Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Csp/191/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124210897
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Uhrinovský, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8124210897.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcu A. B., nar.

X.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., zast.: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom
Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému EOS KSI Slovensko,
s. r. o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zast.:
Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53
255 739, o primerané finančné zadosťučinenie, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 73,66 EUR, do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa XX.XX.XXXX domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.000
EUR a nahradenia trov konania.

1.1. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XXXXX/
XX/XXXX (ďalej aj ako „Základne konanie“) bol ako žalovaný v postavený spotrebiteľa úspešný.
Žalovaný (tam v procesnom postavení žalobcu) si uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 7.366,47 EUR
s príslušenstvom. Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. XXXXX/XX/XXXX zo dňa z X. XXXXXXX
XXXX bolo konanie zastavené (ďalej aj ako „Uznesenie o zastavení“).

1.2. Keďže žalobca ako spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde, tak mu vznikol

nárok na primerané finančné zadosťučinenie (ďalej aj ako „PFZ“) titulom § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení v znení účinnom do XX. XXXX XXXX (ďalej aj ako „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), ktorý si
uplatnil vo výške 2.000 EUR.

1.3. Výšku uplatneného nároku odôvodnil tým, že žalovanému na základe Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „Zmluva“) bol poskytnutý úver vo výške 9.681 EUR.

Na tento úver bolo zaplatené celkovo 9.764,44 EUR, a to ešte predtým, ako žalovaný podala žalobu
o zaplatenie 7.366,47 EUR. Žalobca má za to, že predmetný spotrebiteľsky´ úver je bezúročný a bez
poplatkov. Zmluva neobsahuje správny údaj o celkovej výške poskytnutého úveru, o priemernej RPMN,
o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a vôbec neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy oúvere a o predpokladoch na výpočet RPMN. Žalovaný sa tak na jeho úkor chcel žalobou obohatiť o
sumu 7.366,47 EUR.

2.ŽalovanýsakžalobevyjadrilpodanímdoručenýmdňaXX.X.XXXX(ďalejajako„vyjadreniekžalobe“),
pričom uviedol, že so žalobou nesúhlasí.

2.1.Žalobcanesplnilpodmienkuvzmysle§3ods.5Zákonaoochranespotrebiteľa,atoujepreukázanie,
že je osobou, ktorá na súde úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom

o ochrane spotrebiteľa. Navyše v zmysle citovaného zákonného ustanovenia má spotrebiteľ právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za takéto porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi zodpovedá. Tým, že žalovaný zobral v
Základnom konaní žalobu späť bez uvedenia dôvodu nemohlo dôjsť k porušeniu spotrebiteľského práva.

3. Žalobca ďalej využil právo na repliku a žalovaný právo na dupliku, v ktorých obe strany zotrvali na

svojich doterajších skutkových tvrdeniach a právnej argumentácií.

4. V zmysle § 177 ods. 1 v spojení s § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v
znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) súd na prejednanie tohto sporu nariadil
pojednávanie, ktoré sa konalo dňa X.X.XXXX (ďalej aj ako „Pojednávanie 1“).

5. Následne súd vo veci samej vydal rozsudok č. k. XXXXX/XXX/XXXX-XX zo dňa X. XXXXXX XXXX
(ďalej aj ako „Rozsudok súdu prvej inštancie“), ktorým rozhodol: (I.) Súd žalobu zamieta. (II.) Žalovaný
má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. XXXXXX/X/XXXX-XXX zo dňa X. XXXXXXX XXXX (ďalej aj
ako „Rozsudok odvolacieho súdu“) rozhodol: Zrušuje Rozsudok súdu prvej inštancie a vracia vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6.1. Podľa bodu 20. Rozsudku odvolacieho súdu v danom prípade odvolací súd po oboznámení sa

so spisovým materiálom dospel k záveru, že všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej
inštancievecposúdilsúsprávneamajúoporuvovykonanomdokazovaníavkonanísúduprvejinštancie
nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

6.2. Podľa bodu 27. Rozsudku odvolacieho súdu v odvolacom konaní, tak ako aj počas konania na súde

prvého stupňa, sporným zostalo posúdenie, či vecne odôvodneným odporom a následným zastavením
konania po späťvzatí žaloby bez uvedenia dôvodu, si žalobca (v pôvodnom konaní žalovaný) úspešne
uplatnil porušenie spotrebiteľského práva, t. j. či podmienky na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia podľa ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa sú splnené aj v prípade zastavenia
konania.

6.3. Podľa bodov 31. až 33. Rozsudku odvolacieho súdu (31) Najvyšší súd Slovenskej republiky v
uznesení sp. zn. XXXX/XXX/XXXX konštatoval, že za úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti podľa
ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je potrebné považovať nielen situáciu, v ktorej bolo
vydané rozhodnutie vo veci samej v prospech spotrebiteľa, ale aj situáciu, v ktorej došlo k zastaveniu

konania (na podklade späťvzatia žaloby) v dôsledku správania dodávateľa, ktorý napravil porušenie
práv spotrebiteľa, nápravy ktorého sa spotrebiteľ v konaní vo veci samej domáhal, a teda spotrebiteľ
bol v danom konaní fakticky (z materiálneho hľadiska) úspešný. (32.) Rozhodnutia NS SR nedávajú
odpoveď na otázku, či v prípade zastavenia základného konania, od ktorého si žalobca odvodzuje
nárok na primerané finančné zadosťučinenie, je daný základ nároku. V rozhodnutí NS SR sp. zn.

XXXX/XXX/XXXX išlo o inú skutkovú situáciu ako je v prejednávanej veci, pretože došlo k zastaveniu
konania (na podklade späťvzatia žaloby) v dôsledku správania dodávateľa, ktorý napravil porušenie
práv spotrebiteľa, nápravy ktorého sa spotrebiteľ v konaní vo veci samej domáhal, a preto bolo
možné konštatovať, že spotrebiteľ bol v konaní fakticky (z materiálneho hľadiska) úspešný. V danom
prípade bola žaloba vzatá späť bez uvedenia dôvodu, bez akejkoľvek nápravy práv spotrebiteľa. (33.)

Podľa odvolacieho súdu aj späťvzatie žaloby veriteľom bez uvedenia dôvodu, ktoré má za následok
zastavenie konania bez vydania meritórneho rozhodnutia, t. j. konštatácie porušenia spotrebiteľského
práva, po podaní vecne odôvodneného odporu, samo o sebe postačuje pre záver súdu o porušení
spotrebiteľského práva v neprospech spotrebiteľa. Výsledok pôvodného konania je jednoznačný, keď povecne odôvodnenom odpore žalobca netrval na podanom návrhu, a teda spotrebiteľ bol preukázateľne
úspešný, čo samo o sebe zakladá nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Zákon o
ochrane spotrebiteľa exaktne nestanovuje, aby musel spotrebiteľ v procesnom postavení žalobcu sa na

súde domáhať ochrany svojich práv a táto právna norma nerozlišuje, či spotrebiteľ v postavení žalobcu,
resp. v procesnom postavení žalovaného, úspešne uplatní určitú obranu vo vzťahu k dodávateľovi. To
čo je dôležité nie je postavenie strany sporu, ale jej procesný úspech, ktorým nie je len judikované právo
resp. povinnosť, ale aj keď počas konania, po tom ako spotrebiteľ úspešne uplatnil svoju procesnú

6.4. Podľa bodu 36. Rozsudku odvolacieho súdu tým, že žalovaný sa k podanému odporu napriek
výzve súdu nevyjadril, ale vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu, de facto tak uznal tvrdenie žalobcu o
bezdôvodnosti podanej žaloby, a ak sa teda spotrebiteľ úspešne bránil tvrdením, že dodávateľ porušil
jeho spotrebiteľské právo, tak nielen v prípade, ak bola žaloba zamietnutá, ale v aj v prípade zastavenia
konania pre túto procesnú obranu možno konštatovať, že spotrebiteľ (žalobca) úspešne uplatnil svoje
spotrebiteľské práva tak, ako to má na mysli ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, a to, aby si

mohol uplatniť nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Išlo o úspešnú obranu žalobcu voči nároku
žalovaného.

7. Po vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súd na prejednanie tohto sporu nariadil
pojednávanie, ktoré sa konalo dňa XX.X.XXXX (ďalej aj ako „Pojednávanie 2“).

8. Z písomných vyjadrení strán sporu, Pojednávania 1, Pojednávania 2 a vykonaného dokazovania
listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový
stav.

8.1. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu vedeného pod spisovou značkou XXXXX/XX/XXXX súd zistil,
žedňaX.X.XXXXpodalžalovanýnaOkresnýsúdA.návrhnavydanieplatobnéhorozkazu,ktorýmžiadal
zaviazať žalobcu na zaplatenie sumy 7.366,47 EUR s úrokmi z omeškania. Návrh odôvodnil tým, že jeho
právny predchodca Slovenská sporiteľňa a. s. uzatvorila so žalobcom Zmluvu, ktorou mu poskytla úver,
ktorý však riadne nesplácal, preto došlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti. Neskôr zmluvou z

XX.XX.XXXX bola pohľadávka veriteľa postúpená žalobcovi. Žalovaná suma predstavovala neuhradenú
istinu úveru 4681,44 EUR, zmluvný úrok 2046,89 Eur a kapitalizovaný úrok z omeškania.

8.2. Okresný súd A. vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal žalobca odpor. V ňom namietal
miestnu príslušnosť Okresného súdu A., tiež nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalovaného z

dôvodu, že z listu o zosplatnení z XX.XX.XXXX nie je možné zistiť, či boli dodržané podmienky podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky
ohľadom spracovateľského poplatku 169 Eur, poplatku za správu úveru 2,99 Eur mesačne a poplatku
za upomienku 25 Eur. Poukázal na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. pre neuvedenie doby trvania zmluvy, nesprávnu výšku spotrebiteľského úveru, nesprávnu

celkovú čiastku na zaplatenie, neuvedenie predpokladov použitých na výpočet RPMN, nesprávny údaj o
výškeRPMN(vzmluve12,66%,podľažalobcompoužitejkalkulačkyzportáluNBS13,63%)anesprávny
údaj o priemernej RPMN (v zmluve 12,38%, podľa súhrnných informácií za tretí štvrťrok XXXX pri
obdobnom úvere bola priemerná RPMN 11,66%). Žalobca ďalej poukázal na to, že musel uzatvoriť
aj poistenie, keďže z formulárového tlačiva zmluvy nevyplývala jeho možnosť poistenie odmietnuť. Zo

zmluvy nebolo zrejmé s akým poisťovateľom uzatvára poistenie. Poukázal tiež na to, že úver mu bol
poskytnutý´ vo výške 9681 Eur a veriteľovi zaplatil 9764,44 Eur a preto žalobca (v tomto spore žalovaný)
užnemánároknažiadneplnenie.Napokonvzniesolajnámietkupremlčania,keďžekzosplatneniuúveru
došlo XX.XX.XXXX a žaloba bola podaná XX.XX.XXXX a keďže žalobca sa odvolával na dohodu o
uznaní dlhu z XX.XX.XXXX poukázal na to, že súdy takéto dohody vyhodnotili v mnohých rozhodnutiach

ako nekalú obchodnú praktiku a neprijateľnú zmluvnú podmienku a príslušné rozhodnutia viacerých
krajských súdov aj konkretizoval.

8.3. Následne Okresný súd A. postúpil vec Okresnému súdu Prešov, na ktorom konanie sa viedlo
pod spisovou značkou XXXXX/XX/XXXX (Základne konanie). Po doručení odporu žalovanému (tam

v procesnom postavení žalobcu) došlo k späťvzatiu žaloby bez uvedenia dôvodu. Súd preto konanie
Uznesenímozastavenízastavil,pričomUznesenieozastavenínadobudloprávoplatnosťdňaX.X.XXXX.8.4. Skutočností ohľadom výsledku Základného konania, kontrakčného procesu Zmluvy a výšky úveru
poskytnutého na základe Zmluvy, medzi stranami zároveň ani neboli sporné.

8.5. Z pripojeného spisu a z nesporných vyjadrení strán taktiež vyplýva, že Zmluva bola uzatvorená dňa
XX.XX.XXXX a Úver bol poskytnutý vo výške 9.681 EUR. Žalovaný sa podanou žalobou v Základnom
konaní domáhal zaplatenia pohľadávky vo výške 7.366,47 EUR s príslušenstvom.

9. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy platné a účinné k dňu

vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie uvedený právny stav): (-) § 1
Zákona o ochrane spotrebiteľa, (-) § 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, (-) § 3 ods. 3 Zákona o ochrane
spotrebiteľa, (-) § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, (-) 53 ods. 1 a 3 zákona č. 108/2024 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj
ako „Nový zákon o ochrane spotrebiteľa“).

10. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie
uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.

11. Podľa § 53 ods. 1 a 3 Nového zákona o ochrane spotrebiteľa ustanovenia tohto zákona sa použijú
na zmluvu uzavretú po XX. F. XXXX. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred X. F. XXXX a

nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do XX. XXXX XXXX.
Konania o porušení povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa začaté a neukončené pred X. F. XXXX sa
dokončia podľa právnych predpisov účinných do XX. XXXX XXXX.

12. Podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených

zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované

vočivšetkýmspotrebiteľom.Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá.

13. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že nárok na finančné
zadosťučinenie vznikne, ak si spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
či už týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Predmetný nárok vzniká voči tomu, kto za porušenie
práva alebo povinnosti zodpovedá.

14. Jediným predpokladom, ktorého naplnenie sa v tomto prípade vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.
Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť,
že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti (napr. nárok
zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť

konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve).

15. Vo vzťahu k výške (resp. rozsahu) nároku na finančné zadosťučinenie zákon určuje len kritérium
primeranosti a neustanovuje už žiadne iné kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zohľadniť.

16. K nároku na finančné zadosťučinenie, jeho výške a ostatným skutočnostiam vzťahujúcim sa k tomuto
nároku súd poukazuje na nižšie uvedenú judikatúru.

16.1. Dovolací súd je toho názoru, že v okolnostiach prejednávanej veci je potrebné za úspešné
uplatnenie práva podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa považovať úspech v konaní v

materiálnom, a nie vo formálnom zmysle. V prípade, ak dôjde k zastaveniu konania, v ktorom je
uplatňovanéporušenieprávaspotrebiteľa,vdôsledkusprávaniadodávateľa(žalovanej),ktorýuplatnené
porušenie napraví predtým, ako dôjde k meritórnemu rozhodnutiu o ňom, a teda spotrebiteľ v konečnom
dôsledku fakticky (materiálne) dosiahne výsledok, ktorý žalobou sledoval, je potrebné takéto uplatneniepráva považovať za úspešné podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Uvedený výklad je v
súlade aj so zmyslom a účelom finančného zadosťučinenia podľa citovaného ustanovenia Zákona o
ochrane spotrebiteľa. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči

spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať
sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom
porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako
slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie
vyššieho stupňa ochrany. V okolnostiach prejednávanej veci je zrejmé, že žalovaná zaslala žalobcovi

výpoveď nájomnej zmluvy omylom v dôsledku chyby v systéme, keďže nájomné, pre absenciu úhrady
ktorého zmluvu vypovedala, bolo v čase zaslania výpovede už uhradené. Nešlo síce o úmyselné
porušenie povinnosti, žalovaná (ako dodávateľ) však vzhľadom na to, že v predmetnom spotrebiteľskom
vzťahu konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, musí niesť
zodpovednosť za takéto pochybenie, ktoré privodilo spotrebiteľovi ujmu. Dovolací súd teda na prvú
právnu otázku dovolateľa odpovedá nasledovne: za úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti podľa

§ 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je potrebné považovať nielen situáciu, v ktorej bolo vydané
rozhodnutie vo veci samej v prospech spotrebiteľa, ale aj situáciu, v ktorej došlo k zastaveniu konania
(na podklade späťvzatia žaloby) v dôsledku správania dodávateľa, ktorý napravil porušenie práv
spotrebiteľa, nápravy ktorého sa spotrebiteľ v konaní vo veci samej domáhal, a teda spotrebiteľ bol
v danom konaní fakticky (z materiálneho hľadiska) úspešný. Keďže odvolací súd uvedenú právnu

otázku zodpovedal odlišne, dopustil sa vo vzťahu k nej nesprávneho právneho posúdenia (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR č. k. XXXX/XXX/XXXX zo dňa XX. XXXXXX XXXX).

16.2. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza predmetnej právnej normy vyžaduje splnenie

predpokladov, ktorými sú úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom
o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo
povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia
neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy,
pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože

postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. XXX/XX/XXXX zo
dňa XX. XXXX XXXX).

16.3. Aplikujúc režim zákona č. 250/2007 Z. z. je potom nutné použiť jeho § 3 ods. 5, podľa ktorého
spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie
má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť
dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok
na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,

kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť
ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom,
ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom,
ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením

porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech
spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za
škodu,zbezdôvodnéhoobohatenia,alebovovýrokurozsudkuurčíneprijateľnosťkonkrétnevymedzenej
zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. XXXX/XXX/XXXX). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo

spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri
uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu
škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo
odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového
prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne.

Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri
určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia.
Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu,stanovil rozsah finančného zadosťučinenia (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.
XXXX/XXX/XXXX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX).

16.4. Pre priznanie práva na zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie
práva alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta Zákona o ochrane spotrebiteľa, je rozhodujúcim
kritériom primeranosť požadovaného zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so
zreteľom na okolností každého jednotlivého prípadu (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z XX. XXXX
XXXX, sp. zn. X G. XX/XXXX).

17. Súd je toho názoru, že žalobca bol úspešný v Základnom konaní (k zastaveniu konania došlo na
podklade späťvzatia žaloby v dôsledku správania sa žalovaného, ktorý reagoval na podaný dôvodný
odpor, ktorým napravil porušenie práv žalobcu) a z tohto dôvodu mu vznikol nárok na primerané finančné
zadosťučinenie.

18. V tomto smere súd opätovne poukazuje na bod 33. odôvodnenia Rozsudku odvolacieho súdu,
v zmysle ktorého je podľa odvolacieho súdu aj späťvzatie žaloby veriteľom bez uvedenia dôvodu,
ktoré má za následok zastavenie konania bez vydania meritórneho rozhodnutia, t. j. konštatácie
porušenia spotrebiteľského práva, po podaní vecne odôvodneného odporu, samo o sebe postačuje
pre záver súdu o porušení spotrebiteľského práva v neprospech spotrebiteľa. Výsledok pôvodného

konania je jednoznačný, keď po vecne odôvodnenom odpore žalobca netrval na podanom návrhu, a
teda spotrebiteľ bol preukázateľne úspešný, čo samo o sebe zakladá nárok na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia. Zákon o ochrane spotrebiteľa exaktne nestanovuje, aby musel spotrebiteľ
v procesnom postavení žalobcu sa na súde domáhať ochrany svojich práv a táto právna norma
nerozlišuje, či spotrebiteľ v postavení žalobcu, resp. v procesnom postavení žalovaného, úspešne

uplatní určitú obranu vo vzťahu k dodávateľovi. To čo je dôležité nie je postavenie strany sporu, ale jej
procesný´ úspech, ktorým nie je len judikované právo resp. povinnosť, ale aj keď počas konania, po tom
ako spotrebiteľ úspešne uplatnil svoju procesnú

19. Inštitútu finančného zadosťučinenia má plniť viacero funkcií. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť

dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť
ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý
práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto
práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, pričom postačuje, ak k takémuto porušeniu práva
alebo povinnosti dôjde.

20. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žalobný návrh žalobcu je čo sa týka nároku
dôvodný. Žalovaný úspešným uplatnením nároku v Základom konaní (v jeho materiálnom zmysle), splnil
zákonný predpoklad pre uplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia titulom
§ 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa.

21. Súd žalovanému priznal sumu finančného zadosťučinenia vo výške 73,66 EUR (1 % zo sumy
pohľadávky vo výške 7.366,47 EUR, ktorú si v Základom konaní žalovaný neúspešne uplatnil voči
žalobcovi). Súd pri určení výšky primeraného finančné zadosťučinenie vychádzal teda aj z okolností
tohto konkrétneho prípadu (výška pohľadávky uplatnenej žalovaným v Základom konaní).

22. Pri určovaní výšky PFZ je nutné zohľadňovať konkrétny skutkový stav tej ktorej veci, opačný prístup
by viedol k prílišnému formalizmu. Zákon hovorí o „primeranom“ finančnom zadosťučinení, čo podľa
názoru súdu má umožniť súdu posúdiť a zohľadniť jednotlivé prípady osobitne s ohľadom na konkrétne
skutkové okolnosti prípadu. V prípade PFZ ide o nárok, ktorý podlieha voľnej úvahe súdu (ktorá

však musí byť podložená konkrétnymi skutkovými okolnosťami), je potrebné vychádzať z povinnosti
žalobcu tvrdiť a preukázať rozhodujúce skutočností, ktoré ho viedli k uplatneniu primeraného finančného
zadosťučinenia práve v požadovanej výške. Žalobca však v tomto spore mimo porušenia povinnosti
v Základnom konaní žiadne iné rozhodujúce skutočností odôvodňujúce výšku žiadaného PFZ ani len
netvrdil.

23. Súd takto priznanú sumu považoval v celom rozsahu za primeranú, a to za stavu, že cieľom
inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívne odradzujúci účinok vo vzťahu
k dodávateľovi od upustenia recidívy porušovania spotrebiteľských práv. Priznaná suma primeranéhofinančného zadosťučinenia vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené
a neprimerané obohacovanie sa, či duplicitné uplatňovanie nároku spotrebiteľa. Priznanú sumu
finančného zadosťučinenia pritom považuje súd aj za vyrovnanie ujmy žalobcovi ako spotrebiteľovi,

ktorá je akousi satisfakciou za stav vyvolaný žalovaným. Zároveň priznaním primeraného finančného
zadosťučineniadošloajknaplneniuodradzujúcejfunkciežalovanéhoodporušovaniaprávspotrebiteľov.

24. Súd teda priznanú sumu považoval za dôvodnú a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi primerané
finančné zadosťučinenie v takejto výške a v prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobcu zamietol.

25. K námietkam žalovaného vo vzťahu k uplatnenému nároku odkazuje súd na vyššie uvedenú
argumentáciu, pričom na doplnenie uvádza, že žalobca nijako relevantne neodôvodnil výšku
požadovaného PFZ, čo následne súd zhodnotil pri určení výšky PFZ.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s §§ 255 ods. 1

a 396 ods. 1 CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady úspechu v spore.

26.1. O trovách konania na súde prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a to podľa zásady
úspechu v spore. Žalobca mal v spore plný úspech, a preto má vo vzťahu k žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý mu súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto

rozsudku. Pri určení úspechu v spore súd vychádzal z osobitosti uplatneného nároku, a to nároku na
primerané finančné zadosťučinenie, keď posúdenie jeho výšky spočívalo v úvahe súdu, pričom samotný
uplatnený nárok bol dôvodný a opodstatnený. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v takýchto
prípadoch treba rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Základné je teda rozhodnutie o nároku
na primerané finančné zadosťučinenie a sprevádzajúce je rozhodnutie o jej výške (aplikovaný právny

záver vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. H.. I. XXX/XXXX zo X. XXXXXXXX
XXXX).

26.2. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, a to
podľa zásady úspechu v spore. Žalobca mal v spore plný úspech (odvolaniu vyhovené v celom rozsahu),

a preto má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý mu súd
priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

26.3. O trovách konania teda súd spoločne (trovy konania na súde prvej inštancie a trovy odvolacieho
konania) rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu

100 %, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

26.4. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý
ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.