Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. jún 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20Cb/101/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123381268
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:6123381268.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci sporu žalobcu: GEOtrans-LOMY,

s.r.o., so sídlom Tekovská Breznica 593, IČO: 35 703 369, právne zastúpený: Advokátska kancelária
Nyúl s.r.o., so sídlom Ul. kpt. Jaroša 738/4, Levice, IČO: 53 875 303, proti žalovanému: PURA W, s.r.o.,
so sídlom Hlavná 5539/2, Dunajská Streda, IČO: 52 216 667, právne zastúpený: URBAN GAŠPEREC
BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 47 244 895, o zaplatenie 34 922,47 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 34 922,47 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 11,50% ročne zo sumy 34 922,47 eura od 06.02.2023 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo rozsahu 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na Okresný súd Banská Bystrica dňa 15.08.2023 žalobu, ktorou žiadal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 34 922,47 eura s príslušenstvom. Vo svojej žalobe
uviedol, že na základe objednávky žalovaného 15/2022/AS zo dňa 05.12.2022 bola uzavretá medzi
žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom zmluva o dielo podľa § 536 a nasl. ObZ
na odvoz a uloženie odpadu v lome D. C. F. G. U. Y.; odpady zemina a kamenivo (17 05 04) a výkopová

zemina (17 05 06) v celkovom množstve cca 10 000 ton za cenu 10,90 €/t bez DPH. Žalovaný vykonanie
dielapotvrdilnavážnychlístkoch.ŽalobcadohodnutúcenudielavyúčtovalfaktúrouFV22119vystavenou
29.12.2022 v sume 94.922,47 eura, ktorá bola splatná 05.02.2023. Žalovaný z ceny diela zaplatil 2 x
30 000,00 eur a listom zo dňa 29.04.2023 potvrdil neuhradenie zostatku predmetnej faktúry v sume
34 922,47 eura a prisľúbil pohľadávku zaplatiť čo najskôr. Žalovaný svoju povinnosť zaplatiť cenu diela
nesplnil ani na základe predžalobnej výzvy zo dňa 11.8.2023 v náhradnej lehote do 14.8.2023. spolu
so žalobou doručil súdu faktúru č. FV22119, Objednávku 15/2022/AS, Cenovú ponuku, vážne lístky,

predžalobnú výzvu, list žalovaného zo dňa 27.04.2023.

2. Okresný súd banská Bystrica vydal platobný rozkaz, sp. zn. 9Up/1344/2023, dňa 22.08.2023, ktorým
vyhovel žalobe v celom rozsahu.

3. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že v celom rozsahu rozporuje
správnosť a kategoricky odmieta nároky a argumentáciu žalobcu podanú v návrhu, nakoľko tieto

nemajú žiadnu oporu v skutkovom stave ani v právnej kvalifikácii. Žalovaný namietol, že žalobca
do dnešného dňa nepredložil žalovanému dokumenty, ktoré by v súlade s aplikovateľnými právnymi
predpismi preukazovali poskytnutie služieb a činností, ktorých úhrady sa teraz žalobca súdnou cestou
domáha, a to najmä, nie však výlučne, žalobca žalovanému do dnešného dňa nepredložil potvrdenieo zhodnotení odpadu, ktorý mal v lome D. - C. zhodnotiť. Tento dokument a jeho obsah je jedným z
kľúčových aspektov, ktoré musia byť zohľadnené pri posudzovaní nároku Žalobcu uplatnenom v tomto
súdnom konaní. Žalovaný je presvedčený, že na podklade vyššie uvedenej argumentácie preukázal, že

nárok žalobcu uplatňovaný v tomto konaní je v priamom rozpore so skutkovým stavom veci a právnou
úpravou. Žalovaný v prípade pokračovania konania na súde príslušnom na prejednanie veci podľa
Civilnéhosporovéhoporiadkunavrhuje,abysúdžalobuzamietolapriznalžalovanémunároknanáhradu
trov konania v celom rozsahu.

4. V replike žalobca uviedol, že podľa § 407 ObZ ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie
účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Daň z pridanej hodnoty (DPH) z predmetnej faktúry je 15.820,41 € a jej zaplatenie je možné považovať
za uznanie zvyšku dlhu, pretože žalovaný zaplatil z celkovej fakturovanej sumy dvakrát 30 000,00 eur,
ktoré tvrdenie žalobcu v odpore nepoprel (§ 151 ods. 1 CSP). Ak uznanie dlhu založilo vyvrátiteľnú
domnienku, podľa ktorej sa má za to, že záväzok v dobe uznania trval, potom v konaní, v ktorom sa

veriteľ (žalobca) domáha splnenia tohoto záväzku, spočíva dôkazné bremeno ohľadom neexistencie
záväzku na dlžníkovi (žalovanom). Pozitívne riešenie otázky, či strana uniesla dôkazné bremeno
ohľadom neexistencie záväzku alebo nie, nemôže byť založené na samotnom popretí skutočnosti, o
ktorej existencii platí vyvrátiteľná domnienka (napríklad v tvrdení žalovaného, že tovar mu nebol riadne
odovzdaný a žalobca nepredložil dôkaz na vyvrátenie tohoto tvrdenia), nakoľko akceptácia takéhoto

názoru by vo svojej podstate popierala zmysel inštitútu vyvrátiteľnej domnienky. Z úmyslu žalovaného
podľa jeho listu zo dňa 29.04.2023 uhradiť celú fakturovanú sumu formou prísľubu a následne zaplatenia
DPH jednoznačne vyplýva, že súčasne uznáva žalovanú sumu ako zostatok faktúry, nakoľko chce
dosiahnuť účinok spočívajúci v uhradení celej dlžnej čiastky. Žalovaný v odpore nepredložil a neoznačil
ani jeden dôkaz, ktorým by poprel neexistenciu svojho záväzku, najmä to, že podľa vážnych lístkov

nedošlo k vykonaniu prepráv. Zhodnotenie zeminy podľa vážnych lístkov sa vykonáva tak, že vozidlo
so zeminou prechádza cez váhu žalobcu v lome a následne zemina sa vysype v lome. Týmto postupom
a spôsobom je zavŕšený postup zhodnotenia zeminy ako odpadu. Predmetom činnosti žalobcu je medzi
inými aj podnikanie v oblasti nakladania s iným ako nebezpečným odpadom. Za žalovaného vážne lístky
podpisovali pán F. a pani Š.. Podľa vedomostí žalobcu, žalovaný vykonával služby prostredníctvom

žalobcu pre I. G. Z..G.., ktorá spoločnosť je uvedená na vážnych lístkoch a cenu za služby vykonané
žalobcom táto spoločnosť už zaplatila žalovanému. Spolu s replikou doložil aj fotodokumentáciu, mail
zo dňa 13.12.2023, výpis z Obchodného registra žalobcu, výpis z účtu.

5. V duplike žalovaný uviedol, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorého si

žalobca nárokuje zaplatenie sumy uvedenej vo vyjadrení vznikol na základe objednávky žalovaného
č. 15/2022/AS na základe, ktorej si žalovaný u žalobcu objednal odvoz a uloženie odpadu v lome
D. - C. F. G. U. Y.; odpady - zemina a kamenivo (17 05 04) a výkopová zemina (17 05 06) v
celkovom množstve cca 10.000 ton. („objednávka“). V objednávke sa uvádza: „Kópiu Vami potvrdenej a
odsúhlasenej objednávky prosím priložte k faktúre. Takisto k faktúre priložte potvrdené stazky prípadne

iné dokumenty. Bez týchto náležitosti nie je možné vykonať úhradu faktúry.“ Z vyjadrení žalobcu je
zrejmé, že k podmienkam uvedeným v objednávke pristúpil a súhlasil s nimi, keď sám v návrhu
skonštatoval, že na základe objednávky bola medzi ním a žalovaným uzatvorená zmluva o dielo podľa
§ 536 a nasl. Obchodného zákonníka. V zmysle podmienok objednávky, tak mal žalobca k faktúre
priložiť stazky prípadne iné dokumenty, ako napr. v odpore namietané nepredložené dokumenty o

zhodnotení odpadu v zmysle objednávky. Žalovaný, tak v celom rozsahu odmieta nároky žalobcu
uvedené vo vyjadrení, a to z dôvodu nepredloženia: potvrdení o zhodnotení odpadu vykonaného na
základe objednávky, a to najmä uvedením dátumu, času, označenia vážneho lístku, ŠPZ vozidla,
označenia materiálu, katalógového čísla odpadu a množstva v kilogramoch vo vzťahu k odpadom (i)
výkopová zemina - katalógové číslo 170506, (ii) zemina s prímesou strusky - katalógové číslo 170504,

(iii) struska - katalógové číslo 170504; všetkých relevantných záznamov o prevádzke nákladného
vozidla - STAZIEK vyhotovených v súvislosti s objednávkou. Žalovaný tak namieta tvrdenia žalobcu
uvedené v bode 3 vyjadrenia, že by neoznačil ani jeden dôkaz, ktorým by podporil neexistenciu
svojho záväzku. Práve naopak, žalovaný v odpore označil potvrdenia o zhodnotení odpadu, tieto
potvrdenia sú však v dispozícií žalobcu a preto žalovaný opakovane vyzýva žalobcu na predloženie

predmetných dokumentov, a to aj mimo tohto súdneho konania. Žalovaný má zato, že nepredložením
dokumentácie sa práve žalobca dopúšťa porušovania zmluvného vzťahu, ako aj právnych predpisov a
bez predloženia požadovanej dokumentácie nie je možná úhrada vymáhaných finančných plnení, čo
jednoznačne stanovujú podmienky dohodnuté medzi stranami. Žalovaný chce rovnako poukázať nacharakter objednávky, keď si u žalobcu objednal odvoz a uloženie odpadu. Pričom cena za vykonanie
danej služby bola stanovená jednotkovo za tonu odpadu. Nakoľko žalobca vykonáva odvoz, váženie a
nakoniec aj uloženie odpadu (sám alebo prostredníctvom subdodávky) je celkom v dispozícií žalobcu

určiť množstvo odpadu odobratého od žalovaného a tým aj zásadne ovplyvniť cenu celej objednávky.
Práve z vyššie uvedeného dôvodu požaduje žalovaný (plne v súlade s podmienkami odsúhlasenými
oboma stranami) predloženie dokumentov o zhodnotení odpadu a hlavne STAZIEK, teda záznamov o
prevádzke nákladných vozidiel využitých na odvoz odpadu. Iba kombináciou, kontrolou a porovnaním
uvedenýchdokumentovspredloženýmivážnymilístkamijemožnéhodnoverneoveriťriadneposkytnutie

služby v podobe odvozu a uloženia odpadu. Samotné vážne lístky na overenie riadneho plnenia
nestačia, nakoľko ako uvádzame odvoz aj uloženie odpadu má plne v kompetencií žalobca, pričom
k váženiu a teda vyhotoveniu vážnych lístkov dochádza až v momente dovezenia odpadu na miesto
uloženia - W. D. - C., čo svojimi tvrdeniami potvrdil aj žalobca vo svojom vyjadrení. V danom procese tak
nemá okrem kontroly požadovaných dokumentov žalovaný inú možnosť kontroly poskytnutého plnenia
zo strany žalobcu. Domáhanie sa predloženia súvisiacich dokladov zo strany žalovaného od žalobcu

nie je iba taktikou a odďaľovanie vydania finálneho rozhodnutia vo veci, ale je snahou žalovaného
postupovať v súlade s povinnosťami, ktoré sú na neho kladené ako na subjekt pôsobiaci v odpadovom
hospodárstve. Bez predloženia relevantnej dokumentácie nevie žalovaný splniť svoju povinnosť byť
schopný preukázať, že s odpadmi naložil v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi zo zákona o odpadoch.
V tejto súvislosti žalovaný od žalobcu požaduje predloženie relevantnej podkladovej dokumentácie aj

mimo procesu tohto sporového konania. Práve súlad s právnymi predpismi upravujúcimi nakladanie
s odpadmi je ďalším dôvodom prečo žalovaný neuznáva uplatňované nároky žalobcu. Tak ako bolo
opísané poskytovanie služieb medzi žalobcom a žalovaným fungovalo na základe objednávok, teda
fakturované plnenia neboli poskytnuté naraz. V procese poskytovania služieb zo strany žalobcu si
z dôvodu preverenia podmienok nakladania s odpadmi zo strany žalobcu vyhľadal žalovaný jemu

prístupné rozhodnutia vydané pre žalobcu z ktorých sa dozvedel, že žalobca môže odoberať iba určitý
druh odpadu. Uvedené napríklad vyplýva z rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky, Sekcie environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, Odboru posudzovania
vplyvov na životné prostredie vydaného v zisťovacom konaní zo dňa 02.04.2019 č.: 2798/2019-1,7/
mo („Rozhodnutie“). Z Rozhodnutia vyplýva, že pri likvidácií vyťaženého priestoru môžu byť použité

okrem hmoty pochádzajúcej z ložiska aj inertné odpady, a to konkrétne: 01 04 08 - odpadový štrk a
drvené horniny iné ako uvedené v 01 04 07; 01 04 09 - odpadový piesok a íly; 17 01 03 - škridly
a obkladový materiál a keramika; 17 01 07 - zmesi betónu, tehál, škridiel, obkladového materiálu
a kerami iné ako uvedené v 17 01 06; 17 05 04 - zemina a kamenivo iné ako uvedené v 17 05
03; 17 05 06 - výkopová zemina iná ako uvedená v 17 05 05. V uvedenom Rozhodnutí sa taktiež

uvádza stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, Sekcie geológie a prírodných
zdrojov, odbor štátnej geologickej správy, v ktorom upozorňuje na nevyhnutnosť nezávislej kontroly
vhodnosti materiálu na účel likvidácie lomu s ohľadom na možnú prítomnosť znečisťujúcich látok. V
uvedenej časti je zároveň skonštatované, že sa odporúčanie uvádza ako podmienka vo výrokovej časti
Rozhodnutia. Podľa uvedenej povinnosti, tak má žalobca vykonávať kontrolu vhodnosti privezeného

materiálu v tomto prípade odpadu, nakoľko neboli žalovanému predložené výsledky daných kontrol
vhodnosti žalovaný požadoval ich predloženie. Žalovaný, tak rozporuje tvrdenia Žalobcu obsiahnuté
vo vyjadrení, že čiastočnou úhradou spornej faktúry uznal zvyšok faktúry. V zmysle § 407 ods. 3
Obchodného zákonníka je podmienkou pre uznanie zvyšku dlhu pokiaľ s čiastočného plnenia možno
usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Po zistení o možných odchýlkach v dovážanom

množstve odpadu, ako aj o možnom porušovaní predpisov v odpadovom hospodárstve a aj neplnení
si zmluvných povinností Žalovaný oprávnene požadoval predloženie príslušných podkladov a má za
to, že z daného hľadiska nie je možné chápať čiastočnú úhradu spornej faktúry za uznanie zvyšnej
časti spornej faktúry zo strany žalovaného, nakoľko zo strany žalobcu dochádza k hrubému porušovaniu
dohodnutých zmluvných podmienok. Podľa § 3 ods. 2 Vyhlášky2 „Ohlásenie o vzniku odpadu a

nakladaní s ním sa podáva za obdobie kalendárneho roka do 28. februára nasledujúceho roka
príslušnému okresnému úradu; ak ide o mobilné zariadenie na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie
odpadov, príslušnému okresnému úradu v sídle kraja podľa miesta nakladania s odpadom.“ Nakoľko
žalovaný namieta, že zo strany žalobcu nedošlo k riadnemu poskytnutiu služieb a s ohľadom na
vyššie uvedené ustanovenie vyhlášky navrhuje žalovaný, aby žalobca predložil formulár ohlásenia o

vzniku odpadu a nakladaní sním za obdobie roka 2022 a 2023, ktorý mal povinnosť do 28.februára
predložiť príslušnému okresnému úradu. V prípade pokiaľ žalobca nakladal s dovezeným odpadom
tak ako to tvrdí dané Ohlásenie uvedené tvrdenia potvrdí. Na základe vyššie uvedených skutočností
má žalovaný za to, že zo strany žalobcu dochádza nie len k porušovaniu zmluvných povinností aleaj zákonných povinností vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov v odpadovom hospodárstve.
Žalovaný má za to, že žalobca dostatočným spôsobom nepotvrdil riadne poskytnutie fakturovaných
služieb a podľa žalovaného iba čiastočná úhrada faktúry nemôže slúžiť ako potvrdenie riadneho dodania

služieb, a to hlavne s ohľadom na fakt, že počas poskytovania služieb žalovaný zistil informácie, ktoré
vyvolávajú dôvodné podozrenie, že žalobca nedodržiava podmienky nakladania s odpadom stanovené
príslušným rozhodnutím okresného úradu na nakladanie s odpadmi a práve preto požadoval žalovaný
od žalobcu doloženie príslušných podkladov a povolení. Bez predloženia požadovaných dokladov
nevie žalovaný preukázať, že s odpadmi naložil v súlade s požiadavkami zákona o odpadoch a je

vystavený možných postihom zo strany príslušných správnych orgánov. Žalovaný, tak považuje nároky
žalobcu uplatnené v návrhu a vyjadrení za neopodstatnené, nakoľko žalobca hodnoverným spôsobom
nepreukázal poskytnutie fakturovaných služieb v zmysle riadne stanovených zmluvných podmienok
dojednaných medzi žalobcom a žalovaným. Spolu s vyjadrením predložil aj Rozhodnutie vydané v
zisťovacom konaní.

6. Na pojednávaní dňa 05.06.2024 právny zástupca žalobcu uviedol, že predmetom súdneho sporu je
zaplatenie faktúry FV 22119 z celkovej sumy 94 922,47 eura, zostatok vo výške 34 922,47 eura. Ide
o službu vykonanú žalobcom pre žalovaného, ktorá spočívala v odvoze a uložení odpadu, výkopovej
zeminy, zo stavby U. Y.. K faktúre priložili zoznam vážnych lístkov a staziek, s tým, že žalovaný v liste,
ktorý uviedli vo vyjadrení, z 15.12.2023, sa zaviazal , že uhradí celú fakturovanú sumu, po odpočítaní

dvoch zaplatených splátok z faktúry po 30 000 eur, zostal nedoplatok tejto faktúry - vo výške žalovanej
sumy, avšak žalovaný túto povinnosť napriek tomuto uznaniu nesplnil. V praxi zhodnotenie odpadu sa
vykonáva tak, že sa odvezie na miesto žalobcu , kde sa zhromažďuje odpad. Urobili fotografie z daného
miesta, ktoré zaslali súdu, a odpad sa vysype z nákladného vozidla na uvedené miesto. Žalobca má
oprávnenie na zhodnocovanie odpadu, a touto činnosťou je celý proces zhodnotenia odpadu dovŕšený.

Zastávanázor,žedošlokuznaniuzáväzkuztohtodôvodu,žalovanýuviedolfaktúruvsvojomkontrolnom
výkaze, nevrátil ju a uplatnil z nej DPH, a to znamená, podľa žalobcu, že uznal základ tejto faktúry. Práve
toto bol dôvod zamietnutia vecného odôvodnenia odporu žalovaného v inej veci medzi stranami sporu ,
vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica (sp. zn. 28Up/1345/2023). V tejto veci došlo k rovnakej
obrane žalovaného ako v danej veci. Z dosť nezrozumiteľných dôvodov v jednej veci bol odmietnutý

odpor ako vecne neodôvodnený, žalovaný uznesenie napadol sťažnosťou, a sudca Okresného súdu
Banská Bystrica sťažnosť zamietol. V tejto veci podal žalovaný dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej
republiky, ku ktorému sa vyjadrili, že nie je prípustný, keďže nejde o rozhodnutie odvolacieho súdu.
Tým, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť podľa tohto súdneho rozhodnutia začala sa exekúcia a je
vedená exekútorom S.. M. , U., pod sp. zn. 363EX/19/2024. Nie je exekúcia ukončená, je vedená, boli

uspokojené dve splátky. Žalovaný požiadal o zaplatenie dlh v splátkach, exekútor tejto žiadosti vyhovel,
žalovanýsplátkovúpovinnosťnesplnil,apokračujesavexekúcii.Medzistranamijespornáďalšiafaktúra
z rovnakého právneho dôvodu, týkajúca sa iného obdobia, predmetom je súdneho sporu na Okresnom
súde Banská Bystrica, sp. zn. 8Up/1336/2023. V tejto veci žalovaný podal odpor ako v ďalších veciach,
ale o ňom nebolo stále rozhodnuté. V tomto prípade čiastočným plnením po 30 000,00 eur, uvedením

faktúry v kontrolnom výkaze, uplatnením nároku na odpočet DPH a s poukazom na list žalovaného z
29.04.2023,vktoromsazaviazalcelúsumuuhradiť,považujezauznaniedlhu,ztohtodôvoduakékoľvek
dokazovanie , či došlo, nedošlo k plnenie, v akom rozsahu, prechádza na žalovaného. Je to vyvrátiteľná
domnienka, však žalovaný do dnes žiadny dôkaz o vyvrátení tejto domnienky nepreukázal, nepredložil
a neoznačil. Z týchto dôvodov na žalobe trváme a žiadame, aby bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie

žalovanej sumy 34 922,47 eura s príslušenstvom. V prípade úspechu si uplatňuje náhradu trov konania
v rozsahu 100%. ďalej na pojednávaní uviedol, že zo spisu vyplýva, že žalobca spolu so žalobou
predložil vážne listy č. 1 až 256, z ktorých žalobca vypočítal množstvo prepráv a zhodnotenia odpadu,
žalovanému boli tieto listy spolu so žalobou doručené, proti nim doteraz nenamietal, a prvá reklamácia
žalovaného o spochybnení množstva zhodnoteného odpadu bola uvedená v odpore už po vydaní PR.

Preto považuje obranu žalovaného za účelnú, smeruje iba k oddialeniu súdneho sporu, preto si myslí,
že je nárok dôvodný.

7. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že sa pridržiava svojej argumentácie
uvedenej vo svojich vyjadreniach. Požaduje predloženie od žalobcu potvrdenia o zhodnotení odpadu,

predloženie staziek, záznamov o prevádzke vozidla, ktoré dodnes neboli predložené, výsledkov kontroly
vhodnosti prineseného odpadu, a formulár ohlásenia o vzniku odpadu, povinnosť predložiť dva prvé
dokumenty vyplýva z dohodnutých podmienok medzi stranami, nakoľko ako uviedol právny zástupca
žalobcu, celý ten proces odvozu, a uloženia odpadu zabezpečil žalobca, tak bez predloženia aporovnania dokumentov žalovaný reálne nevie prekontrolovať poskytnutie služieb zo strany žalobcu. K
uznaniu záväzku uviedol, že poskytovanie služieb žalobcom trvalo dlhšiu dobu a žalovaný nadobudol
podozrenie, či môže byť rozdiel medzi skutočne dodanými službami a fakturovanými, neuhradil tak

zvyšnú časť faktúry a požadoval aj mimo tohto konania predloženie potrebných dokumentov. K ďalším
konaniam, ktoré prebiehajú, sa nevyjadril, keďže prebiehajú . V zmysle argumentácie , aj na tomto
pojednávaní žalovaný navrhuje, aby súd žalobcu zamietol a zároveň žalovanému priznal náhradu trov
konania v plnej výške. Ďalej na pojednávaní uviedol, že nie je postačujúce, aby si vedel žalovaný
odkontrolovať poskytnutie služieb. A aj v zmysle objednávky bol zaviazaný žalobca priložiť k faktúre

potvrdené stazky, prípadne iné dokumenty, k účelovosti uvádzame, že nejde iba o oddialenie sporu, ale
samotné predloženie dokladov je pre žalovaného potrebné, aby vedel zdokladovať ako bolo naložené
s odpadmi, teda či s nimi bolo naložené v súlade so zákonom o odpade, požadovanie uvedených
dokumentov nie je iba účelová obrana ale legitímne právo žalovaného.

8. Z objednávky 15/2022/AS vyplýva objednanie odvozu a uloženie odpadu na základe cenovej ponuky.

Podľa objednávky bolo potrebné k faktúre priložiť potvrdené stazky prípadne iné dokumenty.

9. Z faktúry č. FV22119 zo dňa 29.12.2022, splatnej dňa 05.02.2023 súd zistil, že bola vystavená
žalobcom ako dodávateľom, ako odberateľ je uvedený žalovaný. Fakturovaná bola cena za odvoz a
uloženie odpadu. Faktúra znie na sumu 94 922,47 eura s DPH.

10. Z výpisov z účtu žalobcu vyplýva, že žalovaný uskutočnil dve platby prislúchajúce k faktúre č.
FV22119, a to dňa 23.03.2023 vo výške 30 000,00 eur a dňa 04.04.2023 vo výške 30 000,00 eur (č. l.
337 a 337 rub). Platby boli uskutočnené po splatnosti faktúry.

11. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), táto časť zákona
upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky
okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 269 ods. 2 ObZ účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.

Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

13.Podľa§323ods.1,2ObZakniektopísomneuznásvojurčitýzáväzok,predpokladása,ževuznanom
rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa
bola v čase uznania už premlčaná. (1) Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony

uvedené v § 407 ods. 2 a 3. (2)

14. Podľa § 407 ods. 3 ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku
dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

15. V zmysle čl. 8 základných princípov CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.

16. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie

strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

17. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

18. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

19. V zmysle § 151 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana nepoprela sa považujú za nesporné
(ods. 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ods. 2).20. Podľa § 185 ods. 1 a 2 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (ods. 1). Súd môže
aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo

zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu
nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 2).

21. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

22. V zmysle § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

23. Zákon č. 160/2015 Z. z. CSP (čl. 8 Základných princípov, § 132 ods. 1, § 150 ods. 1) ako zákonný
procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade kontradiktórnosti
sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že

tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto
skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie
skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na stranách a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana
má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné

tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich
skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie k
strate sporu. Dôkazné prostriedky možno navrhovať spôsobom a v lehotách v zmysle CSP v súlade s
princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

24. Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetné konanie má charakter kontradiktórneho a sporového
konania, kedy sú to práve sporové strany, ktorých zaťažuje povinnosť uviesť súdu skutočnosti
osvedčujúce vznik a dôvodnosť uplatneného nároku, resp. v prípade obrany, uviesť súdu skutočnosti
uplatnený nárok spochybňujúce, resp. úplne vylučujúce. Túto povinnosť právna teória označuje ako
povinnosť unesenia bremena tvrdenia, na ktoré následne nadväzuje aj povinnosť unesenia dôkazného

bremena. Znamená to, že sporové strany sú povinné nielen tvrdiť určité relevantné skutočnosti, ale
zároveň na ich preukázanie sú povinné označiť dôkazy. V prípade, že neunesú dôkazné bremeno, ani
bremeno tvrdenia, nemôžu byť v konaní úspešní.

25. Medzi stranami bol sporný celý uplatňovaný nárok žalobcu, vzhľadom na sporované uznanie dlhu,

správnosť fakturácie a zneškodnenie odpadu žalobcom.

26. K uznaniu dlhu a k ustanoveniu § 323 ods. 1 ObZ súd uvádza, že z uvedeného ustanovenia
vyplýva, že uznanie záväzku predstavuje jednostranný právny úkon urobený dlžníkom a adresovaný
veriteľovi, pre ktorý zákon požaduje písomnú formu a z hľadiska obsahu vyžaduje len to, aby sa jednalo o

uznanie určitého záväzku. Obchodný zákonník tak požaduje určenie uznaného záväzku bez špeciálnych
požiadaviek na jeho určitosť na rozdiel od uznania dlhu v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý
vyžaduje určenie dlhu čo do dôvodu a výšky. Pre uznanie záväzku v zmysle Obchodného zákonníka
postačujejednoznačné,určitéazrozumiteľnéidentifikovanieuznávanéhozáväzku,čomožnodosiahnuť,
napr. aj odkazom na splatnú faktúru alebo uzavretú zmluvu. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu

ČR sp.zn. 29 Odo1126/2003 zodpovedá požiadavke Obchodného zákonníka na určitosť uznávaného
záväzku, aby nebol zameniteľný s iným, pričom záväzok, ktorého sa uznanie týka, možno konkretizovať,
napr.uvedenímjehodôvodu,odkazomnalistinu,vktorejješpecifikovanýapod.ajehourčitosťnemožno
stotožňovaťsurčitosťouvýškyzáväzku.PodľaďalšiehorozhodnutiaNajvyššiehosúduČRsp.zn.33Cdo
5321/2008 je podmienkou uznania záväzku podľa § 323 ods. 1 OBZ to, že musí ísť o záväzok určitý,

t.j., že záväzok musí byť jednoznačne identifikovaný, pričom spôsob takej identifikácie zákon neurčuje a
možno ju teda vykonať akýmkoľvek jednoznačným spôsobom tak, aby tento záväzok nebol zameniteľný
s iným záväzkom. Žalovaný tak aj urobil, a to svojím vyhlásením zo dňa 27.04.2024 (č. l. 316).

27. Skutočnosť, že žalovaný po splatnosti faktúry čiastočne plnil svoj záväzok voči žalobcovi, a to dňa

23.03.2023 vo výške 30 000,00 eur (č. l. 337) a dňa 04.04.2023 vo výške 30 000,00 eur (č. l. 337
rub), má za následok uznanie zvyšku dlhu, a to zvlášť za situácie, ak vyslovene tento dlh z predmetnej
faktúry písomne uznal a zaviazal sa ho uhradiť čo najskôr. Z uvedených dôvodov má súd za to, že
žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zvyšku sumy splatnej faktúry vo výške 34 922,47 eura v dôsledkuuznania zvyšku dlhu v zmysle § 323 ods. 1 v spojení s § 407 ods. 3 ObZ. Súd uvádza, že čiastočné
plnenie záväzku má súčasne za následok aj jeho uznanie iba v prípade, ak možno zároveň usudzovať,
že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Inými slovami povedané, čiastočné plnenie záväzku musí

byť poskytnuté za takých okolností, že možno usudzovať na to, že jeho poskytnutím dlžník uznáva
aj zvyšok záväzku. Tieto podmienky uznania záväzku jeho čiastočným splnením sú dané najmä za
situácie, ak žalovaný cenu žalobcom dodaného tovaru čiastočne plní a nevznesie pritom námietky
ohľadom nedodania tovaru alebo kvality, množstva a ceny dodaného tovaru. V takomto prípade dôjde
k uznaniu záväzku jeho čiastočným plnením v zmysle § 407 Obchodného zákonníka. (Štenglová I.,

Plíva S., Tomsa M., a kol., Obchodní zákoník, Komentář, 12. vydání, Praha C. H. Beck 2009, s. 1000).
Z konania žalovaného, ktorý bez toho, aby v čase vykonania čiastočných úhrad namietal vykonanie
služieb žalobcom v zmysle objednávky alebo nedostatky fakturácie, zaplatil žalobcovi približne dve
tretiny dlžnej sumy po splatnosti faktúry a následne prisľúbil zaplatenie zvyšnej časti dlžnej sumy, pričom
sám žalovaný uviedol príslušné číslo faktúry a označil konkrétny svoj záväzok, na ktorý čiastkové
plnenie vykonal, možno usudzovať len tak, že týmto plnením žalovaný uznal aj zvyšok záväzku. Uznanie

záväzku zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Dlžník
môže tento predpoklad vyvrátiť, len ak preukáže opak, teda neexistenciu záväzku v čase uznania. Súd
poukazuje na to, že žalovaný predmetnú faktúru nevrátil žalobcovi ako nedôvodne vystavenú a zároveň
ju čiastočne bez výhrad uhradil v sume 60 000,00 eur, a to dňa 23.03.2023 vo výške 30 000,00 eur a
dňa 04.04.2023 vo výške 30 000,00 eur, pričom neprejavil nesúhlas so zvyškom dlhu, naopak, uznal

dlh z tejto faktúry a prisľúbil úhradu zvyšku svojho dlhu. Prvotné námietky boli žalovaným uvádzané, až
po vydaní platobného rozkazu. Preto sa argumentácia žalovaného o nedostatku dokumentov k faktúre
javí ako účelová.

28. Žalovaný v konaní tvrdil, že mu neboli doručené stazky a potvrdenia o zhodnotení odpadu

vykonaného na základe objednávky, a to najmä uvedením dátumu, času, označenia vážneho lístku,
ŠPZ vozidla, označenia materiálu, katalógového čísla odpadu a množstva v kilogramoch vo vzťahu k
odpadom (i) výkopová zemina - katalógové číslo 170506, (ii) zemina s prímesou strusky - katalógové
číslo 170504, (iii) struska - katalógové číslo 170504 (č. l. 352 rub). Odvoláva sa pritom na objednávku
(č. l. 9). Súd uvádza, že v zmysle objednávky mali byť spolu s faktúrou doručené potvrdené stazky

prípadne iné dokumenty. Súd v prvom rade uvádza, že žalovaný faktúru od doručenia, po jej splatnosť a
ani po jej splatnosti žiadny spôsobom nerozporoval. Nepreukázal, že by od žalobcu požadoval doloženie
akýchkoľvek listín a dokumentov. V konaní sa odvolával na znenie objednávky predloženej žalobcom. V
objednávke je uvedené že k faktúre je potrebné priložiť potvrdené stazky prípadne iné dokumenty. Bez
týchto náležitostí nie je možné vykonať úhradu faktúry. V prípade, ak faktúra nebude obsahovať všetky

náležitosti a doklady, faktúra (Vám) bude vrátená a bude bežať nová doba splatnosti odo dňa doručenej
splatnosti. Súd uvádza, že z objednávky nevyplýva, že by žalobca mal k faktúre predložiť výlučne
podpísané stazky a k týmto stazkám doložiť prípadne iné dokumenty, ale že má predložiť podpísané
stazky prípadne iné dokumenty. Žalobca tak urobil, keď predložil vážne lístky, pričom každý vážny
lístok obsahuje všetky údaje vyžadované žalovaným uvedením dátumu, času, označenia vážneho lístku,

ŠPZ vozidla, označenia materiálu, katalógového čísla odpadu a množstva v kilogramoch vo vzťahu k
odpadom (i) výkopová zemina - katalógové číslo 170506, (ii) zemina s prímesou strusky - katalógové
číslo 170504, (iii) struska - katalógové číslo 170504 a všetkých relevantných záznamov o prevádzke
nákladného vozidla (žalovaný nešpecifikoval aké konkrétne záznamy) uvádzané žalovaným na č. l. 352
rub. Vážne lístky boli podpísané za žalovaného osobami - pánom F. Z. C. Š., čo žalovaný nespochybnil.

Služby boli vykonávaná pre spoločnosť Metrostav Slovakia, a.s., pričom žalovaný mal podľa vedomostí
žalobcu už zaplatiť tejto spoločnosti, čo žalovaný rovnako nespochybnil. Samotným faktom, že žalovaný
čiastočne svoj dlh plnil znamená, že fakturácia žalobcu bola v poriadku. V prípade, ak by aj žalobca
nedoručil dokumenty v zmysle objednávky, malo by to vplyv len na splatnosť faktúry, nie na záver
žalovaného, že plnenie nebolo v zmysle objednávky poskytnuté. O tom, že žalobca riadne vykonával

povinnosti v zmysle objednávky a plnil žalovanému svedčí aj mail žalovaného, ktorým žiada o navýšenie
počtu áut. Nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, že v priebehu dlhšej spolupráce nadobudol podozrenie ,
že môže byť rozdiel medzi fakturovanými sumami a dodanými službami. Navyše, čiastočné úhrady
boli žalovaným vykonané po splatnosti faktúry. Obranu žalovaného tak súd vyhodnotil ako účelovú,
neschopnú prijať taký záver, že nárok žalobcu ani nevznikol (vzhľadom na uznanie záväzku žalovaným).

Neskôr v konaní žalovaný požadoval od žalobcu predložiť potvrdenie o zhodnotení odpadu, výsledky
kontroly prineseného odpadu a formulár ohlásenia vzniku odpadu. Ohľadom týchto dokumentov strany
sporu nemali uzatvorenú žiadnu dodatočnú dohodu. Preto žalobcovi nevznikla povinnosť prikladať tieto
dokumenty.29. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ktorých navrhol žalobca, nakoľko to v konaní
nepovažoval za dôležité a hospodárne.

30. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalobný nárok je dôvodný a uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalovanú sumu vo výške 34 922,47 eura za služby vykonané žalobcom, tak ako je
uvedené vo výroku I. rozsudku. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo
skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy včas, čím žalobcovi vznikol zákonný

nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania a to vo výške 11,50 % ročne zo sumy 34 922,47
eura od 06.02.2023 (odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č. FV22119).

31. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný
argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria

A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Zároveň
súd uvádza, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí
dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho,
aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana

(II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

34.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Žalobca bol v konaní úspešný, keď súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. Súd mu preto priznal právo
na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne
po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).