Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 6S/24/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200601

Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Machová, Ph.D.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200601.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

17 6S/24/2024

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D.,
a z členov senátu JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca) a JUDr. Natálie Stahovcovej, vo veci
žalobcu: SWS Distribution s.r.o., so sídlom Tajovského 1464/10, 900 27 Bernolákovo, IČO: 35 816
473, zastúpeného Bartová, Kovácsová & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Majzonovo
námestie 2, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36855197, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej
republiky, Plátennícka 2, 821 09 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. 2015/KH/R/010 zo dňa 31. 03. 2015, takto

r o z h o d o l :

17 6S/24/2024

I. Správny súd rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky číslo 2015/KH/R/2/010
zo dňa 31.03.2015, v spojení s rozhodnutím Protimonopolného úradu Slovenskej republiky
číslo 2014/KH/1/1/012 zo dňa 02.06.2014, mení v časti výroku II. písm. e) tohto rozhodnutia
nasledovne: „podnikateľovi SWS Distribution, a.s., IČO: 35 816 473, zo sídlom Tajovského

1464/10, 900 27 Bernolákovo, ukladá pokutu vo výške 71 397 Eur (slovom sedemdesiatjedentisíc
tristodeväťdesiatsedem eur), ktorú je povinný uhradiť do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku na účet Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 7000060793, ŠP 8180, KS 1118, VS
201411012 vedený v Štátnej pokladnici Bratislava.“

II. Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

14 6S/24/2024I.
Priebeh administratívneho konania

1. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, odbor kartelov (ďalej len „prvostupňový orgán“),
rozhodnutím č. 2014/KH/1/1/012 zo dňa 02. 06. 2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) posúdil
konaniežalobcuaďalšíchpodnikateľovASBISSKspol.sr.o.,sosídlomTuhovská33,83106Bratislava,
IČO: 31382541 (ďalej len „ASBIS SK“), eD´ system Slovakia, s. r. o., so sídlom Stará Vajnorská 21, 831

04 Bratislava, IČO: 36413658 (ďalej len „eD´ system Slovakia“), ABC Data s. r. o., so sídlom Palisády
33, 811 06 Bratislava, IČO: 36726630 (ďalej len „ABC Data“) a AT Computer, s. r. o.,
so sídlom Framborská 253, 010 01 Žilina, IČO: 31611559 (ďalej len „AT Computer“) (ASBIS SK, eD´
system Slovakia, ABC Data a AT Computer ďalej aj ako „ďalší podnikatelia“), spočívajúce v dohode
o priamom alebo nepriamom určení ceny tovarov prostredníctvom zavedenia manipulačného poplatku
vo výške 1 Euro bez dane z pridanej hodnoty tak, že je dohodou obmedzujúcom súťaž, ktorá má za cieľ

obmedzenie súťaže na relevantnom trhu distribúcie informačných technológii a doplnkového sortimentu
naúzemíSlovenskejrepubliky,aktorájepodľaustanovenia§4ods.1vspojenís§4ods.2písm.a)as§
4 ods. 3 písm. a) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov
štátnej správy Slovenskej republiky v relevantnom znení (ďalej len „zákon o ochrane HS“) zakázaná.

Za uvedené konanie, okrem ďalších podnikateľov, bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 142 823
Eur. Východiskom pri určovaní pokuty bol podľa prvostupňového orgánu obrat z predaja IT technológií
adoplnkovéhosortimentudosiahnutývroku2013,vprípadespoločnostíATComputera eD´system
Slovakia za účtovné obdobie 2012/2013, resp. 2013/2014 uvedený vo výkaze ziskov a strát, keďže sa
jednalo o posledné uzavreté účtovné obdobie, v ktorom sa účastníci konania zúčastnili na protisúťažnom

konaní (ďalej len „relevantný obrat“). Relevantný obrat u žalobcu predstavoval sumu 20 399 395 Eur.
Sadzba pokuty podľa § 38 ods. 1 zákona o HS bola zákonom stanovená do 10 %, teda základná suma
pokuty určená žalovaným žalobcovi predstavovala 1 % relevantného obratu, t. j. sumu vo výške 203 993
Eur. Zároveň voči žalobcovi došlo podľa prvostupňového orgánu k aplikácii zníženia pokuty o 30 %,
pretože žalobca ako jediný neuplatnil posudzovanú dohodu v praxi a manipulačný poplatok neúčtoval.

2. Rozhodnutím Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, Rady úradu, č. 2015/KH/R/2/010 zo
dňa 31. 05. 2015 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo aj „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný
zamietol podané rozklady žalobcu a ďalších podnikateľov a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Podľa
názoru žalovaného zo zabezpečených dôkazov vyplýva existencia komunikácie medzi žalobcom

a ďalšími podnikateľmi v oblasti zavedenia tzv. manipulačného poplatku vo výške 1,- Euro za každú
vystavenú faktúru pre zákazníka. Pred zavedením manipulačného poplatku podľa žalovaného prebehlo
medzi niektorými účastníkmi minimálne jedno stretnutie, po ktorom následne na túto tému prebiehala
minimálne e-mailová komunikácia, ktorej predmetom bolo potvrdenie účasti ďalších podnikateľov
a žalobcu na dohode, rokovanie o konkrétnych podmienkach dohody, ako aj detailné podmienky

účtovania poplatku a tiež monitorovanie dodržiavania uplatňovanej dohody. Prvé stretnutie sa malo
podľa žalovaného udiať na A. B. v období od 31.01.2013 do 07.02.2013, na ktorom sa zúčastnil aj
zástupca žalobcu. Podľa žalovaného žalobca ako jediný nezaviedol manipulačný poplatok do praxe
a nebol ani získaný dôkaz o výslovnom súhlase žalobcu s predmetnou dohodou, ale zo získaných
dôkazov je možné konštatovať zapojenie žalobcu do plánu zaviesť dohodnutý manipulačný poplatok.

Za účelom realizácie zavedenia poplatku mal žalobca podľa žalovaného pripravené oznámenie, ktoré
malo byť zaslané zákazníkom cez hromadný e-mail. Rovnako mal žalobca pripravený systém pre
manuálne nahadzovanie manipulačného poplatku na faktúry a v spolupráci s externou firmou bol podľa
žalovaného pripravovaný aj systém, ktorý mal automaticky vkladať manipulačný poplatok do každej
faktúry. Plánovaný dátum zavedenia manipulačného poplatku sa podľa žalovaného zhoduje s termínom,

o ktorom boli oboznámení ostatní účastníci dohody, ale k jeho zavedeniu nedošlo len vzhľadom na
negatívne reakcie zákazníkov na zvedenie manipulačného poplatku ďalšími podnikateľmi. Žalovaný
v tejto súvislosti skonštatoval, že žalobca bol o dohode o manipulačnom poplatku informovaný ale
v konečnom dôsledku ju vyhodnotil pre seba ako nevýhodnú. Napriek tejto skutočnosti žalovaný uviedol,
že žalobca nijako nepreukázal jednoznačné dištancovanie sa od dohody na manipulačnom poplatku,

teda že sa do spoločného postupu nezapojí a že zjavne nakladal s informáciami vo svoj prospech.

3. V ďalšej časti odôvodnenia žalovaný uviedol, že vzájomná komunikácia medzi žalobcom a ďalšími
podnikateľmi pokračovala aj po zavedení manipulačného poplatku, kedy sa tieto subjekty vzájomneinformovali o jeho reálnom zavedení, o spôsobe jeho účtovania ako aj o dodržiavaní, či porušovaní
dohodnutých podmienok a o realizácii mali tieto subjekty informácie aj od svojich zákazníkov. Uvedenie
dohody do praxe bolo podľa žalovaného podmieňované zapojením všetkých zúčastnených subjektov,

čo bolo dosiahnuté dohodou o zavedení poplatku s presným časovým plánom vo vzťahu k jednotlivým
spoločnostiam. Dohoda mala podľa žalovaného jednoznačne protisúťažný cieľ, ktorého si jej účastníci
museli byť vzhľadom na vykonané dokazovanie vedomí. Žalobca a ďalší podnikatelia sa podľa
žalovaného navzájom neinformovali ako zákazníci. Žalovaný odmietol tvrdenia žalobcu a ďalších
podnikateľov, že zavedenie poplatku bolo iba odrazom fungovania súťaže na danom trhu, kedy

konkurencia reaguje veľmi rýchlo na prijaté kroky v rozsahu niekoľkých hodín, pričom sa odvolal
na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že strany dohody sa obávali rizika zaviesť poplatok
individuálne z dôvodu straty zákazníkov. Zákazník podľa žalovaného nemohol rozhodovať, či zotrvá
u dodávateľa alebo prejde k inému dodávateľovi, ktorý taký poplatok nemá, príp. v inej výške,
pretože na základe zadovážených dôkazov je zrejmé, že individuálne zavedenie poplatkov nemohlo
mať želaný cieľ. Spôsobilo by to podľa žalovaného odliv zákazníkov ku konkurencii. Dané subjekty

preto podľa žalovaného konali v rozpore so zákazom nedovolených kontaktov medzi konkurentmi.
Podnikateľ ako subjekt je podľa žalovaného zodpovedný za celkový kartel, i keď by bolo preukázané,
že sa zúčastnil priamo iba jedného alebo niekoľkých elementov tvoriacich takýto kartel, čo by ho
nemohlo zbaviť zodpovednosti. Túto skutočnosť je ale možné podľa žalovaného zobrať na zreteľ pri
hodnotení porušenia jeho konania. Za protisúťažné správanie určením ceny považoval žalovaný nielen

samotné zavedenie poplatku, ale aj koordináciu o jeho zavedení, ktorá zavedeniu predchádzala. Na
protisúťažnom charaktere posudzovaného správania nič nemení podľa žalovaného ani to, že nebola
dojednaná konečná cena tovaru alebo služby, ale iba manipulačný poplatok, ktorý bol súčasťou
konečnej ceny. Žalobca a ďalší podnikatelia podľa žalovaného nepreukázali, že ukončili účasť v karteli
prijatím férového a nezávislého správania sa a ani nepreukázali, že urobili dostatočne jasné a zreteľné

kroky, z ktorých by bolo ostatným účastníkom kartelu nepochybné, že ho už nemajú ďalej považovať
za člena kartelového zoskupenia.

4. Za základ pre výpočet pokuty bol podľa žalovaného vzatý obrat dosahovaný na území Slovenskej
republiky, pričom nebol zohľadňovaný obrat dosiahnutý za predaje do zahraničia, keďže sa účtovanie

poplatku malo týkať všetkých skupín predajov a súťaž medzi účastníkmi dohody prebiehala na
Slovensku.Relevantnýmobratomsapodľažalovanéhorozumieobratbezdanídosiahnutýpodnikateľom
z predaja tovarov a služieb, ktorých sa narušenie alebo obmedzenie priamo alebo nepriamo dotýka.
Podnikateľ je teda podľa žalovaného potrestaný v súvislosti s podnikaním, pri ktorom sa porušenia
dopustil. Skutočný dopad praktiky nemusí podľa žalovaného vždy odrážať závažnosť konkrétneho

porušenia, ako je to v posudzovanom prípade. Výšku uloženej pokuty vo výške 1 % z relevantného
obratu pre všetkých účastníkov konania považoval žalovaný za primeranú. Žalovaný vyjadril súhlas
so znížením pokuty v prípade žalobcu o 30 %, pretože dohodu nerealizoval v praxi a zároveň
bolo zohľadnené, že prvostupňový orgán nezískal voči žalobcovi len také dôkazy, ktoré preukazovali
skutočnosť, že žalobca obdržal e-mailovú komunikáciu od konkurenčnej spoločnosti o plánovanej

dohode a že jej uplatňovanie zvažoval.

II.
Správna žaloba

5. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca včas podanou správnou žalobou, ktorú doručil pôvodne
na Krajský súd v Bratislave dňa 20 .05. 2015. Rozhodnutie žalovaného napadol z dôvodu nesprávne
zisteného skutkového stavu veci, ktorý je v rozpore s obsahom spisov a zároveň, že zistený skutkový
stav je nedostatočný na posúdenie veci. V konaní podľa žalobcu nebolo preukázané, že naplnil skutkovú
podstatu správneho deliktu podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 3 písm. a) zákona o ochrane HS, pretože

zo zadovážených dôkazov nie je možné vyvodiť záver o účasti žalobcu na dohode. Žalobca považoval
svoje správanie za odlišné od ďalších podnikateľov, pretože sám manipulačný poplatok nezaviedol
a neúčtoval, ohľadne zavedenia manipulačného poplatku s ďalšími podnikateľmi nikdy nekomunikoval
a taktiež neexistuje žiadny dôkaz o výslovnom súhlase žalobcu s dohodou. Žalobca konštatoval, že
zodpovednosť za správne delikty je prísne individuálna a je potrebné ju individuálne preukázať vo vzťahu

ku každému konkrétnemu subjektu.

6. Žalobca namietal, že nebolo preukázané, že by e-mail od p. C. D., konateľa ABC Data, ktorý
žalovaný považoval za primárny dôkaz, bol adresovaný a doručený žalobcovi. Rovnako poukázalžalobca na to, že na stretnutí na A. B. sa nezúčastnila žiadna osoba, ktorá by reprezentovala žalobcu.
Podľa tvrdení žalobcu on sám nebol zapojený do dohadovania ohľadne zavedenia manipulačného
poplatku, čo má potvrdzovať e-mailová komunikácia. V rozhodnom časovom období (február 2013

až 05.03.2013) žalobca nepodnikol žiadne kroky smerujúce ku koordinácii s ostatnými účastníkmi
konania, príp. k zapojeniu do plánu zaviesť účtovanie manipulačného poplatku. Žalobca poukázal
na skutočnosť, že o nezavedení poplatku rozhodol hneď 7 dní potom, čo sa o zámere ostatných
účastníkov konania dozvedel a v čase, keď ďalší podnikatelia manipulačné poplatky naďalej účtovali.
Tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca neúčtoval poplatok len vzhľadom na nepriaznivé reakcie trhu,

považoval za irelevantné, pretože predmetom posúdenia má byť len skutočnosť, či žalobca svojím
správanímnaplnilskutkovúpodstatusprávnehodeliktu.Žalobcaďalejuviedol,žežiadnyzpredstaviteľov
a zamestnancov žalobcu sa na protisúťažnom konaní nezúčastnil. Uloženie informačnej povinnosti
žalobcovi voči ďalším podnikateľom o tom, že sa do dohody nezapojí, ako to uviedol žalovaný, žalobca
považoval za vyžadovanie povinností nad rámec zákona. Žalobca podľa svojich tvrdení nemal žiadnu
vedomosť o tom, že je konkurentmi vnímaný ako jeden z účastníkov dohody. Žalobca tiež namietal, že

nie je možné od účastníkov konania spravodlivo požadovať, aby preukazovali svoju neúčasť (nevinu)
na protisúťažnom konaní. Svoje správanie žalobca označil s poukazom na § 4 ods. 2 písm. b) zákon
o ochrane HS, kedy prirodzene nasledoval správanie iného podnikateľa. Zo skutkového stavu je podľa
žalobcu zrejmé, že jeho správanie sa po celý čas relevantného obdobia nezmenilo, a to voči ďalším
podnikateľom ako aj voči zákazníkom. Uloženú pokutu považoval žalobca za zjavne neprimeranú,

pretože žalovaný nevzal do úvahy spôsob porušenia zákona, dopad jeho správania na trh, veľkosť
relevantného zemepisného trhu, veľkosť žalobcu a jeho význam na trh, bezúhonnosť a efektívnu
spoluprácu so žalovaným, dĺžku porušovania zákona, existenciu dôvodnej pochybnosti, či konanie
podnikateľa zakladá porušovanie súťažných pravidiel a finančnú situáciu žalobcu.

7. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil
vec žalovanému na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie k žalobe

8. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným na krajský súd dňa 28.08.2015. Skutkový stav
veci považoval žalovaný za spoľahlivo zistený na to, aby bolo možné konštatovať účasť žalobcu na
zakázanej dohode obmedzujúcej hospodársku súťaž. Účasť žalobcu je podľa žalovaného preukázaná
z e-mailovej komunikácie a na základe vyjadrení samotných účastníkov konania, ktorí vzájomnú

komunikáciu nepopreli, len jej cieľ popisovali a vyhodnocovali nie ako protizákonný, resp. protisúťažný.
Podľa žalovaného žalobca nepoprel, že sa na zavedení manipulačného poplatku pripravoval vo výške,
aká bola predmetom dohody. To, že bol žalobca adresátom zakázanej e-mailovej komunikácie podľa
žalovaného jednoznačne preukazujú zadovážené dôkazy a tiež aj samotné vyjadrenia žalobcu, pokiaľ
ideoe-mailodASBISSKzodňa05.03.2013.Žalobcapodľažalovanéhonevysvetlil,žeaksámnevyjadril

žiadny záujem a súhlas k účasti na spoločnom zavedení manipulačného poplatku, ako je potom možné,
že bol zahrnutý do diskusie ďalších podnikateľov o budúcich zámeroch ich cenovej politiky. Samotná
príprava žalobcu na zavedenie manipulačného poplatku práve v rozhodnom čase len podľa žalovaného
potvrdzuje, že žalobca sa do dohody aj naozaj plánoval zapojiť. Zo zhromaždených dôkazov je podľa
žalovaného zrejmé, že ďalší podnikatelia zavádzali účtovanie manipulačného poplatku s vedomím,

že sa ho účastní aj žalobca. Podľa žalovaného nie je relevantná skutočnosť, že oznámenia ohľadne
zavedenia manipulačného poplatku boli vždy adresované zamestnancom žalobcu a obchodníkom,
pretože konanie zamestnancov zaväzuje podnikateľa a tiež je podľa žalovaného zrejmé, že takýmto
konaním zamestnancov sa zaoberalo aj vedenie spoločnosti. Z celkovej e-mailovej komunikácie je podľa
žalovaného zrejmé, že žalobca zvažoval zavedenie manipulačného poplatku v termíne 12.03.2013,

ale nakoniec sa rozhodol k nemu nepristúpiť z dôvodov reakcií na trhu. Tvrdenia žalobcu o tom, že
príprava na zavedenie manipulačného poplatku bola iniciovaná nezávisle jeho zamestnancom a že pre
predsedu predstavenstva žalobcu bolo zavádzanie poplatku novou informáciou, sú podľa žalovaného
v rozpore so získanými dôkazmi. Podľa žalovaného je zrejmé, že žalobca bol o dohode o manipulačnom
poplatku informovaný, len ju v konečnom dôsledku vyhodnotil pre seba ako nevýhodnú. Konanie žalobcu

nie je možné podľa žalovaného považovať za prirodzené nasledovanie konkurencie na trhu, pretože
komunikácia o manipulačnom poplatku predchádzala zavedeniu poplatku do praxe. Postavenie žalobcu
žalovaný označil ako za konkurenta ďalším podnikateľom, kedy mohol ovplyvniť ich správanie, pretože
neúčtovaním poplatku by sa dostal do výhodnejšej cenovej pozície. K tvrdeniam žalobcu týkajúcimsa nepokračovania v protisúťažnom konaní žalovaný uviedol, že judikatúra požaduje jednoznačné
vymedzenie sa vo vzťahu k ostatným účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž, že sa podnikateľ nechce
protiprávneho konania zúčastňovať. Správanie žalobcu obmedzilo hospodársku súťaž, keďže v danom

prípade je možné konštatovať porušenie aj napriek tomu, ak nedošlo u účastníka k jeho realizácii v praxi.

9. K tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa výšky pokuty žalovaný uviedol, že pri jej určovaní bolo zohľadnené,
že žalobca manipulačný poplatok nezaviedol, dostatočne sa vysporiadal s dopadmi posudzovanej
dohody a vyhodnotil pokutu s ohľadom na trh, na ktorom sa prejavili a v budúcnosti sa ďalej

mohli prejaviť jej účinky. Pri výpočte pokuty vychádzal žalovaný z obratu z predaja informačných
technológií a doplnkového sortimentu, keďže tohto predaja sa porušenie týkalo. Spoluprácu žalobcu
s prvostupňovým orgánom žalovaný označil za spoluprácu, ktorú mu ukladá zákon, pričom ale nešlo
o spoluprácu nad rámec zákona, keďže nepredložil dôkazy na to, aby mu mohla byť pokuta znížená,
resp. že by mu pokuta nebola vôbec uložená (tzv. program zhovievavosti). So zreteľom na uvedené
skutočnosti preto žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.

IV.
Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

10. K vyjadreniu žalovaného sa podaním doručeným dňa 18. 10. 2018 vyjadril žalobca (replika) .

Žalobca naďalej poukázal na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané naplnenie skutkovej podstaty
správneho deliktu podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 3 písm. a) zákona o ochrane HS. Z predloženej
mailovej dokumentácie a ani z faktického správania žalobcu nie je možné podľa neho dospieť
k jednoznačnému záveru, že došlo k naplneniu znakov dohody, resp. že by dal záväzne najavo
jej uzatvorenie. Keďže sa žalobca sám do dohody nezapojil, nemal ani povinnosť sa od takéhoto

protiprávneho konania sa dištancovať, ako to uvádza žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe. Podľa
názoru žalobcu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne zapojenia žalobcu do dohody. Žalobca
v závere zotrval na žalobnom návrhu.

11. K replike sa následne žalovaný nevyjadril.

V.
1. rozsudok krajského súdu a kasačného súdu

12. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1S/121/2015-221 zo dňa

27. 10. 2016 (ďalej len „prvý rozsudok krajského súdu“) bolo rozhodnuté o zmene výrokovej časti II.
prvostupňového rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím tak, že žalobcovi bola za konanie
uvedené v bode I. výrokovej časti napadnutého rozhodnutia uložená pokuta podľa § 38 ods. 1 zákona
o ochrane HS vo výške 14 282,30 Eur. V odôvodnení krajský súd uviedol, že v preskúmavanej veci
bolo dostatočne preukázané, že k protiprávnemu konaniu žalobcu nepochybne došlo, avšak výšku

uloženej sankcie vzhľadom na okolnosti prípadu nepovažoval za primeranú a tiež ju považoval za
zjavne nezodpovedajúcu povahe a závažnosti deliktu, čo je podľa krajského súdu v rozpore s čl. 1
ods. 1 a čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa krajského súdu nebola v konaní preukázaná
vyššia miera negatívnych dôsledkov konania žalobcu, a to s ohľadom na závažnosť, ako aj dĺžku
protiprávneho konania, preto súd považoval uloženie sankcie vo výške 0,1 % z relevantného obratu

za primeranú okolnostiam prípadu, najmä dĺžke konania a súčasne aj zodpovedajúce požiadavke
generálnej prevencie.

13. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6Sžhk/1/2017
zo dňa 20. 03. 2019 (ďalej len „prvý rozsudok kasačného súdu“) došlo k zrušeniu prvého rozsudku

krajského súdu a vráteniu veci na ďalšie konanie. V odôvodnení najvyšší súd konštatoval, že sa v plnom
rozsahu stotožňuje s právnym názorom krajského súdu čo do právneho posúdenia skutku spáchaného
žalobcom, avšak odchyľuje sa od jeho posúdenia neprimeranosti výšky uloženej pokuty. Najvyšší súd
upriamil pozornosť na skutočnosť, že dohody obmedzujúce hospodársku súťaž (kartelové dohody)
patria k základným a najnebezpečnejším formám protisúťažného konania, ktoré sú v prípade odhalenia

prísne postihované. V danom prípade preto podľa najvyššieho súdu nedošlo k situácii, kedy by mohlo
dôjsť voči žalobcovi k uplatneniu „Programu zhovievavosti“, pretože žalobca neprispel svojou vlastnou
iniciatívou k odhaleniu alebo preukázaniu dohody obmedzujúcej súťaž. Za účasť v kartelovej dohode mu
bola uložená pokuta, ktorá zohľadňovala poľahčujúce okolnosti, ktoré žalovaný vo svojom rozhodnutívymenoval a na ktoré poukázal aj krajský súd, a to v dolnej hranici zákonom určeného rozpätia. Najvyšší
súd prijal záver, že neboli splnené predpoklady na zníženie pokuty uloženej na dolnej hranici zákonom
určeného rozsahu v takom výraznom rozsahu, ako to učinil krajský súd, a to pod 50 % hranicou uloženej

pokuty. Súčasne najvyšší súd poukázal na skutočnosť, že žalobca v podanej žalobe okrem námietky
smerujúcej k neprimerane vysokej pokute, namietal aj nesprávne zistenie skutkového stavu žalovaným,
ktorý konanie žalobcu vyhodnotil ako účasť na dohode podnikateľov obmedzujúcej hospodársku súťaž,
pričom však krajský súd vo výrokovej časti svojho rozsudku nerozhodol o námietke žalobcu smerujúcej
voči nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, rozhodol len o výške určenej pokuty. Pre ďalšie konanie

najvyšší súd krajskému súdu uviedol, že krajský súd má opätovne rozhodnúť s poukazom na judikát
uverejnený pod č. 49 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 6/2018,
podrobne sa zaoberajúci ukladaním pokút v súvislosti s aplikáciou „Programu zhovievavosti“, týkajúci
sa obdobnej veci ako aj o žalobe v časti námietky žalobcu smerujúcej proti nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci, t. j. voči I. výroku napadnutého rozhodnutia.

VI.
2. rozsudok krajského súdu a kasačného súdu

14. Rozsudkom krajského súdu č. k. 1S/93/2019-296 zo dňa 24. 06. 2021 (ďalej len „druhý rozsudok
krajského súdu“) bolo rozhodnuté o zmene výrokovej časti II. prvostupňového rozhodnutia v spojení

s napadnutým rozhodnutím tak, že žalobcovi za konanie uvedené v bode I. výrokovej časti napadnutého
rozhodnutia bola uložená pokuta podľa § 38 ods. 1 zákona o ochrane HS vo výške 71 412 Eur (ďalej
len „výrok I “). Súčasne krajský súd druhým výrokom žalobu zamietol a tretím výrokom nepriznal
žalobcovi náhradu trov konania. V odôvodnení krajský súd uviedol, že v preskúmavanej veci bolo
dostatočne preukázané, že k protiprávnemu konaniu žalobcu nepochybne došlo, pretože žalobca bol

účastníkom dohody, ktorá je zakázaná podľa zákona o ochrane HS. Pokutu uloženú rozhodnutiami
prvostupňového orgánu a žalovaného krajský súd nepovažoval za primeranú a preto pristúpil k zmene
napadnutého rozhodnutia v časti výšky uloženej pokuty. Krajský súd ďalej uviedol, že viazaný právnym
názorom uvedeným v prvom rozsudku kasačného súdu, pre účely sankčného postihu, ako aj generálnej
prevencie, s prihliadnutím na nesplnenie podmienok pre aplikáciu "Leniency programme", pristúpil k

zmene určenia výšky pokuty tak, že túto nemohol priznať v čiastke nižšej ako 50% pokuty uloženej
správnym orgánom. Suma 71 412 eur predstavuje podľa krajského súdu 50% sumy vyrubenej orgánom
verejnej správy, zohľadňuje všetky okolnosti daného prípadu a javí sa ako dostatočne vysoká, spôsobilá
odradiť žalobcu v budúcnosti od podobných praktík pri zohľadnení skutočnosti, že konanie žalobcu je
kvalifikované ako jedna z najnebezpečnejších foriem protisúťažného konania, ktoré je potrebné prísne

postihnúť. Žalobca v konaní nepreukázal, že by uloženie predmetnej pokuty malo pre neho likvidačný
charakter.

10. Rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“)
sp. zn. 4Shk/1/2021 zo dňa 31. 01. 2024 (ďalej len „druhý rozsudok kasačného súdu“) došlo k zrušeniu

druhého rozsudku krajského súdu v časti prvého výroku a v časti tretieho výroku a k vráteniu veci
Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. V odôvodnení kasačný súd uviedol, že krajský súd
nielenže neodôvodnil, prečo pokutu znížil (o 50% pôvodnej sumy), ale – naopak – fakticky potvrdil, že
jej výšku orgány verejnej správy určili správne. K presvedčivosti moderácie pokuty v uvedenom rozsahu
(50%) podľa najvyššieho správneho súdu neprispieva ani to, že z prvého rozsudku kasačného súdu

vyplýva požiadavka prísneho potrestania subjektov participujúcich na protisúťažnom konaní. Napriek
tomu však krajský súd vo svojom rozsudku neposkytuje žiadne vyčerpávajúce odôvodnenie, prečo
v prípade žalobcu pristúpil k zníženiu pokuty, ktorá – podľa vlastného znenia rozsudku – mala byť
žalovaným v administratívnom konaní určená správne, resp. tomuto určeniu pokuty orgánmi verejnej
správy krajský súd v odôvodnení nič nevytkol. Rovnako podľa najvyššieho správneho súdu z druhého

rozsudku krajského súdu nevyplýva, prečo krajský súd aplikoval vo veci koeficient zníženia práve o
50% (oproti pôvodnej sume pokuty). Najvyšší správny súd upriamil pozornosť na skutočnosť, že v
zmysle § 198 ods. 1 písm. a) SSP je zákonným predpokladom pre uplatnenie sankčnej moderácie
správnym súdom to, že táto sa realizuje na základe „ním vykonaného dokazovania“, ako aj to, že
sankcia uložená orgánom verejnej správy „je neprimeraná povahe skutku“ alebo by „mala pre žalobcu

likvidačný charakter“. Z druhého rozsudku krajského súdu preto podľa najvyššieho správneho súdu
nevyplýva, či, resp. aké dokazovanie vo veci uskutočnil, ako ani tvrdenie správneho súdu o tom, že by
orgánom verejnej správy uložená pokuta v pôvodnej výške mala byť neprimeraná, príp. že by mala na
žalobcu likvidačný charakter. Sankčná moderácia by preto podľa najvyššieho správneho súdu mala byťuplatňovaná obozretne, a to práve vzhľadom na to, že sa ňou fakticky vstupuje do správneho uváženia,
ktorým disponujú orgány verejnej správy, a ktoré má inak relatívne obmedzenú možnosť súdneho
prieskumu. Aj preto sú zákonné limity sankčnej moderácie viazané na súdom vykonané dokazovanie

a jej predpoklady sú vymedzené zákonnými kategóriami ako „neprimeranosť“ a „likvidačný charakter“.
Riadne a najmä presvedčivé odôvodnenie toho, že aspoň jedna z týchto skutočností vo veci nastala,
resp. bola identifikovaná, pritom zaťažuje súd, ktorý sankčnú moderáciu uplatňuje. Podľa najvyššieho
správneho súdu sa má správny súd v rámci ďalšieho konania najmä podrobne a výslovne
vysporiadať s tým, či sú vo veci splnené zákonné podmienky pre moderáciu pokuty (§ 198 ods. 1 písm. a)

SSP),máozrejmiť,akédôkazyvykonal,odôvodníneprimeranosť,príp.likvidačnýcharakterpokuty,ktorú
žalobcovi uložili orgány verejnej správy (ak dospeje k záveru, že táto taká je), uvedie, na základe čoho
dospel k záveru o neprimeranosti, príp. likvidačnej povahe pokuty, výslovne vymedzí a opíše okolnosti,
na základe ktorých pristúpi k prípadnej moderácii pokuty a vyčerpávajúco odôvodní, prečo pristúpil k
moderácii v konkrétnom rozsahu (ak sankčnú moderáciu uplatní).

VII.
Relevantná právna úprava

15. Podľa § 3 ods. 1 zákona o ochrane HS obmedzovanie súťaže je každé obmedzenie voľnosti
konania podnikateľa na relevantnom trhu, najmä vylučovanie existujúcich alebo možných súťažných

aktivít,skutočnéalebomožnézníženierozsahukonkurenčnejaktivityaleboskresľovaniekonkurenčných
podmienok.

16. Podľa § 4 ods. 1 zákona o ochrane HS dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie
združenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže (ďalej

len „dohoda obmedzujúca súťaž“), sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 4 ods. 2 zákona o ochrane HS na účely tohto zákona a) dohoda podnikateľov je každý
ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov, ako aj iný súhlasný prejav vôle vyvodený z
ich konania, b) zosúladený postup podnikateľov je koordinácia správania podnikateľov, ktorá nenapĺňa

znaky dohody podnikateľov podľa písmena a) a ktorú nemožno označiť ako prirodzené nasledovanie
správania iného podnikateľa, c) rozhodnutie združenia podnikateľov je právny akt orgánu združenia, ako
aj odporúčanie orgánu združenia.

18. Podľa § 4 ods. 3 písm. a) zákona o ochrane HS zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž,

ktorá obsahuje priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo iných obchodných podmienok

19.Podľa§25ods.3písm.a)zákonaoochraneHSúčastníkomkonaniavprípadedohodyobmedzujúcej
súťaž sú účastníci tejto dohody obmedzujúcej súťaž.

20. Podľa § 38 ods. 1 zákona o ochrane HS Úrad za porušenie ustanovení § 4 ods. 1, § 8 ods. 6, §
10 ods. 9, § 25 ods. 4 a § 29 ods. 5 uloží pokutu podnikateľovi do 10 % z obratu podľa § 10 ods. 3 za
predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý za predchádzajúce uzavreté účtovné
obdobie dosiahol obrat do 330 eur alebo ktorý nemal žiadny obrat, alebo podnikateľovi, ktorého obrat
nemožno vyčísliť, pokutu do 330 000 eur.

21.Podľa§38ods.9zákonaoochraneHSúradpriukladanípokutyposudzujezávažnosťadĺžkutrvania
porušovania ustanovení tohto zákona, porušovania ustanovení osobitného predpisu alebo porušovania
podmienky, povinnosti alebo záväzku uloženého rozhodnutím úradu. Úrad pri posudzovaní závažnosti
porušovania berie do úvahy jeho povahu, skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné, veľkosť

relevantného trhu. Okrem týchto kritérií úrad pri ukladaní pokuty berie do úvahy aj iné skutočnosti, najmä
opakované porušovanie tým istým podnikateľom, odmietnutie podnikateľa spolupracovať s úradom,
postavenie podnikateľa ako vodcu alebo iniciátora porušovania, získanie majetkového prospechu v
dôsledku porušovania alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaž v praxi.

22. Podľa § 198 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v relevantnom
znení (ďalej len „SSP“) správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na
návrh žalobcu rozsudkom zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uloženínevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by
mala pre žalobcu likvidačný charakter.

23. Podľa § 198 ods. 2 SSP správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa
osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.

24. Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

25. Podľa § 491 ods. 2 SSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

26. Podľa § 250i ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom ku dňu 30.
06. 2016 (ďalej len „OSP“) ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej
právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.
1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým
stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,

opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti
druhej hlavy.

27. Podľa § 250j ods. 5 OSP vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môže súd rozhodnúť rozsudkom o
náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania

dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako
rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v
akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo
výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré
vznikli v konaní pred správnym orgánom.

VIII.
Posúdenie veci správnym súdom

28. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 1. júna
2023 vykonávať svoju činnosť správny súd, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej
agende vo všetkých veciach z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu
v Nitre. V súlade s Rozvrhom práce správneho súdu na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od
01.07.2025, bola vec pridelená náhodným výberom na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého

senátu a registra 10S správneho súdu.

29. Na účel prejednania žaloby nariadil správny súd na deň 14. 11. 2025 pojednávanie, ktoré bolo po
jeho vykonaní za účasti zástupcov obidvoch účastníkov konania odročené podľa § 115 SSP na deň
16.01.2026 z dôvodu potreby podrobného oboznámenia sa s rozhodnutiami súdov týkajúcich sa zmeny

sankcie u ostatných účastníkov administratívneho konania, (t. j. ďalších podnikateľov), o ktorých bolo
spoločne so žalobcom v jednom konaní rozhodované v napadnutom rozhodnutí. Dňa 16. 01. 2026 súd
pokračoval v pojednávaní vykonaním dokazovania, po ktorom za účasti zástupcov obidvoch účastníkov
konania rozhodol o žalobe vyhlásením rozsudku. So zreteľom na dátum nápadu žaloby správny súd
v súlade s § 493e SSP konal a rozhodoval vo veci podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku v

znení účinnom k 30. júnu 2023.

30.Správnysúdúvodompoznamenáva,žeoprejednávanejvecirozhodovalzastavu,kedyvdoterajšom
konaní došlo na základe prvého rozsudku kasačného súdu k zrušeniu prvého rozsudku krajského súdu
a následne na základe druhého rozsudku kasačného súdu došlo k zrušeniu druhého rozsudku krajského

súdu, ktorým bolo naposledy rozhodnuté o žalobe zo dňa 20.05.2015; správny súd je teda v zmysle §
469 SSP viazaný vysloveným právnym názorom kasačného súdu v druhom rozsudku kasačného súdu,
v prvom rozsudku kasačného súdu a zároveň sa oboznámil a prihliadal na právoplatné rozhodnutiasúdov týkajúce sa ďalších podnikateľov, o ktorých pokutách bolo rozhodované spoločne v napadnutom
rozhodnutí.

31. Súčasne správny súd uvádza, že po vrátení veci na ďalšie konanie zo strany najvyššieho správneho
súdu už nerozhodoval o správnej žalobe v kontexte žalobných námietok týkajúcich sa nesprávne
a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktorými žalobca spochybňoval svoju účasť na
dohode o priamom alebo nepriamom určení ceny tovarov prostredníctvom zavedenia manipulačného
poplatku vo výške 1 Euro. Správny súd tak konal z dôvodu, že táto otázka bola ustálená druhým

rozsudkom krajského súdu, ktorý žalobu v tejto časti zamietol, pričom tento výrok nebol napadnutý
kasačnou sťažnosťou. V ďalšom konaní sa preto správny súd zameral na zostávajúcu časť žalobných
bodov týkajúcich sa otázky primeranosti žalobcovi uloženej pokuty a s tým súvisiacej otázky splnenia
zákonných podmienok pre jej prípadnú moderáciu.

32. Podstata zostávajúcej časti žalobných bodov sa týkala námietok žalobcu voči výške uloženej pokuty,

ktorú žalobca považoval za neprimeranú a uloženú v rozpore so zásadou proporcionality, kedy žalobca
v prvom rade poukazoval na osobitosť jeho konania, kedy poplatok z jeho strany zavedený nebol, o jeho
účtovaní zákazníkov neinformoval a rozhodnutie o nezavedení poplatku prijal bez ohľadu na vonkajšie
faktory.

33. Za účelom posúdenia otázky primeranosti uloženej pokuty žalobcovi napadnutým rozhodnutím
správny súd na pojednávaní dňa 16. 01. 2026 vykonal v súlade s § 198 ods. 1 SSP dokazovanie,
v rámci ktorého sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu a so stavom súdnych konaní u ďalších
podnikateľov a zároveň sa v prípade tých, u ktorých bolo konanie právoplatne skončené, oboznámil aj
s konečnou výškou uloženej sankcie na základe moderačného oprávnenia súdu. Správny súd pri tejto

príležitosti považoval za potrebné uviesť, že postup podľa § 198 ods. 1 SSP uskutočnil bez ohľadu na
to, či žalobca aplikáciu inštitútu sankčnej moderácie vo svojej žalobe zo dňa 18. 05. 2015 (t. j. pred
účinnosťou SSP) navrhol alebo nie, pretože v danom prípade postupoval prostredníctvom prechodných
ustanovení podľa § 491 ods. 2 SSP, kedy aplikoval aj ustanovenia § 250j ods. 5 OSP, podľa ktorých
správny súd môže o uložení sankcie rozhodnúť inak, ako rozhodol správny orgán, aj bez návrhu žalobcu.

Správny súd tak učinil aj s poukazom na znenie dôvodovej správy k prechodným ustanoveniam § 491
SSP, ktorá uvádza: „Predkladateľ pamätá i na situácie, kedy by nová právna úprava zhoršila postavenie
žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Na administratívne trestanie sa vždy použije tá
právna úprava, ktorá je pre páchateľa priaznivejšia.“ (Dôvodová správa č. 162/2015 Ds, Vládny návrh
zákona Správny súdny poriadok). Pri strete dvoch procesných predpisov, SSP a OSP, preto správny súd

aplikoval pre žalobcu priaznivejšie procesné ustanovenia § 250j OSP.

34. Na základe vykonaného dokazovania bolo správnym súdom zistené, že u ďalšieho podnikateľa
ASBIS SK bolo súdne konanie o preskúmanie napadnutého rozhodnutia právoplatne skončené
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžh/2/2016 zo dňa 23. 11. 2017 (ďalej

len „rozsudok NSSR ASBIS“), ktorým došlo k zmene výšky sankcie (pokuty) uloženej prvostupňovým
v spojení s napadnutým rozhodnutím z pôvodnej výšky 2 062 857 Eur na konečnú výšku sumy uloženej
pokuty 1 031 428 Eur. Táto zmena predstavuje 50 % sumy vyrubenej správnym orgánom a podľa § 38
ods. 1 zákona o HS ide o výšku sankcie 0,5 % z relevantného obratu tohto podnikateľa.

35. Dokazovaním bolo u ďalšieho podnikateľa eD´system Slovakia zistené, že súdne konanie
o preskúmanie napadnutého rozhodnutia bolo právoplatne skončené rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžhk/1/2016 zo dňa 26. 10. 2017 (ďalej aj ako „rozsudok NSSR eD
´system“), ktorým došlo k zmene výšky sankcie (pokuty) uloženej prvostupňovým rozhodnutím v spojení
s napadnutým rozhodnutím z pôvodnej výšky 1 246 621 Eur (1 % z relevantného obratu)na 124 662,10

Eur, čo predstavuje 0,1 % z relevantného obratu a 10 % z pôvodne uloženej pokuty žalovaným.

36. V súvislosti s ďalším podnikateľom ABC Data z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v danej veci
nebolo konanie doposiaľ právoplatne skončené a nachádza sa v štádiu po zrušení rozsudku Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 5S/134/2015-170 zo dňa 29. 11. 2016, ktorým krajský súd žalobu zamietol,

a vrátení veci na ďalšie konanie rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžhk/1/2017
zo dňa 30. 04. 2019. Najvyšší súd v danej veci konštatoval nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov
v rozsudku krajského súdu, ktorý sa mal argumentačne prikloniť na stranu žalovaného ako jedného
z účastníkov konania.37. U posledného podnikateľa AT Computer bolo na podklade dokazovania zistené, že konanie nebolo
doposiaľ právoplatne skončené a vec sa nachádza v štádiu po zrušení rozsudku Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. 1S/45/2019-520 zo dňa 03. 02. 2022 - ktorým bola zmenená výška sankcie uložená
napadnutým rozhodnutím z pôvodnej 582 641 Eur na novú výšku 291 320 Eur, a vrátení veci
na ďalšie konanie - rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Shk/2/2023
zo dňa 25. 09. 2024. Najvyšší správny súd konštatoval, že správny súd vo výroku nerozhodol o celom
predmete konania, kedže rozhodol len v časti týkajúcej sa navrhovanej sankčnej moderácie a vo vzťahu

k výroku o treste/sankcii, pričom nerozhodol o námietkach žalobkyne proti výroku o vine a súčasne
konštatoval absenciu akéhokoľvek odôvodnenia v rozsudku správneho súdu vzťahu k otázke, prečo súd
považoval žalovaným uloženú sankciu (s prihliadnutím na § 38 ods. 1 a 9 zákona o ochrane HS v znení
účinnom do 30. júna 2014) za neprimeranú.

38. Správny súd pri posudzovaní prípustnosti otázky moderácie pokuty v súvislosti s protisúťažným

konaním žalobcu viazaný právnym názorom druhého rozsudku kasačného súdu zobral na zreteľ aj
závery prvého rozsudku kasačného súdu, ale súčasne aj závery z uvádzaného rozsudku NSSR ASBIS
(uverejneného pod č. 49 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 6/2018 ),
v ktorom boli posudzované napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím v súvislosti
s konaním podnikateľa ASBIS SK.

39. Zo znení týchto rozsudkov je zrejmé, že sú založené na totožnej argumentácii, keďže neskoršie
vydaný prvý rozsudok kasačného súdu argumentačne nadviazal na skorší rozsudok NSSR ASBIS.
Vobdivochrozsudkochnajvyššísúdvyhodnotilkonaniežalobcu,akoajspoločnostiASBISSK,akoveľmi
závažné. Zároveň najvyšší súd konštatoval, že žalovaný pri žalobcovi prihliadal na zistené poľahčujúce

okolnosti, čo malo vplyv na určenie výšky uloženej pokuty a dodal, že neboli splnené predpoklady na
zníženie pokuty uloženej na dolnej hranici zákonom určeného rozsahu, a to pod 50 % hranicou uloženej
pokuty, pretože k výraznému znižovaniu ukladaných pokút za protisúťažné konanie môže dochádzať len
pri aplikácii „Programu zhovievavosti“ (tzv. Leniency Programme).

40. Ako už bolo uvedené, rozsudkom NSSR ASBIS došlo aplikáciou § 250j ods. 5 OSP u podnikateľa
ASBIS SK k zníženiu pokuty o 50 % na konečnú výšku 1.031.428 Eur, oproti pokute vo výške 2.062 857,-
Eur uloženej napadnutým rozhodnutím. Takto uložená pokuta podľa najvyššieho súdu zohľadňuje všetky
okolnosti daného prípadu a javí sa ako dostatočne vysoká a spôsobilá odradiť ASBIS SK v budúcnosti od
podobných praktík. V porovnaní so žalobcom je ale zrejmé, že v konečnom dôsledku bola podnikateľovi

ASBIS SK uložená sankcia vo výške 0,50 % sumy z jeho relevantného obratu oproti sadzbe 1 %
z relevantného obratu žalobcu, ktorá mu bola uložená napadnutým rozhodnutím. Rozsudkom NSSR
ASBIS bola teda podnikateľovi ASBIS SK v percentuálnom pomere na relevantný obrat uložená nižšia
sankcia (0,5 %) oproti sankcii uloženej žalobcovi napadnutým rozhodnutím v konečnej výške 0,7 %
z relevantného obratu (t. j. základná vo výške 1% znížená o 30 %), ktorého konanie bolo navyše

ako jediné hodnotené ako nižšej závažnosti, keďže žalobca neuplatnil v praxi posudzovanú dohodu
a neúčtoval manipulačný poplatok.

41. V súvislosti s ustálenou otázkou, že konanie žalobcu a ASBIS SK je protiprávnym konaním,
bol ale aj správnym súdom identifikovaný a zohľadnený rozdiel v závažnosti konania medzi týmito

subjektami. Spoločnosť ASBIS SK manipulačný poplatok zaviedla ako prvá od 05.03.2013 a prestala ho
účtovať dňa 15. 04. 2013, kedy prestala získavať prospech z uzatvorenia dohody, ktorého výška podľa
odhadu žalovaného dosiahla sumu 5000,- Eur. Žalobca manipulačný poplatok plánoval zaviesť ku dňu
12.03.2013 a na toto zavedenie sa v rámci svojej štruktúry podniku aj pripravoval, nakoniec sa ale dňa
18.03.2013 definitívne rozhodol, že poplatok nezavedie (nebude účtovať), čím z jeho strany nedošlo

k realizácii dohody a tým ani k získavaniu profitu z takejto realizácie.

42. Z napadnutého rozhodnutia (str. 64) ako aj z prvostupňového rozhodnutia (str. 53) pritom vyplýva,
že rozdielnosť konania žalobcu (poľahčujúce okolnosti) oproti ďalším podnikateľom bolo zo strany
žalovaného zohľadnené vo výške sadzby sankcie, ktorá ako už bolo uvedené správnym súdom

predstavovala po znížení o 30 % hodnotu 0,70 % z relevantného obratu oproti sadzbe 1% z relevantného
obratu, ktorá bola uložená ďalším podnikateľom v rámci rozpätia sankcie podľa § 38 ods. 1 zákona o HS.43. Správny súd preto nevidel dôvod na to, aby poľahčujúce okolnosti žalobcovho protiprávneho
konania, ktoré boli zohľadnené žalovaným, neboli obdobne zohľadnené správnym súdom a premietnuté
do zníženia sadzby sankcie a tiež, aby takéto zníženie sankcie korešpondovalo so znížením sankcií

u podnikateľov ASBIS SK a eD´ system Slovakia, ktorým sankcie znížil najvyšší súd. Z tohto
dôvodu správny súd považoval výšku percentuálnej sadzby pokuty uloženej žalobcovi napadnutým
rozhodnutím, ktorá je vyššia oproti uloženým sankciám ďalším podnikateľom ASBIS a eD´ system
Slovakia, za neprimeranú.

44. Na základe konštatovania o neprimeranej pokute uloženej žalobcovi napadnutým rozhodnutím,
súd pristúpil k aplikácii moderačného práva za účelom zmeny výšky uloženej pokuty. Pri zmene výšky
uloženej pokuty správny súd rešpektoval závery prvého zrušujúceho rozsudku kasačného súdu, ktorým
je správny súd v danej veci viazaný a ktorými najvyšší súd prebral predchádzajúcu argumentáciu
rozsudku NSSR ASBIS. Závery týchto rozsudkov si súd osvojil a uprednostnil ich pred závermi rozsudku
NSSR eD´system, ktorým došlo k zmene uloženej pokuty z výšky 1 % na konečnú výšku 0,1 %

z relevantného obratu. Práve takéto zníženie pokút bolo prvým zrušujúcim rozsudkom kasačného súdu
a rozsudkom NSSR ASBIS označené ako neprípustné.

45. Správny súd ale zároveň nepovažoval za primerané, aby žalobcovi bola uložená pokuta len vo výške
50 % z pokuty, ktorú pôvodne uložil žalovaný. Týmto postupom by u žalobcu a u ASBIS došlo k uloženiu

rovnakej sadzby pokuty (0,50 % z obratu), čím by neboli u žalobcu zohľadnené poľahčujúce okolnosti,
ktoré vo svojich rozhodnutiach zohľadnil aj samotný žalovaný. Takto uložená pokuta by nemohla byť
zároveň považovaná za primeranú a spravodlivú ani voči pokute, ktorá bola uložená účastníkovi konania
eD´system Slovakia vo výške sadzby 0,1 % z relevantného obratu, i keď túto správny súd považuje
za uloženú v protiklade so závermi prvého zrušujúceho rozsudku kasačného súdu a rozsudku NSSR

ASBIS.

46. Samotnú pokutu, uloženú žalobcovi orgánmi verejnej správy, považoval správny súd za uloženú
v súlade so zásadami ukladania sankcií podľa § 38 ods. 1 zákona o HS. V danom prípade bolo
prihliadnuté na vysokú závažnosť konania ďalších podnikateľov a žalobcu, boli zohľadnené špecifiká

relevantného trhu, pre ktorý je typická nízka marža, vzhľadom na obraty dosiahnuté predajom tovarov,
ako aj na skutočnosť, že cenová súťaž nebola medzi podnikateľmi úplne vylúčená. Obdobne sa správny
súd stotožnil so závermi žalovaného týkajúcich sa zohľadnenia poľahčujúcich okolností u žalobcu, ktorý
dohodunerealizovalvpraxi.Správnysúdsipretoosvojilzáveryžalovanéhoapovažujeichzavýchodisko
pre následné uplatnenie moderačného práva súdu podľa § 198 písm. a) SSP.

47. Na základe vykonaného dokazovania a konštatovania správneho súdu o neprimeranosti uloženej
pokutyžalobcovioprotikonečnýmpokutám,ktoréboliuloženéASBISSKaeD´systemSlovakia(bod45),
správny súd prijal záver, že boli naplnené podmienky pre moderáciu pokuty podľa § 198 písm. a) SSP.

48. Správny súd preto zmenil výšku uloženej sankcie žalovaným tak, že túto najskôr uložil v rámci
zákonnom stanoveného sankčného rozpätia podľa § 38 ods. 1 zákona č.136/2001 Z. z. o ochrane HS
v znení účinnom do 30.06.2014 vo výške 0,50 % z celkovej sumy relevantného obratu 20 399 395 Eur,
ktorá prestavuje sumu 101 996,97 Eur . Následne správny súd takto uloženú sankciu, obdobne ako
prvostupňovýorgán,nazákladeexistencieuvádzanýchpoľahčujúcichokolnostíužalobcu(bod41)znížil

o 30 % na výslednú sumu 71 397,88 Eur, čo vo výsledku predstavuje sadzbu pokuty vo výške 0,35 %
z relevantného obratu žalobcu. Výšku takto uloženej pokuty správny súd nepovažoval za likvidačnú,
a to vzhľadom na relevantný obrat žalobcu v danom období a tiež vzhľadom na skutočnosť, že žalobca
hrozbu likvidácie nijak bližšie nešpecifikoval a ani nepreukázal príslušnými dôkazmi.

49. Súhrnom uvedených skutočností a záverov preto správny súd rozhodol podľa § 198 ods. 1 písm. a)
SSP o zmene výšky pokuty uloženej napadnutým rozhodnutím a prvostupňovým rozhodnutím tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

50. Správny súd výrokom o trovách konania rozhodol zároveň aj o trovách kasačného konania, keďže

vychádzajúc z § 167 ods. 1 SSP bolo potrebné zohľadňovať zásady aplikovateľné pri rozhodovaní
o trovách konania, medzi ktoré primárne patrí zásada úspechu vo veci, kedy sa berie do úvahy celkový
(t. j. konečný) úspech dotknutých subjektov a nie čiastkové úspechy v jednotlivých ,,štádiách“ resp.druhoch konaní (t.j. osobitne v kasačnom konaní a osobitne v konaní pred správnym súdom). (obdobne
ajrozsudokNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepubliky sp.zn.5Stk/17/2022 zodňa27.9.2023,)

51. S poukazom na uvedené zásady preto správny súd o trovách konania rozhodol tak, že čiastočne
úspešnému žalobcovi, u ktorého došlo k uplatneniu moderačného práva súdu týmto rozsudkom,
a čiastočne úspešnému žalovanému, kedy došlo druhým rozsudkom krajského súdu k zamietnutiu
žaloby žalobcu v časti konštatovania účasti žalobcu na protisúťažnom konaní, právo na náhradu trov
konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.

52. Rozsudok prijal senátu správneho súdu v pomere 3:0

Poučenie:

2 6S/24/2024

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP),

a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť
(§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej

pomoci.