Uznesenie Judgement was issued on Monday, February 16, 2026

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14P/7/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2226200143
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2026:2226200143.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, obe
deti trvale bytom u matky, v konaní zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, odbor
sociálnych vecí a rodiny, deti rodičov - matka: C. B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, F., otec:
G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XX/XX, F., v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Návrh otca maloletých detí na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Otec maloletých detí n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletých detí sa návrhom doručeným súdu dňa 19.01.2026 domáha nariadenia neodkladného
opatrenia, v zmysle ktorého navrhuje, aby súd upravil jeho styk s maloletými deťmi tak, že otec bude

oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v piatok od 08:00 hod. do nedele do 19:00
hod., každý týždeň v utorok od 08:00 hod. do 19:00 hod., a každý nepárny týždeň vo štvrtok od 08:00
hod. do 19:00 hod.

2. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že na základe rozsudku tunajšieho súdu sp. zn.: 14P/146/2024 zo
dňa 21.08.2025 boli maloleté deti zverené do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov. K tejto

dohode s matkou sa dopracovali s aktívnou pomocou pracovníkov Úradu prace, sociálnych veci a rodiny
Dunajská Streda, obzvlášť s pani psychologičkou, s ktorou absolvovali množstvo sedení. Vzťah otca
s matkou sa vyvíjal veľmi priaznivo a preto sa rozhodli rozpadnutý vzťah znovu oživiť. Od apríla 2025
na tom aktívne pracovali. Rodičia absolvovali spoločnú dovolenku s deťmi aj bez detí. Otec uvádza,
že prvé problémy evidovali ku koncu augusta kedy mu bolo zo strany matky vytknuté, že robí veľa
a dostával neobjektívne útoky za chyby z predchádzajúcej etapy ich vzťahu. Situácia sa vyhrotila až do

takej miery, že matka sa postavila a odišla zo psychologickej poradne počas sedenia. Nasledovali vlny
pasívnej agresivity a neustále obvinenia otca, že sa otec o matku nestará. Nedalo sa ďalej s matkou
komunikovať, povedala, že sa s ňou rozišiel otec a teraz už len otec dostane to čo si zaslúži, že si
otec nezaslúži svoje deti. Od tohto obdobia sporadicky, ale vo väčšinu času bol otec zablokovaný na
všetkýchkomunikačnýchkanáloch(tel.,SMS,whatsapp,).Otecďalejuvádza,žeboltýždeňkeďsavedel
dopracovať k svojím deťom iba tak, že ich musel čakať ráno pred školou, pričom podobných situácií bolo

veľa. Posledné obdobie matka komunikuje iba s otcovou matkou, k nej chodia deti týždenne dvakrát
a raz prespať, s otcom to matka nekomunikuje a zakazuje deťom, aby chodili k otcovi. Na otázku, či
deti idú k otcovi, otec dostáva odpoveď od detí, že nie, lebo mame by sa to nepáčilo. Otec uvádza, že
podobné situácie zažíval po rozvode, keď bol vykreslený ako príšerný otec, napriek tomu, že cez leto
2025 keď boli spolu vo vzťahu s matkou mohol tráviť neobmedzený čas s deťmi bez výhrad. Aktuálne,
keďže nie sú spolu, zase matka vykresľuje otca ako príšerného otca a obmedzuje jeho právo stretávať

sa s deťmi len preto, lebo sa im nedarí fungovať vo vzťahu spolu. Čas ktorý trávia deti s matkou otca,
pre otca nie je žiadnou opciou, nakoľko jedno prespatie nie je riešením, deti chcú byť aj s otcom aj sbabkou a pre otca to neponúka žiadnu opciu na to, aby sa mohol aktívne podieľať na výchove detí. Matka
zakazuje deťom prespatie u neho. Na základe vyššie uvedených skutočností otec žiada súd o nariadenie
vyššie navrhovaného neodkladného opatrenia. Nakoľko deti sú školopovinné styk bude prispôsobený k

ich povinnostiam počas školského roka. Návrh otec podáva v záujme ochrany zdravého vývoja svojich
detí, nakoľko otec je neoddeliteľnou súčasťou ich výchovy a nie je v kompetencií matky svojprávne
obmedzovať deťom styk s ich otcom.

3. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda (ďalej len ako „úrad“ alebo „úrad práce“), na

základe výzvy tunajšieho súdu zo dňa 19.01.2026 podaním doručeným súdu dňa 06.02.2026 úrad
uviedol, že mal snahu vykonať šetrenie výchovného prostredia malol. detí u matky na adrese F., E.
XXX/XX a u otca na adrese F., H. I. XX/XX avšak neúspešne, nakoľko rodičia maloletých detí neboli
doma. Úrad práce mal snahu kontaktovať matku telefonicky dňa 04.02.2026 a dňa 05.02.2026 avšak
neúspešne. Úrad práce dňa 05.02.2026 telefonicky kontaktoval otca maloletých detí a bol vykonaný
pohovor s otcom ohľadom neodkladného opatrenia. Otec uviedol, že t. č. stav sa zlepšil, komunikácia

medzi otcom a matkou je už v poriadku, vedia sa dohodnúť a styk otca s maloletými deťmi prebieha na
základedohodysmatkou.Otecmaloletýchdetíďalejúraduudal,žemávplánesvojnávrhnaneodkladné
opatrenie zobrať späť.

4. Podľa ust. § 325 ods. 1 C.s.p., ktorý sa použije aj v civilnom mimosporovom konaní (§ 2 ods. 1

C.m.p.), môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Môže
tak urobiť na návrh alebo bez návrhu (§ 324 ods. 1 C.s.p. a § 360 ods. 1 C.m.p.). Podľa osobitnej
úpravy obsiahnutej v C.m.p. môže súd neodkladným opatrením nariadiť, aby ten, kto má maloletého
pri sebe, odovzdal ho do starostlivosti určenej osoby alebo do striedavej starostlivosti (§ 367 ods. 1),
alebo aby povinný platil výživné v nevyhnutnej miere (§ 366). Neodkladné opatrenie je tak v zásade

prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery alebo obave, že exekúcia
bude ohrozená. V konaní o neodkladnom opatrenie nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo
veci samej; na jeho nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej a neodkladnej
ochrany práv a právom chránených záujmov. Bezodkladná úprava pomerov znamená, že bez takejto
úpravy by došlo k nezvratnému alebo aspoň ťažko zvrátiteľnému zásahu do práv ohrozeného subjektu

alebodoexistujúcehostavu,takžekonanievovecisamejbystratiloďalšízmysel,resp.byboloneúčelné.
Pri rozhodovaní vo veciach maloletých, vrátane rozhodovania o neodkladnom opatrení, je podľa čl. 5
Zákona o rodine prvoradým hľadiskom záujem maloletého dieťaťa, pri ktorom sa zohľadňuje okrem
iného úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa
dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie

vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a
citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou.

5. Podľa ustanovenia § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len ZoR) súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná

starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

6. Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 ZoR rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

7. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

8. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou
stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre
jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo inýchjednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne
opatrenia.

9. Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia
všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu
a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú
zodpovednosť zavýchovuavývojdieťaťa.Základným zmyslomichstarostlivostimusípritombyťzáujem
dieťaťa.

10. Cieľom neodkladných opatrení je iba provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s
cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím
vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia.
Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že
ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností,

ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom

na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo
ani jeho zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho

vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak.

11. Inštitút neodkladného opatrenia v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti má slúžiť
k ochrane práv maloletých detí v situáciách, keď sú práva detí zjavne ohrozené, a to do doby, keď o

výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení
Zákona o rodine. Neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností jestvujúcich v
čase rozhodovania. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí
zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí
byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla

úprava jestvujúcich pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť
teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko
napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, a to aj bez
vykonania potrebného dokazovania.

12. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že
sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ktoré vyžadujú bezodkladnú úpravu. Neodkladným opatrením
súd poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov a zabezpečuje úpravu stavu
pomerov tak, aby svojim rozhodnutím sledoval ako prvoradý záujem maloletého dieťaťa, ktorého sa
toto rozhodnutie bezprostredne dotýka. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť

nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný,
nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného
závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.

13. Súd sa oboznámil s obsahom návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj so správou
úradu práce doručenou dňa 06.02.2026 a dospel k záveru, že otec maloletých dostatočne neosvedčil
neodkladnosť a naliehavosť navrhovaného neodkladného opatrenia, ktoré by vyžadovalo okamžitý
zásah súdu. Nebola preukázaná ani potrebná predbežná ochrana, ani odôvodnená bezprostredne
hroziaca ujma maloletým deťom, či potreba dočasnej úpravy pomerov rodičov vo vzťahu k maloletým

deťom pre nebezpečenstvo ujmy vo vývine maloletých. Z uvedeného dôvodu súd návrh otca na
nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol, nakoľko pre nariadenie neodkladného
opatrenia navrhovanom otcom neboli splnené zákonné predpoklady. Súd na tomto mieste konštatuje,
že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, s poukazom na charakter tohto procesnéhoinštitútu, ktorým je potrebné poskytnúť súdnu ochranu v krátkom čase – bezodkladne, sa dokazovanie
nevykonáva, súd skúma, či je osvedčená naliehavá potreba nariadenia neodkladného opatrenia
a skutočnosti, ktorými navrhovateľ neodkladného opatrenia argumentuje. Proces osvedčovania

skutočností nie je možné zamieňať s dokazovaním, pretože osvedčovanie nedosahuje intenzitu
plnohodnotného dokazovania, ktoré má na mysli procesná norma v rámci konania vo veci samej.
V danom prípade nebol nijako osvedčený dôvod na okamžité rozhodnutie o styku otca s maloletými
deťmi. Zo správy úradu práce zo dňa 05.02.2026 vyplýva, že otec sám úradu práce uviedol, že
komunikácia medzi otcom a matkou je už v poriadku, vedia sa dohodnúť na styku otca s maloletými

deťmi, styk prebieha na základe dohody s matkou. Súd má za to, že neodkladná potreba úpravy
styku otca s maloletými deťmi nebola zo strany otca osvedčená, a zo strany súdu nebolo zistené
ani žiadne potenciálne ohrozenie, ktoré by si nariadenie neodkladného opatrenia na úkor vykonaného
dokazovania vyžadovalo. Vo veciach, týkajúcich sa starostlivosti o maloleté dieťa, prichádza nariadenie
neodkladného opatrenia do úvahy vtedy, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, t. j. napríklad, ak by
bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletého dieťaťa. Otcom

uvádzané skutočnosti však nie je možné považovať za dôvody odôvodňujúce okamžitý zásah súdu,
nakoľkotietoskutočnostineboliosvedčené.Bezdôkladnéhoposúdeniaaporovnaniapomerovnastrane
matkyaotcaapredovšetkýmposúdenianávrhusprihliadnutímnanajlepšízáujemmaloletýchrozhodnúť
neodkladným opatreným nie je možné. Súd prihliadol najmä na správu úradu práce zo dňa 05.02.2026,
ako aj na obsah návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a má za to, že otec neosvedčil

splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Súd sa v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení má, vzhľadom na skrátenú formu
dokazovania, obmedziť na zistenie, či sú porušené alebo ohrozené práva účastníkov, t.j. či je tu
existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, pričom v posudzovanej veci

splnenie tohto základného predpokladu nebolo súdom zistené. Tunajší súd nevidí potrebu rýchlej úpravy
pomerov tak, ako žiada otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď má za to, že tu
nie je hrozba ujmy na právach maloletých detí, ktorú by bolo dôvodné odstrániť formou nariadenia
požadovaného neodkladného opatrenia. Súd záverom uvádza, že nakoľko nebola osvedčená potreba
bezodkladnej úpravy pomerov, ako i s prihliadnutím na všetko vyššie uvedené, súd dospel k záveru

o nedôvodnosti tohto návrhu, a preto návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, zohľadniac, že uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia súd v zmysle § 331 ods. 1 CSP (druhá veta) ostatným stranám nedoručuje (výrok II.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súd, proti
ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.