Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/85/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124200083
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Šlesarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2124200083.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Šlesarovej

a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. D. E. XXXX/XX, F., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., IČO: 50
473 522, so sídlom Ul. 17. novembra 3215, Čadca, proti žalovanému: Piešťanské stavebné bytové
družstvo, IČO: 00 678 953, so sídlom Ružová 3533/8, Piešťany, zastúpený: G. H. E., nar. X.XX.XXXX,
bytom I. XXXX/X, I. - E. B., o zaplatenie 4.992,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 24. apríla 2025, č. k. 100C/1/2024-173, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie úroku z
omeškania nad 5% zo sumy 4.992,- eur brutto od 4.1.2024 do zaplatenia zastavil. Výrokom II. vo zvyšnej
časti žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
100%.

1.2.Vodôvodneníuviedol,žežalobcasažaloboudomáhal,abysúduložilžalovanémupovinnosťzaplatiť

žalobcovi 4.992,- eur brutto s úrokom z omeškania vo výške 9,5% od 4.1.2024 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania žalobcu. V žalobe uviedol, že na základe rozhodnutia vlastníkov bytov na domovej schôdzi
dňa 16.11.2007 bol zvolený za zástupcu vlastníkov bytov, tzv. domovníka. Podľa zápisnice schôdze
vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu C. D. E. XXXX/XX-XX J. F. mu podľa bodu 6
bola schválená odmena za výkon funkcie zástupcu vlastníkov podľa rozhodnutia vlastníkov bytového
domu v sume 2,- eur za mesiac brutto, t. j. 208,- eur mesačne, ktorú správca vyplatí z fondu opráv
bytového domu s účinnosťou od 1.1.2015. Od tohto dátumu vykonával činnosť zástupcu vlastníkov

bytového domu C. D. E. XXXX/XX-XX. V minulosti za túto činnosť dostával aj odmenu, čo preukazuje
potvrdením Piešťanského stavebného bytového družstva za rok 2015 vo výške 1899,- eur. Ďalej uviedol,
že túto činnosť vykonáva na podklade mandátu daného mu vlastníkmi bytov, avšak za toto mu nie
je vyplácaná odmena. Žalobca upozornil žalovaného sťažnosťou zo dňa 20.12.2019 na nevyplatenie
odmeny od 1.1.2016. Žalobou si uplatnil nárok na odmenu od 1.1.2021 do 31.12.2022, čo predstavuje
sumu 2,- eur za byt, pri počte bytov 104 t. j. 4.992,- eur. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu
Piešťany sp. zn. 22C/4/2020 zo dňa 22.6.2022 a uviedol, že v danom konaní si uplatňoval nárok na

základe rovnakého právneho a skutkového posúdenia len za iné obdobie - od 1.2.2017 do 31.12.2018.
Predmetný rozsudok bol potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 11C/75/2022 zo dňa
29.11.2023. Žalovaný ukončil správu v bytovom dome ku dňu 1.1.2023.1.3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Dôvodil, že
nie je pasívne vecne legitimovaný v konaní o vyplatenie odmeny za výkon funkcie vlastníkov za
obdobie od 1.1.2021 do 31.12.2022. Žalovaný správu bytového domu vykonával do 31.12.2022,

keď správu predmetného bytového domu vypovedal ku dňu 31.12.2021. Keďže vlastníci bytov v
predmetnom bytovom dome si ku dňu skončenia výpovednej lehoty neuzavreli zmluvu o výkone správy
s iným správcom, ani si nezaložili spoločenstvo, nemohol žalovaný ukončiť výkon správy ku dňu
31.12.2021, ale až po uplynutí ďalšieho roka, teda ku dňu 31.12.2022. Uviedol, že žalovaný s finančnými
prostriedkami vlastníkov bytov v predmetnom bytovom dome od 1.1.2023 nemôže nakladať, nenakladá,

pretože toto oprávnenie ako správca predmetného bytového domu stratil dňom 31.12.2022.

1.4. Žalobca po otvorení pojednávania vzal žalobu prostredníctvom svojho zástupcu späť v časti o
zaplatenie úroku z omeškania nad 5% zo sumy 4.992,- eur brutto od 4.1.2024 do zaplatenia. Žalovaný
so späťvzatím v tejto časti súhlasil, preto súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil podľa § 145
ods. 2 Civilného sporového poriadku.

1.5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 8a ods. 4 veta druhá zákona č. 182/1993 Z.
z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, účinného k 31.12.2022,
§ 8a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. účinného k 31.12.2021, § 8a ods. 1 veta posledná zákona č.
182/1993 Z. z. účinného k 15.11.2007, § 563 Občianskeho zákonníka a z vykonaného dokazovania zistil

nasledovný skutkový stav.

1.6. Žalovaný vykonával správu bytového domu na ulici C. D. E. K. XXXX/XX-XX postaveného na
pozemku parcely č. 10071 v k. ú. F. zapísaného na LV č. XXXX na základe Zmluvy o výkone správy
č. 4799/30-38/2007 uzavretej medzi žalovaným v právnom postavení správcu a vlastníkmi bytov a

nebytových priestorov predmetného bytového domu.

1.7. Žalovaný ako správca vypovedal predmetnú zmluvu o výkone správy ku dňu 31.12.2021, a to listom
zo dňa 25.6.2021 adresovanom vlastníkom bytov a nebytových priestorov.

1.8. Na schôdzi vlastníkov bytov bytového domu konanej dňa 13. až 15.11.2007 bol žalobca potvrdený
v pozícii zástupcu vlastníkov.

1.9. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov C. D. E. XXXX/XX-XX konanej
dňa 9.12., 10.12., 11.12.2015 súd prvej inštancie zistil, že za výkon funkcie zástupcu vlastníkov bola

navrhnutá odmena v sume 2,- eurá za byt za mesiac brutto, t. j. 208,- eur mesačne brutto, „ktorú správca
vyplatí z fondu opráv bytového domu s účinnosťou od 1.1.2015“. Za uvedené hlasovalo 27 vlastníkov
bytov.

1.10. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 22. júna 2022 pod č. k. 22C/4/2020-201 súd uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.784,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 4.784,- eur od 23.1.2022 do zaplatenia titulom odmeny za obdobie od 1.2.2017 do 31.12.2018.
Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 29. novembra 2023 pod
č. k. 11Co/75/2022-287.

1.11. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z tohto, že medzi stranami bolo nesporné, že
žalovaný vykonával správu bytového domu na ulici C. D. E. XXXX/XXX-XX na základe Zmluvy o
výkone správy, ktorá bola medzi správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov uzatvorená dňa
15.11.2007. V konaní bolo ďalej nesporné, že žalobca bol zvolený do funkcie zástupcu vlastníkov na
schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej v dňoch 13.-15.11.2007. Na schôdzi konanej

v dňoch 9.12 až 11.12.2015 27 vlastníkov bytov odsúhlasilo odmenu zástupcovi vlastníkov vo výške
2,- eur brutto/ mesiac/byt, čo predstavuje 208,- eur mesačne. Vlastníci zároveň odsúhlasili, že odmena
bude vyplácaná z fondu opráv bytového domu a bude ju vyplácať správca s účinnosťou od 1.1.2015.
Ďalšou nespornou skutočnosťou medzi stranami bolo, že žalovaný ako správca vypovedal zmluvu o
výkone správy ku dňu 31.12.2021, pričom správu predmetného domu vykonával ako zákonnú povinnosť

až do 31.12.2022 v súlade s ustanovením § 8a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z.

1.12. V ďalšom konštatoval, že medzi stranami bolo sporné, či predmetné rozhodnutie 27 vlastníkov z
celkového počtu 104 vlastníkov môže byť považované za platné aj po prijatí novely zákona č. 182/1993Z. z., účinnej od 1.11.2018, konkrétne novely č. 283/2018 Z. z., ktorou do zákona bolo zakotvené
minimálne kvórum nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov pre prijatie uznesenia týkajúceho sa
prijatia rozhodnutia o výške odmeny vlastníkov. Dovtedy absentovala akákoľvek explicitná úprava

týkajúca sa odmeny zástupcu vlastníkov. Súd prvej inštancie ustálil, že z dôvodu, že k otázke
odmeny zástupcu správcu prechodné ustanovenia neobsahujú žiadnu úpravu, platí všeobecná zásada
aplikovaná pre predpisy hmotného práva, podľa ktorej nadobudnuté práva a legitímne očakávania osôb,
ktoré vznikli podľa pôvodnej právnej úpravy, zostávajú zachované.

1.13. Ďalšou spornou otázkou bola pasívna vecná legitimácia žalovaného. Ako bolo uvedené vyššie,
vlastníci síce odhlasovali odmenu správcovi a jeho konkrétnu mesačnú výšku, z obsahu samotného
rozhodnutia však nie je zrejmá splatnosť schválenej odmeny, len účinnosť, odkedy vzniká žalobcovi na
odmenu nárok.

1.14.Žalobcažiadalsíceúrokyzomeškaniaodpodaniažaloby,alepreustálenieprvéhodňaomeškania,

bolo potrebné zistiť splatnosť odmeny zástupcu vlastníkov. Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu na
pojednávaní dňa 27.3.2025 uviedol, že pokiaľ ide o splatnosť odmeny, medzi stranami išlo o zaužívanú
prax založenú na základe Dohody o výkone činnosti a odmene zástupcu vlastníkov, podľa ktorej odmena
bola vyplácaná v termínoch k 9.1. a 9.7. kalendárneho roka. Zároveň na pojednávaní predložil súdu
predmetnú Dohodu, ktorá, ako uviedol, v rozhodnom období nebola platná, keďže bola „vypovedaná“.

K tomuto tvrdeniu súd prvej inštancie len stručne uviedol, že išlo o tvrdenie novej skutočnosti po
koncentrácii konania podľa § 167 ods. 3 v spojení s § 153 Civilného sporového poriadku, na ktorú súd
prvej inštancie pri svojom rozhodovaní neprihliadal. Okrem toho, že išlo o novotu po skoncentrovaní
konania, takéto tvrdenia žalobcu považoval za účelové, nezodpovedajúce praxi medzi stranami, inak
by žalovaný preukázateľne od roku 2017 odmenu dobrovoľne vyplácal, avšak žalobcom podané žaloby

voči žalobcovi o vyplatenie odmeny za obdobie rokov 2017, 2018, 2021 a 2022 preukazujú opak.

1.15. Vzhľadom na to, že medzi stranami nedošlo k dohode ohľadne splatnosti odmeny, súd prvej
inštancie pri ustálení prvého dňa omeškania vychádzal z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo

ho o plnenie veriteľ požiadal. V ďalšom uviedol, že k takémuto právnemu záveru došiel aj Okresný
súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 22C/4/2020 pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania z
uplatneného nároku.

1.16. Súd prvej inštancie v ďalšom konštatoval, že žalobca v konaní neuviedol žiadne skutkové tvrdenia,

z ktorých by bolo zrejmé, že žalobca pred podaním žaloby vyzval žalovaného na vyplatenie odmeny,
na ktorú mu vznikol nárok v rozhodnom období. Vzhľadom na absenciu skutkových tvrdení ohľadne
doručenia výzvy na plnenie žalovanému, pri ustálení prvého dňa z omeškania vychádzal zo dňa,
kedy bola žalovanému doručená žaloba, t. j. 29.5.2024. Žalovaný mal tak možnosť plniť žalovanému
30.5.2024. V tejto súvislosti však súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný vykonával správu bytového

domu na základe zmluvy o výkone správy do 31.12.2021 a ďalej vykonával správu na základe
ustanovenia§8aods.8zákonač.182/1993Z.z.do31.12.2022.Poukončenívýkonusprávyžalovanýuž
nebol oprávnený disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu, nakoľko tieto bol povinný podľa
ustanovenia § 8 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. najneskôr v deň skončenia správy previesť na účet
založený novým správcom alebo spoločenstvom predmetného bytového domu. Z uvedeného vyplýva,

že žalobca sa mal od 1.1.2023 so svojimi nárokmi na vyplatenie odmeny obrátiť na nového správcu/
spoločenstvo, nakoľko nový správca/spoločenstvo od 1.1.2023 disponuje s finančnými prostriedkami
bytového domu. V tomto smere žalovaný správne argumentoval, že v prípade úspechu žalobcu by musel
odmenu zástupcu vlastníkov vyplatiť z vlastných prostriedkov, nakoľko už nedisponuje s finančnými
prostriedkami akumulovanými vlastníkmi bytového domu, z ktorých mala byť odmena vyplácaná.

1.17. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný
v spore a žalobu zamietol.

1.18. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie výrokom III. podľa §§ 255 ods. 1 a 256 ods.

1 CSP. Žalobca zavinil zastavenie konania v časti, keď vzal žalobu v časti späť bez uvedenia dôvodu a
vo zvyšnej časti žaloby bol neúspešný. Z uvedeného dôvodu žalovanému patrí plná náhrada jeho trov.2.1. Proti výrokom II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovej lehote odvolanie
žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), písm. e) a písm. h) CSP. Odvolaciemu súdu navrhol
rozsudok súdu v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, alternatívne tento zmeniť, žalobe vyhovieť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov
konania.

2.2. Napadnutý rozsudok považoval za prekvapivý, nakoľko podľa predbežného právneho posúdenia
veci súdom prvej inštancie tento považoval nárok žalobcu za dôvodný. Spornou ostala otázka splatnosti

odmeny, s ktorou sa súd prvej inštancie vysporiadal tak, že na splatnosť nároku aplikoval ustanovenie §
563 Občianskeho zákonníka. Neprihliadal na dohodu o výkone činnosti o odmene zástupcu vlastníkov,
podľa ktorej bola odmena dovtedy vyplácaná termínoch k 9.1. a 9.7. príslušného kalendárneho roka.
Túto dohodu žalobca predložil na ústnom pojednávaní, čo súd prvej inštancie vyhodnotil ako v rozpore
so sudcovskou koncentráciu konania. Žalobca zdôraznil, že žalovaný nerozporoval splatnosť odmeny
ani výplatné termíny. V konaní nebolo sporné, že v uplatnenom období už bola Dohoda o výkone činnosti

a odmeny zástupcu vlastníkov bytov vypovedaná. Hoci neexistovala, ostali termíny výplaty odmeny
zachované a to v dňoch 9.1. a 9.7 príslušného kalendárneho roka a to na základe dlhoročnej zaužívanej
praxe medzi žalobcom a žalovaným. Z uvedeného dôvodu považoval v tejto časti názor súdu prvej
inštancie za nesprávny.

2.3. Predloženie dohody o výkone činnosti a odmene zástupcu vlastníkov až na pojednávaní
nepovažoval žalobca za rozpornú so sudcovskou koncentráciou konania, nakoľko táto bola predložená
do konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 22C/1/2020, na ktoré žalobca celý
čas odkazoval a súd prvej inštancie sa s ním v rozsudku v danej veci aj vysporiadal. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa s týmto rozsudkom oboznámil a dohoda mu

bola známa. Jej fyzické predloženie na pojednávaní nepovažoval žalobca za porušenie sudcovskej
koncentrácie v zmysle CSP. Naviac ustanovenie § 167 ods. 3 CSP nezakazuje súdu prihliadať aj na
neskôr predložené dôkazy. V ďalšom poukázal na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Piešťany sp.
zn. 22C/1/2020 - 201 zo dňa 22.6.2022, v ktorom mu bola uplatňovaná odmena priznaná. Ide o rovnaký
právny základ uplatňovaného nároku, iba v inom období. V tejto súvislosti žalobca poukázal na potrebu

dodržiavania ustálenej rozhodovacej praxe jednotlivých súdov v rovnakých veciach a to s ohľadom na
porušenie práva na spravodlivý proces.

2.4. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie o absencii pasívnej legitimácie žalovaného v
spore tvrdiac, že právne vzťahy medzi zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov a

správcom bytového domu sa posudzujú ako pracovnoprávne vzťahy. Táto činnosť je závislá činnosť
s nepravidelným príjmom a spravidla je vykonávaná na základe príkaznej zmluvy alebo dohody o
pracovnej činnosti. Túto skutočnosť si pravdepodobne uvedomoval aj žalovaný, nakoľko so žalobcom
v minulosti uzavrel dohodu o výkone činnosti. Žalobca preto tvrdil, že žaluje svojho bývalého
zamestnávateľa o vyplatenie neoprávnene zadržanej odmeny.

2.5. Mal za to, že neobstojí argument žalovaného o tom, že nedisponuje financiami vlastníkov bytov,
poukazujúc na ustanovenie § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o tom, že výdavky spojené s opciou
zástupcu vlastníkov bytov nemôžu byť financované z fondu prevádzke.

3.1. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17.6.2025 navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a žalobcu zaviazať k náhrade trov odvolacieho
konania žalovanému.

3.2. Zdôraznil, že žalovaný nevykonáva správu bytového domu, v ktorom žalobca vykonával funkciu

zástupcuvlastníkovbytovoduplynutiazákonnejvýpovednejdoby,t.j.od1.1.2023.Žalobcapodalžalobu
v predmetnej veci až dňa 3.1.2024, teda v čase keď už žalovaný stratil pasívnu vecnú legitimáciu. Žaloba
teda bola podaná za obdobie od 1.1.2021 do 31.12.2022 teda v čase, keď ju žalobca ako správca domu
nevykonával, teda nedisponoval finančnými prostriedkami vlastníkov bytov, za ktorých sa môže odmena
vyplácať. Vo zvyšku zotrval na svojej argumentácii pred súdom prvej inštancie.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 14.7.2025 zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach,
takpredsúdomprvejinštancie,akoajvodvolacomkonaní. Opäťpripomenul,ževzťahsprávcubytového
domu a zástupcov vlastníkov bytov sa posudzuje ako pracovnoprávny vzťah. Argument žalovaného, žeuž v súčasnosti nedisponuje finančnými prostriedkami vlastníkov bytov spravovaného bytového domu
považoval za neadekvátny. Poukázal na ustanovenie § 10 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. a tvrdil, že
žalovaný neoprávnene zadržiaval odmenu žalobcu v predchádzajúcom období pred prijatím predmetnej

novely o čom svedčí aj právoplatný rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 22C/4/2020, ktorým bol
žalovaný zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobcovi rovnaký nárok, avšak za iné obdobie. Zdôraznil, že
v rozhodnom období žalovaný ako správca bytového domu prijal od vlastníkov prostriedky na úhradu
za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov vrátane prostriedkov za správu bytového
domu a preddavkov do fondu opráv. Z toho vyplýva, že prijal aj prostriedky na vyplatenie odmeny

žalobcu, napriek tomu mu odmenu nevyplatil. Z uvedeného je zjavné pochybenie na strane žalovaného,
pretože neoprávnene zadržal odmenu žalobcu, ktorá mu patrila za výkon činnosti zástupcu vlastníkov,
ktorá je závislou činnosťou s nepravidelným príjmom. Nakoľko vzťah medzi sporovými stranami sa
posudzuje ako pracovnoprávny vzťah, žalovaný vo vzťahu k žalobcovi vystupuje v pozícii bývalého
zamestnávateľa, a teda žalovaný je pasívne vecne legitimovaný v spore.

5. Ďalšie písomné podania vo veci podané neboli.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h)) Civilného sporového poriadku, preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný

skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho
vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky

pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

7. Odvolací súd preskúmajúc obsah odvolania žalobcu uzavrel, že odvolanie voči výroku I. napadnutého
rozsudku, ktorým súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania nad 5% zo sumy
4.992,- eur brutto od 4.1.2024 do zaplatenia zastavil, nebolo podané, v tejto časti nadobudol rozsudok

súdu prvej inštancie právoplatnosť uplynutím lehoty na odvolanie, z ktorého dôvodu nebol predmetom
ovolacieho prieskumu.

8. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného
nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to

nevyžadoval dôležitý záujem.

9. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

13. Podľa § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd,
aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.14. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

15. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi

podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,
že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých
ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 Civilného sporového poriadku zároveň vymedzuje výnimky,
kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu

k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v
súlade s ustanovením § 365 Civilného sporového poriadku dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd
pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku
predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnenie odvolacieho súdu

preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

16. Z aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom
prvej inštancie nie je zaťažené vadami, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného
postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd

preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady
zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.

17. Odvolací súd ďalej skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom
smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho
procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred
odvolacímsúdom.Vadakonaniavymedzenáv§389ods.1písm.b)CSPjevosvojejpodstateporušením
základného práva na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku
Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady
zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

18.1. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.

18.2. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu,
že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady
nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr.
vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď

a pod.) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu.

18.3. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

18.4. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje
konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správnyprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah napadnutého rozsudku i argumenty
žalobcu predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne žalobu zamietol
z dôvodu absencie pasívnej legitimácie žalovaného.

20. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti

právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatnenej požiadavky, ktorý v dostatočnom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci
samej, keď vec i správne právne posúdil s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia

preskúmavaného rozsudku vo veci samej. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť.

21. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcu boli jeho tvrdenia najmä o tom, že rozsudok súdu
prvej inštancie je prekvapivým rozhodnutím, nakoľko podľa predbežného právneho posúdenia súdom

prvej inštancie tento považoval nárok žalobcu za dôvodný; že za predchádzajúce obdobie mu odmena
vyplácaná bola, čo rovnako svedčí o dôvodnosti jeho nároku; nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie
týkajúcej sa splatnosti odmeny, zotrvávajúc na názore, že medzi stranami bol zaužívaný zvyk vyplácať
mu odmenu k 9.11. a k 9.7. v danom roku, že žalovaný nerozporoval splatnosť odmeny ani výplatné
termíny; namietal aplikáciu sudcovskej koncentrácie konania súdom prvej inštancie; zotrval na tvrdení,

že činnosť zástupcu vlastníkov bytov je podriadená pracovnoprávnym predpisom.

22. Uvedené odvolacie námietky odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.

23. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu

potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré
majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil.
Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré
nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté
závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia
rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP.

24. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a vo vzťahu k odvolacím námietkam
žalobcu odvolací súd dodáva nasledovné.

25. V súdenej veci nebolo sporným, že žalobca si v konaní uplatňuje odmenu za činnosť zástupcu
vlastníkov bytov za obdobie od 1.1.2021 do 31.12.2022. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že

žalovaný vykonával správu predmetného bytového domu do 1.1.2023. Žaloba bola podaná 4.1.2024.
Pôvodne žalobca vykonával činnosť zástupcu vlastníkov bytov na základne dohody o výkone činnosti a
odmene zástupcu vlastníkov uzavretú podľa § 51 Občianskeho zákonníka a § 8 a zákona č. 182/1993
Z.z.. Táto dohoda bola uzavretá medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov predmetného bytového
domu a žalobcom. V článku IV tejto zmluvy bolo dohodnuté, že správca vypláca odmenu jednorazovo

za 6 mesiacov v termínoch od 9.1. a 9.7. príslušného kalendárneho roka. Z obsahu spisu ďalej vyplýva,
a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná, že v uplatňovanom období bola táto zmluva už
vypovedaná, teda nebola platná. V konaní nebola preukázaná žiadna dohoda, ktorá by nasvedčovala
pracovnému pomeru či dohode o pracovnej činnosti uzatvorenej medzi žalobcom a bývalým správcom
predmetných nehnuteľností, na základe ktorej by si žalobca mohol voči žalovanému uplatňovať nárok z

pracovnoprávneho pomeru. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepovažoval túto argumentáciu žalobcu
za dôvodnú.26. Rovnako nebolo pravdivým ani tvrdenie žalobcu, že za predchádzajúce obdobia bolo dodržiavané
zaplatenie odmeny v dohode uvedených termínoch, teda vždy k 9.1. a k 9.7. príslušného kalendárneho
roka.ZpripojenýchrozsudkovvkonaníOkresnéhosúduPiešťany sp.zn.22C/4/2020vspojenís

rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/75/2022 vyplýva, že svojich nárokov sa musel žalobca
domáhať súdnou cestou, teda odmena nebola žalobcovi vyplatená. Naviac tak v uvádzanom súdnom
konaní, ako aj v súdenej veci, si žalobca uplatnil úrok z omeškania od nasledujúceho dňa od podania
žaloby a nie od žalobcom tvrdených dvoch výplatných termínov ročne. Aj z uvedeného možno teda
nepriamo dovodiť neexistenciu žalobcom tvrdenej a zaužívanej praxe, ktorá mala rešpektovať dohodu/

zaužívanú prax o splatnosti jeho odmeny dva krát do roka. Dohoda o splatnosti žalobcom uplatňovanej
odmeny teda preukázaná nebola.

27. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k zhodnému záveru so súdom prvej inštancie
uvedenému v odseku 22 a 23 napadnutého rozsudku, podľa ktorého žalobca neuviedol žiadne skutkové
tvrdenia, z ktorých by bolo zrejmé, že žalobca pred podaním žaloby vyzval žalovaného na vyplatenie

odmeny za uplatňované obdobie. Preto správne súd prvej inštancie vychádzal z ustanovenia § 563
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V tomto prípade to bol deň doručenia žaloby
žalovanému, t. j. deň 29.5.2024. Z uvedeného je potom zrejmé, že k splatnosti odmeny žalobcu, ako aj
k podaniu žaloby došlo až v čase, kedy žalovaný už správu predmetného bytového domu nevykonával.

Podľa zákona č. 182/1993 Z. z. platného v čase ukončenia správy, dňom skončenia správy domu
prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia so správou domu a ktoré
boli uzatvorené v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, alebo zo zmlúv uzavretých
na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na nového správcu alebo na
spoločenstvo.

28. Žalovaný vykonával správu bytového domu na základe zmluvy o výkone správy do 31.12.2021 a
ďalej vykonával správu na základe ustanovenia § 8 a ods. 8 zákona č. 6. 182/1993 Z. z. do 31.12.2022.
Zasprávnypovažovalodvolacísúdajzáversúduprvejinštancie,žepoukončenívýkonusprávyžalovaný
už nebol oprávnený disponovať s finančnými prostriedkami na účte predmetného bytového domu,

nakoľko bol tieto povinný najneskôr v deň skončenia správy previesť na účet založený novým správcom
alebo spoločenstvom predmetného bytového domu. Z uvedeného potom vyplýva aj správny záver súdu
prvej inštancie, že žalobca sa mal od 1.1.2023 so svojimi nárokmi na vyplatenie odmeny obrátiť na
nového správcu/spoločenstvo, ktoré disponuje finančnými prostriedkami bytového domu. Z uvedených
dôvodov preto správne súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane

žalovaného.

29. Za nedôvodnú považuje odvolací súd argumentáciu žalobcu o prekvapivom súdnom rozhodnutí z
dôvodu, že súd prvej inštancie na pojednávaní v rámci predbežného právneho posúdenia vyslovil, že
nárok žalobcu považuje za dôvodný. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 27.3.2025 vyplýva, že

súd prvej inštancie v úvode pojednávania konštatoval, ktoré skutočnosti považuje medzi stranami za
nesporné, pričom výslovne uviedol, že vzhľadom k tomu, že sa pred pojednávaním nemohol oboznámiť
so všetkými relevantnými listinami nedokáže vo veci vysloviť predbežný právny názor. Z uvedeného
dôvodu považoval odvolací súd aj túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.

30. Za nedôvodnú považoval odvolací súd argumentáciu žalobcu, ktorý tvrdil, že žalovaný nerozporoval
splatnosť odmeny ani výplatné termíny. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaný nárok žalobcu v
plnom rozsahu poprel, s dôrazom na absenciu jeho pasívnej legitimácie, ako aj tvrdením, že pre zákonný
nárok zástupcu vlastníkov bytov na vyplatenie odmeny za žalované obdobie bolo potrebné platné
odhlasovanie výšky odmeny na schôdzi vlastníkov bytov nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov

bytov v dome. Z argumentácie žalovaného nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť akceptáciu žalobcom
uvádzaných termínov splatnosti odmeny.

31. K odvolacej námietke o nesprávnej aplikácii sudcovskej koncentrácie konania odvolací súd uvádza,
že zo strany žalobcu došlo zjavne k nepochopeniu argumentácie súdu prvej inštancie v odseku 21.

napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie totiž nemal na mysli žalobcom v odvolaní uvádzanú dohodu
o výkone činnosti o odmene zástupcu vlastníkov, ale tvrdenie žalobcu o zaužívanej praxi o vyplatení
odmeny na jej základe a to 2 krát do kalendárneho roka. Súd prvej inštancie sa však napriek tomuto
konštatovaniu s tvrdením žalobcu vysporiadal a to tak, že toto považoval za účelové a nezodpovedajúcepraximedzistranamisdôrazomnato,žežalobcasamuselsvojhonárokuzaroky2017až2022domáhať
súdnou cestou, pretože mu žalovaný odmenu nevyplatil dobrovoľne.

32. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa priznania mu
rovnakého nároku v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 22C/1/2020 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 11Co/75/2022, v ktorých konaniach mu bol nárok
priznaný. Odvolací súd uvádza, že v tejto veci bol prejednávaný nárok žalobcu za iné obdobie - a to od
1.2.2017 do 31.12.2018, t. j. počas obdobia, kedy žalovaný vykonával správu predmetnej nehnuteľnosti.

33. Za nepodstatnú pre spor považoval odvolací súd argumentáciu žalobcu týkajúcu sa jeho tvrdení, že
odmenu zástupcu vlastníkov bytov nie je možné financovať z fondu prevádzky, údržby a opráv, ktoré
majú byť hradené z prostriedkov určených na úhrady za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových
priestorov osobitnou položkou podľa § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. Na dôvody zamietnutia žaloby
súdom prvej inštancie (nedostatok pasívnej legitimácie) táto argumentácia nemala žiaden vplyv.

34. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a pod.). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných

detailov, nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

35. V súvislosti s prejavom nespokojnosti žalobcu s napadnutým rozsudkom odvolací súd poukazuje
na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej nemožno právo

na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí
rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a
námietok (napr. II. ÚS 4/97, II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.
Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho

rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS
50/04, III. ÚS 162/05, I. ÚS 140/2017). Žalovaný v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov,
než súd prvej inštancie a robí z vykonaných dôkazov vlastné právne závery týkajúce sa uplatneného
nároku žalobcu.

36. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v
napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia
s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade

s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009, podľa
ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok
(II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného
posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho

súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania.
Uvedený záver je zhodný so závermi vyslovenými v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Cdo/170/2005, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu
prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

37. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 1 CSP. Vo vzťahu k rozsudku súdu
prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania žalobca v odvolaní neuviedol žiadne odvolacie dôvody.38. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu
aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového
stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na

jeho právne posúdenie. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne
skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom
jeho posudzovania. Nakoľko žalobcovom uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil, ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP,

pričom konštatuje správnosť jeho dôvodov a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.

39. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za

dodržania zásad podľa § 251 CSP.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum
právnej pomoci ( § 160 ods. 2 CSP). Podľa zákona č. 327/2005 Z. z. má dovolateľ

právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo Centrom právnej pomoci, pokiaľ spĺňa
podmienky na jej poskytnutie. Podľa § 10 ods. l z. č. 327/2005 Z.z. konanie o nároku na poskytnutie
právnej pomoci sa začína podaním písomnej žiadosti v obvode ktorej má dovolateľ bydlisko, pričom
územná pôsobnosť jednotlivých kancelárii je uvedená na internetovej stránke Centra právnej pomoci
www.legalaid.sk. Žiadosť sa podáva na tlačive a musí byť doložená dokladmi preukazujúcimi, že
žiadateľ sa nachádza v stave materiálnej núdze. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v

stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko
žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1CSP).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).