Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Bardejov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Gombárová
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4C/58/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224203570
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gombárová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2026:8224203570.1
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v spore žalobcu: Fakultní nemocnice v Motole, so sídlom V Úvalu 84, 150
06 Praha 5, IČO: 00 064 203, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C.,
o zaplatenie sumy 1 970,- Kč s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc vo veci konať a konanie z a s t a v u j e .
II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2024 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.970,- Kč s
príslušenstvom titulom úhrady nákladov za žalovanému poskytnutú neodkladnú zdravotnú starostlivosť,
a to na základe Zmluvy o poskytnutí zdravotnej starostlivosti zo dňa 28.04.2023. Náklady za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť boli vyúčtované faktúrou č. 719582/23, ktorá bola žalovanému
odoslaná dňa 25.05.2023 na adresu v Českej republike aj na adresu v Slovenskej republike. Cena za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť bola stanovená ako súčin hodnoty bodu a počtu bodov stanovených
vyhláškou č. 134/1998 Sb., ktorou sa vydáva zoznam zdravotných výkonov s bodovými hodnotami,
v znení neskorších predpisov, pričom cena vyúčtovaného bodu bola stanovená podľa cenového
predpisu Ministerstva zdravotníctva 1/2023/CAU, o regulácii cien poskytovaných zdravotných služieb,
zverejnenéhovoVestníkuMinisterstvazdravotníctvaČRč.13/2022.Žalovanýnebolzdravotnepoistený,
preto je povinný náklady za túto zdravotnú starostlivosť hradiť sám.
2. Spolu so žalobou, predložil žalobca okrem iného aj Zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
uzavretú dňa 28.04.2023 medzi žalobcom a žalovaným, ako pacientom. V článku II. bod 6. zmluvy
sa zmluvné strany dohodli, že vzťahy medzi FN Motol a pacientom sa riadia českým právom, najmä
ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Na riešenie prípadných sporov sú príslušné všeobecné súdy
v Českej republike.
3. Z dôvodu, že v danom prípade ide o konanie v občianskoprávnej veci s medzinárodným prvkom,
ktorý je daný sídlom žalobcu, súd skúmal svoju právomoc v zmysle Nariadenia Európskeho Parlamentu
a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach (ďalej aj len „Nariadenie č. 1215/2012“), ktoré musí aplikovať
prednostne pred zákonmi Slovenskej republiky.
4. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne
zastaví.
5. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).6. Podľa článku 25 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a
výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak sa účastníci zmluvy bez ohľadu na svoje
bydlisko dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli
alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo
tieto súdy, pokiaľ dohoda nie je podľa právneho poriadku tohto členského štátu vecne neplatná. Táto
právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Dohoda o voľbe právomoci musí byť buď: a)
písomná, alebo písomne potvrdená; b) vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli
účastníci zmluvy, alebo c) v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré
sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne
dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah.
7. Podľa článku 26 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach
tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto
kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak
má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.
8. Článok 25 Nariadenia č. 1215/2012, zakotvuje zásadu, podľa ktorej ak sa účastníci zmluvy bez ohľadu
na svoje bydlisko dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré
vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd
alebo tieto súdy, pokiaľ dohoda nie je podľa právneho poriadku tohto členského štátu vecne neplatná.
Článok 25 Nariadenia je tak založený na princípe zmluvnej voľnosti, v dôsledku čoho sa tak zmluvné
strany môžu na základe zmluvnej autonómie dohodnúť, ktoré súdy budú mať právomoc rozhodovať ich
vzájomný spor. Dohoda o voľbe právomoci má tak jednak prorogačný účinok, teda zakladá právomoc
súdov, ktoré by ju inak nemali, ako aj derogačný účinok, keď súčasne odníma právomoc súdom, ktoré
by ju mali podľa ustanovení o všeobecnej a osobitnej právomoci. Právomoc súdu podľa článku 25
Nariadenia je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak.
9. Článok 26 Nariadenia č. 1215/2012 zakotvuje ďalej zásadu, podľa ktorej okrem právomoci založenej
na iných ustanoveniach tohto nariadenia, má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný
zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol
absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24. Právomoc v zmysle článku
26 Nariadenia je teda právomocou založenou bezpodmienečným podrobením sa jurisdikcii procesného
súdu. Vzťah tohto článku Nariadenia k iným článkom Nariadenia regulujúcich právomoc spočíva v tom,
že článok 26 má druhú najvyššiu „prioritu“, a to hneď po článku regulujúcom výlučnú právomoc, teda
hneď po článku 24. Podmienkou založenia právomoci súdu podľa článku 26 však je, že sa žalovaný
na konaní iniciovanom žalobcom zúčastní, teda pokiaľ voči nepríslušnému súdu učiní taký úkon, ktorý
podľa jeho obsahu možno považovať za vecnú obranu proti nárokom uplatňovaným voči nemu žalobou.
To však neplatí, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci súdu.
10.Spoukazomnačlánok26Nariadeniač.1215/2012,doručovalsúdžalovanémužalobusjejprílohami,
poučenieoprocesnýchprávachapovinnostiachstránsporuatiežuznesenie,ktorýmžalovanéhovyzval,
aby sa vyjadril v určenej lehote k žalobe, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil
listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v
celom rozsahu neuznáva. Žaloba bola žalovanému doručovaná prostredníctvom A. D. C., pričom z jej
písomnej správy zo dňa 30.09.2025 vyplýva, že žalovaný sa v meste C. nezdržiava a neboli zistené
žiadne informácie o pobyte menovaného. Z uvedeného dôvodu bolo na úradnej tabuli mesta zverejnené
oznámenie o uložení zásielky pre žalovaného, ktoré bolo vyvesené na úradnej tabuli od 15.08.2025 do
30.08.2025. Menovaný si predmetnú zásielku nevyzdvihol. Z lustrácie v Registri obyvateľov súd zistil, že
žalovaný má od 22.04.2013 vedenú adresu trvalého pobytu len mesto C. bez bližšie uvedenej adresy.
Keďže sa súdu ani po vykonaní všetkých úkonov potrebných na zistenie pobytu žalovaného nepodarilo
zistiť jeho pobyt, žaloba bola následne doručovaná žalovanému postupom podľa § 116 ods. 2 CSP,
oznámením o podanej žalobe, ktoré bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu
dňa 03.12.2025. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú. Žalovaný
sa doposiaľ k žalobe písomne nevyjadril. Nebola tak splnená podmienka pre založenie právomoci
súdu podľa článku 26 Nariadenia č. 1215/2012, teda že sa žalovaný zúčastní na konaní iniciovanom
žalobcom na nepríslušnom súde.11. Na základe zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že na riešenie sporu, ktorý vznikol
v súvislosti so Zmluvou o poskytnutí zdravotnej starostlivosti uzavretej medzi stranami sporu dňa
28.04.2023, nie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky. Medzi stranami uzavretá zmluva totiž
obsahuje v článku II. bod 6. dohodu o voľbe právomoci súdov Českej republiky, na základe ktorej je pre
nároky uplatňované titulom predmetnej zmluvy, založená voľbou zmluvných strán a to na základe ich
zmluvnej autonómie, právomoc súdov Českej republiky. Prorogačná doložka bola uzavretá písomne,
teda vo forme, ktorú vyžaduje Nariadenie č. 1215/2012. Z článku 25 Nariadenia č. 1215/2012 vyplýva,
že pri interpretácii prorogačnej doložky je potrebné vychádzať v prvom rade z úmyslu strán, ich vôle
a zo samotnej formulácie doložky. Podľa názoru súdu zmluvné strany v Zmluve o poskytnutí zdravotnej
starostlivosti zo dňa 28.04.2023, dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom prejavili zhodnú vôľu,
pre prípad súdneho uplatňovania nárokov titulom tejto zmluvy, podriadiť sa jurisdikcii súdu v Českej
republike, v dôsledku čoho tak bolo možné vyvodiť aj derogačný efekt dohody a teda to, že nebolo vôľou
zmluvných strán, aby spory zo zmluvy vzniknuté alebo so zmluvou súvisiace, prejednával iný súd, než
voľbou vymienený všeobecný súd v Českej republike.
12. Súd rešpektujúc dohodu strán sporu o voľbe právomoci súdov Českej republiky a keďže nebola
splnená ani podmienka pre založenie právomoci súdu Slovenskej republiky podľa článku 26 Nariadenia
č. 1215/2012, vyhlásil, že nemá vo veci právomoc konať a konanie v zmysle ustanovenia § 9 CSP
zastavil.
13. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
14. Podľa § 256 ods. 1CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
15. Na základe vyššie uvedených skutočností je možné konštatovať, že žalobca podaním žaloby na súd,
ktorý nemá právomoc konať, zavinil zastavenie konania, preto by mal súd priznať nárok na náhradu trov
konania žalovanému. Zo súdneho spisu bolo však preukázané, že na strane žalovaného žiadne trovy
konania nevznikli. Preto súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ
domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.