Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. október 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/62/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325203347
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Gkortsilas
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4325203347.1

Uznesenie

Okresný súd Levice, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX
XX E., proti žalovanému: F. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému dočasne nevstupovať do bytu č. XX, na X.
poschodí, vo vchode č. XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome so súp. č. XXXX na C. D. G. E.,

postaveného na parcele reg. „H.“, parc. č. XXX/X – I. J. K. L. o výmere XXX m2, zapísaného na LV č.
XXXX vedeného pre katastrálne územie E., z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšnej časti návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa
17.10.2025 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť dočasne nevstupovať do bytu č. XX, na
X. poschodí, vo vchode č. XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome so súp. č. XXXX na C. D. G. E.,
postaveného na parcele reg. „H.“, parc. č. XXX/X – I. J. K. L. o výmere XXX m2, zapísaného na LV
č. XXXX vedeného pre katastrálne územie E.; povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť

menšiu ako 50 m s výnimkou nevyhnutnej súbežnej účasti žalobkyne a žalovaného na procesných
úkonoch pred orgánmi verejnej moci v nevyhnutnom rozsahu a v nevyhnutne nutného času na prevzatie
a odovzdanie maloletého dieťaťa B. B., nar. XX.XX.XXXX v súvislosti so súdom určeným stykom otca
sdieťaťomapovinnosťnekontaktovaťžalobkyňupísomnetelefonicky,textovýmisprávami,elektronickou
komunikáciou, prostredníctvom aplikácií, sociálnych sietí alebo inými prostriedkami, s výnimkou správ
týkajúcich sa informovania žalobkyne ako rodiča o maloletom dieťati. Svoj návrh odôvodnila tým, že so

žalovaným sú manželia so spoločným trvalým pobytom na adrese C. D. XXXX/XX, XXX XX E.. Dôvodila,
že v poslednom čase sa vzťahy medzi nimi podstatne zhoršili, sú medzi nimi opakujúce sa hádky a
konflikty, ktoré sa postupne stupňujú. Po verbálnom konflikte v noci z XX.XX.XXXX na XX.XX.XXXX
po slovnej hádke na ňu manžel fyzicky zaútočil v takej intenzite, že jej spôsobil ublíženie na zdraví,
pričom utrpela nasledovné zranenia: odreniny v prednej časti dolných predlaktí, pomliaždenie v prednej
oblasti krku, v oblasti pravého lakťového kĺbu a oboch kolenných kĺbov, zlomeninu proximálneho článku

štvrtého prsta nohy, pravá strana. Žalobkyňa podotkla, že mala v minulosti ľavé koleno operované,
pričom po operácii s kolenom nemala problém, až po tomto incidente. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pri
útoku jej manžel, ležiacej na posteli po predchádzajúcom páde v dôsledku jeho sotenia, tlačil oboma
rukami krk a ohryzok. Snažila sa brániť rukami, nohami, len aby prestal, snažila sa odvrátiť jeho
napadnutie. Keď sa jej podarilo vymaniť sa zo zovretia a odísť z miestnosti (zo spálne), išiel za ňou
a v chodbe do nej opätovne strčil, prepadla cez pletený kôš na prádlo na zem, pričom si udrela zadnú

časť hlavy o kamennú dlažbu aj chrbát. Po týchto fyzických útokoch sa v obave o svoju bezpečnosť
a zdravie odsťahovala zo spoločnej domácnosti, pretože má obavu v domácnosti zotrvať, aj sa tamvrátiť a vyhľadala lekárske ošetrenie. Incident, pri ktorom bola zranená, bol nahlásený na polícii, vec
je vedená pod sp. zn. M./E.. Vo veci prvý raz vypovedala v krátkom čase po uvedenom konflikte pod
vplyvom šoku, liekov a bolesti, ale aj strachu z manžela. Neskôr svoju výpoveď na polícii doplnila

a upresnila dňa XX.XX.XXXX, v ktorej poukázala na svoju obavu a strach pred opakovanou hrozbou
o jej zdravie, život a bezpečnosť v spoločnom byte v prítomnosti manžela. Dodala, že manžel je poľovník
a v spoločnom byte má niekoľko zbraní. Vzhľadom na to, že fyzický konflikt bol len vyvrcholením
dlhotrvajúcich nezhôd medzi ňou a manželom, kedy sa cítila aj reálne ohrozená na zdraví a živote,
podala dňa 20.08.2025 na Okresný súd Levice návrh na rozvod manželstva. Konanie je vedené pod

sp. zn. 6P/130/2025. Žalobkyňa ďalej argumentovala, že v súčasnosti žije mimo spoločnej domácnosti,
dočasne u svojej sestry. So synom sa vída nepravidelne, o syna má záujem, ale pravdepodobne pod
vplyvom otca ju syn nerád navštevuje. Povaha syna je introvertná a nerád mení svoje prostredie.
Spočiatku ju syn po jej odchode navštevoval, avšak syn trvá na tom, aby sa stretávali v spoločnom
byte na C., asi preto, že chce otcovi vyhovieť. Komunikácia s manželom dlhodobo viazne, len s veľkými
ťažkosťami je možné sa s ním dohodnúť na stretnutí so synom, lebo neustále mení svoje rozhodnutia,

termíny a taktiku. Vie o tom, že deťom hovorí, že ich opustila, pričom používa vulgarizmy. Ešte pred
incidentom sa s manželom dohodli, že on sa odsťahuje do spoločného veľkého viničného domu v N.
a žalobkyňa zostane bývať v byte s deťmi, podmienil to však tým, že podá návrh na rozvod až po
niekoľkých rokoch kvôli deťom. Keďže podala návrh na rozvod už teraz, toto riešenie manžel odmietol.
Vzhľadom na ňou prežitú traumu sa nedokáže vrátiť do spoločného bytu z obavy, že útok sa bude

opakovať, teda z obavy o svoje zdravie, bezpečnosť a život, ale (ako vyplýva zo správy psychologičky
J. I.) doposiaľ neprekonala traumu z konfliktu, preto nie je možné, aby bývala v spoločnom byte, pokiaľ
tam býva manžel alebo tam môže kedykoľvek prísť. Na základe uvedeného má za to, že je na mieste,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu do spoločného bytu, ktorý je v bezpodielovom
spoluvlastníctve a jeho užívania. Z dôvodu jej pretrvávajúcej obavy o život a zdravie zároveň súd žiada,

aby žalovanému uložil aj zákaz priblíženia z dôvodu jej pretrvávajúcej traumy, ktorú trpí v prítomnosti
žalovaného, čoho dôkazom sú lekárske správy a psychologické vyšetrenia. Kontakt s manželom spĺňa
kritérium jej opakovanej viktimizácie. Dôvodom jej žiadosti na zákaz priblíženia manžela k jej osobe
je dôvodná obava o ohrozenie jej fyzickej a psychickej bezpečnosti zo strany manžela. Fyzický útok
bol až vyvrcholením predchádzajúcich dlhodobých konfliktov, ponižovania a verbálneho násilia voči

žalobkyni. Preto jeho prítomnosť v nej vyvoláva bezprostredné ohrozenie jej telesnej a duševnej integrity.
Aj v súčasnosti ju manžel opakovane uráža, ponižuje a vyhráža sa jej prostredníctvom správ – zničením
života, že ostane sama, bez detí, vezme jej deti a že či chce, aby si na matku deti vymazali telefónne
číslo. Má za to, že toto je jeho spôsob odvety za to, že si dovolila podať „proti jeho vôli“ návrh na
rozvod a vypovedala pravdu v trestnom konaní. Svojim konaním jej spôsobuje úzkosť a veľký stres.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti existuje bezprostredná obava, že žalovaný bude v tak násilnom, ako
aj zastrašujúcom a ponižujúcom správaní voči nej pokračovať. Uvádza, že je podľa nej nevyhnutné, aby
mu súd zakázal priblížiť sa k nej na určenú vzdialenosť, vstupovať do ich bytu a na jej pracovisko, či
iné miesta, kde sa pravidelne zdržiava, s výnimkou prítomnosti na nevyhnutných procesných úkonoch
na súde a orgánoch verejnej moci a realizácie styku s ich maloletým dieťaťom. Zároveň uvádza, že

je dôvodné uloženie povinnosti manželovi zdržať sa kontaktovania žalobkyne telefonicky, textovými
správami, písomne, elektronicky, prostredníctvom aplikácií, sociálnych sietí, s výnimkou správ týkajúcich
sa informovania jej ako rodiča o maloletom dieťati.

2. Na osvedčenie svojich tvrdení žalobkyňa predložila súdu spolu s návrhom rodný list maloletého B.

B., viaceré lekárske správy, kolaudačné rozhodnutia vydané obcou N. dňa XX.XX.XXXX a oznámenie
o určení súpisného čísla zo dňa XX.XX.XXXX, zápisnicu o jej výsluchu v postavení svedka -
poškodeného z XX.XX.XXXX, správu z psychologického ošetrenia., potvrdenie H. C., čestné vyhlásenie
sestry, čiastočný výpis z LV č. XXXX, k.ú. E., SMS komunikáciu, doklad o úhrade výživného, emailovú
komunikáciu právnych zástupcov.

3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.6. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne,

telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala
osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

9. V zmysle § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť

a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa prvej vety § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne
súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

12. Podľa prvej vety § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa prvej vety § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania

uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

15. Podľa § 332 ods. 2 CSP, neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho
vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

16. Neodkladné opatrenie podľa § 324 a nasl. CSP je výnimočným inštitútom, ktorého zmyslom je
rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu. Tento okamžitý zásah súdu musí

byť odôvodnený nevyhnutnou potrebou bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu z dôvodu, že hrozí
nebezpečenstvo vzniku škody či inej nenapraviteľnej ujmy alebo obavou, že exekúcia bude ohrozená.
Zmyslom neodkladného opatrenia ako jedného zo zabezpečovacích inštitútov procesného práva, je
poskytnúť oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu a zabrániť zhoršeniu jej postavenia, a to aj napriek
tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia

tak zodpovedná zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho
nariadenie. Súd tak rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku nevykonáva a pri rozhodovaní
vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Pre
nariadenie neodkladného opatrenia je preto nevyhnuté, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané

rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia
bude ohrozená a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana. Aby súd mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí mať
súd z podaného návrhu a k nemu pripojených listín za osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi
stranami sporu, ktorá si zároveň vyžaduje bezodkladnú úpravu. Potreba bezodkladnej úpravy preto

zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti.

17. Účelom neodkladného opatrenia spočívajúceho v nariadení dočasného zákazu vstupu do domu
alebo bytu pri podozrení z násilia podľa ustanovenia § 325 ods.2 písm. e) CSP je eliminovať kontaktpáchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takého skutku s jeho obeťou a tým jej
poskytnúť ochranu. Právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu
povahu, pričom je silnejšie aj ako právo páchateľa na obydlie. Pri nariadení neodkladného opatrenia

musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na osobe, ktorá sa neodkladného opatrenia
domáha a ktorá v tomto smere nesie dôkazné bremeno. Takýmito dôkazmi môžu byť predovšetkým
trestné oznámenia, lekárske správy, čestné vyhlásenia svedka incidentu a pod.

18. Pri neodkladných opatreniach v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP je ich účelom zdržať

sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby, ide o opatrenia vydané v
záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich
život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom
je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch ako
sú fyzické násilie, obťažovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Obdobne ako pri
neodkladnom opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP musí mať súd za osvedčené ohrozenie

telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. V tom sa účel
neodkladných opatrení podľa písm. e) a f) do určitej miery prekrýva.

19. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom.
Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej

republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí
najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného
na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe
alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

20. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,
ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, psychickú škodu
a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu,

pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek
atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu
jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a
hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom
prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa,

ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp.
zn.5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012).

21. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota
a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza

pôsobením násilia. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú,
aj duševnú ujmu. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania
moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany,
kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je,
že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva

strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a
psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.

22. V danom prípade súd konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
ako o návrhu podanom pred začatí konania vo veci samej, keďže z návrhu vyplýva, že konanie vo veci

samej doposiaľ začaté nebolo.

23. Zo žalobkyňou predložených lekárskych správ okrem iného vyplýva, že bola dňa XX.XX.XXXX
o XX.XX hod. ošetrená na urgentnom príjme s tým, že udávala úraz dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod.,
narazil ju manžel. Bolí ju hlava, dolná pera, krk, pravá ruka, ľavé koleno a pravá noha. Uvedené zranenia

si vyžiadali následné viaceré lekárske vyšetrenia v mesiaci O., K. K. C. XXXX a rehabilitácie.24. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, vedeného pre okres E., obec E., katastrálne územie E. vyplýva,
že byt, vo vzťahu ku ktorému sa žalobkyňa domáha uloženia povinnosti žalovanému nevstupovať, je
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (strán sporu).

25. Z lustrácie v Registri trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplýva, že žalovaný nemá
záznam v Registri trestov GP SR.

26. Z lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že žalovaný bol

opakovane riešený za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, záznamy inej povahy
však nemá.

27. Lustráciou v elektronickom súdnom registri bolo ďalej zistené, že voči žalovanému sa na súde
nevedie a ani neviedlo trestné konanie.

28. Zo záveru správy z psychologického vyšetrenia žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že výsledky
vyšetrenia potvrdzujú, že incident s manželom mal traumatizujúci efekt na klientku.

29. Z potvrdenia H. C. z X.XX.XXXX vyplýva, že žalobkyňa je od X.XX.XXXX klientkou Poradne pre
obete domáceho násilia a bolo jej poskytnuté sociálne poradenstvo Poradne.

30. Z čestného prehlásenia O. P. A. z X.XX.XXXX vyplýva, že menovaná je sestrou žalobkyne
a ako výlučná vlastníčka bytu č. XXX nachádzajúceho sa v Rezidencii A. E. udelila žalobkyni súhlas
neobmedzene užívať tento byt, evidovaný na LV č. XXXX spolu s maloletým synom na neobmedzený
čas podľa jej potreby.

31.ZpredloženejSMSkomunikácievyplýva,žežalobkyňajevkontaktesosynomavysvetľujemudôvod
odchodu zo spoločnej domácnosti. Z komunikácie tiež vyplýva, že žalobkyňa kontaktuje žalovaného
vždy ako prvá, pričom žalovaný jej len reaguje na ňou zaslané správy spôsobom, ktorý je v súlade
s pravidlami slušného správania.

32. Zo zápisnice o výsluchu žalobkyne v procesnom postavení svedka zo dňa XX.XX.XXXX, ČVS: M./
E. súd zistil, že žalobkyňa vypovedala za prítomnosti splnomocnenej právnej zástupkyne, pričom pri
výsluchu žalobkyňa okrem iného uviedla, že v súvislosti s napadnutím zo strany manžela, ohľadne
ktorého vypovedala dňa XX.XX.XXXX, chce doplniť, že jej zdravotný stav sa zhoršil. Bola na PN

od XX.XX.XXXX asi do XX.XX.XXXX, kedy už musela ísť do práce. Dlho brala lieky od bolesti. Od
posledného výsluchu s manželom nebola v osobnom styku, iba raz sa stretli asi na 5 minút, keď mu
povedala, že takto nechce žiť a chce sa rozviesť, s čím on momentálne nesúhlasí. Žalobkyňa už ale
podala žiadosť o rozvod dňa 23.08.2025. S manželom už nežije v spoločnej domácnosti, momentálne
býva u sestry. Bojí sa vrátiť domov a znovu bývať s manželom, že by sa to mohlo zopakovať, lebo sa

veľa hádali. Deti bývajú s ním. S deťmi sa žalobkyňa nestretáva pravidelne, iba sporadicky, hoci má
záujem sa s nimi kontaktovať, ale oni nechcú. Má pocit, že sa s ňou manžel snaží manipulovať cez
deti, aj krátko pred výsluchom jej prišla SMS, že je ich kráľovná, že je pre nich nenahraditeľná, nech
sa vráti domov. Manžel jej ale nedáva žiadne informácie o deťoch. K výpovedi manžela, s ktorou sa
oboznámila, vo veci uviedla, že to celé prekrútil, neuvádzal tam pravdivé skutočnosti, celé to zľahčoval,

že jej nebolo nijako ublížené. Tiež ju vykreslil ako alkoholičku, pričom v ten večer si dala pri žehlení trošku
ríbezľového vína, ale to nedopila, iba pár glgov mala. Práveže na ňom bolo vidieť, že má vypité viac ako
len dva deci, ako jej tvrdil. Od XX.XX.XXXX išla na PN, pričom dovtedy riešila len nevyhnutné veci. Na
doplňujúcu otázku jej právnej zástupkyne, že či je pravda to, čo uviedla vo výsluchu zo dňa XX.XX.XXXX
a to, že sa manžela nebojí a že nechce, aby sa to riešilo cez políciu žalobkyňa uvádza, že zo začiatku

to chcela, myslela si, že to zvládne znova s ním žiť, vrátiť sa k nemu kvôli deťom, ale nedala to, mala
aj má obavy z toho, že by sa to mohlo opakovať, lebo sa s manželom počas spoločného spolužitia
veľa hádali. Momentálne vzhľadom na jej zdravotné problémy, ktoré mala a ktoré jej spôsobil manžel,
chce, aby to riešila polícia. Nechcela mu zle ani nechce, nemá takú potrebu, ale ublížil jej. K otázke
jej zástupkyne, či bola pri svojom výsluchu zo dňa XX.XX.XXXX pod vplyvom bolesti alebo nejakých

liekov alebo niečoho, čo mohlo ovplyvniť jej výpoveď žalobkyňa uviedla, že áno, bola pod vplyvom liekov
od bolesti, ktoré jej predpísal lekár. Tiež bola z toho, čo sa stalo, v šoku. Nikdy predtým nebola ani na
polícii. Ešte stále sa z toho nejako vyhrabáva, že musí fungovať v práci, aj s deťmi sa snaží kontaktovať.
K otázke jej zástupkyne, či si myslí, že aktuálne správanie detí voči nej je ich vlastné alebo niečímovplyvnené uviedla, že raz jej manžel napísal SMS, konkrétne XX.XX.XXXX, že „Rozvádzať sa chceš ty,
nie ja, tak či tak, aby bolo každému zadosťučinené podľa zásluh spravodlivo, aby si deti nemuseli na teba
vymazať telefón.“ Dňa XX.XX.XXXX jej poslal „Môžeš sa hanbiť, ja deti nehuckám, no veci som s nimi

predebatoval“. Keď sa aj vtedy ten raz stretla s manželom, stretli sa na verejnom mieste, ona chcela
riešiť vzťah a on hneď majetky. Na otázku jej zástupkyne, či ju napadol od incidentu zo dňa XX.XX.XXXX
nejakým spôsobom jej manžel žalobkyňa uviedla, že nie, už ju nenapadol. Už spolu nebývajú, tak nemal
ani možnosť. Zo zápisnice tiež vyplýva, že žalobkyňa počas výsluchu plakala.

33. Z pripojeného spisu Okresného súdu Levice sp. zn.: 16C/46/2025 vyplýva, že žalobkyňa podala
dňa 03.09.2025 proti žalovanému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu do bytu č. XX, na X. poschodí, vo vchode č.
XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome so súp. č. XXXX na C. D. G. E., postaveného na parcele
reg. „H.“, parc. č. XXX/X – I. J. K. L. o výmere XXX m2, zapísaného na LV č. XXXX vedeného pre
katastrálneúzemieE.,ktorýjevbezpodielovomspoluvlastníctvežalobkyneažalovanéhoatoaždočasu

majetkového vyporiadania BSM na tom skutkovom základe, že so žalovaným sú manželia so spoločným
trvalým pobytom na adrese C. D. XXXX/XX,XXXXX E.. Dôvodila, že v poslednom čase sa vzťahy medzi
nimi podstatne zhoršili, sú medzi nimi opakujúce sa hádky a konflikty, ktoré sa postupne stupňujú. Slovné
útoky sa voči nej postupne stupňovali a vyvrcholili v noci z XX.XX.XXXX na XX.XX.XXXX (poznámka
súdu: vychádzajúc z predložených listinných dôkazov mala zrejme žalobkyňa na mysli časové obdobie

v noci z XX.XX.XXXX na XX.XX.XXXX) kedy na ňu manžel po slovnej hádke fyzicky zaútočil, až jej
spôsobil ublíženie na zdraví vo forme zlomeniny prsta na pravej nohe, ako aj narazenie ďalších 3
prstov na nohe. Tiež má zranené kolená, ktoré mala v minulosti operované a poranil jej krk a temeno
hlavy. Po týchto fyzických útokoch sa v obave o svoju bezpečnosť a zdravie odsťahovala zo spoločnej
domácnosti, kde ostal ich maloletý syn B. B., nar. XX.XX.XXXX. Potom ako bola ošetrená, bola udalosť

ošetrujúcim lekárom nahlásená na polícii, vec je vedená pod sp. zn. M./E.. Vo veci vypovedala v krátkom
čase po uvedenom konflikte. Zrejme následkom šoku, prežitej traumy a v snahe manžela ochrániť na
polícii vypovedala v duchu, že sa neobávam o svoju bezpečnosť a zdravie, opak je však pravdou.
Žalobkyňa ďalej argumentovala, že v súčasnosti žije mimo spoločnej domácnosti, dočasne u svojej
sestry. So synom sa vída nepravidelne, o syna má záujem, ale pravdepodobne pod vplyvom otca ju syn

nerád navštevuje. Povaha syna je introvertná a nerád mení svoje prostredie. Otec jej priamo nebráni v
styku so synom a zatiaľ sa ako rodičia vedia dohodnúť na styku matky so synom, a preto nepovažuje
zatiaľ za potrebné dočasne upraviť styk matky a maloletého dieťaťa. Vzhľadom na uvedené konflikty s
manželom sa rozhodla požiadať o rozvod manželstva, dňa 20.08.2025 podala návrh na Okresný súd
Levice, konanie je vedené pod sp. zn. 6P/130/2025. Hoci si spočiatku myslela, že sa situácia vyrieši,

veci sa majú tak, že má záujem bývať v spoločnom byte na adrese C. D. XXXX/XX, XXXXX E. a osobne
sa aj starať o maloletého syna. Majú spoločnú chatu v N., kde manžel deklaroval ochotu odsťahovať
sa a umožniť jej tak bývanie v byte, no zatiaľ tak neurobil. Vzhľadom na ňou prežitú traumu spôsobenú
útokom zo strany manžela v spoločnom byte, pre obavu o svoje zdravie, bezpečnosť a život ako aj
zachovanie duševnej integrity, nie je schopná vrátiť sa do spoločného bytu, pokiaľ tam manžel býva resp.

sa tam kedykoľvek vracia. Na základe uvedeného má za to, že je na mieste, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa vstupu do spoločného bytu a to až do času majetkového vyporiadania BSM, ktoré
bude nasledovať po rozvode. Predmetný návrh podložila listinnými dôkazmi pozostávajúcimi z rodného
listu maloletého B. B., z viacerých lekárskych správ, kolaudačného rozhodnutia vydaného obcou N. dňa
XX.XX.XXXX a oznámenia o určení súpisného čísla zo dňa XX.XX.XXXX.

34.ZuzneseniatunajšiehosúduzodňaXX.XX.XXXX,č.k.16C/46/2025vyplýva,žesúdnávrhžalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko dospel k záveru, že žalobkyňa nijakým
spôsobom neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. V odôvodnení
rozhodnutia súd poukázal na skutočnosť, že z pripojeného spisu Okresného súdu Levice sp. zn.:

6P/130/2025 vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný sú manželmi, a že žalobkyňa podala dňa 20.08.2025 na
tunajší súd, návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode manželstva. Zo skutkových tvrdení, ktoré uvádza žalobkyňa v tomto návrhu, a ktorý návrh
podala po incidente, ktorý opísala v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že časom sa
prejavilarozdielnosťpováhmanželov,čoviedloktomu,žesapostupnevzájomneodcudzili.Komunikácia

viazla až vzťah úplne ochladol a odcudzenie postupne prerástlo k vzájomným hádkam a konfliktom.
Tu žalobkyňa ďalej udáva, že hoci žijú v spoločnej domácnosti, komunikujú len o praktických otázkach
ohľadom výchovy syna a chodu domácnosti. Odporcu si váži ako otca, avšak ďalšiu budúcnosť s ním
neplánuje,pričomvotázkeúpravyvýchovyavýživykmaloletémusynovidospelikvzájomnejdohode.Zozápisnice o výsluchu poškodenej A. B., ČVS: M./E. súdu vyplynulo, že bola spísaná s poškodenou dňa
XX.XX.XXXX o XX.XX hod. vo veci prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.
Z telefonického rozhovoru s B. B. P. M. ďalej vyplynulo, že vo veci nebolo meritórne rozhodnuté, že

manžel poškodenej políciou zo spoločného obydlia vykázaný nebol, nakoľko poškodená spoločný byt
opustila. Z vyjadrenia žalobkyne zachytenej v predmetnej zápisnici vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX okolo
J. ju manžel v spoločnom byte na ul. C. XX, E., v spálni po vzájomnej slovnej hádke a vzájomnom
postrkovaní sa fyzicky napadol, pričom ju oboma svojimi rukami chytil za ruky, chvíľu ňou lomcoval, ona
sa však chcela brániť, pričom v tom ju odsotil na zem, pričom ako padala, buchla si 4. prst na pravej

nohe a spadla na chrbát, trochu si buchla hlavu. Pozviechala sa, ale pokračovali v hádke, pričom sa
ďalej postrkovali, ale ona ho len jemne odstrčila, on ju ale potom zasa chytil silou, ona sa bránila, tak
ho uhryzla a poškriabala, chcela ho aj kopnúť a dať mu päsťou, ale uhol sa. Potom ju znova odsotil
ešte dvakrát, ale to si neublížila. Raz ju aj chytil za krk, ale len jemne ho tlačil, nebolo to škrtenie.
Povedala mu, že ako to s ňou zaobchádza, hádali sa, ale potom to skončilo, každý išli do inej izby, ona
šla ešte dožehliť a psa vyvenčiť, on išiel spať. Ako vonku venčila psa, trochu ju bolela noha, potom šla

aj ona spať. Odvtedy sa s manželom už vlastne ani nevideli. Celý ten zápas trval možno nejakých 15
minút, ale hádali sa dlhšie. Vzájomne si vynadali, ona mu nadala asi do debilov, on nevie čo už hovoril,
ale nebolo to až také vulgárne. Nijako sa jej ani nevyhrážal, ani ona jemu sa nevyhrážala. Toto bolo
prvýkrát, čo ju takto napadol, nikdy predtým ju fyzicky nenapadol ani sa jej nijako nevyhrážal. V ten
večer to celé začalo tak, že najskôr bola sama doma, potom prišiel manžel, normálne sa bavili, pričom

asi pred tou J. sa začali hádať kvôli návštevám v N.. Začali sa hádať, pričom postupne to prerástlo
do toho vzájomného postrkovania sa, pričom on bol potom silnejší a ako už povedala, odsotil ju a ona
spadla na zem a pritom si narazila nohu. Keďže ju to ráno pobolievalo, šla na lekárske ošetrenie a potom
šla do práce. Prst má pomliaždený a teraz ju to pobolieva, ale normálne bola v práci. Včera večer po
práci sa bola informovať na polícii, či doktor, u ktorého bola na ošetrení, to nahlásil, pričom ale ona

sa rozhodla nič nenahlásiť a v podstate stále nechce, aby bol jej manžel kvôli tomuto incidentu trestne
stíhaný, a aby sa to riešilo cez políciu. On je poľovník, má dosť zbraní a nechce, aby mu boli zaistené
alebo aby on šiel kvôli tomu nedajboh do väzenia. Celé to bol len jednorazový incident, nijako sa jej
nevyhrážal ani s jeho zbraňami, ani nijako inak. Nebojí sa ho, nemá sa čoho. Nikdy predtým ju fyzicky
ani nijako inak nenapadol. Nebojí sa ani toho, že by sa to opakovalo, bolo to proste celé len skrat na

oboch stranách keďže sa prizná, že ani ona nezostala nehybná a tiež ho pohrýzla a poškriabala. On
ju však prvý chytil aj prvý odsotil, teda on začal vzájomnú potýčku. Od toho incidentu sa vlastne ani
nevideli, ani si nevolali. On nebol v noci cez noc doma, bol asi na chate v N., teda si aspoň myslí. Na
záver uviedla, že jej je ľúto, kam sa to celé dostalo, nechcela by, aby sa to riešilo cez políciu, bol to
jednorazový incident a myslí si, že sa už určite nebude opakovať. Na otázky povereného príslušníka

žalobkyňa ďalej uviedla, že žiadni svedkovia prítomní pri incidente neboli, boli doma sami, manžel ju
nikdy v minulosti fyzicky nenapadol, stalo sa to prvýkrát. Nevyhrážal sa jej v minulosti zabitím, ublížením
na zdraví a ani v tú noc nie, veď na políciu nevolala, len šla na druhý deň radšej k doktorovi, lebo ju bolel
prst.Nikdynebolavsúvislostisosprávanímjejmanželaodsťahovanázdomácnosti,manželsanezvykne
správať agresívne. Manžel jej povedal, že na výbore odkiaľ prišiel, si vypil nejaké dva deci vína. Hádať

sa zvyknú, lebo majú na veci iný názor, najmä na výchovu detí, nemajú nič spoločné, ani žiadne koníčky.
Na otázku, či žiada žalobkyňa vyrozumieť organizáciu poskytujúcu pomoc obetiam násilných trestných
činov táto uviedla, že určite netreba, bol to len jednorazový incident. Na otázku, či si vie predstaviť, že
by po tomto incidente znova žili v spoločnej domácnosti ako predtým uviedla, že sa obáva, že tento
incident bol akýmsi vyvrcholením a pre ňu uvedomením, že by bolo lepšie ich vzťah ukončiť, lebo to

medzi nimi už nefunguje a nechce, aby deti boli svedkami ich hádok a boli z toho nešťastné. Ale teda báť
sa ho určite nebojí. S poukazom na uvedené súd konštatoval, že žalobkyňa podala návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia takmer mesiac po incidente, ktorý je zachytený v zápisnici o jej výsluchu,
pričom v ňom opakovane uvádzala, že išlo o prvý a jediný incident takéhoto druhu medzi stranami
sporu, že manžel sa jej nikdy predtým nijako nevyhrážal, ani ju nikdy predtým fyzicky nenapadol, pričom

opakovane uvádzala aj to, že z manžela žiaden strach nemá. Hoci v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia už uviedla, že zrejme následkom šoku, prežitej traumy a v snahe manžela ochrániť, na polícii
vypovedala v duchu, že sa neobáva o svoju bezpečnosť a zdravie, opak je však pravdou, toto svoje
tvrdeniežalobkyňavkonanípodľanázorusúdunijakýmspôsobomnepreukázala.Súdzároveňpodotkol,
že zo zápisnice o výsluchu poškodenej jednoznačne vyplýva, že medzi stranami sporu išlo o vzájomné

tak verbálne ako aj fyzické násilné správanie. Žalobkyňa v konaní netvrdila a nijako nepreukázala,
že by žalovaný po tomto incidente akýmkoľvek spôsobom ohrozoval jej telesnú či duševnú integritu,
pričom iné násilné správanie sa žalovaného a to či už voči žalobkyni alebo tretím osobám, nebolo
preukázané ani z lustrácií vykonaných ohľadom žalovaného v Registri trestov Generálnej prokuratúrySlovenskej republiky, v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov a ani v elektronickom
registri súdu. Rovnako sa žiadneho ohrozovania telesnej či duševnej integrity zo strany žalovaného
žalobkyňa nezmienila ani v návrhu na rozvod manželstva, ktorý bol podaný až po tomto incidente,

a to dňa 20.08.2025. Súd nemá dôvod spochybňovať, že žalovaný žalobkyni pri vzájomnej potýčke
dňa XX.XX.XXXX ublížil na zdraví, avšak žalobkyňa nijako nepreukázala, že by ku dňu rozhodovania
súdu o jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, existovala potreba bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami sporu vyplývajúca z takého aktuálneho, či opakovaného minulého správania
sa a konania žalovaného, ktorým by tento vyvolával u žalobkyni dôvodnú obavu o jej život a zdravie,

čím by ohrozoval jej telesnú a duševnú integritu. Žalobkyňa sa predmetným návrhom podľa názoru
súdu snaží riešiť otázku užívania bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to do
času jeho vyporiadania, keď ako z jej tvrdení vyplýva, žalovaný svoju deklarovanú ochotu odsťahovať
sa zo sporného bytu a umožniť jej jeho užívanie, doposiaľ nesplnil. Z tvrdení žalobkyne ďalej vyplýva,
že strany sporu majú okrem sporného bytu aj ďalšiu nehnuteľnosť (chata v N.), ktorú je možné obývať,
preto nie sú odkázaní na spoločné bývanie, pričom pozornosti súdu tiež neuniklo, že žalobkyňa v zmysle

skutkových tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia býva v súčasnosti
dočasne u svojej sestry, avšak v návrhu na rozvod manželstva deklaruje, že so žalovaným bývajú
v spoločnej domácnosti.

35. Predmetné uznesenie tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. 16C/46/2025 bolo žalobkyni

doručené dňa XX.XX.XXXX, pričom žalobkyňa voči nemu nepodala odvolanie. Z uvedených dôvodov
nadobudla predmetné rozhodnutie právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

36. Podľa § 161 ods.1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

37. Podľa § 161 ods.2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

38. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

39. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne
rozhodnúť vo veci samej. Procesné podmienky možno rozdeliť do štyroch základných skupín, a to
na a) procesné podmienky na strane súdu, b) procesné podmienky na strane strán (strany) sporu, c)
vecné procesné podmienky a d) negatívne procesné podmienky. Ďalšie členenie procesných podmienok

závisí od ich následku na prebiehajúce civilné konanie, pričom z hľadiska tohto diferenciačného kritéria
sa členia na odstrániteľné a neodstrániteľné. Medzi negatívne procesné podmienky sa radí prekážka
rozhodnutej veci (rei iudicatae) a prekážka už začatého konania (prekážka litispendencie). Súd je
povinný skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania, pričom zistenie, že existujú
neodstrániteľné procesné podmienky, vždy vedie k zastaveniu konania.

40. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je vymedzená v ustanovení § 230 CSP, podľa ktorého, ak
sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova a je neodstrániteľným
nedostatkom procesnej podmienky. Právna zásada ne bis in idem je jedným zo základných princípov
všeobecne uplatňovaným v procesnom práve, ktorý bráni tomu, aby súd rozhodoval dvakrát o tej

istej veci. Zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd nekonal a
nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím
je civilný súd viazaný. Z formálneho hľadiska nadobúda právoplatnosť rozhodnutie, ktoré nie je možné
napadnúť riadnym opravným prostriedkom (konečnosť rozhodnutia). K materiálnym stránkam (účinkom)
právoplatnosti rozhodnutia náleží jeho nezmeniteľnosť a jeho záväznosť. Táto prekážka nastáva vtedy,

ak sa má v ďalšom konaní prerokúvať totožná vec, o ktorej už v inom konaní bolo právoplatne
rozhodnuté. Ak sa v sporovom konaní zistí, že o tej istej veci už bolo raz právoplatne rozhodnuté, ide o
neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok konania, ktorý má za následok zastavenie konania,
pretože súd už nemôže konať o veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo.

41. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako bol súdom
skutok (skutkový dej), ktorý bol predmetom pôvodného konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka
veci právoplatne rozhodnutej je daná i vtedy, ak skutok (skutkový dej) bol doteraz posúdený po právnej
stránke nesprávne alebo neúplne. O rovnaký (totožný) predmet konania ide tiež vtedy, ak bol rovnakýskutok v novom konaní právne kvalifikovaný inak než v konaní pôvodnom (uznesenie Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 28 Cdo 3199/2009 z 23. februára 2011).

42. Totožnosť sporu je daná dvoma kritériami, ktorými sú totožnosť predmetu sporu a totožnosť strán.
Totožnosť strany sa neurčuje z hľadiska procesného postavenia. Nie je preto rozhodujúce, či tá ktorá
strana vystupuje v konaní ako žalobca alebo žalovaný. Totožnosť predmetu je daná v prípade, ak
predmetomdruhého,užrozhodnutéhoresp.neskôrzačatéhosporujetenistýnárok,ktorýjeuplatňovaný
už v spore prvom. Totožnosť nároku nemôže byť posudzovaná len podľa žalobného návrhu, ale tiež

podľa právneho dôvodu. Týmto dôvodom je právny pomer, o ktorý žalobca svoj nárok opiera a ktorý
vychádza najavo zo súhrnu skutočností, ktoré žalobca tvrdí na odôvodnenie svojho nároku. Ten istý
predmet konania je daný vtedy, ak nárok je vymedzovaný z rovnakých skutkových okolností.

43. Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu či
skutkového deja. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený

žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t. j. ak je
založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode (uznesenie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 280/2010).

44. Preskúmaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj jeho príloh oboznámením sa

s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. 16C/46/2025 dospel súd k záveru, že konanie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáha, aby
súd uložil žalovanému povinnosť dočasne nevstupovať do bytu č. XX, na X. poschodí, vo vchode č. XX,
nachádzajúceho sa v bytovom dome so súp. č. XXXX na C. D. G. E., postaveného na parcele reg. „H.“,
parc. č. XXX/X – I. J. K. L. o výmere XXX m2, zapísaného na LV č. XXXX vedeného pre katastrálne

územie E., zastaviť z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci, nakoľko o takomto návrhu
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia bolo právoplatne rozhodnuté uznesením tunajšieho
súdu zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. 16C/46/2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Táto
prekážka právoplatne rozhodnutej veci predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky
konania, z dôvodov ktorých súd nemal inú možnosť ako konanie v tejto časti (výrok I. petitu návrhu)

v súlade s § 230 CSP zastaviť.

45. Súd poukazuje na skutočnosť, že návrh žalobkyne, ktorým sa v konaní 16C/46/2025 domáhala,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu do spoločného bytu vychádza z rovnakého
skutkového základu a to incidentu v noci z XX.XX.XXXX na XX.XX.XXXX, pričom z obsahu tohto

spisu je zrejmé, že žalovaná nie je so žalovaným v kontakte, žalovaný okrem predmetného incidentu
žalobkyňu nenapadol, ani ju nijak neohrozil na živote a zdraví. Predloženie nových lekárskych správ, či
psychologického vyšetrenia, potreba ktorých však vzišla zo spomínaného incidentu a nebola vyvolaná
novou, inou skutočnosťou, teda iným konaním žalovaného, ktoré by bolo možné posúdiť ako konanie
ohrozujúce život a zdravie žalobkyne nezakladajú bez ďalšieho iný skutkový základ návrhu žalobkyne.

Súd poznamenáva, že žalobkyňa doplnila výsluch na polícii až dňa XX.XX.XXXX, teda po tom, ako
si prevzala rozhodnutie tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. 16C/46/2025, pričom ani z tejto
výpovedi žalobkyne nevyplývajú nové skutočnosti (konanie žalovaného ohrozujúce jej život a zdravie)
okrem spomínaného incidentu, pre ktoré by bolo možné posúdiť návrh žalobkyne v tejto časti ako návrh
uplatnený na rozdielnom skutkovom základe či skutkovom deji. Bez významu nie je ani skutočnosť, že

žalobkyňa nepodala riadny opravný prostriedok voči uzneseniu zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. 16C/46/2025,
ale namiesto toho podala opätovný návrh na vydanie obsahovo totožného neodkladného opatrenia. Súd
dáva žalobkyni do pozornosti, že namiesto podania obsahovo totožného návrhu, mala podať riadny
opravný prostriedok proti uzneseniu tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. 16C/46/2025, o ktorom
by rozhodol odvolací súd. Preto nemožno konštatovať nič iné než, že žalobkyňa v tejto časti návrhu

nezvolila účinnú ochranu svojich práv a právom chránených záujmov, pričom s poukazom na vyššie
uvedené súd nemal inú možnosť ako konanie v tejto časti v súlade s § 230 CSP zastaviť.

46. Vo vzťahu k návrhu žalobkyne, ktorým sa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť
nepribližovať sa k žalobkyni (výrok II. petitu návrhu) a povinnosť nekontaktovať žalobkyňu (výrok III.

petitu návrhu) súd uvádza, že po vyhodnotení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto
časti, jeho príloh ako aj listín zaobstaraných súdom dospel súd k záveru, že tento návrh žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť nepribližovať sa
k žalobkyni a povinnosť nekontaktovať žalobkyňu nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť. Žalobkyňapodľa názoru súdu nesplnila zákonné podmienky, ktoré sú predpokladom na nariadenie neodkladného
opatrenia, keď táto nijakým spôsobom neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami sporu. Je totiž povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia presvedčiť súd o potrebe

nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý poskytuje a rozhodujúce
skutočnosti je tak povinný jednak tvrdiť a náležitým spôsobom ich aj osvedčiť, pričom žalobkyňa vo
vzťahu k týmto návrhom uviedla v návrhu len minimálne skutkové tvrdenia, z ktorých súd nemal
za osvedčenú nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, odôvodňujúcu potrebu uloženia povinnosti
žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni a nekontaktovať ju.

47. Návrh na uloženie zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobkyni odôvodnila žalobkyňa
pretrvávajúcou traumou a obavou o život a zdravie poukazujúc na lekárske správy a psychologické
vyšetrenie. Súd nespochybňuje, že incident, ktorý sa medzi stranami odohral znamenal a znamená pre
žalobkyňu traumu, čo je vzhľadom na okolnosti prípadu prirodzené, avšak súd nemal za osvedčené, že
žalovaný vyhľadáva kontakt žalobkyne, ktorý by jej spôsoboval ňou opísanú traumu, práve naopak, z

obsahu spisu vyplýva, že strany nie sú od spomínaného incidentu v žiadnom kontakte a zároveň súd
nemá za osvedčené, že takýto kontakt žalobkyne so žalovaným by znamenal jej opakovanú viktimizáciu.
Uvedená potreba nevyplývala ani z listín predložených žalobkyňou, keďže žalobkyňa súdu nepredložila
žiadny dôkaz, preukazujúci jej tvrdenia, že žalovaný ju opakovane uráža, ponižuje a vyhráža sa jej
prostredníctvom správ. Z SMS správ, ktoré žalobkyňa súdu predložila takéto žalobkyňou popísané

konanie žalovaného nevyplýva.

48. Čo sa týka návrhu žalobkyne, aby súd uložil žalovanému povinnosť nekontaktovať žalobkyňu, súd
dodáva, že potrebu nariadenia tohto neodkladného opatrenia žalobkyňa v návrhu nijakým spôsobom
nezdôvodnila, teda neuviedla žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by bolo možné v konaní osvedčiť a ktoré

by odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nariadením takéhoto neodkladného opatrenia.

49. Za stavu, keď žalobkyňa podľa názoru súdu nesplnila zákonné podmienky, ktoré sú predpokladom
na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže skutkovými tvrdeniami a predloženými listinnými dôkazmi
neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, súd návrh žalobkyne na

nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorým sa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť
nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 m s výnimkou nevyhnutnej súbežnej účasti
žalobkyne a žalovaného na procesných úkonoch pred orgánmi verejnej moci v nevyhnutnom rozsahu
a v nevyhnutne nutného času na prevzatie a odovzdanie maloletého dieťaťa B. B., nar. XX.XX.XXXX
v súvislosti so súdom určeným stykom otca s dieťaťom a povinnosť nekontaktovať žalobkyňu písomne

telefonicky, textovými správami, elektronickou komunikáciou, prostredníctvom aplikácií, sociálnych
sietí alebo inými prostriedkami, s výnimkou správ týkajúcich sa informovania žalobkyne ako rodiča
o maloletom dieťati, výrokom II. tohto rozhodnutia zamietol.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

52. Podľa článku 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a

rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

53. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania.

Vzhľadom však k tomu, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na ich náhradu
podľa čl. 17 základných princípov CSP nepriznal a o výške náhrady trov konania už nie je potrebné
samostatne rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti

ktorého uzneseniu smeruje. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).