Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2023

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16C/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414211270
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2023:4414211270.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v spore žalobcu: FerMi s. r. o., so sídlom

Nové Zámky, S. H. Vajanského 43, IČO: 43 991 068, zastúpený BAK & PARTNERS s. r. o., so sídlom
Bratislava, Panská 14, IČO: 47 254 840, proti žalovanému: Motory International, s. r. o., so sídlom Nové
Zámky, Komárňanská cesta 13, IČO: 36 251 674, zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská &
Štofková s. r. o., so sídlom v Nových Zámkoch, Pribinova 9, IČO: 36 813 401, o nahradenie prejavu vôle
a splnenie povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 % s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.06.2014 domáhal nahradenia prejavu vôle a splnenia
povinnosti za žalovaného uzatvoriť kúpnu zmluvu v zmysle Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 03.06.2013.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť, pretože zmluvu o budúcej zmluve považoval
za absolútne neplatnú v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom 16C/2/2014-419 zo dňa 03.06.2015 rozhodol tak, že nahradil prejav
vôle žalovaného, ktorý ako predávajúci uzatvára kúpnu zmluvu so žalobcom o predaji nehnuteľnosti vo
výlučnom vlastníctve žalovaného, nachádzajúcu sa v katastrálnom území obce Nové Zámky, zapísanú
na Okresnom úrade Nové Zámky - katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXXX, okres Nové
Zámky ako pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria, kód spôsobu využívania: 18 - pozemok, na ktorom je dvor, o výmere 2980 m2 za kúpnu

cenu vo výške 114.000,- eur bez DPH v znení predloženom žalobcom, ktorá tvorí súčasť rozsudku.
Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 289 ods. 1, 2, § 290 ods. 1, 2, § 292 ods.1 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník (ďalej len Obchodný zákonník).

3.1 Rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Dôvodil
odňatím možnosti konať pred súdom, nesprávnym, právnym posúdením veci, nesprávnymi skutkovými

zisteniami. Namietal nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia poukazujúc na absolútnu
neplatnosť zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy z dôvodu neurčitosti predmetu a nezrozumiteľnosti pre
(konateľa) žalovaného a preklúziu nároku podľa § 292 ods. 3 zákona Obchodného zákonníka, keďže
žalobca ho nevyzval na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy včas a riadne, na ktoré súd v odôvodnenínereagoval a s námietkami sa vôbec nevysporiadal. Uviedol, že nemal vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu.
Ďalej uvádzal, že rozsudok neobsahuje ani hodnotenie rozporných tvrdení žalobcu o spôsobe doručenia
výzvy na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy, ktoré vyplynuli z čestného vyhlásenia F. H. z listu žalobcu

z 27.02.2014 a ďalších a jeho závery v otázke vôle žalovaného uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve sú
protirečivé.

3.2 Odvolací súd rozsudkom č. k. 8Co/833/2015-575 zo dňa 16.11.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť
28.05.2018, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol a žalovanému

priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške nároku rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca majúc za to, že napadnutý rozsudok závisel
od vyriešenia hneď dvoch dosiaľ dovolacím súdom neriešených právnych otázok, a to otázky, či zmluva
u budúcej zmluve, uzavretá podľa § 289 a nasl. Obchodného zákonníka, ak sa týka nehnuteľnosti,

podlieha režimu Občianskeho zákonníka a otázky, či zmluva o budúcej zmluve, dojednaná podľa §
289 Obchodného zákonníka, je v prípade absencie geometrického plánu absolútne neplatným právnym
úkonom pre jej rozpor s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

4.1 Dovolací súd v závere rozhodnutia č. k. 3Cdo/209/2018 zo dňa 26.11.2020, ktorým zrušil (v poradí

prvé) rozhodnutie odvolacieho súdu č. k. 8Co/833/2015 zo dňa 16.11.2017 dospel k záveru o nutnosti
sformulovania odpovedí na otázky položené dovolaním de facto v zhode s interpretáciou presadzovanou
žalobcom, teda tak, že A. zmluva o uzavretí budúcej zmluvy, uzavretá podľa § 289 a nasl. Obchodného
zákonníka podlieha režimu Občianskeho zákonníka výlučne v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník
nerieši; B. takouto neriešenou otázkou nie je otázka spôsobu určenia predmetu plnenia budúcej zmluvy

v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy (kde má Obchodný zákonník osobitnú a od úpravy v Občianskom
zákonníku odchylnú úpravu, podporné použitie úpravy v Občianskom zákonníku vylučujúcu) a C.
nedostatok identifikácie predmetu plnenia budúcej zmluvy, predstavovaného pozemkom vzniknutým
oddelením od iných pozemkov, v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy uzavretej v režime Obchodného
zákonníka aj geometrickým plánom, nespôsobuje neplatnosť zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy pre jej

neurčitosť (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

5. Odvolací súd výzvou zo dňa 21.02.2022 vyzval strany sporu, aby sa v lehote 10 dní vyjadrili k
možnému právnemu posúdeniu veci aj podľa § 292 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splniť tento

záväzok v čase určenom v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy.

5.1 Právna zástupkyňa žalovaného vo vyjadrení zo dňa 10.03.2022 (č. l. 687) uviedla, že z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žalobca nedoručil žalovanému výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy v
dohodnutej lehote 4 mesiacov odo dňa podpisu spôsobom dohodnutým v zmluve, a teda, že účinky

doručenia výzvy nenastali. Táto skutočnosť mala za následok zánik záväzku, v dôsledku čoho už
žalovaný po márnom uplynutí lehoty na uzavretie zmluvy zmluvou nebol viazaný. Poukázala na to, že
žalovaný sa bránil voči žalobe týmto spôsobom pred súdom prvej inštancie, ako aj v podanom odvolaní,
keď sa domáhal zamietnutia žaloby žalobcu z dôvodu zániku záväzku podľa § 292 ods. 3 Obchodného
zákonníka. Právna zástupkyňa žalovaného mala za to, že právne posúdenie veci podľa § 292 ods. 3

Obchodného zákonníka je na mieste a mala za to, že záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve s poukazom
na toto ustanovenie zanikol. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu
zamietol.

5.2 Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 16.03.2022 (č. l. 700) uviedol, že výzva žalobcu

ako oprávnenej strany na uzatvorenie kúpnej zmluvy bola žalovanému ako zaviazanej strane doručená
mailom dňa 16.08.2013 v lehote určenej v zmluve o budúcej zmluve, t. j. v lehote 4 mesiacov, a preto
k zániku záväzku žalovaného ako zaviazanej strany uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu v zmysle
ustanovenia § 292 ods. 3 Obchodného zákonníka neprišlo. To, že predmetná výzva bola odoslaná z
inej mailovej adresy ako tej, ktorá je uvedená v zmluve o budúcej zmluve, žiadnym spôsobom nemohlo

spôsobiť zánik záväzku žalovaného uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu. Pani K. E. bola zúčastnená
celého procesu rokovaní medzi žalobcom a žalovaným o predaji nehnuteľnosti a bola osobou určenou
a poverenou na komunikáciu celej záležitosti medzi dotknutými stranami a to z dôvodu jazykovej bariéry
na strane konateľa žalovaného. Konateľka žalobcu vo svojej výpovedi uviedla, že v auguste 2013 paniE. kontaktovala jej manžela, aby potvrdili, či majú záujem o uzatvorenie kúpnej zmluvy s tým, aby
žalovaný mohol pracovať na odstránení ťarchy. Na základe tejto žiadosti vypracovala písomnú žiadosť
adresovanú žalovanému, aby došlo k podpísaniu riadnej zmluvy s tým, že bola doplnená suma 114

000 eur. Prvý, kto použil v súvislosti s výzvou na uzatvorenie kúpnej zmluvy inú mailovú adresu ako tú,
ktorá je uvedená v zmluve o budúcej zmluve, bol práve žalovaný. Súd prvej inštancie v rámci zisťovania
skutkového stavu zistil a mal preukázané, že výzva na uzatvorenie kúpnej zmluvy bola žalobcom
doručená žalovanému v lehote určenej v zmluve o budúcej zmluve. Aplikujúc ustanovenie § 383 CSP
platí, že krajský súd je vyššie uvedeným záverom a skutkovým zistením súdu prvej inštancie viazaný.

Mal za to, že neexistuje dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 292 ods. 3 Obchodného zákonníka.

5.3 Odvolací súd uznesením č. k. 8Co/16/2021-710 zo dňa 31.03.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť
19.05.2022, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nutné vyhodnotiť za predčasné,
pretože skôr, ako by súd prvej inštancie mohol nahradiť prejav vôle žalovaného, bolo jeho povinnosťou

prioritne sa zaoberať námietkou žalovaného o možnosti preklúzie, resp. zániku záväzku žalovaného na
základe zmluvy o budúcej zmluve uzatvoriť so žalovaným kúpnu zmluvu. Bez povšimnutia zo strany
súdu prvej inštancie preto zostala skutočnosť, či výzva, resp. výzvy adresované žalobcom žalovanému
obsahovali výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy v zmysle dojednania v Zmluve o budúcej zmluve a
následne či (ne)boli doručené riadne a či spôsobili zamýšľané právne následky. V tejto súvislosti a s

poukazom na odvolaciu argumentáciu žalovaného odvolací súd dal súdu prvej inštancie do pozornosti,
že z obsahu spisu nevplýva a rovnako tak ani z odôvodnenia rozhodnutia, že by sa zaoberal aj
námietkami žalovaného uplatnenými už v prvoinštančnom konaní (č. l. 203) ohľadne textu kúpnej
zmluvy (č. l. 176), ktorej obsah podľa žalovaného nekorešponduje s obsahom zmluvy o budúcej zmluvy
uzatvorenej dňa 03.06.2013. Posúdenie tejto námietky však bude právne významné v prípade, ak súd

prvej inštancie predchádzajúce zistenia ohľadne včasnosti doručenia výzvy vyhodnotí kladne.

6. Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že strany sporu dňa 03.06.2013 uzatvorili
podľa § 289 ods. 1, 2 a nasl. Obchodného zákonníka v písomnej forme zmluvu o uzavretí budúcej
zmluvy (č. l. 11), keď v konaní nebolo preukázané, že by nebola daná na strane žalovaného

(konateľa žalovaného) skutočná, slobodná a vážna vôľa bez omylu, uzatvoriť predmetný právny úkon
s tým, že v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Vyššie uvedené bolo nesporne
preukázané vykonaným dokazovaním a to výpoveďou konateľky žalobcu, čiastočne aj výpoveďou
konateľa žalovaného, teda samotnými štatutárnymi orgánmi, konateľmi strán sporu oprávnenými v
rozhodnom čase konať za strany sporu o uzavretí zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy s poukazom na

výpisy z príslušného obchodného registra strán sporu a s prihliadnutím na ustanovenie § 133 ods. 1 až 3
Obchodného zákonníka, výsluchom svedkov Mgr. W. H., I. W., čiastočne aj výsluchom zamestnankyne
žalovaného Ing. E., ako aj listinnými dôkazmi, keď z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že
žalovaný prejavil v roku 2012 záujem predať aj spornú nehnuteľnosť, v roku 2013 žalobcovi; za tým
účelom dal vyhotoviť geometrický plán v roku 2013, bol vyhotovený vo februári 2013, čo potvrdzujú

opakované osobné predzmluvné rokovania strán sporu v roku 2013 v prítomnosti svedkov ohľadne
uzavretia zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy a zníženia kúpnej ceny, písomná (mailová komunikácia)
ako vyplýva z č. l. 81, 86, 87, 96, 91, 117, 122 spisu, ako aj telefonická komunikácia (rozpis hovorov v
rozhodnom období) ako vyplýva z č. l. 318 až 354 spisu. Samotné uzavretie zmluvy o uzavretí budúcej
zmluvy dňa 03.06.2013 v písomnej forme potvrdil aj nepriamy svedok I. W., ktorý mal túto vedomosť

priamo od konateľa žalovaného, o dôveryhodnosti ktorého svedka nebol daný dôvod pochybovať. Sám
konateľ žalovaného nepoprel pravosť svojho podpisu na predmetnej zmluve a svoje tvrdenie, že jeho
vôľa uzatvoriť predmetnú zmluvu nebola skutočne daná, vážna, bez omylu, keď tvrdil, že podpisoval len
doklad pre banku, nepreukázal a v tomto smere bolo na jeho strane dôkazné bremeno. Z uvedeného
je možné prijať záver, že konateľ žalovaného ako konajúci za žalovaného pri uzavretí predmetnej

zmluvy dosiahol dňa 03.06.2013 po jazykovej stránke jasné vyjadrenie vôle v predmetnej zmluve
pretlmočením predmetnej zmluvy zamestnankyňou pani E.. Skutočnosť, v koľkých vyhotoveniach bola
predmetná zmluva vyhotovená, či si po podpise predmetnej zmluvy žalovaný ponechal vyhotovenie
zmluvy, za prítomnosti koho bolo podpísaná, kde, resp. či sa mu po podpise predmetnej zmluvy dostalo
do dispozície písomné vyhotovenie predmetnej zmluvy až následne nie sú z pohľadu vyššie uvedeného

právne významné v danej právnej veci. Na základe vyššie uvedeného je teda zrejmé, že odvolací súd
stotožniac sa so súdom prvej inštancie vyhodnotil aj túto odvolaciu argumentáciu žalovaného, ktorý mal
za to, že zmluva o budúcej zmluve zo dňa 03.06.2013 je absolútne neplatný právny úkon z dôvodujej nezrozumiteľnosti pre konateľa žalovaného a rovnako tak za to, že žalovaný nemal vôľu uzatvoriť
zmluvu o budúcej zmluve zo dňa 03.06.2013, za nedôvodnú.

6.1 Po doručení veci z odvolacieho súdu, súd oznámil stranám sporu, že v zmysle Pravidla 10 Rozvrhu
práce na rok 2022 je vec vedená pod novou sp. zn. 16C/1/2022.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením listinných dôkazov tak, ako je to
uvedené na č. l. 423 - 424 s tým, že do spisu žiadne nové listinné dôkazy predložené neboli.

8. Právny zástupca žalobcu uviedol, že tak ako bolo konštatované, zmluva o budúcej zmluve je platná.
K včasnému doručeniu výzvy na uzatvorenie kúpnej zmluvy poukazuje na všetky doterajšie vyjadrenia s
dôrazom i na posledné vyjadrenie zo dňa 16.03.2022. Poukázal na to, že tvrdenia žalovaného, že výzva
nebola doručená na mailové adresy uvedené v zmluve o budúcej zmluve, nemôžu byť prijateľné, pretože
výzvy boli doručované i na adresu žalovaného a zároveň i na mailové adresy, ktoré ako prvá začala
používať žalovaná strana a následne boli využívané i v ďalšej komunikácii. K predmetu kúpnej zmluvy,

ktorá bola súčasťou 1. rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že rovnako poukazuje na vyjadrenie a
judikát českého súdu s tým, že v zmluve sú uvedené rovnaké podstatné náležitosti zmluvy, ako je
predmet a kúpna cena. Z týchto dôvodov žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať nárok na
náhradu trov konania.

9. Právna zástupkyňa žalovaného vo svojej výpovedi upresnila, že z posledného rozhodnutia
odvolacieho súdu vyplynuli závery pre súd prvého stupňa týkajúce sa zániku záväzku v zmysle zmluvy o
budúcej zmluve, ako aj relevantnosti obsahu výzvy na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Keďže do dnešného
dňa neboli predložené žiadne iné listinné dôkazy a z výzvy zo dňa 15.08.2023, ktorá okrem iného nebola
doručená dohodnutým spôsobom, jednoznačne nevyplýva, že by žalobca mal záujem o uzatvorenie

kúpnej zmluvy, pretože vyzýva žalovaného na odstránenie ťarchy. Obsah výzvy nezodpovedá riadnej
výzve. K obsahu kúpnej zmluvy, ktorá bola súčasťou rozsudku zdôraznila, že v kúpnej zmluve neboli
uvedené dohodnuté podmienky ohľadne zaplatenia kúpnej ceny v zmysle čl. III bod 3 zmluvy o budúcej
zmluve, kde sa uvádza, že žalobca bude kúpnu cenu financovať prostredníctvom Business úveru od
Tatra banky. Uvedenú okolnosť žalovaný považuje za podstatnú na vznik jeho záväzku. Pre prípad,

že by bol daný nárok žalobcu, v tom prípade by kúpna zmluva mala byť prispôsobená čl. III bod 3
zmluvy o budúcej zmluve. Rovnako zo zmluvy o budúcej zmluve nevyplýva, kto, kedy a akým spôsobom
podá návrh na vklad zmluvy a to hlavne s poukazom na čl. III bod 3 zmluvy o budúcej zmluve, kedy
by sa tak nemalo stať skôr, ako žalobca preukáže to, že mu bol poskytnutý úver. Ak by súdy vyššieho
stupňa mali ten názor, že výzva bola doručená včas, bola by správna i po obsahovej stránke, neboli by

rozhodli tak, ako urobili v zmysle posledného rozhodnutia odvolacieho súdu s tým, že iná výzva sa v
spise nenachádza. Z týchto dôvodov žiadala žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.

10. Podľa § 292 ods. 3 Obchodného zákonníka, záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená
strana nevyzve zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v zmluve o uzavretí budúcej

zmluvy.

10.1 Právo na uzavretie zmluvy je možné uplatniť na súde alebo u oprávnenej osoby na určenie zmluvy
len vtedy, ak toto právo nezaniklo. Obchodný zákonník upravuje zánik práva v dôsledku neuplatnenia u
povinnej osoby a pri podstatnej zmene okolnosti. Právo na uzavretie zmluvy zaniká vtedy, ak oprávnená

zmluvná strana nevyzve zaviazanú zmluvnú stranu na uzavretie zmluvy v lehote, ktorá je určená v
zmluve o budúcej zmluve. Môže to byť osobitná lehota na predloženie výzvy alebo ak taká lehota nie
je dohodnutá, tak je to lehota, v ktorej je zaviazaná strana povinná uzavrieť zmluvu. Ide o prekluzívnu
lehotu, v dôsledku čoho neuplatnením práva u zaviazanej zmluvnej strany formou výzvy, záväzok na
uzavretie zmluvy zaniká.

11. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že obe zmluvné strany sa zaviazali uzavrieť budúcu
zmluvu, a to zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vymedzenej v článku I. zmluvy za
dohodnutú kúpnu cenu 114 eur a s dohodnutými podmienkami splatnosti kúpnej ceny čl. III. zmluvy, a
to podľa čl. IV. zmluvy od doručenia výzvy druhou stranou, najneskôr do 4 mesiacov od podpisu tejto

zmluvy s tým, že obe zmluvné strany sú oprávnené vyzvať druhú zmluvnú stranu k uzavretiu zmluvy
podľa čl. II., a to písomne alebo elektronicky na vyššie uvedené adresy. Súd prvej inštancie vo svojom
prvom rozsudku len jednou vetou skonštatoval, že žalobca vyzýval žalovaného na uzatvorenie zmluvy
výzvamizodňa14.08.2013(č.l.128).Kvýzvezodňa14.08.2013(č.l.128)súdudáva,žeuvedenúvýzvunie je možné považovať za výzvu v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka, pretože uvedená
výzva nie je podpísaná, nevyplýva z nej akým spôsobom a kedy bola komu doručovaná a ohľadne
uvedenej výzvy žalobca neprodukoval žiadne listinné dôkazy. K predloženej výzve zo dňa 15.08.2013

(č. l. 15) súd udáva, že uvedená výzva je podpísaná konateľkou žalobcu i opečiatkovaná v súlade
s výpisom z obchodného registra adresovaná žalovanému označenému v zmysle zmluvy o budúcej
zmluve. Listinný dôkaz o tom, že uvedená výzva bola doručovaná písomne žalovanému, žalobca
nepredložil. Žalobca uvádzal, že uvedená výzva bola doručovaná žalovanému mailom. Z listinných
dôkazov, t. j. mailovej komunikácie (č. l. 129) mal súd preukázané, že W. H. z mailovej adresy uvedenej

v zmluve o budúcej zmluve na strane žalobcu, dňa 16.08.2013 doručoval na mailovú adresu pani K. E.
naskenovaný list a zároveň uviedol, že tento originál posiela i poštou. Ak sa malo jednať o výzvu zo dňa
15.08.2013, listinný dôkaz o tom, že táto výzva bola doručená i písomne na adresu žalovaného, súdu
predložená nebola a žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Ak bola výzva doručovaná na
mailovúadresuzamestnankynežalovaného,paniE.,neboladoručovanásprávneelektronickynaadresu
uvedenú v zmluve o budúcej zmluve. Z ďalších predložených listinných dôkazov ohľadne vzájomnej

komunikácie medzi konateľkou žalobcu (č. l. 81, 96) vyplýva, že prebiehala vzájomná komunikácia
ohľadne návrhov zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Súd mal jednoznačne za to, že ak strany sporu
si v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 03.06.2013 dohodli podľa čl. IV bod 2, že obe zmluvné
strany sú oprávnené vyzvať druhú zmluvnú stranu k uzatvoreniu zmluvy podľa čl. II, a to písomne alebo
elektronicky na vyššie uvedené adresy, t. j. adresy uvedené v zmluve, bolo povinnosťou účastníkov

zmluvy, t. j. strán sporu komunikovať uvedeným spôsobom cestou uvedených mailových adries. Z vyššie
uvedených listinných dôkazov nevyplýva, že by boli splnené podmienky týkajúce sa doručovania na
adresy uvedené v zmluve, pretože žalobca nepredložil žiadne dôkazy o písomnom doručení výzvy, a
rovnako je nepochybné, že výzva bola doručovaná na inú mailovú adresu ako je uvedená v zmluve o
budúcej zmluve. K tvrdeniam žalobcu, že inú mailovú adresu, ako je uvedená v zmluve, začala ako prvá

používať žalovaná strana, súd udáva, že tieto považuje za irelevantné a nepreukázané, vzhľadom na
listinné dôkazy a komunikáciu predchádzajúcu uzatvoreniu zmluvy o budúcej zmluvy medzi konateľkou
žalobcu a pracovníčkou žalovaného. Podľa čl. IV bod 3 zmluvné strany boli povinné bezodkladne
oznámiťdruhejzmluvnejstranezmenukontaktnýchúdajovuvedenýchvtejtozmluve,atopísomnealebo
elektronickynavyššieuvedenéadresy.Súdmalpreukázané,žekzmenekontaktnýchúdajovstránsporu

neprišlo. Žiadne iné listinné dôkazy, výzvy na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo strany žalobcu do uplynutia
lehoty v zmysle zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 03.06.2013, t. j. do 03.10.2023 súdu predložené
neboli ani jednou zo strán sporu. Z týchto dôvodov, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a
zákonné ustanovenia súd konštatuje, že ani jedna zo strán v dohodnutej lehote v zmluve o budúcej
zmluve nedoručila riadne a včas výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Po márnom uplynutí dohodnutej

doby došlo k zániku práva na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Súd poukazuje na čestné vyhlásenie zo dňa
29.03.2014, v zmysle ktorého W. H., zamestnanec žalobcu v bode 1 uviedol, že osobne opakovane
kontaktoval konateľa žalovaného od 04.06.2013 do 19.02.2014 na základe ústneho poverenia svojho
zamestnávateľa, t. j. žalobcu za účelom rokovania a následného uzatvorenia kúpnej zmluvy v súlade
a za podmienok uvedených v zmluve o budúcej zmluve, avšak každý takýto pokus bol bezúspešný.

I uvedené svedčí o tom, že vzhľadom na postoj žalovaného, mal žalobca postupovať s mimoriadnou
opatrnosťou dodržiavať podmienky dohodnuté v zmluve o budúcej zmluve. Súd len poznamenáva, že
mailová výzva zo dňa 20.02.2014 zo strany žalobcu bola adresovaná žalovanému na mail uvedený v
zmluveobudúcejzmluvearovnakoiopakovanávýzvazodňa27.02.2014bolaadresovanážalovanému,
avšak spôsob doručenia, ak by sa malo jednať o písomné doručenie, rovnako žalobca nepreukázal.

Uvedené výzvy súd považoval za bezpredmetné, pretože boli realizované po márnom uplynutí lehoty v
zmluve o budúcej zmluve. Strany sporu nepredložili žiadne listinné dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že
došlo k predĺženiu lehoty.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému, ktorý mal

plný úspech, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.