Uznesenie – Darovacia zmluva ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37C/33/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121202794
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2121202794.14

Uznesenie

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
X.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, C., t.č. bytom D. X, E., zastúpený Mgr. Petrom Kupkom, advokátom
so sídlom Hlavná 23, Trnava, proti žalovanej v 1. rade: F. B., G. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. J. C.
XXX, zastúpená JUDr. Dušanom Slaninom, advokátom so sídlom Horné Bašty 25, Trnava, žalovanému
v 2. rade: F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. XXXXX/X, L., zastúpený JUDr. Dušanom Slaninom,

advokátom so sídlom Horné Bašty 25, Trnava, žalovanému v 3. rade: C. B., nar. X.XX.XXXX, trvale
bytom M. XXX, D. G., a žalovanému v 4. rade: N. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. P. XXXX/X, Q. -
P., D. G., o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Žalovanému v 3. rade a žalovanému v 4. rade súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 7.5.2021 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
vyslovil, že darovacia zmluva ktorou jeho otec G. B. (nar. XX.X.XXXX) daroval dňa 27.11.2019
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Obci a k.ú. K., zapísané na Okresnom úrade Trnava, katastrálny odbor

na LV č. X, parcela reg. C č. 319 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 273 m2, a nehnuteľnosť rodinný
dom súp.č. XXX postavený na parcele reg. C č. 319, žalovanej (manželka brata žalobcu); podľa žalobcu
nebol G. B. v čase podpísania predmetnej darovacej zmluvy spôsobilý na právne úkony.

Žalovaná v 1. rade sa k žalobe vyjadrila -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým
súdu dňa 20.7.2021.

Žalobca sa vo veci vyjadril podaním došlým súdu dňa 10.9.2021.

Žalovaná v 1. rade sa vo veci vyjadrila -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- ďalším podaním
došlým súdu dňa 3.11.2021.

Podaním došlým súdu dňa 23.8.2022 žalobca -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- navrhol
aby súd pripustil pristúpenie ďalších subjektov na strane žalovaných (žalovaného v 2. rade F. B., nar,
XX.X.XXXX, žalovaného v 3. rade C. B., nar. X.XX.X.XXX, a žalovaného v 4 rade N. B., nar. X.X.XXXX).
Zároveň uvedeným podaním navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení:
„Nehnuteľnosti zapísané na LV č. X pre Obec a k.ú. K., parc.č. 319, o výmere 273 m2, parcela registra
„C", zastavaná plocha a nádvorie, rodinný dom súp.č. XXX, na parcele č. 319, patria do dedičstva po

poručiteľovi G. B., nar. XX.X.XXXX, zomrelom dňa 30.8.2020, naposledy trvale bytom R. XXX/XXX, K..“
K podaniu priložil žalobca výpis z LV č. X pre Obec a k.ú. K., rodný list A. B. nar. X.XX.XXXX.Súd Uznesením č. 37C/33/2021-48 zo dňa 29.9.2022 pripustil,
aby do konania na strane žalovaného pristúpil,

ako žalovaný v 2. rade F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. XXXXX/X, L.,
ako žalovaný v 3. rad C. B.. nar. X.XX.XXXX. bytom M. XXX, D. G.,
ako žalovaný v 4. rade N. B., nar. X.X.XXXX. bytom O. P. XXXX/X, Q., D. G., a
pripustil zmenu žaloby tak, že bude rozhodovať o nasledovnom petite:
„NehnuteľnostizapísanénaLVč.XpreObecak.ú.K.,parc.č.319ovýmere273m2,parcelaregistra“C",

zastavanú plocha a nádvorie, rodinný dom súp.č. XXX na parc.č. 319 patria do dedičstva po poručiteľovi
G. B., nar. XX.X.XXXX, zomrelom dňa 30.8.2020, naposledy trvale bytom R. XXX/XXX, K.“.

Žalovaný v 2. rade sa vo veci vyjadril podaním došlým súdu dňa 26.4.2023.

Žalovaná v 1. rade sa vo veci vyjadrila -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým

súdu dňa 12.7.2023.

Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalšie potrebné doklady a dôkazy.

Na pojednávaní konanom dňa 25.3.2024 súd vypočul právneho zástupcu žalobcu, a právneho zástupcu

žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade.

Svedkyňa M. I. poskytla svoju výpoveď (zo zdravotných dôvodov) písomne, podaním došlým súdu dňa
28.6.2024.

Na pojednávaní konanom dňa 10.7.2024 súd vypočul žalovanú v 1. rade a žalovaného v 2. rade.

Na pojednávaní konanom dňa 14.8.2024 súd vypočul svedka N. I., právneho zástupcu žalobcu, a
právneho zástupcu žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade.

Na pojednávaní konanom dňa 30.10.2024 súd vypočul právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu
žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade.

Uznesením č. 37C/33/2021-155 zo dňa 31.10.2024 súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť preddavok
na trovy dokazovania vo výške 1.000,00 €; žalobcom preddavok uhradený nebol.

Žalobca -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 20.11.2024, vzal svoj
návrh späť; navrhol aby súd žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Uviedol že žalobca je v nepriaznivej sociálnej, majetkovej aj zdravotnej situácii - nemá žiadny príjem
ani majetok, v súčasnosti je hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela Pezinok. Podľa

žalobcu sa jedná o dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu podľa § 257 Civilného sporového
poriadku.

Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade sa k späťvzatiu žaloby vyjadrili -prostredníctvom svojho
právnehozástupcu-podanímdošlýmsúdudňa10.12.2024vktoromuviedli,ženesúhlasiasospäťvzatím

žaloby, nakoľko sa nestotožňujú s dôvodmi pre ktoré žalobca odôvodňuje späťvzatie žaloby; žalobca
bol na slabšiu dôkaznú situáciu vyplývajúcu z nedôvodnosti žaloby opakovane upozorňovaný nielen
žalovanými v 1. a 2. rade, ale aj súdom. V „prospech žalovaných v 1. a 2. rade“ boli výsluch svedkov
N. I. a M. I. (svedkovia navrhnutí žalobcom), tiež odborné vyjadrenie očného lekára F. B. L. P. zo dňa
14.6.2024, aj psychiatrické vyšetrenie G. B. st. vo FN Trnava dňa 21.8.2020. Poukázali na skutočnosť,

že žalobca sa v nepriaznivej sociálnej, majetkovej a zdravotnej situácii neocitol v „tomto“ čase, lebo v nej
bol aj pred podaním žaloby. S ohľadom na skutočnosť, že spor je vedený od 7.5.2021, a s poukazom
na právnu istotu žalovanej v 1. rade, ktorá predmetné nehnuteľnosti užíva na bývanie pre seba a svoju
dcéru a investovala do nich nemalé finančné prostriedky, žalovaní v 1. a 2. rade so späťvzatím žaloby
nesúhlasia. Navrhli uzatvorenie súdneho zmieru, podľa ktorého by bolo určené, že sporné nehnuteľnosti

nepatria do dedičstva po poručiteľovi G. B. st. Podľa žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade
zastavenie konania, t.j. nemeritórne rozhodnutie súdu nezaručuje, že žalobca po absolvovaní liečby či
zlepšení finančnej situácie, prípadne z iného dôvodu, neskôr v budúcnosti opätovne nepodá na súd
žalobu, ktorou bude napádať vlastnícke právo žalovanej v 1. rade k predmetným nehnuteľnostiam.Poukázal na skutočnosť, že pre žalovanú v 1. rade znamenalo žalobcom iniciované súdne konanie
psychickú a finančnú záťaž, a je potrebné predísť tomu, aby sa situácia zopakovala, a aby otázka
nastolená žalobcom v konaní bola aj meritórne definitívne uzatvorená. Pokiaľ by súd dospel k záveru

že žalovanými v 1. a 2. rade uvádzané dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby nie sú tak vážne,
aby súd na ich nesúhlas prihliadal, trvajú na priznaní náhrady trov súdneho konania žalovaným v 1. a
2. rade v rozsahu 100%. Nestotožňujú sa so žiadosťou žalobcu aby súd za použitia § 257 Civilného
sporového poriadku, s poukazom na domnelé dôvody hodné osobitného zreteľa žalovaným v 1. a 2. rade
náhradu trov konania nepriznal. Podľa § 256, ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne

zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V danom prípade z podania
žalobcu zo dňa 20.11.2024 vyplýva, že žalobca sám zavinil zastavenie konania, a teda žalovaným
vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania. Pokiaľ žalobca návrh na aplikáciu ustanovenia § 257
Civilného sporového poriadku odôvodňuje zlými majetkovými pomermi a hospitalizáciou na psychiatrii,
v tomto kontexte poukázali na skutočnosť, že ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku neslúži
na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami sporu, a jeho použitie

neodôvodňuje ani fakt že strana sporu nie je solventná, alebo že jej zárobková a majetková situácia
je horšia ako situácia protistrany – toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, t.j.
na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide nielen o výsledok súdneho konania, ale aj
jeho priebeh. Súd má pri posudzovaní prípadnej aplikácie § 257 Civilného sporového poriadku prihliadať
nielen na situáciu na strane účastníka ktorý bol v konaní neúspešný a ktorý by mal byť za štandardných

okolností k náhrade trov konania protistrane zaviazaný, ale musí prihliadnuť aj na pomery druhej strany
sporu, a teda na skutočnosť či takéto výnimočné nepriznanie náhrady trov súdneho konania nezasiahne
nepriaznivo do majetkovej sféry úspešnej strany. Podľa žalovaných v 1. a 2. rade bola žaloba v jej
pôvodnom znení podaná zjavne bezdôvodne, a v znení určenia neplatnosti darovacej zmluvy žalobca
ani nemal naliehavý právny záujem. Zároveň bol žalobca na slabú dôkaznú situáciu a z nej vyplývajúcu

nedôvodnosť žaloby opakovane upozorňovaný aj súdom, žalobca bol už na pojednávaní dňa 17.7.2023
súdomvyzvanýnaspäťvzatiežaloby,čovšakneurobil.Takýtonezodpovednýprístupžalobcukukonaniu
nemôže byť dôvodom na aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku, dokonca ho priamo
vylučuje. Naviac by aplikácia ustanovenia 257 Civilného sporového poriadku bola neprimerane tvrdá vo
vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade, keď žalovaná v 1. rade pracuje s mesačným príjmom cca. 800,00 €, a

žalovaný v 2. rade je od 15.5.2024 dlhodobo práceneschopný – kvôli nedôvodne podanej žalobe sú bez
vlastného zavinenia vystavení nadbytočnej finančnej záťaži. Priznanie náhrady trov konania žalovaným
v 1. a 2. rade v rozsahu 100% je súladné s ustanovením § 256, ods. 1 Civilného sporového poriadku,
a s ohľadom na výsledok konania aj spravodlivé.

Na pojednávaní konanom dňa 11.12.2024 právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade uviedol že trvajú
na nesúhlasnom stanovisku so zastavením konania, nakoľko pomery žalobcu (majetkové aj zdravotné)
ani situácia sa od začiatku konania nezmenili, preto mohol žalobca žalobu vziať späť v skoršom štádiu
konania. Ďalším dôvodom je právna istota žalovanej v 1. rade, nakoľko táto v dome býva, investovala
do opravy domu finančné prostriedky, a ak súd meritórne nerozhodne nebude mať istotu či žalobca

opätovne, po nejakom čase žalobu nepodá znova. Zdôraznil že priebeh konania a hlavne výpovede
svedkov dokazovali, že žaloba od počiatku nie je dôvodná.
Nárok na náhradu trov konania si uplatňuje.
Na pojednávaní konanom dňa 11.12.2024 právny zástupca žalobcu uviedol, že nesúhlasí so
stanoviskom žalovaných 1. a 2. rade, nakoľko podľa jeho názoru nie sú dané dôvody pre ktoré by súd

nemal konanie zastaviť.

Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145, ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 146 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z
osobitného predpisu.

Podľa § 148 Civilného sporového poriadku žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru
sa má súd vždy pokúsiť.Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi.
Podľa § 77, ods. 1, a ods. 2 Civilného sporového poriadku nerozlučné spoločenstvo je procesné

spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na
každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
Na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie nároku alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru
je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane.

Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 256, ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd
prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú

dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa Čl. 4 Civilného sporového poriadku ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe
výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného
zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
Podľa Čl. 17 Civilného sporového poriadku s postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

V danom prípade mal súd za preukázané že došlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu, preto v súlade
s ustanovením § 145, ods. 1 Civilného sporového poriadku konanie zastavil.

Žalovaní v 1. a 2. rade síce vyslovili, v zmysle § 146, ods. 1 Civilného sporového poriadku, nesúhlas
so zastavením konania - podľa názoru súdu však vo veci neboli preukázané „vážne dôvody“, pre ktoré
by konanie zastavené byť nemalo. Žalovaní v 1. a 2. rade dôvodili nesúhlas so zastavením konania
tým, že 1/ žalobca bol na slabšiu dôkaznú situáciu opakovane upozorňovaný (aj súdom), 2/ v prospech
žalovaných v 1. a 2. rade boli výsluchy svedkov (navrhnutých žalobcom), odborné vyjadrenie očného

lekára F. B. L. P., aj psychiatrické vyšetrenie G. B. st. vo FN Trnava, 3/ a s poukazom na právnu istotu
žalovanejv1.rade,ktorápredmetnénehnuteľnostiužívanabývaniepresebaasvojudcéruainvestovala
do nich nemalé finančné prostriedky, 4/ „nemeritórne“ rozhodnutie súdu nezaručuje že žalobca neskôr
v budúcnosti opätovne nepodá na súd žalobu ktorou bude napádať vlastnícke právo žalovanej v 1.
rade, 5/ pre žalovanú v 1. rade znamenalo súdne konanie psychickú a finančnú záťaž, a je potrebné

predísť tomu, aby sa situácia zopakovala, a aby otázka nastolená žalobcom v konaní bola aj meritórne
definitívne uzatvorená.
Žalovaní v 1. a 2. rade navrhli uzatvorenie súdneho zmieru, podľa ktorého by bolo určené, že sporné
nehnuteľnosti nepatria do dedičstva po poručiteľovi G. B. st. – okrem toho, že ostatní žalovaní (v 3. a 4.
rade) sa na pojednávaniach dlhodobo nezúčastňovali, a teda ani nebol predpoklad že by sa zúčastnili

uzatvorenia zmieru, pričom ich účasť na zmieri bola v dôsledku nerozlučného spoločenstva podmienkou,
takto formulovaný súdny zmier nie je podľa názoru súdu možné ani uzavrieť a schváliť, nakoľko by sa
ním mala riešiť otázka „určenia / neurčenia“ vlastníctva, čo formou zmieru nie je procesne prípustné.
Súd sa týmto návrhom preto ani nezaoberal.
K nesúhlasu so zastavením konania súd v prvom rade súd uvádza, že žalobcu samotný súd opakovane

vyzýval na späťvzatie žaloby – ak potom k nemu došlo, hoci aj v neskoršej fáze konania, bolo by
nekonzistentné, ak by súd konanie napokon nezastavil.
Žalobca má právo so žalobou disponovať, t.j. bez akýchkoľvek diskusií ju môže za konania vziať aj späť,
keď späťvzatím žaloby prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol.
Ak už súd začal pojednávanie, vyžaduje sa k späťvzatiu žaloby aj súhlas žalovaného – s ohľadom

na konkrétne okolnosti prípadu môže mať žalovaný záujem na rozhodnutí súdu, a so späťvzatím
žaloby nemusí súhlasiť; ak by súd posúdil tieto dôvody za vážne, konanie nezastaví; dôkazné bremeno
existencie vážnych dôvodov však nesie žalovaný. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, Civilnýsporový poriadok túto otázku nerieši, preto posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej
úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu.
V danom prípade sa nejednalo ani o situáciu uvádzanú v § 146, ods. 2 Civilného sporového poriadku

(keď by súhlas žalovaného bol potrebný ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu) – žaloba o určenie vlastníckeho práva, resp. o určenie že nehnuteľnosť patrí do
dedičstva po poručiteľovi však takýmto prípadom nie je (nerieši sa tu totiž otázku tzv. iudicium duplex,
teda situácie keď žalobcom aj žalovaným môže byť ktorákoľvek zo strán, napr. o vyporiadanie BSM).

K zastaveniu konania v celom rozsahu došlo za situácie, keď žaloba bola na súd podaná dňa 7.5.2021,
avšak žalobca ju dňa 20.11.2024 vzal späť, a to bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, pričom vo veci boli
vykonané viaceré pojednávania, boli vypočutí žalovaní v 1. a 2. rade, právni zástupcovia strán sporu
a svedkovia, bolo vykonané dokazovanie. Súd tak dospel k záveru že späťvzatie žaloby zavinil žalobca
(ktorý teda nemá nárok na náhradu trov konania). Žalovaní nezavinili, že sa (dôvodná) žaloba podaná
voči nim musela vziať, resp. že sa vzala späť - k uvedenému viď i judikát R 49/1993 podľa ktorého ak

navrhovateľ (žalobca) vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146, ods. 2, druhá veta Občianskeho
súdneho poriadku (teraz § 256, ods. 1 Civilného sporového poriadku) z procesného hľadiska v zásade
platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť odporcovi (žalovanému) náhradu trov
konania. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na

oboch procesných stranách (tak na strane žalobcu ako aj na strane žalovaného); ak by žalobca žalobu
zobral späť bez udania dôvodu (a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému) znáša trovy
žalovaného žalobca. Tu súd poukazuje napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7 M Cdo
4/2010 podľa ktorého vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej
zodpovednosti žalobcu na zastavení konania.

Žalobca žiadal, aby súd ohľadom uloženia mu povinnosti platiť žalovaným náhradu trov konania, využil
aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku podľa ktorého súd môže nepriznať náhradu trov konania,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa – za tieto považuje skutočnosť, že žalobca je v nepriaznivej
sociálnej, majetkovej a zdravotnej situácii - nemá žiadny príjem ani majetok, je hospitalizovaný v
Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela Pezinok. Civilný sporový poriadok však vyžaduje pre realizáciu

tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody
hodnéosobitnéhozreteľa.Výnimočnosťmôžespočívaťvokolnostiachdanejveci,aleboajvokolnostiach
u strán sporu - uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania súd má vykladať
prísne reštriktívne, a rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná
tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

S poukazom na uvedené (keď podľa súdu späťvzatie žaloby zavinil žalobca), žalovanej v 1. rade
a žalovanému v 2. rade (procesne úspešným v spore) vznikol nárok na zaplatenie trov konania, ktorý
im súd priznal v plnom rozsahu.
Žalovaní v 3. a 4. rade taktiež nezavinili, že sa žaloba podaná voči nim vzala späť (viď odôvodnenie
vyššie). S poukazom na uvedené, keďže súd dospel k záveru že späťvzatie žaloby zavinil žalobca, by

svedčilo právo na náhradu trov konania aj žalovanému v 3. a 4. rade (§ 256, ods. 1 Civilného sporového
poriadku). S využitím čl. 4 a čl. 17 Civilného sporového poriadku však súd rozhodol tak, že žalovanému
v 3. a 4. rade náhradu trov konania nepriznal, keď zo spisového materiálu mal súd preukázané že im
v konaní žiadne trovy nevznikli, čo vylučovalo možnosť ich priznania, preto vychádzajúc z čl. 4 a čl. 17
Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu, rozhodol už v rozhodnutí ktorým sa konanie končí tak, že žalovaným v 3. a 4.
rade náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.