Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Svk/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723101312
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0723101312.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Martin Hlinka, s miestom podnikania
Cintorínska 5, 949 01 Nitra, IČO: 52 375 366, s pozastaveným výkonom činnosti od 31. decembra
2024, právne zast.: JUDr. Juraj Bilický, advokát, so sídlom Farská 8, 949 01 Nitra, proti žalovanému:
Okresný úrad Nitra, odbor živnostenského podnikania, so sídlom Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra,
o preskúmanie zákonnosti Protokolu o výsledku kontroly č. OU-NR-OZP2-2022/006932-5 zo dňa 30.

januára 2023 v znení Dodatku k protokolu o výsledku kontroly č. OU-NR-OZP2-2023/006932-10 zo dňa
15. augusta 2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave z 30. apríla
2025, č. k. 1S/129/2023-127, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh správneho súdneho konania

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len ,,správny súd“) napadnutým uznesením z 30. apríla 2025, č. k.
1S/129/2023-127 postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok
(ďalejlen„SSP“)odmietolsprávnužalobu,ktorousažalobcadomáhalpreskúmaniazákonnostiprotokolu

žalovaného č. č. OU-NR-OZP2-2022/006932-5 zo dňa 30. januára 2023 v znení Dodatku k protokolu
o výsledku kontroly č. OU-NR-OZP2-2023/006932-10 zo dňa 15. augusta 2023 (ďalej len ,,Protokol“).
Žalovaný vykonal kontrolu u žalobcu dňa 25. novembra 2022 na základe podnetu tretej osoby, ktorá
bola zameraná na dodržiavanie podmienok a povinností, ktoré pre podnikateľa vyplývajú zo zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,živnostenský zákon“)
a z osobitných predpisov, aj sa vzťahujú na živnostenské podnikanie. O výsledku kontroly vydal žalovaný

Protokol, ktorý podľa § 61 ods. 1, 2 a § 62 živnostenského zákona v spojení so zákonom č. 10/1996
Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o kontrole v štátnej
správe“) obsahuje zhrnutie výsledku kontroly, ktoré spočíva v zistení porušenia § 28 ods. 1 a § 45 ods.
1 živnostenského zákona z dôvodu vykonávania podnikateľskej činnosti ,,Vyučovanie v odbore cudzích
jazykov“ nad rámec vydaného živnostenského oprávnenia v období od 7. januára 2019 minimálne do
25. novembra 2022. V závere bolo žalobcovi uložené opatrenie s termínom plnenia ,,ihneď“: ,,V prípade,

že podnikateľský subjekt hodlá aj naďalej uvedenú viazanú živnosť prevádzkovať, je povinný uvedenú
skutočnosť ohlásiť na príslušnom živnostenskom úrade.“ Dňa 15. augusta 2023 vydal žalovaný Dodatok
na základe vyjadrenia žalobcu k Protokolu, ktorým došlo k zmene Protokolu tak, že formulácia zhrnutia
výsledku kontroly o zistenom porušení § 28 ods. 1 a § 45 ods. 1 živnostenského zákona bola vypustená,
pričom záver a uložené opatrenie ostalo nezmenené.
2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného protokolu žalovaného preskúmal v intenciách § 2 ods. 2, §

3 ods. 1 písm. a), b) a c), § 7 písm. e), § 97 a § 98 ods. 1 písm. g) SSP, § 64, § 66 ods. 1 živnostenského
zákona, § 62 ods. 5 zákona o kontrole a dospel k záveru, že v predmetnej veci predstavuje protokolopatrenie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na
subjektívnych právach žalobcu, a preto nejde o spôsobilý predmet prieskumu v správnom súdnictve
podľa§7písm.e)SSP,vdôsledkučohožalobuakoneprípustnúodmietolpodľa§98ods.1písm.g)SSP.

3. Správny súd primárne zisťoval, či sú splnené podmienky na konanie vo veci a preskúmanie
napadnutých aktov, medzi ktoré nepochybne patrí aj spôsobilý predmet súdneho prieskumu, t. j.
rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré zasahuje do práv, právom chránených
záujmov a povinností dotknutého subjektu alebo sa ich priamo dotýka, ktoré zároveň nie je z možnosti
súdneho prieskumu zákonom vylúčené (či už výslovne v texte konkrétnej právnej normy alebo na

základe splnenia podmienok podľa § 7 SSP). Za týmto účelom sa správny súd v prvotnej fáze
súdneho konania oboznámil s obsahom administratívneho spisu, z ktorého zistil základné skutočnosti
dôležité pre posúdenie prípustnosti súdneho prieskumu v danej veci a zistil, že obsahom Protokolu
v spojení s Dodatkom nie je konštatovanie o porušení živnostenského zákona, ale konštatovanie o
výkone podnikateľskej činnosti nad rámec živnostenského oprávnenia spolu s uloženým opatrením
ohlásiť viazanú živnosť na živnostenskom úrade, ak túto živnosť hodlá prevádzkovať aj naďalej.

Správny súd bol názoru, že Protokolom v spojení s Dodatkom nebolo autoritatívne zasiahnuté
do práv, právom chránených záujmov či povinností žalobcu. Samotný kontrolór spísaním protokolu
neuskutočňuje správne konanie a jeho inšpekčná/kontrolná činnosť, ktorej výsledky sú spísané v
protokole o výsledku inšpekcie, nemá povahu právne záväzného rozhodnutia. Kontrolór neuplatnil
žiadne prostriedky bezprostredného donútenia kontrolovaného subjektu na presadenie týchto opatrení.

Neurčil žiaden zákaz ani inak neovplyvnil právnu pozíciu podnikateľa tak, že by jeho postavenie po
vydaní Protokolu v znení Dodatku malo byť iné ako pred jeho vydaním.
4. Podľa správneho súdu žalobca v správnej žalobe neuviedol, aký priamy zásah do práv, povinností
či jeho právom chránených záujmov utrpel vydaním Protokolu v spojení s Dodatkom. Argumentácia
žalobcu, že by tým, že Protokol v znení Dodatku konštatuje porušenie živnostenského zákona, resp.

výkon podnikateľskej činnosti nad rámec živnostenského oprávnenia, malo dôjsť k zásahu do práv
a právom chránených záujmov žalobcu z dôvodu obligatórnej povinnosti uložiť pokutu podľa § 64
živnostenskéhozákonaneobstojí,keďžekonanieouloženípokutyjeajpodľa§66ods.1živnostenského
zákona samostatným konaním, v rámci ktorého správny orgán aplikuje určitú mieru správnej úvahy
pri ukladaní výšky sankcie. Žalobca môže v rámci tohto konania namietať samotné podkladové akty,

ktoré môžu byť až v rámci súdneho prieskumu samotného rozhodnutia o uložení pokuty aj predmetom
správneho súdneho prieskumu realizovaného správnym súdom. Správny súd teda konštatuje, že až
rozhodnutie, ktorým bude prípadne žalobcovi uložená sankcia za prípadné následné prevádzkovanie
činnosti Vyučovanie v odbore cudzích jazykov bez živnostenského oprávnenia, bude správnym aktom,
ktorým budú zasiahnuté práva a právom chránené záujmy žalobcu. Následné súdne konanie, ktorým

budeprípadnežalobcanapádaťzákonnosťtakéhotorozhodnutia,budepriestorom,vrámciktoréhobude
môcť žalobca namietať zistenia uvedené v Protokole v spojení s Dodatkom, a v rámci ktorého bude môcť
správny súd tieto podkladové akty riadne preskúmať.
5. Správny súd odkázal na právny názor vyjadrený uznesením veľkého senátu Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023, ktoré uvádza,

že je úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP
posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom
subjektívnom práve. Ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu
verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa
§ 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná.

6. Správny súd mal za preukázané, že napadnutými správnymi aktmi neboli nijako dotknuté práva a
právom chránené záujmy žalobcu, neboli mu uložené žiadne povinnosti, ktoré by ho obmedzovali v
jeho činnosti v súlade so živnostenským oprávnením. Kontrolór síce konštatoval výkon činnosti nad
rámec živnostenského oprávnenia žalobcu, uložil mu plnenie zákonnej povinnosti ohlásiť predmetnú
živnosť, no nijako autoritatívne nezasiahol do činnosti žalobcu. Z právnej úpravy nevyplývajú žiadne

priame dopady uloženého opatrenia ohlásiť vykonávanú činnosť na právne postavenie žalobcu (ak ju
žalobca plánuje naďalej vykonávať). To sa môže zmeniť až rozhodnutím prijatým v správnom konaní,
ktorým prípadne bude udelená sankcia za porušenie zákona. V danom konaní bude môcť žalobca využiť
svoje práva účastníka konania a rozporovať právny názor kontrolóra na zistený skutkový stav uvedený
v Protokole ako podklade pre začatie daného konania. Napadnutý Protokol a ani Dodatok preto nie sú

opatreniami podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, keďže nespĺňajú jeden z definičných znakov opatrenia (atribút
„priamosti“ dotyku na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach). Správny súd tak
dospel k záveru, že napadnuté správne akty nepodliehajú prieskumu správnym súdom, a preto žalobu
podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. e) SSP odmietol.7. Pre úplnosť správny súd uviedol, že Dodatok č. 2, ktorý bol vydaný dňa 07. augusta 2024, t.
j. po oboznámení sa žalovaného s podanou žalobou, ktorá mu bola na vyjadrenie doručená dňa
19. júla 2024, zmenil výsledok kontroly tak, že explicitne uviedol, že výkonom činnosti žalobcu

nedochádza k vyučovaniu anglického jazyka a nebolo tak kontrolou zistené porušenie právnych
ustanovení živnostenského zákona ani súvisiacich právnych predpisov. Keďže vydaním Dodatku č. 2
nedošlo k porušeniu zákona o kontrole, súd mohol uvažovať aj nad zastavením konania podľa § 99 písm.
g) SSP, keďže Dodatkom č. 2 odpadol dôvod pokračovania v konaní. Nakoľko však podľa názoru súdu
bol už samotný Protokol v znení Dodatku neprípustným predmetom správneho súdneho prieskumu, súd

pristúpil k odmietnutiu žaloby.
8. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 ods. 1 písm. a) SSP tak, že žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá, pričom nezistil
žiaden dôvod na aplikáciu § 171 ods. 1 SSP.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti

9. Proti uzneseniu správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.
10. Namietal, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby
uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušenia práva na spravodlivý proces
(§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1

písm. g/ SSP) a správnu žalobu nezákonne odmietol (§ 440 ods. 1 písm. j/ SSP).
11. Sťažovateľ uviedol, že v konaní pred správnym súdom vo svojom vyjadrení zo dňa 24. októbra 2024
dôvodil, že považuje za dôležité, aby bola konštatovaná nezákonnosť Protokolu, pretože konaním a
opatrením správneho orgánu utrpel ujmu, bol týmto opatrením poškodený, preto rozhodnutie súdu o
nezákonnosti správneho aktu je nutné pre uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

výkonomverejnejmoci.Hocivyčíslovanie,uplatňovanieujmyčiškodynebolopersepredmetomkonania
pred správnym súdom, tá skutočnosť, že žalobca nejakú ujmu utrpel, malo a muselo byť erudovanému
senátu správneho súdu známe, pretože správny súd mohol a aj mal si byť vedomý toho, aké sú
reálne, či aké môžu byť potenciálne dôsledky nesprávneho a nezákonného záveru protokolu vo sfére
pôsobenia žalobcu. Uviedol, že správnemu súdu malo byť zrejmé, čo by pre žalobcu znamenalo ,,ihneď“

vyhovieť opatreniu žalovaného, že mu muselo byť známe aj ústavné právo podľa článku 2 ods. 3
Ústavy SR, práva vyplývajúce z rovnosti pred zákonom a zo zásady rovnakého zaobchádzania, rovnako
právo na dobrú verejnú správu (čl. 41 Charty základných práv EÚ, právny poriadok SR a právne akty
Rady Európy a ďalšie normatívne akty EÚ, ktorými sú orgány verejnej správy viazané), najmä zásady
zákonnosti, procesnej korektnosti, prehľadnosti a právnej istoty, ako aj práva na dodržiavanie princípov

rovnosti,objektívnostianestrannosti,proporcionality,anajmäprávalegitímnychočakávaníakovedúcich
právnych ideí.
12. Sťažovateľ považuje za nesprávne odôvodnenie správneho súdu v časti odôvodnenia, že Protokol
o výsledku kontroly obsahoval iba všeobecnú povinnosť. Podľa sťažovateľa obsahoval veľmi konkrétnu
povinnosť - ohlásiť živnosť, a to ihneď. Ak chcel sťažovateľ naďalej vykonávať podnikateľskú činnosť

tak, ako dovtedy, musel uskutočniť kroky smerujúce k ohláseniu viazanej živnosti. Poukázal na
uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 19SVs/2/2022, ku ktorému uviedol, že
nie je bez ďalšieho použiteľný na jeho prípad, pretože v jeho prípade sa nejedná o inšpekciu
práce, ale o kontrolu zo živnostenského úradu a Protokol priamo ukladal sťažovateľovi konkrétnu
povinnosť, hoci na ohlásenie živnosti v skutočnosti žiadne dôvody neboli. Poukázal na to, že správny

súd neskúmal, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenie ukladá
kontrolovanému konkrétne povinnosti, čím sťažovateľovi uprel právo na presvedčivé, vyčerpávajúce
a logicky konzistentné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čo samo o sebe zakladá porušenie práva
žalobcu na spravodlivý súdny proces a zakladá kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP.
Podľa sťažovateľa došlo k priamemu dotyku s právami a právom chránenými záujmami sťažovateľa,

a to, že bol nútený uplatňovať právne prostriedky nápravy, vyjadrenia, námietky, platiť náklady na
zvýšenú potrebu právneho poradenstva a zastupovania, meniť svoje doterajšie podnikateľské správanie
a pravidelný chod vecí, nebyť vystavený dilemám a stresu v podnikateľských rozhodnutiach (prestať
realizovať rozbehnutý podnikateľský zámer alebo nie, s čím je spojená otázka nároku na náhradu
škody), zažíval frustráciu z neistého právneho postavenia v otázke oprávnenosti svojho podnikania

či splnenie podmienok pre prevádzkovanie živnosti, v tom, či ide alebo nejde o viazanú živnosť, či
urýchlene hľadať a zamestnať zodpovedného zástupcu pre prevádzkovanie viazanej živnosti alebo nie,
či v skutočnosti sťažovateľ má alebo nemá právo vyplývajúce z čl. 2 ods. 3 Ústavy SR v materiálnom
zmysle slova, či nebolo porušené jeho právo na dobrú verejnú správu a prečo správny orgán rozhodujev obdobných veciach inak, čím je vystavený nerovnakému zaobchádzaniu. Podľa názoru sťažovateľa
správny súd opomenul slovné spojenie ,,ktorým môžu byť dotknuté“, čím de facto skrytým spôsobom
presadil neprimerane reštriktívny a ústavne nekonformný výklad daného ustanovenia, čím všetkým je

daný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) a zároveň aj písm. j) SSP, pretože nesprávne právne posúdenie
zakladá nezákonnosť súdneho rozhodnutia.
13. Nesprávne právne posúdenie veci v dôsledku nesprávnej aplikácie vyššie uvedených ustanovení
malo podľa sťažovateľa dopad aj na nesprávne právne posúdenie veci v otázke náhrady trov konania,
ktoré konkrétne spočíva v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 170 písm. a) SSP a nevzhliadnutia dôvodu

na aplikáciu § 171 ods. 1 SSP, pretože aj správny súd poukazuje na uznesenie NSS SR zo dňa 4.
decembra 2023, ktoré bolo vydané po tom, čo už bola podaná správna žaloba, pričom žalobca sa v čase
podania správnej žaloby riadil uznesením NS SR zo dňa 28. augusta 2018, potom sa mal správny súd
automaticky vysporiadať s otázkou, či je spravodlivé, aby sťažovateľ mal niesť v dôsledku ,,čiastočného
prekonania“ vlastnej rozhodovacej činnosti súdu zodpovednosť za procesné (ne)zavinenie odmietnutia
žaloby v podobe nepriznania náhrady trov konania, resp. či by z týchto dôvodov (hodných osobitného

zreteľa) nemala z princípu niesť náhradu trov konania verejná moc - žalovaný.
14. Sťažovateľ poukázal na Dodatok k Protokolu č. 2, ktorý považuje za dôkaz nezákonnosti správnou
žalobou napadnutého opatrenia žalovaného a zároveň dôkazom opodstatnenosti správnej žaloby a
správnosti argumentácie sťažovateľa o výkone jeho podnikateľskej činnosti. Ďalej uviedol, že v konaní
pred správnym súdom poukazoval na postup žalovaného v inom konaní, ktorého predmetom bola

kontrola činnosti iného podnikateľského subjektu, s tým, že správny orgán prakticky na rovnakom
skutkovom základe rovnakých prípadov vyvodil diametrálne odlišný záver, teda voči žalobcovi uplatnil
diskriminačný prístup v rozpore s doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho orgánu a tým, že sa
správny súd touto otázkou nezaoberal, zaťažil svoje uznesenie vadou nepreskúmateľnosti (§ 440 ods.
1 písm. f/ SSP). V pochybeniach v postupe žalovaného videl sťažovateľ porušenie základnej zásady

správneho konania vyjadrené v ust. § 3 Správneho poriadku a porušenie ust. § 17 ods. 1 v spojení s
ust. § 25 ods. 5 a § 25a Správneho poriadku.
15. V závere kasačnej sťažnosti sťažovateľ vyjadril presvedčenie, že vydané uznesenie správneho súdu
je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov materiálneho
právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane

princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, a princípu predvídateľnosti práva
vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych
očakávaní. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil a
vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
16. K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, ktorý k Dodatku č. 2 uviedol, že zákon o

kontrole v štátnej správe nestanovuje žiadnu lehotu na vyjadrenie sa ku kontrolovaným zisteniam, tzn.,
že aj napriek tomu, že sa žalovaný vyjadril k výsledku kontroly po 9 mesiacoch a vydal Dodatok k
Protokolu, nie je možné považovať predmetný Dodatok za účelový z hľadiska časovej chronológie.
Žalovaný vydaním predmetného Dodatku zrušil napadnutý Protokol a vyhovel návrhu žalobcu v správnej
žalobe. Keďže prišlo k zmene právneho záveru kontroly vykonávanej u žalobcu, navrhol správnemu

súdu konanie zastaviť, keďže odpadol dôvod na ďalšie konanie a aj z dôvodu, že žalobca podal dňa
30. decembra 2024 na vlastnú žiadosť oznámenie o pozastavení živnostenského oprávnenia v plnom
rozsahunaobdobieod31.decembra2024do31.decembra2026.Ďalejuviedol,žezdôvoduuvedeného
voči žalobcovi nikdy nebolo začaté správne konanie. Pri každej kontrole môže prísť k pochybnostiam
pri zisťovaní, akým spôsobom podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť, a podnikateľ sa má možnosť

vyjadriť, k čomu aj došlo. Žalobcovi tým nebolo žiadnym spôsobom obmedzené podnikanie a celé
konanie na správnom súde považuje žalovaný za zbytočné. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť
zamietol.
17. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi dňa 29. septembra 2025.

III. Aplikovaná právna úprava a posúdenie veci kasačným súdom

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11
písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a
po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chránenýmzáujmomfyzickejosobya?právnickejosobyv?oblastiverejnejsprávya?rozhodujev?ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.20. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
21. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v?administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a?právnickej osoby priamo dotknuté.
22. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v?správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb

zákonnosť rozhodnutí verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a?iných zásahov orgánov
verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a?rozhodujú v?ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 7 písm. b) SSP, správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy,
ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej
osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia

upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak?tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a?
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania,
25. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd odmietne žalobu, ak je neprípustná.

26. Podľa § 438 ods. 1 SSP, kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského
súdu.
27. Podľa § 452 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti
tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. Podľa § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že?nie je

dôvodná.
29. Najvyšší správny súd mal zo súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis
žalovaného, za preukázané, že:
- žalovaný vykonal u žalobcu dňa 25. októbra 2022 na základe podnetu tretej osoby kontrolu, ktorá bola
zameraná na dodržiavanie podmienok a povinností, ktoré pre podnikateľa vyplývajú zo živnostenského

zákona;
- výsledkom kontroly bol Protokol (§ 61 ods. 1 a 2 a § 62 živnostenského zákona v spojení so
zákonom o kontrole v štátnej správe), v ktorom bolo skonštatované porušenie § 28 ods. 1 a § 45 ods.
1 živnostenského zákona z dôvodu vykonávania podnikateľskej činnosti ,,Vyučovanie v odbore cudzích
jazykov“ nad rámec vydaného živnostenského oprávnenia v období od 7. januára 2019 minimálne

do 25. novembra 2022 a bolo mu uložené opatrenie: ,,V prípade, že podnikateľský subjekt hodlá aj
naďalej uvedenú viazanú živnosť prevádzkovať, je povinný uvedenú skutočnosť ohlásiť na príslušnom
živnostenskom úrade“ s termínom ,,ihneď“;
- Protokol bol so žalobcom prerokovaný dňa 31. marca 2023;
- na základe vyjadrenia žalobcu k Protokolu zo dňa 14. apríla 2023 vydal žalovaný Dodatok zo dňa 15.

augusta 2023, ktorým došlo k zmene Protokolu tak, že formulácia zhrnutia výsledku kontroly o zistenom
porušení § 28 ods. 1 a § 45 ods. 1 živnostenského zákona bola vypustená, pričom ale bolo zachované
konštatovanie o vykonávaní podnikateľskej činnosti ,,Vyučovanie v odbore cudzích jazykov“ nad rámec
vydaného živnostenského oprávnenia, zmenené bolo obdobie trvania nezákonného stavu od 1. júla
2019 minimálne do 25. novembra 2022;

- dňa 7. augusta 2024 (po podaní správnej žaloby) bol vydaný Dodatok č. 2 k Protokolu, v ktorom
žalovaný uviedol, že zohľadnil všetky námietky a predmetnú kontrolu uzavrel a vyhodnotil tak, že zo
strany kontrolovaného subjektu nedošlo k porušeniu ustanovení § 28 ods. 1 živnostenského zákona
v spojení s § 45 ods. 1 živnostenského zákona. Poskytovaním služby - sprístupňovaní elektronického
obsahu nedochádza k samotnej výučbe cudzieho jazyka. Preto zmenil a doplnil Protokol: ,,Vykonanou

kontrolou nebolo zistené porušenie právnych ustanovení živnostenského zákona ani súvisiacich
predpisov“;
- z vyjadrenia žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu zo dňa 5. septembra 2025 vyplýva, že voči
žalobcovi nebolo začaté správne konanie.
30. Predmetom prerokúvanej veci je?preskúmanie Protokolu o?výsledku kontroly Okresného úradu

Nitra, odboru živnostenského podnikania v?znení dodatku č. 1. Živnostenský úrad v sídle kraja vykonáva
podľa § 61 ods. 1 živnostenského zákona kontrolu dodržiavania povinností, ktoré pre podnikateľov
vyplývajú zo živnostenského zákona a z osobitných predpisov, ak sa vzťahujú na živnostenské
podnikanie. Na výkon kontrolnej činnosti sa vo veciach neustanovených týmto zákonom primeranevzťahujú ustanovenia osobitného predpisu (zákon o kontrole v štátnej správe). O výsledku vykonanej
kontroly, ktorou boli zistené nedostatky, vypracujú pracovníci kontroly protokol podľa § 13 ods. 1 zákona
o kontrole v štátnej správe. Ak sú proti kontrolným zisteniam podané opodstatnené námietky podľa § 11

ods. 2 písm. e) zákona o kontrole v štátnej správe, pracovníci kontroly vypracujú dodatok k protokolu,
ktorý je jeho súčasťou (§ 13 ods. 4 zákona o kontrole v štátnej správe). Ak sa kontrolou nezistí porušenie
všeobecne záväzných právnych predpisov alebo interných predpisov, vypracuje sa záznam o kontrole
(§ 13 ods. 7 zákona o kontrole v štátnej správe). Podľa § 62 ods. 5 živnostenského zákona živnostenský
úrad môže uložiť opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených kontrolórmi pri prevádzkovaní živnosti.

31. Podľa doterajšej praxe kasačného súdu o protokole možno uvažovať len ako o opatrení orgánu
verejnej správy. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP sa opatrením orgánu verejnej správy rozumie správny
akt vydaný v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť dotknuté práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby. Nie je sporné, že žalovaný je podľa § 66a
živnostenského zákona orgánom štátnej správy, teda orgánom verejnej správy v zmysle § 4 písm.
a) SSP. Takisto nie je sporné, že opatrenia ukladané v protokole ukladá žalovaný v rámci výkonu

verejnej správy na úseku živnostenského podnikania podľa citovaného zákona. Citované ustanovenie
§ 3 ods. 1 písm. c) SSP však výslovne vyžaduje, že opatrenie musí (byť spôsobilé) dotýkať sa práv,
právom chránených záujmov a povinností priamo. Podľa § 7 písm. e) SSP potom platí, že správne súdy
nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej
alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka

konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP
je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom
subjektívnom práve. Ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu
verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa
§ 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná (porov. v tomto

zmysle uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 7/2021, č. 2/2022 ZNSS).
32. Kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že judikatúra k otázke súdneho prieskumu protokolu ako
výsledku kontroly dodržiavania jednotlivých zákonov v administratívnych konaniach vyslovila rozličné
názory. Na uvedenú názorovú nejednotnosť tak reflektoval Veľký senát najvyššieho správneho súdu
vo svojom uznesení sp. zn. 19 SVs 2/2022 zo 4. decembra 2023, v ktorom sa okrem iného venoval

práve charakteru opatrení uložených v protokole z inšpekcie práce a z toho následne vyplývajúcej
prípustnosti prieskumu takéhoto protokolu v správnom súdnictve. Hoci v uvedenej veci išlo o prieskum
protokolu inšpekcie práce podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov,
kasačný súd má za to, že uvedené závery sú použiteľné aj pre tu posudzovanú vec, a to práve vzhľadom
na charakter uloženého opatrenia, posúdením ktorého je možné určiť, či takýto Protokol je možné

preskúmať v správnom súdnictve (,,... Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či
osobitostikonkrétnejvecineopodstatňujúzáver,žeajtakétoopatrenieukladákontrolovanémukonkrétne
povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú“).
33. V zmysle uvedeného zostalo sporným, či Protokol v znení Dodatku č. 1 a opatrenie v?ňom uložené
(,,V prípade, že podnikateľský subjekt hodlá aj naďalej uvedenú viazanú živnosť prevádzkovať, je

povinnýuvedenúskutočnosťohlásiťnapríslušnomživnostenskomúrade“stermínom:ihneď)maloalebo
mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu.
34. Žalobca v kasačnej sťažnosti poukázal na ujmu, ktorá mu bola spôsobená uloženým opatrením,
najmä tým, že išlo o nesprávny a nezákonný záver živnostenského úradu, pričom dôsledky Protokolu
považuje za šikanózny výkon práva, ktorý má nielenže potencionálny zásah do jeho subjektívnych

práv, ale priamo poškodzuje jeho práva a právom chránené záujmy (,,...bol nútený uplatňovať právne
prostriedky nápravy, vyjadrenia, námietky, platiť náklady na zvýšenú potrebu právneho poradenstva a
zastupovania, meniť svoje doterajšie podnikateľské správanie a pravidelný chod vecí, nebyť vystavený
dilemám a stresu v podnikateľských rozhodnutiach, zažíval frustráciu z neistého právneho postavenia
v otázke oprávnenosti svojho podnikania či splnenie podmienok pre prevádzkovanie živnosti,...“). K

uvedenému kasačný súd uvádza, že Protokolom uložené opatrenie, tak ako bolo naformulované, nie je
sankciou ani autoritatívne určená povinnosť, na ktorú by sa viazala vynútiteľnosť. Ide o konštatovanie
kontrolného orgánu, ktoré sa stáva právne relevantným až vtedy, ak by následne začal správny orgán
konanie o uložení sankcie (§ 66 živnostenského zákona). Kasačnému súdu zo spisu vyplýva, že
žalovaný správne konanie o uložení sankcie nezačal, preto Protokol ničím nepriamo nevytvoril záväznú

povinnosť podnikateľa (žalobcu), ani mu neodňal žiadne právo. Subjektívny pocit povinnosti žalobcu
konať (,,...opatrenie obsahovalo veľmi konkrétnu povinnosť, ak chcel naďalej vykonávať podnikateľskú
činnosť, musel ihneď konať; ak by nekonal, hrozila mu nielen potencionálna ale aj reálne všestranná
ujma...“) nezakladá právny zásah. Judikatúra jasne stanovuje, že zásah musí byť objektívne spôsobilýzmeniť právnu pozíciu, nestačí, že žalobca vníma tlak. Tak ako uviedol Veľký senát už v spomínanom
rozhodnutí ,,... základným predpokladom uloženia sankcie vždy zostáva to, aby v čase, kedy inšpektor
práce opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) cit. zák. uložil, zistený nedostatok skutočne existoval a

aby predstavoval porušenie právneho predpisu alebo kolektívnej zmluvy v zmysle § 2 ods. 1 cit. zák.
Protokol a tam uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce
vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 cit. zák., samy osebe však spravidla nepredstavujú
akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3
ods. 1 písm. c) SSP.“

35. Kasačný súd tiež konštatuje, že prístup k?súdu v?zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky má
taktiež svoje limity, ktoré sú v?správnom súdnictve vymedzené právomocou správnych súdov v?zmysle
§ 6 a § 7 SSP. Pokiaľ správny súd na základe podanej správnej žaloby dospel k?záveru, že žalobcom
napádaný akt je vylúčený zo súdneho prieskumu v?správnom súdnictve, neznamená to automaticky
odopretie spravodlivého súdneho konania a?porušenie princípu zákazu denegatio iustitiae, ako sa to
snažil naznačiť žalobca vo svojej?kasačnej sťažnosti.

36. K námietke žalobcu o potrebe skonštatovania nezákonnosti Protokolu pre uplatnenie nároku na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym výkonom verejnej moci, kasačný súd poukazuje na zákon č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov. Na účely tohto zákona sa výkonom verejnej moci považuje rozhodovanie a úradný postup
orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb. V danom prípade by náhrada škody musela byť opretá o nesprávny úradný postup,
pričom na jeho preukázanie nie je potrebné, aby súd v správnom súdnictve najprv skonštatoval
nezákonnosť protokolu.
37. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, pričom nezistil žiaden dôvod
na aplikáciu § 171 ods. 1 SSP, v čom videl žalobca nesprávne právne posúdenie veci. Ak žaloba bola

odmietnutá podľa § 98 ods. 1 SSP, platí všeobecná zásada, že žiaden z účastníkov konania nemá právo
na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existuje zákonná výnimka zakotvená v § 171 ods.
1 SSP, a to, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania (zásada
procesnej zodpovednosti za zavinenie). Súd pri rozhodovaní o trovách konania musí najprv posúdiť, či
nie sú splnené zákonné podmienky na použitie § 171 ods. 1 SSP, teda, či nejde o uvedenú výnimku,

a len v prípade, že to tak nie je, rozhodne o trovách konania pri odmietnutí žaloby podľa § 170 písm.
a) SSP, ako tomu bolo v danom prípade. Žalobca preto zle vyhodnotil rozhodnutie správneho súdu
o trovách konania, nakoľko správny súd nevzhliadol dôvod na aplikáciu § 171 ods. 1 SSP, preto ani
neskonštatoval, že by žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby a rovnako procesnú zodpovednosť
za zavinenie odmietnutia žaloby nepripísal ani žalovanému. Kasačný súd s uvedeným súhlasí, nakoľko

žiadna zo strán nenesie procesnú zodpovednosť za odmietnutie žaloby, preto ani námietka žalobcu v
tomto smere nie je spôsobilá spochybniť právne závery v časti rozhodovania o trovách konania. Kasačný
súd len na okraj poukazuje, že ,,dôvody hodné osobitného zreteľa“ sú podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP
generálnym dôvodom pre nepriznanie trov konania.
38. Kasačný súd považuje za potrebné vyjadriť sa k Dodatku č. 2 vydanému dňa 7. augusta 2024. V

zmysle zákona o kontrole v štátnej správe, konkrétne v § 13 ods. 8 prvá veta, kontrola je skončená
prerokovaním protokolu, čo v predmetnej veci prebehlo dňa 25. septembra 2023. Kasačný súd
poukazuje, že po tomto okamihu kontrolný orgán nemá právomoc meniť obsah Protokolu (s výnimkou
odstránenia zrejmých chýb), navyše, ak sa jedná o zmenu skutkových záverov, v danom prípade
skonštatovanie neporušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, o čom sa vypracováva záznam

o kontrole (§ 13 ods. 7 zákona o kontrole v štátnej správe). Vychádzajúc z dôvodovej správy k zákonu o
kontrole v štátnej správe ,, Kontrolovaný subjekt môže po doručení návrhu protokolu predložiť námietky
ku kontrolným zisteniam. Kontrolóri sa s námietkami vysporiadajú a v prípade akceptovania námietok
následne v protokole primerane upravia znenie kontrolných zistení, poprípade konkrétne kontrolné
zistenia vo výslednom protokole neuvedú. Ak kontrolná skupina

na základe predložených námietok dospeje k záveru, že k porušeniu zákona nedošlo, vypracuje sa
záznam. Uvedený postup je zavedený vzhľadom na princíp hospodárnosti správneho konania, keďže
správnemu konaniu možno predísť ešte v rámci kontrolného procesu.“ Preto sa nemožno stotožniť s
vyjadrením žalovaného, že Dodatkom č. 2 zrušil správnou žalobou napadnutý Protokol a vyhovel návrhu
žalobcu v správnej žalobe, a rovnako so správnym súdom, že by mohol uvažovať aj nad zastavením

konania podľa § 99 písm. g) SSP. Nakoľko podľa názoru kasačného súdu Dodatok č. 2 „neovplyvnil“
Protokol v znení Dodatku č. 1, a keďže už samotný Protokol je neprípustným predmetom správneho
súdneho prieskumu, správny súd správne postupoval, ak pristúpil k odmietnutiu žaloby podľa § 98 ods.
1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. e) SSP.39. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd v napadnutom uznesení po zhodnotení
všetkých relevantných kasačných námietok/sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) neidentifikoval
prvok nesprávneho právneho posúdenia (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), ani aby nesprávnym procesným

postupom bolo znemožnené účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej
miere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces(§440ods.1písm.f/SSP),aniabypodaniebolo
nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 písm. j/ SSP), naopak vyhodnotil uznesenie správneho súdu ako
vecne správne, a preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol.
40. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto

konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a
žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení
s § 168 veta druhá SSP).
41. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.