Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222204517
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1222204517.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek

senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: Fond na podporu
umenia, so sídlom Cukrová 2272/14, 811 08 Bratislava, IČO: 42 418 933, právne zastúpeného: AK
Balara, s. r. o., so sídlom Kalinčiakova 14083/33A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO:
36 858 528, proti žalovanému: CULTUS Ružinov s.r.o., so sídlom Ružinovská 28, 821 03 Bratislava -
mestská časť Ružinov, IČO: 35 874 686, právne zastúpenému: Nosko & Partners s. r. o., so sídlom
Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107, o zaplatenie 8.571,44 eura s príslušenstvom, a
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-22Cb/149/2022 – 156 zo

dňa 28.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti výrokom II. a IV. rozsudku Mestského súdu
Bratislava III č. k. B2-22Cb/149/2022 – 156 zo dňa 28.10.2024 o d m i e t a.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-22Cb/149/2022 – 156 zo
dňa 28.10.2024 v napadnutom výroku I. v časti, ktorou bol žalovaný zaviazaný na povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 5.125,24 eura p o t v r d z u j e .

III. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-22Cb/149/2022 – 156
zo dňa 28.10.2024 v napadnutom výroku I. v časti, ktorou bol žalovaný zaviazaný na povinnosť
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 8.571,44 eura od 19.05.2022 do
27.09.2022, zo sumy 5.125,24 eura od 27.09.2022 do zaplatenia a v napadnutom výroku III. o trovách
prvoinštančného konania z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal

žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 5.125,24 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
0,03 % denne zo sumy 8.571,44 eura od 19.05.2022 do 27.09.2022, zo sumy 5.125,24 eura od
27.09.2022 do zaplatenia, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšku konanie
zastavil, výrokom III. žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, výrokom IV. zaviazal
žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 307,50 eura na účet Slovenskej pošty, a.s. do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 145 ods. 2, § 255 ods.
1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 369 ods. 1

zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 22 ods. 1, ods. 2, ods. 10 zákona č.
284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní
dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. (ďalej len„zákon č. 284/2014 Z. z.“), § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu domáhal úhrady sumy 8.571,44 eura s príslušenstvom titulom nevrátenia časti finančných
prostriedkov poskytnutých vo forme dotácie na kultúrnu udalosť. V žalobe uviedol, že žalobca uzavrel
so žalovaným dňa 04.04.2017 Zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov č. 17-133-00650 (ďalej
len „zmluva“), na základe ktorej žalovaný obdržal dotáciu v sume 12.000 eura za účelom realizácie

projektu Big Band Fest. Po vyúčtovaní nákladov dotovanej akcie dňa 12.02.2018, žalobca identifikoval
neoprávnené výdavky v sume 8.571,44 eura, listom zo dňa 11.04.2022 ukončil predmetnú zmluvu a
vyzval žalovaného na vrátenie žalovanej sumy, na ktorú žalovaný nereagoval.

3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalovaný na základe žiadosti o poskytnutie dotácie uzatvoril
dňa 04.04.2017, v zmluvnom postavení prijímateľa, zmluvu so žalobcom v zmluvnom postavení

poskytovateľa, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému finančné prostriedky na
realizáciu projektu s názvom Big Band Fest, ktorému koreloval záväzok žalovaného poskytnuté finančné
prostriedky použiť v súlade s účelom poskytnutia finančných prostriedkov a hodnoverne preukázať
použitieposkytnutýchfinančnýchprostriedkovvsúladesúčelomichposkytnutia.Dňa12.02.2018začala
administratívna finančná kontrola, s cieľom overenia oprávnenosti použitých finančných prostriedkov

a súladu so zmluvou. Následne bol žalovanému doručený návrh správy z administratívnej finančnej
kontroly zo dňa 30.11.2021 (ďalej len „návrh správy“), v ktorej bol uvedený nasledovný nedostatok,
cit.: „Počet účinkujúcich mal byť podľa zmluvy 10, ale skutočne bolo 4. Súčasťou mali byť aj 4
sprievodné podujatia, ktoré neboli realizované. Z tohto dôvodu bude krátená dotácia o 8.571,44
eura (12 000 eura/14 = 857,14 eura x 4 = 3.428,57 eura uznaná dotácia). Odporúčanie: Realizovať

projekt v plnom rozsahu, resp. požiadať o zmeny v rámci projektu pred ich zrealizovaním (min. 30
dní) a uzavrieť dodatok k zmluve.“ Žalovaný sa nestotožnil s výpočtom, podľa ktorého má žalovaný
vrátiť 72,5 % z pridelenej podpory, a to na základe skutočnosti, že na podujatí vystúpil menší počet
účinkujúcich a zrealizovaný bol menší počet sprievodných podujatí. Pri organizovaní podujatia vznikajú
fixné náklady. Podľa žalovaného základom pre prípadné krátenie poskytnutej podpory nemôže byť

len porovnanie skutočného a plánovaného počtu účinkujúcich a podujatí, pretože podpora nebola
určená len na financovanie vystúpenia účinkujúcich a zrealizovanie sprievodných podujatí, ale malo
byť zohľadnené zrealizovanie ďalších činností (prenájom techniky, propagácia), pri ktorých sú navyše
náklady fixné, a teda sa nedá hovoriť o tom, že by tieto boli zrealizované len čiastočne. Žalobca
doručil žalovanému správu z administratívnej finančnej kontroly zo dňa 11.04.2022. Následne dňa

09.05.2022 doručil žalovanému oznámenie, prostredníctvom ktorého žalovaného informoval o tom, že
na základe predloženého vecného vyhodnotenia zmluvy žalovaným, žalobca ukončil zmluvu a zároveň
si uplatnil nárok na vrátenie sumy vo výške 8.571,44 eura. Žalovaný žiadal o finančné prostriedky
vo výške 30.000 eura, no poskytnutých mu bolo 12.000 eura. Bez ohľadu na počet účinkujúcich je
potrebné uhradiť fixné náklady, ktorých výška sa nemení, celkovo spolu 6.400 eur. Berúc do úvahy fixné

náklady, ktoré sa odpočítajú od poskytnutých finančných prostriedkov, by sa suma, ktorá má byť vrátaná,
mala pomerne vypočítať zo sumy 5.600 eura (12.000 eura - 6.400 eura). Pomerný výpočet je možné
vykonať nasledovne: - Koncert big band (honorár) - koeficient nákladovosti: 1 - Sprievodné podujatia
(honorár)-koeficientnákladovosti:0,1-5.600eura/10,4(10koncertovsnákladovosťou1+4sprievodné
podujatia s nákladovosťou 0,1) x 6,4 (6 neodohraných koncertov s nákladovosťou 1 + 4 neuskutočnené

sprievodné podujatia s nákladovosťou 0,1) = 3.446,20 eura. Suma, ktorá mala byť vrátená podľa výpočtu
žalovaného, je preto 3.446,20 eura. Žalovaný dodal, že vykonal úhradu vo výške 3.446,20 eura v zmysle
uznania dlhu vo forme Notárskej zápisnice - N 287/2022, spísanej dňa 14.07.2022.

4. Žalobca v replike uviedol, že zmluva, zákon o fonde, ako aj zákon o rozpočtových pravidlách jasne

a nezameniteľne ustanovujú povinnosť prijímateľa finančných prostriedkov vrátiť finančné prostriedky
použité v rozpore s účelom ich poskytnutia. Inými slovami, ak prijímateľ projekt nerealizuje a/alebo
nevyúčtuje, poruší tým svoj zmluvný záväzok, a zároveň aj zákon. Následkom takéhoto porušenia
povinnosti je jednoznačne povinnosť vrátiť všetky finančné prostriedky použité v rozpore s účelom.
Nakoľko takáto povinnosť vyplýva zo zákona o fonde, nie je možné ju akokoľvek moderovať zmluvou,

ani inými dojednaniami medzi fondom a prijímateľom. Žalovaný sa zmluvou jasne a nezameniteľne
zaviazal k záväzným výstupom projektu, ako ich uvádza príloha č. 1 zmluvy, a to počet individuálnych
účastníkov a/alebo umeleckých zoskupení : 10 - zoskupenia amatérskeho a profesionálne a ďalšie
realizované aktivity v rámci podujatia, príp. sprievodné podujatia. Konkrétne bol žalovaný zaviazanýzrealizovať 14 aktivít. Pri striktnom výklade zmluvy, by v prípade nezrealizovania čo i len jednej aktivity,
ku ktorej sa žalovaný zmluvne zaviazal, vznikla povinnosť žalovaného vrátiť celú poskytnutú dotáciu z
dôvodu nedodržania účelu poskytnutej dotácie. Žalobca vzal do úvahy skutočnosť, že žalovaný vynaložil

čiastočné, aj keď nie dostatočné úsilie a projekt sčasti realizoval - konkrétne zo 14 aktivít realizoval 4, čo
sám žalovaný uznal. Z tohto dôvodu žalovaný pomerne (4:14) uznal použitie poskytnutých finančných
prostriedkov a u žalovaného si uplatnil nárok na vrátenie zvyšku poskytnutej (neupotrebenej) dotácie.
Pokiaľ ide o výpočet pomeru dlžnej sumy, tento je ustálený u žalobcu dlhodobo na uplatnenom princípe
počtu záväzných vecných výstupov, kde každý takýto výstup má rovnakú váhu. V žiadnom prípade nie je

možné uplatnenie akýchsi fixných výdavkov, ktorého sa domáha žalovaný v odpore, a to predovšetkým
z dôvodu, že poskytnutá dotácia nemá a nikdy ani nepredstavuje financovanie projektu vo výške 100 %
jeho skutočných nákladov. Tento princíp je zohľadnený okrem iného aj v uplatnení inštitútu povinného
spolufinancovania z vlastných (alebo iných) zdrojov prijímateľa dotácie (čl. 5 ods. 5.3 zmluvy). Inými
slovami, účelom zmluvy (a vôbec podpornej činnosti Fondu na podporu umenia) je, aby sa realizovali
kultúrne aktivity, ako sú vždy zmluvne vymedzené, a nie, aby sa hradili prevádzkové náklady s týmito

aktivitami priamo, či dokonca aj nepriamo spojené. Z uvedeného hľadiska sú výpočty žalovaného
uvedené v odpore irelevantné a obchádzajúce zákon o fonde. Fixné náklady, ako ich pomenúva
žalovaný, má žalovaný znášať pomerne k ich skutočnej výške tak z dotácie, ako aj z vlastných (či
iných) zdrojov vždy tak, aby sa realizovala každá jedna zmluvne určená aktivita projektu. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaný zaplatil žalobcovi po začatí tohto konania časť dlžnej sumy (3.446,20 eura),

žalobca upravil žalobu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu v sume 5.125,24 eura spolu
s úrokom z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 8.571,44 eura od 19.05.2022 do 27.09.2022 a
úrokom z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 5.125,24 eura od 27.09.2022 do zaplatenia.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že pomer, ktorý žalobca použil pri výpočte sumy, ktorú má žalovaný

žalobcovi vrátiť - t. j. 4:14, nie je ničím podložený, nie je zrejmé akou úvahou k uvedenému pomeru
žalobca dospel, nijakým spôsobom to nepreukázal a podľa názoru žalovaného použitie takéhoto pomeru
je v rozpore so zmluvou. Správny je výpočet pomeru dlžnej sumy uvedený v odpore, ktorý žalovaný
následne opätovne uviedol. K fixným nákladom žalovaný poukázal na prvú vetu čl. 5.2. zmluvy. V Prílohe
č. 2 - Rozpočet projektu (ďalej len „rozpočet“) je špecifikovaná kalkulácia nákladov pre jednotlivé skupiny

rozpočtových položiek. Tak ako to vyplýva z rozpočtu, finančné prostriedky boli rozdelené medzi skupiny
rozpočtových položiek nasledovne: (i.) skupina rozpočtovej položky: Autorské honoráre a personálne
náklady - 6.000,00 € (ii.) skupina rozpočtovej položky: Nájmy priestorov - 0,00 € (iii.) skupina rozpočtovej
položky: Nájom/prenájom techniky na realizáciu projektu -3.000,00 € (iv.) skupina rozpočtovej položky:
Cestovné a prepravné - 0,00 € (v.) skupina rozpočtovej položky: Propagácia a polygrafické náklady

- 3.000,00 € (vi.) skupina rozpočtovej položky: Ubytovanie - 0,00 €. Z vyššie uvedeného vyplýva, že
podpora poskytnutá žalobcom bola určená okrem iného aj pre skupinu rozpočtovej položky Nájom/
prenájom techniky na realizáciu projektu vo výške 3.000 eura a Propagáciu a polygrafické náklady vo
výške3.000eura,spoluvovýške6.000eura.Uvedenépoložkymožnocharakterizovaťakofixnénáklady,
pričom k ich vzniku preukázateľne došlo bez ohľadu na počet zrealizovaných vystúpení. Navyše výdavky

spojené s realizáciou jednotlivých vystúpení možno zaradiť do skupiny rozpočtovej položky Autorské
honoráre a personálne náklady, na ktoré žalobca v zmysle rozpočtu poskytol podporu vo výške 6.000
eur, a preto prípadne krátenie podpory z dôvodu neuskutočnenia sa niektorého z vystúpení, sa má
dotýkať len tej časti podpory, ktorá bola určená pre skupinu rozpočtovej položky Autorské honoráre a
personálne náklady. Ďalej žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že poskytnutá dotácia nemá a nikdy

ani nepredstavuje financovanie projektu vo výške 100 % jeho skutočných nákladov, keďže žalovaný sa
v súlade s čl. 5.3. zmluvy podieľal na spolufinancovaní projektu.

6. Súd prvej inštancie žalobcom uplatnený nárok vyhodnotil v súlade s predloženými dôkazmi ako
aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom

rozsahu opodstatnený. Súd prvej inštancie zhrnul sporné a nesporné skutkové okolnosti, ako aj predmet
žaloby. Na základe platby žalovaného vzal žalobca žalobu späť v časti istiny 3.446,20 eura, v dôsledku
čoho súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil. Súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania uzavrel, že žalobca postupoval v súlade s uzatvorenou zmluvou a zákonom, keď z
poskytnutej dotácie žalovanému v sume 12.000 eura uznal ako oprávnené výdavky sumu 3.428,57 eura

a žiadal žalovaného o vrátenie zvyšku dotácie (pôvodne v sume 8.571,44 eura). Súd prvej inštancie
uzavrel, že nevidel žiaden zmluvný, ani zákonný dôvod na to, prečo by mal byť žalobcom vykonaný
výpočet uznaných oprávnených výdavkov dotácie v sume 3.428,57 eura nesprávny (čo tvrdí žalovaný).
Uvedené odôvodnil tým, že žalovaný porušil predmetnú zmluvu tým, že poskytnuté finančné prostriedkypoužil v rozpore s dohodnutým účelom zmluvy, t. j. neuskutočnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy
v celom dohodnutom rozsahu. Žalovaný neuskutočnil 10 zo 14 zmluvne dohodnutých podujatí, čím
nesplnil zmluvu ani v polovičnom rozsahu, čiže žalobca mal právo požadovať od žalovaného prísne

vzaté celú poskytnutú dotáciu, čo jasne a zreteľne vyplýva z ustanovenia § 22 ods. 10 písm. a)
zákona č. 284/2014 Z. z.. Žalobca bol však k žalovanému ústretový a vzal do úvahy uskutočnený
rozsah podujatí (4 zo 14), na základe čoho dospel k sume oprávnených výdavkov 3.428,57 eura
(12.000/14, následne x 4). Podľa názoru súdu prvej inštancie je uvedený výpočet žalobcu primeraný
a nie je v rozpore so žiadnymi zmluvnými, či zákonnými ustanoveniami. Argumentácia žalovaného,

ktorá poukazuje na oprávnenosť fixných nákladov vo výške 6.400 eura (nájom techniky 3.000 eura,
propagácia a polygrafické služby 2.900 eura a odmena pre moderátora 500 eura) a posudzovanie
nákladovosti jednotlivých 14 podujatí, je preto nepresvedčivá, nepreukázaná a nemá oporu v zmluvných
dojednaniach, ani v právnych predpisoch. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný nepreukázal
listinnými dôkazmi, že mu uvedené fixné náklady skutočne vznikli (v spise je založený len zoznam
faktúr týkajúci sa výdavkov žalovaného) a že by mu tieto výdavky v uvedenej výške vznikli bez ohľadu

na počet účinkujúcich v programe. Zo zmluvy nijak nevyplýva, že žalovaný má bezpodmienečné
právo na uhradenie výdavkov na nájom techniky, či propagáciu projektu a polygrafické služby v
celom rozsahu; zmluva totiž počíta s tým, že časť nákladov, ktorá s realizovaním projektu vznikla,
bude hradená z vlastných zdrojov žalovaného. Konkrétne z uzavretej zmluvy ani nijak nevyplýva, že
dotácia zahŕňa pokrytie všetkých výdavkov žalovaného na nájom techniky, či propagáciu projektu a

polygrafické služby bez ohľadu na rozsah realizácie dohodnutého projektu. Rovnako zmluva nerozlišuje
rozdiely v nákladovosti jednotlivých dohodnutých podujatí (10 koncertov, 4 sprievodných podujatí),
pričom žalovaný na základe žiadneho dôkazu založeného do spisu nepreukázal existenciu konkrétnych
a špecificky zdôvodnených rozdielov v nákladovosti zazmluvnených 14 podujatí a ani primeranosť
použitia konkrétnych koeficientov, ktoré na svoj výpočet oprávnených výdavkov použil. Žalovaný ďalej

argumentoval, že pôvodne žiadal dotáciu vo výške 30.000 eura, avšak dostal ju len v rozsahu 40 %, čo
mu v konečnom dôsledku neumožnilo splniť zmluvu v celom dohodnutom rozsahu. Uvedené tvrdenie
považoval súd prvej inštancie za irelevantné, nakoľko žalovanému nič nebránilo požiadať o zmeny v
rámci projektu pred jeho realizáciou, výsledkom čoho mohol byť dodatok k zmluve (v súlade s čl. 9.2
zmluvy), čo však žalovaný neurobil a na miesto toho sa rozhodol uskutočniť len časť dohodnutého

projektu. Čiže keď žalovaný vykonal len časť svojej zmluvnej povinnosti (v rozsahu menej ako 50 %), mal
počítať s tým, že bude musieť vrátiť časť dotácie (v rozsahu viac ako 50 %), a to na základe relevantného
výpočtu žalobcu (ten je podľa názoru súdu prvej inštancie primeraný, zdôvodnený a neodporuje ani
zmluve, ani právnym predpisom). Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuniesol v konaní dôkazné bremeno
ohľadom preukázania oprávnenosti a primeranosti vlastného výpočtu oprávnených výdavkov dotácie za

realizáciu časti dohodnutého projektu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi vzniklo právo
na vrátenie časti dotácie od žalovaného v sume 5.125,24 eura spolu so zmluvným úrokom z omeškania
vo výške 0,03 % denne (čl. 7.2 zmluvy), a to po uplynutí 10 dní od doručenia listu žalobcu o ukončení
zmluvy zo dňa 11.04.2022 žalovanému.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania. Keďže žalobca, ktorý bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov, bol zároveň sporovou
stranou, ktorá mala vo veci úspech, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny
poplatok.

8. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie v celom rozsahu, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP a navrhol, aby
odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že odvolací súd žalobu zamietne a prizná žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení žalobca namietal záver súdu prvej

inštancie, že ak žalovaný neuskutočnil 10 zo 14 dohodnutých podujatí, mal žalobca právo požadovať
celú poskytnutú dotáciu podľa § 22 ods. 10 písm. a) zákona č. 284/2014 Z. z.. S poukazom na
citované ustanovenie namietal, že by mal žalovaný použiť finančné prostriedky v rozpore s dohodnutým
účelom, keďže tieto boli použité na účel vymedzený zmluvou, čo medzi stranami sporu nebolo sporné.
Žalovaný k argumentu súdu prvej inštancie týkajúceho sa fixných nákladov namietal, že ich vznik nebol

v konaní sporný a žalobca nikdy nenamietal, že by tieto náklady nevznikli (iba vykonal iný prepočet).
Rovnako žalobca nenamietal, že by vznik fixných nákladov závisel od počtu účinkujúcich, a to vzhľadom
na skutočnosť, že zo samotnej povahy uvedených nákladov je zrejmé, že tieto vznikli v rovnakej
výške bez ohľadu na to, aký bol počet účinkujúcich. Pokiaľ ide o tvrdenie súdu prvej inštancie, že zozmluvy nevyplýva, že by existoval nárok na náhradu fixných výdavkov - nájom techniky, propagácia,
polygrafické služby v plnom rozsahu, tak odvolateľ uviedol, že zo zmluvy nevyplýva, že by taký nárok
nebol. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na list žalobcu adresovaný žalovanému dňa 11.04.2022,

z ktorého vyplýva, že žalovaný sa na financovaní podieľal nad povinný rozsah, teda sa podieľal aj
na fixných nákladoch v požadovanom rozsahu, a preto v zostávajúcom rozsahu tieto boli oprávnene
kryté z finančných prostriedkov poskytnutých žalobcom. Zo správy o administratívnej finančnej kontroly
žalobcu zo dňa 11.04.2022 vyplýva, že fixné náklady neboli vyhodnotené ako neoprávnené, žalobca
len konštatoval, že počet účinkujúcich mal byť podľa zmluvy 10, ale skutočne bolo 4. Záver žalobcu o

potrebe vrátiť časť poskytnutých prostriedkov vychádzal z toho, že fixné náklady boli svojou povahou
oprávnené, avšak nebol zrealizovaný dostatočný počet aktivít - žalobca sa nezaoberal otázkou, či fixné
náklady vznikli bez ohľadu na počet aktivít, čo možno považovať za nesprávny postup, ale súčasne
platí, že povahu fixných nákladov nenamietal. Pokiaľ ide o tvrdenie súdu prvej inštancie, že zmluva
nerozlišuje medzi nákladovosťou jednotlivých podujatí a žalovaný nepreukázal relevantnosť použitých
koeficientov, odvolateľ namietal, že bolo vecou žalobcu preukázať, v akom rozsahu sa podujatie oproti v

zmluve dojednanému rozsahu neuskutočnilo, a teda v akom rozsahu je nárok na vrátenie poskytnutých
finančných prostriedkov oprávnený. Ak sám žalobca uznal, že nie je dôvod na vrátenie celej sumy
poskytnutých finančných prostriedkov, keďže účel ich poskytnutia bol čiastočne splnený, potom platí, že
mal tvrdiť a preukázať, v akom pomere došlo k nesplneniu dojednaného rozsahu podujatia, pričom platí,
že ak žalobca určil, že malo byť uskutočnených 14 aktivít (10 koncertov a 4 sprievodné podujatia), sám

rozdelil v zmluve dojednaný rozsah podujatia na 14 častí, pričom každej z týchto častí pripísal rovnaký
koeficient a týmto spôsobom určil, aká časť podujatia nebola zrealizovaná a akú časť poskytnutých
finančných prostriedkov má žalovaný vrátiť. Zo zmluvy nevyplýva, že by stanovený rozsah podujatia
bolo možné vymedziť 14 aktivitami, a rovnako z nej nevyplýva, že by tieto aktivity mali vo vzťahu celému
zmluvne dojednanému rozsahu podujatia rovnaký pomer. Ak žalobca sám mal za to, že je potrebné

určiť, aký rozsah podujatia nebol zrealizovaný, bol toto povinný tvrdiť a dokázať, pričom je zrejmé, že nie
je dostatočné bez akejkoľvek opory v zmluve tvrdiť, že podujatie je dané (len) 14 aktivitami a najmä, že
tieto majú z hľadiska rozsahu a účelu zmluvy rovnaký význam. Odvolateľ skonštatoval, že je pravdou,
že k uzavretiu dodatku nedošlo a vznikla teda situácia, kedy je potrebné vyhodnotiť, v akom rozsahu
bola zmluva splnená. Nemožno súhlasiť s tým, že zmluva nebola splnená v rozsahu väčšom ako 50 %,

keďže kritériom jej splnenia nebol počet akcií, ktoré boli uskutočnené. Odvolateľ považoval rozsudok
za nedostatočne odôvodnený, keďže súd prvej inštancie nevysvetlil, z akých konkrétnych dôvodov
považoval výpočet žalobcu za primeraný a nebol v rozpore so zmluvnými a zákonnými ustanoveniami.

9. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu namietal nedostatky odôvodnenia vo vzťahu k výrokom

II., III., IV. rozsudku. Námietka nesprávneho zistenia skutkového stavu súdom prvej inštancie vo vzťahu
k fixným nákladom je irelevantná. V spore nemá žiadnu relevanciu otázka, či v súvislosti s usporiadaním
kultúrneho podujatia vznikli žalovanému fixné náklady, t. j. náklady, ktorých výška nezávisí od počtu
účinkujúcich na danom podujatí. K námietke odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení z dôvodu, že
žalobca si uplatnil nárok na vrátenie len časti poskytnutých finančných prostriedkov, poukázal na to, že

žalovaný sa v zmluve zaviazal, že na základe poskytnutej dotácie v zmluvne dohodnutej výške 12.000
eura zorganizuje kultúrne podujatie s určitými parametrami. Ak žalovaný neodmietol uzatvorenie zmluvy,
zmluvu podpísal a zaviazal sa v nej usporiadať podujatie s požadovanými parametrami, nemožno
prihliadať na dodatočnú argumentáciu žalovaného, že podujatie by bol schopný usporiadať len v prípade
poskytnutia dotácie v ním pôvodne požadovanej výške. Ak žalovaný neusporiadal podujatie tak, ako sa

zaviazal v zmluve, celá dotácia poskytnutá žalovanému bola neoprávnene použitá. Žalobca sa mohol
domáhať vrátenia dotácie v celej výške. Snaha žalovaného vykladať žalobcove rozhodnutie neuplatniť
vrátenie celej dotácie ako skutočnosť, ktorá spôsobuje zánik práva fondu na vrátenie časti dotácie (z
dôvodu neexistencie metodiky na určenie tejto časti v zmluve), je konaním žalovaného, ktorému nemôže
byť poskytnutá súdna ochrana a ktorému súd prvej inštancie správne súdnu ochranu neposkytol, keď

na túto procesnú obranu žalovaného neprihliadol.

10. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že otázka vzniku fixných nákladov pre konanie je podstatná,
pretože je rozhodujúca pre posúdenie otázky, v akom rozsahu boli finančné prostriedky poskytnuté
žalobcom použité žalovaným oprávnene – keďže žalovaný tvrdí, že rozsahom oprávnenosti použitia

finančných prostriedkov je potrebné sa zaoberať aj preto, že sám žalobca požadoval vrátenie tej
časti finančných prostriedkov, pri ktorej podľa jeho názoru došlo k neoprávnenému použitiu. Odvolateľ
ďalej zopakoval, že vznik fixných nákladov nebol sporný. Odvolateľ trval na tom, že vždy je potrebné
preskúmať rozsah, v akom neboli poskytnuté finančné prostriedky použité v súlade s účelom ich určenia,a nie je možné poskytnúť právnu ochranu nároku na vrátenie celej výšky poskytnutých finančných
prostriedkov v prípade, ak nebola zmluva splnená len z časti – opačný záver by znamenal, že ak by napr.
žalovaný nesplnil zmluvu čo i len v malom nepodstatnom detaile - v rozsahu plnenia, ktorého hodnota

je 10 eura, bol by žalobcovi povinný vrátiť sumu 12.000 eura, čo by bol absurdný záver. Pokiaľ však
zmluva neurčovala pravidlá pre vyhodnotenie rozsahu jej splnenia, bolo dôkazným bremenom na strane
žalobcu preukázať, že práve jeho spôsob určenia rozsahu nesúladu použitia finančných prostriedkov s
účelom zmluvy je správny, teda zodpovedá podstate a zmyslu zmluvného vzťahu ako aj všeobecným
princípom právneho poriadku, keďže samotná zmluva kritériá neurčuje. Pokiaľ ide o argument žalobcu

v tom smere, že žalovaný neodôvodnil svoje odvolanie vo vzťahu k výroku o trovách konania, odvolateľ
uviedol, že v prípade, ak je nesprávny výrok v merite veci, je to zároveň aj dôvodom nesprávnosti/pre
zrušenie výroku o trovách konania.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania

a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti
výrokom II. a IV. napadnutého rozsudku je potrebné odmietnuť podľa § 386 písm. b), c) (výrok I. tohto
rozsudku). Vo zvyšnej časti je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. v časti,
ktorou bol žalovaný zaviazaný na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.125,24 eura vecne správny
(výrok II. tohto rozsudku) a v napadnutom výroku I. v časti, ktorou bol žalovaný zaviazaný na povinnosť

zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 8.571,44 eura od 19.05.2022 do
27.09.2022, zo sumy 5.125,24 eura od 27.09.2022 do zaplatenia a v napadnutom výroku III. o trovách
prvoinštančného konania je potrebné vec zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (výrok III. tohto rozsudku).

12. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

13. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o písm. a) zastavení
konania, písm. b) odmietnutí podania vo veci samej, písm. c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,

písm. d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, písm. e)
zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, písm.
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
písm. g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, písm. h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie, písm. i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, písm. j) odklade vykonateľnosti

rozhodnutia, písm. k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, písm. l)
zabezpečení dôkazného prostriedku, písm. m) nároku na náhradu trov konania, písm. n) prerušení
konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, písm. o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o
návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

14. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

15. Podľa § 386 CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané
neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d)
nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

16. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach
poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm. a ).

17. Odvolací súd konštatuje, že právo na podanie odvolania sa priznáva strane. Stranami sú žalobca a

žalovaný (§ 60). To znamená, že právo podať odvolanie sa priznáva tak žalobcovi, ako aj žalovanému.
Na rozdiel od predchádzajúceho procesného kódexu CSP výslovne obmedzuje právo strany podať
odvolanie (doteraz obmedzenie vyplývalo len z judikatúry). Obmedzenie spočíva v tom, že právo
podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech
v zmysle § 359 CSP. Nakoľko podal žalovaný odvolanie aj proti II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie

o zastavení konania vo zvyšku, ktoré je v jeho prospech, navyše podané odvolanie voči tomuto výroku
ani neodôvodnil, odvolací súd odvolanie proti uvedenému výroku napadnutého rozsudku odmietol podľa
§ 386 ods. b) CSP ako odvolanie podané neoprávnenou osobou (§ 359 CSP).18. Aby došlo k vecnému prejednaniu odvolania odvolacím súdom, odvolanie musí spĺňať všetky
zákonom predpísané podmienky prípustnosti tohto riadneho opravného prostriedku. Jednou z
objektívnych podmienok prípustnosti odvolania je aj, že jeho preskúmanie odvolacím súdom je

prípustné.

19. Predmetom odvolacieho konania bol aj výrok IV. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie
zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu vo výške 307,50 eura, proti ktorému s
poukazom na ustanovenie § 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP nie je odvolanie prípustné, a to

aj v prípade ak napadnuté uznesenie neobsahovalo správne poučenie. Zákon o súdnych poplatkoch
odkazuje vo vzťahu ku konaniu vo veciach poplatkov na primerané použitie CSP (§ 14 ods. 1 zákona č.
71/1992 Zb.), ak tento zákon neupravuje inak, pričom podanie odvolania proti rozhodnutiu, ktorým súd
prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok, zákon č. 71/1992 Zb. neupravuje. Odvolací súd
preto v súlade s § 386 písm. c) CSP rozhodol tak, že odvolanie žalovaného proti výroku IV. napadnutého
rozsudku odmietol.

20. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

21. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

22. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné. Podľa ods. 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

23. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

24. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

25. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 284/2014 Z. z. fond poskytuje finančné prostriedky podľa § 18 ods. 3

na základe zmluvy uzavretej so žiadateľom.

26. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 284/2014 Z. z. zmluvou sa zaväzuje fond poskytnúť žiadateľovi finančné
prostriedky na určený účel za podmienok ustanovených týmto zákonom a fondom a žiadateľ sa zaväzuje
tieto finančné prostriedky použiť v súlade s určeným účelom a podmienkami a hodnoverne preukázať

fondu ich použitie podľa zmluvy.

27. Podľa § 22 ods. 10 zákona č. 284/2014 Z. z. prijímateľ je povinný vrátiť fondu finančné prostriedky,
ktoré a) použil v rozpore s dohodnutým účelom podľa odseku 3 písm. c), b) nepoužil celkom alebo sčasti
na financovanie projektu podľa odseku 3 písm. d).

28. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného odvolací súd konštatuje vecnú
správnosť napadnutého rozsudku v napadnutom výroku I., v časti ktorou bol žalovaný zaviazaný na
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.125,24 eura, keďže súd prvej inštancie na základe dostatočne

zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do tejto výrokovej časti rozsudku
a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP dostatočne odôvodnil.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie
vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výroku I. napadnutéhorozsudku v časti istiny, teda opodstatnenosti nároku na vrátenie časti dotácie poskytnutej na základe
Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov na projekt Big Band Fest, keď bolo v konaní ustálené, že
žalovaný zrealizoval namiesto vystúpenia 10 účinkujúcich a 4 podujatí, vystúpenie len 4 účinkujúcich,

v dôsledku čoho žalovaný porušil zmluvu tým, že poskytnuté finančné prostriedky použil v rozpore
s účelom zmluvy. Súd prvej inštancie v nadväznosti na uvedené predmetnú vec správne právne posúdil
podľa § § 22 ods. 10 písm. a) zákona č. 284/2014 Z.z., keď dospel k záveru, že žalobca mal nárok
na vrátenie celej poskytnutej dotácie s ohľadom na to, že žalovaný neuskutočnil svoju povinnosť
vyplývajúcu zo zmluvy v dojednanom rozsahu, keďže poskytnuté finančné prostriedky použil v rozpore

s dohodnutým účelom zmluvy. Súd prvej inštancie sa v podstatnom rozsahu dostatočne zaoberal aj
procesnou obranou žalovaného, keď napriek vyššie uvedenému správnemu záveru zároveň vysvetlil, že
výpočet žalobcu založený na rozsahu podujatí je primeraný, pričom z uzatvorenej zmluvy ani nevyplýva
primeranosť koeficientov, ktoré žalovaný použil pre vlastný výpočet oprávnených výdavkov.

29. Odvolateľ v prvom rade namietal nesprávne skutkové zistenie súdu prvej inštancie, keď tvrdil,

že žalovaný použil finančné prostriedky z poskytnutej dotácie v súlade s účelom určeným zmluvou,
čo podľa jeho názoru nebolo sporné. Predmetné tvrdenie odvolateľa však vychádza z nesprávneho
výkladu toho, čo považoval za účel zmluvy. Odvolateľ v tomto smere totiž vysvetlil, že tým, že vynaložil
finančné prostriedky na úhradu ním tvrdených nákladov, nejde o neprípustné náklady, ani o náklady
v neprípustnej výške, teda finančné prostriedky z poskytnutej dotácie preto neboli vynaložené v rozpore

s účelom zmluvy. Naproti tomu však odvolateľ nezohľadnil jednak tvrdenia žalobcu uvedené v replike, že
účelom zmluvy je realizovanie kultúrnych aktivít, čo korešponduje s vymedzených účelom poskytnutia
finančných prostriedkov v zmluve, a to realizáciou festivalu v oblasti hudobného umenia (čl. 4.1
zmluvy), jednak aj vymedzený záväzok vecných výstupov z projektu ako účelu zmluvy, ktoré boli bližšie
špecifikované v Prílohe č. 1 (čl. 4.2 zmluvy). Na predmetné záväzné výstupy projektu, ktoré napĺňali

obsah účelu zmluvy-realizáciu kultúrneho festivalu, opätovne odkázal žalobca v replike v reakcii na
tvrdenie žalovaného o vzniku prevádzkových nákladov. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na prílohu
č. 1, ktorej obsahom sú tieto záväzné výstupy projektu, zahŕňajúce počet 10 individuálnych účastníkov/
zoskupení (Gustav Brom Big Band, Hot serenaders, Big Band Milá Suchomela, Big Band ZUŠ J.
Kresánka, Rómsky big band, Big Band Slovakia atď.) a 4 sprievodné podujatia (predaj hudobných

nástrojov, súťaž o najlepší band, ocenenie najlepšieho individuálneho hráča, multiinštrumentálne
vystúpenie). V reakcii na takto vymedzený účel zmluvy žalobcom, žalovaný predmetné skutočnosti
nerozporoval, zameral sa len na tvrdenie o existencii vzniku fixných nákladov, špecifikácie kalkulácie
nákladov a spôsob výpočtu sumy, ktorá má byť z poskytnutej dotácie vrátená. Z predmetných tvrdení
žalobcu v replike preto vyplýva, že nesprávnym je tvrdenie odvolateľa o nespornosti použitia finančných

prostriedkov žalovaným v súlade s dohodnutým účelom. Ak odvolateľ v odvolacom konaní tvrdí, že
v rozpore s účelom zmluvy by bolo iba to, ak by vynaložil finančné prostriedky na neprípustné náklady,
resp. v neprípustnej výške, čo sa nestalo, aj keď nerealizoval celý dohodnutý predmet zmluvy, pretože
k vzniku fixných nákladov na kultúrne podujatie došlo v súlade s rozpočtom nákladov podľa prílohy č.
2, ide s ohľadom na zreteľne vymedzený účel zmluvy (záväzné výstupy projektu-10 účinkujúcich a 4

sprievodné podujatia), o nesprávnu interpretáciu ustanovenia § 22 ods. 10 zákona č. 284/2014 Z.z. zo
strany odvolateľa.

30. Tvrdenie odvolateľa, že vznik a výška fixných nákladov, ani ich vynaloženie na účel projektu, nebol
sporný, je správny, a preto je možné uzavrieť, že súd prvej inštancie sa nesprávne s poukazom na §

151 ods. 1 CSP zaoberal tým, či tieto skutočnosti žalovaný preukázal. Predmetné skutočnosti neboli
v zmysle § 151 ods. 1 CSP sporné, a preto ich súd prvej inštancie nemal vyhodnocovať na základe
vykonaných dôkazov. Napriek uvedenému, však tento postup súdu prvej inštancie nespôsobuje vecnú
nesprávnosť rozhodnutia, a to s ohľadom na správny záver súdu prvej inštancie, ktorý bol v predmetnej
veci rozhodujúci, a to že žalovaný použil finančné prostriedky v rozpore s účelom zmluvy, ak namiesto

záväzných výstupov projektu-10 účinkujúcich a 4 sprievodné podujatia (konkrétne vymedzené v prílohe
č. 1), uskutočnil len štyri z nich. Žalobca mal preto nárok na vrátenie poskytnutej dotácie v zmysle
príslušného ustanovenia § 22 ods. 10 písm. a) zákona č. 284/2014 Z.z..

31. Námietka žalovaného, že je povinnosťou žalobcu preukázať, v akom rozsahu sa podujatie oproti

v zmluve dojednanému rozsahu neuskutočnilo, je rovnako tak nedôvodná, keďže v konaní ani nebolo
sporné, že žalovaný uskutočnil len štyri záväzné výstupy projektu-podujatia, oproti zmluvne dohodnutým
14 podujatiam. Pre civilný sporový proces je charakteristické, že ku skutkovým zisteniam môže
súd dospieť aj prostredníctvom pasivity sporovej strany, a to napr. v dôsledku absencie procesnejobrany, resp. nepopretia skutkových tvrdení protistrany v zmysle § 151 ods. 1, ods. 2 CSP, keďže
dokazovanie smeruje k verifikácii len sporných skutočností medzi stranami sporu, ktoré strany sporu
tvrdia a ktorých spornosť nie je možné odstrániť niektorým z ďalších spôsobov skutkového základu

(notoriety, prejudicialita, viazanosť rozhodnutí v zmysle § 193 CSP, procesná preklúzia etc.). Domnienka
nespornosti v zmysle § 151 ods. 1 CSP sa vyvodzuje ohľadom skutkového tvrdenia strany, ktoré
protistranou nebolo popreté vôbec, pričom dôvod nepopretia protistranou nepodlieha skúmaniu súdu
(t.j. súd neskúma, či strana nepoprela skutkové tvrdenie protistrany vedome, cielene-inak povedané
nemala ho čím poprieť, alebo ho poprieť opomenula). V druhom prípade (§ 151 ods. 2 CSP) je vyvodenie

domnienky nespornosti spôsobené nekvalifikovanou procesnou obranou strany, kedy táto síce popiera
tvrdenie protistrany, avšak spôsobom, v ktorom absentuje uvedenie vlastných tvrdení o napádaných
skutkových okolnostiach.

32. Ak odvolateľ namietal, že zo zmluvy nevyplývalo, že z hľadiska rozsahu a účelu má pre kultúrny
festival týchto 14 aktivít rovnaký význam, je potrebné uviesť, že žalovaný v priebehu konania neuviedol

a nešpecifikoval, že by zo zmluvy vyplývalo, že týchto 14 aktivít, naopak rozdielny význam v zmluve
upravený má, čo v prípade účinného popretia skutkových tvrdení bolo esenciálnou podmienkou
pre relevantné popretie strany. Okrem toho, je potrebné skonštatovať, že nie je podstatným, či v
predmetnej zmluve bol upravený rozdielny význam podujatí, naopak rozhodujúcim v danej veci je to,
že účel zmluvy spočívajúci v uskutočnení kultúrneho festivalu by bol naplnený len v prípade vykonania

všetkých záväzných výstupov projektu (čl. 4.1, 4.2, príloha č. 1). Ak však nebol účel zmluvy naplnený,
a to čo i len jedným zo záväzných výstupov projektu, bol prijímateľ dotácie povinný vrátiť žalobcovi
finančné prostriedky použité v rozpore s dohodnutým účelom v zmysle § 22 ods. 10 písm. a) zákona č.
284/2014 Z.z., ako správne posúdil aj súd prvej inštancie.

33. Na záver odvolací súd k predmetnej časti uvádza, že v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie
nezistil namietané logické nedostatky alebo rozpor a nezrozumiteľnosť jednotlivých záverov súdu
prvej inštancie, keď podľa odvolateľa súd prvej inštancie nevysvetlil, z akých konkrétnych dôvodov
považuje výpočet žalobcu za primeraný, bez rozporu so zmluvnými a zákonnými ustanoveniami. Súd
prvej inštancie dostatočne vysvetlil použite finančných prostriedkov v rozpore s dohodnutým účelom

zmluvy, čo samé o sebe predstavuje dôvod na vrátenie celej dotácie v zmysle § 22 ods. 10 písm. a)
zákona č. 284/2014 Z.z. Napriek uvedenému a irelevantnosti argumentov žalovaného o vzniku fixných
nákladov, či uvádzania vlastného výpočtu primeranej sumy pre vrátenie dotácie, súd prvej inštancie sa
vysporadúvajúc s touto argumentáciou zaoberal uskutočnenou časťou kultúrneho podujatia, ktorá tvorila
nielen samotný predmet zmluvy, ale napĺňajúc aj jej účel prostredníctvom záväzných výstupov projektu,

považoval počet reálne uskutočnených podujatí v porovnaní so zmluvne dojednanými záväznými
výstupmi projektu, pre vysvetlenie výpočtu žalobcu za relevantný. Súd prvej inštancie preto uviedol svoju
argumentáciu v súlade so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie a vyplývajúcim z obsahu
spisu, ako aj príslušným právnym posúdením reagujúc na podstatné námietky žalovaného, a preto je
možné uzavrieť, že dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré dospel k záveru o vrátení dotácie na kultúrnu

udalosť v časti priznanej istiny. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie tak zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdnych rozhodnutí v zmysle § 220
ods. 2 CSP.

34. Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným

nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
I., v časti ktorou bol žalovaný zaviazaný na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.125,24 eura, a preto
podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti ako vecne
správny potvrdil.

35. Podľa § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd,
aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

36. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli
splnené procesné podmienky.

37. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.38. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

39. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

40. Odvolací súd bol po preskúmaní odvolania žalovaného v napadnutom výroku I. rozsudku, v časti
ktorou zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,03 % denne zo

sumy 8.571,44 eura od 19.05.2022 do 27.09.2022, zo sumy 5.125,24 eura od 27.09.2022 do zaplatenia,
nútený konštatovať vady procesných podmienok, na ktoré v zmysle § 380 ods. 2 CSP musel prihliadnuť,
aj keď neboli žalovaným v odvolacích dôvodoch uplatnené, a to konkrétne vady vecných procesných
podmienok, ktoré zakladajú vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalobca
sivpodanejžalobeuplatnilokremistinyúrokzomeškaniavovýške0,03%dennezosumy8.571,44eura
od 19.05.2022 do zaplatenia. Naproti tomu si následne žalobca v podaní, v ktorom vzal žalobu v časti

istiny 3.446,20 eura späť, uplatnil úrok z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 8.571,44 eura od
19.05.2022 do 27.09.2022, zo sumy 5.125,24 eura od 27.09.2022 do zaplatenia. Z uvedeného vyplýva,
že žalobca si uplatnil úrok z omeškania z toho istého nároku duplicitne za ten istý deň, a to zo sumy
8.571,44 eura, ale aj zo sumy 5.125,24 eura dňa 27.09.2022. Súd prvej inštancie sa však s uvedeným
procesným návrhom žalobcu v časti úrokov z omeškania procesne nevysporiadal v priebehu konania,

ale ani v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Súd prvej inštancie týmto postupom zaťažil konanie
procesnou vadou absencie procesných podmienok, keď nemal ustálený rozsah žalobného návrhu. Súd
prvej inštancie je v zmysle § 216 CSP viazaný žalobným návrhom žalobcu.

41. Odvolací súd vyhodnotiac dôvodnosť odvolania žalovaného v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) CSP,

zrušil napadnutý rozsudok v napadnutom výroku I., v časti ktorou zaviazal žalovaného na povinnosť
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 8.571,44 eura od 19.05.2022
do 27.09.2022, zo sumy 5.125,24 eura od 27.09.2022 do zaplatenia, ako aj v napadnutom výroku
III. o trovách prvoinštančného konania, a v zmysle § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude

v intenciách vyššie uvádzaných záverov odvolacieho súdu opätovne vec v danej časti prejednať
procesným postupom súladným s príslušnými zákonnými ustanoveniami, a znova vo veci rozhodnúť
s prihliadnutím na zistený skutkový stav a právny stav. Predovšetkým sa súd prvej inštancie bude
musieť procesne vysporiadať s obsahom čiastočného späťvzatia žaloby vo vzťahu k úroku z omeškania
uplatňovanýmvďalšejčastikonaniavnadväznostinažalobnýnárokuplatnenývžalobe,tedačivzmysle

§ 142 a nasl. CSP ide o rozšírenie žalobného nároku. Po odstránení všetkých vytknutých procesných
vád konania, teda aj po splnení procesných podmienok konania, sa bude súd prvej inštancie zaoberať
všetkými skutkovými ako aj právnymi otázkami týkajúcimi sa časti zrušeného rozsudku súdu prvej
inštancie, aby dávali odpovede na všetky pre spor podstatné otázky, pričom svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie náležite v súlade s § 220 CSP odôvodní.

42. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

43. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d), e) CSP).