Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14P/54/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125202706
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Bineková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125202706.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., narodeného XX.XX.XXXX,
trvale bytom C., D. XX, C. E., toho času bytom F. G., H. C. I. XXX, J. E., dieťa rodičov: matky K. B.,
narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XX, C. E., toho času bytom F. G., H. C. I. XXX, J. E.,
a otca neuvedeného, dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky L. B., narodenej
XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XX, C. E., toho času bytom F. G., H. C. I. XXX, J. E., o návrhu Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

I. v y h l a s u j e , že Okresný súd Prešov nemá právomoc vo veci konať,

II. konanie z a s t a v u j e ,

III. navrhovateľ n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 08.04.2025 sa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov (ďalej
ako ,,navrhovateľ“) domáhal, aby súd zrušil náhradnú osobnú starostlivosť maloletému A. a maloletého
zveril do osobnej starostlivosti matky.

2. Návrh navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že stará matka sa s maloletým A. pravdepodobne

v júni 2024 odsťahovala do Českej republiky k svojej dcére/matke maloletého K. B.. Dňa 06.01.2025
Odbor sociálních věcí a zdravotnictví Městského úradu Česká Lípa na základe dožiadania navrhovateľa
vykonal neohlásené preverenie na adrese M. XXXX, J. N., pri ktorom bolo zistené, že maloletý A. býva
spolu so svojou matkou a starou matkou. Stará matka uviedla, že v J. E. plánuje zostať, chce žiadať
aj o povolenie k trvalému pobytu. Maloletý A. od septembra 2024 navštevuje 2. ročník Základnej školy
Špičák. Spolu s návrhom bol súdu predložený aj rodný list maloletého A..

3. Zo správy K. O. J. N. z 05.01.2026 súd zistil, že maloletý A. so svojou matkou a starou matkou býva
v F. G., U Starého divadla 248 a navštevuje 3. ročník Základnej školy praktickej v F. G., F. K. XXX.Tieto
informácie telefonicky uvedenému úradu poskytla matka maloletého A..

4. Podľa čl. 1 písm. a) Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v

oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa prijatého Haagskou konferenciou
medzinárodného práva súkromného dňa 19.10.1996 a oznámeného v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky pod č. 344/2002 Z. z. (ďalej len ,,Haagsky dohovor“), cieľom tohto Dohovoru je určiť, orgány
ktorého štátu majú právomoc prijímať opatrenia na ochranu osoby alebo majetku dieťaťa.

5. Podľa čl. 5 ods. 1 Haagskeho dohovoru právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho

majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt.6.PodľaNariadeniaRady(EÚ)č.2019/1111z25.júna2019oprávomociauznávaníavýkonerozhodnutí
v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch
detí (ďalej ako ,,nariadenie“) s cieľom zabezpečiť rovnosť pre všetky deti by sa toto nariadenie malo

vzťahovať na všetky rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach, vrátane opatrení na ochranu
dieťaťa, a to nezávisle od toho, či súvisia s konaniami v manželských veciach alebo inými konaniami.
7. Podľa čl. 7 ods. 1 nariadenia súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a
povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Uvedené
sa uplatňuje s výhradou článkov 8 až 10.

8. Podľa čl. 8 nariadenia keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného
členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého
pobytu dieťaťa si v rámci výnimky z článku 7 ešte tri mesiace po presťahovaní zachovávajú právomoc
na zmenu rozhodnutia o práve styku, ktoré bolo vydané v tomto členskom štáte pred tým, ako sa dieťa
presťahovalo, ak osoba, ktorej bolo upravené právo styku uvedeným rozhodnutím, má naďalej svoj
obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa. Uvedené sa neuplatňuje, ak sa

nositeľ práva styku podrobil právomoci súdov členského štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa účasťou
na konaní pred týmito súdmi bez toho, aby namietal ich právomoc.
9. Čl. 9 nariadenia upravuje právomoc v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania
dieťaťa v inom členskom štáte ako je členský štát, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne
pred jeho neoprávneným premiestnením alebo zadržaním.

10. Podľa čl. 10 ods. 1 a ods. 2 nariadenia súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských
práv a povinností, ak sú splnené tieto podmienky:
a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že:
(i) aspoň jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte;
(ii) dieťa malo predtým v tomto členskom štáte obvyklý pobyt, alebo

(iii) dieťa je jeho štátnym príslušníkom;
b) účastníci, ako aj každý nositeľ rodičovských práv a povinností:
(i) sa slobodne dohodli na voľbe právomoci najneskôr v čase začatia konania, alebo
(ii) výslovne prijali uvedenú právomoc počas daného konania a súd zaistil, že všetci účastníci boli
informovaní o svojom práve neprijať právomoc; a

c) ak je výkon právomoci v najlepšom záujme dieťaťa.
Dohoda o voľbe súdu musí mať písomnú formu, musí v nej byť uvedený dátum a musia ju podpísať
dotknutí účastníci, alebo sa musí zaznamenať v zápisnici súdu v súlade s vnútroštátnym právom
a vnútroštátnymi postupmi. Každá komunikácia elektronickými prostriedkami, ktorá poskytuje trvalý
záznam o dohode, sa považuje za rovnocennú s písomnou formou. Osoby, ktoré sa stanú účastníkmi

konania po jeho začatí, môžu vyjadriť svoj súhlas po začatí konania. Pokiaľ neuplatnia námietku,
považuje sa ich súhlas za udelený.
11. Nariadenie sa uplatňuje podľa čl. 1 ods. 1 písm. b) na všetky občianske veci, ktoré sa vzťahujú
na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.
Pojem ,,rodičovské práva a povinnosti“ sa široko vymedzuje v čl. 1 ods. 2 nariadenia. Zoznam vecí

v zmysle pojmu ,,rodičovské práva a povinnosti“ podľa čl. 1 ods. 2 nariadenia nie je však úplný, je len
orientačný (demonštratívny) a zahŕňa, okrem iného, aj ,,opatrovnícke právo“ či ,,právo styku s dieťaťom“.
Aplikácia nariadenia je vylúčená iba v taxatívne vymedzenom (uzavretom) okruhu vecí podľa čl. 1 ods.
4 nariadenia (určenie alebo popretie rodičovstva; rozhodnutia o osvojení, na opatrenia predchádzajúce
osvojeniu alebo na vyhlásenie osvojenia za neplatné alebo na jeho zrušenie; priezvisko a mená dieťaťa;

nadobudnutieplnejprávnejspôsobilostidieťaťa;vyživovaciupovinnosť;poručníckefondy(„trusty“)alebo
otázky dedenia; opatrenia prijaté ako sankcia za trestné činy spáchané deťmi).

12. Podľa čl. 18 nariadenia ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto
nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu

iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

13. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len ,,CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku,
ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako

návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z
povahy veci nevyplýva inak.14. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,CSP“) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

15. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

16. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie

bezodkladne zastaví.

17. V konaní sa objavuje cudzí prvok, ktorý je daný tým, že maloletý A. spolu s matkou a starou matkou
býva v J. E., kde maloletý navštevuje základnú školu. Súd preto pristúpil k skúmaniu právomoci vo veci
konať a rozhodovať, ktorú je povinný skúmať z úradnej povinnosti v každom štádiu konania.

18. Pre určenie právomoci súdu vo veci s cudzím prvkom týkajúcim sa niektorého z členských štátov
Európskejúnie,voveciosobnejstarostlivostiomaloletédieťavrátanenáhradnejosobnejstarostlivosti,je
rozhodujúca právna úprava obsiahnutá v Nariadení Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci
a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a
o medzinárodných únosoch detí (ďalej len ,,nariadenie“), pričom nariadenie má podľa čl. 7 ods. 2 druhej

vety Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Pri skúmaní právomoci je
v rámci európskeho prostredia relevantným pojmom pojem ,,obvyklý pobyt“. V zmysle názorov právnej
vedy a praktickej príručky k uvedenému nariadeniu je možné za obvyklý pobyt považovať miesto, kde
má osoba centrum, ťažisko svojho života, svojich záujmov, s ohľadom na svoj rodinný, pracovný, či
sociálny život. Pri určovaní právomoci súdu pritom nie je rozhodujúce štátne občianstvo, rovnako ani

miesto prihlásenia k trvalému pobytu. Obvyklý pobyt sa určuje ku dňu začatia konania.

19. V danom prípade je zrejmé, že maloletý A. nemal v čase začatia konania (dňa 08.04.2025, kedy
bol súdu doručený návrh) bydlisko na území Slovenskej republiky. Bydlisko maloletého bolo v Českej
republike,kdemaloletýžijesosvojoumatkouastaroumatkouakdesiodseptembra2024ajplnípovinnú

školskú dochádzku. Preto v zmysle čl. 7 ods. 1 nariadenia nie je daná právomoc slovenských súdov na
konanie o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti.

20. Právomoc tunajšieho súdu by mohla byť založená na prijatí právomoci tunajšieho súdu podľa čl. 10
ods. 1 písm. a) až c) nariadenia, ak by po začatí konania došlo ku kumulatívnemu splneniu podmienok

tam uvedených. Tieto podmienky však v konaní splnené neboli, pretože všetci účastníci konania neprijali
právomoc súdov Slovenskej republiky. Matka na výzvu súdu nijako nereagovala. Súd má za to, že nie je
splnená ani podmienka vyplývajúca z čl. 10 ods. 1 písm. c) nariadenia a to, že právomoc slovenského
súdu by v danom prípade bola v najlepšom záujme dieťaťa, najmä kritériu blízkosti. Právomoc by mal
mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa. V danom prípade je takýmto súdom súd Českej

republiky,kdesazdržiavamaloletédieťaspolusmatkouasostaroumatkou,aktorýbudelepšieschopný
zistiť pomery, v akých maloleté dieťa žije.

21. Keďže tunajší súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že nie je daná jeho právomoc
na konanie vo veci návrhu na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti, v súlade s čl. 18 nariadenia tento

právny záver vyslovil osobitným výrokom (I. výrok) a zároveň vzhľadom na absenciu jeho právomoci ako
jednej zo základných podmienok konania, ktorej nedostatok nie je možné odstrániť, ďalším výrokom (II.
výrok) konanie v súlade s § 161 ods. 2 CSP a s § 9 CSP zastavil.

22. Podľa čl. 30 ods. 1 nariadenia rozhodnutie vydané v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských

štátoch bez potreby osobitného konania.

23. Podľa čl. 34 ods. 1 nariadenia rozhodnutie vo veciach rodičovských práv a povinností vydané v
členskom štáte a vykonateľné v tomto členskom štáte je vykonateľné v iných členských štátoch bez toho,
aby bolo potrebné vyhlásenie jeho vykonateľnosti.

24. Súd dodáva, že v prípade právomoci súdu cudzieho štátu nemá povinnosť postúpiť vec tomuto súdu.
Je však dané oprávnenie účastníkov konania obrátiť sa na miestne a vecne príslušný súd v Českej
republike. Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 27P/53/2021-76 z 12.04.2022, ktorý nadobudolvykonateľnosť dňa 25.06.2022, a ktorým bol maloletý A. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti
starej matky, je v súlade s čl. 30 a 34 nariadenia, po jeho predložení s osvedčením vydaným slovenským
súdom na žiadosť účastníka (Príloha III nariadenia), priamo vykonateľný na území Českej republiky

bez potreby osobitného uznávacieho konania a bez potreby osobitného vyhlásenia jeho vykonateľnosti
českými orgánmi.

25. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 54 - § 55 CMP).

27. Súd nárok na náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal, keďže konanie bolo zastavené pre
nedostatok právomoci. (III. výrok)

Poučenie:

Poučenie: Proti uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov. (§ 357 písm. a) a m) CSP)
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané
a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)