Rozsudok – Zmluvy ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2026

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123203954
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Bajánková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:4123203954.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej a

členov senátu JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej v spore žalobcu: RED_constructor
s. r. o., Bratislava, Pribišova 47, IČO: 52 441 016, zastúpený advokátskou kanceláriou ius aegis s. r. o.,
Bratislava, Trnavská cesta 100, IČO: 36 857 203, proti žalovaným: 1/ D. K.T., nar. XX. XX. XXXX, L.,
T. XXX/XXX, zastúpená advokátom JUDr. Mariánom Dobišom, Nitra, Sládkovičova 3, IČO: 50 003 534,
2/ X. I., nar. XX. XX. XXXX, K. L. Ž., T. XXX/XX, zastúpená advokátom Mgr. Martinom Lieskovským,
Nitra, Farská 40, IČO: 42 427 291, o nahradenie prejavu vôle, vedenom na Okresnom súde Nitra pod
sp. zn. 19C/40/2023, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 8. augusta 2024 sp.

zn. 8Co/49/2024, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalovaným 1/ a 2/ priznáva na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom č. k.
19C/40/2023-404 zo dňa 13. decembra 2023 rozhodol tak, že žalobu zamietol (výrok I.) a súčasne o
nároku na náhradu trov konania medzi stranami sporu navzájom rozhodol tak, že žalovaná v 1/ rade a
žalovaná v 2/ rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej

bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (výrok II.).
1.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na zistený skutkový stav sporu, citované
ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - § 37
ods. 1, § 50a ods. 1 až 3) a citované ustanovenie § 229 Civilného sporového poriadku (CSP - zákon
č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov), odôvodnil nasledovne. V konaní nebolo sporným, že
strany sporu sa v zmluve o budúcej kúpnej zmluve zaviazali, že do dojednanej doby uzavrú kúpnu
zmluvu, na základe ktorej dôjde k prevodu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam zo žalovaných na

žalobcu. Túto zmluvu súd vyhodnotil ako platný právny úkon, na základe ktorého vznikli stranám sporu
vzájomné práva a povinnosti. Povinnosťou zmluvných strán bolo uzavrieť kúpnu zmluvu v lehote do 15.
12. 2022. Hoci v zmluve budúcej kúpnej zmluvy sa na uzavretie kúpnej zmluvy zaviazali obe zmluvné
strany, teda žalobca, ako aj žalované v 1/ a 2/ rade, budúca kúpna zmluva mala byť v zmysle čl. II
bodu 5. zmluvy o budúcej zmluve uzavretá na základe výzvy budúceho kupujúceho. Žalované boli
síce v zmysle zmluvy povinné zmluvu so žalobcom uzavrieť, nie ony boli oprávnené uzavretie zmluvy
iniciovať. V súvislosti so stanovením lehoty, do ktorej má k uzavretiu budúcej zmluvy dôjsť, súd uviedol,

že ide o obligatórnu náležitosť zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Stanovenie lehoty na uzavretie zmluvy
má pre zmluvné strany význam aj z toho hľadiska, že ide o časové ohraničenie záväznosti zmluvy
o budúcej zmluve pre jej zmluvné strany. Zo samotnej podstaty inštitútu zmluvy o budúcej zmluve
vyplýva, že v lehote zmluvou o budúcej zmluve stanovenej, má dôjsť k uzavretiu budúcej zmluvy. Pokiaľk uvedenému nedôjde, vznikne účastníkom zmluvy (jednej alebo obidvom zmluvným stranám) právo
domáhať sa v lehote jedného roka na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím.
Vzhľadom k záväzku zmluvných strán uzavrieť budúcu zmluvu v dojednanej lehote sa predpokladá,

že zmluvné strany, pokiaľ majú na uzavretí budúcej zmluvy ozajstný záujem, vyvinú úsilie smerujúce k
tomu, aby k uzavretiu budúcej zmluvy skutočne došlo. Zmluva o budúcej kúpnej zmluve si tak vyžaduje
aktívne konanie zmluvnej strany oprávnenej dožadovať sa uzavretia budúcej zmluvy. V prejednávanom
spore podmienka aktívneho konania žalobcu smerujúceho k uzavretiu budúcej zmluvy v stanovenej
lehote preukázaná nebola, a preto žalobe nebolo možné vyhovieť. Žalobca síce preukázal, že mal

vážny záujem o kúpu nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a na
realizáciu svojho projektu vyvinul nemalé finančné prostriedky, svoj skutočný záujem a pripravenosť
uzavrieť budúcu zmluvu v lehote stanovenej v zmluve o budúcej kúpnej zmluve (do 15. 12. 2022) však
nepreukázal, uzavrel okresný súd.
1.2. Podľa dojednania zmluvných strán v zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 8. 4. 2022 mala
byť budúca zmluva uzavretá najneskôr do 70 dní od podpisu predmetnej zmluvy všetkými zmluvnými

stranami, t. j. najneskôr do 17. 6. 2022. V dodatku č. 1 zo dňa 16. 6. 2022 sa zmluvné strany dohodli
na zmene článku II. bodu 2 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve tak, že zmluvné strany sa zaviazali
budúcu zmluvu uzavrieť najneskôr do 90 dní od podpisu predmetného dodatku, teda najneskôr do 14.
9. 2022. Dňa 14. 9. 2022 strany sporu uzavreli dodatok č. 2 k zmluve o budúcej kúpnej zmluve, v
ktorom opäť zmenili článok II. bod 2 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve tak, že sa zaviazali uzatvoriť

kúpnu zmluvu najneskôr do 15. 12. 2022. V konaní nebolo sporným, že koniec lehoty na uzavretie
budúcej zmluvy sa posúval práve z iniciatívy žalobcu, a to vždy krátko pred jej uplynutím. Žalované
po podpísaní dodatku č. 2 už nemali na ďalšom predlžovaní termínu uzavretia zmluvy záujem a ďalší
dodatok, ktorým by došlo k predĺženiu lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy so žalobcom, neuzavreli.
Takéto konanie nemožno žalovaným vyčítať. Vychádzajúc zo zmluvnej voľnosti garantovanej platným

právnym poriadkom Slovenskej republiky bolo nutné konštatovať, že bolo výlučne na vôli žalovaných, či
žalobcovi vyjdú v súvislosti s predĺžením lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy v ústrety aj tretíkrát alebo nie.
Žalované rozhodne neboli povinné so žalobcom sa na takomto predĺžení dohodnúť a pokiaľ k dohode
medzi zmluvnými stranami a uzavretiu tretieho dodatku nedošlo, práva a povinnosti zmluvných strán
sa posudzujú podľa toho, ako boli dojednané, teda na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa

8. 4. 2022 a jej ďalších dvoch dodatkov zo dňa 16. 6. 2022 a 14. 9. 2022, čo znamená, že žalobca a
žalované mali budúcu zmluvu uzavrieť do 15. 12. 2022.
1.3. Súd dospel k záveru, že kúpna zmluva nebola v dojednanom termíne do 15. 12. 2022 uzavretá nie
z dôvodov na strane žalovaných, ale práve z dôvodov na strane žalobcu. Žaloba o nahradenie prejavu
vôle má svoje opodstatnenie v prípadoch, kedy zmluvná strana zmluvy o budúcej kúpnej zmluve napriek

splneniu podmienok odmieta zmluvu uzavrieť, čo však nie je tento prípad. V prejednávanej veci sa
žalobca v lehote stanovenej zmluvou o budúcej zmluve v znení jej dodatkov o uzavretie kúpnej zmluvy
ani nepokúsil. Z emailu žalobcu odoslaného realitnej maklérke S. I. bolo preukázané, že žalobca sa
ešte dňa 4. 12. 2022 usiloval o uzavretie ďalšieho dodatku, ktorým by sa lehota na uzavretie kúpnej
zmluvy opäť predĺžila. Predĺženia zmluvy sa dožadoval o ďalšie štyri mesiace. Skutočnosť, že žalobca

chcel túto lehotu predĺžiť ešte aj dňa 14. 12. 2022 na stretnutí so žalovanou v 1/ rade, potvrdili aj
obe žalované. Vzhľadom na preukázanú snahu žalobcu o predĺženie lehoty na uzavretie zmluvy sú
namieste vážne pochybnosti o tom, či žalobca bol skutočne už dňa 15. 12. 2022 pripravený kúpnu
zmluvu so žalovanými reálne uzavrieť alebo nie. Žalobca síce súdu predložil výzvu zo dňa 13. 12.
2022, ktorú odoslal žalovaným emailom dňa 14. 12. 2022 o 0:54, uvedené však jeho skutočný záujem

o uzavretie kúpnej zmluvy v stanovenom termíne nepreukazuje. V kontexte ďalších v decembri 2022
realizovaných úkonov zo strany žalobcu nie je možné na výzvu zo dňa 13. 12. 2022 nazerať ako na
platný a vážne mienený právny úkon. Žalobca nepreukázal, že mal skutočný záujem so žalovanými
dňa 15. 12. 2022 kúpnu zmluvu uzavrieť. Vo výzve zo dňa 13. 12. 2022 žalobca žalovaným navrhol
termín podpisu kúpnej zmluvy na deň 15. 12. 2022 o 10:00 hod. na Mestskom úrade v Nitre, na ktoré

stretnutie sa sám ani nedostavil. Po vykonaní dokazovania súd konštatuje, že mal preukázané, že dňa
15. 12. 2022 v čase cca od 9:45 hod. do 10:20 hod. sa na Mestský úrad v Nitre dostavila žalovaná v 1/
rade a bol to práve žalobca, ktorý tam neprišiel. Prítomnosť žalovanej v 1/ rade na Mestskom úrade v
Nitre a jej pripravenosť so žalobcom kúpnu zmluvu uzavrieť preukazujú predložené fotografie, časenky
a potvrdili ju aj obe žalované. Z ich výsluchu bolo preukázané, že žalovaná v 1/ rade sa na Mestský

úrad v Nitre dňa 15. 12. 2022 dostavila, zapísala sa do knihy návštev, vyhotovila fotografie, vytlačila
časenky. Žalovaná v 2/ rade bola rovnako pripravená zmluvu so žalobcom v stanovený deň 15. 12. 2022
uzavrieť, v tento deň sa nachádzala v Nitre, na mestský úrad sa nedostavila len vzhľadom na vyjadrenia
žalobcu, pretože po predchádzajúcich jeho vyjadreniach nepredpokladala, že sa sem dostaví on sám.Žalobca síce v konaní namietal teatrálnosť vystupovania žalovanej v 1/ rade v súvislosti s vyhotovením
fotografií, na druhej strane však sám žiaden dôkaz o svojej prítomnosti na Mestskom úrade v Nitre
dňa 15. 12. 2022 nepreukázal. Vyjadrenie žalobcu na pojednávaní, v ktorom len odkazoval na svoje

predchádzajúce písomné podania, za absencie akýchkoľvek ďalších podporných dôkazov, vyznelo v
porovnaní s vyjadreniami žalovaných nepresvedčivo. Prítomnosť žalobcu na Mestskom úrade v Nitre
nepreukazuje ani výpis hovorov, z ktorého jednak nie je možné určiť presný čas ich uskutočnenia a
zároveň vôbec nepreukazujú, že žalobca sa mal dňa na mestskom úrade nachádzať.
1.4. Žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že mal k 15. 12. 2022 zabezpečené financovanie kúpnej

ceny nehnuteľností. Z vyjadrení žalobcu súd vyvodil, že žalobca vlastnými zdrojmi v rozsahu potrebnom
na zaplatenie kúpnej ceny v uvedenom období nedisponoval. Žalobca sám uviedol, že finančné zdroje
očakával ako výnos zo svojho developerského projektu, a preto chcel so žalovanými uzavrieť ďalší
dodatok k zmluve o budúcej zmluve. Pokiaľ by mal žalobca dostatok vlastných zdrojov, uvedené
by netvrdil a ani by sa o predĺženie lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy (a tým aj úhradu kúpnej
ceny) uzavretím ďalšieho dodatku nepokúšal. Nepresvedčivo vyznievajú aj vyjadrenia žalobcu ohľadom

možnosti financovania kúpnej ceny prostredníctvom obchodných partnerov. Konateľ žalobcu síce
poukázal na portfólio holdingu, nepredložil však ani jeden dôkaz, ktorým by preukázal svoju pripravenosť
dňa 15. 12. 2022 uhradiť v prospech žalovanej v 1/ rade sumu vo výške 285.000 eur a v prospech
žalovanej v 2/ rade sumu vo výške 109.250 eur.
1.5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže

žalované boli v konaní úspešné, zatiaľ čo žalobca nedosiahol žiadny materiálne merateľný úspech, súd
priznal žalovaným náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu (100 %). O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

2. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 27. 05. 2024 č. k. 19C/40/2023-481 rozhodol o zrušení
neodkladného opatrenia, teda o zrušení uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 22. 06. 2023
č. k. 19C/40/2023-193 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 31. 08. 2023 č. k.
12Co/92/2023-343, čo s poukazom na ust. § 335 ods. 1 CSP odôvodnil tým, že neodkladné opatrenie
je nezlučiteľné s procesným neúspechom žalobcu vo veci samej, s ohľadom na výsledok sporu bolo

nariadené neodkladné opatrenie (teda) potrebné obligatórne zrušiť.

3.KrajskýsúdvNitre(ďalejaj„odvolacísúd“)rozsudkomz8.augusta2024sp.zn.8Co/49/2024rozhodol
tak, že rozsudok a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil (prvý výrok) a žalovaným v 1/ a 2/ rade priznal
proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého bude

konať a rozhodovať súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
(druhý výrok)
3.1. V odôvodnení uviedol, vo vzťahu k odvolacím námietkam (dôvodom odvolania) k nesprávnemu
procesnému postupu konajúceho súdu odvolací súd poukázal na to, že o termíne pojednávania boli
všetky na pojednávaní dňa 04. 12. 2023 prítomné strany riadne oboznámené, s ďalším termínom

pojednávania 13. 12. 2023 o 08:00 hod., pokiaľ si pre to konateľ žalobcu nesprávne poznačil hodinu
pojednávania, nešlo o procesné pochybenie súdu. Tento sa v daný deň dostavil na pojednávanie,
čo svedčí o tom, že uvedený deň pojednávania vedel a pokiaľ aj v zápisnici z pojednávania dňa
04. 12. 2023 bol uvedený nesprávny rok, išlo o zrejmú nesprávnosť, ktorá však ani žalobcu v účasti
na pojednávaní dňa 13. 12. 2023 nezmiatla. Čo sa týka predbežného právneho posúdenia veci,

toto na pojednávaní dňa 04. 12. 2023 bolo vykonané, keď následne po ňom žalobca návrhy na
doplnenie dokazovania nenavrhoval, teda okamih vykonania predbežného právneho posúdenia veci
súdom v rámci prebiehajúceho pojednávania vplyv na procesný postup strán a zákonnosť a správnosť
napadnutého rozsudku nemal. Súd nebol povinný žalobcovi doručovať zápisnicu z pojednávania dňa
13. 12. 2023 a ani jej prípadné nenachádzanie sa v elektronickom spise nemá vplyv na vecnú správnosť

už vyhláseného rozhodnutia, keďže žalobcovi nič nebránilo do súdneho spisu nahliadnuť, prípadne si
uvedenú zápisnicu od súdu vyžiadať, resp. si prehrať zvukovú nahrávku pojednávania.
3.2. Čo sa týka porušenia povinnosti súdu vykonať navrhnuté dôkazy odvolací súd poukázal na to, že
súd rozhoduje o tom, ktoré dôkazy vykoná, pričom v tomto smere poukázal na vyjadrenie žalobcu z
pojednávania zo dňa 04. 12. 2023 ako aj na to, že pre rozhodnutie v tomto spore je podstatným výlučne

posúdenie konaní strán sporu voči sebe navzájom, a nie konanie žalovaných vo vzťahu k pánovi I. po dni
15. 12. 2023, ktorý deň ani žalobca nespochybnil v tom, že ide o deň, do ktorého malo nastať splnenie
uzavretej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, a teda kedy malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy; dôvody
nevykonania dokazovania prvoinštančný súd náležite odôvodnil.3.3. Čo sa týka odvolacích dôvodov žalobcu k tvrdenému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci
odvolací súd primárne poukázal na to, že pri zmluve o budúcej zmluve je potrebné rozlišovať spoločnú
povinnosť zmluvných strán kúpnu zmluvu uzavrieť a to, ktorej zo zmluvných strán prináležalo vyzvať

druhú zmluvnú stranu k podpísaniu kúpnej zmluvy, keď v zmysle čl. II. bodu 5 Zmluvy mala byť
kúpna zmluva uzatvorená na základe výzvy žalobcu ako budúceho kupujúceho. Súd prvej inštancie
náležite a vecne (logicky) správne odôvodnil záver o tom, že žalobca nepreukázal dostavenie sa na
Mestský úrad v Nitre dňa 15. 12. 2022, t. j. na miesto ním určené vo výzve žalovaným, avšak k
uvedenému žalobca v odvolaní uvádzal len to, že sa na toto dohodnuté miesto dostavil, teda zotrvával

na svojom vyjadrení bez toho, že by vôbec náležite odôvodnil, z ktorých skutočností záver súdu prvej
inštancie (a jeho odôvodnenie) o tom, že sa na toto miesto nedostavil nemôže byť správny, teda
odvolacie dôvody v tejto časti boli z jeho strany nedostatočné. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo
skúmanie konania žalovaných vo vzťahu k pánovi I. po uplynutí dňa 15. 12. 2022 pre rozhodnutie
tohto sporu bezpredmetným (irelevantným), nakoľko bolo predovšetkým potrebné pre rozhodnutie v
spore posúdenie toho, či si sám žalobca svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o budúcej kúpnej

zmluve splnil, čo ani podľa názoru odvolacieho súdu vyvodiť z dokazovania vykonaného v spore
nemožno. Listinný dôkaz - čestné vyhlásenie pripojené k odvolaniu podľa názoru odvolacieho súdu
nebolo možné akceptovať s ohľadom na ust. § 366 CSP, keďže uvedené čestné prehlásenie (bez
podpisu jednej z označených osôb) žalobca mohol predložiť už pred súdom prvej inštancie, resp. v
podanom odvolaní vôbec nevysvetlil, prečo uvedené nepredložil prvoinštančnému súdu. Pokiaľ samotný

žalobca nepreukázal, že sa na Mestský úrad v Nitre sám v ním určený deň dostavil, nemôže pre
posúdenie nesplnenia jeho konania potrebného k uzatvoreniu kúpnej zmluvy obstáť ani jeho poukaz
na to, že žalovaná v 2/ rade sa tam nedostavila tiež, keď táto uvádzala pripravenosť sa tam v prípade
dostavenia sa žalobcu tiež dostaviť. Pri existencii samostatného zastúpenia oboch žalovaných každej zo
žalovaných prináleží náhrada trov právneho zastúpenia, a to bez ohľadu na to, že sa prípadné vyjadrenia

ich právnych zástupcov vzájomne podobajú (vzhľadom na možnú ich konzultáciu). V konaní tak nebolo
nijak preukázané, že by úmyslom žalovaných nebolo uzavrieť dojednanú kúpnu zmluvu, s ohľadom na
už predchádzajúce dodatky k zmluve uzatvorenie kúpnej zmluvy odďaľoval samotný žalobca, pričom
žalované už k ďalšiemu oddialeniu uzatvorenia kúpnej zmluvy uzatvorením ďalšieho dodatku v zmluve
o budúcej kúpnej zmluve nepristúpili, čo bolo ich právom slobodnej voľby a uplatnenia si vlastníckeho

práva k predmetným nehnuteľnostiam, resp. uplatnenia ich oprávnení vlastníka. O omyle žalobcu a jeho
vyvolaní žalovanými tak uvažovať nemožno, keď ostalo nejasným i to, v čom mal omyl žalobcu spočívať.
3.4. Odvolací súd ako vecne správne potvrdil i uznesenie súdu prvej inštancie vo veci zrušenia
neodkladného opatrenia, a to jednak s ohľadom na výsledok rozhodnutia sporu vo veci samej -
potvrdenie napadnutého rozsudku a tiež aj s ohľadom na jeho vecnú správnosť, keďže súdom prvej

inštancie aplikovaný procesný postup bol v plnom rozsahu v súlade so znením ust. § 335 ods. 1 CSP,
ktoré zákonné ustanovenie súdu prvej inštancie nedáva na výber vyčkanie na právoplatnosť rozhodnutia
vo veci samej, ale mu ukladá neodkladné opatrenie zrušiť, akonáhle žalobu vo veci samej zamieta.

4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie, prípustnosť

ktorého odôvodňoval § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP.
4.1. Namietal, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov,
čo má za následok jeho ústavnú neudržateľnosť. Zároveň je arbitrárny, nakoľko neobjektívne posúdil
konanie žalovaných v tak kruciálnom momente, ako je naplnenie zmyslu zmluvy o budúcej zmluve a
splnenie si povinností z právneho úkonu vyplývajúcich. Žalobca mal za to, že konajúci súd neobjektívne

prihliadal na povinnosti strán sporu ako zmluvných strán tak, že skúmal len a výlučne splnenie povinností
žalobcu ako iniciátora uzatvorenia riadnej kúpnej zmluvy, s odkazom na dojednanie v zmysle čl. II, bod
5 zmluvy o budúcej zmluve, pričom neposudzoval v takom istom rozsahu aj konanie žalovaných, ktoré
mali rovnakú povinnosť ako žalobca kúpnu zmluvu uzatvoriť. Skutočnosť, že žalobcovi prináležalo právo
vyzvať na uzatvorenie kúpnej zmluvy neznamená, že celú iniciatívu a proces uzatvorenia znáša výlučne

žalobca, ktorý mal podľa súdu aktivovať uzatvorenie, čo sa aj splnil tým, že vyzval na uzatvorenie kúpnej
zmluvy. Súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd v napadnutom rozsudku sa s uvedenou zmätočnosťou
nevysporiadali. Žalobca mal za to, že ak by konajúci súd riadne - objektívne posúdil úkony žalovaných
v kontexte aj následných krokov, kedy žalované hneď na druhý deň po ukončení viazanosti zmluvou
o budúcej zmluve, vedeli si dohodnúť podmienky predaja predmetu budúcej zmluvy s treťou stranou a

následne prijať aj zálohu musel byť tento proces vopred dohodnutý. Teda k dohodovaniu podmienok
došlo už počas viazanosti zmluvou o budúcej zmluve, teda je zrejmý úmysel žalovaných neuzatvoriť
kúpnu zmluvu so žalobcom, ak si dojednajú ako predávajúce „výhodnejšie podmienky predaja“. Ak by
na toto súd riadne prihliadal, došiel by k záveru, že aj manifestatívne konanie žalovanej 1/, ktorá sizabezpečila dôkaz - fotografie z miesta podpísania kúpnej zmluvy, len deklaruje, že sa na celý proces
neuzatvoreniakúpnejzmluvypripravila.Zostranyžalovanej1/išlooúmyselnékonanie.Nadruhejstrane
žalovaná 2/ deklarovala, že na mieste podpísania kúpnej zmluvy ani nebola, teda jasne dala najavo,

že povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu nemala. Tomuto premyslenému konaniu žalovaných nasvedčuje
aj SMS správa z 12. 12. 2022, v ktorej sa vyjadrili žalovaná 1/ aj v mene žalovanej 2/.... „že majú inú
predstavu“, teda toto určite nie je možné ponímať ako pripravenosť podpísať kúpnu zmluvu. Intenzita
závažnosti procesného porušenia konajúcich súdov v neprospech dovolateľa je uvedeným právnym
záverom žalobcu preukázaná. Súd aplikoval správne právne predpisy, avšak na ich základe nesprávne

vyhodnotil skutkový stav, pričom ako v prvom rozsudku okresného súdu bez náležitého posúdenia
konania žalovaných ako zmluvnej strany žalobu zamietol v neprospech žalobcu, ktorého označil za
jediného, kto porušil zmluvu o budúcej zmluve, teda ako jedinú povinnú zmluvnú stranu v rozpore s
ustálenou judikatúrou.
4.2. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania vyvodzovanej z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP
konkretizoval otázku nasledovne a uviedol:

„či zmluvná strana zmluvy o budúcej zmluve prejavila vážny záujem na uzatvorenie riadnej kúpnej
zmluvy“, nakoľko v napadnutom rozsudku konajúci súd prvej inštancie (s ktorým sa stotožnil v celom
rozsahu ako je uvedené v bode 24. napadnutého rozsudku) konštatoval, že primárne poukazuje
na to, že pri zmluve o budúcej zmluve je potrebné rozlišovať spoločnú povinnosť zmluvných strán
kúpnu zmluvu uzavrieť a to, ktorej zo zmluvných strán prináležalo vyzvať druhú zmluvnú stranu k

podpísaniu kúpnej zmluvy. V konaní nebolo nijak preukázané, že by úmyslom žalovaných nebolo
uzavrieť dojednanú kúpnu zmluvu, s ohľadom na už predchádzajúce dodatky k zmluve uzatvorenie
kúpnej zmluvy odďaľoval samotný žalobca, pričom žalované už k ďalšiemu oddialeniu uzatvorenia
kúpnej zmluvy uzatvorením ďalšieho dodatku v zmluve o budúcej kúpnej zmluve nepristúpili, čo bolo
ich právom slobodnej voľby a uplatnenia si vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, resp.

uplatnenia ich oprávnení vlastníka. Mal za to, že zmluvným dojednaním oprávňujúcim žalobcu vyzvať
žalované na uzatvorenie kúpnej zmluvy, udeľuje žalobcovi právo aktivovať podpísanie kúpnej zmluvy,
čo zaslaním výzvy z 14. 12. 2022 žalobca učinil. V ostatnom procese majú zmluvné strany zmluvy o
budúcej zmluve rovnaké práva a povinnosti, teda uzatvoriť kúpnu zmluvu. Súd konštatoval správne, že
žalobca mal vážny záujem o uzatvorenie kúpnej zmluvy, čo konajúce súdy zhodne potvrdili a skutkovo

to potvrdzuje konanie žalobcu, ktoré bolo nesporné ako vyplatil preddavok kúpnej ceny žalovaným, na
výstavbu na daných nehnuteľnostiach vyhlásil architektonickú súťaž, teda započal prípravy na realizáciu
investície, zabezpečil financovanie, vyhotovil kúpnu zmluvu v súlade s dojednaniami v zmluve o budúcej
zmluve, teda nesúhlas s jej obsahom zo strany žalovaných bola len obštrukcia, komunikoval s realitnou
agentúrou a žalovaným vyhovel pri dojednaní kúpnej ceny. Konajúce súdy teda správne zistili skutkový

stav, ale tento nesprávne právne posúdili, keď z diapazónu preukázaných a zistených úkonov žalobcu
účelovo vyňali len nepreukázanie účasti na Mestskom úrade v Nitre ako mieste podpísania zmluvy,
bez posúdenia tomu prislúchajúcich povinností žalovaných. Preferovaním povinností žalobcu a právnym
posúdením nesplnenia povinnosti neprítomnosťou na mieste podpísania kúpnej zmluvy bez prihliadnutia
na porušenie povinností zo strany žalovaných, došlo podľa názoru žalobcu k nesprávnemu právnemu

posúdeniu danej veci. Spravodlivým rozhodnutím v danej veci nepoškodzujúce žiadnu zo zmluvných
strán by bolo vyhovenie žalobe, nakoľko by sa naplnil zmysel a účel zmluvy o budúcej zmluve, žalované
by dostali kúpnu cenu, žalobca by realizoval pripravenú investíciu a novému vlastníkovi by sa vrátilo
plnenie, nakoľko čo do času prioritne prejavil záujem o predmet budúcej zmluvy žalobca.
4.3. Vzhľadom na vyššie uvedené, navrhol dovolaciemu súdu rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a

vec vrátiť na ďalšie konanie.

5.Žalovanévosvojomvyjadrenínavrhlidovolaciemusúdu,abydovolaniezamietolvzmysleustanovenia
§ 448 CSP, prípadne ako neprípustné odmietol.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená
v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§
424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie žalovaného 1/ vo
vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho súdu je potrebné v zmysle § 448 CSP zamietnuť.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP7. Dovolateľ uviedol, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok a nezrozumiteľnosť
dôvodov, čo má za následok jeho ústavnú neudržateľnosť. Zároveň je arbitrárny, nakoľko neobjektívne
posúdil konanie žalovaných, a to pri naplnení zmyslu zmluvy o budúcej zmluve a splnení si povinností

z právneho úkonu vyplývajúcich. Mal za to, že konajúci súd neobjektívne prihliadal na povinnosti strán
sporu ako zmluvných strán tak, že skúmal len a výlučne splnenie povinností žalobcu ako iniciátora
uzatvorenia riadnej kúpnej zmluvy, s odkazom na dojednanie v zmysle čl. II, bod 5 zmluvy o budúcej
zmluve, pričom neposudzoval v takom istom rozsahu aj konanie žalovaných, ktoré mali rovnakú
povinnosť ako žalobca kúpnu zmluvu uzatvoriť. Žalobca mal za to, že ak by konajúci súd riadne -

objektívne posúdil úkony žalovaných v kontexte aj následných krokov, kedy žalované hneď na druhý
deň po ukončení viazanosti zmluvou o budúcej zmluve, vedeli si dohodnúť podmienky predaja predmetu
budúcej zmluvy s treťou stranou a následne prijať aj zálohu musel byť tento proces vopred dohodnutý.
Taktiež vyjadril nesúhlas so skutkovými a právnymi závermi konajúcich súdov z dôvodu, že podľa neho
sa tieto závery nezhodujú so skutočnosťou, s vykonanými dôkazmi a boli nesprávne právne posúdené.
Dovolací súd preto, vychádzajúc z obsahu dovolania, skúmal existenciu tzv. vady zmätočnosti v zmysle

§ 420 písm. f) CSP. Ak totiž dovolanie z dovolacieho dôvodu uvedeného v § 420 CSP smeruje proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, potom existencia tohto
dôvodu, t. j. existencia niektorej z vád uvedených v tomto ustanovení (spôsobujúcich tzv. zmätočnosť
rozhodnutia) neznamená len splnenie podmienky prípustnosti dovolania, ale zakladá bez ďalšieho aj
jeho dôvodnosť.

8. Dovolací súd pristúpil k posúdeniu argumentačnej udržateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu z
pohľadu, či napĺňa záruky garantujúce, že výkon spravodlivosti v danom prípade nie je arbitrárny
(svojvoľný), teda takého práva strany sporu na odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je imanentnou súčasťou
práva na spravodlivý proces i práva na súdnu ochranu.

9. Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach, aktuálne napr. v uznesení
sp. zn. III. ÚS 44/2022 z 27. januára 2022 uviedol, že arbitrárnosť sa v zásade môže prejavovať
vo dvoch podobách. Procesná arbitrárnosť je hrubým alebo opakovaným porušením zásadných
ustanovení právnych predpisov upravujúcich postup orgánu verejnej moci, hmotnoprávna (meritórna)

arbitrárnosť sa prejavuje ako extrémny nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie veci a
závermi orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu neobhájiteľné všeobecne
akceptovateľnými výkladovými postupmi (II. ÚS 576/2012). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že
arbitrárnosť (i zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí) všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom
súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prejednávaných prípadov s pravidlami

formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti
takému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03). Pritom uvedené nedostatky musia dosahovať mieru ústavnej
relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho

rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy zo strany súdu,
ktorázásadnepopieraúčelavýznamaplikovanejprávnejnormy,aleboakdôvody,naktorýchjezaložené
súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky,
prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III.
ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).

10. Dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej
inštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 393 ods. 2 CSP a § 220 ods. 2 CSP
z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a
právnych otázok. Pokiaľ dovolateľ namietal, tú skutočnosť, že odvolací súd aplikoval správne právne

predpisy, avšak na ich základe nesprávne vyhodnotil skutkový stav, pričom ako v prvom rozsudku
okresného súdu bez náležitého posúdenia konania žalovaných ako zmluvnej strany žalobu zamietol v
neprospech žalobcu, ktorého označil za jediného, kto porušil zmluvu o budúcej zmluve, teda ako jedinú
povinnú zmluvnú stranu v rozpore s ustálenou judikatúrou, dovolací súd poukazuje na body 47. - 52.
rozhodnutia odvolacieho súdu, v zmysle ktorých: právne konformným i dostatočným spôsobom vysvetlil,

prečo za neuzavretie kúpnej zmluvy v stanovenej lehote zodpovedal žalobca. Vzhľadom na uvedené
dovolací súd považuje túto námietku za nedôvodnú.11. V súvislosti s námietkou dovolateľa týkajúcou sa nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu treba
zdôrazniť, že dovolaním nie je zásadne možné úspešne napadnúť hodnotenie dôkazov. Napadnúť
možno len výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, pričom nesprávnosť hodnotenia dôkazov, ako

to vyplýva zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, možno vyvodzovať len zo spôsobu, ako k výsledku
súd dospel. Dovolací súd poznamenáva, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal
slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom
konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť
skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože

(na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom súde nemá možnosť vykonávať
dokazovanie. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených
súdmi nižšej inštancie ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Inými slovami, na hodnotenie
skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú teda povolané súdy prvej inštancie a druhej
inštancie ako skutkové súdy a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým
stavom, tak ako ho zistil odvolací súd a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní

skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V
rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté
rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie
zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), a či konajúcimi súdmi prijaté závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý

proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak dovolací súd uvádza,
že tieto vady v prejednávanej veci nezistil a ďalšími námietkami sa nezaoberal, vzhľadom na to, že sa
jedná o polemiku so skutkovým stavom veci a nie o podstatné argumenty spôsobilé privodiť zmenu
rozhodnutia.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP

12. Dovolateľ uplatnil dovolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení, pričom právnu
otázku vymedzil nasledovne:
„či zmluvná strana zmluvy o budúcej zmluve prejavila vážny záujem na uzatvorenie riadnej kúpnej

zmluvy.“

13. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

14. Pre všetky tri procesné situácie, v ktorých § 421 ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny
význam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v dovolaní.

Otázkou relevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna, nie skutková otázka. Zo
zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu,
ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka
práce, Zákona o rodine, ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a
interpretácii procesných ustanovení). V prípade dovolania podaného v zmysle tohto ustanovenia je

procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, o ktorú z možností uvedených v § 421 ods. 1
písm. a) až c) CSP ide, teda z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania.

15. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na
nesprávnom právnom posúdení), môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti

dovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP dôsledne odlišuje prípustnosť a
dôvodnosťdovolania.Pokiaľbydovolacísúdnebraldoúvahyabsenciunáležitostíprípustnostidovolania
a napriek tomu by pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti dovolania, uskutočnil by procesne neprípustný
dovolací prieskum, priečiaci sa nielen koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania
zvolenej v CSP, ale aj cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP. Postup dovolacieho súdu by

v takom prípade porušil základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane
(II. ÚS 172/03).16. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

17. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného
skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach
účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu

predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne
posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa
právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne
vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávne právne posúdenie veci
nemožno preto vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu. Ani sama polemika
s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo jednoduché spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho

súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú
kritériám uvedeným v § 432 ods. 2 CSP. Okrem toho, nevyhnutným predpokladom, aby dovolací súd
mohol posúdiť prípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP je, že dovolateľ uvedie právnu (nie
skutkovú) otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.
Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní,

a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom. Inak dovolací súd nemá možnosť posúdiť, či ide
skutočne o právnu otázku, či ide o právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a
či sú splnené osobitné podmienky uvedené v jednotlivých prípadoch, v ktorých citované ustanovenie
dovolanie pripúšťa.

18. V danom prípade však dovolateľom nastolenú otázku možno považovať za otázku skutkovú,
nie však právnu. Pokiaľ žalobca polemizoval s právnymi závermi nižších súdov či spochybňoval
správnosť ich rozhodnutia, či kritizoval prístup nižších súdov k právnemu posudzovaniu veci, uvedené
námietky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 CSP. V zmysle
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 51/2020, III. ÚS 387/2021) v prípade

posudzovania prípustnosti dovolania je dovolací súd viazaný vymedzením právnej otázky, od ktorej
záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Dovolateľ pri namietanom nesprávnom právnom posúdení veci
otázku definoval, avšak jednalo sa o otázku skutkovú.

19. Vzhľadom na námietku dovolateľa voči nesprávnosti záveru súdov nižších stupňov dovolací

súd uvádza, že odôvodnenie dovolania podaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci
námietkamispočívajúcimivspochybňovanísprávnostiskutkovýchzisteníavyhodnotenídôkazovsúdom
nižšej inštancie významovo nezodpovedá kritériám uvedeným v § 421 ods. 1 a § 432 ods. 2 CSP.
Dovolací súd poznamenáva, že dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd
(§ 442 CSP); dovolací súd nie je treťou inštanciou, na ktorej by bolo možné domáhať revízie skutkových

zistenívykonanýchsúdminižšejinštancie,niejesúdomskutkovým,apretodovolanieniejeprostriedkom
určeným na prehodnotenie vykonaných dôkazov.

20. Pokiaľ by dovolací súd za tohto stavu nebral do úvahy absenciu náležitostí prípustnosti dovolania
a napriek tomu by pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti dovolania, uskutočnil by procesne neprípustný

dovolací prieskum, priečiaci sa nielen všeobecnej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho
konania zvolenej v CSP, ale aj konkrétnemu cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP. Postup
dovolacieho súdu by v takom prípade dokonca porušil základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí
na opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03).

21. Zhrnúc vyššie uvedené dovolací súd uzavrel, že žalobca neopodstatnene namietal, že konanie pred
odvolacím súdom bolo postihnuté zmätočnostnou vadou vyplývajúcou z § 420 písm. f) CSP majúcou
za následok porušenie jeho práva na spravodlivý proces a takisto, že rozhodnutie odvolacieho súdu
spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, a preto dovolanie žalobcu ako nedôvodné v zmysle
§ 448 CSP zamietol.

22. Aplikujúc zásadu úspechu v konaní (§ 255 ods. 1 v spojení s § 453 ods. 1 CSP) vznikol nárok na
náhradu trov dovolacieho konania v dovolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ voči v dovolacomkonaní neúspešnému dovolateľovi. Z obsahu spisu vznik trov dovolacieho konania u žalovaných 1/ a 2/
preukázaný je, preto im dovolací súd priznal náhradu trov dovolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.