Uznesenie – Spoluvlastníctvo ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 101C/66/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125208583
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Simona Szabó
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125208583.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci žalobkyne: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E., zastúpená
právnym zástupcom: Mgr. Peter Kupka, advokát so sídlom Hlavná 23, Trnava, proti žalovanému: A. F.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 05.11.2025 sa žalobkyňa domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa užívania nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. úz, Trnava, obec Trnava, Okres E., zapísaných na LV č. XXX ako: a) stavba so
súp. č. XXXX, popis stavby: rodinný dom, postavený na parcele registra „C“ parc. č. XXXX, b) parcela

č. XXXX o výmere 295 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, c) parcela č. XXXX o výmere
338 m2, druh pozemku: záhrada. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že so žalovaným sú
manželmi žijúcimi spoločne s maloletými deťmi vo vyššie uvedených nehnuteľnostiach. V súčasnosti
prebieha na Okresnom súde Trnava konanie o rozvode manželstva medzi žalobkyňou a žalovaným

vedené pod sp. zn. 14P/160/2024. Vo veci bol dňa 01.10.2025 vydaný zatiaľ neprávoplatný rozsudok č.
k. 14P/160/2024-83. Vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným sú trvalo rozvrátené. Žalobkyňa v návrhu
ďalej uvádza, že žalovaný najmä v čase, keď užíva nehnuteľnosti, neustále vyvoláva konflikty a hádky
so žalobkyňou, verbálne na ňu útočí, kričí, správa sa agresívne, vyhráža sa jej, vulgárne jej nadáva,
zosmiešňuje ju a ponižuje, a to častokrát aj pred ich spoločnými maloletými deťmi – G. B. a H. B.,
ktoré znášajú tieto konflikty veľmi ťažko. Žalovaný sa počas užívania nehnuteľností správa mimoriadne

hrubým, bezohľadným, direktívnym a ponižujúcim spôsobom aj k maloletým deťom, v dôsledku čoho
v nich vyvoláva strach a depresie. Maloleté deti sa mu preto snažia vyhýbať a nechcú s ním žiť ďalej
v spoločnej domácnosti v nehnuteľnostiach. Žalobkyňa aj maloleté deti žijú v neustálom napätí, strese
a v psychickom tlaku. Žalobkyňa považuje opísaný stav za psychické násilie zo strany žalovaného,
pričom bezprostredne hrozí stupňovanie tohto nepriaznivého stavu, pokiaľ bude žalovaný naďalej
užívať nehnuteľnosti. Ďalšie spolužitie žalobkyne a maloletých detí so žalovaným v nehnuteľnostiach

sa stalo neúnosným, preto žalobkyňa nesúhlasí s tým, aby žalovaný ďalej užíval nehnuteľnosti, ku
ktorým ani nemá vlastnícke právo a ani nájomné právo. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné a
dokonca naliehavé dočasne upraviť pomery medzi stranami konania tak, aby sa zamedzilo ďalšiemu
ohrozovaniu psychického zdravia žalobkyne a maloletých detí, zasahovaniu do ich osobnej integrity, ako
aj ohrozovaniu zdravého vývoja maloletých detí. K bytovým pomerom žalovaného žalobkyňa uvádza,
že žalovaný nie je odkázaný na bývanie v nehnuteľnostiach, nakoľko má vo vlastníctve nasledovné

nehnuteľnosti: a) v okrese Trnava, v obci E., v katastrálnom území E., zapísaná na LV č. XXXX –
stavba so súp. č. XXXX, popis stavby: rodinný dom, postavená na parcele reg. „C“ KN č. XXXX/Xa XXXX/X (podiel 1/1 v BSM); b) v okrese Trnava, v obci I., v katastrálnom území G. I., zapísaná
na LV č. XXX – stavba so súp. č. XX, popis stavby: rodinný dom, postavená na parcele reg. „C“ KN
č. XXX/XX (podiel 1/1). Žalobkyňa má za to, že s jej maloletými deťmi majú právo na ochranu pred

neoprávnenými zásahmi do ich práva na ochranu osobnosti, ku ktorým dochádza správaním odporcu
počas užívania nehnuteľností, avšak podľa žalobkyne v súčasnosti ani nemôže podať proti žalovanému
žalobu o vypratanie nehnuteľností, nakoľko žalovaný má v nehnuteľnostiach nahlásený trvalý pobyt,
ktorý môže byť zrušený až po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o rozvode medzi žalobkyňou a
žalovaným. V závere návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa poukázala na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 10/2012 zo dňa 15. októbra 2012, v ktorom je
definovaný pojem násilia.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa priložila ako listinné dôkazy Čestné
prehlásenie J. K., trvale bytom E. E. XXXX/X, E. zo dňa 28.10.2025, Čestné prehlásenie G. B. L., trvale
bytom H. M. XX, G. XXXXX, N. N., Italia zo dňa 24.10.2025, Rozsudok Okresného súdu Trnava č. k.

14P/160/2024-83 zo dňa 01.10.2025, LV č. XXX pre kat. úz. E., LV č. XXXX pre kat. úz. E., LV č. XXX
pre kat. úz. G. I..

4. Z informatívneho výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. E. vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou:
rodinného domu so súp. č. XXXX postaveného na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX; pozemku

parcely registra „C“ parc č. XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 295 m2,
pozemku parcely registra „C“ parc č. XXXX, druh pozemku: záhrada o výmere 338 m2. Žalovaný nie
je v katastri nehnuteľností ani ako vlastník, resp. spoluvlastník predmetných nehnuteľností, ani ako
oprávnený z vecného bremena k predmetným nehnuteľnostiam. Lustráciou v registri obyvateľov SR
súd zistil, že žalovaný má nahlásený trvalý pobyt v predmetnom rodinnom dome.

5. Z informatívneho výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. E. vyplýva, že žalobcovia sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi: rodinného domu č. 1712 postaveného na pozemkoch parcely registra „C“ parc. č.
XXXX/X N. XXXX/X; pozemku parcely registra „C“ parc č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 423 m2; pozemku parcely registra „C“ parc č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 131 m2; pozemku parcely registra „C“ parc č. XXXX/X, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 80 m2.

6. Z informatívneho výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. G. I. vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom:
rodinného domu so súp. č. 25 postaveného na pozemku parcely registra „C“ parc. č XXX/XX; pozemku

parcely registra „C“ parc č. XXX/X, druh pozemku: záhrada o výmere 800 m2; pozemku parcely registra
„C“ parc č. XXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 500 m2.

7. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 14P/160/2024-83 zo dňa 01.08.2025 vyplýva, že manželstvo
žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené, pričom súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že predmetné

rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, keďže v konaní bolo zo strany žalovaného podané
odvolanie.

8. Čestné prehlásenia J. K. a G. B. opisujú hrubé, bezohľadné a ponižujúce správanie žalovaného
k žalobkyni a ich maloletým deťom počas trvania manželstva.

9. Podľa § 324 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné
opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím

opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne

nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané
náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré
bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

14. Podľa § 328 ods. 1 a 2 prvá veta CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné

opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní
od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

15. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Podľa čl. 16 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je
zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. Nikoho nemožno mučiť ani
podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

17. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (zverejnený v Zbierke zákonov

ako oznámenie č. 209/1992 Zb. v znení neskorších protokolov; ďalej aj ako len „Dohovor“), nikoho
nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

18. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej ako
len „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a

ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

19. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené
na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu.
Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej

úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá.
Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť
neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí
existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby

dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady prenariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo
existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i
naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav

v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením
neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd
pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce skutočnosti).

20. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu
vyžadovaných v § 326 CSP. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o
potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút
charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. CSP v § 326

ods. 1 výslovne neukladá žalobcovi povinnosť označiť dôkazy vo vzťahu k jeho vlastným skutkovým
tvrdeniam, táto povinnosť mu však vyplýva z ustanovenia § 132 ods. 1, 3 CSP v rámci všeobecných
náležitostí návrhu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení majú listinné dôkazné prostriedky osobitný
význam, nakoľko súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania
a bez výsluchu strán sporu. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia má dokazovanie povahu

osvedčovania. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí žalobca
osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Súd nemôže nariadiť neodkladné
opatrenie, ak sa mu na základe právneho posúdenia nárok javí ako nedôvodný. Osvedčovanie na
rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie

skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na žalobcovi a jeho návrh
by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie
však nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností
umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a
bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

21. V zmysle čl. 51 Ústavy SR je CSP zákonom, ktorým sa akoby ,,premietlo“ právo na súdnu
ochranu do všeobecne záväzného právneho predpisu a súčasne sa pri uplatňovaní tohto práva
postupuje podľa menovaného predpisu. Ide teda o taký procesný inštitút, ktorým sa má poskytnúť
dočasná ochrana strane sporu/navrhovateľovi neodkladného opatrenia a má sa zabrániť ďalšiemu

zhoršovaniu jeho postavenia; vytvorí sa stav, ktorý by mal umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo
veci samej. Neodkladné opatrenie môže mať charakter trvalej úpravy pomerov strán alebo dočasného
opatrenia súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom strán dovtedy, kým
títo nepodajú žalobu vo veci samej, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu
definitívnu. Preventívno-výchovné pôsobenie neodkladného opatrenia je zamerané na usmerňovanie

subjektov, aby zachovávali a plnili práva či povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona a iných právnych
skutočností. Procesná prevencia je zameraná na to, aby sa predchádzalo riešeniu rozporov v konaní
sporovom, teda aby sa zabezpečila ochrana tých práv a záujmov, ktoré by mohli byť v budúcnosti
ohrozené. Inštitút neodkladných opatrení má teda pertraktovať do popredia rýchle a pružné riešenie
situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase (v dôsledku absencie aktívnej

ingerencie súdu) by mohlo dôjsť k ťažko odvrátiteľnému stavu. Na druhej strane, je zrejmé, že je nutné
vymedziťpredpokladyjehonariadenia,abynedochádzalokneprimeranémuanenapraviteľnémuzásahu
zas do práv žalovaného alebo tretej osoby, a tým k vytvoreniu ťažko obnoviteľného predchádzajúceho
stavu.

22. V predmetnej veci pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd vychádzal
z obsahu návrhu a z predložených listinných dôkazov, pričom hodnotil relevantné podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia najmä z hľadiska konkrétneho posúdenia pravdepodobnosti nároku
žalobkyne, ako aj existencie bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobkyňa sa návrhom domáha nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým má súd uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa užívania nehnuteľností

nachádzajúcich sa v kat. úz, Trnava, obec E., Okres E., zapísaných na LV č. XXX ako: a) stavba so
súp. č. XXXX, popis stavby: rodinný dom, postavený na parcele regi „C“ parc. č. XXXX, b) parcela č.
XXXX o výmere 295 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, c) parcela č. XXXX o výmere
338 m2, druh pozemku: záhrada. Na osvedčenie svojho nároku žalobkyňa predložila listinné dôkazy -Čestné prehlásenie J. K., trvale bytom E. E. XXXX/X, E., zo dňa 28.10.2025, Čestné prehlásenie G. B.
L., trvale bytom H. M. XX, G. XXXXX, N. N., A., zo dňa 24.10.2025, Rozsudok Okresného súdu Trnava
č. k. 14P/160/2024-83 zo dňa 01.10.2025, LV č. XXX pre kat. úz. E., LV č. XXXX pre kat. úz. E., LV č.

XXX pre kat. úz. G. I..

23. Nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnené len vtedy, ak právne vzťahy medzi
stranami vyžadujú bezodkladnú, naliehavú úpravu. Naliehavosť znamená, že sa vylučuje pôsobenie
neodkladného opatrenia pred jeho nariadením do minulosti a vychádza len zo stavu, ktorý je tu v

čase rozhodovania súdu o návrhu na neodkladné opatrenie. Oboznámením sa skutkovými tvrdeniami
obsiahnutýmivnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,uvedenýmižalobkyňou,akoajslistinnými
dôkazmi priloženými k návrhu, súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia je nedôvodný. Žalobkyňa neosvedčila potrebu okamžitej úpravy pomerov medzi stranami
a žiadne z tvrdení žalobkyne nenasvedčuje tomu, že je tu pretrvávajúca obava a konkrétne konanie
žalovaného, ktoré je potrebné korigovať neodkladným opatrením. Je povinnosťou žalobkyne uviesť

a opísať skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému a má poskytnúť ochrana. Bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno zaťažuje žalobkyňu. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti
tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá
upravuje sporný právny pomer strán konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného

bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na
povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalobkyňa
dostatočne neosvedčila skutočnosť o potrebe naliehavosti žiadaného neodkladného opatrenia tak, že
je potrebný bezprostredný zásah súdu, ktorým sa upravia pomery strán.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia je potrebné ako nedôvodný zamietnuť z dôvodu, že žalobkyňa dostatočne
neosvedčila splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, a to naliehavosť potreby
bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy, keďže súd nemá osvedčené, že v čase podania návrhu, či rozhodovania súdu, existuje také

násilné či ohrozujúce správanie práve zo strany žalovaného, ktoré odôvodňuje nariadenie neodkladného
opatrenia. Okrem toho, žalovaný ani nie je vlastníkom nehnuteľnosti, z ktorej užívania má byť na základe
návrhu žalobkyne vylúčený.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP bol žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100

%, avšak vzhľadom k tomu, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.