Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 3, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122206442
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:6122206442.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov
senátu JUDr. Jany Jančíkovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: POYEL s.r.o., so sídlom
Partizánska 3764/45, 085 01 Bardejov, IČO: 44 383 487, právne zastúpený: A. B. C., advokát, so sídlom
D. E. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, proti žalovaným: 1/ G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J.
XXXX/XX, XXX XX F., 2/ B. K. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 3/ B. L., nar.

XX.XX.XXXX, trvalý pobyt L. M. XXX/X, XXX XX F., 6/ F. D. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt N. XXX/XX,
XXX XX F., 7/ O. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt N. XXX/XX, XXX XX F., 8/ B. P., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 9/ B. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 10/
O. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 11/ G. B. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt
J. XXXX/XX, XXX XX F., 12/ B. Q. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 13/ Q. F.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt M. XXX, XXX XX B., 14/ R. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt S. XXX/XX,

XXX XX F., 15/ B. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 16/ D. S., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt O. T. XXXX/XXX, XXX XX F., 17/ G. D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX
XX F., 18/ R. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 19/ A. T., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt E. R. XXX/XX, XXX XX F., 20/ O. U., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt T. XXX/XX, XXX XX K.,
21/ G. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Q. XX, XXX XX T. L., XX/ S. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt
T. XXXX/XX, XXX XX J., 24/ P. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 25/ R. F., nar.

XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 27/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/
XX, XXX XX F., 28/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 29/ P. J. M. F., V., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. XXX, XXX XX F., 30/ A. A. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/
XX, XXX XX F., 31/ W., R., R. R. J. V. XX, XXX XX F. F., G.: XX XXX XXX, 33/ J. M., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 34/ B. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F.,
35/ B. B. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 36/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý

pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 38/ Q. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 39/ B.
F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 40/ J. T., so sídlom H. J. XX, XXX XX H. J.,
IČO: XX XXX XXX, 41/ C. R., R. R. B. XXX, XXX XX B., G.: XX XXX XXX, 42/ B. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt K. XXXX/X, XXX XX F. - F. E. H., 43/ F. R., so sídlom J. XXXX/XX, XXX XX F., IČO: XX XXX
XXX, 44/ R. R. R., so sídlom XX. Q. X, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, 45/ C., R.. R. D., so sídlom J.
XXXX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, 46/ V. V., R., so sídlom D. E. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX,

47/ G. H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 48/ B. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý
pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 49/ B. O. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 51/
B. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 52/ A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt
J. XXXX/XX, XXX XX F., 53/ B. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 54/ G. A.
K., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 55/ B. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J.
XXXX/XX, XXX XX F., 56/ P. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt A. X. XXXX/XX, XXX XX F., 57/ M. N.,

nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt R. V. XXXX/X, XXX XX F., 58/ R. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J.
XXXX/XX, XXX XX F., 59/ B. N. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 60/ J. Q. P.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. J. XXXX/XX, XXX XX F., 61/ J. R. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt
J. J. XXXX/XX, XXX XX F., 62/ O. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt P. XX, XXX XX N., 63/ B. A. N.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 64/ R. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. T.
XXXX/X, XXX XX F., 65/ B. B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt T. L. XXX, XXX XX T. L., 66/ B. H., nar.

XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. J. XX, XXX XX E. J., 67/ Q. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. J. XX,
XXX XX E. J., 68/ J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. XXX/X, XXX XX F., 69/ G. T., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 70/ H. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F.,
71/ B. X., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 72/ A. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalýpobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 73/ B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 74/ D.
F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 75/ A. G. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt
J. XXXX/XX, XXX XX F., 76/ G. Q. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt R. XXXX/X, XXX XX F., 77/ P. N.,

nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 78/ B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt N.
XXX, XXX XX N., 79/ G. N. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt N. E. H. XXX, XXX XX N. E. H., 80/ A. H.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt N. E. H. XXX, XXX XX N. E. H., 81/ A. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt
J. J. XXXX/XXX, XXX XX F., 82/ A. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. J. XXXX/XXX, XXX XX F., 83/ B.
K. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 84/ B. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt

A. X. XXXX/XX, XXX XX F., 85/ S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. J. XXXX/XX, XXX XX F., 86/ W.
F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 87/ Q. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J.
XXXX/XX, XXX XX F., 89/ A. T. - Y., so sídlom J. XXXX/XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, 90/ G. R..
Bardejov, so sídlom D. E. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, 91/ P. R., so sídlom R. XXX/X, XXX XX
F., IČO: XX XXX XXX, 92/ J. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Z. XXX/XX, XXX XX F., 93/ G. P. F., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Z. XXX/XX, XXX XX F., 94/ P. G., R., so sídlom T. XXX/X, XXX XX K., IČO: XX

XXX XXX, 95/ X. X., R., so sídlom J. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, 96/ C. W. C., so sídlom J. XXXX/
XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, 97/ G., R., so sídlom J. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, 98/ A.
S., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. J. XXXX/XX, XXX XX F., 99/ B., R., so sídlom S. N. X, XXX XX N.,
IČO: XX XXX XXX, 100/ B. G., R., so sídlom J. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, 101/ Spoločenstvo
vlastníkov bytov a nebytových priestorov F. N. Q. + F., so sídlom J. XXXX/XX, XXX XX F., IČO: XX XXX

XXX, žalovaní v 1., 2., 3., 6., 7., 8., 10., 11., 12., 13., 14., 15., 19., 20., 21., 22., 24., 25., 29., 30., 31.,
33., 34., 35., 38., 39., 40., 41., 42., 43., 44., 45., 47., 48., 49., 51., 52., 56., 57., 58., 59., 60., 61., 62.,
63., 64., 65., 66., 67., 69., 70., 71., 73., 74., 76., 77., 78., 79., 80., 83., 84., 85., 86., 87., 90., 91., 95.,
96., 97., 98., 99., 100. rade právne zastúpení A. G. R., advokátom, so sídlom J. XX, XXX XX F., IČO: XX
XXX XXX, žalovaní v 27., 28., 36., 81., 82., 89., 92., 93. rade právne zastúpení A. G. D., advokátkou,

so sídlom T. XX, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 20.640,- eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/21/2023-1926 zo dňa 07.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výrokoch II. a III.

Žalovaným v 1. až. 3., 6. až 8., 10. až 15., 19. až 22., 24., 25., 27. až 31., 33. až 36., 38. až 45., 47.
až 49., 51., 52., 56. až 67., 69. až 71., 73., 74., 76. až 87., 89. až 93., 95. až 100. rade náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) napadnutým

uznesením rozhodol následovne, cit.:

„I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovaným v 1. až. 3., 6. až 8., 10. až 15., 19. až 22., 24., 25., 29. až 31., 33. až 35., 38. až 45., 47.

až 49., 51., 52., 56. až 67., 69. až 71., 73., 74., 76. až 80., 83. až 87., 90., 91., 95. až 100. rap r i
z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

III. Žalovaným v 27., 28., 36., 81., 82., 89., 92., 93. rade p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

IV. Medzi žalobcom a žalovanými v 9., 16., 17., 18., 46., 53., 54., 55., 68., 72., 75., 94., 101. rade n

e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.“2. Uznesenie odôvodnil tým, že žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu pred začatím pojednávania,
súhlas žalovaných so späťvzatím v tomto štádiu konania nie je potrebný, preto na základe tohto

dispozitívneho úkonu žalobcu rozhodol o zastavení konania.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“).

4. Žalobca späťvzatím žaloby bez zavinenia žalovaných z procesného hľadiska zavinil zastavenie

konania, čím v zmysle § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP žalovaným vznikol nárok na náhradu
trov konania.

5. Nestotožnil sa s tvrdím žalobcu, že žalovaným nie je možné priznať náhradu trov konania s poukazom
na právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom
konaní. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 20.640,- eur voči žalovaným v 1.

až 101. rade, pričom platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Banská Bystrica bol žalobca
úspešnývočiôsmimžalovaným,ktorívočinemuodpornepodali,takževočinimnadobudolprávoplatnosť
a vykonateľnosť, a to aj v časti náhrady trov konania. Zvyšní žalovaní (okrem žalovaného v 39. rade) voči
vydanému platobnému rozkazu podali v zákonnej lehote odpor, pričom žalobca na výzvu Okresného
súdu Bardejov postupom podľa § 14 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, podaním zo

dňa 07.09.2023, navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného
sporového poriadku a zároveň sa v ňom vecne vyjadril k obsahu podaných odporov. Teda žalobca sa
domáhal zaplatenia žalovanej sumy nielen voči ôsmim žalovaným, ktorí voči vydanému platobnému
rozkazu nepodali odpor, ale voči celkovo stojedna žalovaným. Ak bol žalobca v upomínacom konaní
úspešný z dôvodu nepodaného odporu voči ôsmim žalovaným, neznamená to automaticky, že by bol

úspešný aj v tomto konaní voči zvyšným deväťdesiatimtrom žalovaným. Ak mal žalobca za to, že
prípadný rozsudok súdu vydaný v predmetnej veci by pre neho nemal relevanciu, bol by maximálne
akademickým rozhodnutím, tak nemal podať návrh na pokračovanie v konaní po podaní odporov
žalovanými v upomínacom konaní. Žalobca však na žalobe naďalej trval a žiadal aj týchto žalovaných
zaviazať na zaplatenie sumy 20.640,- eur, pričom následne vzal žalobu späť, a to bez zavinenia týchto

žalovaných

6. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, proti výrokom II. a III., z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b/, c/, d/, f/, g/ a h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, aby žiadnej
strane nepriznal trovy konania alternatívne s poukazom na ust. § 257 CSP napadnuté výroky zmenil tak,

že žalovaným vo výrokoch II. a III. nebudú priznané trovy konania.

7. Odvolanie odôvodnil tým, že účelom súdneho konania je dospieť ku vykonateľnému súdnemu
rozhodnutiu. Súdne konanie začalo podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu voči viacerým
žalovaným, pričom žalobca uplatnil svoj návrh voči každému zo žalovaných na úhradu celkovej sumy

spoločne a nerozdielne. Ako súd správne uvádza, šiesti žalovaní odpor nepodali a preto boli zaviazaní k
úhrade žalovanej sumy spoločne a nerozdielne. Žalobca teda disponuje právoplatnými a vykonateľnými
titulmi na vymoženie žalovanej sumy a teda žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný. Súd v bode
11. odôvodnenia uznesenia prekvapivo tvrdí: „Súd zdôrazňuje, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
zaplatenia sumy 20.640,- eur voči žalovaným v 1. až 101 rade, pričom platobným rozkazom vydaným

OS BB bol žalobca úspešný voči ôsmim žalovaným, ktorí voči nemu nepodali odpor,...“ Ide o vedome
nepravdivé tvrdenia. Súd má vedomosť o tom, že žalobca si uplatnil nárok na úhradu žalovanej sumy
spoločne a nerozdielne, takže žalobcovi bola priznaná celá suma aj s príslušenstvom. Tvrdenie súdu by
bolo relevantné, ak by si žalobca uplatnil 204,36 eur voči každému zo 101 žalovaných (204,36 eur x 101
= 20.640,- eur), čo sa však samozrejme nestalo. Súd teda rozhodol vo výrokoch II. a III. arbitrárne

8. Súd žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo má za to, že žalobca zapríčinil zastavenie konania. Žalobca
súdu navrhol prerušenie konania za účelom hospodárnosti, a to až do ukončenia exekučného konania.
Súd prekvapivo návrhu nevyhovel a mal za to, že je dôvodné súbežne s priebehom exekučného konania
viesť aj riadne civilné konanie, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a jeho efektivity. Súd

navodzuje dojem, že konanie viedli žalovaní, ktorí nepodali odpor voči žalobcovi a že sa jedná o ochranu
ich práv, čo samozrejme nie je pravda. Z danej prekvapivej myšlienkovej konštrukcie súd vyvodil, že je
dôvodné pokračovať v konaní, a to napriek tomu, že celý nárok bol už žalobcovi priznaný. Tým, že súd
nevyhovel návrhu na prerušenie konania, došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa písm. d) ust. §365 CSP. Totiž tí žalovaní, ktorí odpor podali, budú mať povinnosť uhradiť pomerne to, čo za nich uhradili
šiesti žalovaní, ktorí odpor nepodali
9. Žalobca je pánom sporu, nie žalovaní. Žalobca môže kedykoľvek pred prvým pojednávaním vziať

žalobu späť. Žalobca bol plne úspešný v nároku voči všetkým žalovaným a to tým, že šiesti žalovaní sú
povinníuhradiťcelúsumuspoločneanerozdielne.Súdvychádzalznesprávnehoskutkovéhoaprávneho
stavu, že žalobca sa domáhal jednou žalobou náhrady konkrétnej sumy voči každému zo žalovaných.
Uznesenie je preto arbitrárne, súd dospel k nesprávnemu skutkovému stavu a taktiež súd nesprávne vec
právne posúdil. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Ndob/3/2023 z

26.júla2023,ktoréjeakojudikátzverejnenépodč.44vZbierkerozhodnutíastanovískNSSRč.4/2023.

10. Žalobca bol v konaní stopercentne úspešný (upomínacie konanie tvorí jeden celok s konaním pred
všeobecným súdom). Pokiaľ mal súd aj za to, že mal údajne žalobca zapríčiniť zastavenie konania, tak
skutočnosť, že bol žalobca 100%tne úspešný v konaní ako celku bolo dostatočným dôvodom na to, aby
súd minimálne aplikoval ust. § 257 CSP a žalovaným trovy nepriznal.

11. Uznesenie napĺňa aj odvolací dôvod podľa písm. c) ust. § 365 CSP, a to na tom základe, že
rozhodnutie má mať de facto za následok, že žalobca v konaní napriek úspechu nebude úspešný.
Žalovaní dlhodobo bezodplatne užívajú majetok žalobcu, za čo mu neplatia žiadnu náhradu. Súd však
de facto kompenzačne vyvodil, že má žalobca zaplatiť.

12. Súdu neprislúcha rozhodovať o tom, od koľkých žalovaných si bude žalobca dlžnú sumu vymáhať.
Skutočnosť, že dlžnú sumu žiadal uhradiť žalobca spoločne a nerozdielne, mala za následok zánik
otázky množstva povinných, nakoľko stačil len jeden povinný pre úplný úspech žalobcu v spore. Žalobca
bol nútený konanie ukončiť, nakoľko už disponoval platným exekučným titulom, a teda o jeho nároku

bolo právoplatne rozhodnuté. Konanie súdu nebolo podložené žiadnym procesným predpisom a jedná
sa o zásadnú ľubovôľu súdu v spôsobe vedenia konania, ktoré sa prieči účelu súdneho konania a teda
cieľu, aby žalobca nadobudol právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

13. Súd vo výrokoch II. a III. priznal žalovaným 100%tný nárok na trovy voči žalobcovi. Daný rozsah

nie je dôvodný, nakoľko odpor voči platobnému rozkazu nebol účelný, nakoľko šiesti žalovaní odpor
nepodali, čo malo za následok 100%tný úspech žalobcu v spore. Následne, súd mal vedomosť o tom,
že prebieha exekučné konanie a zároveň že podal žalobca z dôvodu hospodárnosti konania návrh na
prerušenie konania do skončenia exekúcie. Preto pokiaľ súd vyzval žalovaných na vyjadrenie sa, tak
súd tak učinil v čase, kedy mal vedomosť o tom, že žalobca bol v konaní už úspešný, a teda je vyjadrenie

sa žalovaných bezpredmetné. Úkon právnej služby - vyjadrenie sa do konania je teda neúčelný úkon
právnej služby. Súd teda rozhodol nesprávne a najmä arbitrárne, keď priznal žalobcom 100%tnú výšku
náhrady trov konania voči žalobcovi.

14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané

v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. m/ CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

15. Predmetom odvolacieho prieskumu, vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom i dôvodmi
podaného odvolania, bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil žalobcom tvrdených vád
rozhodnutia, a to podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), c), d), f), g) a h) CSP, vychádzajúc pritom z
konkrétnych dôvodov ako ich vymedzil odvolateľ v podanom odvolaní.

16. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

17. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok II. a III.
napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie žalovaným, ktorí boli v spore zastúpení právnymizástupcami, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Keďže výrok I.,
ktorýmbolokonaniezastavené avýrokIV.onepriznanínárokunanáhradutrovkonaniamedzižalobcom
a ostatnými žalovanými, neboli odvolaním napadnuté, neboli preto v odvolacom konaní predmetom

preskúmavania a nadobudli právoplatnosť

18. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana sporu domáha, aby odvolací súd
preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu
odvolacím súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní, resp. podľa § 365 ods.

3 CSP doplní do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací
súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri
svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli
uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré
by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd prihliadať nemôže, aj
keby takéto porušenia zistil. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za

nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa
§ 363 CSP. Zákonná povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí aj obsahovo
vymedziť, prečo má za to, že je ten ktorý odvolací dôvod naplnený, a teda musí uviesť konkrétne tvrdenia
a podoprieť ich konkrétnymi dôkazmi na preukázanie toho ktorého ním tvrdeného odvolacieho dôvodu.
Odvolací súd posudzuje správnosť napadnutého rozhodnutia, a to len v kontexte odvolacích dôvodov,

ktoré odvolateľ uvedie a obsahovo vymedzí do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

19. Vychádzajúc z princípu viazanosti odvolacími dôvodmi, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie preskúmal len podľa obsahového vymedzenia žalobcom podaného odvolania.

20. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že medzi zložky
práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,

právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany

sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu v
zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci
realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie
sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého
konania.

21. Odvolací súd nezistil, aby sa prvoinštančný súd dopustil uvedeného alebo iného akéhokoľvek
nesprávneho procesného postupu, ktorý by zakladal prípustnosť a aj dôvodnosť odvolacieho dôvodu
pod písm. b/ § 365 ods. 1 CSP.

22. Žalobca v podanom odvolaní na viacerých miestach považuje napadnuté rozhodnutie za arbitrárne.

23. Pokiaľ ide o arbitrárnosť, Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) vo svojich
rozhodnutiach, napr. v uznesení sp. zn. III. ÚS 44/2022 z 27. januára 2022 rozlišuje dve podoby.
Procesná arbitrárnosť je hrubým alebo opakovaným porušením zásadných ustanovení právnych

predpisovupravujúcichpostuporgánuverejnejmoci,hmotnoprávna(meritórna)arbitrárnosťsaprejavuje
ako extrémny nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie veci a závermi orgánu verejnej
moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu neobhájiteľné všeobecne akceptovateľnými
výkladovými postupmi (II. ÚS 576/2012). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že arbitrárnosť (i
zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí) všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich

právnych argumentov a skutkových okolností prejednávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky
alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu
(napr. IV. ÚS 115/03). Pritom uvedené nedostatky musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, tedaich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy. O
zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak sa zistí taká
interpretáciaaaplikáciaprávnej normyzostranysúdu,ktorázásadnepopieraúčelavýznamaplikovanej

právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne
protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne
jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS
301/06).

24. Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie odvolateľa, aby uznesenie súdu prvej inštancie bolo
arbitrárne, či už v procesnej rovine, aby prvoinštančný súd porušil akékoľvek ustanovenie právneho
predpisu upravujúceho postup súdu, alebo hmotnoprávnej, aby bol nesúlad medzi právnym základom
pre rozhodovanie veci a závermi súdu.

25. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie dáva odpoveď na otázky podstatné pre rozhodnutie

v spore. Prvoinštančný súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli
k rozhodnutiu; pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, spĺňa náležitosti
riadneho odôvodnenia v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

26. Odvolací súd navyše pri posudzovaní dôvodnosti namietaného porušenia procesných práv

odvolateľa nezistil také nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, ktoré by odôvodňovali záver, že jeho
výklad a záver boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. odôvodnenie rozhodnutia zmätočné.
Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia prvoinštančného súdu nevyplýva taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.

27. Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožnil, nepostačuje sama osebe
na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu. Za
procesnú vadu konania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP tak nemožno považovať to, že súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

28. Žalobca v odvolaní, pri vymedzení odvolacích dôvodov, uviedol aj odvolací dôvod podľa ust. § 365
ods. 1 písm. c/ CSP, teda že rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. V odôvodnení
odvolania však nenamietal nesplnenie procesných podmienok na strane súdu, nezákonné obsadenie
súdu, aby bolo rozhodnutie vydané vylúčeným sudcom alebo súd nesprávne obsadený. Pri slovnom
vymedzení tohto odvolacieho dôvodu uviedol, že rozhodnutie má mať de facto za následok, že žalobca

v konaní napriek úspechu nebude úspešný. Žalovaní dlhodobo bezodplatne užívajú majetok žalobcu
za čo mu neplatia žiadnu náhradu. Súd však de facto kompenzačne vyvodil, že má žalobca zaplatiť.
Žalobcom obsahové vymedzenie tohto odvolacieho dôvodu nezodpovedá jeho zákonnému zneniu.
Napriek uvedenému, odvolací súd nezistil, aby neboli splnené procesné podmienky na strane súdu,
aby rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, a preto konštatuje nedôvodnosť tejto

odvolacej námietky.

29. K námietke inej vady, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd poznamenáva, že tento odvolací dôvod dopadá na také
pochybeniavprocesnompostupesúdu,ktoréniesúsubsumovateľnépodzostávajúceodvolaciedôvody.

Takéto pochybenia sa stávajú relevantnými až za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Takouto vadou môže byť napríklad nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť
súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2
CSP, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami v zmysle ust. § 193 CSP alebo napríklad posúdenie
predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu v zmysle ust. § 194 ods. 2

CSP, alebo akékoľvek iné pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod
ostatné odvolacie dôvody a mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V postupe súdu prvej
inštancie odvolací súd neidentifikoval naznačené ani iné vady, ktoré by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

30. Uvedený odvolací dôvod spájal žalobca s tým, že súd prvej inštancie nevyhovel jeho návrhu na
prerušenie konania. Žalobca prvoinštančnému súdu vyčíta, že pokračoval v konaní, napriek tomu, že
celý nárok bol už žalobcovi priznaný. Na tomto mieste je potrebné žalobcovi dať do pozornosti, že
napriek tomu, že v upomínacom konaní disponoval právoplatným a vykonateľným platobným rozkazomvoči žalovaným, ktorí nepodali odpor, bol to práve žalobca, ktorý navrhol pokračovať v konaní na
príslušnom súde voči žalovaným, ktorí odpor podali. Následne po postúpení veci upomínacím súdom
príslušnému súdu, vzal žalobu späť, teda nemal už záujem pokračovať v konaní. Pokiaľ žalobca vzal

žalobu späť, je otázka prerušenia konania, irelevantná a úkon žalobcu – späťvzatie žaloby v sebe
konzumuje aj návrh na prerušenie konania. Nedôvodne teda žalobca vytýka prvoinštančnému súdu
neprerušenie konania, pokiaľ vzal žalobu späť.

31. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto

nesprávnosť môže byť spôsobená chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávnym
vyhodnotením vykonaných dôkazov, nesprávnosťou postupu a/alebo záverov pri ostatných spôsoboch
vytvárania skutkového základu alebo predpokladom dotvorenia skutkového stavu ďalšími prípustnými
prostriedkami procesnej obrany či prostriedkami procesného útoku.

32.Vdanomprípadeodvolacísúdpooboznámenísasospisovýmmateriálomdospelkzáveru,ževšetky

skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a zodpovedajú obsahu
súdneho spisu a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov
preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

33. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

34.Odvolacísúdskúmaluvedenýodvolacídôvodadospelkzáveru,žeprvoinštančnýsúdsauvedeného
pochybenia nedopustil. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho
vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Prvoinštančný súd ani pri právnom posúdení
veci nepochybil.

35. Odvolací súd sa preto stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej
inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil, vyvodil z nich i
správny právny záver a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

36. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

37. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, náhradu tých trov
konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti v konaní musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť,

pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

38. Základným kritériom pre rozhodovanie o náhrade trov konania je zásada úspechu v spore vyjadrená
v ust. § 255 CSP, ktorá je však doplnená zásadou zavinenia § 256 CSP. Zmyslom zásady zavinenia je
sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení

sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno,
ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Zavinenie sa posudzuje z procesného
hľadiska, vo vzťahu medzi tým, čoho sa žalobca žalobou domáhal a skutočnosťou, pre ktorú neskôr vzal
žalobu späť. Ak späťvzatie žaloby nie je odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý by konal
v zmysle petitu žaloby, potom nie je súvislosť a ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu

k žalobnému nároku (petitu) a späťvzatím žaloby. V takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení
konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je jeho správanie, prejav vôle – späťvzatie žaloby.

39. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch

procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.40. Ak žalobca žalobu vzal späť bez uvedenia dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie
žalovaného, a teda procesné zavinenie nemožno pričítať žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca,
ktorý z procesného hľadiska nesie zodpovednosť za vzniknuté trovy.

41. Žalobca vzal žalobu späť, avšak nie v dôsledku správania žalovaných, preto procesne zavinil
zastavenie konania a je povinný znášať vzniknuté trovy konania žalovaných.

42. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca späťvzatím žaloby bez zavinenia žalovaných

z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, čím žalovaným vznikol nárok na náhradu trov
konania. Správne prvoinštančný súd poukázal na tú skutočnosť, že žalobca na výzvu súdu podľa
§ 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní navrhol pokračovať v konaní na súde
príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, napriek tomu, že platobným
rozkazom vydaným Okresným súdom Banská Bystrica bol už úspešný voči ôsmim žalovaným, ktorí proti
nemu odpor nepodali, takže voči ním nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Je správny aj záver

súdu prvej inštancie o tom, že ak bol žalobca v upomínacom konaní úspešný z dôvodu nepodaného
odporu voči ôsmim žalovaným, neznamená to automaticky, že by bol úspešný aj v tomto konaní voči
zvyšným deväťdesiatimtrom žalovaným.

43. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 05.01.2022 sa domáhal voči

žalovaným v 1. až 101. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 20.640,- eur a náhrady trov
konania.

44. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 24.03.2022 platobný rozkaz sp.zn.
17Up/3/2022, ktorým uložil žalovaným v 1. až 101. rade povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia

platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu 20.640,- eur, alebo v tej istej
lehote podať odpor. Zároveň uložil žalovaným povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného
rozkazu zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 1.381,02 eur, a to žalobcovi
prostredníctvom jeho zástupcu v konaní. Žalovaní v 4., 5., 23., 26., 32., 37., 50., 88. rade proti
platobnému rozkazu v zákonnej lehote nepodali odpor, takže voči nim nadobudol právoplatnosť dňom

13.07.2022, resp. 30.07.2022 (žalovaná v 23. rade). Žalovanému v 39. rade nebolo možné doručiť
platobný rozkaz do vlastný rúk a zvyšní žalovaní podali v zákonnej lehote proti platobnému rozkazu
odpor, preto na návrh žalobcu pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa
Civilného sporového poriadku, Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Bardejov.

45. Pred začatím prvého pojednávania žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd
konanie zastavil. Dôvodom späťvzatia bola skutočnosť, že platobný rozkaz vydaný Okresným súdom
Banská Bystrica predstavuje právoplatný a vykonateľný exekučný titul na úhradu celej žalovanej sumy.

46. Žalobca ako dominus litis disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť

a v prípade splnenia zákonných podmienok tým dosiahnuť zastavenie konania bez meritórneho
rozhodnutia. Ide súčasne o úkon fakultatívny, keďže žiadne ustanovenie právneho poriadku neukladá
žalobcovi povinnosť vziať podanú žalobu späť za akýchkoľvek podmienok.

47. Samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby je relevantná pri rozhodovaní o povinnosti

nahradiť trovy konania. V prípade zastavenia súdneho konania nemôže konanie dospieť do štádia
meritórneho rozhodovania. Preto nemožno k určeniu, kto vznik nákladov súdneho konania spôsobil,
použiť kritérium úspechu vo veci a týmto kritériom sa stáva práve zavinenie toho (chápané v čisto
procesnom slova zmysle), kto zavinil, že súdne konanie neskončilo meritórnym rozhodnutím.

48.Kodvolacímnámietkamžalobcu,ktorýmitvrdil,žebolvkonanívplnomrozsahuúspešný,jepotrebné
zdôrazniť, že v konaní bol úspešný iba proti tým žalovaným, voči ktorým platobný rozkaz nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť. Iba títo žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu. Proti
ostatnýmžalovaným,ktorípodaliodporprotiplatobnémurozkazualebosaimplatobnýrozkaznepodarilo
doručiť,žalobcanebolúspešný,pretožežalobuvzalspäťazdôvodutohtodispozitívnehoúkonužalobcu,

nebolo možné žalobu prejednať v merite veci a dospieť k úspechu resp. neúspechu žalobcu v konaní.
Niejepravdivétvrdeniežalobcu,abysúdprvejinštancievychádzalztoho,žežalobcasadomáhaljednou
žalobou náhrady konkrétnej sumy voči každému zo žalovaných. Nikde v napadnutom uznesení nie je
takáto skutočnosť uvedená, ani z neho nie je možné takýto záver vyvodiť.49. Žalobca zavinil zastavenie konania tým, že napriek tomu, že už disponoval právoplatným
avykonateľnýmplatobnýmrozkazom,navrholpokračovaťvkonaníprotiostatnýmžalovanýmanásledne

vzal žalobu späť z dôvodu, ktorý mu už bol známy v čase podania návrhu na pokračovanie konania,
a to právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu na celú žalovanú sumu. Tým zavinil vznik trov
žalovaným, ktorí podali odpor a museli sa brániť proti žalobe, keď mali za to, že je nedôvodná. Žalobca
môže tak ako uvádza v odvolaní kedykoľvek pred prvým pojednávaním vziať žalobu späť, avšak musí
znášať aj následky v podobe náhrady trov konania, pokiaľ ich svojim správaním zavinil. Žalobcovi nič

nebránilo, napriek právoplatnému a vykonateľnému platobnému rozkazu, pokračovať v konaní aj proti
ďalším žalovaným, ktorí podali odpor. Nešlo by o prekážku právoplatne rozhodnutej veci, keďže by
nebola zachovaná totožnosť osôb, keď platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť iba voči žalovaným,
ktorí odpor nepodali. V ďalšom konaní by bola predmetom sporu tá istá suma ako v upomínacom konaní,
avšak konanie by pokračovalo iba proti žalovaným, proti ktorým nie je platobný rozkaz právoplatný.
Pokiaľ by neboli splnené procesné podmienky konania, medzi ktoré patrí aj prekážka rozsúdenej veci,

súd prvej inštancie by bol povinný ex offo konanie zastaviť.

50. Pokiaľ žalobca vyčíta súdu prvej inštancie, že neprerušil konanie a mal za to, že je dôvodné
pokračovať v konaní, napriek tomu, že celý nárok bol už žalobcovi priznaný, tak odvolací súd uvádza, že
bol to práve žalobca, ktorý navrhol pokračovať v konaní po tom ako už disponoval exekučným titulom.

51. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Ndob/3/2023 zo dňa 26.07.2023 nemá
žiadnu relevanciu k prejednávanému sporu, v súvislosti s náhradou trov konania a procesným zavinením
na zastavení konania. Najvyšší súd konštatuje, že z hľadiska uplatneného peňažného nároku konanie
začaté na upomínacom súde tvorí jeden celok s konaním na súde príslušnom podľa CSP, pričom pre

skúmanie procesných podmienok sú rozhodné okolnosti v momente začatia konania na upomínacom
súde (§ 36 CSP). Najvyšší súd v uvedenom konaní rozhodoval spor o príslušnosť. Žiadne východiská
k úspechu v konaní žalobcu vo vzťahu ku všetkým žalovaným z neho nie je možné vyvodiť.

52. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255

CSP), aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho nemusí uložiť
neúspešnej strane sporu povinnosť nahradiť trovy konania vzniknuté úspešnej strane, resp. nemusí
strane, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením uložiť, aby tieto trovy nahradila protistrane. Každé
rozhodnutie súdu, ktorým sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty
výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností

konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu ust. § 257 CSP a v nej obsiahnutej
formulácie ,,existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa“.

53. Odvolací súd nevzhliadol v tomto spore dôvody hodné osobitného zreteľa k aplikácii ust. § 257
CSP, ani sám žalobca neuvádzal relevantné dôvody pre použitie uvedeného ustanovenia. Žalobca

neidentifikoval na svojej strane také majetkové pomery, ktoré by mohli podnietiť súd ďalej skúmať
ostatné okolnosti k prípustnosti použitia § 257 CSP. Ani v postoji žalovaných podľa obsahu súdneho
spisu, charakteru sporu alebo procesnej situácie (žalobca nebol úspešný proti žalovaným, ktorí podali
odpor, ktorú skutočnosť odvolací súd vysvetlil vyššie), niet dôvodu k výnimočnému nepriznaniu náhrady
trov konania žalovaným.

54. K účelnosti úkonov žalovaných počas konania nie je oprávnený odvolací súd sa v tomto štádiu
konania vyjadrovať a hodnotiť ich, keďže skúmanie účelnosti úkonov bude predmetom posúdenia
v štádiu rozhodovania o výške náhrady trov konania súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

55. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobcu neboli dôvodné a
skutočnosti uvedené v jeho odvolaní neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych
záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, preto bolo uznesenie súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdené.

56. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaní boli úspešní, no
v priebehu odvolacieho konania im žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesneneúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z
čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr
podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a

následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne
trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti
civilného sporového konania.

57. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).