Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6S/68/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100890
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100890.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B.
XXXX/XX, XXX XX C., zast. URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Červeňova
15, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 244 895, proti žalovanému Slovenská
inšpekcia životného prostredia - ústredie, Grösslingova 5, 811 09 Bratislava, IČO: 00 156 906, za účasti
Krajská prokuratúra v Žiline, Moyzesova 967/20, 011 40 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. 9754/25/2025-34337/2025/Mar zo dňa 03. 10. 2025, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou zo dňa 15. 10. 2025 domáha preskúmania zákonnosti
a postupu rozhodnutia žalovaného č. 9754/25/2025-34337/2025/Mar zo dňa 03. 10. 2025 (ďalej len
„napadnutérozhodnutie“),rovnakoakorozhodnutiaprvostupňovéhoorgánuverejnejsprávy–Slovenská

inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina (ďalej len „prvostupňový
orgán verejnej správy“) č. 1245/75/2025-19473/2025 zo dňa 05. 06. 2025 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo v plnom
rozsahu vyhovené protestu prokurátora Krajskej prokuratúry v Žiline č. Kd 351/24/5500-10 zo dňa 06.
05. 2025 (ďalej len „protest prokurátora“), podaného podľa ust. § 22 ods. 1 písm. a) a § 24 zákona č.
153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Prvostupňovým rozhodnutím bolo zároveň

zrušené rozhodnutie prvostupňového orgán verejnej správy č. 3397409223/10482/75/2023-43675/2023
zo dňa 23. 11. 2023 (ďalej len „pôvodné rozhodnutie“).

2. Žalobkyňa zároveň požiadala o priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu, že okamžitým
výkonom a inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia by
hrozila pre žalobkyňu závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, keďže po zrušení

pôvodného rozhodnutia bude znova nevyhnutne nasledovať rozhodovanie o právnej veci žalobkyne
v priestupkovom konaní, teda uvedené bude mať za následok opätovné vedenie priestupkového
konania voči žalobkyni, ktorá už raz v priestupkovom konaní bola potrestaná. Žalobkyňa uviedla,
že ide o vec, ktorá už bola právoplatne rozhodnutá pôvodným rozhodnutím, a teda právoplatne
skončená. Napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, ktorými bolo pôvodné rozhodnutie
zrušené, sú nepreskúmateľné pre zmätočnosť a nedostatok dôvodov, čo rozoberá v rámci správnej

žaloby. V odôvodneniach rozhodnutí sa neuvádza, v čom má spočívať totožnosť skutku, o ktorom bolo
rozhodnuté pôvodným rozhodnutím a skutku, o ktorom je vedené trestné konanie. Neuvádza sa pre
aký skutok je vedené predmetné trestné konanie a akékoľvek odôvodnenie vo vzťahu k porovnaniu
predmetného skutku so skutkom, pre ktorý bolo vydané pôvodné rozhodnutie. V odôvodneniach
prvostupňového a napadnutého rozhodnutia sa žalovaný a prvostupňový orgán len priklonili k obsahu
protestu prokurátora a odkázali na všeobecné teoretické východiská o totožnosti konania a totožnosti

následku, avšak neuviedli, v čom by vôbec táto totožnosť skutkov mala byť daná, a preto by
mal byť skutkový stav predchádzajúci vydaniu pôvodného rozhodnutia nedostatočný, tak ako sav rozhodnutiach len bez ďalšieho konštatuje. Žalobkyňa uviedla, že samotné opakované vedenie
zdĺhavého priestupkového konania, ktoré už raz žalobkyňa absolvovala, je pre žalobkyňu psychickou
záťažou, ktorá predstavuje hrozbu vážnej ujmy a vážnych nenapraviteľných následkov. Navyše, v

rámci trestného konania ČVS:PPZ-1541/NCK-ENV-ZA-2022 bol vypracovaný znalecký posudok, a to
aj v rozsahu územia, na ktoré sa vzťahovalo pôvodné zrušené rozhodnutie, pričom výška ekologickej
škody je vyčíslená na sumu 385.463,49 Eur. Teda, v prípade zrušenia pôvodného rozhodnutia bude
vytvorený priestor pre opätovné rozhodnutie vo veci skutku opísaného v pôvodnom rozhodnutí, pričom
voči žalobkyni ako účastníčke konania bude možné vyvodzovať zodpovednosť znova už aj na základe

uvedeného znaleckého posudku. O skutku žalobkyne ako účastníčky konania pritom už bolo pôvodným
rozhodnutím rozhodnuté, pričom nejde o totožný skutok, o aký ide v predmetnom trestnom konaní.
Uvedený postup žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy tak vytvára priestor pre neskoršie
opätovné prejednanie veci žalobkyne s rizikom zmeny k horšiemu. Zmena k horšiemu by bola možná,
ak by bolo zistené, že nebol riadne zistený skutkový stav alebo že nebol správne použitý hmotnoprávny
predpis. Avšak, z prvostupňového a napadnutého rozhodnutia a ich odôvodnenia uvedené nevyplýva,

keďže žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy sa nezaoberali totožnosťou skutku a ako je
skutok vymedzený v pôvodnom rozhodnutí a ako vo vedenom trestnom konaní. Žalobkyňa namietala, že
prvostupňový orgán správne použil hmotnoprávny predpis a rovnako oprel svoje pôvodné rozhodnutie
o dostatočne zistený skutkový stav veci, a preto nie je priestor na to, aby bolo pôvodné rozhodnutie
zrušené, a aby žalobkyňa ako účastník konania bola vystavená zmene k horšiemu (keďže v novom

konaní vo veci bude možné rozhodnúť o priestupku s horším výsledkom pre žalobkyňu ako účastníčky
konania). Podľa žalobkyne nie je dostatočné, ak sa žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy
len priklonia k protestu prokurátora a nezaoberajú sa odôvodnením, čím by mali byť dané dôvody
zrušenia pôvodného rozhodnutia. Dôsledkom tohto postupu žalovaného a prvostupňového orgánu
verejnej správy je tak to, že situácia žalobkyne môže byť v ďalšom rozhodovaní o priestupku významne

zhoršená, napriek tomu, že o jej skutku už bolo právoplatne rozhodnuté. Uvedený postup žalovaného
tak bude smerovať k porušeniu práv žalobkyne na spravodlivý proces, zásad správneho konania a
trestnoprávnych princípov, ktoré sa uplatňujú na konanie o priestupku, v ktorom bolo vydané pôvodné
rozhodnutie. Práve priznaním odkladného účinku tejto správnej žaloby pritom dôjde k zamedzeniu
týchto negatívnych následkov pre žalobkyňu do rozhodnutia o žalobe vo veci samej. Poukázala na

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžf 18/2010 zo dňa 25.05.2011 a uviedla,
že priznaním odkladného účinku správnej žalobe tak dôjde k „zmrazeniu“ právneho stavu nastaveného
rozhodnutiami. Zároveň uviedla, že priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe nie je v rozpore
s verejným záujmom. Uviedla, že správny súd musí v tomto smere vykonať pomeriavanie medzi
záujmom o materiálnu ochranu subjektívnych práv žalobkyne a príslušným verejným záujmom. Podľa

názoru žalobkyne záujem na zachovaní práva žalobkyne na spravodlivý proces a na právnej istote
spojenej s právoplatným pôvodným rozhodnutím je dôležitejší ako záujem na opätovnom rozhodovaní
o veci žalobkyne v priestupkovom konaní na podklade nezákonných, zmätočných a nedostatočne
odôvodnených rozhodnutí. Navyše, ak by rozhodnutia (t. j. napadnuté a prvostupňové rozhodnutia) boli
zákonné, došlo by len k neskoršiemu opätovnému prejednaniu veci žalobkyne, a teda odklad účinku

rozhodnutí priznaný tejto správnej žalobe by nemal žiadne negatívne dopady v rovine verejného záujmu.

3. Žalovaný súhlasil s priznaním odkladného účinku správnej žalobe.

4. Krajská prokuratúra v Žiline (ďalej len „prokurátor“) nesúhlasila s priznaním odkladného účinku

správnej žalobe. Uviedla, že v zmysle podaného protestu prokurátora ako aj prvostupňového
rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia je dôvodné, aby vec bola posúdená z trestnoprávneho
hľadiska, teda obava žalobkyne, že po zrušení protestom pôvodného rozhodnutia bude vedené zdĺhavé
priestupkové konanie, nevychádza z podstaty argumentácie a dôvodov protestu. Orgán verejnej správy
je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom, ktorý je vyslovený v rozhodnutí o vyhovení protestu v

spojení s napadnutím rozhodnutím. Znalecký posudok z trestného konania ČVS:PPU-1541/NCK-ENV-
ZA-2022 preukazuje, že skutkový stav vo vzťahu k vybudovaniu lesných ciest v lokalite Grúň nebol
v priestupkovom konaní dostatočne zistený. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňou spomínané
„opätovné vedenie priestupkového konania“, nemožno v žiadnom prípade považovať za závažnú ujmu,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, tak ako ich má na mysli ustanovenie § 185 ods. 1

písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“). V prípade závažnej ujmy a nenapraviteľného následku sa jedná o stav, ktorý má v podstate
nezvratný charakter. Avšak vedenie administratívneho konania a rozhodnutie orgánu verejnej správy
nemá nezvratný charakter, je výrazom zásady oficiality a je preskúmateľné na základe riadnych amimoriadnych opravných prostriedkov. K rozporu s verejným záujmom prokurátor uviedol, že dôvodom
existencietrestnéhoprávajeochranazákladnýchpráv,bezpečnosti,majetkuademokratickéhoporiadku
pred protiprávnym konaním. Poskytuje ochranu spoločenským záujmom uvedeným v Trestnom zákone

pred protiprávnymi konaniami tým, že určuje, čo je trestným činom, vymedzuje podmienky a predpoklady
trestnej zodpovednosti, ustanovuje tresty a ochranné opatrenia a vedie subjekty k plneniu zákonných
povinností a zachovaniu pravidiel spolužitia. Je vo verejnom záujme, aby trestné činy boli náležite
zistené a ich páchatelia boli podľa zákona spravodlivo potrestaní. Trestné právo je odvetvím verejného
práva, a teda slúži na ochranu verejných vecí, zabezpečuje ochranu štátom chránených záujmov a

chráni rozvoj štátu pred javmi a útokmi proti základným hodnotám demokratickej spoločnosti. Verejným
záujmom je teda i záujem spoločnosti na riadnom vedení trestného konania a v opodstatnených
prípadoch na vyvodení trestnoprávnej zodpovednosti. Bolo by v rozpore s verejným záujmom, keby
bol v konkrétnom prípade priznaný odkladný účinok žalobe smerujúcej proti rozhodnutiu, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie o vyhovení protestu prokurátora, pretože v dôsledku aplikácie zásady ne bis
in idem, by vyšetrovateľ nemohol pokračovať v trestnom konaní vykonaním ďalších úkonov, prípadne

vznesením obvinenia. V dôsledku plynutia času by tak mohlo dôjsť i k premlčaniu trestného stíhania a k
zmareniu účelu trestného konania. Nie je dôvod na pomeriavanie so subjektívnymi právami žalobkyne,
tak ako sa to uvádza v žalobe, nakoľko zákon upravuje, že priznanie odkladného účinku nemôže byť
v rozpore s verejným záujmom a špecifikuje v akých prípadoch možno priznať odkladný účinok. Vo
vzťahu k argumentácii o subjektívnom práve je však potrebné zohľadniť, že žalobkyňa nemá žiadne

garantované subjektívne právo na to, aby nedošlo k zrušeniu priestupkového rozhodnutia pre jeho
nezákonnosť.

5. Podľa § 184 SSP; Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 písm. a) SSP; Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na
návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná

škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

7. Podľa § 188 SSP; Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Koncepcia odkladného účinku, predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného
skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie
princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť,
že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných
situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred

rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie
je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Rozhodnutie
o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré
zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej
ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne

inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom
osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ustanovení § 185 písm. a) alebo b) SSP.
Preto sa vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť, a to
uvedením dostatočných tvrdení osvedčujúcich dôvodnosť takéhoto návrhu.

9. Správny súd konštatuje, že žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne
nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.
Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama
a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z
uzneseniaÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.III.ÚS364/2017-16zodňa30.05.2017vyplýva,

že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP sú jednak
tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujmana životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, a zároveň osvedčenie hrozby vzniku
predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. V tejto súvislosti správny súd
poukazuje na závery bodu 11. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03. 03. 2022, podľa ktorého: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§
57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku
v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom
mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené.
Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho

odôvodnenia.“

10. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
konštatuje, že žalobkyňa neuviedla žiadne dôvody, resp. rozhodujúce skutočnosti, ktoré by osvedčovali
existenciu niektorého z dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185
SSP. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že bude po zrušení pôvodného rozhodnutia nasledovať opätovné

vedenie priestupkového konania, napriek tomu, že už raz bola v tejto veci priestupkovo postihnutá,
správny súd uvádza, že takto vymedzený dôvod nemožno považovať za závažnú ujmu, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok, tak ako je to upravené v ust. § 185 ods. 1 písm. a) SSP.
Vedenie administratívneho konania orgánom verejnej správy nemá charakter závažnej ujmy, resp.
nenapraviteľného následku, ktorý by bol nezvratným, pretože jeho výsledkom je rozhodnutie, ktoré je

preskúmateľné na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.

11. Žalobkyňa v návrhu na odkladný účinok argumentuje dôvodmi, ktoré uvádza v správnej žalobe
k meritórnemu prieskumu vo veci samej. Namieta, že v odôvodneniach rozhodnutí sa neuvádza, v čom
má spočívať totožnosť skutku, o ktorom bolo rozhodnuté pôvodným rozhodnutím a skutku, o ktorom

je vedené trestné konanie. Apeluje na to, že v rámci trestného konania ČVS:PPZ-1541/NCK-ENV-
ZA-2022 bol vypracovaný znalecký posudok, a to aj v rozsahu územia, na ktoré sa vzťahovalo pôvodné
zrušené rozhodnutie, pričom výška ekologickej škody je vyčíslená na sumu 385.463,49 Eur. Teda, v
prípade zrušenia pôvodného rozhodnutia bude vytvorený priestor pre opätovné rozhodnutie vo veci
skutku opísaného v pôvodnom rozhodnutí, pričom voči žalobkyni ako účastníčke konania bude možné

vyvodzovať zodpovednosť už aj na základe uvedeného znaleckého posudku.

12. Správny súd konštatuje, že tieto skutočnosti nie sú relevantné pre posúdenie návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP. Správny súd pri rozhodovaní
o odkladnom účinku nepreskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ale výlučne existenciu

skutočností uvedených v § 185 písm. a) SSP (hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej
škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok). Zákonnosť
napadnutého, prípadne prvostupňového rozhodnutia posúdi správny súd až v rozhodnutí vo veci samej.

13. Správny súd konštatuje, že žalobkyňa nepreukázala existenciu hrozby závažnej ujmy v dôsledku

okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.

14. Vo vzťahu k argumentácii žalobkyne o zachovaní jej práva na spravodlivý proces a právnu istotu,
ktoré má byť dôležitejšie ako záujem na opätovnom rozhodovaní vo veci žalobkyne v priestupkovom
konaní, resp. v trestnom konaní, je potrebné uviesť, že žalobkyňa v štádiu rozhodovania o odkladnom

účinku správnej žalobe nemá garantované subjektívne právo smerujúce k tomu, že nedôjde k zrušeniu
pôvodného rozhodnutia pre jeho nezákonnosť.

15. Správny súd v zhode s právnym názorom prokurátora uvádza, že by bolo v rozpore s verejným
záujmom, keby bol v konkrétnom prípade priznaný odkladný účinok žalobe smerujúcej proti rozhodnutiu,

ktorýmbolopotvrdenérozhodnutieovyhoveníprotestuprokurátora,pretoževdôsledkuaplikáciezásady
ne bis in idem, by vyšetrovateľ nemohol pokračovať v trestnom konaní vykonaním ďalších úkonov, keďže
na základe zásady ne bis in idem nemôže byť páchateľ za ten istý skutok odsúdený súdom a postihnutý
zároveň správnym orgánom.

16. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuviedla
existenciu niektorej zo skutočností uvedených v ustanovení § 185 SSP a ani ju neosvedčil, správny súd
nezistil dôvodnosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobkyne na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.17. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).