Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/37/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200225
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Berežná

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:7022200225.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Berežnej, členov senátu

JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka a Mgr. Slavomíra Podhorského, v právnej veci žalobcu: HASSO
SLOVENSKO spol. s.r.o., so sídlom Hlavná č. 45, 040 01 Košice, IČO: 31 668 534, právne zastúpený:
Mgr. Juraj Schmidt, advokát, so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 47 901 039, proti žalovanému:
Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice, so sídlom Žriedlová 13, 040 01 Košice,
IČO: 54 669 464_8, za účasti: 1. polpet s.r.o., Slovenskej jednoty č. 8, 040 01 Košice, IČO: 48 070 581,
právne zastúpený: ILLEŠ, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Františkánska 5, 040 01 Košice, IČO:
52 082 881, 2. ESVE s.r.o., Rázusova č. 45/61, 040 01 Košice, IČO: 46 570 462, v konaní o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2022/012225-004 zo dňa 07.03.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

III. Ďalším účastníkom v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania
v rozsahu plnenia povinnosti, ktorú im správny súd uložil.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ – ďalší účastník v 1. rade podal dňa 10.05.2019 stavebnému úradu návrh na vydanie

územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Stavebné úpravy dvorného krídla budovy na A. B. XX,
C.“, ku ktorému predložil doklady podľa § 35 ods. 1, v spojení s § 3 vyhlášky č. 453/2000 Z. z.,
podľa druhu navrhovanej stavby a miesta jej navrhovaného umiestnenia. Stavebný úrad vydal vo
veci rozhodnutie o umiestnení stavby č. MK/A/201913842-12/I-KUS zo dňa 30.09.2019, ktoré bolo
v následnom odvolacom konaní zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie,
rozhodnutím žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2020/010237 zo dňa 14.02.2020.

2. Stavebný úrad začal tzv. „nové konanie“ vo veci rozhodnutím č. MK/A/2020/05418-23/I/KUS zo dňa
02.07.2020, ktorým prerušil konanie a vyzval navrhovateľa, aby doplnil návrh o projekt pre územné
konanie, ktorým sa preukáže splnenie podmienok pre umiestnenie stavby v zmysle § 6 vyhlášky č.
532/2002 Z. z. Navrhovateľ doplnil návrh dňa 02.09.2020. Žalobca podal vo veci námietky.

3. Vzhľadom na obsah námietok žalobcu stavebný úrad vyzval dňa 14.07.2021, aby doplnil návrh
o prepočet potreby parkovacích miest v zmysle STN 73 6110/Z2 a vyhlášky č. 532/2002 Z. z.

a preukázanie vytvorenia potrebných parkovacích miest. Navrhovateľ doplnil svoj návrh listom zo dňa
16.08.2021.4. Stavebný úrad oznámil pokračovanie konania a nariadil ústne pojednávanie na deň 29.09.2021.
Stavebný úrad listom zo dňa 17.02.2021 vyzval žalobcu na predloženie podkladov súvisiacich
s občianskoprávnym sporom, ktorý žalobca uviedol námietkach zo dňa 17.12.2020.

5. Mesto Košice ako stavebný úrad rozhodnutím č. MK/A/2021/04420-49/1/KUS zo dňa 18.11.2021
rozhodlo o umiestnení stavby „Stavebné úpravy dvorného krídla budovy na A. B. XX, C.“ pre
navrhovateľa. Voči rozhodnutiu podal žalobca odvolanie

6. Žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2022/012225-004 zo dňa 07.03.2022 zmenil rozhodnutie
Mesta Košice, pracovisko Košice – Staré mesto, č. MK/A/2021/04420-49/1/KUS zo dňa 18.11.2021
tak, že v časti „Odôvodnenie“ vypustil na str. 15 celý text odseku 5 zdola, ktorý znie: „Ak účastník
konania sa domnieva, že navrhovaným umiestnením stavby dôjde k zásahu do vlastníckych práv, k ich
obmedzeniu alebo k zásahu do súkromia účastníka konania nad mieru primeranú pomerom, v zmysle
§ 127 Občianskeho zákonníka je možné sa v uvedenej veci domáhať občiansko-právnej ochrany na

príslušnom súde“. Ostatné časti odvolaním napadnutého rozhodnutia potvrdil.

II.
Zhrnutie dôvodov napadnutého rozhodnutia

7. Žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, že umiestňovanie stavieb sa riadi okrem
inéhoustanovením§6vyhláškyč.532/2002Z.z.,ktoráupravujeodstupystavieb.Stavebnýúradurčoval
v tomto prípade odstupové vzdialenosti podľa § 6 ods. 1 tejto vyhlášky, pričom je potrebné uviesť, že
na susednom pozemku žalobcu nie je stavba určená na bývanie – t.j. ani rodinný dom, ani bytový dom.
Nie je možné určovať odstupovú vzdialenosť navrhovanej stavby od „plánovanej zmeny v užívaní časti

stavby meštianskeho domu žalobcu“. K žiadosti žalobcu o povolenie zmeny v užívaní stavby je vedené
samostatné konanie pod č. MK/A/2021/10116, ktoré bolo v čase územného konania prerušené.

8. Ďalej je vedené samostatné konanie pod č. MK/A/2021/06635, ide o konanie o nepovolenej stavbe
žalobcu, ktorej časť je na pozemku navrhovateľa. Navrhované umiestnenie stavby rešpektuje existujúci

stav nehnuteľnosti na B. D. XX E. C. - meštianskeho domu žalobcu, projekt pre územné konanie si
nevyžaduje riešenie susednej stavby - nepovolenej stavby žalobcu, presnejšie tej časti, ktorá je na
pozemku navrhovateľa.

9.Postupyodbornespôsobilýchosôb,ktorévypracovaliuvedenéčastidokumentáciestavbypreúzemné

konanie a odborný posudok, je stanovený všeobecne záväznými právnymi predpismi a ako také sú
spôsobilé, aby boli podkladom pre konanie vedené podľa stavebného zákona, teda aj na preukázanie
možnosti určenie odstupových vzdialeností navrhovanej stavby od susedných nehnuteľností.

10. Navrhovaná stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a

osobitnými predpismi. Umiestnením navrhovanej stavby nedôjde ani k tomu, že by boli dotknuté nejaké
subjektívne práva žalobcu a zvlášť, umiestnením stavby nebude znemožnené užívanie susedných
pozemkov a stavieb na účel, na ktorý sú určené. Žalobca uplatnil svoje právo na vznesenie námietok v
konaní a stavebný úrad sa nimi zaoberal, vyhodnotil ich, rozhodol o nich a toto rozhodnutie o námietkach
aj riadne zdôvodnil.

III.
Správna žaloba

11. Správnou žalobou zo dňa 06.05.2022, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 10.05.2022, sa

žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia stavebného úradu a vrátenia mu
veci na ďalšie konanie.

12. V podanej žalobe žalobca namietal:
- porušenie zákonom stanoveného procesného postupu stavebným úradom, aprobovanie takéhoto

postupu žalovaným a nevysporiadanie sa s argumentáciou žalobcu v tejto súvislosti,
- stavebný úrad v rozpore s ustanovením § 137 Stavebného zákona neprerušil konanie s ohľadom na
občianskoprávny spor medzi účastníkmi konania,- nezákonný postup stavebného úradu v rozpore s platnými právnymi normami spočívajúci v nedodržaní
normovaného maxima dochádzkovej vzdialenosti,
- stavebný úrad pri rozhodovaní neprihliadal na odstupové vzdialenosti stavieb,

- nedostatočné odborné svetlo-technické posúdenie vplyvu stavebných úprav na denné osvetlenie
a preslnenie susednej stavby.

IV.
Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 06.06.2022 uviedol, že rozhodol správne, keď
žalobou napadnutým rozhodnutím vydaným v odvolacom konaní zmenil rozhodnutie prvostupňového
stavebného úradu a v ostatných častiach toto rozhodnutie potvrdil.

14. Obsah odvolania je v princípe rovnaký ako obsah žaloby. Postup stavebného úradu v územnom

konaní o umiestnení predmetnej stavby bol správny, v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného
zákona, ako aj vykonávacích vyhlášok k Stavebnému zákonu a Správneho poriadku, čo jednoznačne
vyplýva z obsahu prvostupňového spisového materiálu, vzťahujúceho sa na vec. Navrhol žalobu
zamietnuť.

V.
Replika žalobcu

15. Žalobca v následnej replike doručenej súdu dňa 03.10.2022 uviedol, že žalovaný nepredložil žiadne
konkrétne tvrdenia, ktorými by rozporoval žalobcom uvádzané žalobné body. Pokiaľ žalovaný iba vo

všeobecnosti odkazuje na obsah prvostupňového rozhodnutia a obsah rozhodnutia žalovaného, žalobca
v celom rozsahu zotrváva na obsahu ním podanej správnej žaloby, kde žalobca poukazuje a pomerne
podrobne zdôvodňuje nedostatky uvedených rozhodnutí orgánov oboch stupňov, ako aj konania, ktoré
týmto rozhodnutiam predchádzalo.

VI.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka v 1. rade

16. Ďalší účastník v 1. rade ako navrhovateľ k podanej žalobe uviedol, že medzi žalobcom a
ním prebiehajú civilnoprávne súdne konania, avšak predmetom žiadneho súdneho konania nie je

oprávnenosť stavby žalobcu - časti Domu Hasso postavenej na pozemku parc. č. 778.

17. Poukázal na skutočnosť, že stavba žalobcu - časť Domu Hasso je postavená na pozemku parc.
č. 778 vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania v 1. rade, ale nenachádza sa na mieste navrhovanej
stavby„Stavebnéúpravydvornéhokrídlabudovynaul.Hlavná83,Košice“.Sútodvesamostatnéstavby,

ktoré sú síce umiestnené na jednom pozemku, ale vzájomne spolu nijako nesúvisia. Predmetom návrhu
na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „Stavebné úpravy dvorného krídla budovy na ul. Hlavná
83, Košice“ nie je susedná stavba, a preto ani nikdy neexistoval dôvod, prečo by sa touto stavbou mal
stavebný úrad zaoberať v konaní, ktoré sa tejto stavby netýka. Celá argumentácia žalobcu v tejto časti
žaloby tak pracuje len s domnelými skutkovými okolnosťami.

18. K tvrdeniu žalobcu, že nebola dodržaná norma STN 73 6110, teda, že nedošlo k dodržaniu
dochádzkovej vzdialenosti uviedol, že táto norma má odporúčací charakter. Stavebný úrad vyzval
ďalšiehoúčastníkakonaniav1.rade,abyvykonalprepočetpotrebyparkovacíchmiestazatýmtoúčelom
prerušil územné konanie. Stavebnému úradu bola doručená Dohoda o užívaní parkovacieho miesta zo

dňa 06.05.2019 a po prerušení konania bol doručený prepočet potreby parkovacích miest vypracovaný
odborne spôsobilým projektantom, súčasťou doplnenia bola aj zmluva o budúcej zmluve o zabezpečení
parkovacieho miesta. V dochádzkovej vzdialenosti bolo zohľadnené umiestnenie stavby v centre
mestskej pamiatkovej rezervácie, kde je vyčlenená pešia zóna s obmedzeným pohybom motorových
vozidiel a nedostatkom parkovacích miest. Zabezpečenie parkovacieho miesta je vo vzdialenosti 350

metrov od hranice mestskej pamiatkovej rezervácie. Zdôraznil, že stavebno-technické riešenie objektu,
ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou neumožňuje prístup autom do dvornej časti objektu, nakoľko
prejazdy áut nepriaznivo vplývajú na statiku objektu.19. 19. K námietke žalobcu o nedostatočnom odbornom technickom posúdení vplyvu stavebných úprav
na denné osvetlenie a preslnenie susednej stavby uviedol, že žalobca podal žiadosť o povolenie zmeny
v užívaní stavby na ulici B. XX, C. až dňa 04.02.2021, teda takmer dva roky po začatí územného konania

návrhom stavebníka zo dňa 10.05.2019. Konanie o zmene užívania stavby vo vlastníctve žalobcu nie
je doposiaľ právoplatne skončené. Hoci žalobca podal žiadosť o zmenu v užívaní stavby, neznamená
to, že stavebný úrad musí tejto žiadosti vyhovieť. Žalovaný vychádzal zo skutočného stavu veci, ktorým
bolo rozhodnutie o užívaní nehnuteľnosti žalovaného ku dňu vydania žalobou napadnutého rozhodnutia.

20. 20. Nedodržanie odstupovej vzdialenosti dva metre sa týka rodinných domov, čo nemá žiaden vzťah
k tomuto konaniu. Keďže sa nejedná o rodinné domy, ustanovenia § 6 vyhlášky č. 532/2022 Z. z. sa
predmetného územného konania netýkajú.

21. 21. Navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnil si právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

VII.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka v 2. rade

22. Žaloba žalobcu spolu s vyjadrením žalovaného k žalobe bola doručená ďalšiemu účastníkovi v 2.

rade na vyjadrenie dňa 19.02.2024. Ďalší účastník konania v 2. rade vyjadrenie k žalobe v lehote
nepodal.

VIII.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu ďalšieho účastníka v 1. rade

23. Žalobca k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania v 1. rade uviedol, že občianskoprávny spor
medzi nimi existuje na základe podnetu ďalšieho účastníka konania v 1. rade na vykonanie štátneho
stavebného dohľadu, pričom žalobca predložil aj výzvu ďalšieho účastníka konania v 1. rade zo dňa
12.08.2020 adresovanú žalobcovi, v ktorom sa ďalší účastník konania v 1. rade domáha svojich

domnelých nárokov za neoprávnené užívanie časti parcely č. 778 z ním tvrdeného dôvodu, že časť
Domu Hasso údajne stojí na parcele č. 778 neoprávnene, teda, že táto časť budovy bola postavená bez
súhlasu ďalšieho účastníka konania v 1. rade, resp. bez súhlasu jeho právnych predchodcov. Žalobca
taknepochybnepreukázalexistenciuobčianskoprávnehosporumedzinímaďalšímúčastníkomkonania
v 1. rade, ktorý sa týka oprávnenosti časti stavby žalobcu stojacej na pozemku ďalšieho účastníka

konania v 1. rade. Pojem občianskoprávny spor nezodpovedá bez ďalšieho pojmu súdny spor alebo
občianskoprávne súdne konanie alebo civilné sporové konanie. Stavebný úrad sa mal v zmysle § 137
Stavebného zákona primárne pokúsiť o dosiahnutie dohody účastníkov konania, prípadne odkázať
účastníkov konania na súd alebo iný príslušný orgán a prerušiť konanie, avšak v tomto prípade k
takémuto postupu nedošlo.

24. Dochádzková vzdialenosť zabezpečeného parkovacieho miesta je približne tisíc metrov, pričom
len vzdialenosť od navrhovanej umiestňovanej stavby po hranicu pamiatkovej rezervácie na trase
k zabezpečenému parkovaciemu miestu je vyššia než pripúšťa norma (450 metrov). Skutočnosť
umiestnenia stavby v mestskej pamiatkovej rezervácii nezbavuje navrhovateľa automaticky akejkoľvek

viazanosti platnými STN a navrhovateľ v takom prípade môže zabezpečiť parkovanie v podstate úplne
kdekoľvek podľa vlastnej ľubovôle (napríklad aj v inom meste).

25. To, čo navrhovateľ označuje ako „čiernu stavbu“ je v skutočnosti prístavba o výmere 10,29 m2 k
pôvodnej stavbe vo vlastníctve žalobcu, ktorá stavba má celkovú výmeru pôdorysu približne 682 m2,

teda uvedená prístavba predstavuje 0,098 % z celkovej plochy zastavanej stavbou žalobcu. Tvrdenie
navrhovateľa,ženámietkyžalobcusúodvodenéodtakzvanej„čiernejstavby“súprinajmenšom,vedome
pravdu hrubo skresľujúce.

26. Žalobca uvedenú stavbu nadobudol v polovici deväťdesiatych rokov 20. storočia, kedy už predmetná

prístavba niekoľko rokov existovala. Ako sa vyjadrili pracovníci stavebného úradu, v čase postavenia
predmetnej prístavby, pravdepodobne ešte za predchádzajúceho režimu, postačovalo na podobné
projekty iba ohlásenie, pričom s tým súvisiace podklady uložené na príslušných úradoch sa po pár
rokoch skartovali. Je teda pravdou, že žalobca, žiaľ, nemá po svojom právnom predchodcovi k dispozíciipodklady k predmetnej prístavbe, avšak to samo osebe neznamená preukázanie, že išlo o nelegálnu
prístavbu. Uvedené platí navyše v tom kontexte, že uvedená prístavba bola približne 40 a viac rokov od
jej existencie namietaná príslušnými orgánmi.

27. Žalovaný pochybil pri posúdení námietky smerujúcej k odbornému posudku - odbornému
svetlotechnickému posúdeniu vplyvu navrhovaných stavebných úprav na okolité stavby z hľadiska
denného osvetlenia a preslnenia stavby, ktorý vypracoval F. C. C., G., pretože týmto posudkom neboli
odstránené nedostatky vytýkané skorším rozhodnutím Okresného úradu Košice, odbor výstavby a

bytovej politiky č. OU-KE-OVBP2-2020/010237, a to okrem iného neboli vôbec vyriešené ustanovenia
vyhlášky č. 541/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na osvetlenie pri práci, a to napriek tomu,
že budova žalobcu je nebytová budova, v ktorej sú umiestené podnikateľské prevádzky - pracoviská.

28. Podľa ďalšieho účastníka v 1. rade riešenie stavby medziparcelačného svetlíka na umiestňovanej
stavbe nie je relevantné vo vzťahu k tomuto konaniu. Predmetný svetlík však má vzniknúť priamym

napojením umiestňovanej stavby na parcelačný múr stavby žalobcu, pričom nedostatočné projektové
riešenie predložené navrhovateľom neberie do úvahy existenciu okien umiestnených na južnej štítovej
parcelačnej stene objektu Hlavná 85, Košice zo severu, ktoré sa nachádzajú aj na prvom nadzemnom
podlaží. Rozhodnutie stavebného úradu nevzalo do úvahy okná na prvom nadzemnom podlaží stavby
žalobcu a povinnosti vo vzťahu k presvetleniu ukladalo len vo vzťahu k oknám na druhom nadzemnom

podlaží. Žalovaný sa touto námietkou vôbec nezaoberal a nevyhodnotil ju v napadnutom rozhodnutí.

IX.
Relevantná právna úprava

29. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) (ďalej v texte ako „Stavebný zákon“), podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné
plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie
územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce
podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného

rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom
zisťovaní.

30. Podľa § 39 Stavebného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na
navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad

s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných
opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a
urbanistických hodnôt v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení
stavbysivodôvodnenýchprípadochstavebnýúradmôževyhradiťpredloženiepodrobnejšíchpodkladov,
projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa

musia zahrnúť do stavebného povolenia.

31. Podľa § 39a ods. 1 Stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný
pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa
požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa

vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

32. Podľa § 126 ods. 1 Stavebného zákona, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov
chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok,
vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane

poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu
ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane
prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej
bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych

hraníc, o pozemných komunikáciách, o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky pri umiestňovaní
reklamných stavieb, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o
energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebnýúrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky
podľa osobitných predpisov.

33. Podľa § 137 ods. 1 a 2 Stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto
zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z
vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného
úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej správy. Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode
o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované

opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný
úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán
a konanie preruší.

34. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných
technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby

užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, vzájomné odstupy stavieb musia
spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany
povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky
na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu
stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré

súvisia s funkčným využívaním územia.

35. Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., pripojenie stavby na pozemné komunikácie musí svojimi
rozmermi, vyhotovením a spôsobom pripojenia vyhovovať požiadavkám bezpečného užívania stavby
a bezpečného a plynulého prevádzkovania na priľahlých pozemných komunikáciách. Podľa druhu a

účelu stavby musí pripojenie spĺňať aj požiadavky na dopravnú obsluhu, parkovanie a prístup a použitie
požiarnej techniky.

36. Podľa § 137 ods. 1 a 2 Stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto
zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z

vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného
úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej správy. Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode
o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované
opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný
úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán

a konanie preruší.

X.
Právne posúdenie veci správnym súdom

37. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v
Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od
01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je na konanie v predmetnej veci príslušný
Správny súd v Košiciach (ďalej ako „správny súd“).

38. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaného dáva správny súd do pozornosti, že v súlade s § 35
ods. 1 SSP v spojení s § 180 ods. 1 až 3 SSP konal so žalovaným - Regionálnym úradom pre územné
plánovanie a výstavbu Košice, na ktorý v zmysle § 12 a § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2025 Z.
z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) v znení účinnom od

01.04.2025 (ďalej len „nový stavebný zákon“) prešla pôsobnosť vykonávať štátnu správu v druhom
stupni pre rozhodnutia stavebného úradu. Regionálny úrad je explicitne označený ako odvolací orgán
pre rozhodnutia stavebného úradu, resp. je zaradený medzi orgány štátnej správy vo výstavbe. Zároveň
podľa § 84 ods. 9 nového stavebného zákona je regionálny úrad druhostupňovým správnym orgánom
príslušným rozhodnúť o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu obce vydanom podľa odsekov 4 až

8. V danom prípade ide preto pre účely súdneho konania podľa SSP o tzv. administratívnu procesnú
subjektivituorgánuverejnejsprávy,ktorájeodvodenáodpôsobnostiaprávomociorgánuverejnejsprávy
konať a rozhodovať v administratívnom konaní, hoci osobitným zákonom takémuto správnemu orgánu
nemusí byť právna subjektivita priznaná. Zo znenia § 35 ods. 1 SSP vyplýva, že orgán verejnej správymá procesnú subjektivitu aj v prípade, ak by nemal všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti.
Ak je aj regionálny úrad preddavkovou organizáciou podľa § 7 ods. 3 zákona č. 200/2022 Z. z. o
územnom plánovaní v znení neskorších predpisov, pričom preddavková organizácia nie je právnickou

osobou (§ 22 ods. 2 štvrtá veta zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), a teda nemá plnú spôsobilosť
mať práva a povinnosti, neznamená to, že regionálny úrad nie je orgánom štátnej správy. Z toho dôvodu
má regionálny úrad ako orgán štátnej správy administratívnu procesnú subjektivitu na účel správneho
súdneho konania. S odkazom na uvedené tak správny súd konal s Regionálnym úradom pre územné

plánovanie a výstavbu Košice ako žalovaným.

39. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou
napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako
vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) žalobu zamietol.

40. Správny súd v Košiciach rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.
SSP na deň 19.02.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za
splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.

41. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade uplatnených žalobných bodov, preskúmať napadnuté
rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, pričom s odkazom na viazanosť rozsahom a dôvodmi žaloby
sa správny súd zameral na vyhodnotenie, či orgány verejnej správy postupovali v súlade s príslušnými
právnymi predpismi.

42. Predmetom konania je umiestnenie stavby - prístavba dvorových krídel budovy na ulici B. XX
E. C., národnej kultúrnej pamiatky - dom meštiansky. Prístavba pozostáva z obnovy časti kultúrnej
pamiatky, teda jej južného dvorového krídla, ktoré bude jeho náhradou so zachovaním pôdorysnej
línie a podlažnosti a dostavba priečneho východného dvorového krídla, čím vznikne ucelený komplex
dvorového krídla v tvare písmena „L“. Prístavba bude bez podpivničenia, pozostávať bude z jedného

nadzemného podlažia a podkrovia. V prízemných priestoroch sa navrhuje prevádzka stravovacieho
zariadenia a v podkrovných priestoroch apartmány na ubytovacie účely.

43. Podstatou žalobných námietok boli tvrdenia žalobcu o tom, že stavebný úrad mal z dôvodu
sporu medzi účastníkmi prerušiť konanie a odkázať účastníkov konania na súd, svetlo-technický

posudok je v rozpore so skutočným stavom veci, nebola dodržaná dochádzková vzdialenosť v súvislosti
v parkovaním a neboli dodržané zákonné rozostupy stavieb s ohľadom na plánovanú zmenu v užívaní
stavby žalobcu.

44. Je všeobecne známou skutočnosťou, že stavba sa nachádza na území patriacom do mestskej

pamiatkovej rezervácie, v pešej zóne, a táto skutočnosť je zrejmá od podania návrhu. Navrhované
umiestnenie stavby je situované na ulici Hlavná, ktorá má dopravné obmedzenia. Súčasný stav územia
popisuje projektant v projektovej dokumentácii pre územné konanie, kde konštatuje, že predmetná
stavba má prístup obmedzený, a to cez pešiu zónu, zásobovanie je riešené systémovo v hodinách podľa
súčasnýchplatnýchpravidielstanovenýchmestom.Návštevnícibudúcichprevádzokmajúmožnosťprísť

len pešo. Ubytovanie je orientované na turistov prichádzajúcich hromadnou dopravou (letecky, vlakom,
autobusom). Autom, respektíve taxíkom je možné prísť len na priľahlé ulice rovnobežné s Hlavnou,
a to na Kováčsku a Mäsiarsku ulicu. V prípade klientov ubytovania s vlastnou dopravou je možnosť
využitia mestských parkovísk, resp. stavebník má vlastné parkovacie kapacity v blízkosti centra mesta
s možnosťou zabezpečenia dopravy taxíkom. Na navrhovaný účel stavby je potrebné jedno parkovacie

miesto, ktoré je výsledkom výpočtu statickej dopravy a bude zabezpečené na pozemku parc. č. 3093/1,
katastrálne územie H., na základe zmluvného vzťahu.

45. K námietke žalobcu ohľadom nedodržania dochádzkovej vzdialenosti v súvislosti s parkovaním,
správny súd uvádza, že v projekte, v časti dopravné riešenie sú uvedené dôvody navrhovaného riešenia,

a to, že parkovanie na pozemku stavebníka nie je možné z dôvodu, že stavebno-technické riešenie
stavby, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou neumožňuje prístup autom do dvorovej časti, nakoľko
prejazdy áut nepriaznivo vplývajú na statiku objektu, priestory v dvorovej časti objektu nie sú vhodné naparkovanie pre stiesnené pomery, pohyb ľudí a potrebný priestor pre zeleň a pre dôvody, ktoré súvisia
s režimom pešej zóny v pamiatkovej rezervácii.

46. Parkovanie je pre účely stavby zabezpečené jedným parkovacím státím na pozemku KN-C parcelné
číslo 3093/1, katastrálne územie H.. Norma STN 736110/Z2 má odporúčací charakter a ďalší účastník
konania v 1. rade do územného konania doručil Dohodu o užívaní parkovacieho miesta zo dňa
06.05.2019, ako aj doplnený prepočet potreby parkovacích miest vypracovaný odborne spôsobilým
projektantom. V dochádzkovej vzdialenosti bolo zohľadnené umiestnenie stavby v centre mestskej

pamiatkovej rezervácie, kde je vyčlenená pešia zóna s obmedzeným pohybom motorových vozidiel
a nedostatkom parkovacích miest, ďalší účastník konania v 1. rade zabezpečil parkovacie miesto
vo vzdialenosti 350 metrov od hranice mestskej pamiatkovej rezervácie. Navyše, stavebno-technické
riešenie objektu, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou neumožňuje prístup autom do dvornej časti
objektu, nakoľko prejazdy áut nepriaznivo vplývajú na statiku objektu.

47. Toto riešenie podporuje Útvar hlavného architekta mesta Košice vo svojom stanovisku a ktorý
neodporúča vybudovanie ďalších parkovacích stojísk. Takisto konštatuje, že k objektu je priamy prístup
len z komunikácie pre chodcov, priestorové kapacity nie sú dostatočné pre vybudovanie nových
parkovacích a odstavných stojísk. Pre návštevníkov odporúča využívanie už existujúcej infraštruktúry v
priľahlom okolí zóny plateného parkovania.

48. Navrhované umiestnenie stavby bolo vypracované projektantom, oprávnenou osobou, ktorá
je zodpovedná v zmysle § 46 ods. 1 Stavebného zákona za správnosť a úplnosť vypracovania
dokumentácie podľa § 45 ods. 2 Stavebného zákona a aj za ich realizovateľnosť. Vzhľadom na pomery
v území správny súd považuje uvedené riešenie statickej dopravy za akceptovateľné, žalobná námietka

je nedôvodná.

49. K námietke žalobcu, že sa žalovaný nezaoberal riešením stavby medziparcelačného svetlíka
priamym napojením na parcelačný múr stavby žalobcu, správny súd uvádza, že z projektovej
dokumentáciejezrejmé,ženavrhovanástavbarešpektujevšetkyexistujúceoknáumiestnenénaštítovej

stene východnej dvorovej časti nebytovej budovy Hlavná 85, parcelné č. 777. Navrhovaná konštrukcia
nezasahuje do žiadneho okna susednej stavby. Svetlík je navrhnutý po celej výške prístavby a svojím
situovaním zabezpečí presvetlenie, vetranie a údržbu dvorovej časti Hlavná 85. Celé konštrukčné
riešenie bude predmetom projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie.

50. K námietke žalobcu, že medzi účastníkmi konania prebieha občianskoprávny spor a stavebný úrad
v rozpore s ustanovením § 137 Stavebného zákona konanie neprerušil, správny súd uvádza, že spor
medzi účastníkmi konania sa týka dvorovej časti stavby žalobcu, ktorá je sčasti postavená na cudzom
pozemku,pričomkonanieojejdodatočnompovoleníjesamostatnýmkonanímanemôžebyťpredmetom
predmetného územného konania. Avšak predmetom žiadneho súdneho konania nie je oprávnenosť

stavby žalobcu - časti Domu Hasso postavenej na pozemku parcelné č. 778. Predmetom návrhu na
vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „Stavebné úpravy dvorného krídla budovy na ulici B. XX, C.“
nie je susedná stavba a preto ani nikdy neexistoval dôvod, prečo by sa touto stavbou mal stavebný úrad
zaoberať v konaní, ktoré sa tejto stavby netýka. Spor medzi účastníkmi konania sa týkal zmluvného
vecného bremena ohľadom práva prejazdu žalobcu cez pozemok ďalšieho účastníka konania v 1. rade

a oprávnenosti stavby žalobcu postavenej sčasti na pozemku vo vlastníctve ďalšieho účastníka v 1.
rade. Nakoľko spory medzi účastníkmi konania sa netýkajú stavby vo vlastníctve navrhovateľa, stavebný
úrad podľa povahy námietky nebol povinný odkázať účastníkov na súd a prerušiť konanie v zmysle §
137 Stavebného zákona.

51. 50. K námietke žalobcu ohľadom vplyvu navrhovaných stavebných úprav na okolité budovy z
hľadiska denného osvetlenia a preslnenia, správny súd uvádza, že vo veci bol vypracovaný odborný
posudok vypracovaný F. C. C., podľa záverov ktorého sledované podmienky budú zachované a nebudú
zhoršené. Stavba žalobcu je meštianskym domom, je to nehnuteľná národná kultúrna pamiatka v
mestskej pamiatkovej rezervácii. Žalovaný pri rozhodovaní vychádzal zo skutočného stavu veci, pričom

ku dňu vydania rozhodnutia žalovaného nedošlo k zmene v užívaní susednej stavby vo vlastníctve
žalobcu. Z obsahu odborného posudku F. C. vyplýva, že účel miestností, v ktorých sú umiestnené
okná na južnej stene objektu Hlavná 85, Košice je na prvom nadzemnom podlaží chodba a miesto
na umývanie riadu a na druhom nadzemnom podlaží chodba a kuchynka, odborný posudok sa takdostatočne vysporiadal s vplyvom navrhovaných stavebných úprav na okolité budovy z hľadiska
denného osvetlenia.

52. Vo vzťahu k námietke nedodržania odstupovej vzdialenosti správny súd uvádza, že ide o stavbu
situovanú v mestskej pamiatkovej rezervácii Mesta Košice. I. J. B. A. D. XX je evidovaná v ústrednom
zozname pamiatkového fondu ako dom meštiansky pod číslom 3451/1. Predmetom návrhu je obnova
časti kultúrnej pamiatky Hlavná 83, teda jej južného dvorového krídla, ktoré bude jeho náhradou so
zachovaním pôdorysnej línie a podlažnosti a dostavba priečneho východného dvorového krídla, čím

vznikne ucelený komplex dvorového krídla v tvare písmena „L“.

53. Správny súd pre ilustráciu uvádza, že rodinný dom a meštiansky dom sa líšia predovšetkým
veľkosťou, umiestnením, historickým kontextom a dispozičným riešením. Rodinný dom je typicky
samostatne stojaca stavba určená pre jednu rodinu, zatiaľ čo meštiansky dom má historické korene
v mestskom prostredí a často slúžil viacerým obyvateľom. Rodinný dom je budova s maximálne tromi

bytmi, dvoma nadzemnými podlažiami a samostatným vstupom. Meštiansky dom je historický typ
mestského domu od stredoveku, ako vežový, komorový alebo sieňový dom, s viacerými podlažiami,
prejazdom do dvora a často blokovou zástavbou v radových parcelách. Meštianske domy sú efektívne
pre mestské bývanie s komunitou, ale majú menej súkromia kvôli spoločným stenám a historickým
obmedzeniam.

54. Navrhnuté umiestnenie stavby určil orgán pamiatkovej starostlivosti, Krajský pamiatkový úrad
rozhodnutím o zámere obnovy zo dňa 08.09.2019 a následne záväzným stanoviskom zo dňa
29.04.2019. Dotknutý orgán stanoviskami vydanými na základe súčasného poznania kultúrno-
historických hodnôt určil podmienky na zastavanie dotknutého pozemku. Stavebný úrad požiadavky,

ktoré vyplývajú z vyjadrení dotknutých orgánov chrániacich verejné záujmy podľa osobitných predpisov
a sú vyjadrené v záväzných stanoviskách v plnej miere rešpektoval a ich obsah bol pre stavebný
úrad záväzný. Nie je možné určovať odstupovú vzdialenosť navrhovanej stavby od plánovanej zmeny
v užívaní stavby meštianskeho domu žalobcu. Aj túto žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako
nedôvodnú.

55. Vzhľadom na uvedené správny súd uvádza, že dodržanie dvojmetrovej odstupovej vzdialenosti v
zmysle § 6 ods. 3 vyhlášky číslo 532/2002 Z. z. sa vzťahuje na rodinné domy, čo nemá žiaden vzťah
k tomuto konaniu, nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu a ďalšieho účastníka konania v 1. rade sú na
listoch vlastníctva evidované ako tzv. iné budovy (nebytové budovy), predmetné ustanovenia sa na toto

územné konanie nevzťahujú.

56. V danom prípade sa vyjadrili k návrhu všetky do úvahy prichádzajúce dotknuté orgány a ich
stanoviská a vyjadrenia boli kladné, ich pripomienky boli zapracované do podmienok pre umiestnenie
stavbyajejprojektovúprípravu.Umiestnenímnavrhovanejstavbypodľanázorusprávnehosúdunebude

znemožnené užívanie susedných pozemkov a stavieb na účel, na ktorý sú určené.

57. Napokon žalobca namietal, že sa žalovaný nevysporiadal dostatočne so všetkými jeho odvolacími
námietkami. K tomu správny súd uvádza, že správne konanie na prvom stupni a odvolacie konanie
tvoria jeden celok, a preto na rozhodnutia týchto orgánov verejnej správy treba nahliadať spoločne

a nemožno ich od seba izolovať (na porovnanie rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 8Asan/17/2019 zo dňa 29.01.2020). Prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie nemožno
posudzovať izolovane, keďže sa jedná o rozhodnutie v tej istej veci. Takouto optikou vo vzťahu k
uplatnenej žalobnej námietke pristupoval aj správny súd.

58. Je nutné zdôrazniť, že pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni,
či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie alebo sa precíznejšie vysporiadať s
tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Správny súd však hodnotí
preskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality
a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov orgán

verejnej správy vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým orgán verejnej správy dospel na
základe svojej voľnej úvahy je potrebné v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo
podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je orgán verejnejsprávy limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu
voľnej úvahy.

59. Po preskúmaní oboch rozhodnutí správny súd uvádza, že tieto sú výsledkom dostatočného
dokazovania, ich závery sú založené na relevantných skutočnostiach a tieto sú odôvodnené v takej
miere, ktoré dávajú účastníkom konania odpoveď na relevantné otázky. Žalobca v žalobe žiadnym
relevantným spôsobom tieto závery nenamietol a ním predložená argumentácia nemohla spochybniť
závery orgánov verejnej správy.

XI.
Záver

60. Na podklade skutočností uvedených v tomto rozhodnutí správny súd uvádza, že po preskúmaní
administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto

ju s odkazom na § 190 SSP zamietol. Napadnuté rozhodnutia spĺňajú zákonom vyžadované atribúty
a obstáli ako celok. Bolo z nich zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k právnemu záveru vo
svojom rozhodnutí a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedené podľa názoru správneho súdu aj
vyplýva. Orgány verejnej správy sa so všetkými podstatnými námietkami vysporiadali a z ich rozhodnutí
je možné vo vzájomnej súvislosti vyčítať, na základe akých právnych a skutkových okolností dospeli k

svojim záverom.

61. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

62. Podľa § 169 SSP, ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri
zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im
správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo

na náhradu ďalších trov konania.

63. O trovách konania úspešného žalovaného správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému
aj napriek úspechu v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaný je
orgánom verejnej správy a od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať, aby žalovanému nahradil trovy

konania.

64. O trovách konania ďalších účastníkov súd rozhodol podľa § 169 SSP tak, že im priznal voči
neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu plnenia povinnosti, ktorú im správny
súd uložil.

65. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od

jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §

440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej
sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že
sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.