Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 21P/26/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122203424
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2122203424.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou A. B. C. vo veci starostlivosti o maloleté dieťa D. E., narodený

XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov - matka F. G. E., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom
H. XXXX/XXX, I., zastúpená: A. J. K., advokátka, L. X, M., otec - N. E., narodený XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. O. XXXX/XX, M., zastúpený: J. F. K., P. X, M., za účasti Okresnej prokuratúry M., o zmenu
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia:

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým D. každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 09:00 hod.

do 11:00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení stretnutia
maloletého odovzdá matke v mieste bydliska matky.

Otec sa zaväzuje oznámiť matke najneskôr 48 hodín vopred, že má záujem styk realizovať a zároveň
sa zaväzuje rešpektovať vôľu maloletého D..

II. Súd zvyšuje výživné otca na maloletého D. s účinnosťou od 02.06.2023 zo sumy 150 eur mesačne

na sumu 227 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa vopred k rukám matky.

III. Nedoplatok otca na zročnom výživnom na maloletého D. za obdobie od 02.06.2023 do 31.01.2026 vo
výške 656,53 eur sa otcovi povoľuje zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

IV. Súd konanie v časti o uloženie výchovného opatrenia zastavuje.

V. Súd konanie v časti o návrhu matky na uloženie výchovného opatrenia zastavuje.

VI. Súd ruší neodkladné opatrenie nariadené Uznesením č.k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 25.08.2023.

VII. Súd mení rozsudok Okresného súdu M. č.k. XXX/X/XXXX-XX zo dňa 20.03.2017 v časti výšky
výživného a styku otca s maloletým D..

VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 27.05.2022 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd
zakáže styk otca s maloletým D., resp. pozbaví ho výkonu rodičovských práv a povinností k maloletémuD.. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu M. č.k. XXX/X/XXXX-XX zo dňa
20.03.2017 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej
starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho

majetok v bežných veciach, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne,
otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu
vždy od 9.00 hod. do 11.00 hod. a od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Otec odo
dňa právoplatnosti rozsudku nevykonával úplne svoje rodičovské práva, a to najmä právo styku
s maloletým, ktoré vykonával nepravidelne a odo dňa 29.03.2021 až do podania návrhu vôbec. Otec

adresoval matke správu, že si môže vymazať jeho telefónne číslo, on k nim už nikdy nepríde. Otec
vyše roka nezastupoval maloletého a nespravoval jeho majetok v bežných veciach, nepodieľal sa na
výchove, zdraví, všestrannom rozvoji dieťaťa a vôbec neprejavil záujem o právo styku s maloletým. Dňa
08.04.2021 bol maloletému diagnostikovaný Aspergerov syndróm.

2. Otec s návrhom matky nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť a zároveň žiadal, aby súd rozšíril styk otca s

maloletým D. tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým D. každý párny týždeň od soboty
od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a počas letných prázdnin každý rok od 01.08. od 10.00 hod. do
07.08. do 18.00 hod. Uviedol, že spočiatku prebiehal styk za prítomnosti matky, neskôr sa realizoval bez
jej prítomnosti. K. sa otec venoval, chodili na výlety, do prírody, maloletý bol spokojný a kľudný. Keď
sa objavila matka, zažil zopár krát situácie, keď syn dostal záchvaty zlosti a hnevu, bol zlý, robil scény,

ak sa neurobilo podľa jeho vôle, vyvršoval sa na matke, ktorú ťahal za vlasy, šklbal jej oblečenie, bil
ju. V ďalšom podaní otec žiadal upraviť styk tak, že otec je oprávnený počas adaptačného obdobia 4
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia stretávať sa s maloletým D. každý týždeň vždy vo štvrtok od
16.30. hod do 18.00 hod. bez prítomnosti matky za asistovanej účasti prítomného psychológa Centra pre
rast osobnosti C. M., I. X, M.. Po uplynutí adaptačného obdobia otec navrhoval stretávanie sa maloletým

bez prítomnosti matky každú sobotu v čase od 10.00 hod do 18.00 hod. a počas letných prázdnin v
každom kalendárnom roku, pravidelne v dňoch od 01.08. v čase od 10.00 hod. do 10.08. do 18.00 hod.

3.Matkasapodanímdoručenýmsúdudňa02.06.2023domáhalazvýšeniavýživnéhootcanamaloletého
D. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 350 eur mesačne. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že od

posledného určenia výživného prešlo už 6 rokov, odvtedy otec prispieva na jeho výživu rovnakou sumou
150 eur mesačne. Náklady na syna sa ale odvtedy výrazne zvýšili, je už prvák, chodí do ZŠ, v čase
dohody o výživnom nechodil ani do škôlky. Matka oslovila otca začiatkom mája 2023 mailom, že aktuálne
výživné je nízke a navrhuje zvýšiť výživné na sumu 350 eur, otec však vôbec neodpovedal.

4. Otec s návrhom matky na zvýšenie výživného súhlasil čiastočne, poukázal na odporúčacie metodické
tabuľky MS SR, podľa ktorých výživné na dieťa je 20 % z príjmu rodiča, čo z príjmu otca je cca 220 eur
až 227 eur, s čím by otec súhlasil. Zameškané výživné žiadal povoliť zaplatiť v splátkach.

5. Súd rozsudkom č.k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 03.10.2024 rozhodol tak, že I. Otec je oprávnený

stretávať sa s maloletým D. počas adaptačného 3-mesačného procesu stretávania sa, ktorý začína
plynúť od právoplatnosti tohto rozsudku, každý týždeň vo štvrtok od 16:30 hod. do 18:00 hod. za
prítomnosti psychológa Centra pre rast osobnosti C. M., I. X, M., IČO: XX XXX XXX, bez prítomnosti
matky, s tým, že matka je povinná maloletého riadne a včas pripraviť a otcovi za prítomnosti psychológa
odovzdať na adrese sídla Centra pre rast osobnosti, I. X, M. a po ukončení stretnutia maloletého prevziať

od otca za prítomnosti psychológa na rovnakej adrese; II. Otec je oprávnený stretávať sa po uplynutí
adaptačného procesu stretávania sa s maloletým D. každú sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod., matka
je povinná maloletého riadne a včas pripraviť a odovzdať otcovi v mieste jej bydliska a otec je povinný
maloletého riadne a včas odovzdať matke v mieste jej bydliska; III. Otec je oprávnený stretávať sa po
uplynutí adaptačného procesu stretávania sa s maloletým D. počas letných prázdnin každý rok v čase

od 01.08. od 10:00 hod. do 14.08. do 18:00 hod., matka je povinná maloletého riadne a včas pripraviť a
odovzdaťotcovivmiestejejbydliskaaotecjepovinnýmaloletéhoriadneavčasodovzdaťmatkevmieste
jej bydliska; IV. Otec sa zaväzuje platiť výživné na maloletého D., od 27.05.2022 zo sumy 150,- Eur na
227,- Eur mesačne vopred vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, s tým, že nedoplatok na výživnom
vo výške 2.156,- Eur sa zaväzuje splácať v splátkach po 50,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k

rukám matky, spolu s bežným výživným, počnúc októbrom 2024, až do úplného zaplatenia, pod hrozbou
straty výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky; V. Súd návrh matky na uloženie výchovného
opatrenia zo dňa 10.09.2024 zamieta; VI. Súd návrh matky na neupravenie styku maloletého s otcom
zo dňa 06.09.2023 zamieta; VII. Súd návrh matky na obmedzenie otca v časti výkonu rodičovských právtýkajúcich sa zastupovania maloletého v bežných veciach zo dňa 25.05.2022 zamieta; VIII. Súd mení
rozsudok Okresného súdu M. sp. zn. XXX/X/XXXX-XX zo dňa 20.03.2017 v časti výživného; IX. Súd
mení rozsudok Okresného súdu M. sp. zn. XXX/X/XXXX-XX zo dňa 20.03.2017 v časti úpravy styku

otca s maloletým; X. Žiaden s účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. XXXXX/XX/XXXX – XXX zo dňa 29.09.2025 na odvolanie otca
a matky rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. II., III., IV. (v časti dátumu zvýšenia
výživného a výšky zročného výživného), V., VI., X. a v závislých výrokoch VIII., IX. zrušil a vec v

zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že súd prvej inštancie vo výrokoch I., II. a III. rozhodol
o úprave styku na viacero budúcich etáp (najprv trojmesačný adaptačný proces a následne pravidelné
sobotné a letné stretnutia), čím prekročil rámec zákonom dovoleného posudzovania aktuálneho
skutočného stavu. Takto koncipované rozhodnutie predpokladá budúci vývoj pomerov, ktorý nemusí

nastať a z povahy veci ho nemožno v čase rozhodovania spoľahlivo zistiť ani preukázať. V okolnostiach
danej veci, kde maloletý trpí poruchou autistického spektra - Aspergerovým syndrómom, je psychický
stav dieťaťa mimoriadne citlivý na zmeny prostredia a interpersonálne väzby. Jeho reakcie sú často
variabilné a v čase ťažko predvídateľné. Preto nemožno s istotou vyvodiť, že po uplynutí určitej
doby (napr. po trojmesačnom adaptačnom období) bude možné styk rozšíriť alebo realizovať bez

odbornej asistencie. Skutočnosť, že znalkyňa vo svojom posudku odporučila tzv. adaptačné obdobie s
asistenciou odborníka, ešte neznamená, že o takejto úprave mal súd rozhodnúť jediným rozhodnutím,
jej odporúčanie predstavovalo odborné východisko pre posúdenie ďalšieho postupu, nie záväzný právny
pokyn pre súd pri úprave styku. Z týchto dôvodov nebolo možné pristúpiť k etapovitej úprave styku,
ktorá by závisela od predpokladaného budúceho vývoja zdravotného a psychického stavu maloletého.

Súd prvej inštancie mal vychádzať výlučne z aktuálne preukázaného skutočného stavu, keď prípadné
zmeny pomerov budú môcť byť predmetom nového konania podľa § 26 Zákona o rodine, ak to budú
okolnosti odôvodňovať. V časti dátumu zvýšenia výživného a výšky zročného výživného odvolací súd
uviedol, že súd prvej inštancie neuviedol, z akého konkrétneho návrhu, skutkového stavu alebo právnej
úvahy odvodil dátum 27.05.2022 ako začiatok platenia zvýšeného výživného, a ani neuviedol žiadne

skutkové zistenia, ktoré by tento záver odôvodňovali. Nie je zrejmé, ktorý návrh považoval za „podanie
návrhu“, keď pôvodný návrh matky zo dňa 25.05.2022 návrh na zvýšenie výživného neobsahoval a
matka návrh na zvýšenie výživného súdu prvej inštancie doručila až po 02.06.2023 a ako konkrétne
mal zdravotný stav maloletého ovplyvniť možnosť alebo nemožnosť matky podať návrh skôr. Súd prvej
inštancie tieto dôvody vôbec neidentifikoval, nevykonal k nim dokazovanie a len všeobecne odkázal

na zdravotný stav maloletého, ktorý však podľa skutkových zistení nevyžadoval žiadnu mimoriadnu
starostlivosť, ani zvýšené výdavky. Z uvedeného dôvodu sa potom stáva (aj pre neuvedenie výpočtu a
ohraničenia doby) nepreskúmateľnou aj časť rozsudku súdu prvej inštancie týkajúca sa rozhodnutia o
výške zročného výživného 2.156 eur. Odvolací súd ďalej uložil súdu prvej inštancie ustáliť priemerné
mesačné výdavky mal. D..

8. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením s návrhom matky, vyjadrením otca k návrhu,
ostatnými písomnými a ústnymi vyjadreniami účastníkov, oboznámením s obsahom listinných dôkazov
predložených matkou a otcom, oboznámením s ostatnými listinnými dôkazmi, oboznámením so spisom
Okresného súdu M. sp. zn. XXX/X/XXXX, rozsudkom č.k. XXX/X/XXXX-XX zo dňa 20.03.2017,

výsluchom matky, otca, maloletého D., znaleckým posudkom znalkyne F. D. E. č. XXXXXXXXXXXX a
zistil nasledovný skutkový stav.

9. Zo spisu Okresného súdu M. sp. zn. XXX/X/XXXX súd zistil, že rozsudkom č.k. XXX/X/XXXX-XX zo
dňa 20.03.2017 bolo manželstvo matky a otca rozvedené a súd zároveň schválil rodičovskú dohodu,

ktorou bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, styk otca s maloletým bol upravený na každú
párnu sobotu a nedeľu od 9.00 hod do 11.00 hod. a od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky
s tým, že obaja rodičia sa zaviazali v prípade, že sa styk nebude môcť uskutočniť z vážnych dôvodov
oznámiť druhému rodičovi túto skutočnosť najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku. Otec sa zaviazal
prispievať na výživu mal. D. sumou 150 eur mesačne. Maloletý D. mal v tom čase jeden a pol roka a bol

s matkou doma na rodičovskej dovolenke. Výdavky maloletého D. boli v sume 257,50 eur, bol zdravý.
Matka bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne a
prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne. Výdavky mala na bývanie vo výške 50 eur mesačne.
Matka mala vyživovaciu povinnosť len k mal. D.. Otec bol zamestnaný cez personálnu agentúru Q. & L.,K. v F. F. R. K. s priemerným mesačným príjmom vo výške 798,90 eur a výdavky mal vo výške 538 eur
mesačne. Otec mal vyživovaciu povinnosť len k mal. D..

10. Po vrátení veci z odvolacieho súdu rodičia uzavreli rodičovskú dohodu o úprave styku otca
s maloletým D., v ktorej sa dohodli, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým D. každý párny
kalendárny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 11:00 hod., s tým, že otec si maloletého prevezme v mieste
bydliska matky a po ukončení stretnutia maloletého odovzdá matke v mieste bydliska matky; Otec sa
zaväzujeoznámiťmatkenajneskôr48hodínvopred,žemázáujemstykrealizovaťazároveňsazaväzuje

rešpektovať vôľu maloletého D..

11. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého
dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a
povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností,
najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a

26 sa použijú primerane.

12. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

13. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

14. Súd preskúmal rodičovskú dohodu a dospel k záveru, že táto je v záujme maloletého D..

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že otec sa pred podaním návrhu na súd s maloletým
D. približne rok nestretával, následne sa maloletý odmietal s otcom stretávať. Maloletému D. bola
diagnostikovaná porucha autistického spektra - Aspergerov syndróm a znalkyňa v znaleckom posudku
odporučila stretávanie najprv počas adaptačného obdobia pod odborným dohľadom napr. psychológa
a po uplynutí adaptačného obdobia bez prítomnosti takejto osoby. Počas konania sa otec s maloletým

stretával na základe neodkladného opatrenia každý týždeň vo štvrtok od 16.30 hod. do 18.00 hod. za
prítomnosti psychológa Centra pre rast osobnosti C. M., I. X, M., počas ktorých stretnutí sa nepodarilo
obnoviť vzťah otca s maloletým a uvedené stretnutia nepôsobili dobre na zdravotný stav maloletého,
preto vzhľadom na diagnózu maloletého rodičmi uzavretá rodičovská dohoda je aj podľa názoru súdu
v záujme maloletého D., preto ju súd vo výroku I. schválil.

15. Ďalej sa matka domáhala zvýšenia výživného otca na maloletého D. zo sumy 150 eur mesačne na
sumu 350 eur mesačne. Súd rozsudkom č.k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 03.10.2024 zvýšil výživné otca
na maloletého D. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 227 eur mesačne, pričom čo do výšky zvýšeného
výživného odvolanie podané nebolo, preto v tejto časti nadobudol rozsudok právoplatnosť. Odvolací

súd v zrušujúcom uznesení uložil súdu prvej inštancie rozhodnúť len o začiatku platenia zvýšeného
výživného a nedoplatku na zročnom výživnom.

16. Podľa § 24 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), konanie
je začaté doručením návrhu na začatie konania súdu alebo vydaním uznesenia o začatí konania.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

19.Podľa§78ods.1vetaprváaods.3Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožno
zmeniť, ak sa zmenia pomery (1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.20. Ustanovenie § 24 CMP stanovuje dva spôsoby, ktorými začína konanie na súde. Konanie je začaté
buď doručením návrhu na začatie konania súdu alebo vydaním uznesenia o začatí konania. Žiadny iným
spôsob začatia konania z uvedeného ustanovenia a ani z iných ustanovení CMP nevyplýva. Ak je súdu

doručený zmenený, resp. rozšírený návrh na začatie konania, konanie o tomto rozšírenom návrhu je
začaté jeho doručením súdu a to aj vtedy, ak súd o jeho pripustení rozhodne neskôr, alebo ho neskôr
vylúči na samostatné konanie. Účinky spojené s doručením návrhu na súd, t.j. začatie konanie, však
zostávajú zachované.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodne sa matka návrhom doručeným súdu dňa 27.05.2022 domáhala
len zákazu styku otca s maloletým D. a obmedzenia, resp. pozbavenie výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému D., výživné predmetom tohto návrhu nebolo. Návrh na zvýšenie výživného
matka doručila súdu dňa 02.06.2023, preto s poukazom na § 24 CMP týmto dňom začalo konania
onávrhumatkynazvýšenievýživného.Skutočnosť,žesúdpripustilzmenunávrhutak,ževtomtokonaní
bude rozhodovať aj o zvýšení výživného až na pojednávaní dňa 21.05.2024 nemá za následok to, že

až od toho dňa je možné priznať výživné, ako sa nesprávne domnieval otec, nakoľko možnosť takéhoto
výkladu nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Jediný úkon súdu, ktorým môže začať konanie,
je vydanie uznesenia o začatí konania. V tu prejednávnaje veci ale súd takého uznesenie nevydal, preto
súdne konanie o návrhu na zvýšenie výživného začalo doručením návrhu na začatie konania súdu dňa
02.06.2023. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné možno priznať len odo dňa začatia

súdneho konania, preto súd podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine vo výroku II. určil počiatok platenia
zvýšeného výživného dňom podania tohto návrhu, teda od 02.06.2023. Matka v konaní netvrdila a ani
súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie zvýšeného výživného spätne pred podaním
návrhu na zvýšenie výživného. K počiatku určenia povinnosti platiť zvýšení výživné sa vyjadril aj odvolací
súd, ktorý v ods. 41 odôvodnenia uviedol, že matka návrh na zvýšenie výživného súdu prvej inštancie

doručila dňa 02.06.2023.

22. Súd nad rámec uvedeného ešte dodáva, že návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého D.
bol dôvodný, nakoľko od posledného rozhodnutia o výživnom došlo nielen k podstatnej zmene pomerov
na strane každého z účastníkov, ale aj k uplynutiu dlhšej doby a to 6 rokov (v čase podania návrhu matky

na zvýšenie výživného), ku dňu rozhodnutia súdu takmer 8 rokov, počas ktorého obdobia došlo k vývoju
a zvýšeniu životných nákladov, čo samé o sebe je podstatnou skutočnosťou odôvodňujúcou zvýšenie
výživného. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých
pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania. Je pritom potrebné prihliadnuť
ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom

prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho
rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane
povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle
valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 Zákona o rodine už vývoj životných nákladov je
objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.

23. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo
predovšetkým k zmene pomerov na strane maloletého D., ktoré boli podkladom predchádzajúceho
rozhodnutia súdu o výživnom. Naposledy bolo o výživnom na maloletého rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu M. rozsudkom č.k. XXX/X/XXXX-XX zo dňa 20.03.2017, ktorým súd schválil rodičovskú

dohodu, v ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu mal. D. sumou 150 eur mesačne. V čase uvedenej
úpravy výživného maloletý D. mal 1,5 roka, bol s matkou doma na rodičovskej dovolenke. Výdavky
maloletého D. boli v sume 257,50 eur a bol zdravý.

24. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného (02.06.2023) mal maloletý D. 7 a pol roka,

navštevoval 1. ročník ZŠ. V súčasnosti má maloletý D. 10 a pol roka, navštevuje 4. ročník ZŠ. Bola
mu diagnostikovaná porucha autistického spektra - Aspergerov syndróm. Maloletý býva s matkou
v rodinnom, výdavky na bývanie sú v sume 58,50 eur mesačne na osobu (plyn 25 eur, elektrina 20 eur,
voda 5 eur, internet 8,50 eur/os.). Poplatok za smeti je 4 eur mesačne na osobu. Výdavok na stravu
maloletého je 200 eur mesačne, podľa vyjadrenia matky maloletý zje len niekoľko svojich obľúbených

jedál, v školskej jedálni sa síce stravuje, platí sa 10 eur mesačne, ale zje tam len málo jedál, preto po
príchode zo školy domov mu matka varí obed. Výdavok na školský klub bol 20 eur mesačne, v štvrtom
ročníku ho už nenavštevuje. Výdavok na drogériu je 30 eur mesačne, oblečenie a obuv 50 eur mesačne,
hračky 10 eur mesačne. Výdavok na zubára matka uvádzala v sume 20 eur mesačne, ktorý výdavokotec namietal. Z výsluchu matky mal súd preukázané, že minulý rok mu bol zaplombovaný zub a platilo
sa 65 eur plus podanie pre medikácie do džúsu to bolo 20 – 30 eur. Maloletý bol u zubára pred nástupom
do prvého ročníka tam platila okolo 100 eur, pravidelne ale maloletý k zubárovi nechodí. Z výsluchu

matky súd potom považoval za preukázané, že výdavok na maloletého bol cca 100 eur, ale nie je to
pravidelne každý rok, ale zhruba každý druhý rok, čo je po prepočte 4,17 eur mesačne. Výdavok na
vitamíny a výživové doplnky je v sume 30 eur mesačne, ktorý výdavok otec sporoval. Z výsluchu matky
mal súd preukázané, že matka mu na odporúčanie zakupuje mesačne tri vitamíny a to rybí olej, ktorý
mu dáva denne do jedla, stojí 14 eur, imunoglukan sirup, ktorý berie 3 mesiace a potom je pauza, jeden

sirup stojí 13 eur na mesiac. Za odôvodnený výdavok na lieky tak súd považoval sumu 30 eur mesačne,
hoci uvedené vitamíny stoja spolu len 27 eur, avšak súd vzal do úvahy aj to, že v prípade bežnej choroby
je potrebné dieťaťu dokúpiť aj iné lieky, ktoré sa pravidelne neužívajú. Výdavok na pohonné hmoty
matka uvádzala vo výške 80 eur mesačne, ktorý výdavok otec sporoval. Z výsluchu matky mal súd
preukázané, že matka tankuje za 150 eur na mesiac, vozia sa dve osoby, matka pracuje ako učiteľka
v škole, ktorú navštevuje aj maloletý, spolu cestujú autom zo Špačiniec do Modranky a späť každý deň.

Autom chodievajú aj na nákupy do Trnavy a k lekárom. Podľa vyjadrenia matky maloletý vzhľadom na
svoju diagnózu odmieta chodiť MHD. Uvedené skutočnosti neboli viac otcom sporované, preto súd za
odôvodnený výdavok maloletého na cestovné považoval sumu 75 eur mesačne. Výdavok na spoločné
výlety a dovolenky v sume 160 eur mesačne je výdavkom nadštandardným, za odôvodnený by ho bolo
možné považovať vtedy, ak by to finančná situácia rodičov umožnila. Za primeraný výdavok na výlety je

možné považovať sumu 40 eur mesačne (20 eur každý druhý víkend). Výdavok na darčeky na meniny,
narodeniny a Vianoce nie je výdavkom dieťaťa, sú to dary, ktoré nemajú charakter odôvodneného
výdavku. Priemerné odôvodnené a preukázané mesačné výdavky maloletého D. tak súd ustálil vo výške
531,67 eur mesačne.

25. Na strane otca tiež došlo k podstatnej zmene pomerov, keď od posledného rozhodnutia o výživnom
sa otcovi zvýšil príjem na sumu cca 1.135 eur mesačne, čo vyplynulo z potvrdení od zamestnávateľa.
Zvýšili sa mu aj výdavky na sumu cca 744,34 eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má otec len
k maloletému D..

26. Aj na strane matky došlo k podstatnej zmene pomerov, keď od posledného rozhodnutia o výživnom
sa matke zvýšil príjem na sumu cca 1.550 eur mesačne, čo vyplynulo z potvrdení od zamestnávateľa.
Matka poberá prídavok na dieťa v sume 60 eur mesačne. Zvýšili sa jej aj výdavky na sumu cca 818,50
eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má matka len k maloletému D..

27. V zmysle metodiky výpočtu výživného vypracovaného MS SR výživné pre dieťa na prvom stupni ZŠ
(pri jednej vyživovacej povinnosti rodiča) by malo predstavovať 20 % z príjmu rodiča, čo zo sumy 1.135
eur je suma 227 eur, v ktorej výške súd určil výživné. Uvedená metodika výpočtu výživného má síce
len odporúčací charakter a umožňuje súdu zohľadniť osobité okolnosti prejednávanej veci, avšak v tu
prejednávanej veci súd žiadne okolnosti odôvodňujúce odklonenie sa od metodiky a určenie výživného

v nižšej ani vyššej výške nezistil. Takto stanoveným výživným bude pokrytá časť odôvodnených
výdavkov maloletého D., pričom zvyšná časť bude pokrytá z prídavku na dieťa a z výživného zo strany
matky.

28. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

29. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)lehota
na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť
dlhšiu lehotu.

30. Zvýšením výživné na maloletého D. s účinnosťou od 02.06.2023 vznikol otcovi nedoplatok na
zročnom výživnom na maloletého D. za obdobie od 02.06.2023 do 31.01.2026 vo výške 656,53 eur,
keď za uvedené obdobie po zvýšení výživného mal otec na maloletého zaplatiť sumu 7.256,53 eur
(29 dní mesiaca jún 2023 á 7,57 eur /227 eur : 30 dní/, t.j. 219,53 eur + 31 mesiacov x 227 eur,

t.j. 7.037 eur, avšak uhradil len sumu 6.600 eur (29 dní mesiaca jún 2023 á 5 eur /150 eur : 30
dní/, t.j. 145 eur + za 6 mesiacov roka 2023 zaplatil 900 eur, za rok 2024 zaplatil 2.104 eur, za rok
2025 zaplatil 3.224 eur, za január 2026 zaplatil 227 eur, ktorá suma zaplateného výživného nebola
v konaní sporná. Nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 656,53 eur súd vo výroku III. povolil otcovizaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia, keď súd zároveň zohľadnil príjem otca, výšku nedoplatku a skutočnosť, aby nedoplatok na

výživnom bol zaplatený v súlade s ustálenou súdnou praxou najneskôr do troch rokov.

31. Podľa § 23 ods. 3 CMP, ak sa konanie začalo bez návrhu, súd konanie zastaví, ak odpadli dôvody,
pre ktoré bolo začaté.

32. Okresný súd neodkladným opatrením č.k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 25.08.2023 začal konanie
o uloženie výchovného opatrenia a zároveň výchovné opatrenie predmetným neodkladným opatrením
nariadil. Zo záverečnej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny M. mal súd preukázané, že
výchovné opatrenia nesplnilo účel, preto súd vo výroku IV. konanie v časti o uloženie výchovného
opatrenia podľa § 23 ods. 3 CMP zastavil.

33. Podľa § 29 ods. CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to
celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví.

34.Matkasavkonanídomáhalaajuloženiavýchovnéhoopatrenia.Matkazobralanávrhvtejtočastispäť

a konanie žiadala zastaviť, s čím vyjadril súhlas aj otec, procesná opatrovníčka aj zástupca Okresnej
prokuratúry, preto súd konanie sú súhlasom všetkých účastníkov podľa § 29 ods. 1 CMP vo výroku V.
zastavil, keď ani podľa názoru súdu nebolo potrebné v tejto časti pokračovať.

35. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo

nariadené.

36. Vo výroku VI. súd zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením č.k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa
25.08.2023 z dôvodu, že dôvody, pre ktoré bolo nariadené, odpadli a účastníci súhlasili s jeho zrušením.

37. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

38. Súd zároveň vo výroku VII. zmenil rozsudok Okresného súdu M. č.k. XXX/X/XXXX-XX zo dňa

20.03.2017 v časti výšky výživného a styku otca s maloletým D..

39. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

40. Podľa § 54 CMP, ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil
trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.

41. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

42. Ako vyplýva z ustanovenia § 52 CMP, v mimosporových konaniach upravených CMP platí zásada,
že každý z účastníkov si platí trovy konania sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich
náhradu od iného účastníka. Z uvedeného vyplýva, že v konaniach podľa CMP je náhrada trov konania v
zásade vylúčená a neuplatňuje sa zásada úspechu ani zásada zavinenia. Uvedené zásady nie je možné

uplatňovať v konaní podľa CMP vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona,
ako aj z dôvodu prítomnosti verejného záujmu. V konaniach podľa CMP v dôsledku verejného záujmu,
ktorý je prítomný v prevažnom okruhu týchto vecí, nie je možné uplatňovať ani sankčnú funkciu trov
konania, ktorá by sa mala pomeriavať v súlade so zásadou úspechu. Konania podľa CMP akcentujú
na potrebu ochrany verejného záujmu a aj prípadnému navrhovateľovi, ak sa konanie začalo na návrh,

nemožno klásť na ťarchu, ak konanie vyvolal, hoci si nebol úplne istý, či súd jeho návrhu vyhovie.

43. Generálna klauzula formulovaná v § 52 CMP vychádza z predpokladu, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Touto formuláciou sa okrem inéhozdôrazňujevýnimočnosťuplatňovanianárokunanáhradutrovkonaniavprípadoch,aktozákonvýslovne
pripúšťa. Výnimku zo zásady uvedenej v § 52 CMP predstavuje aj § 55 CMP, ktorý oprávňuje súd priznať
náhradutrovkonaniaajvtedy,akjetosohľadomnaokolnostiprípaduspravodlivé.Aplikáciaustanovenia

§ 55 predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, a preto musí byť vždy náležite odôvodnená. V
porovnaní s ustanovením § 53 CMP rozhodujúcim kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov
konanianiejeúspechvkonaní. Zákonnekonkretizuje,komumôžesúdpodľatohtoustanovenianáhradu
trov konania priznať. Kritériom môže byť šikanózny charakter návrhu na začatie konania, zamlčiavanie
podstatných skutočností potrebných pre rozhodnutie, osobné a majetkové pomery účastníkov a pod.

44. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že toto konanie začalo na návrh matky z dôvodu, že
otec sa o synom takmer rok nestretával a pôvodná úprava styku bola neaktuálna. Návrh na zvýšenie
výživného podaný matkou po šiestich rokoch od poslednej úpravy výživného ako taký bol tiež dôvodný,
matka ohľadne platenia vyššieho výživného otca oslovila pred podaním návrhu, ale otec sa nevyjadril.
Ani návrh matky na uloženie výchovného opatrenia nebol nedôvodný, výchovné opatrenie nariadené

počas konania síce neplnilo svoj účel, ale matka navrhla iné výchovné opatrenie a to odbornú pomoc S.
T. pri asistovanom styku otca s maloletým, preto matkou podané návrhy nemali šikanózny charakter.

45. Ako bolo vyššie uvedené, zásada úspechu a aj zodpovednosti za zavinenie je v konania podľa
CMP vylúčená. Ak by napriek tomu súd posudzoval úspech účastníkov a zodpovednosť za zastavenie

konania v tu prejednávanej veci, dospel by k záveru, že matka aj otec boli úspešní približne v rovnakej
časti, keď matka sa domáhala zákazu styku, neskôr neupravenia styku, otec sa domáhal rozšírenia
styku, pričom konanie v tejto časti skončilo uzavretím rodičovskej dohody, obsah ktorej nebol totožný
s pôvodným návrhom ani jedného z rodičov. Požiadavka matky na obmedzenie rodičovských práv otca
súvisela práve so zákazom styku. Čo sa týka návrhu matky v časti zvýšenia výživného, matka žiadala

zvýšiť výživné zo sumy 150 eur mesačne na sumu 350 eur mesačne, ktorý návrh na zvýšenie výživného
síce bol dôvodný, avšak nebolo mu vyhovené v plnej výške, keď súd výživné zvýšil podľa odporúčacích
metodických tabuliek MS SR na sumu 227 eur mesačne (ktoré tabuľky v čase podania návrhu matky
na zvýšenie výživného ešte neboli známe), preto ani v tejto časti nemožno konštatovať, že by jeden
z rodičov mal väčší úspech. V časti o nariadenie výchovného opatrenia matka zobrala svoj návrh späť

z dôvodu, že počas konania po absolvovaní asistovaného styku otca s maloletým vyplynulo, že toto
už nie je potrebné, ani účelné, pričom všetci účastníci vyslovili so zastavením konania v tejto časti
súhlas, preto matka nezavinila zastavenie konania v tejto časti. S poukazom na uvedené mali otec aj
matka úspech len čiastočný a to v približne rovnakej časti, preto z hľadiska týchto zásad nemá žiaden
z účastníkov nárok na náhradu trov konania.

46. Otec žiadal priznať náhradu trov konania pre opakované obštrukčné správanie matky, kvôli ktorému
bol nútený podať návrh na vydania neodkladného opatrenia, návrh na výkon rozhodnutia, ustanoviť si
právneho zástupcu, namietať opakované odročovanie pojednávaní z dôvodov na strane matky. Ďalej
dôvodil, že matka počas konania zmenila návrh na obmedzenie rodičovských práv a žiadala neupraviť

styk, podala aj návrh na zvýšenie výživného a nariadenie výchovného opatrenia, ktoré boli pre otca
nezrozumiteľnými. Matka prejavila záujem sa dohodnúť na úprave styku za prítomnosti psychológa
Centra pre rast osobnosti, ktorého sama vybrala, ale keď chcel súd rozhodnúť, začala robiť obštrukcie,
nespolupracovala, konanie predlžovala a neumožňovala realizovať styk. Matka súhlasila s asistovaným
stykom v inom Centre T., ktoré sa ale podľa otca vyjadrilo, že styk robiť nebude.

47. Súd zdôrazňuje, že pri náhrade trov konania, ktorého predmetom je viacero návrhov (nárokov),
resp. ktorý má viacero predmetov, je potrebné zohľadniť správanie všetkých účastníkov počas celého
konania vo vzťahu ku všetkým návrhom – predmetom konania, teda nielen konanie matky týkajúce sa
časti konania o úprave styku otca s maloletým, konkrétne počas asistovaných stretnutí. Otec nevytýkal

matke vo vzťahu k časti konania o zvýšenie výživného žiadne správanie a samotné podanie návrhu na
zvýšenie výživného za obštrukčné správanie považovať v žiadnom prípade nemožno, rovnako ako ani
návrh na uloženie výchovného opatrenia.

48. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením otca, že matka sa snažila rôznymi obštrukciami predlžovať

toto konanie, počas ktorého sa otec dieťaťu odcudzoval, keďže už pred začatím tohto konania sa otec
s maloletým takmer rok nestretával na základe vlastného rozhodnutia a matke oznámil že už za nimi viac
nepríde. K odcudzeniu sa so synom teda otec prispel v prvom rade sám pred začatím tohto konania.49. To, že otec nesúhlasil s názormi matky a jej správaním sa a postupom počas konania tiež nie
je dôvodom pre priznanie náhrady trov konania otcovi voči matke, keď zo správania matky počas
konania vyplýva, že svoje návrhy a postoje síce počas konania menila, avšak robila tak podľa toho,

ako sa vyvíjalo dokazovanie. Po vykonaní znaleckého dokazovania súhlasila s asistovaným stykom
za prítomnosti psychológa a postupným rozširovaním styku a sama našla subjekt – Centrum pre rast
osobnosti. Po prvom stretnutí, ktoré nedopadlo podľa predstáv otca, práve otec vyjadril nedôveru
k psychologičke pani E., z ktorého dôvodu táto ďalej neasistovala. Voči druhej psychologičke pani I.
mala zase nedôveru matka, ktorá pramenila jednak z predchádzajúcej negatívnej skúsenosti s touto

psychologičkou a jednak z priebehu stretnutia, ktoré nebolo úspešné a po ktorom dostal maloletý tzv.
meltdown. Vzhľadom na uvedené matke nemožno vyčítať, že zmenila názor na subjekt, ktorý sama
našla. K uvedenému sa vyjadril aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení v ods. 36 (Na základe priebehu
týchto stretnutí mohla matka svoj postoj dôvodne zmeniť, keď upozorňovala, že spôsob vedenia stykov
v danom centre nezodpovedá potrebám maloletého ani odborne, ani organizačne. Jej výhrady mohli
byť preto oprávnenou reakciou na preukázaný nepriaznivý priebeh asistovaného styku). Matka napriek

tomu našla ďalší subjekt, ktorý bol odborne spôsobilý poskytovať asistované stretnutia otca s maloletým
a to S. T., ktorému subjektu zase nedôveroval otec a o asistované stretnutia už nemal záujem, hoci S.
T. súdu potvrdil, že pri stretnutiach môže asistovať.

50. Dôvodom pre priznanie náhrady trov konania nie je ani skutočnosť, že matka viac krát požiadala

o odročenie pojednávania, nakoľko svoju žiadosť vždy riadne odôvodnila a právnemu zástupcovi otca
bolo vždy včas oznámené, že pojednávanie bude odročené bez prejednania veci, z ktorého dôvodu jeho
účasť a účasť jeho právnej zástupkyne na pojednávaní nebola potrebná. Ak sa otec so svojou právnou
zástupkyňou na pojednávanie napriek tomu dostavil a podal k tomu ešte aj písomné vyjadrenie, bolo
to síce jeho právom, avšak tieto úkony boli nehospodárne. Ak sa otec domnieval, že matka svojou

žiadosťou o odročenie pojednávania zavinila nejaké trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, bol
oprávnený požadovať ich náhradu podľa § 54 CMP, avšak takýto návrh na priznanie tzv. separátnych
trov otec nepodal a zároveň nie je dôvodom pre priznanie náhrady trov za celé konanie.

51. Predmetné konanie o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu

nepatrí medzi konania, v ktorých musí byť účastník zastúpený advokátom, preto ani tvrdenie otca, že
v konaní sa musel dať zastúpiť právnym zástupcom, nie je pravdivé a nie je to dôvodom pre priznanie
náhrady trov konania.

52. S poukazom na vyššie uvedené súd nezistil také okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo spravodlivé,

aby súd priznal otcovi voči matke náhradu trov konania. Preto o náhrade trov konania rozhodol v zmysle
§ 52 CMP vo výroku VIII. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti výrokom I., IV., V., VI. a VII. by odvolanie nebolo právne účinné, nakoľko osoby oprávnené podať
odvolanie sa po vyhlásení a odôvodnení tohto rozsudku práva podať odvolanie výslovne vzdali do

zápisnice na súde.
Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia
oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie (§ 122 CMP).
Proti výrokom II., III., VIII tohto rozhodnutia je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Trnava.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie

nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania
je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh

na súdny výkon rozhodnutia.