Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124208047
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2124208047.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o toho času už
plnoleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, dieťa rodičov: matka – C. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, E. F. B., a otec – G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, F.,
o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva,

o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 104P/97/2024-122 zo dňa 09. apríla 2025,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie sa o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zveril v tom čase maloletého A. do osobnej
starostlivosti matky. Výrokom II. rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok. Výrokom III. neupravil styk otca s maloletým dieťaťom. Výrokom
IV. zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 400,- eur mesačne a
to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s tým, že nedoplatok na zročnom výživnom vo
výške 1.490,- eur sa zaväzuje splácať v splátkach po 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k

rukám matky, počnúc mesiacom apríl 2025, až do úplného zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok
nezaplatením ktorejkoľvek splátky. Výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil aplikáciou čl. 4 a 5, § 28 ods. 1 a 2, § 31 ods. 1
a 2, § 32 ods. 1, § § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine, § 232 ods. 3 a 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný
sporový poriadok“). Vecne tým, že o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky rozhodol na

základe podanej správy a odporúčania kolízneho opatrovníka, ako i skutočnosti, že otec so zverením
maloletého do výlučnej starostlivosti matky súhlasil. Rovnako na základe návrhu matky, vykonaného
dokazovania a skutočnosti, že otec uvedené nenamietal, neupravil styk otca s maloletým. Súd prvej
inštancie pri určovaní výšky výživného postupoval v zmysle odporúčaní Ministerstva spravodlivosti
SR a tabuliek, ako aj primeranosti výšky výživného, vzhľadom na vek a potreby maloletého dieťaťa,
ako aj mieru, ktorou sa otec podieľa na výchove a starostlivosti o maloleté dieťa. Výživné súd prvej

inštancie určil v sume 400,- eur mesačne, keďže mal za preukázané, že čistý príjem matky je cca 1.700,-
eur a príjem otca je cca 4.000,- eur. Prvoinštančný súd čiastočne prihliadol na zvýšené výdavky otca
v Nemecku, avšak zároveň vyhodnotil jeho hospodárenie do značnej miery ako účelové, nakoľko z
predložených výpisov zistil výdavky otca v sumách, ktoré zodpovedajú takmer celej výške výživného a
nepovažoval ich za nevyhnutné výdavky (napr. útratu v reštaurácii vo výške 223,50 eur dňa 09.07.2024,
pandora jewellery vo výške 176,- eur dňa 30.04.2024, M+M tabak vo výške 75,59 eur dňa 02.04.2024,

bowlingové centrum Dolná Streda vo výške 146,90 eur opakovane). Napriek upozorneniu súdu prvej
inštancie o povinnosti preukázať oprávnené výdaje, otec predložil iba výpisy z účtu s tým, že k vecinemá viac, čo uviesť. Súd prvej inštancie nezohľadnil do výdavkov otca sumu, ktorou sa mal otec podľa
jeho vyjadrenia podieľať na zaplatení kurzu na vodičské oprávnenie maloletému, a to z dôvodu, že
išlo o dobrovoľné plnenie poskytnuté pred podaním návrhu. Súd prvej inštancie nepovažoval zároveň

za vhodné, aby otec plnil vyživovaciu povinnosť na maloletého v prospech jeho účtu a bez možnosti
matky zabezpečujúcej starostlivosť o maloletého mať dosah na poskytnuté peňažné plnenie. O nároku
na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže Civilný mimosporový poriadok
neustanovuje inak.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, voči výroku IV., podal otec v zákonnom stanovenej lehote
odvolanie. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho majetkové a zárobkové pomery,
pričom určená výška výživného je pre neho likvidačná a nie je schopný ju pravidelne platiť. Uviedol, že
má nižší príjem ako ustálil súd a zároveň má zvýšené výdavky na bývanie v zahraničí. Prvoinštančný súd
taktiež neprihliadol na to, že synovi kupuje oblečenie, platí vreckové, zaplatil mu kurz autoškoly a pod.

Záverom odvolania otec navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že výživné
na maloletého určí vo výške 250,- eur mesačne a zároveň zruší nedoplatok na zročnom výživnom.

3. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník maloletého Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava s tým, že súdom prvej inštancie stanovená výška bežného výživného s ohľadom na odôvodnené

potreby dieťaťa, jeho zdravotný stav i vek, ako aj na dosahovaný príjem otca sa javí ako primeraná.

4. Matka v reakcii na odvolanie otca navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
Poukázala na to, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z podkladov predložených
otcom. Nižší príjem otca a jeho údajne zvýšené výdavky na bývanie v zahraničí neboli preukázané

hodnovernými dôkazmi. Podľa matky bola výška výživného určená v primeranom pomere k
schopnostiam a možnostiam otca. Určené výživné nepresahuje bežný rámec a zohľadňuje
predovšetkým potreby dieťaťa. Pred súdom prvej inštancie nezamlčala, že otec mesačne posielal
maloletému na účet cca 135,- eur. Kurz autoškoly maloletého bol otcom uhradený ešte počas spolužitia
v spoločnej domácnosti. Uvedené plnenia nemožno preto započítať na výživné.

5. Uznesením č. k. 104P/97/2024-165 zo dňa 10.10.2025, ktoré bolo otcovi doručené dňa 14.10.2025,
súd prvej inštancie vyzval otca, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia odstránil vadu svojho
odvolania, a za tým účelom odvolanie doplnil o riadny podpis odvolateľa. Prvoinštančný súd súčasne
poučil otca, že v prípade, ak odvolanie nemá náležitosti podľa § 363 Civilného sporového poriadku a pre

vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať, odvolací súd odmietne odvolanie.

6. Na výzvu súdu prvej inštancie otec nereagoval.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku) po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom, v ktorého

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku, § 7 ods. 1 zákona č.
161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku – ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie nemá zákonné náležitosti podľa § 363
Civilného sporového poriadku a v odvolacom konaní nemožno pokračovať, postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) odvolanie otca
odmietol.

8. Z obsahu spisu bolo zistené, že otec podal osobne na súde prvej inštancie dňa 16.04.2025 odvolanie
protirozsudkusúduprvejinštancieč.k.104P/97/2024-122zodňa09.04.2025.Popreskúmaníodvolania

je zrejmé, že odvolanie nie je otcom riadne podpísané. Podpis otca, ktorý sa na odvolaní nachádza,
je naskenovaný.

9. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).11. Podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

12. Podľa § 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

13. Podľa § 373 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné
vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch

neodstránenia vád odvolania.

14. Podľa § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho
sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto

podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

15. Podľa § 129 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je
podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie
odmietnuť.

16. Podľa § 386 písm. d) Civilného sporového poriadku, odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá
náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

17. Z citovaných ustanovení vyplýva, že zákon ustanovuje minimálne obsahové náležitosti odvolania

(ktoré musí spĺňať okrem všeobecných náležitostí podania) v § 363 Civilného sporového poriadku. Ak
takéto náležitosti podané odvolanie nespĺňa, súd vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil
s poučením, že ak ich nedoplní, odvolací súd odvolanie odmietne.

18. Bolo preto povinnosťou otca ako odvolateľa odvolanie vybaviť náležitosťami vyžadovanými

zákonom. Náležitosti odvolania uvedené v § 363 Civilného sporového poriadku musia byť splnené
súčasne; ak absentuje ktorákoľvek z nich, nejedná sa o úplný procesný úkon. V zmysle uznesenia
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 48/2000 zo dňa 06.09.2000 nestačí len podať prípustný opravný
prostriedok, ale treba ho podať „zákonom ustanoveným postupom“, ktorý rešpektuje zákonom
predpísané obsahové a formálne náležitosti. Nemožno pripustiť, aby súd rozhodoval o neurčitom alebo

nesprávnom návrhu.

19. Jednou zo základných náležitostí každého podania adresovaného súdu je aj podpis toho, kto
podanie urobil (§ 127 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku). Podanie musí byť podpísané
osobou, ktorá podanie urobila. Podpis na podaní slúži na overenie toho, že úkon skutočne robí osoba v

podaní označená. Pri podaní v listinnej podobe sa podpisom rozumie vlastnoručný podpis podávateľa
na listine. Za podpis treba považovať vlastnou rukou písaný znak alebo slovo, pri ktorom nie je
pochybnosť o tom, že ide o prejav vôle osoby, ktorá ho robí. Ustanovenie § 127 Civilného sporového
poriadku nestanovuje, že by bolo možné podpis na podaní nahradiť mechanickými prostriedkami. Ani
výkladom tohto ustanovenia nemožno dospieť k záveru, že by podpisom bolo možné rozumieť niečo iné,

ako vlastnoručný podpis konajúcej osoby. Rovnako výkladom uvedeného predpisu nemožno dospieť
k záveru, že by bolo možné náležitosť podpisu nahradiť inou alternatívou, ako napríklad odtlačkom
pečiatky, či mechanickými prostriedkami. Procesné predpisy obsahujú vyčerpávajúcu úpravu podpisu
ako náležitosti procesných podaní (por. ŠTEVČEK M., FICOVÁ S., BARICOVÁ J., MESIARKINOVÁ S.,
BAJÁNKOVÁ J., TOMAŠOVIČ M. a kol. Civilný sporový poriadok – komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,

s. 455).

20. Odvolanie musí teda obsahovať jednak základné, tzv. všeobecné náležitostí odvolania (§ 127
ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) a jednak osobitné náležitosti, ktoré sú taxatívne vymedzenév ustanovení § 363 Civilného sporového poriadku. Týmito obsahovými náležitosťami odvolania je
uvedenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ jeho
nesprávnosť (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 373 ods. 1

Civilného sporového poriadku je možné výzvou súdu vo forme uznesenia adresovaného odvolateľovi
odstrániť obsahové vady odvolania (odstrániteľné vady – napr. absentujúci podpis).

21. V danom prípade je z obsahu spisu zrejmé, že odvolanie otca urobené v listinnej podobe nebolo
opatrené jeho vlastnoručným podpisom. Sken podpisu otca na odvolaní nemožno považovať za riadny

podpis. Absencia podpisu v odvolaní nebola odstránená ani na výzvu súdu prvej inštancie urobenú
uznesením č. k. 104P/97/2024-165 zo dňa 10.10.2025, ktoré bola otcovi doručená dňa 14.10.2025. Otec
bol zo strany prvoinštančného súdu zároveň poučený o následkoch neodstránenia vád odvolania. Otec
na výzvu odvolacieho súdu nijako nereagoval a uvedenú vadu odvolania neodstránil.

22. Nakoľko odvolanie otca neobsahuje zákonnú náležitosť odvolania (podpis odvolateľa), pričom pre

túto vadu odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať, odvolací súd odvolanie otca podľa § 386
písm. d) Civilného sporového poriadku odmietol.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

Civilného sporového poriadku).