. 04. 2025 došlo k právoplatnému zrušeniu exekučného titulu, na
základe ktorého je toto exekučné konanie vedené a to rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 16CbPv/29/2019 zo dňa 27. 11. 2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 41CoPv/7/2024 zo dňa 30. 04. 2025. Povinný dodal, že odvolací súd v tomto konaní už skôr v

uznesení sp. zn. 14CoEk/7/2024 zo dňa 09. 09. 2024 konštatoval, že posúdenie návrhu na zastavenie
exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku závisí od výsledku odvolacieho konania.
V návrhu na zastavenie exekúcie povinný poukázal na to, že oprávnený dosiahol vydanie exekučného
titulu prezentáciou nepravdivého skutkového stavu v konaní o nariadení neodkladného opatrenia,
pričom v konaní vo veci samej oprávnený implicitne uznal, že skutkový stav v konaní o nariadení

neodkladného opatrenia prezentoval nepravdivo, čo bolo zjavné z jeho úprav petitu vo veci samej
(ktorý sa už nezhodoval s petitom v exekučnom titule) tak, aby zasiahol reálne konanie povinného, o
ktorom sa – mylne – domnieval, že je protiprávne. Oprávnený však zároveň začal exekvovať neodkladné
opatrenie už v čase, kedy prebehli úpravy petitu a oprávnený tak vedel, že skutkový stav prezentovaný v
neodkladnom opatrení nezodpovedal realite. Oprávnený tak podal návrh na vykonanie exekúcie, aj keď

sám vedel, že povinný sa nedopúšťa konania opísaného v petite exekučného titulu, zároveň ho podal
aj predčasne, bez akéhokoľvek rozhodnutia o petite vo veci samej, ktorý oprávnený zmenil tak, aby
aspoň zasahoval konanie povinného. Povinný zdôraznil, že právoplatným zrušením exekučného titulu
sa potvrdilo, že oprávnený žaloval povinného bezdôvodne, že jeho nároky nemali právny základ. A preto
za týchto okolností by bolo nespravodlivé, aby povinný znášal trovy exekúcie. Trovy exekúcie vznikli

výlučne nadbytočným, predčasným a bezdôvodným konaním oprávneného, bez právneho základu. Len
jemu tak treba pričítať vznik trov exekúcie. Na základe uvedených dôvodov povinný navrhol súdu, aby
exekúciuvcelomrozsahuzastavilapriznalpovinnémunároknanáhradutrovodoprávnenéhoazaviazal
oprávneného k náhrade trov súdneho exekútora.

7. Oprávnený sa k sťažnosti povinného vrátane jeho doplnenia nevyjadril.

8. Povinný podaním zo dňa 02. 06. 2025 navrhol zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. b)
Exekučného poriadku z dôvodu zrušenia exekučného titulu, na podklade ktorého prebieha exekúcia
a to rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CbPv/29/2019 zo dňa 27. 11. 2023

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoPv/7/2024 zo dňa 30. 04.
2025. Povinný opätovne navrhol zastaviť exekúcie aj z dôvodu prítomnosti iných skutočností, ktoré
bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, ktoré boli už skôr prezentované v rámci návrhu na zastavenie
exekúcie zo dňa 21. 08. 2023, a ktoré spočívajú v excesívnej interpretácií exekučného titulu zostrany oprávneného (rozpor s jeho významom), vydanie exekučného titulu prezentáciou nepravdivého
skutkového stavu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, úprave petitu v rámci základného
konania vo veci samej, predčasného a neoprávneného iniciovania exekučného konania, v čase keď

prebehli úpravy petitu, keď oprávnený mal vedomosť o rozpore skutkového stavu v exekučnom
titule s realitou. Oprávnený tak podal návrh na vykonanie exekúcie, aj keď sám vedel, že povinný
sa nedopúšťa konania opísaného v petite exekučného titulu, zároveň ho podal aj predčasne, bez
akéhokoľvek rozhodnutia o petite vo veci samej, ktorý oprávnený zmenil tak, aby aspoň zasahoval
konanie povinného. Povinný zdôraznil, že právoplatným zrušením exekučného titulu sa potvrdilo, že

oprávnený žaloval povinného bezdôvodne, že jeho nároky nemali právny základ. Trovy exekúcie vznikli
výlučne nadbytočným, predčasným a bezdôvodným konaním oprávneného, bez právneho základu. Len
jemu tak treba pričítať vznik trov exekúcie. Na základe uvedených dôvodov povinný navrhol súdu, aby
exekúciuvcelomrozsahuzastavilapriznalpovinnémunároknanáhradutrovodoprávnenéhoazaviazal
oprávneného k náhrade trov súdneho exekútora.

9. Oprávnený v rámci vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril nesúhlas so
zastavením exekúcie a s uložením navrhovanej povinnosti k úhrade nákladov súdneho exekútora
a povinného.

10. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,

ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

11. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca

stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

12. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

13. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

14. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na
povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

15. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

16. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

17. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

18. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v
ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, a po
skonštatovaní,žesťažnosťmázákonompredpísanénáležitosti,preskúmalbeznariadeniapojednávania
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom, a dospel k záveru, že sťažnosť (vrátane doplnenia)

povinného je v celom rozsahu dôvodná, a preto sťažnosťou napadnuté uznesenie vyššieho súdneho
úradníka je potrebné podľa § 250 ods. 2 CSP zmeniť. Sudca s prihliadnutím na hospodárnosť
konania súčasne rozhodol aj o ďalšom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, keďže bol podaný
z identického dôvodu, ktorý bol namietaný aj v rámci podanej sťažnosti v spojení s jej doplnením. Sudca
po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav

veci bol v tom čase zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol v vyvodený správny právny
záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Avšak pre sudcu pri rozhodovaní o sťažnosti (vrátane
doplnenia) a v spojení s ďalším návrhom na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav, ktorý tu je v čase
vydania jeho rozhodnutia. Sudca preto musí prihliadnuť aj na tzv. novoty, ku ktorým došlo po rozhodnutívydanomsúdnymúradníkom,atakoutonovotouzostranypovinnéhobolariadnepreukázanáskutočnosť
zrušenia exekučného titulu, na podklade ktorého prebieha výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní.
Vo vzťahu k ostatným námietkam v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie sťažnosťou napadnutého

uznesenia.

19. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s
cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo

iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Základnou
vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť.
Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným
spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola
dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako
aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky

vykonateľnosti exekučného titulu. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje
neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Exekučný súd je
nielenoprávnený,aleajpovinnýskúmaťzákonnosťexekučnéhotituluvktoromkoľvekštádiuužzačatého
konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia
existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (II. ÚS 545/2010-15).

20. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri
prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-

právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo

k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

21. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zákonom zavedený ako procesná obrana povinného
proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania
exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinného

na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie,
ktoré slúži ako podklad na vykonanie exekúcie Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie
môže byť iba skutočnosť procesného alebo hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučného
titulu. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, v ktorom bol
vydaný exekučný titul, čiže exekučný súd už nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku

exekučného titulu. Exekučný súd nie je príslušný skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, ani
nenahrádza orgán v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti, ale je exekučným titulom viazaný
a musí z neho vychádzať. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie a sťažnosti žiadať o
vecný prieskum exekučného titulu, pretože exekučný súd naň nemá právomoc, keďže vo vzťahu k
rozhodnutiu orgánu v základnom konaní nepôsobí ako opravná inštancia a jeho úlohou je len zabezpečiť

nútený výkon rozhodnutia súdu vydanom v základnom konaní, do ktorého obsahu nemôže nijakým
spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať, keďže je ním viazaný. Sudca opätovne zdôrazňuje,
že v exekučnom konaní sa súd zaoberá len takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného
titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré
by bola exekúcia neprípustná, a preto ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne

ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa
stalo podkladom pre exekúciu. Sudca zdôrazňuje, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje
právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo
domáhať sa súdnej ochrany pri výkone súdom priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní
iba uplatňuje právo priznané. Sudca sa v zmysle uvedeného v rámci rozhodovania o sťažnosti prioritne

zameral na prieskum formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, na podklade ktorého
prebieha exekúcia s prihliadnutím na najvýznamnejšiu námietku povinného o zrušení exekučného titulu.22. Exekučný súd v konaní v priebehu celého exekučného konania preskúmava jeho zákonnosť, ako aj
prípadnú existenciu dôvodov pre ktorý exekúciu je nevyhnutne potrebné zastaviť a to či už na podnet
účastníka exekučného konania na strane povinného alebo z úradnej povinnosti. Ustanovenie § 61k

ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to
bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Základným materiálnym predpokladom pre vykonanie
exekúcie je exekučný titul. Exekučný titul musí existovať nielen v čase vydania poverenia na vykonanie
exekúcie, ale až do ukončenia exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia
byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané na to, aby rozhodnutie

bolo exekučným titulom, musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá
umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Exekučný titul musí byť
spôsobilým podkladom pre výkon exekúcie v celom priebehu exekučného konania. V prípade ak daným
atribútom nedisponuje, resp. ho v priebehu konania stratí, je daný dôvod na zastavenie exekúcie aj
z úradnej povinnosti.

23. Najrelevantnejšou námietkou zo strany povinného, s ktorou sa bolo potrebné v rámci
exekučného konania sa vysporiadať, bola námietka o zrušení exekučného titulu v čase po začatí
exekúcie. Preskúmaním povinným predloženého rozsudku Okresného súdu Babská Bystrica sp. zn.
16CbPv/29/2019 zo dňa 27. 11. 2023 bolo zistené, že jeho druhým výrokom bolo zrušené uznesenie
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CbPv/29/2019 zo dňa 05. 12. 2019 (exekučný titul).

Predmetný rozsudok prvostupňového súdu bol v celom jeho rozsahu potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoPv/7/2024 zo dňa 30. 04. 2025. Predmetné rozhodnutia vo
vzájomnej spojitosti nadobudli právoplatnosť dňa 24. 07. 2025.

24. Na základe uvedenej skutočnosti súd v exekučnom konaní bol povinný opätovne preskúmať

exekučný titul z hľadiska jeho formálnej a materiálnej vykonateľnosti. V prejednávanej veci oprávnený
podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade v tom čase vykonateľného exekučného titulu.
Základným predpokladom pre vedenie exekúcie je existencia vykonateľného exekučného titulu, avšak
počas priebehu exekúcie môže nastať situácia, za ktorej dochádza k zániku jeho vykonateľnosti, v
dôsledku čoho sa rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, stáva neúčinným. Jedným z týchto prípadov

je aj zrušenie exekučného titulu. Nakoľko rozhodnutím prvostupňového súdu v spojení s rozhodnutím
odvolacieho súdu bol v celom jeho rozsahu zrušené neodkladné opatrenie, teda exekučný titul, ktorým
je povinnému uložená nepeňažná povinnosť, ktorá je predmetom vymoženia v rámci tohto exekučného
konania nemôže byť spornou tá skutočnosť, že dané rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vykonanie
exekúcie v tomto konaní, nie je vykonateľné tak po formálnej ako aj materiálnej stránke vykonateľnosti.

V dôsledku uvedenej skutočnosti dotknuté uznesenie prvostupňového súdu (neodkladné opatrenie)
nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, aby na
jeho podklade prebehol ďalší výkon exekúcie. Keďže uvedené rozhodnutie nespĺňa základnú zákonom
predpokladanú vlastnosť rozhodnutia a to spôsobilosť byť exekučným titulom, t. j. jeho vykonateľnosť,
exekučný súd nemôže prijať iný právny záver než ten, že prebiehajúca exekúcia stala neprípustnou.

Exekučný titul v čase rozhodovania o sťažnosti povinného vrátane jeho ďalšieho návrhu na zastavenie
exekúcie nie je formálne a materiálne vykonateľným exekučným titulom. Taktiež bolo možné konštatovať
záver, že dôvod na zastavenie exekúcie nastal až po jej začatí exekúcie nadobudnutím právoplatnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového súdu o zrušení
exekučného titulu. Sudca vzhľadom na zistený skutkový stav a dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise

konštatuje, že v tomto exekučnom konaní je prítomný dôvod na zastavenie exekúcie v celom rozsahu
podľa§61kods.1písm.b)Exekučnéhoporiadku,atedadôvodnazákladektoréhobyje možnévyhovieť
sťažnosti povinného proti napadnutému uzneseniu ako aj podaného ďalšieho návrhu povinného na
zastavenie exekúcie. Preukázané zrušenie exekučného titulu predstavuje obligatórny dôvod, pre ktorý
súd musí exekúciu zastaviť v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.

25. Judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej
republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o ňom, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov napadnutého

o rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v sťažnostnom konaní. Súd konajúc sudcom pre prítomnosť
rozhodujúceho a nesporného dôvodu na zastavenie exekúcie (zrušenie exekučného titulu) preto
nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinného obsiahnutými v jeho podaniach,
keďže nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného a ďalšom návrhu nazastavenie exekúcie (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05
zo dňa 16. 03. 2005).

26. Na základe vyššie uvedeného súd konajúci sudcom sumarizuje, že v predmetnej veci dospel k
právnemu záveru, že podaná sťažnosť povinného (vrátane doplnenia) ako aj ďalší návrh na zastavenie
exekúcie sú dôvodnými podaniami vo veci samej, a preto podľa § 250 ods. 2 CSP zmenil uznesenie
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/1326/2023 zo dňa 03. 04. 2025 tak, že exekúciu v celom
rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil, tak ako je uvedené v I. výroku tohto

uznesenia.

27. S odkazom na § 61l ods. 3 Exekučného poriadku súd konajúc sudcom pri zastavení exekúcie
rozhodol súčasne aj o trovách účastníkov exekučného konania a súdneho exekútora.

28. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre
vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí

trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre
maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

30. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

31. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v

súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

32. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného
advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

33. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
uloženározhodnutímsúdutomu,ktoichvznikzavinil,aktorébypririadnompriebehukonania.Prinávrhu
na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a
pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania,

nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.

34. Oprávnený si neuplatnil nárok na náhradu trov konania (trov právneho zastúpenia) spojených
s možnosťou podania vyjadrenia k sťažnosti povinného a jeho doplnenia a taktiež si neuplatnil ani
nárok na náhradu trov spojených s podaním vyjadrenia k ďalšiemu návrhu povinného na zastavenie

exekúcie. Oprávnený si návrhom na vykonanie exekúcie uplatnili nárok na náhradu trov exekučného
konania v celkovej výške 162,10 EUR. Predmetný nárok je odvodený od neurčitej hodnoty uplatneného
nepeňažného nároku, ktorý bol priznaný exekučným titulom. Z dôvodu zrušenia exekučného titulu
a s tým spojeného vzniku dôvodu pre zastavenie exekúcie, ktorý možno pričítať oprávnenému
(zodpovednosť za spôsobilosť exekučného titulu znáša výlučne oprávnený) zanikol aj nárok na náhradu

týchto trov od povinného. A preto súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania od
povinného nepriznal, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia

35. Súd v tomto bode poukazuje na § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého povinný má
voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu

súd na ich návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý
možno oprávnenému pričítať.36. Povinný si v rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 21. 08. 2023 v spojení
s jeho doplnením zo dňa 20. 12. 2023 neuplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, v čoho
dôsledku v danom rozsahu súd konajúc vyšším súdnym úradníkom nebol povinný rozhodovať o tomto

nároku. Preto v rámci sťažnostného konania s prihliadnutím na koncentračnú zásadu návrhu povinného
o zastavenie exekúcie nemožno spätne priznať povinnému nárok na náhradu trov spojených s danými
podania (úkon právnej služby prevzatie právneho zastúpenia a úkon právnej služby písomného podania
na súd).

37. Povinný si v rámci podanej sťažnosti, doplnenia sťažnosti a v ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie
uplatnil nárok na náhradu trov od oprávneného v rozsahu 100 % avšak v každom prípade bez vyčíslenia.

38.VokolnostiachvecisanemusíjaviťsvojvoľnýmvýkladomustanoveníExekučnéhoporiadkuotrovách
konania taký výklad, podľa ktorého oprávnenému je možné pričítať procesné zavinenie zastavenia
exekúcie ak podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že nebol splnený základný materiálny

predpoklad exekúcie, ktorým je vykonateľné rozhodnutie, v situácii, keď na rozhodnutí súdu bola
vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014,
sp. zn. IV. ÚS 278/2014-10). Oprávnenému môže byť uložená povinnosť znášať trovy exekúcie, ak
oprávnený iniciuje exekúciu v dôvere v rozhodnutie, ktoré opatrené doložkou vykonateľnosti vykazuje
znak exekučného titulu, no exekúcia bola zastavená po zistení, že rozhodnutie nie je vykonateľné (I. ÚS

411/2012, IV. ÚS 138/2011. IV. ÚS 79/2011, III. ÚS 590/2024, IV. ÚS 119/2025).

39. S prihliadnutím na skutočnosť, že povinný bol v časti exekučného konania o sťažnosti, jeho
doplnenia a ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie v celom rozsahu úspešný, keďže došlo zastaveniu
prebiehajúcej exekúcie súdom v celom rozsahu, súd priznal povinnému nárok na náhradu trov

exekučného konania v súvislosti s týmito špecifikovanými úkonmi právnej služby od oprávneného vo
výške 100%.

40.Vtejtofázeexekučnéhokonaniapredstavujezákladnásadzbatarifnejodmenyzajedenúkonprávnej
služby je jedna trinástina výpočtového základ v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v čase realizovania jednotlivých
úkonov právnej služby za rok 2025. Hodnota jedného úkonu právnej služby v základnom konaní
predstavuje sumu vo výške 114,15 EUR, a hodnota jedného úkonu právnej služby v exekučnom konaní
v zmysle § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. predstavuje sumu vo výške 57,075 EUR,
zaokrúhlene 57,08 EUR.

41. V tomto exekučnom konaní povinný má nárok na náhradu trov exekučného konania a to trov za
právnezastúpeniezatriúkonyprávnejslužby–podaniesťažnosti,podaniedoplneniasťažnosti,podanie
ďalšieho návrhu na zastavenie exekúcie, ku ktorým sa pripočíta hodnota troch režijných paušálov
za rok 2025, t. j spolu suma vo výške 215,76 EUR (3 x 57,08 EUR + 3 x 14,84 EUR). Právny

zástupca povinného podľa verejne dostupného zoznamu daňových subjektov registrovaných pre DPH
spravovaného Finančnou správou Slovenskej republika nie je platcom dane z pridanej hodnoty, a preto
sa hodnota náhrady trov povinného nezvyšuje o daň z pridanej hodnoty. Na základe uvedeného súd
konajúc sudcom priznal povinnému od oprávneného nárok na náhradu trov exekučného konania v
celkovej výške 215,76 EUR, ktorý je povinný uhradiť oprávnený k rukám právneho zástupcu povinného

v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia, tak ako je uvedené v III. výroku
tohto uznesenia.

42. V exekučnom konaní platí trovy súdneho exekútora spravidla povinný. Predmetné pravidlo vychádza
zo skutočnosti, že príčinou podania návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného bolo

správanie povinného (povinný dobrovoľne v stanovenej lehote nesplnil to, čo mu ukladá exekučný
titul). Uvedené však neplatí bezvýnimočne. Ak sa exekúcia končí inak ako uspokojením oprávneného,
t. j. ak sa skončí zastavením na základe upovedomenia súdneho exekútora o zastavení exekúcie
podľa § 61n Exekučného poriadku alebo na základe uznesenia exekučného súdu podľa § 61k a
§ 61l Exekučného poriadku z dôvodu, ktorý možno pričítať oprávnenému, platenie trov súdneho

exekútora bude povinnosťou oprávneného. Podmienkou na prenesenie povinnosti platiť trovy exekútora
z povinného na oprávneného je teda to, že dôvod zastavenia exekúcie možno pričítať oprávnenému.
Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému pri posudzovaní tejto otázky je možné dôvod zastavenia
z dôvodu nespôsobilého exekučného titulu pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúciepodaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli. Procesnú
zodpovednosť za vykonateľnosť exekučného titulu v priebehu celého exekučného konania znáša
výlučne oprávnený. V danom prípade dôvod na zastavenie exekúcie v danom prípade nastal po začatí

exekúcie, a to po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom.

43. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada
výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor
predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria

mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov
podľa prvej vety.

44. Podľa § 30b Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa
vykonávajúniektoréustanoveniazákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.233/1995Z.z.osúdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov, (ďalej len „Vyhláška č. 68/2017 Z. z.“) v exekučnom konaní začatom od 1. apríla
2017 do 31. decembra 2023, ktoré sa právoplatne neskončilo do 31. decembra 2023, patrí exekútorovi
odmena a náhrada výdavkov podľa predpisov účinných do 31. decembra 2023.

45. Podľa § 21 ods. 2 prvá veta č. 68/2017 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2023 náhrada paušálnych

výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením
exekúcie.

46.Podľa§22ods.1Vyhláškyč.68/2017Z.z.vzneníúčinnomdo31.12.2023exekútorovipatrínáhrada
paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.

47. Súd konajúc sudcom rozhodol o trovách súdneho exekútora podľa § 198 ods. 2, § 199c ods. 1
Exekučného poriadku, a v zmysle § 30b Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 68/2017 Z. z.“) v spojení s § 22 ods.
1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., a priznal poverenému súdnemu exekútorovi trovy súdneho exekútora vo
výške 73,80 EUR, ktoré pozostávajú zo sumy náhrady paušálnych výdavkov vo výške 60 EUR a zo sumy
23 % dane z pridanej hodnoty vo výške 13,80 EUR, keďže súdny exekútor je podľa verejne dostupného
zoznamu daňových subjektov registrovaných pre DPH spravovaného Finančnou správou Slovenskej

republiky platcom dane z pridanej hodnoty, a zaviazal k ich úhrade oprávneného v lehote do troch dní
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti, tak ako je uvedené v IV. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).