Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-47Sa/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2023200036
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Michaláč

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:2023200036.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

TT-47Sa/3/2023

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobcu:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. D. XX, E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom: Ul. 29.
augusta8-10,Bratislava,ožalobevsociálnychveciachopreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanej
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

TT-47Sa/3/2023

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. mája 2022 Sociálna poisťovňa, ústredie
(ďalejajako„orgánprvéhostupňa“)vzmysle§70a§112ods.2a6zákonač.461/2003Z.z.osociálnom

poistenívzneníneskoršíchpredpisov(ďalejajako„zákonač.461/2003Z.z.“)žalobcoviodňalainvalidný
dôchodok od 08.06.2022.

2. Svoje rozhodnutie orgán prvého stupňa odôvodnil tým, že podľa posudku posudkového lekára
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Senica zo dňa 16. decembra 2021 už žalobca nie
je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou

osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho
poistenia určená na 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, od 16. decembra 2021.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podal žalobca odvolanie, v ktorom
vyjadril nesúhlas s napadnutým rozhodnutím, odvolávajúc sa na jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav. Poukazuje na obdobie pandémie, pre ktoré nemal možnosť absolvovať odborné vyšetrenia. Žiada
o opätovné posúdenie zdravotného stavu a prehodnotenie napadnutého rozhodnutia.

4. Žalovaná Sociálna poisťovňa, generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne svojím rozhodnutím č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 10. januára 2023 podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie
žalobcu zamietla a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie orgánu prvého stupňa.5. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 218 ods. 1, 2, § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, § 112
ods. 2 a 6, § 153 ods. 5 a § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. a vecne tým, že na základe podaného

odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočky Senica dňa 22. júna 2022, ktorý nevyhovel odvolaniu a predložil kompletný
posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. Posudkový
lekár Sociálnej poisťovne, ústredie posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 3. januára 2023 s tým, že celková
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zodpovedá naďalej 35 %.

6. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil iné poruchy medzistavcových platničiek,
ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zaradené
do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca
dorzopatiaaspondylopatia,položky3-degeneratívnezmenynachrbticiamedzistavcovýchplatničkách,
písmena b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr.

syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho
skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku,
ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % z percentuálneho
rozsahu 20 % až 35 %.

7. Žalobcova miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35 %, v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou.

8. Invalidný dôchodok bol odňatý v súlade s§ 70, § 71 a § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. od 8.
júna 2022, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

II. Žaloba a jej dôvody

9. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 10. januára 2023 podal žalobca správnu žalobu a žiadal, aby súd
napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

10. Žalobca vo svojej žalobe poukazuje na neurologické vyšetrenie F. G., podľa ktorého žalobca
disponuje poruchou satodynamiky LS chrbtice, poruchou statodynamiky C-TH- L chrbtice, skoliózou,

spondylózou, spondylatrózou, hyper TH kyfóza, sydrómom karpálneho tunela bil. Žalobca zdôrazňuje,
že trpí každodennými bolesťami, ktoré tlmí liekmi, má často sa prejavujúce svalové a nervové dráždenie
chrbtice. Ochorenie tohto charakteru nie je vyliečiteľné, stav sa mu iba zhoršuje, čo preukazujú aj
lekárske správy.

11. Taktiež poukazuje na vyjadrenie v posudku, kde sa uvádza, že zistený objektívny nález zodpovedá
aj nepravidelnému /sporadickému/ ošetreniu u odborníka. Treba brať do úvahy o akom časovom období
sa píše, ide o obdobie pandémie, kedy návštevy u lekárov boli v prísne obmedzenom režime a v
prípade, ak nešlo o smrteľnú chorobu, tak vás lekár neobjednal. Lekárska správa z 08.11.2022 uvádza,
že ide o pokročilú osteochondrózu chrbtice a protrúzie diskov aj s kontaktom na nervovú štruktúru.

Stav je chronifikovaný, a na základe tohto vyjadrenia sa žalobca domnieva, že došlo k nesprávnemu
posúdeniu jeho zdravotného stavu. Po operácií karpálneho tunela v roku 2019 s reziduálnou chronickou
neuropatiou, potvrdenou EMG vyšetrením sú viac než zrejmé pretrvávajúce neurogénne zmeny v
tenarovom svalstve PHK.

III. Vyjadrenie žalovanej

12. Vo vyjadrení žalovaná uvádza, že posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej ústredie,

preskúmal všetky predložené odborné vyšetrenia, odvolanie žalobcu a vypracovaný posudok
posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, pobočky Senica a zistil, že vypracovaný posudok
posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, pobočky Senica je správny, bez zistenej príčiny na
zmenu.13. V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu, podľa diagnostických
záverov odborných lekárov, posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie objektívne zistil

skutkový stav, neboli diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením zdravotného stavu
posudkovými lekármi sociálneho poistenia žalovanej.

14. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného

poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti,
ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

IV. Replika žalobcu

15. Žalobca uvádza, že po preštudovaní všetkých lekárskych správach, je zrejmé že v roku 2013 mu
bola diagnostikovaná koxartóza I. stupňa a v súčasnosti 11. stupňa, čo znamená, že jeho zdravotný stav
má zhoršujúcu tendenciu a naďalej trvá na tom, že invalidný dôchodok mu bol odňatý neprávom.

V. Relevantné právne predpisy

16. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý

zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

17. Podľa § 71 ods. 2 ZSP, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie

ako jeden rok.

18. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo
nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti

zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada
na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu.

19. Podľa § 71 ods 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia

pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

20. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

21. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

22. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.23. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných
zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

24. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie
je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí
sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného
postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

25. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

26. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Trnave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol
s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z
Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci
podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“)

preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj
postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v
správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych
veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a
§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP rozhodol vo veci po

nariadenom pojednávaní za prítomnosti žalobcu a zástupkyne žalovaného, pričom súd dospel k záveru,
že správna žaloba nie je dôvodná.

27. Na pojednávaní žalobca zotrval na svojej žalobe a žalobných dôvodoch, zástupkyňa žalovaného
zotrvala na nedôvodnosti žaloby. Na pojednávaní žalobca predložil do konania lekárske správy: lekársky

nález zo dňa 24.09.2025 F. B. G., lekárske nálezy zo dňa 15.07.2025, 03.12.2025 a zo dňa 11.11.2025
F. C. H., lekársku správu zo dňa 07.01.2025 F. B. F..

28. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. januára
2023, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bol žalobcovi odňatý

invalidný dôchodok.

29. Tunajší súd v prvom rade poukazuje na to, že jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný
dôchodok, jeho zvýšenie, ale aj podmienkou pri prehodnotení nároku invalidného dôchodku je invalidita
poistenca, ktorá je v danom prípade medzi účastníkmi konania sporná. Podmienky, za ktorých sa

považuje poistenec za invalidného upravuje § 71 zákona č. 461/2003 Z. z.. Posudzovanie zdravotného
stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne
odbornou (medicínskou), na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového
poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme
lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v zmysle § 153 ods. 1 písm. b/ v spojení

s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods.
5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či
konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného

postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so
zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené
v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom
posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiukonkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám
nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v
správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych

otázok (porovnaj závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). Práve preto, že
posudok posudkových je podkladom rozhodnutia žalovanej, je potrebné, aby posudok bol dostatočne
určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý, pričom v danom prípade posudky posudkových
lekárov žalovanej tieto atribúty spĺňajú.

30. V prejednávanej veci záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej
dňa 10. januára 2023, bol lekársky posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne zo dňa 03.01.2023, podľa ktorého žalobca už nie je invalidný podľa § 71 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na

35 %. Iné zdravotné ochorenia u žalobcu neodôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o 10 % nakoľko závažnosť týchto
ochorení neovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. K naplneniu medicínskej
stránky invalidity posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne zo dňa 03.01.2023 uviedol,
že :

31. „Účastník konania bol od roku 2013 invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 45 % pre ochorenie chrbtice. V Českej republike nebol uznaný za invalidného, nakoľko jeho
pracovná schopnosť poklesla len o 30 %.

32. V Slovenskej republike bol naposledy posúdený v decembri 2021 na základe kontrolnej lekárskej
prehliadky určenej na máj 2021, kedy miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola
stanovená na 35% - invalidita zanikla, účastník konania sa odvolal.
33. Podľa priložených neurologických nálezov zo dňa 29. novembra 2021, 22. júna 2022 a 8. novembra
2022, sa podrobil opätovnému vyšetreniu driekovokrížovej chrbtice magnetickou rezonanciou so

zistením menej závažných degeneratívnych zmien stavcov a medzistavcových platničiek s nevýraznými
posunmi a tlakmi na nervové štruktúry, bez poškodenia nervových štruktúr. Objektívny neurologický
nález dokumentuje nezávažné obmedzenie statodynamiky celej chrbtice, funkčné obmedzenie chrbtice
charakterizuje odborník pre neurológiu ako "jednotretinové". Zistený objektívny nález zodpovedá aj
nepravidelnému (sporadickému) ošetrovaniu u odborníka pre neurológiu.

34. Ochorenie celej chrbtice degeneratívnymi zmenami s bolesťou chrbtice, s miernym funkčným
postihnutím a prejavmi nervového a svalového dráždenia, je naďalej rozhodujúcim zdravotným
postihnutím, ktoré odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %>, t. j. v
hornej hranici referenčného rozmedzia pre mierne funkčné postihnutie chrbtice.

35. Účastník konania bol v roku 2019 operovaný pre syndróm karpálneho tunela vpravo, kontrolné
elektromyografické vyšetrenie z júna 2022 vykazuje len mierne reziduálne zmeny pravého stredového
nervu, čo je z posudkového hľadiska málo významným nálezom. Nález na ľavom stredovom nerve je
ešte v norme. Dokumentovaný stav nemá vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť.

36. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie preštudoval posudkový spis
a novodoložené odborné neurologické vyšetrenie zo dňa 8. novembra 2022. Zistil, že vypracovaný
posudok posudkového lekára vykonávajúceho lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni,

pobočka Senica zo dňa 16. decembra 2021 a zo dňa 22. júna 2022 je naďalej správny a nebol zistený
medicínsky dôvod na zmenu posudku.

37. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zodpovedá naďalej 35 %.“

38. Z uvedeného odborného posudku o invalidite, ktorý bol použitý ako jeden z dôkazov pre rozhodnutie,
jezrejmé,zakýchpodkladovposudkovýlekársociálnehopoisteniavychádzal,akézdravotnépostihnutie
určil za rozhodujúce, lekár sa venoval aj možnému zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.. Posudok je odôvodnený takýmspôsobom, že sú z neho zrejmé a poznateľné úvahy posudkového lekára sociálneho poistenia, ktoré
nevzbudzujú odôvodnené pochybnosti o jeho správnosti. Posudkový lekár sociálneho poistenia v rámci
druhostupňového odvolacieho konania pri posudzovaní invalidity zhodnotil zdravotný stav žalobcu,

vychádzal pritom z objektívnych odborných lekárskych nálezov, ktoré aj žalobca predložil. Posudkový
lekár riadne zdôvodnil z akého dôvodu pristúpil k zmene celkovej mieri poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť u žalobcu a prečo túto stanovil vo výške 35%.

39. Čo sa týka žalobcom doložených lekárskych správ v rámci jeho správnej žaloby: Neurologické

vyšetreniez08.11.2022odF.B.G.,EMGvyšetreniez30.06.2022,Neurologickévyšetreniez21.06.2022
od F. B. G., MR LS chrbtice z 13.09.2022, tak všetky tieto posudkový lekár pri posúdení invalidity žalobcu
v rámci svojho posudku z 03.01.2023 zhodnotil a na všetky tieto aj prihliadol. Pokiaľ žalobca k žalobe
priložil aj neurologické vyšetrenie z 19.09.2013 od F. B. G. a neurologické vyšetrenie z 19.01.2016
(predložené súdu bez úradnej pečiatky a podpisu lekára, zrejme tiež od F. B. G.), tieto lekárske nálezy
sú staršie, takmer 10 rokov staré a teda neodzrkadľujú aj naďalej reálny zdravotný stav žalobcu čo

sa týka posúdenia trvania jeho invalidity. To najmä z toho dôvodu, že v administratívnom konaní boli
produkované novšie lekárske nálezy týkajúce sa neurologického vyšetrenia žalobcu a to od rovnakého
lekára - F. B. G..

40. Na lekárske správy predložené žalobcom na pojednávaní dňa 24.02.2026 (lekársky nález zo dňa

24.09.2025 F. B. G., lekárske nálezy zo dňa 15.07.2025, 03.12.2025 a zo dňa 11.11.2025 F. C. H.,
lekársku správu zo dňa 07.01.2025 F. B. F..) správny súd nemohol prihliadnuť nakoľko pri rozhodovaní
súd vychádza v zmysle ustanovenia § 119 SSP zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
aktentozákonneustanovujeinakanarozhodnutiesprávnehosúdujerozhodujúcistavvčasevyhlásenia
alebovydaniarozhodnutiaorgánuverejnejsprávyalebovčasevydaniaopatreniaorgánuverejnejsprávy

(§ 135 ods. 1 SSP).

41. Pochybnosti žalobcu o správnosti posúdenia jeho zdravotného stavu sú nedôvodné, vyvolané
jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a
záverov prijatých v konaní. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť ako už súd vyššie opísal, si vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo
veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia § 153 ods. 5 zákona
č. 461/2003 Z.z.

42. Posudkoví lekári žalovanej komplexne posúdili zdravotný stav žalobcu s prihliadnutím na všetky

jeho diagnózy a dostatočne sa vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre ich
závery. Vzhľadom na uvedené tunajší súd uzaviera, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej je
vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, obsahuje všetky
zákonom stanovené náležitosti, vec bola správne právne posúdená, pričom rozhodnutie žalovanej a
ani rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti. Odborné

posudky spĺňali požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a posudkový lekári sa vysporiadali so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, čo je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti
a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

43. Pokiaľ sa však žalobcovi po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia zhoršil zdravotný stav, čo by

vedel preukázať novými lekárskymi správami, či nálezmi vydanými po právoplatnosti preskúmavaného
rozhodnutia v tomto konaní, môže opätovne požiadať Sociálnu poisťovňu o invalidný dôchodok, pričom
v novom konaní môže predložiť všetky dokumenty preukazujúce zhoršenie jeho zdravotného stavu.

44. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovanej za vecne správne, a preto

žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

45. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal
právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mala úspech vo veci. Keďže žalovanej voči žalobcovi
nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho

súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom

spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439

ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).