Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/20/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225203832
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1225203832.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.
Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený
XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor
sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, adresa sídla
Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa matky: A. C. B. D., narodená XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu

E., F. XXXX/XX, zastúpená splnomocnencom: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária,
IČO: 47 244 895, adresa sídla Bratislava, Červeňova 15, a otca: A. F. B., narodený XX.XX.XXXX,
adresa trvalého pobytu E. E., G. H. XXXX/XX, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária
Cíbik Legal s.r.o., IČO: 54 256 160, adresa sídla Bratislava, Seberíniho 6C, v konaní o návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č.
k. 9P/162/2025 – 144 zo 22. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok
I.) a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

1.1 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že matka sa návrhom domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia spočívajúceho v úprave styku otca s maloletým tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s
maloletým v každom nepárnom kalendárnom týždni v stredu v čase od 15:30 hod. do 17:30 hod. a v
každom párnom kalendárnom týždni v sobotu v čase od 9:30 hod. do 17:30 hod., počas Veľkonočných
sviatkov každú Veľkonočnú sobotu v čase od 9:30 hod. do 17:30 hod., počas vianočných sviatkov každý

prvý sviatok vianočný v čase od 9:30 hod. do 17:30 hod. a nad rámec bežného styku počas roka počas
letných prázdnin aj v každom párnom týždni v piatok v čase od 9:30 hod. do 17:30 hod, a to výlučne v
prítomnosti matky, ktorá je povinná nerušiť priebeh stretnutia otca s maloletým a ktorá je povinná byť
vzdialená od maloletého v čase styku s otcom minimálne tri metre, eventuálne podľa úvahy súdu, pričom
styk otca s maloletým bude prebiehať vždy na mieste, na ktorom sa vopred matka a otec písomne
minimálne jeden deň vopred dohodnú, a to až do doby, kým sa zdravotný stav maloletého preukázateľne

nezlepší a súčasne jeho vzťah s otcom nezlepší s tým, že otec je povinný maloletého si vyzdvihnúť v
mieste bydliska matky pri vstupnom vchode bytového domu. Otec je povinný rešpektovať zdravotný stav
maloletého a pokyny odborníkov. Svoj návrh odôvodnila matka najmä tým, že psychický stav maloletého
je v súvislosti s kontaktmi s otcom vážne narušovaný a bez okamžitého zásahu môže dôjsť k ďalšiemu
poškodeniu jeho psychického a emocionálneho vývinu. Predmetom návrhu nie je snaha o obmedzenie
rodičovských práv otca ako takých, ale ich realizácia spôsobom, ktorý je pre maloletého bezpečný,

zrozumiteľný a dlhodobo udržateľný. Po každom stretnutí bol maloletý ošetrený na pohotovosti pre
úzkostné stavy a opakovane mu bol podaný Prothazin (sedatívny liek používaný pri akútnych úzkostiachu detí). Podľa matky, tieto lekárske zásahy jednoznačne potvrdzujú, že kontakt s otcom je pre dieťa
psychicky traumatizujúci.

1.2 V konaní mal osvedčené, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 59P/130/2018 zo
dňa 16.12.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 12CoP/39/2023-2856 zo dňa
25.03.2025, súd upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým v
každom nepárnom kalendárnom týždni v stredu v čase od 15:30 hod. do 18:30 hod. a v každom párnom
kalendárnom týždni v sobotu v čase od 9:30 hod. do 17:30 hod., počas Veľkonočných sviatkov každú

Veľkonočnú sobotu v čase od 9:30 hod. do 17:30 hod., počas vianočných sviatkov každý prvý sviatok
vianočný v čase od 9:30 hod. do 17:30 hod. a nad rámec bežného styku počas roka počas letných
prázdnin aj v každom párnom týždni v piatok v čase od 9:30 hod. do 17:30 hod. Otec si maloletého
prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky, ktorá je povinná maloletého na styk
riadne pripraviť a otcovi ho v určenom čase odovzdať.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok rodiča a maloletého dieťaťa na bezodkladnú úpravu pomerov, a to
podľa § 324, § 325, § 326 ods. 1, § 329 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia.

1.4 Na vecné odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že nemal matkou, ako navrhovateľkou
za osvedčenú a ani z obsahu spisu nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého vo
forme nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko nebolo preukázané žiadne potenciálne ohrozenie
maloletého v intenzite, ktorá by odôvodňovala upraviť styk otca s maloletým za prítomnosti matky.
Lekárske správy predložené matkou, kedy bol maloletý vyšetrený po styku s otcom, obsahujú

subjektívne tvrdenia matky o akútnom zhoršení psychického stavu maloletého, ktoré však nijakým
spôsobom neosvedčila. Naopak, z predložených lekárskych správ vyplýva, že počas vyšetrení bol
maloletý pokojný, usmievavý, komunikatívny, spolupracuje a zo zdravotného hľadiska bol v poriadku,
bez potreby intervencie. Zo súvisiaceho spisu sp. zn. B5-59P/130/2018 je súdu známe, že matka
sa dožadovala prítomnosti pri styku otca s maloletým. V čase posledného rozhodovania o styku

otca s maloletým (25.03.2025) tiež odvolací súd na základe vykonaného dokazovania nepovažoval
za potrebné ani vhodné, aby sa styk otca s maloletým realizoval v prítomnosti matky, pričom
zohľadnil aj názor maloletého, ktorý v rámci výsluchu bez problémov súhlasil so stretávaním otca bez
prítomnosti matky. Z dôvodu, že na základe tvrdeného nie je daná bezodkladná potreba pre nariadenie
neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil

ako nedôvodný a návrh matky zamietol. Záverom dodal, že účelom neodkladného opatrenia nie je
dosiahnutie zmeny právoplatného súdneho rozhodnutia, ale len rýchle a pružné riešenie tej situácie,
ktorá neznesie odklad a vyžaduje okamžitý zásah súdu. Ak bude preukázaná bezodkladná potreba
upraviť pomery na ochranu maloletého, súd nariadenie neodkladného opatrenia pre takýto prípad
nevylučuje. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný

mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Uznesenie napadla riadnym a včasným odvolaním matka maloletého s návrhom na jeho zmenu
vyhovením návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, viniac súd prvej inštancie, že

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a napokon, že súd
prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci [§ 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h) CSP
a § 62 ods. 1 CMP].

2.1 V odvolaní namietala, že súd zjavne zamieňa osvedčenie so skutočným preukázaním a od matky
vyžaduje takú mieru dôkazného štandardu, ktorá je v štádiu rozhodovania o neodkladnom opatrení
nielen nad rámec zákona, ale aj v rozpore s jeho zmyslom, keďže neodkladné opatrenie slúži právena poskytnutie rýchlej a dočasnej ochrany v situáciách, v ktorých by čakanie na meritórne dokazovanie
mohlo viesť k prehĺbeniu ujmy alebo k zhoršeniu stavu dieťaťa.

2.2 Poukazovala na odôvodnenie uznesenia, kde súd argumentoval, že z predložených lekárskych
správ vyplýva, že počas vyšetrení bol maloletý pokojný, usmievavý, komunikatívny, spolupracuje a zo
zdravotnéhohľadiskabolvporiadku,bezpotrebyintervencie,pričomtátoargumentáciasúdujevnútorne
rozporná a vykazuje znaky arbitrárnosti, lebo súd na jednej strane bagatelizuje tvrdenia matky ako
subjektívne a neosvedčené, no na druhej strane bez kritického hodnotenia a bez zohľadnenia kontextu

absolutizuje jednu časť lekárskej správy a vyvodzuje z nej záver o absencii ohrozenia, hoci zmyslom
návrhu neodkladného opatrenia nebolo preukázať, že maloletý je v stave akútneho somatického
ohrozenia alebo že vyžaduje okamžitú hospitalizáciu, ale osvedčiť, že kontakty v aktuálnom režime
predstavujú pre maloletého psychickú záťaž a destabilizáciu, ktorá si vyžaduje dočasnú úpravu spôsobu
výkonu styku tak, aby bol styk realizovaný bezpečne a predvídateľne.

2.3 Matka prízvukovala, že súdu predložila aj znalecký posudok č. 6/2025 zo dňa 26.05.2025,
vypracovaný znalcom prof. MUDr. Tiborom Šagátom, CSc, a v podanom odvolaní z neho citovala
jednotlivé závery. Zároveň predložila súdu lekárske správy z pohotovosti, kde bol maloletý vyšetrený
po styku s otcom. Z priložených lekárskych správ jednoznačne vyplýva, že maloletý bol po viacerých
stretnutiach s otcom v psychicky rozrušenom stave, s príznakmi akútnej úzkosti a postresovej reakcie. V

nadväznostinatietostavybolmaloletémuopakovanepodávanýliekProthazin(prometazínhydrochlorid)
- antihistaminikum s výrazným sedatívnym a anxiolytickým účinkom, ktoré sa používa pri akútnych
úzkostných, napäťových a stresových stavoch u detí, najmä keď nie je vhodné alebo možné nasadenie
silnejších psychofarmák. Psychický stav maloletého je jednoznačne preukázaný rozsiahlym súborom
odborných dôkazov, ktoré matka predložila. Nejde o subjektívne tvrdenia, ale o dlhodobé, opakované a

konzistentné zistenia odborníkov, ktorí maloletého vyšetrovali v rôznych časových obdobiach.

2.4 Matka maloletého ďalej v odvolaní poukazovala na skutočnosť, že doteraz otec kontakt so synom
dlhodobo nevyužíval. V období posledného roka sa s maloletým stretol len niekoľkokrát, pričom po
každom stretnutí bol maloletý ošetrený na pohotovosti pre úzkostné stavy a opakovane mu bol podaný

Prothazin - sedatívny liek používaný pri akútnych úzkostiach u detí. Tieto lekárske zásahy jednoznačne
potvrdzujú, že kontakt s otcom je pre dieťa psychicky traumatizujúci. Matka na tomto mieste v celom
rozsahu odkazuje na argumentáciu uvedenú v návrhu, nakoľko táto argumentácia sa nepochybne
vzťahovala aj na vydanie neodkladného opatrenia v predmetnej veci. Z uvedeného dôvodu nie je možné,
aby sa otec so synom stretával bez dohľadu matky, keďže by tým mohlo dôjsť k opakovanému ohrozeniu

zdravia. Navrhované opatrenie preto nie je trestom voči otcovi, ale preventívnym mechanizmom ochrany
dieťaťa podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Súd svojim postupom neprípustne zužuje pojem
„ohrozenie“ len na situácie viditeľného a objektivizovaného somatického poškodenia, pričom však v
rodinných veciach je ohrozenie psychického zdravia dieťaťa rovnako relevantné, najmä ak ide o dieťa s
citlivosťou na stresové podnety, a súd mal preto posudzovať riziko ujmy komplexne a nie redukčne.

2.5 Súd prvej inštancie sa podľa názoru matky nevysporiadal ani s argumentačným jadrom návrhu,
ktorým bola proporcionalita, keďže matka navrhovala riešenie, ktoré je dočasné, primerané a sleduje
výlučne ochranu maloletého, pričom súd nevykonal žiadny test proporcionality, neuviedol, prečo
považuje prítomnosť matky pri styku za neprimeraný zásah do práv otca, neuviedol, prečo považuje

menej invazívnu úpravu za neprípustnú, a neuviedol, aké iné alternatívne opatrenie by bolo podľa súdu
schopné rovnako účinne chrániť maloletého bez potreby dočasnej úpravy. Z napadnutého uznesenia je
zrejmé, že súd sa uspokojil s deklaráciou, že nie je daná bezodkladnosť, avšak absentuje akákoľvek
úvaha o tom, čo by sa muselo stať, aby súd bezodkladnosť uznal, čo je v rodinných veciach neprípustné,
lebo súd má chrániť dieťa preventívne a nie až následne, keď sa ujma prehĺbi. Napadnuté uznesenie je

preto nepreskúmateľné aj z dôvodu, že súd sa nevysporiadal s podstatnými námietkami matky, najmä s
tým, že návrh smeruje k zachovaniu styku, nie k jeho eliminácii, že ide o dočasnú úpravu formy styku, nie
o meritórnu zmenu rodičovských práv, že navrhované opatrenie je najmiernejšie možné a že jeho účelom
je ochrana maloletého pred psychickou destabilizáciou, ktorá sa podľa tvrdení matky a predložených
listín opakovane prejavuje v nadväznosti na realizáciu styku.

2.6 Matka považuje napadnuté uznesenie za arbitrárne, pretože súd bez primeraného vysvetlenia
odmietol poskytnúť dočasnú ochranu, hoci návrh smeroval k najmiernejšej úprave, ktorá by
minimalizovala riziko ujmy a zároveň zachovala kontakt dieťaťa s otcom, a súd tak fakticky uprednostnilformalistický prístup pred ochranou najlepšieho záujmu maloletého. V tejto súvislosti uviedla, že je
potrebné vykonať test proporcionality, ktorý súd prvej inštancie nevykonal, a ktorý je v predmetnej
veci rozhodujúci, pretože navrhované opatrenie sledovalo legitímny cieľ ochrany maloletého a jeho

psychickej stability, pričom tento cieľ je v rodinných veciach nadradený a ústavne chránený. Navrhované
obmedzenie styku nie je absolútne ani neprimerané. Matka nežiadala, aby bol otec vylúčený zo života
maloletého, len aby bol zvolený bezpečný a primeraný spôsob kontaktu, ktorý rešpektuje aktuálny
psychický stav dieťaťa. Ide teda o dočasné a vyvážené opatrenie, ktoré nezasahuje do rodičovských
práv otca viac, než je potrebné na ochranu zdravia maloletého. V tejto súvislosti poukázala aj na nález

Ústavného súdu SR č. III. ÚS 231/2019.

2.7 Matka navrhovala, aby bola počas styku prítomná iba v súdom určenej vzdialenosti, pričom nebude
do styku zasahovať, nebude ho narúšať a bude rešpektovať priebeh stretnutia otca s maloletým, a
to výlučne za účelom, aby sa styk vôbec mohol začať realizovať pravidelne a aby maloletý postupne
nadobudol pocit bezpečia a istoty. V tomto kontexte zdôraznila, že bez takejto úpravy sa styk reálne

nerealizuje, čo je v konečnom dôsledku v neprospech maloletého aj otca, a práve preto je navrhované
neodkladné opatrenie riešením, ktoré v sebe spája ochranu maloletého a zároveň podporu výkonu
rodičovského práva otca na kontakt s dieťaťom. V tejto súvislosti poukazovala a citovala z Judikatúry
NS SR sp. zn. 3 Cdo 232/2017; 5 Cdo 221/2012, uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 09.10.2014, sp.
zn. II. ÚS 662/2014: rozhodnutia ESĽP vo veci Elsholz proti Nemecku, uznesenia Najvyššieho súdu SR

zo dňa 27.11.2013, sp. zn. 5Cdo/190/2018, rozhodnutia ESĽP vo veci Sahin v. Nemecko (č. 30943/96)
a Opuz v. Turecko (č. 33401/02), Judikatúry ÚS SR I. ÚS 76/2010, III. ÚS 120/2012.
Napadnutým uznesením podľa názoru matky došlo k porušeniu práv matky na spravodlivý proces v
rozsahu porušenia zákazu ľubovôle, porušenia práva na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami tvrdenými navrhovateľom, ako aj porušenia práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

2.8 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, matka záverom navrhla, aby odvolací súd rozhodol
uznesenímnasledovne:„KrajskýsúdvTrnaveuznesenieMestskéhosúduBratislavaII,č.k.9P/162/2025
- 144 zo dňa 22.12.2025 mení tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení: Otec je oprávnený
stretávaťsasmaloletýmvkaždomnepárnomkalendárnomtýždnivstreduvčaseod15.30hod.do17.30

hod. (teda o 1 hod. menej, ako to bolo uvedené v ostatnom rozhodnutí súdu – poznámka odvolacieho
súdu) a v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu v čase od 9.30 hod. do 17.30 hod., počas
Veľkonočných sviatkov každú Veľkonočnú sobotu v čase od 9.30 hod. do 17.30 hod., počas vianočných
sviatkov každý prvý sviatok vianočný v čase od 9.30 hod. do 17.30 hod. a nad rámec bežného styku
počas roka počas letných prázdnin aj v každom párnom týždni v piatok v čase od 9.30 hod. do 17.30 hod

a to výlučne v prítomnosti matky, ktorá je povinná nerušiť priebeh stretnutia otca s maloletým a ktorá je
povinná byť vzdialená od maloletého v čase styku s otcom minimálne 3 metre eventuálne podľa úvahy
súdu, pričom styk otca s maloletým bude prebiehať vždy na mieste, na ktorom sa vopred matka a otec
písomne minimálne 1 deň vopred dohodnú (takto nariadené neodkladné opatrenie by bolo v prípade
nedohody rodičov nevykonateľné – poznámka odvolacieho súdu) a to až do doby, kým sa zdravotný stav

maloletého preukázateľne nezlepší a súčasne jeho vzťah s otcom nezlepší s tým, že otec je povinný
maloletého si vyzdvihnúť v mieste bydliska matky pri vstupnom vchode bytového domu. Otec je povinný
rešpektovať zdravotný stav maloletého a pokyny odborníkov.“
Eventuálne: „Krajský súd v Trnave uznesenie Mestského súdu Bratislava II, č.k. 9P/162/2025 - 144 zo
dňa 22.12.2025 v napadnutej časti výroku I. zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.“

3. Otec a kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali a k odvolaniu matky maloletého sa nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP], po
skonštatovaní, že podané odvolane má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka
použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s

prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré
ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniematky maloletého nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP).

5. Predmetom konania je návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, a to v úprave styku otca
s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým v každom nepárnom kalendárnom týždni
v stredu v čase od 15:30 hod. do 17:30 hod. a v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu v čase od
9:30 hod. do 17:30 hod., počas Veľkonočných sviatkov každú Veľkonočnú sobotu v čase od 9:30 hod.
do 17:30 hod., počas vianočných sviatkov každý prvý sviatok vianočný v čase od 9:30 hod. do 17:30

hod. a nad rámec bežného styku počas roka počas letných prázdnin aj v každom párnom týždni v piatok
v čase od 9:30 hod. do 17:30 hod., a to výlučne v prítomnosti matky.

5.1 Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý návrh matky, na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

6. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

7. Odvolacísúdpreskúmalodvolanímnapadnutérozhodnutienielenobsahom,aleajdôvodmiodvolania
a nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej
inštancie na podporu ním zvoleného postupu (že v konaní neboli osvedčené podmienky, za ktorých
by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania spôsobom navrhovaným matkou
maloletého). Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie

predostretých dôvodov, by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej
inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas
matky s týmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre
úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

7.1 Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7.2 Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7.3 Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7.4 Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

7.5 V zmysle čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

7.6 V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

7.7 Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,
rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe (ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie). Neodkladné
opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne

upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov
a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov
účastníkov.Nevyhnutnýmpredpokladomprevyhovenienávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniajeosvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého
dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem, alebo ak je naliehavá potreba
bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe

osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný.
Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo
skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia.

7.8 Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie

posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému
záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade
osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste
rozhodnúť neodkladným opatrením.

7.9 Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje

opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah

súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

8. V tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súdu bolo osvedčené, že rodičia maloletého
nežijú spolu, že výkon ich práv a povinností k maloletému bol upravený rozsudkom Okresného súdu
Bratislava V sp. zn. 59P/130/2018 zo dňa 16.12.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave

č. k. 12CoP/39/2023-2856 zo dňa 25.03.2025, kedy súd upravil styk otca s maloletým tak, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletým v každom nepárnom kalendárnom týždni v stredu v čase od 15:30
hod. do 18:30 hod. a v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu v čase od 9:30 hod. do 17:30
hod., počas Veľkonočných sviatkov každú Veľkonočnú sobotu v čase od 9:30 hod. do 17:30 hod., počas
vianočnýchsviatkovkaždýprvýsviatokvianočnývčaseod9:30hod.do17:30hod.anadrámecbežného

styku počas roka počas letných prázdnin aj v každom párnom týždni v piatok v čase od 9:30 hod. do
17:30 hod. Otec si maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky, ktorá je
povinná maloletého na styk riadne pripraviť a otcovi ho v určenom čase odovzdať.

9. Matka maloletého spolu s maloletým opakovane v období od 08.03.2025 navštívila neurológa,

pediatra a psychológa. Z lekárskych správ z týchto vyšetrení vyplynulo:

9.1 Dňa 08.03.2025 bol maloletý vyšetrený A. I. J., J. ktorá konštatovala, že maloletý vníma, že jeho
otec bojuje proti jeho matke a je nútený vyvažovať, podľa jeho vyjadrenia, nespravodlivý systém s tým,
že ak otec uzná autoritu matky, dieťa sa do tohto stavu uvoľní a nebude musieť bojovať proti autorite

otca, že v t. č. má maloletý pocit, že s ním nebolo zaobchádzané tak, ako si to zaslúži, je revoltujúci,
odmieta sa kontaktovať s otcom a so svojou babkou, nakoľko sa cíti neprijatý so svojimi vzťahmi, ktoré
tvoria jeho život a zázemie, že potrebuje chápajúce prostredie, cíti, že musí riešiť viac problémov ako
unesie, je neistý v tom, že budú jeho potreby v budúcnosti akceptované, a to vytvára u neho psychickú
tenziu a aktivuje to jeho tvrdohlavosť. Ak by mal tlak na maloletého v nezhodách rodičov pokračovať

dlhšie obdobie, maloletý sa dištancuje a stane sa vnútorne izolovaným voči vzťahom, čo do budúcnosti
môže mať s veľkou pravdepodobnosťou negatívny dopad na jeho psychický vývin. Vzťah maloletého
s otcom nie je t. č. pre maloletého prioritným. V tejto súvislosti klinický psychológ odporúča v prípade
obnovenia stratenej väzby dieťaťa a otca postupovať tak, že otec nebude konkurenčnou väzbou voči
matke, ale bude súčasťou vzťahu, nakoľko matka je pre dieťa pevný bod, istota a bezpečie.

9.2 Dňa 02.04.2025 ošetrujúci lekár po vyšetrení maloletého konštatoval, že maloletý bol pri vedomí ,
spolupracoval, bol pokojný, usmievavý, komunikatívny, nejavil známky bolesti alebo diskomfortu, bol
KP kompenzovaný, orientačne neurologicky v norme, čulý celkovo dobre kompenzovaný, pokojný,
spolupracoval, mal chudobný objektívny nález a jeho stav nevyžadoval ústavnú liečbu s tým, že pri

úzkostných prejavoch mu je možné podať Prothazin.

9.3 Dňa 07.04.2025 ošetrujúci lekár po vyšetrení maloletého konštatoval, že maloletý primerane
komunikoval, lekárke uviedol, že sa nechce stretnúť s babkou, lebo bol nútený, aby pre otca točil video,kde uvádza, že sa má s otcom a babkou dobre, inak lekárka nezistila u maloletého žiadne zdravotné
problémy. Podľa vyjadrení matky, táto mu po stretnutí s otcom dňa 02.04.2025 nasadila Prothazin, ktorý
berie stále.

9.4 Dňa 09.04.2025 ošetrujúci lekár po vyšetrení maloletého konštatoval, že maloletý bol pri vedomí,
spolupracoval, bol pokojný, počas vyšetrenia sa usmieval, bol komunikatívny, nejavil známky bolesti ani
diskomfortu, bol KP kompenzovaný, čulý, usmieval sa, pokojne spolupracoval a jeho stav si nevyžadoval
ústavnú liečbu ani vyšetrenie pedopsychiatrom.

9.5 Dňa 16.04.2025 ošetrujúci lekár po vyšetrení maloletého konštatoval, že maloletý bol pri vedomí,
spolupracoval, bol pokojný, usmievavý, komunikatívny, nejavil známky bolesti alebo diskomfortu, bol
KP kompenzovaný, čulý usmieval sa, pokojne spolupracoval a jeho stav nevyžadoval ústavnú liečbu,
expektáciu ani vyšetrenie pedopsychiatrom s tým, že pri úzkostných prejavoch mu je možné podať
Prothazin.

9.6 Dňa 23.04.2025 ošetrujúci lekár po vyšetrení maloletého konštatoval, že maloletý bol pri
vedomí, normosaturovaný, normohydratovaný, kardiopulmonálne stabilizovaný a jeho stav nevyžadoval
hospitalizáciu ani expektáciu s tým, že pri úzkostných prejavoch mu je možné podať Prothazin.

9.7 Dňa 11.06.2025 ošetrujúci lekár po vyšetrení maloletého konštatoval, že maloletý bol
euforický, pri vedomí, dobre kompenzovaný, bol čulý, pokojný, normosaturovaný, normohydratovaný,
kardiopulmonálne stabilizovaný a jeho stav nevyžadoval hospitalizáciu ani expektáciu s tým, že pri
úzkostných prejavoch mu je možné podať Prothazin.

9.8 Dňa 02.07. 2025 ošetrujúci lekár po vyšetrení maloletého konštatoval, že maloletý bol pri
vedomí, spolupracoval, bol pokojný, čulý, aktívny a spolupracoval, bol KP kompenzovaný, afebrilný,
normosaturovaný, eupnoický, neurologicky orientačne v norme a jeho stav nevyžadoval ústavnú liečbu
ani expektáciu s tým, že pri úzkostných prejavoch mu je možné podať Prothazin.

9.9 Dňa 26.07.2025 ošetrujúci lekár po vyšetrení maloletého konštatoval, že maloletý bol pri vedomí,
pokojný, počas vyšetrenia sa usmieval, ťažkosti neudával, bol euforický, orientovaný, reč mal primeranú
veku, bol v dobrom klinickom stave, KPa vitálne stabilizovaný, jeho neurologický orientačný nález bol
v norme a jeho stav si nevyžadoval ústavnú liečbu ani ďalšie vyšetrenia.

9.10 Dňa 16.08.2025 ošetrujúci lekár po vyšetrení maloletého konštatoval, že maloletý bol pri vedomí,
spolupracoval, bol pokojný, usmievavý, komunikatívny, nejavil známky bolesti alebo diskomfortu, bol
KP kompenzovaný, čulý, usmieval sa, pokojne spolupracoval a jeho stav nevyžadoval ústavnú liečbu
expektáciu ani vyšetrenie pedopsychiatrom s tým, že pri úzkostných prejavoch mu je možné podať
Prothazin.

9.11 Dňa 23.08.2025 ošetrujúci lekár po vyšetrení maloletého konštatoval, že maloletý bol pri vedomí,
spolupracoval, reagoval veku primerane.

9.12 Dňa 06.09.2025 ošetrujúci lekár po vyšetrení maloletého konštatoval, že maloletý bol pri vedomí,

čulý, počas vyšetrenia spolupracoval, bol orientovaný všetkými modalitami, odpovadal adekvátne
svojmu veku, KP kompenzovaný, afebrilný, normosaturovaný , neurologicky orientačne v norme a jeho
stav si nevyžadoval expektáciu ani ústavnú liečbu.

9.13 Dňa 20.09.2025samaloletýbucholdočeladoskrine.Neurológkonštatovalneurologickýnálezbez

topickej symptomatologie, ľahký hypotonický sy., pedes planovalgi bilat a odporučil mu kľudový režim.

9.14 Dňa 14.10.2025 ošetrujúci lekár po vyšetrení maloletého konštatoval, že maloletý bol pri vedomí,
miestami pôsobil roztržito a bojazlivo, pri matke bol pokojný, spolupracoval, odpovede mal promptné,
priliehavé, bol KP kompenzovaný, orientačne neurologicky v norme, celkovo dobre kompenzovaný, bez

známok akútnej afekcie s chudobným objektívnym nálezom, VF v norme, bolesť neudával a jeho stav
nevyžadoval ústavnú liečbu s tým, že pri úzkostných prejavoch mu je možné podať Prothazin.9.15 Dňa 18.10.2025 ošetrujúci lekár po vyšetrení maloletého konštatoval, že maloletý bol pri vedomí,
reagoval veku primerane, poloha aktívna, habitus normostenický, koža ružová, bez patologických
eflorescencií, bez prejavov hemoragickej diatézy, turgor v norme, meningenálne príznaky neprítomné,

neurologicky orientačne v norme, oči - skléry biele, uši, nos – bez sekrécie, inak klinický nález v norme.
Zároveň konštatoval, že maloletý je zo zdravotného hľadiska v poriadku, nepotrebuje žiadnu intervenciu.

10. Pokiaľ za takýchto skutkových okolností súd prvej inštancie návrh matky na úpravu styku
maloletého s otcom v prítomnosti matky zamietol z dôvodu nezistenia skutkových okolností, z ktorých

by jednoznačne vyplynul záver, že život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého je bez prítomnosti matky
pri styku otca s maloletým vážne ohrozený alebo narušený, alebo že by si to vyžadoval verejný záujem,
alebo naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným matkou, jeho právne
posúdenie veci odvolací súd považuje za správne a odvolacie námietky matky za plne nedôvodné.

11. Matka naliehavosť úpravy styku opierala o skutočnosť, že po stretnutí otca s maloletým bol maloletý

ošetrený na pohotovosti pre úzkostné stavy a že lekárske zásahy jednoznačne potvrdzujú, že kontakt
s otcom je pre dieťa psychicky traumatizujúci. Odvolací súd k uvedenému konštatuje, že maloletý A.
má diagnostikovaný Aspergerov syndróm, ktorý však nie je prekážkou pre stretávanie sa s otcom bez
prítomnosti matky (pričom táto okolnosť bola podrobená dokazovaniu v konaní vedenom Krajským
súdomvTrnavepodsp.zn12CoP/39/2023).Lekárskesprávypredloženématkou,všakanipodľanázoru

odvolacieho súdu neosvedčili tvrdenia matky, že maloletý má po stretnutiach s otcom prejavy, ktoré
opisuje matka, a to z dôvodu, že matka sa týchto stretnutí nezúčastňuje. Úzkostné stavy maloletého
popisuje v samotných lekárskych správach iba sama matka, pričom nejde o zistenia odborníkov, ktorí
maloletého vyšetrovali. Z lekárskych správ vyplýva, že dieťa je zdravé a každý nález je v norme.

11.1 Odvolací súd nepovažoval rovnako za potrebné ani vhodné, aby sa styk otca s maloletým realizoval
v prítomnosti matky. V konaní bolo nesporným, že rodičia prežívajú vážny rodičovský konflikt, ktorého
účastníkom by bol pri styku s otcom za účasti matky bezprostredne aj maloletý a práve to by nedôvodne
narúšalo jeho psychický stav. Tu odvolací súd poukazuje aj na matkou predloženú správu klinického
psychológa, z ktorej vyplýva, že ak by mal tlak na maloletého v nezhodách rodičov pokračovať dlhšie

obdobie, maloletý sa dištancuje a stane sa vnútorne izolovaným voči vzťahom, čo do budúcnosti môže
mať s veľkou pravdepodobnosťou negatívny dopad na jeho psychický vývin. Maloletý styk s otcom
odmieta pre jeho formálnosť a jeho neschopnosť vyriešiť rodičovský konflikt. Je nesporné, že v konaní
vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti, je súd povinný skúmať v prvom rade záujem maloletého
dieťaťa. V záujme maloletého je, aby mohol nerušene tráviť čas s otcom, prejaviť svoje emócie vo vzťahu

k otcovi a nebol (rovnako ako otec) pod kritickým drobnohľadom matky. Matka v konaní neosvedčila,
že takýto jej dohľad nad priebehom styku otca s maloletým by bol nevyhnutný, teda že bez jej dohľadu
nad výkonom práva otca na styk s maloletým, by bol psychický vývin maloletého narušený. Matka
v konaní neosvedčila svoje skutkové tvrdenia, že po ukončení styku maloletého s jeho otcom (údajne
pre neprítomnosť matky na takomto styku) tento bol v takom psychickom stave, ktorý si vyžadoval jeho

medikamentóznu liečbu a že ošetrujúci lekári po vyšetrení maloletého tomuto podali Prothazin, práve
naopak v konaní bolo osvedčené, že zdravotný stav maloletého v čase jeho vyšetrenia (po styku otca
s maloletým) si nevyžadoval jeho medikamentóznu liečbu Prothazínom. Tento bol maloletému lekármi
len odporúčaný, a to len vtedy, ak by maloletý mal skutočné úzkostné prejavy. Právo maloletého na
zachovaní a rozvoji jeho citových väzieb s jeho otcom v nikým nerušenom prostredí potom prevažuje

nad snahou matky nad výkonom práva otca a maloletého A. na ich vzájomný styk dohliadať, v záujme
údajného predídenia úzkostným stavov maloletého so styku s jeho otcom. Tu pravdaže odvolací súd
dodáva, že je nanajvýš potrebné, aby si skutočne obaja rodičia plne uvedomili, že ich pokračujúci
rodičovský konflikt negatívne vplýva na psychický vývin maloletého, a preto aby od tohto konfliktu upustili
minimálne do takej miery, aby maloletý jeho existenciu nevnímal a nemal potrebu ho za nich riešiť. Každý

z rodičov je povinný vychovávať maloletého v úcte k druhému rodičovi.

11.2 Na správnosti tohto záveru nič nemenia ani matkou predložené čestné prehlásenia, či už jej
rodičov, alebo susedov. Z čestných prehlásení A. K. E., A. K. L., A. M. D. a N. J., bolo bez akýchkoľvek
pochybností zrejmé, že vyššie uvedené osoby v nich popisovali spôsob starostlivosti matky maloletého,

prípadne otca maloletého o maloletého A. v rokoch 2016 až 2018, teda v období, ktoré predchádzalo
rozhodnutiam súdov o výkone práv a povinností rodičov k maloletému, a ktoré teda nielenže boli už
zohľadnené v týchto rozhodnutiach, ale pre rozhodnutie o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia boli aj právne irelevantné, vzhľadom na veľký časový odstup, keďže z nich už za žiadnychokolností nebolo možné vyvodiť závery potrebné pre rozhodnutie súdu o tom, či život, zdravie alebo
riadna výchova maloletého je aktuálne vážne ohrozená, a to neprítomnosťou matky pri stretnutiach otca
s maloletým.

11.3 Z čestných prehlásení A. O. D., starej mamy maloletého (zo dňa 19.03.2025, 15.02.2025, prípadne
z 20.02.2025) a J. J. D. - starého otca maloletého (zo dňa 19.03.2025) síce vyplynulo, že maloletý A.
sa im mal v minulosti zdôverovať, že nechce byť s babkou z otcovej strany, pretože sa jej bojí a že sa
bojí aj otca, ktorý nechodí za ním, ani na žiadne akcie, na ktorých vystupuje, čomu maloletý nerozumie

a že nechce byť s ním sám, prípadne že v rokoch 2021 a 2022 otec neprejavoval záujem o maloletého
ani v čase jeho choroby, avšak tieto vyjadrenia nepreukazovali skutkové tvrdenia matky o narúšaní
psychickéhovývinumaloletéhostretnutiamiotcasmaloletýmprávevdôsledkuabsenciematkypritýchto
stretnutiach, nehovoriac o tom, že sa jednalo o prehlásenia osôb blízkych matke maloletého, ktorá
skutková okolnosť výrazne znižovala vierohodnosť v nich uvádzaných skutkových okolností.

11.4 Z čestného prehlásenia A. A. M. - učiteľa hry na bicie zo dňa 14.01.2025 vyplynulo, že maloletý
v rokoch 2023 - 2024 neprimerane reagoval na sledovanie video nahrávky - učebnej pomôcky pri
vyučovaní a že učiteľ upustil od používania takejto pomôcky pri vyučovaní.

11.5 Pre poriadok odvolací súd dodáva, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa totiž, ako

bolo uvedené už vyššie, dokazovanie nevykonáva a súd v ňom reaguje dočasnou úpravou pomerov
účastníkov konania len na osvedčené okolnosti vyžadujúce skutočne bezodkladný zásah súdu v záujme
odvrátenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa (jeho života, zdravia a priaznivého vývoja). Odvolací súd
má rovnako za to, že inštitút neodkladného opatrenia sa má uplatňovať len výnimočne, a to výlučne len
v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov tak, aby sa zamedzilo

jeho zneužitiu.

11.6 V súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie možno
uviesť, že právne posudzovanie je činnosťou, pri ktorej súd zistený skutkový stav veci podriaďuje pod
skutkovú podstatu príslušnej právnej normy a že o jeho nesprávnosti by bolo možné usudzovať iba

v prípade zistenia, že sa súd prvej inštancie pri tejto činnosti dopustil omylu v tom, že na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis alebo, že inak správny právny predpis nesprávne
interpretoval. V danom prípade však odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo veci aplikoval
ustanovenia procesného predpisu upravujúce inštitút neodkladného opatrenia a že správne skutkové
okolnosti prípadu vyhodnotil ako neodôvodňujúce vyhovenie návrhu matky maloletého.

12. Odvolaciu námietku matky spochybňujúcu procesný postup súdu, ktorý znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
nebolo možné považovať za dôvodnú. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť
fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať

všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je
právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z
práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom
všeobecne záväzných právnych predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo

vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
hodnotenia vykonaných dôkazov (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS
50/04 z 03.03.2004). Vzhľadom na to, odvolací súd nepovažoval uplatnenú námietku matky za takú,
ktorá by, či už samostatne, alebo v spojitosti s niektorou inou námietkou, mohla privodiť porušenie
procesnýchprávodvolateľkyvtejtovecivintenzitepredpokladanejzákonom(tak,žebyužbolonamieste

aj konštatovanie porušenia práva na spravodlivý proces).

13. Za nedôvodné posúdil odvolací súd námietky matky o nedostatočnom a nepresvedčivom
odôvodnení rozhodnutia, čím by rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo nepreskúmateľné. Dáva jej do
pozornosti,žepovinnosťouvšeobecnéhosúdujeuviesťvrozhodnutídostatočnéarelevantnédôvody,na

ktorých svoje rozhodnutie založil, ktoré sa musia týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia,
avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka konania na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmikonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi
konania. Po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd

konštatuje, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonné náležitosti predpísané v ustanovení
§ 220 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP, konajúci súd v ňom uviedol, čoho sa
matka návrhom domáhala, aké skutočnosti zistil vykonaným dokazovaním a následne po uvedení na
vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení, dostatočne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ako súd posúdil
podstatnéskutkovétvrdeniaúčastníkovkonaniaaakýmiúvahamisariadilpriprijatejúvahe,premietnutej

do výrokovej časti rozhodnutia. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že matka sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej
inštancienestotožňujeešteneznamená,žezáveryvňomobsiahnuténiesúsprávne.Súdprvej inštancie
zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré návrhu matky nevyhovel, s ktorými dôvodmi sa
odvolací súd stotožňuje.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím
§ 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho
konania, nakoľko nešlo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).

15. Ďalšie odvolacie argumenty matky maloletého odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci
samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov veci uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie

rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý
ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových
strán (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS
200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu otca maloletej zaoberajúcu sa ďalšími
okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za

potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).