Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 4, 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/65/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323202669
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8323202669.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu A. B., nar. XX. X. XXXX,

bytom C. D. B. XX proti žalovaným 1. E. C., st., nar. X. XX. XXXX, bytom C. D. B. XX a 2. E. C., ml.,
nar. X. XX. XXXX, bytom C. D. B. XX o odstránenie úľov takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 31. 8. 2023 na tunajší súd podanie označené ako podnet v občianskoprávnom
konaní, na vyriešenie následkov problému súvisiaceho s dlhodobým chovom včiel zo strany žalovaných.

2. V tomto podnete uviedol, že jeho sused E. C., st. začal ešte za socializmu chovať včely v jeho
susedstve a to asi 10 m od plota. Spočiatku choval včely asi v 15 úľoch, t. z. že v nich mal 300 až 500.000
včiel a ročne získal 250 až 300 kg medu. On to toleroval, hoci mu sused nikdy nedal ani kilogram medu
s odôvodnením, že med nemá na rozdávanie. Med získaval spôsobom, že jeho včely opeľovali stromy
a rastliny v záhrade žalobcu a žalobca vypočítal, že tak získal žalovaný 10 až 20 % medu ročne, t. z.
minimálne 20 kg za 20 rokov.

Žalobca uviedol, že má za to, že všetok med, ktorý vznikne v jeho záhrade a na jeho pozemku, je jeho
hmotným vlastníctvom a malo dôjsť aspoň k čiastočnému odškodneniu, čo sa nestalo.

Po roku 1989 susedia E. C., st. a E. C., ml. začali zvyšovať počet úľov a za posledné 3 - 4 roky chovajú
minimálne 2.000.000 včiel. Takým spôsobom vyprodukujú minimálne 800 kg medu, z ktorého žalobcovi
nič nedali.

Podľa názoru žalobcu je chov tak veľkého množstva včiel životu nebezpečný a on si v posledných 2
rokoch nemôže riadne vykonávať práce v záhrade, lebo pri akýchkoľvek prácach ho susedove včely
napádali a zo záhrady musí utekať. Na túto situáciu upozornil aj políciu, včelársky zväz v Humennom,
ako aj obec.

Žalobca ďalej v podaní uviedol, že chce finančné odškodnenie za posledných 10 rokov a to 10 % zo
zisku, t. j. za 400 kg medu, ktorý bol získaný z jeho záhrady a pozemku. Uznal, že susedia mali aj režijné

výdaje, preto nežiada 2.000,- eur, ale bude mu stačiť 1.500,- eur. O med od susedov už nemá záujem,
aj keby mu ho dávali zadarmo.Podľa žalobcu je potrebné, aby súd nariadil žalovaným, aby si nechali len 10 až 15 úľov a ostatné
odsťahovali a v takom prípade bude chcieť iba 100,- eur za 1 rok, lebo z jedného úľa sa dá získať 20
kg medu a viac a on z toho nemá nič, iba obavy o svoje zdravie.

3. Uznesením č. k. 6C/65/2023-6 z 6. 9. 2023 vyzval súd žalobcu, aby svoje podanie označené ako
podnet doplnil alebo opravil tak, že v ňom označí žalovaných ako stranu v konaní a uvedie návrh na
rozhodnutie súdu (petit).

4. Dňa 27. 9. 2023 bolo súdu doručené podanie žalobcu ako reakcia na uznesenie, ktorým bol vyzvaný
na odstránenie vád podania. V tomto podaní uviedol, že žalovanými majú byť F. C. a jeho otec E. C.,
obidvaja bytom C. D. B. G. XX. Doplnil svoje podanie tak, že v obci je možné chovať len 10 až 15 úľov,
pričom on na to súhlas nedal. Pri vyšších teplotách sú včely útočné a musí utekať z vlastnej záhrady,
pretože ho každý rok napádajú a neriešia to ani susedia, ani starostka obce, ani včelársky zväz.

Poukázal aj na to, že susedom každý rok unikajú novotvoriace sa roje, usadia sa na stromoch v jeho
záhrade a susedia bez jeho prítomnosti a súhlasu ich kradnú späť, čo už viackrát ohlásil na políciu.

Nadmerným chovom včiel susedia nielenže ohrozujú jeho život, zdravie, ale tunelujú aj jeho majetok,
nakoľko ich včely odoberajú med z jeho stromov a kvetov v záhrade a nosia ho do úľov žalovaných. Tí

tento med predávajú akoby všetok bol ich a peniaze si nechávajú pre seba.

Navrhol preto okresnému súdu, aby:
1. mu susedia vyplatili náhradu škody vo výške 1.500,- eur ako odškodné za to, že minimálne 50 rokov
tunelovali jeho majetok,

2. susedia mali pri svojom dome iba 10 až 15 úľov a ostatné dali preč,
3. mu platili 50,- eur každý rok, lebo ročne vyťažia 30 kg medu v hodnote 1.500,- eur.

5. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k žalobe vyjadrili tak, že chov včiel prevádzkujú na parcele KN-C č.
351 kat. úz. C. D. B., ktorá je vo vlastníctve žalovaného v 2. rade a včelín s úľmi je umiestnený v

severnej časti parcely vo vzdialenosti 20 m od záhrady žalobcu. Chov včiel majú zaregistrovaný na
miestne príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe v Humennom a parcela KN-C č. 351
je nahlásená ako stanovište včiel aj na Obecnom úrade v C. D. B. a v Centrálne evidencii hospodárskych
zvierat. Stanovište včelína s úľmi je označené tabuľkou upozorňujúcou, že v blízkosti sú včelstvá. Plot
medzi parcelou so stanovišťom včiel a parcelou, ktorú užíva žalobca, je po celej dĺžke od zeme do výšky

1,60 m opatrený zelenou lešenárskou sieťkou, ktorá zabraňuje včelám k preletu na susednú parcelu vo
výške menšej ako 1,60 m.

Z toho je zrejmé, že chov včiel je v súlade s platnou legislatívou a žalovaní vykonali všetky možné
opatrenia tak, aby nedošlo k porušeniu ustanovenia § 127 ods. 1 OZ.

Žalovaní tiež uviedli, že k výpočtu početnosti včelstiev a produkcií medu sa nebudú vyjadrovať, lebo
žalobca nie je znalcom z odboru poľnohospodárstva, odvetvie včelárstvo, ani nepredložil metodiku, akú
pri výpočtoch použil, ani sa neopiera o žiadny znalecký posudok. Majú za to, že vstupy a výstupy, ktoré
žalobca udáva, sú vymyslené a neobjektívne čísla.

Včely chovajú minimálne 50 rokov a odvtedy až po súčasnosť žalobca nebol ohrozovaný na živote ani na
zdraví chovom týchto včiel a nepreložil žiadne lekárske potvrdenie o tom, že mu bola spôsobená ujma
na zdraví. Žalobcovi nejde o obťažovanie včelami, ale len o získanie prospechu z výnosov z produkcie
medu a preto žalovaní žiadali, aby súd podanú žalobu zamietol v celom rozsahu.

6. Pred začiatkom prvého pojednávania vo veci doručil žalobca súdu listinné podanie, v ktorom uviedol,
že chce finančné vyrovnanie za 5 rokov spätne vo výške 1.000,- eur za roje, ktoré mu susedia ukradli
250,-- eur, za nadmernú ťažbu medu v posledných rokoch po 500,- eur a trovy konania.

Na nariadenom pojednávaní žalobca uviedol, že na miesto pôvodne žalovanej sumy 1.500,- eur chce
sumu 3.000,- eur.Na základe toho súd pripustil zmenu žalobného petitu o nároku v bode I. žaloby tak, že žalovaní v 1. a
2. rade majú uhradiť žalobcovi 3.000,- eur, ostatné nároky žalobcu zostali nezmenené.

7. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k.
6C65/2023-61 z 5. februára 2024 tak, že žalobu zamietol a žalovaným vo vzťahu k žalobcovi právo na
náhradu trov konania nepriznal.

Zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie 3000,- eur odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal predpoklady,

či už pre vznik škody alebo ušlého zisku. Poukázal na predpoklady pre vznik škody a konštatoval, že
žalobca nepreukázal protiprávne konanie zo strany žalovaných, lebo nepreukázal akú právnu povinnosť
porušili tým, že chovajú včely na svojom pozemku. Naopak, žalovaní predložili listinné dôkazy o tom, že
chov majú riadne registrovaný a splnili si aj oznamovaciu povinnosť voči obci.

Konštatoval, že žalobca nepreukázal ani výšku škody, lebo na jej preukázanie nestačí tvrdenie o tom,

že včely žalovaných opeľujú jeho stromy, kvety a rastliny v záhrade a tým získavajú med, lebo v obci je
viacero chovateľov včiel. Samotnú výšku škody žalobca vypočítal odhadom tak, že predpokladal určité
množstvo medu, ktorý žalovaní chovom včiel získajú a z toho si nárokoval 10 %, lebo zohľadnil aj
náklady žalovaných.

Žalobca nepreukázal ani ďalšie predpoklady pre vznik škody a to príčinnú súvislosť medzi právnym
deliktom a škodou a samotné zavinenie žalovaných, ktoré malo zapríčiniť vznik škody žalobcovi

8. Súd považoval za nedôvodnú aj tú časť žaloby, v ktorej žalobca žiadal, aby si žalovaní ponechali
iba 10 až 15 úľov a zvyšok dali preč. Poukázal na to, že podľa ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho

zákonníka sa vlastník veci musí zdržať všetkého, čím by nadmieru primeranú pomerom obťažoval
iného, ale žalobca nežiadal, aby žalovaným bola uložená povinnosť zdržať sa obťažovania, ktoré mu je
spôsobované chovom včiel, ale žiadal, aby súd uložil žalovaným povinnosť znížiť počet chovaných včiel
na 10 až 15 úľov. Konštatoval, že súd neurčuje počty chovaných včiel, ale iba rozhoduje o následku a to,
ak je niekto nad mieru primeranú pomerom obťažovaný chovom včiel. Túto skutočnosť žalobca ničím

nepreukázal, len tvrdil, že bol včelami viackrát bodnutý a nemôže vykonávať vo svojej záhrade žiadne
práce, ale v tomto smere nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Len predložením fotografií záhrady
žalovaných žalobca tvrdil, že chovajú včely v štyridsiatich úľoch a takýto počet je preňho neprimeraný.
Súd nemal tvrdenia žalovaného za preukázané a keďže žalovaný v tomto smere nenavrhol vykonať
žiadne dokazovanie, súd aj v tejto časti žalobu zamietol.

9. Tretím nárokom žalobcu bolo to, aby mu žalovaní do budúcna platili každý rok sumu 50,- eur za to, že
siponechajúlen15úľov,ztohovyťažia300kilogramovmeduajehopodielbymalbyť50,-eurročne.Súd
aj v tejto časti žalobu zamietol, lebo ide o nárok na opakujúce sa plnenie do budúcnosti, pričom nemožno
predpokladať, či žalovaní do budúcna budú chovať včely a získavať med tak ako to tvrdí žalobca.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie a zopakoval argumenty uvedené v
žalobe a v jednotlivých podaniach adresovaných súdu.

Krajský súd v Prešove o odvolaní žalobcu rozhodol rozsudkom č. k. 13Co45/2024-109 z 1. 10. 2024

tak, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie 3000,- eur a v časti
zaplatenia 50,- eur ročne do budúcna.

Zrušilrozsudokvprevyšujúcejčastiavrozsahuzrušeniavrátilvecsúduprvejinštancienaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie.

11. V odôvodnení zrušujúceho rozsudku uviedol, že pokiaľ sa týka žaloby o zredukovanie počtu
úľov, pri preukazovaní takéhoto nároku je dôkazné bremeno na žalobcovi, no žalovaných zaťažuje,
aby preukázali skutočnosť, že množstvo úľov nad mieru primeranú pomerom neobťažuje vlastníka
susedného pozemku. Považoval za nedostatočné odôvodnenie zamietnutia žaloby v tejto časti, lebo

nestačí konštatovanie, že žalobca svoj nárok právne neodôvodnil, lebo nie je povinnosťou strany sporu
právne odôvodniť svoj nárok. Právne nezdôvodnenie žaloby nie je dôvodom pre jej zamietnutie a
nestotožnil sa ani s konštatovaním prvoinštančného súdu, že súd neurčuje počet chovaných čiel, ale iba
rozhoduje o následku, ak je niekto nadmieru primeranú pomerom obťažovaný chovom včiel. Poukázalna to, že aj na chov včiel sa vzťahuje ustanovenie § 127 Občianskeho zákonníka a súd nevenoval
pozornosť tomu, či existuje všeobecne záväzné nariadenie obce o chove včiel, ani tomu, akú veľkosť
má pozemok žalovaných, na ktorom včely chovajú. Až po posúdení počtu včelích rodín na ňom

umiestnených môže byť zodpovedaná otázka, či žalovaní dodržiavajú zásady správneho umiestnenia
včelstva na ich pozemku. Tiež je potrebné venovať pozornosť skutočnosti, či zo strany žalovaných sú
dodržiavané jednotlivé zásady, ktoré vyžadujú od svojich členov včelárske zväzy ohľadom osadenia
úľov, existencie zábrany medzi pozemkami, zabezpečenie zdroja vody pre včely a podobne. Prípadná
sporná otázka ohľadom množstva včelích rodín môže byť riešená aj znalcom, ak takýto postup žalobca

alebo žalovaní navrhnú. Súd sa preto bude musieť vyporiadať s otázkami, ktoré sú nevyhnutné pre
posúdenie nároku žalobcu. Odvolací súd konštatoval, že počet včelích rodín, ktoré chovajú žalovaní na
pozemku musí zodpovedať jeho výmere, lebo v opačnom prípade možno dospieť k záveru, že takýmto
chovom dochádza k neprimeranému obťažovaniu žalobcu.

12. Po rozhodnutí odvolacieho súdu nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť ohľadne

nárokov žalobcu na zaplatenie sumy 3000,- eur a 50,- eur do budúcna, dňa 23. 10. 2024. Predmetom
konania tak zostal len nárok žalobcu, aby si žalovaní na svojom pozemku nechali iba 10 až 15 úľov a
ostatné dali preč. Na nariadenom pojednávaní, po čiastočnom zrušení rozsudku súdu prvej inštancie,
žalobca tvrdil, že bude tolerovať 10 úľov na pozemku žalovaných a z toho chce každý rok 200,- eur
do budúcna a chce aj pôvodne uplatňovanú sumu 3000,- eur. Na poslednom pojednávaní žalobca svoj

nárok špecifikoval tak, že žiada, aby žalovaní mali na svojom pozemku iba 10 úľov a to 5 úľov pri
murovanom včelníku a 5 úľov vzadu na pozemku. Uviedol, že podá voči žalovaným novú žalobu, ktorou
sa bude domáhať iných nárokov, lebo žalovaní musia mať povolenie na chov včiel na svojom pozemku.

Súd konštatoval, že nie je potrebné rozhodovať o pripustení zmeny žalobného petitu, lebo o nárokoch

žalobcu na zaplatenie sumy 3000,- eur a 50,- eur do budúcna už bolo právoplatne rozhodnuté a
žalobca uviedol, že eventuálne sa iných nárokov voči žalovaných bude domáhať novou žalobou. Súd
tak rozhodoval len o nároku žalobcu na stanovenie počtu úľov na ich pozemku tak, že si ponechajú len
10 úľov a zvyšné úle dajú preč.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými stanoviskami strán sporu, s fotografiami
pozemku, na ktorom žalovaní chovajú včely, s katastrálnou mapou, s potvrdením o registrácii stanovišťa
včiel, s výpisom z centrálneho registra chovateľov včiel, so správou Regionálnej veterinárnej a
potravinovej správy Humenné, so záznamom o vykonanej kontrole stanovištia včiel, s potvrdením obce
C. D. B., so stanoviskom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, s listom vlastníctva číslo

XX katastrálne územie C. D. B. a zistil nasledovný skutkový stav.

14. Žalobca predložil do konania fotografie pozemku žalovaných, na ktorých sú odfotené úle v záhrade
a roje včiel na stromoch. Predložil aj fotografiu včelníka, na ktorej je vidno, že pozemok žalovaných je od
jeho pozemku v určitej časti oddelený plotom, na ktorom je natiahnutá zelená fólia znemožňujúca včelám

prelet cez pletivo, ktoré je upevnené na železných stĺpikoch a tvorí plot medzi pozemkami žalobcu a
žalovaných.

15. Rovnako tak žalovaní predložili do konania fotografie svojho pozemku – parcely, na ktorej sú
umiestnené úle a na ktorej je vidno, že časť ich parcely je od pozemku žalobcu oddelená plotom, na

ktorom je natiahnutá zelená fólia.

Žalovaní tiež predložili snímok z katastrálnej mapy znázorňujúci parcelu KN-C č. 351, na ktorej sú
umiestnené úle včiel a na ktorej zvýraznili jednak polohu umiestnenia úľov, ale aj polohu domu a záhrady
žalobcu. Z predmetnej katastrálnej mapy je zrejmé, že dom žalobcu je postavený na parcele KN-C

číslo 355 a za týmto domom má žalobca 2 parcely KN-C 356 a 357. Tieto parcely sú od pozemkov
žalovaných oddelené plotom so zelenou fóliou znemožňujúcou prelet včiel do výšky tohto plota. Medzi
týmito parcelami žalobcu a parcelou žalovaných KN-C číslo 351, na ktorej majú umiestnené úle je
ešte parcela KN-C číslo 354, ktorá tvorí prirodzenú hranicu medzi pozemkami žalobcu a parcelou
žalovaných, na ktorej majú umiestnené úle. Zároveň žalovaní úle premiestnili úplne na koniec parcely

KN-C číslo 351, na hranicu intravilánu obce a z predloženej katastrálnej mapy vyplýva, že vzdialenosť
umiestnenia úľov od plotu žalobcu je v súčasnej dobe 20,40 metrov.16. V priebehu konania žalovaní predložili hlásenie trvalého stanovišťa včelstiev adresované Obecnému
úradu v C. D. B. z 24. 2. 2009, ktorým E. C. oznámil, že má včelstva trvalé umiestnené v záhrade na
parcele číslo 351.

Obec C. D. B. vydala dňa 9. 1. 2025 potvrdenie, podľa ktorého nemá prijaté všeobecne záväzné
nariadenie o chove a držaní včiel v katastrálnom území obce C. D. B..

17. Regionálna veterinárna a potravinová správa Humenné vydala potvrdenie o registrácii prevádzkarne

potravinárskeho podniku pre potraviny živočíšneho pôvodu a jej činnosti z 5. 8. 2009 číslo 2009/003216
a podľa ktorého, zaregistrovala E. C. žiadosť o registráciu z 29. 7. 2009 pre prevádzkareň na produkciu,
zber a balenie medu.

Podľa výpisu z centrálneho registra chovateľov včiel mal E. C. nar. X. XX. XXXX zaregistrovaný chov
včelstiev a v období rokov 2007 až 2021 choval od 6 do 20 úľov včelstiev.

18. Slovenský zväz včelárov, základná organizácia Medzilaborce vykonal dňa 8. 1. 2025 kontrolu počtu
včelstiev na parcele KN C číslo 351 kat. územie C. D. B. na farme, ktorá má kód 352098 a registračné
číslo XXXX, pričom bolo zistené, že na stanovišti sa nachádza 12 úľov obsadených včelstvom. Včely
boli od poslednej kontroly vykonanej 1. 9. 2024 presunuté zo severozápadného okraja parcely na

severovýchodnýokrajparcelyKN-Cčíslo351.Počaskontroly,rovnakotakakovminulosti,nebolizistené
žiadne nedostatky, lebo chovateľ a správca sa o včelstvo starajú zodpovedne a svedomito.

19. Žalovaní predložili aj odborný článok H. H. I. a C. J. G. z Ustavu včelárstva, ktorí konštatujú,
že: „V intraviláne obce, na záhradách majú trvalo umiestnené včelstvá prevažne malovčelári. Tieto

chovy väčšinou neprekračujú počet 20 včelstiev. Takéto počty včelstiev, umiestnené v blízkosti svojho
obydlia využívajú aj veľkovčelári za účelom časovo nenáročného odchovu včelích matiek. Ostatné
včelstvá veľkovčelárov sú umiestnené v extraviláne tak, aby efektívne využili znáškové pomery.
Uvedený počet včelstiev sa dá zároveň pokladať za optimum vzhľadom k tomu, že väčšina stavebných
pozemkov nepresahuje 800 až 1200 m2. V prípade priestrannejšej záhrady, na okraji obce je možné

bez nadmerného obťažovania susedov chovať aj 40 včelstiev.“

20. Regionálna veterinárna a potravinová správa Humenné vydala na žiadosť žalovaných stanovisko o
tom, že žalovaní majú zaregistrovanú farmu na chov včiel, na ktorej je ku dňu 9. 1. 2025 zaevidovaných
12 včelstiev. Chovateľ plní všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona číslo 39/2007 Z. z. o

veterinárnej starostlivosti a vyhlášky číslo 285/2017 Z. z. o identifikácii a registrácii včelstiev. Chov včiel
v zastavanom území obce nie je riešený žiadnym právnym predpisom a nie je stanovený ani maximálny
počet včelstiev, ktoré môže včelár chovať na metri štvorcovom, respektíve na veľkosť pozemku. Obec
môže vydať všeobecne záväzné nariadenie a upraviť iba územné podmienky chovu, toto nariadenie
však nedáva obci právomoc upravovať alebo inak obmedzovať počty chovaných zvierat.

21. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky vydalo na žiadosť žalovaných
stanovisko, podľa ktorého platná legislatíva SR nestanovuje maximálne počty včelstiev na jednotku
plochy. Poukázalo na dokument autorov H. H. I. a H. J. G. z Výskumného ústavu včelárstva v Liptovskom
Hrádku, v ktorom autori popisujú, že v intravilánoch obcí by nemal byť počet včelstiev vyšší ako 25

na 1 km2. Tento údaj možno považovať za všeobecný, úživnosť intravilánu obce závisí od množstva
vegetácie, ktorá je prospešná pre rozvoj opeľovačov. Typické vidiecke prostredie s veľkými záhradami a
s rozmanitou vegetáciou poskytuje viac možností pre rozvoj včiel. Včelár negatívne pôsobenie včelstiev
na suseda obmedzil otočením úľov a zatienením plota a viac možností v tomto prípade ani nemá, ak
chce zotrvať včeláriť na svojom pozemku. Z pohľadu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka

Slovenskej republiky včelár neprekročil počtom včelstiev žiadne predpisy, ale v prípade, že žalujúca
stranatrpísilnoualergickoureakciounauštipnutievčelou,jenazváženiezohľadniťmožnérizikáspojené
s ľudským životom. Včela má dolet v rádiuse 5 kilometrov od úľov a je veľmi ťažko dokázateľné, že práve
susedove včely sú tie, ktoré opeľujú stromy žalobcu, rovnako je potrebné uviesť, že opeľovacia činnosť
je celospoločenská činnosť včelárov, ktorú si včelári neúčtujú voči spoločnosti.

22. Súd zabezpečil výpis z listu vlastníctva číslo XX pre okres H., obec C. D. B., katastrálne územie C.
D. B., na ktorom je mimo iných zapísaná aj parcela KN C číslo 351 o výmere 838 m2, druh pozemku
záhrada ako výlučné vlastníctvo E. C. nar. X. XX. XXXX, bytom K. XXX/XX, L..Podľa žiadosti o registráciu chovu hospodárskych zvierat bol žiadateľom E. C., nar. X. XX. XXXX, bytom
C. D. B. G. XX a osobou zodpovednou za chov je E. C., bytom L. - M., K. XX.

23. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že v minulosti toleroval chov včiel, lebo žalovaní
chovali včelstva v 10 až 15 úľoch. V letných mesiacoch sa tvoria nové roje, ktoré sú pre neho hrozbou
a ktoré susedia berú z jeho záhrady bez jeho súhlasu.

Od susedov nechce med, ale finančnú kompenzáciu, lebo je presvedčený o tom, že med vzniknutý na
jeho pozemku je nielen jeho duševným, ale aj hmotným vlastníctvom. Tvrdil, že susedia klamú, keď sa
snažia súdu podstrčiť nesprávnu registráciu o počte včelstiev, lebo ich majú niekoľkonásobne viac, než
je uvedené v dokladoch, za tým účelom súdu predložil niekoľko fotografií.

Na pojednávaní žalobca uviedol, že žalovaní chovajú včely v 20 až 30 úloh a niektoré majú schované.

Keď začne sezóna, tak budú mať niekoľkonásobne viac úľov, pričom v jednom úli môžu byť aj 2 aj 3
včelie rodiny a v septembri budú mať možno 40 úľov. Keď lietajú včely, tak on nevie, za kým má ísť,
lebo žalovaní tvrdia, že im včely nepatria. Poukázal na to, že žalovaní možno v dvoch, troch prípadoch
prišli na jeho pozemok a zobrali si včelstvá, ktoré sa vyrojili a boli na jeho stromoch. Podľa jeho názoru
cena medu neustále stúpa, včely žalovaných lietajú na jeho pozemok, opeľujú tam stromy aj rastliny

a minimálne 50 kilogramov medu žalovaní získavajú z jeho pozemku. Žalovaní si od neho ani nepýtali
súhlas, keď začali s včelárením a podľa jeho názoru takýto súhlas musia mať. Potvrdil, že v obci je ešte
jeden včelár, ktorý má asi 50 úľov, ale sú umiestnené mimo obce a preto aj žalovaní by mali chovať
svoje včely mimo územia obce. Znova konštatoval, že on chce odškodnenie vo výške 3000,- eur a
určitú kompenzáciu do budúcna. Keďže tieto nároky už boli rozhodnuté rozsudkom, ktorý je právoplatný,

žalobca svoj nárok špecifikoval tak, že žalovaní môžu mať na svojom pozemku maximálne 10 úľov a to
5 úľov pri murovanom včelníku a 5 úľov vzadu na pozemku a prebytočné úle nech dajú preč, nech si
otvoria včelnicu mimo dedinu a tam nech majú úľov, koľko chcú.

24. Žalovaní sa písomne vyjadrili tak, že žalobca iba spochybňuje činnosť úradov a inštitúcií a nerozlišuje

rozdiel medzi úľom a včelstvom. Predkladá fotografie aj tých úľov, ktoré sú prázdne a počíta za úle aj
nadstavce, ktoré sa volajú medník, lebo úľ sa skladá z plodiska a medníka.

Na pojednávaní, po rozhodnutí odvolacieho súdu, zástupca žalovaného v 1. rade uviedol, že došlo
k premiestneniu úľov včiel do väčšej vzdialenosti od pozemku žalobcu, lebo pôvodne boli včely

umiestnené v prostriedku parcely KN-C číslo 351 a teraz sú premiestnené do zadnej časti tejto parcely,
v čo najväčšej vzdialenosti od pozemku žalobcu. Medzi parcelou KN-C číslo 351 a záhradou žalobcu je
ešte parcela KN-C 354 čo je orná pôda, na ktorej nie sú umiestnené žiadne úle. Zopakoval, že plot medzi
parcelami žalobcu a žalovaných je opatrený zelenou lešenárskou sieťkou, ktorá zabraňuje preletu včiel
na pozemok žalobcu do určitej výšky. Na základe kontroly vykonanej 8. 1. 2025 Slovenským zväzom

včelárov je zrejmé, že žalovaní chovajú včely v 12 úľoch. Poukázal na vyjadrenia Veterinárnej správy
Humenné, Ministerstva pôdohospodárstva a tiež odborné stanovisko pracovníkov Výskumného ústavu
včelárstvavLiptovskomHrádkustým,ževintraviláneobcejeoptimálnechovaťvčelyv20 úloh.Parcela,
naktorejsúúleumiestnené,mávýmeru838m2anachádzasanaintraviláneobceazatýmtopozemkom
sú už len brehové porasty rieky Laborec.

25. Žalovaný v 2. rade uviedol, že zo správy o počte chovaných včelstiev od regionálneho včelárskeho
zväzu je zrejmé, že iba 1 rok chovali 20 úľov a v ostatných rokoch to bolo 12 až 15 úľov, pričom teraz
chovajú včely v 12 úľoch. Fotografie, ktoré predkladá žalobca, neznázorňujú počty chovaných včelstiev,
lebo niektoré úle sú prázdne.

26. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad

mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.Podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť
spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

Podľa § 417 ods. ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa
domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

27. Po čiastočnom zrušení rozsudku súdu prvej inštancie zostalo predmetom konania už len posúdenie
nároku žalobcu na to, aby si žalovaní na svojom pozemku ponechali len 10 úľov včiel a aby ostatné úle
premiestnili niekam inam.

V podaní z 31. 8. 2023 (žaloba) žalobca žiadal, aby žalovaným súd odporučil (nariadil), aby pri svojom
dome mali iba 10 - 15 úľov; ostatné úle, t. j. minimálne 20 úľov si presťahovali niekam inam.

V podaní z 27. 9. 2023 (doplnenie žaloby) žiadal, aby si sused pri svojom dome v jeho susedstve
ponechal iba 10 - 15 úľov a ostatné dal preč; t. j. minimálne 20 ďalších úľov, ktoré má nad počet a teda

protiprávne.

Na ostatnom pojednávaní žalobca svoj nárok špecifikoval tak, že žiada, aby si žalovaní ponechali na
svojom pozemku iba 10 úľov, 5 úľov pri včelníku a 5 úľov vzadu na pozemku a ostatné, aby dali preč.

28. Z horeuvedených podaní žalobcu a jeho vyjadrenia na ostatnom pojednávaní vyplýva, že nežiada,
aby žalovaným bola uložená povinnosť zdržať sa obťažovania, ktoré mu je spôsobované chovom včiel,
ale žiada, aby súd uložil žalovaným povinnosť znížiť počet chovaných včiel na 10 úľov.

Súd preto nárok žalobcu neposudzoval podľa ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého sa vlastník veci musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného,
alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Podľa tohto ustanovenia sa oprávnený, ktorý sa dožaduje
súdnej ochrany, môže dovolávať iba uloženia povinnosti vlastníkovi veci, aby sa zdržal neoprávnených
zásahov - presne vymedzeného rušenia, nie však povinnosti niečo konkrétne konať. Petit takejto
žaloby musí byť negatórny a preto môže znieť len na zdržanie sa konkrétneho konania, t. j. presne

vymedzeného rušenia a je potrebné aj označiť nehnuteľnosť, s užívaním ktorej je obťažovanie alebo
ohrozovanie výkonu práv spojené.

29.TusúdpoukazujenarozsudokNajvyššiehosúduČRsp.zn.22Cdo/1421/2003z27.5.2004vzmysle
ktorého: „Žalobca, ktorý je nadmerne obťažovaný včelami, sa môže domáhať toho, aby žalovanému bola

uložená povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody (§ 417 ods. 2
Občianskeho zákonníka), ktorou je v tomto prípade pobodanie včelami a možnosť poškodenia zdravia.
Môže sa teda podľa okolností veci domáhať najmä toho, aby žalovaný úle premiestnil, aby vybudoval
zábrany proti prelietaniu, alebo aby znížil počet včelstiev (úľov). Preto môže byť včelárovi podľa § 417
ods. 1 Občianskeho zákonníka uložená povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenia k odvráteniu

škody hroziacej susedovi, trpiacemu napríklad vážnou alergiou na včelie bodnutie, aj keď nejde o chov
vedúci k obťažovaniu nad mieru primeranú pomerom. Takúto povinnosť však možno žalovanému, ktorý
nijako objektívne neporušuje svoje povinnosti stanovené v § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka uložiť
za predpokladu, že náklady tohto opatrenia ponesie žalobca.“.

Horeuvedený rozsudok Najvyššieho súdu ČR vychádza z rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 2. 4.
2021 spisovej značky 22Cdo/1599/99, publikovaného v Právnych rozhľadoch číslo 8/2001. Podľa tohto
rozsudku, ak sa žalobca domáha, aby súd žalovanému uložil povinnosť vykonať určité opatrenia (nie
však zdržať sa určitého rušenia), lebo žalobcovi hrozí závažná škoda, ide o žalobu podľa § 417 ods. 2
Občianskeho zákonníka a nie o vlastnícku žalobu.

30. Žalobca v danom prípade formuloval žalobný petit tak, že žalovaní si majú ponechať na svojom
pozemku iba 10 úľov a ostatné dať preč a nie tak, že sú povinní zdržať sa obťažovania včelami zo svojho
chovu a to nad mieru primeranú pomerom. Žalobca dokonca ani nežiadal, aby žalovaní úle včiel zosvojhopozemkuúplneodstránili,aležiadalabyichzredukovalinapočet10.Jezrejmé,žežalobcažiadal,
aby žalovaní v súvislosti s chovom včiel niečo konkrétne vykonali a nie, aby sa niečoho konkrétneho
zdržali. Premiestniť úle včiel inam nepochybne znamená niečo konkrétne vykonať a nie niečoho sa

zdržať. Pri premiestnení úľov včiel by tak žalovaní mali vykonať konkrétnu činnosť spojenú s fyzickým
premiestnením časti úľov na iný pozemok, čo je nepochybne spojené s aktivitou a nie s pasivitou.

31. Ak sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému urobiť určité opatrenia (a nie zdržať sa určitého
rušenia), lebo mu hrozí závažná škoda, ide o žalobu podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Súd preto posúdil nárok žalobcu podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ohrozený
má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie škody,
avšak len v prípade že ide o vážne ohrozenie. Žalobca však nepreukázal predpoklady pre aplikáciu
tohto ustanovenia, lebo nepreukázal vážne ohrozenie zo strany žalovaných tým, že na svojom pozemku
chovajú včely. Žalobca síce tvrdil, že jeho život je ohrozený, že bol viackrát včelami bodnutý, ako aj to,

že v lete, keď je horúco, nemôže vykonávať vo svojej záhrade žiadne práce, ale na preukázanie týchto
tvrdení nepredložil žiadne dôkazy. Nepredložil dôkaz o tom, že by bol alergický na jed včely medonosnej
a že predchádzajúce bodnutie (ktoré ani nebolo ničím preukázané) mu spôsobilo zdravotné komplikácie.
Nepreukázal, že chovom včiel je vážne ohrozovaný a že je potrebné uložiť žalovaným povinnosť vykonať
primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Nepreukázal, že v letných mesiacoch nemôže

pracovať v záhrade a v tej súvislosti mu hrozí škoda.

32. Súd konštatuje, že ani nie je možné zamedziť absolútnemu prenikaniu včiel na cudzie pozemky,
lebo včela lieta v rádiuse od svojho úľa až 5 kilometrov a neexistujú žiadne opatrenia, ktoré by zabránili
bodnutiu včiel, ktoré hrozí prakticky kdekoľvek v prírode. Za bežných okolností sa bodnutie včelou

považuje len za bežnú nepríjemnosť, ktorá nie je spojená s vážnym poškodením zdravia. Len v prípade
preukázania alergickej reakcie na jed včely medonosnej, by bolo možné konštatovať, že žalobcovi hrozí
vážna ujma a preto by bolo nutné zabezpečiť odstránenie úľov z pozemku žalovaných. Žalobca však
žiada, aby si žalovaní na svojom pozemku ponechali 10 úľov a v takom prípade je riziko poštípanie
včelou rovnaké ako keď je na pozemku 12 úľov, v ktorých žalovaní momentálne včely chovajú.

33. Len, ak by išlo o vážne ohrozenie výkonu práv, z ktorého by už hrozila aj škoda, ohrozený má podľa §
417 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo domáhať sa, aby súd uložil rušiteľovi aktívnu povinnosť urobiť
vhodné a primerané opatrenie na jej odvrátenie, napríklad aby rušiteľ niečo konal, alebo aby odstránil
vec z určitého miesta a podobne. Nie je ani vylúčené, aby ohrozený obidva návrhy, tak podľa § 127 ods.

1 Občianskeho zákonníka na zdržanie sa zásahov, ako aj podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
na odvrátenie hroziacej škody kumuloval, ak sú pre také pre takú kumuláciu dôvody.

34. Žalobca však nežiada, aby sa žalovaní niečoho zdržali (jeho obťažovania nad mieru primeranú
pomerom), ani nenamieta, aby žalovaní naďalej včely na svojom pozemku chovali, ale žiada, aby im

bola uložená povinnosť odstrániť úle, to znamená premiestniť ich niekam inam. Na to, aby žalovaným
bola uložená povinnosť aktívne niečo vykonať by však žalobca musel preukázať vážne ohrozenie či už
svojho života, zdravia, majetku a muselo by ísť o primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. V
tomto smere žalobca ani netvrdil, že mu vážna škoda hrozí a ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie
v tomto smere.

35. Ak by aj súd mal posúdiť nárok žalobcu podľa ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(hoci žalobca nikdy netvrdil, že je nadmieru primeranú pomerom obťažovaný chovom včiel žalovaných),
žalobu by súd rovnako zamietol.

Po čiastočnom zrušení rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom žalovaní predložili listinné
dôkazy o tom, že chovajú včely v 12 úloh, ktoré premiestnili do zadnej časti svojho pozemku tak,
aby zabezpečili čo najväčšiu vzdialenosť umiestnenia týchto úľov od pozemku žalobcu. Zároveň bolo
preukázané, že parcela na ktorej majú úle umiestnené má výmeru 838 m2 a medzi touto parcelou a
parcelou žalobcu sa nachádza orná pôda, ktorá tvorí prirodzenú hranicu medzi pozemkami. Už počas

pôvodnéhokonaniabolopreukázané,žeplotžalovanýchjeopatrenýzelenoufóliouzabraňujúcoupreletu
včiel do výšky plota a žalobca túto skutočnosť ani nepoprel. Žalovaní preukázali, že neporušujú žiadne
všeobecné záväzné nariadenie obce, lebo obec C. D. B. nemá nariadenie o regulácii chovu včiel na
svojom území. Počet úľov, v ktorých sú včely chované, bol preukázaný záznamom Slovenského zväzuvčelárov z 8. 1. 2025 a vyplýva z neho, že žalovaní chovajú včely v 12 úľoch, čo podľa pracovníkov
Ústavu včelárstva v Liptovskom Hrádku je primeraný počet pre malovčelárov chovajúcich včely v
intraviláne obce. Rovnako tak Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

ako aj Regionálna veterinárna a potravinová správa Humenné nezistili žiadne porušenie predpisov zo
strany žalovaných pri chove včiel, lebo konštatovali že platná legislatíva SR nestanovuje maximálne
počty včelstiev vo vzťahu k výmere pozemku, na ktorom sú úle umiestnené.

36. Ani žalobca, ani žalovaní nenavrhli súdu vykonať žiadne ďalšie dokazovanie, vrátane nariadenia

znaleckého dokazovania znalcom, ktorý by posúdil primeranosť počtu úľov na pozemku žalovaných vo
vzťahu k výmere tejto parcely. Keďže ide o sporové konanie, súd takýto dôkaz bez návrhu vykonať
nemohol. Žalobca, na ktorom je dôkazné bremeno, mimo fotografií a svojich písomných vyjadrení
nepredložil žiadne dôkazy na svoje tvrdenia. Prioritne sa domáhal toho, aby mu žalovaní zaplatili za
to, že na svojom pozemku chovajú včely, ktoré opeľujú jeho záhradu. Súhlasil s tým, aby žalovaní na
svojom pozemku chovali včely v 10 úľoch, lebo chcel, aby mu do budúcna platili finančnú kompenzáciu.

37. Žalobca ničím nepreukázal, že je nadmieru primeranú pomerom obťažovaný chovom včiel
žalovaných a ani nežiadal, aby im súd uložil povinnosť zdržať sa určitého rušenia, ale ani nepreukázal,
aby bol chovom včiel vážne ohrozovaný tak, aby žalovaným bola zo strany súdu uložená povinnosť
primeraným spôsobom zabezpečiť, aby vážne ohrozenie žalobcovi nehrozilo. Preto súd podanú žalobu

v celom rozsahu zamietol.

38. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Súd žalobu zamietol a teda úspech v konaní mali žalovaní, ktorým by mala byť priznaná náhrada trov
konania. Žalovaným však preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli a preto o ich nároku rozhodol
tak, že im právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,

ktoré sapodľaust.§362CPSpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.