Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7023200068
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Roman Die
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:7023200068.4

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX C.,
právne zastúpeného: JUDr. Dušan Antol, advokát so sídlom Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 31 962 238,
proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o správnej žalobe
vo veci slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Písomným podaním zo dňa 28.05.2021 označeným ako „Žaloba na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia(postupu)žalovanejnanesprístupnenieinformáciepodľaInfozákonaprotinečinnostiorgánu
verejnej správy, kompetenčná žaloba“, doručeným pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj ako

„krajský súd“) dňa 28.05.2021, sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť sprístupniť mu
v písomnej forme závery špecifickej komisie Sociálnej poisťovne, ústredie v dňoch 02. - 04.11.2011 a
povinnosť v súlade s argumentáciou žalobcu a existujúcimi dôkazmi, tiež za jeho súčinnosti preskúmať
obsah „Podnetov na prehlásenie ničotnosti (nulity)“ s posúdením ich obsahu s prijatými internými
predpismi a po prijatí záverov prijať opatrenia na nápravu, a následne tieto závery zverejniť. Zároveň
žiadal, aby krajský súd žalobcovi priznal voči žalovanej trovy konania a trovy právneho zastúpenia

v rozsahu 100%.

2. Krajský súd uznesením č. k. 10Sa/17/2021-43 zo dňa 16.01.2023 vylúčil na samostatné konanie
preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia a postupu žalovanej vo veci nesprístupnenia informácie
o záveroch špecifickej komisie Sociálnej poisťovne, ústredie v dňoch 02. - 04.11.2011 podľa zákona č.
211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj

ako „Zákon o slobode informácií“). Preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia a postupu žalovanej
vo veci nesprístupnenia informácie o záveroch špecifickej komisie Sociálnej poisťovne, ústredie v dňoch
02.-04.11.2011 podľa Zákona o slobode informácií vylúčil krajský súd na samostatné konanie vedené
pod spisovou značkou 6S/20/2023.

3. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva
v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach
(ďalej aj ako „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o správnej žalobe žalobcu, v zmysle
rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, náhodným
výberom pridelené senátu správneho súdu „6S“, ktorý sa v tejto veci stal zákonným sudcom. Predmetná
právna vec tak následne bola vedená na správnom súde pod sp. zn. KE-6S/20/2023.4. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal nesprístupnenie informácií týkajúcich sa záverov
zasadnutia špecifickej komisie Sociálnej poisťovne, ústredia v dňoch 02. - 04.11.2021, na ktorom boli
posudzované poistné udalosti, o ktorých sprístupnenie požiadal e-mailom dňa 01.03.2021, pričom

takýto postup je podľa žalobcu v rozpore so Zákonom o slobode informácií, keďže neexistoval dôvod na
nesprístupnenie týchto informácií v zmysle Zákona o slobode informácií.

5. Po výzve krajského súdu sa k správnej žalobe vyjadrila žalovaná prostredníctvom pobočky
Košice písomným podaním zo dňa 19.07.2021, v ktorom k tejto časti uviedla, že žalobcovi bola na

osobnom stretnutí dňa 04.03.2021 riaditeľkou pobočky poskytnutá zamietavá odpoveď k jeho žiadosti
o sprístupnenie ním žiadaných informácií s odôvodnením, že v jeho pracovnej kompetencii nie je agenda
úrazového poistenia a z tohto dôvodu sa nemôže oboznamovať so spismi, ktoré nepatria do jeho vecnej
pôsobnosti a ktoré mu neboli pridelené na vybavenie. Ďalej uviedla, že podľa § 9 ods. 1 a 2 Zákona
o slobode informácií, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a informácie
o osobných údajoch fyzickej osoby môže Sociálna poisťovňa sprístupniť len po predchádzajúcom

písomnom súhlase fyzickej osoby, alebo ak to ustanovuje osobitný predpis. Vzhľadom k tomu, že
požadované informácie sa týkali osobnosti fyzický osôb a zásahu do osobnej integrity, išlo podľa
žalovanej o dokument, ktorý mal charakter písomnosti osobnej povahy, žalobca zároveň nepredložil
súhlas dotknutých osôb a ani žiadny osobitný predpis neumožňoval sprístupniť tieto informácie, žiadosti
žalobcu nebolo možné vyhovieť. V ďalšom texte žalovaná rozvinula dôvody, pre ktoré nebolo možné

žiadosti žalobcu vyhovieť a v závere navrhla žalobu zamietnuť.

6. Na vyjadrenie žalovanej reagoval žalobca písomným podaním zo dňa 27.02.2023, v ktorom rozsiahlo
opísalsvojemotiváciepodaťsprávnužalobu.Natotovyjadreniereagovalažalovanápísomnýmpodaním
zo dňa 22.03.2023, v ktorom zopakovala svoju predchádzajúcu argumentáciu a v súvislosti s podanou

správnou žalobou poukázala na ustanovenie § 7 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok.

7. Žalobca následne doručil krajskému súdu a neskôr správnemu súdu niekoľko ďalších obsahovo
rozsiahlych písomných podaní, ktorých obsah však správny súd s ohľadom na samotný dôvod

rozhodnutia v predmetnej veci, resp. na výrok I. tohto rozhodnutia, nepovažoval za potrebné uviesť
v odôvodnení tohto rozhodnutia.

8. Správny súd výzvou zo dňa 27.01.2026 vyzval žalobcu na predloženie vyjadrenia, či v danom prípade
podal opravný prostriedok podľa § 19 Zákona o slobode informácií. Na výzvu správneho súdu reagoval

žalobca písomným podaním zo dňa 28.01.2026, v ktorom spochybnil opodstatnenosť výzvy správneho
súdu, neuviedol, či podal opravný prostriedok podľa § 19 Zákona o slobode informácií a vyššiu dôležitosť
pripísal jeho rozsiahlej žalobnej argumentácii, na ktorú odkázal.

9. Podľa § 493b zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, konania začaté a právoplatne

neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa tohto zákona
v znení účinnom do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza
z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.

10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023

(ďalej aj ako „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy

správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako
rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka.13.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 7 písm. a) SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal

všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať
všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto
nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

15. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné

podmienky“).

16. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

17. Podľa § 17 ods. 1 Zákona o slobode informácií, žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba

vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo
odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa
sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon
neustanovuje inak.

18. Podľa § 18 ods. 3 Zákona o slobode informácií, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti
neposkytlainformáciečinevydalarozhodnutieaaniinformáciunesprístupnila,predpokladása,ževydala
rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade
považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§17).

19. Podľa § 19 Zákona o slobode informácií:
(1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v
lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa
§ 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
(2) O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci

rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta
obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom
rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
(3) Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací
orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a

napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí
lehoty na vydanie rozhodnutia.

20. Správny súd pred vecným prejednaním žaloby skúmal v súlade s § 97 SSP podmienky prípustnosti
súdneho prieskumu a možnosti rozhodnutia vo veci samej. Správny súd podľa vyššie citovaného §

2 a § 6 SSP poskytuje ochranu právam, právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb
pred ich porušením nezákonným rozhodnutím alebo opatrením orgánov verejnej správy. Predmetom
súdneho prieskumu môžu byť v zásade všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy,
ktorými sa zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti
právnickej a fyzickej osoby, alebo ktorými sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo

povinnosti priamo dotknuté. Z prieskumu zákonnosti pred správnym súdom sú vylúčené rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré sú vymenované v § 7 SSP. S poukazom na § 7 písm.
a) SSP zároveň platí, že správne súdnictvo vychádza zo zásady subsidiarity súdneho prieskumu, a
teda súdna ochrana nastupuje až v tom okamihu, keď sa už účastník správneho konania nemôže
domôcť svojich práv v rámci správneho konania uplatnením riadnych opravných prostriedkov,

resp. po ich márnom vyčerpaní. Za márne vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov sa považuje
rozhodnutie druhostupňového orgánu o podanom opravnom prostriedku, ktorým nebolo opravnému
prostriedku vyhovené.21. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobca podal u žalovanej žiadosť podľa Zákona
o slobode informácií dňa 01.03.2021. V danom prípade nebol sporným status žalovanej ako povinnej
osoby podľa Zákona o slobode informácií. Žiadosť žalobcu bola podľa vyjadrenia žalovanej vybavená

dňa 04.03.2021 na osobnom stretnutí s riaditeľkou pobočky, kedy bola žalobcovi poskytnutá zamietavá
odpoveď k jeho žiadosti o sprístupnenie ním žiadaných informácií, teda je nepochybné, že žiadané
informácie neboli poskytnuté, ani sprístupnené a nebolo vydané ani žiadne rozhodnutie o žiadosti
žalobcu. V danom prípade tak v zmysle § 18 ods. 3 Zákona o slobode informácií nastala fikcia vydania
rozhodnutia povinnou osobou, ktorým bola žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií odmietnutá (ďalej

aj ako „fiktívne rozhodnutie“). Keďže v zmysle § 17 ods. 1 Zákona o slobode informácií mala lehota
na vybavenie žiadosti žalobcu uplynúť dňa 11.03.2021, za deň doručenia fiktívneho rozhodnutia sa
považuje podľa § 18 ods. 3 Zákona o slobode informácií deň 14.03.2021. V zmysle § 19 ods. 1 Zákona
o slobode informácií bol žalobca oprávnený podať proti fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie. Z obsahu
spisového materiálu, ani z vyjadrenia žalobcu zo dňa 28.01.2026 nevyplynulo, že by žalobca podal voči
fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie, a teda nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, na základe čoho

správny súd dospel k záveru, že v danom prípade sa žalobca s ohľadom na ustanovenie § 7 písm.
a) SSP domáhal súdneho prieskumu nespôsobilého predmetu súdneho prieskumu, čoho dôsledkom je
neprípustnosť takejto správnej žaloby.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené, teda že v danom prípade šlo v dôsledku nevyčerpania riadnych

opravných prostriedkov o nespôsobilý predmet súdneho prieskumu (§ 7 písm. a/ SSP), na základe čoho
je predmetná správna žaloba neprípustná, dospel správny súd k záveru, že boli splnené podmienky na
odmietnutie predmetnej správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, na základe čoho správny súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

23. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.

24. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

26. Dňa 17.02.2026 bolo správnemu súdu doručené ďalšie písomné podanie žalobcu, ktoré však
vzhľadom na toto rozhodnutie správny súd nezohľadňoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len do
uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.